Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prokurátor, vyšetrovací orgán a zapisovateľ, u ktorého pre pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom, ak ide o sudcu, tiež k prokurátorovi a ak ide o prokurátora tiež k vyšetrovaciemu orgánu, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Sudca je ďalej vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, vyšetrovací orgán, obhajca alebo ako splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného.

Vo vyššej stolici je okrem toho vylúčený sudca, ktorý sa zúčastnil rozhodovania v prvej stolici, a naopak; z rozhodovania o sťažnosti je vylúčený prokurátor, ktorý sa zúčastnil konania v prvej stolici.

Len čo sa dozvie o skutočnosti odôvodňujúcej jeho vylúčenie alebo ak takú skutočnosť niektorá zo strán namieta, oznámi to sudca predsedovi súdu, predseda súdu predsedovi nadriadeného súdu a iná osoba bezprostredne nadriadenému orgánu; až do rozhodnutia týchto orgánov o vylúčení vykonávajú len tie úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

Ak sudca, o vylúčenie ktorého ide, s tým súhlasí, môže predseda súdu, bez toho, že by o vylúčení rozhodol, prideliť vec inému sudcovi, alebo určiť za neho do senátu iného sudcu.

Obvinený má právo sa vyjadriť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa mu dávajú za vinu, a k dôkazom o nich, právo uviesť všetky okolnosti a dôkazy, ktoré slúžia na jeho obhajobu, a ďalej najmä právo robiť v trestnom konaní návrhy, zvoliť si obhajcu a podávať opravné prostriedky. Tieto práva prislúchajú obvinenému aj vtedy, ak nie je svojprávny.

Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné obvineného vždy o jeho právach poučiť a poskytnúť mu úplnú možnosť ich uplatniť.

Obhajcom môže byť, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, len advokát; v odbore vojenského súdnictva a v konaní o trestných činoch patriacich do pôsobnosti krajského súdu (§ 13 ods. 1), len advokát zapísaný do osobitného zoznamu, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti.

Na hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom zasadaní nemôže byť obhajcom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.

Ak nepoužije obvinený alebo jeho zákonný zástupca právo zvoliť si obhajcu, môže ho zvoliť na svoje trovy jeho príbuzný v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, ako aj zúčastnená osoba. Ak obvinený nie je svojprávny, môžu tak tieto osoby urobiť aj proti jeho vôli.

Ak nebude obhajca súdu a v prípravnom konaní prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu oznámený tým, kto ho zvolil, musí sám preukázať, že bol za obhajcu zvolený.

Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený alebo inou osobou na to oprávnenou zvolený, zvoliť obhajcu iného.

Zúčastnenej osobe musí sa poskytnúť možnosť, aby sa k veci vyjadrila; môže byť prítomná na hlavnom a odvolacom pojednávaní a na verejnom zasadaní a robiť tam návrhy.

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné zúčastnenú osobu o jej právach poučiť a poskytnúť jej úplnú možnosť na ich uplatnenie.

Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom. Ak nebude splnomocnenec súdu a v prípravnom konaní prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu oznámený tým, kto ho splnomocnil, musí sám preukázať, že je splnomocnený.

Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba svojprávna a občiansky bezúhonná, ktorá nie je pokútnikom; na hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom zasadaní nemôže byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.

V odbore vojenského súdnictva a v konaní o trestných činoch patriacich do pôsobnosti krajského súdu (§ 13 ods. 1) môže byť splnomocnencom len advokát, ktorý by vo veci mohol byť obhajcom.

Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného je oprávnený robiť za zúčastnenú osobu alebo poškodeného návrhy a podávať namiesto nich žiadosti a opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa na všetkých úkonoch, na ktorých sa môžu zúčastniť zúčastnená osoba alebo poškodený.

Ak nebolo splnomocnenie obmedzené, vzťahuje sa na celé konanie.

Procesné úkony sa spravidla vykonávajú v úradnej miestnosti toho, kto ich vykonáva. Ak to vyžaduje povaha úkonu alebo ak je to potrebné pre urýchlenie konania, náležité objasnenie veci alebo z iných dôležitých dôvodov, vykonajú sa procesné úkony aj mimo úradnej miestnosti alebo sídla príslušného súdu, prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu.

Ak treba procesný úkon vykonať v objekte štátneho orgánu alebo ústavu, podniku alebo inej organizácie, treba to vopred oznámiť osobe poverenej jeho vedením.

V objektoch ozbrojených sborov smie sa procesný úkon vykonať len s vedomím kompetentného náčelníka.

Procesné úkony sa vykonávajú spravidla v pracovnom čase. V dňoch pracovného pokoja a v noci možno tieto úkony vykonávať len v naliehavých prípadoch.

Vykonanie procesných úkonov má sa určiť spravidla najmenej tri dni vopred, ak sa na úkone majú zúčastniť iné osoby. Ak sa má vyslúchnuť väčší počet osôb zamestnaných na tom istom pracovisku, možno ich výsluch vykonať po predchádzajúcej dohode s vedúcim pracoviska na mieste pracoviska, a to aj bez ich predchádzajúceho predvolania; ak ide o príslušníkov ozbrojených sborov v činnej službe u toho istého útvaru, možno tak urobiť po dohode s kompetentným náčelníkom.

Súd, prokurátor a vyšetrovacie orgány vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania vo svojom obvode spravidla sami. Mimo svojho obvodu vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania súd, prokurátor alebo vyšetrovací orgán spravidla dožiadaním ľudového súdu, prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu, v obvode ktorého má sa úkon vykonať, prípadne tiež dožiadaním vojenského súdu alebo prokurátora; ak vec nepripúšťa odklad alebo ak je to nevyhnutne potrebné pre riadne posúdenie veci, vykonajú ich aj mimo svojho obvodu sami.

