Družstvo je dobrovoľným združením pracujúcich roľníkov a ostatných pracujúcich pre spoločnú socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu; je ľudovým družstvom a dobrovoľnou spoločenskou organizáciou.

Družstvo môže nadobúdať len také práva a preberať len také záväzky, ktoré sú v súlade s jeho činnosťou. V prípadoch určených Vzorovými stanovami jednotných roľníckych družstiev (ďalej len „vzorové stanovy“) treba na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa prevodov majetku z družstevného vlastníctva mimo obvyklého hospodárenia súhlas okresnej poľnohospodárskej správy.

Úlohou družstva je najmä

Pri plnení svojich úloh sa družstvo spravuje právnym poriadkom a dbá o dôsledné dodržiavanie socialistickej zákonnosti.

Na ustanovenie družstva treba

Družstvo môže navonok nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa zápisu do podnikového registra.

Vzorové stanovy upravujú vnútorné vzťahy v družstve; podľa nich si družstvo vypracúva vlastné stanovy družstva.

Vzorové stanovy, prípadne ich zmeny a doplnky vydáva vláda Československej socialistickej republiky nariadením po prerokovaní s ústredným výborom Zväzu družstevných roľníkov Československej socialistickej republiky. Súčasne upraví aj postup pri vypracovaní a schvaľovaní stanov družstva, ich zmien a doplnkov.

Stanovy družstva bližšie upravujú vnútorné vzťahy v družstve podľa podmienok družstva.

Stanovy družstva a ich zmeny a doplnky prijíma členská schôdza a schvaľuje okresný národný výbor po vyjadrení okresnej poľnohospodárskej správy.

Okresný národný výbor vedie evidenciu schválených stanov družstiev, ich zmien a doplnkov.

Hlavným predmetom činnosti družstva je poľnohospodárska veľkovýroba; zahŕňa v sebe aj iné činnosti, pokiaľ prispievajú k zvyšovaniu intenzity a efektívnosti poľnohospodárskej veľkovýroby a zabezpečujú plynulosť prevádzky a plné využitie výrobných síl družstva.

Do hlavného predmetu činnosti družstva, ktoré užíva lesy, prípadne rybníky s chovom rýb patrí aj hospodárenie v nich.

Za prekročenie hlavného predmetu činnosti sa nepovažuje poskytovanie prác alebo služieb pre iné organizácie alebo občanov, pokiaľ sa vykonávajú len príležitostne, ojedinele a krátkodobe.

Družstvo môže v záujme celoročného zamestnania svojich členov, využitia výrobných prostriedkov alebo vlastných a miestnych materiálových zdrojov, ako aj na zabezpečenie spoločensky prospešnej výroby a služieb vykonávať na základe povolenia pridruženú výrobu.

Pridružená výroba sa nesmie vykonávať na úkor neustáleho rozvoja poľnohospodárskej veľkovýroby, ani zneužívať na nedovolené podnikanie alebo na získavanie neoprávneného hospodárskeho prospechu. Ak na vykonávanie určitej činnosti treba aj povolenie podľa osobitných predpisov, môže družstvo vykonávať takú činnosť ako pridruženú výrobu, len ak získa toto povolenie.

Povolenie na vykonávanie pridruženej výroby vydáva okresný národný výbor po vyjadrení okresnej poľnohospodárskej správy; povolená pridružená výroba sa zapisuje do podnikového registra.

Okresný národný výbor rozhodne po vyjadrení okresnej poľnohospodárskej správy o odňatí povolenia na vykonávanie pridruženej výroby, ak to vyžaduje spoločenský záujem, najmä ak družstvo porušuje podmienky, za ktorých bolo povolenie udelené.

Rozhodnutia okresného národného výboru podľa odsekov 3 a 4 sú podkladom pre príslušnú zmenu alebo doplnenie stanov družstva bez osobitného schválenia v zmysle § 11 ods. 2.

Družstvo hospodári s pôdou a ostatným majetkom, ktorý má vo vlastníctve alebo v užívaní.

Pre sústavné zvyšovanie intenzity a efektívnosti svojej výroby utvára družstvo predpoklady i vo vnútropodnikovej organizácii a v riadení a plánovaní najmä uplatňovaním vnútropodnikového chozraščotu, sledovaním a hodnotením vlastných nákladov a vykonávaním ekonomických rozborov výsledkov hospodárenia.

Družstvo rozdeľuje celkový dôchodok v súlade so záujmami celej spoločnosti, družstva a jeho členov na základe socialistických princípov rozdeľovania dôchodkov. Vláda Československej socialistickej republiky nariadením ustanoví zásady financovania a finančného hospodárenia družstva, najmä zásady, podľa ktorých družstvo rozdeľuje celkový zisk; upraví v nich sústavu fondov družstva, ich tvorbu a hospodárenie s nimi.

Podrobnosti k zásadám podľa odseku 3 ustanovuje Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy po dohode s Federálnym ministerstvom financií a ministerstvami poľnohospodárstva a výživy Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

Členom družstva sa môže stať každý občan po skončení povinnej školskej dochádzky.

Požiadať o prijatie za člena družstva môže však občan už od začiatku kalendárneho roka, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku.

