Základná škola poskytuje základy všeobecného polytechnického vzdelania; zabezpečuje rozumovú výchovu, výchovu k vedeckému svetovému názoru, politickú výchovu, výchovu k socialistickému vlastenectvu a proletárskemu internacionalizmu, morálnu, pracovnú, estetickú, telesnú výchovu a brannú výchovu žiakov.

Základná škola pripravuje žiakov na štúdium na všetkých druhoch stredných škôl, na ktorých všetka mládež pokračuje v povinnej školskej dochádzke a dosahuje stredné vzdelanie.

Základná škola má osem ročníkov; tvorí ju prvý stupeň s prvým až štvrtým ročníkom a druhý stupeň s piatym až ôsmym ročníkom. Na prvom stupni si žiaci osvojujú základné vedomosti a zručnosti, získavajú základné poznatky o prírode a spoločnosti, základné pracovné návyky a návyky kolektívneho správania. Druhý stupeň obsahove nadväzuje na prvý stupeň a rozvíja výchovný a vzdelávací základ, ktorí žiaci získali na prvom stupni.

V miestach, kde nie sú podmienky na zriadenie všetkých ôsmich ročníkov základnej školy, sa môže zriadiť základná škola iba s ročníkmi prvého stupňa. Žiaci, ktorí skončia posledný ročník takej školy, pokračujú v povinnej školskej dochádzke na základnej škole so všetkými ročníkmi, do obvodu ktorej základná škola iba s ročníkmi prvého stupňa patrí.

Základná deväťročná škola poskytuje základné všeobecné a polytechnické vzdelanie, prípravu na spoločensky prospešnú prácu a na ďalšie vzdelávanie, výchovu k vedeckému svetovému názoru, rozumovú výchovu, morálnu a politickú, estetickú, telesnú, brannú výchovu a pracovnú výchovu.

V miestach, kde nie sú podmienky na zriadenie všetkých deviatich ročníkov základnej deväťročnej školy, sa môže zriadiť základná deväťročná škola iba s nižšími ročníkmi (do piateho ročníka). Žiaci, ktorí skončia posledný ročník takej školy, pokračujú v školskej dochádzke na základnej deväťročnej škole so všetkými ročníkmi, do obvodu ktorej základná deväťročná škola iba s nižšími ročníkmi patrí.

Žiakom základnej deväťročnej školy, ktorí splnia povinnosť školskej dochádzky, ale nedosiahnu vzdelanie, ktoré poskytuje táto škola, sa môže povoliť ďalšia dochádzka do školy, najdlhšie však do konca školského roka, v ktorom žiak dosiahne vek šestnásť rokov. Ak občan ani takto nezískal základné vzdelanie, umožní mu organizácia, v ktorej je zamestnaný, aby si ho doplnil popri zamestnaní.

Stredné školy poskytujú stredné vzdelanie alebo úplné stredné vzdelanie, výchovu k vedeckému svetovému názoru, rozumovú, morálnu a politickú výchovu, výchovu k socialistickému vlastenectvu a k proletárskemu internacionalizmu, pracovnú, estetickú, telesnú výchovu a brannú výchovu; pripravujú na výkon povolania a na ďalšie vzdelávanie.

Na štúdium na stredných školách sa žiaci prijímajú podľa schopností, záujmov a zdravotného stavu a v súlade s potrebami socialistickej spoločnosti.

Do stredných odborných učilíšť, na gymnáziá, na stredné odborné školy, na konzervatóriá a na odborné školy sa prijímajú žiaci, ktorí úspešne skončili deviaty ročník základnej deväťročnej školy, a aj žiaci, ktorí úspešne skončili ôsmy ročník základnej deväťročnej školy.

Ministerstvo školstva Českej socialistickej republiky a Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvá školstva republík“) ustanovia podrobnosti o prijímaní žiakov na štúdium na stredných školách, nomenklatúru študijných odborov na stredných školách, sústavu učebných odborov a dĺžku a organizáciu prípravy mládeže na robotnícke povolania v jednotlivých učebných odboroch.

Stredné odborné učilište zriaďuje a zrušuje so súhlasom národného výboru generálne riaditeľstvo výrobnej hospodárskej jednotky alebo orgán, ktorý plní obdobnú funkciu. V odboroch, kde niet stredného článku riadenia, určí príslušný ústredný orgán, ktorý orgán na účely tohto zákona plní funkciu obdobnú funkcii generálneho riaditeľstva výrobnej hospodárskej jednotky.