Najvyšší súd a krajský súd môžu ich však aj vo svojom obvode vykonať dožiadaním ľudového súdu, v obvode ktorého má sa úkon vykonať; Najvyšší súd môže toto urobiť tiež dožiadaním krajského súdu.

V odbore vojenského súdnictva môžu jednotlivé úkony trestného konania vykonať vojenský súd alebo vojenský prokurátor tiež dožiadaním ľudového súdu alebo okresného prokurátora, v obvode ktorého má sa úkon vykonať.

Ak je na vykonanie úkonov, o ktoré sa žiada, potrebná podrobnejšia znalosť spisov, možno spisy alebo ich časť pripojiť k dožiadaniu.

Ak je to pre úspešné vykonanie konania potrebné, treba výsluch pri vykonávaní dožiadania rozšíriť podľa toho, čo pri ňom vyjde najavo, i na okolnosti alebo osoby, ktoré v dožiadaní sa neuviedli.

O každom procesnom úkone treba spísať zápisnicu, a to ihneď pri úkone, a ak to nie je možné, čo najskôr po ňom.

Zápisnicu spisuje zapisovateľ, alebo ak nemohol byť pribratý (§ 27), osoba, ktorá procesný úkon vykonáva. Zápisnicu o hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom zasadaní spisuje vždy zapisovateľ podľa diktátu alebo pokynov predsedu senátu; výpovede osôb, ktoré boli už vyslúchnuté, zapíšu sa do tejto zápisnice potiaľ, pokiaľ obsahujú odchýlky alebo dodatky k ich výpovediam. Záverečné reči strán sa v zápisnici spravidla neuvádzajú; uvedie sa len poradie, v akom boli prednesené, a záverečné návrhy.

Osobe, ktorej sa úkon alebo prejednanie týka, možno dovoliť, aby sama diktovala svoju výpoveď; táto okolnosť sa poznamená v zápisnici.

Pri výsluchu niekoľkých obvinených alebo svedkov mimo hlavného a odvolacieho pojednávania a verejného zasadania sa spíše s každým osobitná zápisnica. O neskorších výsluchoch sa spravidla spíše len dodatok ku skoršej zápisnici.

Zápisnica o výpovedi osoby, ktorá nevie česky ani slovensky, sa spíše v niektorom z týchto jazykov; ak záleží na doslovnom znení výpovede, zapíše zapisovateľ alebo tlmočník jej príslušnú časť tiež v jazyku, v ktorom táto osoba vypovedala.

Zápisnica musí obsahovať

Ak boli pri úkone zhotovené plány, fotografie a podobné doplňujúce doklady, pripoja sa k zápisnici. Ak boli pri úkone predložené vecné alebo listinné dôkazy, treba ich označiť v zápisnici tak, aby nemohlo dôjsť k zámene.

Zápisnicu treba spísať perom alebo strojom, čitateľne a pokiaľ možno bez škrtania; preškrtnuté miesta musia zostať čitateľné. V dôležitých prípadoch možno nariadiť, aby sa okrem zápisnice viedli aj stenografické záznamy; tieto záznamy a ich prepísanie do obyčajného písma sa pripoja k zápisnici.

Zápisnicu o hlavnom a odvolacom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadaní podpíše predseda senátu a zapisovateľ; iné zápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, zapisovateľ, ak bol pribratý, a osoba, ktorej sa úkon týka, prípadne tlmočník, znalci alebo iné osoby pribraté k úkonu. Ak sa zápisnica o výsluchu skladá z viac strán, musí vyslúchaná osoba podpísať každú stranu zápisnice. Ak odmietne vyslúchaný alebo iná osoba pribratá k úkonu zápisnicu podpísať, uvedie sa v zápisnici dôvod odmietnutia.

Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania zápisnicu podpísať, podpíše ju iný člen senátu. Ak ju nemôže pre prekážku dlhšieho trvania podpísať iná osoba, jej podpis nie je potrebný. Dôvod toho sa poznamená v zápisnici.

O oprave a doplnení zápisnice o hlavnom a odvolacom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadaní a rovnako o námietkach proti takej zápisnici rozhoduje súd, o zápisnicu ktorého ide. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

Ten, kto vedie pojednávanie alebo vykonávanie úkonu, môže aj po podpísaní zápisnice nariadiť alebo vykonať opravu pisárskych chýb alebo iných zrejmých nesprávností. Oprava sa vykoná tak, aby pôvodná zápisnica zostala čitateľná; opravu podpíše ten, kto ju nariadil.

V zápisnici o hlasovaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 55 ods. 1) uvedie

Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.

Zápisy o všetkých hlasovaniach senátu, ktoré sa vyskytli v priebehu toho istého prejednávania, pojmú sa do jedinej zápisnice o hlasovaní.

Zápisnica o hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa senát uzniesol jednohlasne a ktorým predchádzala len porada v pojednávacej sieni bez prerušenia prejednávania; v zápisnici o prejednávaní sa poznamená, že uznesenie sa stalo bez prerušenia prejednávania.

Zápisnica o hlasovaní sa pripojí k zápisnici o prejednávaní v zalepenej obálke, ktorú smie otvoriť len predseda senátu nadriadeného súdu pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu Najvyššieho súdu alebo predseda Najvyššieho súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie zákona, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nazretí opäť obálku zalepí a vlastnoručne podpíše.

Podanie možno urobiť písomne, telegraficky, ďalekopisom alebo ústne do zápisnice na súde, u prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu.

Toho, kto podanie urobil telegraficky alebo ďalekopisom, možno vyzvať, aby v lehote, ktorá sa mu určí, podanie opakoval písomne a s potrebným počtom odpisov. Ak nevyhovie tejto výzve, zhotovia sa odpisy na jeho trovy; na to sa musí vo výzve upozorniť.