Členstvo vzniká na základe písomnej prihlášky občana a rozhodnutia družstva o jeho prijatí za člena družstva.

Prihláška obsahujúca podmienky, na ktoré občan viaže svoj vstup do družstva, je neplatná.

O prijatí občana za člena družstva rozhoduje členská schôdza na návrh predstavenstva, v období medzi členskými schôdzami (schôdzami zboru zástupcov) predstavenstvo.

Na základe dohody s občanom určí členská schôdza, prípadne predstavenstvo v rozhodnutí o jeho prijatí za člena družstva deň vzniku členstva; nemôže ním byť deň predchádzajúci dňu, v ktorom sa rozhodlo o prijatí občana za člena družstva.

Ako deň vzniku členstva sa nemôže určiť ani deň, v ktorom ešte trvá predchádzajúce členstvo v inom družstve alebo pracovný pomer v inej organizácii. To neplatí, ak vstupuje do družstva

Ak požiadal o prijatie za člena družstva občan už pred skončením povinnej školskej dochádzky (§ 15 ods. 2), nemôže sa určiť ako deň vzniku členstva deň, ktorý predchádza dňu skončenia jeho povinnej školskej dochádzky.

Ak sa v rozhodnutí o prijatí občana za člena družstva neurčil deň vzniku členstva, predpokladá sa, že členstvo vzniklo dňom rozhodnutia, prípadne - ak predchádzalo toto rozhodnutie skončeniu predchádzajúceho členského pomeru v inom družstve alebo pracovného pomeru v inej organizácii alebo skončeniu povinnej školskej dochádzky - dňom nasledujúcim po dni, ktorým sa skončil predchádzajúci členský pomer v inom družstve, pracovný pomer v inej organizácii alebo povinná školská dochádzka.

dohodou,

vystúpením,

vystúpením so skrátenou lehotou,

vylúčením,

smrťou člena,

zánikom družstva v dôsledku jeho prechodu do štátnej poľnohospodárskej organizácie alebo trvalej straty pôdnej základne.

Dohodu o skončení členstva uzavierajú družstvo a člen družstva písomne.

V dohode musí byť uvedený deň zániku členstva; na žiadosť člena družstva musí byť uvedený dôvod, pre ktorý dochádza ku skončeniu členstva.

Vystúpenie člena z družstva so skrátenou lehotou [§ 19 písm. c)] je možné len vtedy,

Inou vhodnou prácou pre členov družstva sa rozumie práca pre neho vhodná vzhľadom na jeho zdravotný stav a schopnosti a - pokiaľ možno - aj na jeho kvalifikáciu.

Skrátená lehota pre vystúpenie je 3 mesiace; začína sa prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej odhlášky družstvu. V písomnej odhláške musí byť výslovne uvedený dôvod pre vystúpenie so skrátenou lehotou (odsek 1).

Ak popiera družstvo dôvod pre vystúpenie so skrátenou lehotou (odsek 1), ktorého sa člen družstva dovoláva, musí najneskoršie do 15 dní od doručenia písomnej odhlášky podať na súde návrh, aby sa o tomto spore rozhodlo.

Členská schôdza môže vylúčiť člena z družstva iba vtedy,

Členská schôdza môže rozhodnúť o vylúčení člena z družstva iba do troch mesiacov odo dňa, keď družstvo zistilo dôvod na vylúčenie, najneskoršie však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Ak je konanie člena družstva, v ktorom možno vidieť dôvod na vylúčenie podľa odseku 1 písm. b), predmetom vyšetrovania iného orgánu, začína sa lehota troch mesiacov (odsek 2) dňom, keď sa družstvo dozvedelo o výsledku tohto vyšetrovania.

V rozhodnutí o vylúčení člena z družstva musí sa uviesť dôvod (odsek 1), ktorý sa nemôže dodatočne meniť; členstvo zaniká dňom, keď sa doručilo rozhodnutie o vylúčení členovi družstva.

Ak člen družstva s rozhodnutím členskej schôdze o vylúčení nesúhlasí, môže do 30 dní od jeho doručenia podať na súde návrh na určenie, že vylúčenie je neplatné.

Ak dôjde k zániku členstva, vykoná družstvo vyúčtovanie a vyrovnanie vzájomných práv a záväzkov do jedného mesiaca po schválení účtovnej uzávierky za kalendárny rok, v ktorom členstvo zaniklo, najneskoršie však do 31. marca nasledujúceho roka.

Podrobnosti o tomto vyúčtovaní a vyrovnaní určujú vzorové stanovy.

Členovia družstva riadia a spravujú záležitosti družstva prostredníctvom členskej schôdze a jej volených orgánov v súlade s právnymi predpismi, politicko-hospodárskymi opatreniami, stanovami družstva a inými vnútrodružstevnými predpismi.

Volenými orgánmi družstva sú: zbor zástupcov, predstavenstvo, predseda, revízna komisia, sociálna komisia, komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zmierovacia komisia.

Vzorové stanovy, prípadne iný právny predpis môžu určiť, ktoré ďalšie orgány sa zriaďujú v družstve.