Stredné odborné učilište zriaďuje a zrušuje aj národný výbor pre organizácie, ktoré riadi alebo spravuje.

Stredné odborné učilište môže zriadiť a zrušiť so súhlasom národného výboru a ministerstva školstva republiky aj hospodárska organizácia určená príslušným ústredným orgánom.

Ministerstvá školstva republík a národné výbory vykonávajú štátnu správu voči stredným odborným učilištiam podľa osobitných predpisov.

Ústredné orgány vo svojej pôsobnosti vytvárajú podmienky prípravy mládeže na robotnícke povolania na stredných odborných učilištiach a túto prípravu organizujú a kontrolujú; pritom postupujú podľa zásad ustanovených ministerstvami školstva republík.

Generálne riaditeľstvá výrobných hospodárskych jednotiek, orgány, ktoré plnia obdobnú funkciu, a národné výbory (ďalej len „orgány alebo organizácie“), ktoré zriadili stredné odborné učilištia, zabezpečujú finančné a materiálne prostriedky na ich rozvoj a uhrádzajú ostatné náklady na prípravu mládeže, s výnimkou osobných nákladov na učiteľov teoretického vyučovania a nákladov na učebnice a školské potreby.

Osobné náklady na učiteľov teoretického vyučovania na stredných odborných učilištiach a náklady na učebnice a školské potreby poskytované bezplatne uhrádzajú národné výbory.

Organizácia, pre ktorú sa mládež pripravuje na výkon robotníckych povolaní na strednom odbornom učilišti zriadenom inými orgánmi alebo organizáciami, je povinná týmto orgánom alebo organizáciám nahradiť pomerný podiel nákladov, ktoré im vzniknú.

Na štvorročné, trojročné i dvojročné štúdium na strednom odbornom učilišti sa môžu prijímať žiaci po skončení ôsmeho ročníka základnej deväťročnej školy iba na odbory určené ministerstvami školstva republík po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi.

Žiaci uvedení v odseku 1 uzavierajú učebnú zmluvu s organizáciou, pre ktorú sa pripravujú na výkon robotníckeho povolania, od začiatku kalendárneho roka, v ktorom skončia prvý ročník štúdia, pričom sa za deň nástupu do učebného pomeru určí prvý deň školského roka nasledujúceho po skončení povinnej školskej dochádzky. Organizácia môže odmietnuť uzavretie učebnej zmluvy len pre nespôsobilosť žiaka na výchovu vo zvolenom učebnom odbore. O tom, či je žiak spôsobilý na výchovu vo zvolenom odbore, rozhodne na žiadosť žiaka alebo jeho zákonného zástupcu národný výbor.

Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na žiakov, ktorí budú na odbory podľa odseku 1 prijatí po skončení deviateho ročníka základnej deväťročnej školy, pričom sa za deň nástupu do učebného pomeru pre týchto žiakov určí prvý deň školského roka nasledujúceho po skončení prvého ročníka štúdia.

Na žiakov uvedených v odsekoch 1 a 3 sa v prvom ročníku štúdia vzťahujú predpisy platné pre žiakov ostatných stredných škôl; pri praktickej výučbe sú títo žiaci povinní plniť aj povinnosti vyplývajúce z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými boli oboznámení. Na žiakov, ktorí uzavreli učebnú zmluvu, sa po dni určenom za deň nástupu do učebného pomeru vzťahujú predpisy o učebnom pomere. Prvý ročník štúdia sa im započítava do učebnej doby.

Orgány alebo organizácie, ktoré na stredných odborných učilištiach nimi riadených zabezpečujú žiakom zapísaným do prvých ročníkov plnenie povinnej školskej dochádzky, sú najmä povinné zabezpečovať výchovu a vzdelanie žiakov v rozsahu určenom učebnými plánmi a učebnými osnovami, starať sa o ich výchovu v čase mimo vyučovania, viesť ich k svedomitému plneniu povinností určených školským poriadkom, poskytovať im finančné a hmotné zabezpečenie a plniť povinnosti vyplývajúce z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Stredné školy poskytujúce úplné stredné vzdelanie môžu podľa potreby organizovať pomaturitné štúdium a štúdium jednotlivých predmetov.