Podanie sa posudzuje vždy podľa svojho obsahu, aj keď je nesprávne označené.

Ak sa oznámenie o trestnom čine robí ústne, treba oznamovateľa vyslúchnuť o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, a o dôkazoch a výške škody spôsobenej oznámeným činom; ak je oznamovateľ zároveň poškodeným alebo jeho splnomocnencom, musí sa vyslúchnuť tiež o tom, či žiada, aby súd rozhodol v trestnom konaní o jeho nároku na náhradu škody. Výsluch treba vykonať tak, aby sa získal podklad potrebný pre ďalšie konanie.

Ak bola zápisnica o ústne urobenom trestnom oznámení spísaná na súde, pošle ju súd bez odkladu prokurátorovi.

Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba a ich obhajcovia a splnomocnenci majú právo nazerať do spisu, s výnimkou zápisnice o hlasovaní, a robiť si výpisy a poznámky. To isté právo majú zákonní zástupcovia nesvojprávneho obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby. Iné osoby tak môžu robiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu, len pokiaľ je to potrebné na uplatnenie ich práv.

V prípravnom konaní môže prokurátor alebo vyšetrovací orgán nazretie do spisu odoprieť, ak by sa tým maril účel trestného stíhania; toto obmedzenie sa nevzťahuje na obvineného a obhajcu, ak sa už prikročilo k oboznamovaniu obvineného s výsledkami vyšetrovania (§ 183).

Tomu, kto mal právo byť pri úkone prítomný, nemožno odoprieť nazretie do spisov o takom úkone.

Nazerať do spisov možno len v miestnostiach súdu, prokuratúry alebo vyšetrovacieho orgánu, a to pod dohľadom.

Na odôvodnenú žiadosť možno so súhlasom predsedu senátu, prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu zaslať spisy alebo ich časť aj inému súdu, prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu, aby sa tam mohlo do nich nazrieť.

Kto ruší konanie alebo sa voči súdu, prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu správa urážlivo alebo neposlúchne bez dostatočného ospravedlnenia rozkaz daný mu podľa tohto zákona, môže ho predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací orgán potrestať poriadkovou pokutou do päťsto Kčs. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ak sa takto správa príslušník ozbrojených sborov v činnej službe, môže sa ponechať jeho náčelníkovi, aby ho potrestal podľa kázenského poriadku.

Ak sa takto správa osoba, ktorá je vo väzbe, alebo si odpykáva trest odňatia slobody, môže sa ponechať náčelníkovi väzenského ústavu, aby ju potrestal podľa väzenského poriadku.

že ujde, najmä preto, že nemožno ihneď zistiť jeho totožnosť alebo bydlisko, alebo pre vysoký trest, ktorý ho podľa očakávania postihne,

že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, alebo že bude ináč mariť objasnenie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

že znova spácha trestný čin, ktorý spáchal, alebo že dokončí trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo že vykoná trestný čin, ktorým hrozil.

Vziať do väzby možno len osobu, proti ktorej sa už vznieslo obvinenie (§ 178).

Vziať do väzby je oprávnený len súd a v prípravnom konaní prokurátor. Vziať do väzby osobu zatknutú (§ 76) po podaní obžaloby je oprávnený predseda senátu.

O väzbe musí sa rozhodnúť najneskoršie do 48 hodín od dodania osoby zatknutej, vzatej do predbežnej väzby alebo zadržanej súdu alebo prokurátorovi, a to vždy po jej predchádzajúcom výsluchu. O vzatí do väzby treba upovedomiť bez odkladu rodinných príslušníkov obvineného, ako aj jeho zamestnávateľa, ak neboli už upovedomení o zatknutí alebo predbežnej väzbe; o vzatí do väzby príslušníka ozbrojeného sboru treba upovedomiť jeho náčelníka.

Kto má u seba vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie vydať súdu, prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu; vo vyzvaní musí sa upozorniť na to, že ak nevydá vec, môže sa odňať, a na iné následky nevyhovenia (§ 74).

Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací orgán.

Ak nevydá vec dôležitú pre trestné konanie na vyzvanie ten, kto ju má u seba, môže sa na rozkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na rozkaz prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu odňať; na vydanie rozkazu potrebuje vyšetrovací orgán predchádzajúci súhlas prokurátora.

Bez rozkazu uvedeného v odseku 1 môže sa vec odňať len vtedy, ak nemožno taký rozkaz vopred dostať a vec nepripúšťa odklad.

Na odňatie veci sa priberie podľa možnosti osoba, ktorá nie je na veci zúčastnená.

Prehľadanie domu možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte, inej miestnosti alebo priestore k nim patriacom je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam ukrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu.

Prehľadanie osoby možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto má u seba vec dôležitú pre trestné konanie; u osoby zatknutej alebo vzatej do predbežnej väzby možno vykonať prehľadanie osoby tiež vtedy, ak je tu podozrenie, že má u seba zbraň alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie bezpečnostného orgánu alebo inej osoby alebo ktorá by mohla slúžiť na spáchanie samovraždy.

Ak nevykoná predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovací orgán prehľadanie domu alebo osoby sám, vykoná ju na jeho rozkaz bezpečnostný orgán. Rozkaz na prehľadanie domu musí byť vydaný písomne a musí obsahovať odôvodnenie; rozkaz sa doručí osobe, u ktorej sa prehľadanie vykonáva, pri prehľadaní, a ak to nie je možné, najneskoršie do 48 hodín po nej. Vyšetrovací orgán potrebuje na výkon prehľadania domu a osoby a na vydanie rozkazu naň predchádzajúci súhlas prokurátora.