Najvyšším orgánom družstva je členská schôdza, na ktorej uplatňujú členovia svoje právo riadiť a spravovať záležitosti družstva a kontrolovať činnosť družstva.

Členská schôdza sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za šesť mesiacov, prípadne - ak bol v družstve zvolený zbor zástupcov - aspoň raz za rok.

Členská schôdza sa musí zvolať, ak žiada o to aspoň jedna tretina všetkých členov družstva, revízna komisia, okresný národný výbor alebo okresná poľnohospodárska správa.

Do právomoci členskej schôdze patrí:

V družstve s veľkým počtom členov môže členská schôdza zvoliť zbor zástupcov. Zbor zástupcov má práva členskej schôdze, s výnimkou

Počet členov zboru zástupcov nesmie byť nižší ako päťnásobok počtu členov predstavenstva.

Predstavenstvo je štatutárnym a výkonným orgánom družstva, ktorý v období medzi členskými schôdzami (schôdzami zboru zástupcov) riadi činnosť družstva a zabezpečuje a kontroluje plnenie prijatých uznesení.

Predstavenstvo zodpovedá za svoju činnosť členskej schôdzi.

Predseda

Jednotlivé úseky činnosti a jednotlivé hospodárstva, ako aj iné organizačné jednotky v družstve riadi predseda spravidla prostredníctvom vedúcich odborných pracovníkov, ktorí sú za ne zodpovední. Členská schôdza môže na návrh predsedu poveriť riadením niektorého úseku činnosti podpredsedu.

Predseda zodpovedá za svoju činnosť členskej schôdzi a predstavenstvu.

Predsedu zastupuje v čase jeho neprítomnosti podpredseda.

Revízna komisia kontroluje všetku činnosť družstva a prerokúva sťažnosti jeho členov; za svoju činnosť zodpovedá členskej schôdzi.

Predseda revíznej komisie sa môže uvoľniť z výkonu ostatnej práce v družstve.

Členská schôdza aj predstavenstvo môžu podľa potreby zriaďovať ďalšie komisie, a to tak trvalé, ako aj dočasné.

Členov týchto komisií volí alebo vymenúva, prípadne odvoláva orgán, ktorý ich zriadil.

Vzorové stanovy môžu určiť, že sa niektoré z týchto komisií zriaďujú povinne.

Členská schôdza môže ustanoviť hospodárske vedenie ako pomocný orgán predsedu; hospodárske vedenie prerokúva najmä opatrenia na zabezpečenie výrobnoorganizačných a ekonomických úloh družstva.

Členmi hospodárskeho vedenia sú predovšetkým vedúci odborní pracovníci družstva, určení vzorovými stanovami a stanovami družstva; ďalších členov hospodárskeho vedenia vymenúva a odvoláva predstavenstvo na návrh predsedu. Pri výkone svojich funkcií sú členovia hospodárskeho vedenia viazaní uzneseniami členskej schôdze a predstavenstva.

K pozemkom združeným do spoločného družstevného hospodárenia, prípadne k pozemkom daným za ne do náhradného užívania pri vykonanej hospodársko-technickej úprave pozemkov (ďalej len „združené pozemky“) patrí družstvu právo družstevného užívania.

Právo družstevného užívania je bezodplatné a časove neobmedzené; oprávňuje družstvo k tomu, aby v súlade s právnymi predpismi užívalo združené pozemky na plnenie všetkých úloh, ktoré sú predmetom jeho činnosti.

Družstvo môže najmä

Všetky porasty na združených pozemkoch sú vo vlastníctve družstva.

Družstvo je oprávnené a povinné chrániť svoje právo družstevného užívania proti každému, kto doňho neoprávnene zasahuje.

V odôvodnených prípadoch môže družstvo so súhlasom okresného národného výboru, vydaným po predchádzajúcom vyjadrení okresnej poľnohospodárskej správy, prenechať združené pozemky na užívanie inej socialistickej poľnohospodárskej organizácii. Súhlas okresného národného výboru nie je potrebný, ak družstvo prenecháva združené pozemky na užívanie spoločnému poľnohospodárskemu podniku, ktorého je členskou organizáciou.

Za tých istých podmienok môže družstvo prenechať združené lesné pozemky na užívanie organizácii lesného hospodárstva, prípadne združené rybníky s chovom rýb na užívanie organizácii štátneho rybárstva.

Pre užívanie združených pozemkov inou socialistickou poľnohospodárskou organizáciou podľa odseku 1 platí primerane ustanovenie § 37 ods. 2, 3 a 4.

O prenechaní združených pozemkov na užívanie inej socialistickej poľnohospodárskej organizácii musí sa uzavrieť písomná zmluva.

Užívanie združených pozemkov inou socialistickou poľnohospodárskou organizáciou sa skončí predovšetkým dohodou, na ktorú je potrebný súhlas okresného národného výboru, vydaný po predchádzajúcom vyjadrení okresnej poľnohospodárskej správy; môže sa však skončiť aj výpoveďou s ročnou výpovednou lehotou k 1. októbru každého roka; na jej účinnosť je potrebný súhlas okresného národného výboru vydaný po predchádzajúcom vyjadrení okresnej poľnohospodárskej správy.