V pomaturitnom štúdiu získavajú študujúci odbornú špecializáciu pre užší odbor alebo pre špecializované činnosti alebo si osvojujú nové poznatky vedy a techniky a spoločenských vied v odbore štúdia prv absolvovaného.

V štúdiu jednotlivých predmetov získavajú študujúci vedomosti v rozsahu študovaného predmetu.

Ministerstvá školstva republík ustanovia všeobecne záväzným právnym predpisom obsah, organizáciu a dĺžku pomaturitného štúdia a štúdia jednotlivých predmetov.

Stredné školy môžu organizovať štúdium pracujúcich popri zamestnaní. Štúdiom popri zamestnaní pracujúci získavajú stredné alebo úplné stredné vzdelanie alebo prehlbujú svoje vzdelanie.

Štúdium popri zamestnaní sa organizuje ako večerné (smenové, cyklické), diaľkové alebo externé štúdium.

Vzdelanie dosiahnuté štúdiom popri zamestnaní je rovnocenné so vzdelaním získaným na dennom štúdiu.

Ministerstvá školstva republík po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi ustanovia všeobecne záväzným právnym predpisom dĺžku a organizáciu štúdia popri zamestnaní a podmienky, za ktorých sa pracujúci na štúdium prijímajú.

Školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť poskytujú pomocou osobitných výchovných a vyučovacích metód, prostriedkov a foriem výchovu a vzdelanie žiakom mentálne, zmyslove alebo telesne postihnutým, žiakom s chybami reči a ťažko vychovateľným žiakom do tých čias, než splnia povinnú školskú dochádzku alebo než skončia štúdium na stredných školách, a to tak, aby boli pripravení na výkon povolania.

Školami pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť sú základné školy (§ 24), stredné školy (§ 25 ods. 1), osobitné školy (§ 26) a pomocné školy (§ 27). Vzdelanie získané na základných školách a stredných školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť je rovnocenné so vzdelaním získaným na ostatných školách, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Do základných škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, do osobitnej školy a do pomocnej školy zaraďuje žiakov národný výbor.

Ministerstvá školstva republík po prerokovaní s ministerstvom zdravotníctva a s ministerstvom práce a sociálnych vecí republiky ustanovia všeobecne záväzným právnym predpisom druhy, typy a názvy základných škôl a stredných škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, podmienky zaradenia žiakov do základných škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, do osobitných škôl a do pomocných škôl, podmienky predĺženia povinnej školskej dochádzky na týchto školách, podmienky predĺženia štúdia na stredných školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a postup pri obsahovej premene doterajších škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť na školy podľa tohto zákona.

Stredné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť poskytujú stredné vzdelanie alebo úplné stredné vzdelanie. Na stredných školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť sa vzdelávajú telesne alebo zmyslove postihnutí žiaci, ktorí sa nemôžu vzdelávať spoločne so žiakmi ostatných stredných škôl.

Dĺžka štúdia na stredných školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť je zhodná s dĺžkou štúdia na ostatných stredných školách. Ministerstvá školstva republík môžu štúdium na stredných školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť predĺžiť až o dva roky.

Pre mládež zmyslove alebo telesne postihnutú a pre ťažko vychovateľnú mládež zriaďujú národné výbory odborné učilištia a stredné odborné učilištia pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.

Mládež, ktorá skončila osobitnú školu, sa na výkon robotníckych povolaní pripravuje v osobitnom odbornom učilišti, v osobitných učebných odboroch. V osobitnom odbornom učilišti žiaci získavajú stredné vzdelanie v rozsahu zodpovedajúcom ich schopnostiam.

V osobitnej škole sa vzdelávajú žiaci s takými rozumovými nedostatkami, pre ktoré sa nemôžu s úspechom vzdelávať na ostatných školách.

V osobitnej škole sa žiaci s ohľadom na stupeň rozumovej vyspelosti vyučujú podľa rozdielnych učebných osnov. Podľa osnov pre rozumove vyspelejších sa vyučujú žiaci, u ktorých možno predpokladať, že po skončení osobitnej školy budú môcť získať odbornú kvalifikáciu. Podľa učebných osnov pre rozumove zaostalejších sa vyučujú žiaci, ktorých pracovné a spoločenské uplatnenie musia síce riadiť iné osoby, ale sú schopní samostatne pracovať.