Bez rozkazu uvedeného v odseku 1 môžu bezpečnostné orgány vykonať prehľadanie domu alebo osoby len vtedy, ak rozkaz nemožno vopred zaobstarať a vec nepripúšťa odklad, alebo ak ide o osobu pristihnutú pri čine alebo o osobu, na ktorú je vydaný rozkaz na zatknutie.

Orgán vykonávajúci prehľadanie domu je povinný umožniť, aby sa ho zúčastnila osoba, u ktorej sa vykonáva, alebo niektorý dospelý člen jej domácnosti. O tomto práve je povinný tieto osoby poučiť.

K výkonu prehľadania domu a osoby sa priberie osoba, ktorá nie je na veci zúčastnená.

Orgán vykonávajúci prehľadanie sa preukáže svojím oprávnením.

Osobe, u ktorej bolo prehľadanie vykonané, vydá orgán vykonávajúci prehľadanie ihneď, a ak to nie je možné, najneskoršie do 48 hodín po ňom písomné potvrdenie o dôvodoch prehľadania a o jeho výsledku, ako aj o veci pri ňom vydanej alebo odňatej.

Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné stíhanie treba zistiť obsah nedoručených telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného alebo sú jemu určené, nariadi predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací orgán, aby mu ich podnik vykonávajúci ich prepravu, vydal; vyšetrovací orgán potrebuje na toto opatrenie predchádzajúci súhlas prokurátora.

Bez nariadenia uvedeného v odseku 1 môže sa preprava zásielky zadržať na rozkaz bezpečnostných orgánov, ale len vtedy, ak nemožno toto nariadenie vopred dosiahnuť a vec nepripúšťa odklad. Ak však nedôjde podniku vykonávajúcemu prepravu zásielok v takom prípade do troch dní nariadenie predsedu senátu, prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu, aby sa mu zásielky vydali, nesmie podnik prepravu zásielok ďalej zdržovať.

Zásielku vydanú podľa § 96 ods. 1 smie otvoriť len predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací orgán; tento orgán potrebuje na otvorenie predchádzajúci súhlas prokurátora.

Otvorená zásielka sa odovzdá adresátovi, a ak nie je jeho pobyt známy, niektorému z jeho rodinných príslušníkov; ináč sa zásielka vráti odosielateľovi. Ak je však obava, že by odovzdanie zásielky malo škodlivý vplyv na trestné stíhanie, pripojí sa k spisu; ak je to vhodné, oznámi sa adresátovi obsah listu alebo telegramu a ak nie je jeho pobyt známy, urobí sa oznámenie niektorému z jeho rodinných príslušníkov.

Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebné, odovzdá sa ihneď adresátovi alebo sa vráti podniku, ktorý ju vydal.

Ak sa objaví už pred začatím vyšetrovania, že je nevyhnutne potrebné vziať osobu podozrivú zo spáchania trestného činu do predbežnej väzby (§ 77), odňať vec (§§ 86 a nasl.) alebo vykonať prehľadanie osoby alebo domu (§§ 91 až 95), vyžiada si na to bezpečnostný orgán predchádzajúci súhlas prokurátora; bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora môže taký úkon vykonať len vtedy, ak súhlas nemôže vopred dosiahnuť a vec nepripúšťa odklad. V takom prípade je povinný vyžiadať si najneskoršie do 48 hodín dodatočný súhlas prokurátora, a ak ide o vzatie do predbežnej väzby, odovzdať najneskoršie do 48 hodín takú osobu prokurátorovi alebo ju prepustiť na slobodu.

Pri vykonávaní úkonov uvedených v odseku 1 postupujú bezpečnostné orgány podľa ustanovení tohto zákona. Zákonnosť a neodkladnosť takýchto úkonov je prokurátor povinný preveriť.

Ak sa obvinený, ktorý bol riadne predvolaný, na výsluch bez dostatočného ospravedlnenia neustanoví, môže byť predvedený; na to a na iné následky neustanovenia sa (§ 74) musí byť v predvolaní upozornený.

Obvineného možno predviesť aj bez predchádzajúceho predvolania, ak je to potrebné na úspešné vykonanie trestného konania, najmä ak sa skrýva alebo ak nemá stále bydlisko.

Vyslúchajúci požiada o predvedenie kompetentný orgán verejnej bezpečnosti; ak však ide o mladistvého, možno tak urobiť, len ak nemožno predvedenie vykonať zamestnancom súdu, prokuratúry alebo orgánu povereného starostlivosťou o mládež. O predvedenie príslušníka ozbrojených sborov v činnej službe požiada vyslúchajúci jeho náčelníka.

Svedok nesmie byť vyslúchnutý o okolnostiach, ktoré tvoria štátne alebo hospodárske tajomstvo, ktoré je povinný zachovať v tajnosti, okrem ak bol od tejto povinnosti kompetentným orgánom oslobodený; oslobodenie možno odoprieť len vtedy, ak by výpoveď spôsobila štátu vážnu škodu.

Svedok nesmie byť vyslúchaný tiež vtedy, pokiaľ by svojou výpoveďou porušil štátom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, iba ak bol od tejto povinnosti kompetentným orgánom alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má, oslobodený.

Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú výpoveď týkajúcu sa trestného činu, ktorý má svedok povinnosť oznámiť podľa § 165 ods. 2 tr. zák.

Právo odoprieť vypovedať ako svedok má príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh; ak je obvinených viac a svedok je v uvedenom pomere len k niektorému z nich, má svedok právo odoprieť výpoveď o iných obvinených len vtedy, ak nemožno odlúčiť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede týkajúcej sa obvineného, ku ktorému je svedok v tomto pomere.

Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, pokiaľ by spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom pokolení, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi alebo iným osobám v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktorých ujmu by právom pociťoval ako ujmu vlastnú.

Odoprieť výpoveď ako svedok nemôže však ten, kto má povinnosť podľa § 165 ods. 2 tr. zák. oznámiť trestný čin, ktorého sa svedecká výpoveď týka.