štátnej alebo družstevnej organizácii na poľnohospodárske aj nepoľnohospodárske využitie,

spoločenskej organizácii na poľnohospodárske využitie,

ak ide o pozemky v zastavanej časti obce (intraviláne), ktorá nepresahuje výmeru uvedenú v § 36 ods. 2 písm. b), aj členom družstva, ktorí nemajú vlastné záhrady, na poľnohospodárske využitie.

O prenechaní združených pozemkov na dočasné užívanie štátnej alebo družstevnej organizácii, spoločenskej organizácii alebo členom družstva, ktorí nemajú vlastné záhrady, musí sa uzavrieť písomná zmluva. V zmluve treba dojednať spôsob a dobu dočasného užívania; môže sa v nej dohodnúť aj primeraná odplata.

Dočasné užívanie združených pozemkov sa skončí uplynutím dojednanej doby alebo dohodou.

Ak sa pozemok prenechaný družstvom na dočasné užívanie užíva v rozpore s dojednaným spôsobom užívania alebo so záujmom spoločnosti, môže okresný národný výbor svojím rozhodnutím dočasné užívanie kedykoľvek zrušiť.

Právo družstevného užívania zaniká prevodom alebo prechodom združeného pozemku do socialistického spoločenského vlastníctva. Inou zmenou vlastníctva nie je právo družstevného užívania dotknuté.

K zmluve o prevode pozemku, ku ktorému má družstvo právo družstevného užívania, treba tiež súhlas družstva; to neplatí, ak ide o darovanie tohto pozemku štátu.

Družstvo, ktoré hospodári bez záhumienkov, poskytuje svojim členom (ich rodinám) poľnohospodárske výrobky pre potrebu nimi chovaného hospodárskeho zvieratstva, prípadne pre osobnú spotrebu.

Družstvo, ktoré sa dosiaľ nerozhodlo pre hospodárenie bez záhumienkov, prideľuje záhumienky tým členom, ktorí ich požadujú; záhumienky sa prideľujú jednotlivým členom alebo rodinám členov.

Podrobnosti o poskytovaní poľnohospodárskych výrobkov a prideľovaní záhumienkov, prípadne o chove poľnohospodárskeho zvieratstva členmi družstva určia vzorové stanovy a Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy.

Živý a mŕtvy inventár, osivo, sadivo a krmivo, hospodárske budovy a iné stavby, prípadne remeselnícke potreby odovzdané členom do spoločného družstevného hospodárstva, prechádzajú prevzatím do vlastníctva družstva.

Dvadsať percent preberacej ceny živého a mŕtveho inventára, prípadne remeselníckych potrieb, ako aj preberacia cena osiva, sadiva a krmiva, hospodárskych budov a iných stavieb sú povinným nenávratným vkladom člena do družstva.

Zostatkovú časť preberacej ceny živého a mŕtveho inventára, prípadne remeselníckych potrieb zaplatí družstvo svojmu členovi za podmienok a v lehotách určených v stanovách družstva.

Na podrobnejšie vymedzenie práv a povinností, vyplývajúcich pre družstvo a jeho člena z práva člena na prácu a z jeho povinnosti v družstve pracovať, sa dojednáva dohoda o pracovných podmienkach.

O uzavretí dohody o pracovných podmienkach rokuje družstvo s občanom už v súvislosti s jeho prijímaním za člena družstva.

Dohoda o pracovných podmienkach sa môže platne uzavrieť len písomne. Jedno vyhotovenie písomnej dohody o pracovných podmienkach je družstvo povinné vydať členovi.

Dohoda o pracovných podmienkach musí obsahovať dojednanie

Ak nemôže družstvo poskytnúť svojmu členovi prácu celoročne alebo na plný pracovný úväzok, musí dohoda o pracovných podmienkach obsahovať aj dojednanie o rozsahu jeho pracovnej účasti v družstve v priebehu kalendárneho roka.

V dohode o pracovných podmienkach sa môže družstvo s členom dohodnúť aj na ďalších podmienkach, na ktorých družstvo alebo člen majú záujem, najmä na zaradení na účely odmeňovania zodpovedajúcom dojednanému druhu práce (funkcii).

Ak nebolo dojednané niečo iné, predpokladá sa, že táto dohoda bola uzavretá na neurčitý čas.

Odo dňa, ktorý sa v dohode o pracovných podmienkach dojednal ako deň nástupu do práce je

Pri nástupe do práce musí byť člen družstva oboznámený s pracovným poriadkom družstva a s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať.

Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením:

Ministerstvá poľnohospodárstva a výživy Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky môžu podrobnejšie upraviť postup pri dojednávaní dohôd o pracovných podmienkach.

Ak nedôjde k uzavretiu dohody o pracovných podmienkach už v súvislosti s prijímaním občana za člena družstva, usiluje sa družstvo o utvorenie predpokladov na to, aby sa tak mohlo stať čo najskôr. Na čas do uzavretia dohody o pracovných podmienkach rozhodne predstavenstvo o pracovnom zaradení a rozsahu pracovnej účasti člena v družstve s prihliadnutím na potreby a možnosti družstva, ako aj na zdravotný stav a schopnosti a - pokiaľ možno - aj na kvalifikáciu člena.