Svedok, ktorý oprávnene odoprie výpoveď, nesmie byť vyslúchnutý a nesmie byť vykonaný dôkaz ani prečítaním zápisnice o jeho skoršej výpovedi.

Vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol trestný čin spáchaný, iné predmety, ktoré preukazujú dokazovanú skutočnosť a môžu byť prostriedkom na odhalenie a zistenie trestného činu a jeho páchateľa, ako aj stopy trestného činu.

Listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú preukazovanú skutočnosť vzťahujúcu sa na trestný čin alebo na obvineného.

Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom, musí sa mŕtvola ohliadnuť a pitvať. Pochovať mŕtvolu možno v takých prípadoch len so súhlasom prokurátora. O tom rozhodne prokurátor s najväčším urýchlením.

Exhumáciu mŕtvoly môže nariadiť prokurátor a v konaní na súde predseda senátu.

označenie orgánu, o rozhodnutie ktorého ide,

deň a miesto rozhodovania,

výrok s uvedením zákonných ustanovení, ktoré sa použili,

odôvodnenie, a to spravidla s uvedením skutočností, ktoré boli vzaté za dokázané, dôkazov, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, a úvah týkajúcich sa hodnotenia vykonaných dôkazov a ďalej právnych úvah, ktorými sa orgán spravoval pri posudzovaní dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení zákona,

poučenie o sťažnosti.

Uznesenie vyhlasuje predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovací orgán.

Vyhlasuje sa úplné znenie výroku a podstatná časť odôvodnenia, ako aj poučenie o sťažnosti. Vyhlásenie súdneho uznesenia musí byť v úplnej zhode s obsahom uznesenia, tak ako bolo odhlasované.

Vyhlásenie sa stane ihneď po skončení prejednávania, ktoré mu predchádzalo.

Vyhlásené uznesenie musí sa vyhotoviť spravidla do troch dní.

Netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa upravuje priebeh konania alebo spôsob vykonania dôkazov alebo nariaďuje alebo pripravuje prejednávanie súdu.

Uznesenie sa oznamuje osobe, ktorej sa priamo dotýka, a osobe, ktorá svojím návrhom dala naň podnet; v konaní na súde tiež prokurátorovi. Oznámenie sa deje vyhlásením uznesenia alebo doručením jeho odpisu.

Ak má osoba, ktorej sa uznesenie oznamuje, obhajcu alebo splnomocnenca, postačí, ak bolo uznesenie vyhlásené buď v prítomnosti tejto osoby, alebo ak nie je svojprávna, v prítomnosti jej zákonného zástupcu, alebo v prítomnosti jej obhajcu alebo splnomocnenca. Ak nebolo uznesenie vyhlásené alebo ak nebola pri jeho vyhlásení žiadna z uvedených osôb prítomná, doručí sa odpis uznesenia obhajcovi alebo splnomocnencovi, a ak ide o nesvojprávnu osobu, ktorá nemá obhajcu alebo splnomocnenca, jej zákonnému zástupcovi.

Ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý nie je svojprávny, uznesenie, proti ktorému má sťažnosť, treba ho oznámiť ako jemu, tak aj jeho obhajcovi a jeho zákonnému zástupcovi. Ak je obvinený vo väzbe, treba také uznesenie oznámiť ako obvinenému, tak aj jeho obhajcovi i vtedy, ak je obvinený svojprávny.

Prokurátorovi sa uznesenie oznamuje vyhlásením, alebo ak nebol pri vyhlásení prítomný, doručením odpisu uznesenia.

Odpis rozhodnutia o opravnom prostriedku sa prokurátorovi a osobe, ktorej sa rozhodnutie priamo dotýka, a taktiež osobe, ktorá svojím návrhom dala na uznesenie podnet, doručí vždy.

Rozsudok je vykonateľný, ak

Odvolanie podané len zúčastnenou osobou nebráni tomu, aby ostatné časti rozsudku boli vykonané. Taktiež odvolanie týkajúce sa len niektorého z viac obžalovaných nebráni tomu, aby rozsudok, pokiaľ ide o ostatných obžalovaných, bol vykonaný.

Ak bola lehota na podanie odvolania zameškaná, avšak oprávnená osoba podala žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno rozsudok vykonať až do právoplatného rozhodnutia o tejto žiadosti.

Uznesenie je vykonateľné, ak

Uznesenie, proti ktorému zákon pripúšťa sťažnosť, ktorá má odkladný účinok, je vykonateľné, ak

Sťažnosť, ktorá má odkladný účinok a týka sa len niektorej z viac osôb alebo len niektorej z viac vecí, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým uznesením, nebráni tomu, aby uznesenie v ostatných častiach, ak ich možno oddeliť, bolo vykonané.

Ak bola lehota na podanie sťažnosti, ktorá má odkladný účinok, zameškaná, avšak oprávnená osoba podala žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno uznesenie vykonať až do právoplatného rozhodnutia o tejto žiadosti.

Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

Ak sa týka sťažnosť len niektorej z viac osôb alebo len niektorej z viac vecí, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým uznesením, preskúma nadriadený orgán len správnosť výrokov, ktoré sa týkajú tejto osoby alebo tejto veci a konania, ktoré predchádza onej časti uznesenia.

Nadriadený orgán, ktorý rozhoduje o sťažnosti, nemôže na jej podnet zmeniť uznesenie v neprospech osoby, ktorá sťažnosť podala alebo v prospech ktorej bola sťažnosť podaná.

Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného z dôvodu, ktorý je na prospech tiež spoluobvinenému, zmení uznesenie aj v prospech tohto spoluobvineného.

Nadriadený orgán zamietne sťažnosť,

Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba podala neskoro len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením, daným jej pri oznámení uznesenia.

Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie a

Ak je vadná len časť napadnutého uznesenia alebo konania, ktoré jej predchádza a možno ju oddeliť od ostatných častí, alebo ak sa sťažnosť týka len časti uznesenia (§ 160 ods. 2) alebo konania, ktoré jej predchádza, nadriadený orgán svoje rozhodnutie podľa odseku 1 obmedzí na túto časť.

Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný vinným, je povinný nahradiť štátu

Dennú sadzbu pripadajúcu na trovy spojené s výkonom väzby a s výkonom trestu odňatia slobody vyhlási minister vnútra v Úradnom liste Československej republiky.

Paušálnu sumu uvedenú v odseku 1 písm. c) vyhlási minister spravodlivosti v Úradnom liste Československej republiky.

Kto podal celkom bezvýsledný návrh na obnovu konania, je povinný nahradiť štátu štátom preddavkované trovy paušálnou sumou (§ 165 ods. 3).

Povinnosť na náhradu podľa odseku 1 nepostihuje prokurátora a orgán verejnej starostlivosti o mládež.

O povinnosti na náhradu trov poškodeného a o ich výške (§ 167) a o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby [§ 165 ods. 1 písm. a)] rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvej stolice.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

O povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom trestu odňatia slobody a o ich výške [§ 165 ods. 1 písm. b)], ako aj o výške trov spojených s výkonom väzby, rozhoduje správa nápravného zariadenia, v ktorom odsúdený odpykáva trest odňatia slobody alebo v ktorom bola vykonávaná väzba; na konanie sa použijú všeobecné predpisy o konaní vo veciach správnych.

Rozhodnutie podľa odseku 1 je vykonateľné správnou i súdnou exekúciou.

Vyšetrovanie vykonávajú vyšetrovatelia prokuratúry a vyšetrovatelia Ministerstva vnútra.

Za účelom čo najobjektívnejšieho preverenia vykonávajú vyšetrovatelia prokuratúry na rozkaz prokurátora vyšetrovania alebo jednotlivé vyšetrovacie úkony, najmä výsluch obvineného, i vo veciach, ktoré vyšetrujú iné vyšetrovacie orgány.

Dozor nad vyšetrovaním vykonáva prokurátor. Pritom je oprávnený

Vyšetrovatelia Ministerstva vnútra vykonávajú vyšetrovanie jednak vo veciach, o ktorých prislúcha konať v prvej stolici krajskému súdu, jednak v ostatných veciach.

Vyšetrovanie vykonávajú tiež velitelia v ozbrojených silách alebo orgány nimi poverené, a to o trestných činoch osôb, ktoré podliehajú ich veliteľskej právomoci, pokiaľ na tieto trestné činy zákon neustanovuje trest prísnejší ako trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje jeden rok.

podať obžalobu, zastaviť alebo prerušiť trestné stíhanie a vec postúpiť alebo odložiť,

navrhnúť vydanie rozkazu na zatknutie, vziať do väzby a prepustiť z väzby,

nariadiť, aby duševný stav obvineného bol skúmaný vo verejnom zdravotníckom ústave alebo v osobitnom pozorovacom oddelení väzenského ústavu,

ustanoviť obhajcu,

povoliť navrátenie lehoty,

nariadiť zaistenie majetku obvineného,

určiť, na ktoré prostriedky a veci sa nevzťahuje zaistenie majetku obvineného,

zrušiť zaistenie majetku obvineného,

vykonať zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody a obmedziť alebo zrušiť také zabezpečenie,

rozhodnúť o vrátení alebo predaji veci vzatej do úschovy,

dať súhlas na pochovanie mŕtvoly v prípadoch, kde bola podľa § 129 nariadená pitva, a nariadiť exhumáciu mŕtvoly,

navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny,

vykonať predbežné vyšetrenie v konaní o vydaní do cudziny.

na vykonanie prehľadania osoby a domu, na odňatie veci a zadržanie zásielok; bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora môžu tieto úkony vykonať len vtedy, ak súhlas nemožno vopred dostať a vec nepripúšťa odklad, v ktorom prípade sú potom povinné vyžiadať si najneskoršie do 48 hodín dodatočný súhlas,

na otvorenie zásielok.

Po prerokovaní veci súd

Súd môže trestné stíhanie zastaviť tiež vtedy, ak sú tu okolnosti uvedené v § 192 ods. 2, alebo vec postúpiť, ak sú tu okolnosti uvedené v § 194 a súd považuje také vybavenie za postačujúce.

Proti rozhodnutiam podľa odseku 1 písm. a) až d) a odseku 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, pokiaľ nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.

Ak súd vráti vec prokurátorovi na došetrenie, uvedie v uznesení, v ktorých smeroch treba prípravné konanie doplniť a ktoré skutočnosti treba objasniť, prípadne ktoré úkony treba ešte vykonať.

Po právoplatnosti rozhodnutia o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie sa vec vracia do stavu prípravného konania.

Došetrenie treba vykonať v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Predĺžiť túto lehotu môže len nadriadený prokurátor.

Ak rozhodne súd, že obžalobu prijíma, prerokuje zároveň opatrenia potrebné na zabezpečenie úspešného vykonania hlavného pojednávania a rozhodne, či účasť prokurátora na ňom je povinná a či obžalovaný musí mať obhajcu, a či by bolo možno hlavné pojednávanie konať, aj keby sa obžalovaný neustanovil (§ 217 ods. 4).

Ak je to potrebné, rozhodne tiež o vylúčení niektorej veci zo spoločného konania alebo o spojení veci na spoločné konanie, a o rozsahu, v akom sa bude na hlavnom pojednávaní vykonávať dokazovanie.