Pracovné zaradenie člena družstva určené predstavenstvom sa môže zmeniť len za podmienok, za ktorých môže dôjsť k zmene dohody o pracovných podmienkach, prípadne za ktorých je člen družstva povinný vykonávať prácu iného druhu alebo na inom mieste, než bolo dojednané v tejto dohode.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane, keď zanikla alebo bola zrušená doterajšia dohoda o pracovných podmienkach a nebola zatiaľ uzavretá nová, hoci člen družstva vykonáva naďalej prácu v družstve.

Člen družstva, ktorého členstvo v družstve trvá nepretržite aspoň päť mesiacov (čakacia doba), má nárok na dovolenku na zotavenie (ďalej len „dovolenka“) za kalendárny rok, ak v ňom vykonával prácu v družstve aspoň 75 dní.

Splnenie podmienok čakacej doby a odpracovanie 75 dní sa nevyžaduje, ak

Za kalendárny rok, v ktorom vstúpil do družstva, prípadne v ktorom začal s výkonom práce pre družstvo alebo v ňom pokračoval po predchádzajúcom dlhodobom prerušení, patrí členovi družstva pomerná časť dovolenky; musí však splniť v družstve podmienky uvedené v odseku 1, ak nejde o člena, u ktorého sa ich splnenie nevyžaduje.

Družstvo môže svojmu členovi, ktorý vstúpil do družstva z podnetu družstva alebo orgánu štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva, výnimočne poskytnúť pomernú časť dovolenky, i keď nespĺňa podmienky vzniku nároku na dovolenku.

Základná výmera dovolenky je tri kalendárne týždne v kalendárnom roku.

Nárok na štyri kalendárne týždne dovolenky má člen družstva, ktorý do konca bežného kalendárneho roka dovŕšil aspoň 15 rokov členstva po 18. roku veku.

Nárok na dlhšiu než základnú výmeru dovolenky je povinný člen družstva preukázať pred nástupom dovolenky, najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje nárok na dlhšiu dovolenku; inak nárok na dlhšiu dovolenku za tento kalendárny rok zaniká.

Ak čerpá dovolenku člen družstva s pracovným časom nerovnomerne rozloženým na jednotlivé týždne v období celého kalendárneho roka, prislúcha mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na čas jeho dovolenky pripadá v celoročnom priemere.

Pri zániku členstva má člen družstva nárok na pomernú časť dovolenky; musí však splniť podmienky vzniku nároku na dovolenku, ak nejde o člena družstva, u ktorého sa ich splnenie nevyžaduje. Členovi družstva, ktorého členstvo zaniklo v súvislosti so vznikom nároku na starobný alebo invalidný dôchodok, a členke družstva, ktorej členstvo zaniklo v súvislosti s ťarchavosťou alebo starostlivosťou o dieťa, prislúcha pomerná časť dovolenky, aj keď v družstve nevykonávali v kalendárnom roku prácu 75 dní.

Člen družstva, ktorý bol vylúčený z družstva, stráca voči nemu nárok na pomernú časť dovolenky za bežný kalendárny rok.

Ak zanikne členstvo po vyčerpaní dovolenky alebo jej časti, je člen družstva povinný vrátiť náhradu odmeny za prácu, ktorú mu družstvo vyplatilo za dovolenku alebo jej pomernú časť, na ktorú stratil nárok; to platí podobne aj o vybraní tej časti dovolenky, na ktorú mu nárok nevznikol.

Ak zanikne členstvo člena družstva, ktorý v družstve splnil podmienku čakacej doby, v súvislosti s jeho prechodom do iného družstva, môže mu ktorékoľvek z týchto družstiev poskytnúť celú dovolenku, prípadne jej zvyšujúcu časť, ak o to člen požiada najneskoršie pri skončení členstva a zúčastnené družstvá sa dohodnú na náhrade odmeny za prácu za dovolenku (jej časť), na ktorú členovi v družstve poskytujúcom dovolenku (jej časť) nárok nevznikol.

Ustanovenia odsekov 1 a 3 platia primerane aj v prípade skončenia (dlhodobého prerušenia) výkonu práce v družstve za trvania členstva.

Členovi družstva patrí po čas dovolenky náhrada odmeny za prácu vo výške jeho priemernej odmeny za prácu a prípadne naturálne pôžitky. Náhrada odmeny za prácu po dobu dovolenky je splatná v obvyklých výplatných termínoch; na požiadanie sa musí náhrada splatná počas dovolenky vyplatiť členovi družstva už pred nastúpením dovolenky.

Poskytovanie náhrady odmeny za prácu za nevyčerpanú dovolenku je prípustné, len

Za dovolenku alebo jej časť, ktorú člen družstva nemohol vyčerpať, patrí mu náhrada odmeny za prácu vo výške jeho priemernej odmeny za prácu. Družstvo je povinné vždy umožniť svojmu členovi - ak má nárok na dovolenku najmenej v takom rozsahu - vyčerpať aspoň jeden týždeň, mladistvému dva týždne dovolenky. Za túto časť dovolenky nemožno poskytnúť náhradu odmeny za prácu za nevyčerpanú dovolenku; to neplatí, ak sa táto časť dovolenky nemohla vyčerpať pre prekážky v práci na strane člena družstva.

Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením:

Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy ustanoví

Členom družstva patrí za prácu vykonanú v družstve odmena za prácu, ktorá sa vypláca v peniazoch.

Odmena za prácu sa určuje podľa množstva, akosti a spoločenského významu práce; primeraná časť celkovej odmeny za prácu sa poskytuje členom družstva ako podiel na hospodárskych výsledkoch družstva dosahovaných pri uspokojovaní spoločenských potrieb.

Odmeňovanie za prácu v družstvách upraví Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí a ministerstvami poľnohospodárstva a výživy Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky podľa jednotných zásad ustanovených vládou Československej socialistickej republiky.

V rámci úpravy podľa odseku 1 určí si družstvo podľa svojich podmienok vlastné pravidlá odmeňovania.

Za závažné alebo opätovné porušenie družstevnej disciplíny, ktorým bola porušená povinnosť určená právnym predpisom, stanovami družstva alebo inými vnútrodružstevnými predpismi, prípadne uzneseniami alebo opatreniami orgánov alebo pracovnými príkazmi vedúcich funkcionárov (vedúcich odborných pracovníkov) družstva, sa členovi družstva môže uložiť niektoré z týchto kárnych opatrení:

Kárne opatrenie sa môže uložiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď sa družstvo dozvedelo o porušení družstevnej disciplíny, najneskoršie však do jedného roka odo dňa, keď k porušeniu družstevnej disciplíny došlo. Ak však kárne opatrenie ukladá členská schôdza (§ 63 ods. 3), platí miesto lehoty jedného mesiaca lehota troch mesiacov.

Ak je konanie člena družstva, v ktorom možno vidieť porušenie družstevnej disciplíny, predmetom vyšetrovania iného orgánu, začína sa lehota jedného, prípadne troch mesiacov na uloženie kárneho opatrenia dňom, keď sa družstvo dozvedelo o výsledku tohto vyšetrovania.

Kárne opatrenie nemožno uložiť za porušenie družstevnej disciplíny, ak zaň členovi družstva právoplatne uložil opatrenie iný orgán než orgán družstva alebo ak bol preň člen družstva právoplatne odsúdený.

Závažné alebo opätovné porušenie družstevnej disciplíny členom družstva, ktorý vykonáva funkciu vo volenom orgáne družstva, môže byť dôvodom pre jeho odvolanie z tejto funkcie.

Členovi družstva sa nemôže uložiť kárne opatrenie, ak nesplní pokyn, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi.

Kárne opatrenie ukladá zásadne predstavenstvo.

Pokarhanie môže uložiť aj vedúci funkcionár (vedúci odborný pracovník) družstva, pokiaľ mu takú právomoc dali vzorové stanovy alebo stanovy družstva.

Ak ide o porušenie družstevnej disciplíny predsedom (podpredsedom), členom predstavenstva alebo členom revíznej komisie, ukladá kárne opatrenie členská schôdza.

Proti rozhodnutiu predstavenstva, prípadne vedúceho funkcionára (vedúceho odborného pracovníka) družstva, uvedeného v § 63 ods. 2, môže člen družstva podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia námietky členskej schôdzi; podanie námietok má odkladný účinok.

Ak je člen družstva toho názoru, že pri uložení kárneho opatrenia sa porušil právny predpis, stanovy družstva alebo iné vnútrodružstevné predpisy alebo že kárne opatrenie zostalo neúplné, môže do 30 dní od doručenia rozhodnutia členskej schôdze o námietkach, prípadne - ak ide o predsedu (podpredsedu), člena predstavenstva alebo člena revíznej komisie - od doručenia rozhodnutia členskej schôdze o kárnom opatrení podať návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia súdom; podanie návrhu na preskúmanie má odkladný účinok.

Ak súd zistí, že pri uložení kárneho opatrenia sa nesplnili zákonné podmienky, zruší rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia, prípadne rozhodnutie členskej schôdze o námietkach; inak ich potvrdí.

Súd zruší rozhodnutia uvedené v odseku 3 aj vtedy, ak kárne konanie zostalo neúplné; v tomto prípade prerokuje vec členská schôdza znovu na svojom najbližšom rokovaní nasledujúcom po dni, keď rozhodnutie o zrušení nadobudlo právoplatnosť, pričom je viazaná právnym názorom súdu.

Ak sa člen družstva nedopustil počas jedného roka od právoplatného uloženia kárneho opatrenia ďalšieho porušenia družstevnej disciplíny, posudzuje sa, ako by sa mu kárne opatrenie nebolo uložilo.

Aj pred uplynutím času uvedeného v odseku 1 môže predstavenstvo, prípadne - ak uložila kárne opatrenie členská schôdza - členská schôdza rozhodnúť, že sa člen družstva posudzuje, ako by sa mu kárne opatrenie nebolo uložilo, ak sa osvedčil príkladným plnením povinností vyplývajúcich z jeho členstva v družstve.