Ak podá prokurátor vo veci, ktorá mu bola súdom vrátená, obžalobu znovu, koná sa o nej za podmienok uvedených v § 196 nové predbežné prerokovanie.

Za týchto podmienok sa obžaloba znova predbežne prerokuje tiež na súde, ktorému bola vec podľa § 199 ods. 1 písm. a) postúpená.

Ak vezme prokurátor obžalobu späť skôr, ako bola súdom prijatá, a vo veciach, v ktorých sa nekonalo predbežné prerokovanie obžaloby, prv, ako bolo začaté hlavné pojednávanie (§ 220), vracia sa vec do stavu prípravného konania.

Vyhlásenie prokurátora o vzatí obžaloby späť po prijatí obžaloby súdom a vo veciach, v ktorých sa nekonalo predbežné prerokovanie obžaloby, po začatí hlavného pojednávania (§ 220) je neúčinné a neoslobodzuje súd od povinnosti o obžalobe rozhodnúť.

Obžalobu, ktorá bola po predbežnom prerokovaní súdom prijatá alebo ktorú nebolo treba predbežne prerokúvať, doručí predseda senátu obžalovanému a jeho obhajcovi, a ak obžalovaný nie je svojprávny, tiež jeho zákonnému zástupcovi. Obžalobu, ktorá obsahuje návrh na zhabanie veci patriacej inej osobe ako obžalovanému, doručí predseda senátu tiež tejto osobe. K doručovanej obžalobe sa pripojí zoznam dôkazov, pokiaľ nebol pojatý už do obžaloby. Ak bola obžaloba predbežne prerokovaná, pripojí sa k nej tiež odpis uznesenia o jej prijatí súdom.

Osoby, ktorým sa obžaloba doručuje, treba súčasne vyzvať, aby návrhy na vykonanie ďalších dôkazov na hlavnom pojednávaní súdu včas oznámili s uvedením okolností, ktoré sa majú týmito dôkazmi objasniť.

Obžaloba musí sa doručiť najneskoršie s predvolaním na hlavné pojednávanie alebo s upovedomením o ňom.

Hlavné pojednávanie pripraví predseda senátu tak, aby ho bolo možno skončiť na jedinom zasadaní.

Ak dôjdu ešte pred hlavným pojednávaním návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, urobí predseda senátu potrebné opatrenia, aby dôkazy, s pripustením ktorých možno počítať, boli poruke a bolo ich možno na hlavnom pojednávaní vykonať.

Ak to považuje na prípravu hlavného pojednávania za potrebné, môže predseda senátu vyslúchnuť obžalovaného, najmä o tom, či chce urobiť nové údaje alebo nové návrhy.

Ak bude hlavné pojednávanie podľa očakávania trvať dlhší čas, zariadi predseda súdu, aby sa ho zúčastnil jeden alebo dvaja sudcovia náhradní.

Náhradný sudca má na hlavnom pojednávaní postavenie člena senátu. Má najmä právo klásť vyslúchaným osobám otázky a žiadať vysvetlenia. Porady a hlasovania sa však zúčastní len v tom prípade, ak je pribraný namiesto sudcu, ktorému zabránila nejaká prekážka v ďalšej účasti na hlavnom pojednávaní. Sudca, za ktorého nastúpil náhradný sudca, sa hlavného pojednávania ďalej už nezúčastní.

Hlavné pojednávanie sa koná verejne.

Prístup naň možno odoprieť iba osobám maloletým, osobám ozbrojeným, pokiaľ povinnosť nosiť zbraň im neukladajú služobné predpisy, a osobám, ktoré sa ustanovili v stave vzbudzujúcom pohoršenie. Verejnosti hlavného pojednávania nie je na prekážku, ak sa urobia nevyhnutné opatrenia proti preplňovaniu pojednávacej siene.

Verejnosť možno vylúčiť, len ak by verejné prejednávanie veci pri hlavnom pojednávaní ohrozilo štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo, nerušený priebeh konania alebo mravnosť. Verejnosť možno vylúčiť tiež iba pre časť hlavného pojednávania.

Rozsudok musí sa vyhlásiť vždy verejne.

O vylúčení verejnosti rozhodne súd po vypočutí obžalovaného uznesením, ktoré sa verejne vyhlási.

Súd môže z dôležitých dôvodov povoliť jednotlivým osobám na hlavné pojednávanie prístup, i keď verejnosť bola vylúčená.

Na žiadosť obžalovaného musí byť na hlavné pojednávanie povolený prístup dvom jeho dôverníkom. Ak je viac obžalovaných, má právo na voľbu dôverníkov každý z nich. Ak by tak celkový počet dôverníkov vzrástol na viac ako šesť a obžalovaní sa medzi sebou o výbere nedohodnú, vykoná výber súd. Ak bola verejnosť vylúčená pre ohrozenie štátneho, hospodárskeho alebo služobného tajomstva, môžu byť za dôverníkov zvolené len také osoby, proti ktorým nemá súd námietky.

Ak bola verejnosť vylúčená pre ohrozenie štátneho, hospodárskeho alebo služobného tajomstva, upozorní predseda senátu prítomných na trestné následky toho, keby nepovolaným osobám prezradili skutočnosti, o ktorých sa na pojednávaní dozvedia; môže tiež zakázať, aby si prítomní robili písomné poznámky.

Hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa a spravidla tiež za účasti prokurátora.

Účasť prokurátora na hlavnom pojednávaní je povinná

Ak ide o prípad, keď účasť prokurátora na hlavnom pojednávaní je povinná, musí mať obžalovaný obhajcu, iba že by výslovne vyhlásil, že si obhajcu nepraje. Obžalovaný však musí mať obhajcu vždy, ak sa koná o trestnom čine, na ktorý ustanovuje zákon trest smrti alebo trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov, alebo ak to považuje súd za potrebné, najmä preto, že so zreteľom na telesné alebo duševné chyby obžalovaného má pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.