Družstvo je povinné utvárať svojim členom také podmienky, aby mohli riadne plniť svoje členské povinnosti bez ohrozenia zdravia a majetku; ak zistí závady, je povinné urobiť opatrenia na ich odstránenie.

Družstvo je povinné sústavne kontrolovať, či jeho členovia plnia svoje členské povinnosti tak, aby nedochádzalo ku škodám.

Člen družstva je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku ani k neoprávnenému majetkovému prospechu na úkor spoločnosti, družstva alebo jednotlivca.

Ak člen družstva zistí, že nemá utvorené podmienky na riadne plnenie svojich členských povinností, je povinný oznámiť to svojmu nadriadenému.

Ak hrozí družstvu škoda, je člen družstva povinný na to upozorniť príslušného vedúceho funkcionára (vedúceho odborného pracovníka) družstva, prípadne príslušné orgány. Ak na odvrátenie škody hroziacej družstvu neodkladne treba zákrok, je člen družstva povinný zakročiť; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by sa tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo iných členov (pracovníkov) družstva, prípadne osoby sebe blízke.

Ak člen družstva prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa môže platne uzavrieť len písomne. Člen družstva ju môže uzavrieť iba po dovŕšení osemnásteho roka veku.

Ak družstvo uzaviera dohody o hmotnej zodpovednosti s viacerými členmi (prípadne i pracovníkmi), ktorí pracujú na tom istom pracovisku, môže sa s nimi dohodnúť, že zodpovedajú za schodok spoločne.

Člen družstva sa zbaví zodpovednosti úplne, prípadne čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol úplne alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy môže po dohode s ministerstvami poľnohospodárstva a výživy Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky určiť funkcie, pre výkon ktorých je nevyhnutné uzavretie písomnej dohody o hmotnej zodpovednosti.

Člen družstva, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa prevádza na inú prácu alebo zaraďuje na iné pracovisko alebo prekladá. Ak zodpovedá za schodok spoločne s ďalšími členmi družstva (prípadne aj pracovníkmi), môže od dohody odstúpiť aj vtedy, ak je na pracovisko zaradený iný člen družstva (pracovník) alebo ustanovený iný vedúci alebo zástupca vedúceho. Odstúpenie sa musí družstvu oznámiť písomne.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom zániku členstva, dňom zániku dohody o pracovných podmienkach, dňom odstúpenia od nej podľa odseku 1, a ak ide o člena družstva, od ktorého sa podľa vzorových stanov nevyžaduje plnenie povinnosti osobne pracovať v družstve - aj dňom skončenia (dlhodobého prerušenia) výkonu práce v družstve za trvania členstva.

Člen družstva zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu družstvo zverilo na písomné potvrdenie.

Tejto zodpovednosti sa člen družstva zbaví, ak preukáže, že stratu nezavinil.

O rozsahu zodpovednosti člena družstva za škodu spôsobenú pri plnení členských povinností alebo v priamej súvislosti s ním podobne platia príslušné ustanovenia Zákonníka práce o rozsahu náhrady škody spôsobenej pracovníkom pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, pokiaľ nie je ďalej určené inak.

Určovanie výšky družstvom požadovanej náhrady škody, ako aj prípadné upustenie od vymáhania zvyšujúcej sumy náhrady škody upravujú vzorové stanovy.

Družstvo zodpovedá za škodu, ktorá vznikla členovi družstva pri plnení členských povinností alebo v priamej súvislosti s ním, ktorú mu družstvo spôsobilo porušením právnej povinnosti.

Škodu spôsobí družstvo, ak ju spôsobili v rámci plnenia jeho úloh tí, ktorí tieto úlohy plnili. Tým nie je dotknutá zodpovednosť tých, ktorí škodu spôsobili pri plnení úloh družstva, podľa ustanovení o zodpovednosti člena družstva za škodu spôsobenú pri plnení členských povinností alebo v priamej súvislosti s ním, prípadne podľa ustanovení Zákonníka práce o zodpovednosti pracovníka za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Družstvo zodpovedá za škodu na veciach, ktoré v ňom jeho člen odložil pri plnení členských povinností alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú.

Za veci, ktoré pri plnení členských povinností obvykle členovia družstva nenosia (väčšie sumy peňazí, klenoty a iné cennosti) a ktoré družstvo neprevzalo do osobitnej úschovy, zodpovedá družstvo len do sumy 1000 Kčs. Ak sa však zistí, že škodu na týchto veciach spôsobil iný člen (pracovník) družstva, alebo ak družstvo tieto veci prevzalo do osobitnej úschovy, uhrádza družstvo škodu bez obmedzenia.

Nárok na náhradu škody zanikne, ak člen družstva o nej neupovedomil družstvo bez zbytočného odkladu najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.

Člen družstva, ktorý pri odvracaní škody hroziacej družstvu utrpel vecnú škodu, má voči nemu nárok na jej náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak nebezpečenstvo sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam.

Tento nárok má i člen družstva, ktorý takto odvracal nebezpečenstvo hroziace životu alebo zdraviu, ak by za škodu zodpovedalo družstvo.

Zmierovacie konanie sa začína na návrh.

Podanie návrhu na začatie zmierovacieho konania má rovnaké právne účinky pre plynutie lehôt na uplatnenie nároku ako podanie návrhu na súde.

V zmierovacom konaní sa komisia usiluje o urovnanie sporu zmierom.

Zmier schválený komisiou nadobúda právoplatnosť a je záväzný pre účastníkov i pre všetky orgány.

Ak nebola schválená v určenej lehote povinnosť prevzatá schváleným zmierom, môže sa oprávnený na súde domáhať súdneho výkonu tohto zmieru.

Schválenie zmieru môže súd zrušiť, ak je v rozpore s právnymi predpismi; v tomto prípade rozhodne súd aj vo veci samej.

Návrh na zrušenie môže podať účastník najneskoršie do troch rokov od právoplatnosti schváleného zmieru; v tej istej lehote môže návrh podať - ak je toho názoru, že to vyžaduje záujem spoločnosti - aj orgán zväzu družstevných roľníkov, prokurátor, národný výbor alebo orgán štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva.

Komisia zruší schválenie zmieru, ak sa dodatočne zistili závažné okolnosti, ktoré účastník nemohol bez svojej viny použiť na pôvodnom pojednávaní a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejší výsledok v jeho prospech.

Návrh na zrušenie môže účastník podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach uvedených v odseku 1, najneskôr však do troch rokov od právoplatnosti schváleného zmieru.

Ak účastník nesúhlasí s rozhodnutím komisie, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na zrušenie schválenia zmieru, môže do 30 dní od jeho doručenia podať návrh na jeho preskúmanie súdom. Ak zruší súd rozhodnutie komisie, zruší tiež schválenie zmieru a rozhodne vo veci samej.

upraví podrobnosti o vykonávaní zmierovacieho konania,

ustanoví, kto znáša trovy spojené s činnosťou komisie.

V súlade s potrebami ďalšieho rozvoja poľnohospodárskej veľkovýroby a zabezpečovania rastúcich potrieb výživy ľudu môžu družstvá, prípadne i s ďalšími socialistickými organizáciami uzavierať zmluvy o zriaďovaní spoločných poľnohospodárskych podnikov; tieto podniky sú povinné riadne hospodáriť tak v záujme celej spoločnosti, ako aj v záujme členských organizácií.

Na platnosť zmluvy o zriadení spoločného poľnohospodárskeho podniku sa vyžaduje jej schválenie ministerstvom poľnohospodárstva a výživy republiky.

Najvyšším orgánom spoločného poľnohospodárskeho podniku je zbor zástupcov, ktorý zo svojho stredu volí predsedu, predstavenstvo a revíznu komisiu.

Spoločný poľnohospodársky podnik sa zapisuje do podnikového registra.

Na prácu v spoločnom poľnohospodárskom podniku sa prijímajú do pracovného pomeru v ňom predovšetkým členovia, prípadne pracovníci členských družstiev a pracovníci ostatných členských organizácií.

Členov družstva, ktoré je členskou organizáciou spoločného poľnohospodárskeho podniku, môže tento podnik zamestnávať v pracovnom pomere, aj keď naďalej trvá ich členstvo v družstve. Po čas pracovnej činnosti v spoločnom poľnohospodárskom podniku sú uvoľnení z pracovných záväzkov v družstve; ich ostatné práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v družstve zostávajú nedotknuté.

Spoločný poľnohospodársky podnik používa zisk

Po vykonaní úhrad a prídelov podľa odseku 1 rozdeľuje spoločný poľnohospodársky podnik zostatok zisku podľa zmluvy o svojom zriadení členským organizáciám.

Ak hospodárenie spoločného poľnohospodárskeho podniku v bežnom roku vykáže stratu, podieľajú sa členské organizácie na úhrade tejto straty podľa výšky svojich členských podielov.

Spoločný poľnohospodársky podnik sa môže zrušiť

V prípade zrušenia spoločného poľnohospodárskeho podniku sú členské organizácie povinné uhradiť zistený schodok, každá z nich však najviac sumou neprevyšujúcou dvojnásobok členského podielu.

Na zabezpečenie úloh spojených s výživou a ochranou rastlín môžu družstvá medzi sebou, prípadne i s ďalšími socialistickými organizáciami zriaďovať spoločné poľnohospodárske podniky vykonávajúce špecializované služby v rastlinnej výrobe (agrochemické podniky).

Družstvá môžu medzi sebou, prípadne i s ďalšími socialistickými organizáciami zriaďovať spoločné poľnohospodárske podniky za účelom projektovej prípravy, plánovania, výstavby, prevádzky a údržby vodohospodárskych melioračných zariadení, budovania nádrží a rybníkov a úprav menších vodných tokov (melioračné podniky).

Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy po dohode s Federálnym ministerstvom financií a Štátnou arbitrážou Československej socialistickej republiky ustanoví

Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy po dohode s Federálnym ministerstvom financií a Štátnou arbitrážou Československej socialistickej republiky môžu upraviť ďalšie spôsoby spolupráce v poľnohospodárstve a ich organizačné formy.