V neprítomnosti obžalovaného možno, ak nejde o konanie proti ušlému, hlavné pojednávanie vykonať iba výnimočne, a to ak sú tu súčasne tieto podmienky:

Hlavné pojednávanie vedie predseda senátu.

Je povinný pritom dbať, aby bola zachovaná dôstojnosť a vážnosť súdneho pojednávania, aby sa hlavné pojednávanie nezdržalo výkladmi, ktoré nemajú vzťah k prejednávanej veci, a zameralo sa čo najúčinnejšie na objasnenie veci.

Kto sa cíti opatrením predsedu senátu na hlavnom pojednávaní ukrátený, môže žiadať, aby rozhodol senát. Takú žiadosť aj rozhodnutie o nej treba zaznamenať v zápisnici.

Osoby, ktoré rušia poriadok, môže predseda senátu vykázať z pojednávacej siene.

Obžalovaného možno vykázať iba uznesením senátu po predchádzajúcej výstrahe, a to iba na čas nevyhnutne potrebný. Ak mu bol povolený znovu prístup do pojednávacej siene, oznámi mu predseda senátu podstatný obsah pojednávania konaného v jeho neprítomnosti, aby sa naň mohol vyjadriť.

Súd odročí hlavné pojednávanie, ak

Skôr než sa hlavné pojednávanie odročí, treba zistiť, či strany nehodlajú navrhnúť ďalšie dôkazy.

Pri pokračovaní v odročenom hlavnom pojednávaní prednesie predseda senátu podstatný obsah doterajšieho pojednávania. Ak je to potrebné, najmä preto, že od odročenia hlavného pojednávania uplynul dlhší čas alebo že sa zmenilo zostavenie senátu, musí sa vykonať hlavné pojednávanie vždy znovu.

I vtedy, keď obžalobu súd prijal, súd na neverejnom zasadaní trestné stíhanie

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, pokiaľ ide o zastavenie trestného stíhania, odkladný účinok.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť

Osoba oprávnená napadnúť rozsudok pre nesprávnosť niektorého jeho výroku môže ho napadnúť tiež pre porušenie ustanovení o konaní predchádzajúcom rozsudku, pokiaľ toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť výroku.

V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie len prokurátor.

V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie tiež prokurátor, príbuzní obžalovaného v pokolení priamom, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť aj proti vôli obžalovaného.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozsudku ktorého smeruje, a to do ôsmich dní (§§ 61 a 62) od doručenia odpisu rozsudku.

Ak sa rozsudok doručuje ako obžalovanému, tak aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi (§ 143), plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

Osobám uvedeným v § 263, s výnimkou prokurátora, sa končí lehota na podanie odvolania tým istým dňom ako obžalovanému.

Odvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva namiesto obžalovaného jeho obhajca, musí byť v lehote uvedenej v § 264 tiež odôvodnené tak, aby z neho bolo zjavné, v ktorej časti je rozsudok napadnutý a aké vady sú vytýkané rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do času, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

Odvolanie prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.

Odvolanie, ktoré podal namiesto obžalovaného jeho obhajca alebo jeho zákonný zástupca, a odvolanie, ktoré podala v prospech obžalovaného iná oprávnená osoba, možno vziať späť len s výslovným súhlasom obžalovaného.

Vzatie odvolania späť vezme uznesením na vedomie predseda senátu odvolacieho súdu, a ak bolo odvolanie vzaté späť skôr, ako bola vec odvolaciemu súdu predložená, predseda senátu súdu prvej stolice.

Predseda senátu doručí odpis odvolania, prípadne aj odpis podania, ktorým bolo odvolanie odôvodnené, ostatným stranám. Upozorní ich pritom, že sa môžu na odvolanie vyjadriť. Ak dôjde ich vyjadrenie, doručí jeho odpis odvolateľovi.

Len čo lehota na podanie odvolania všetkým oprávneným osobám uplynula, predloží predseda senátu spisy odvolaciemu súdu.

Odvolací súd zamietne odvolanie na neverejnom zasadaní, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.

Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala neskoro len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením súdu.

Odvolací súd preruší na neverejnom zasadaní trestné stíhanie, ak nastanú alebo ak vyjdú najavo až po vyhlásení napadnutého rozsudku okolnosti uvedené v § 193 ods. 1 písm. a) až d).

Odvolací súd zruší na neverejnom zasadaní napadnutý rozsudok a preruší trestné stíhanie, ak mal tak urobiť už súd prvej stolice (§ 246).

Odvolací súd zruší na neverejnom zasadaní napadnutý rozsudok a vráti vec na nové prejednanie v prvej stolici, ak zistí, že na hlavnom pojednávaní, ktoré predchádzalo rozsudku,

Rovnako postupuje odvolací súd, ak zistí, že obžalovanému nebola poskytnutá lehota na prípravu obhajoby (§ 212 ods. 1).

Odvolací súd zruší na neverejnom zasadaní napadnutý rozsudok a vráti vec na nové prejednanie v prvej stolici tiež vtedy, ak to považuje za potrebné

Ak to považuje pre náležité objasnenie veci odvolací súd za potrebné, môže pri zrušení rozsudku tiež vysloviť, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie. Také rozhodnutie má účinky uvedené v §§ 203 a 206.

Ak nebolo odvolanie celkom vybavené už na neverejnom zasadaní, nariadi predseda senátu odvolacie pojednávanie.

Na nariadenie odvolacieho pojednávania, na verejnosť, vedenie a odročenie odvolacieho pojednávania, na vykonávanie dôkazov na ňom, a na prítomnosť súdnych osôb na odvolacom pojednávaní sa použijú ustanovenia platné pre hlavné pojednávanie. Účasť prokurátora na odvolacom pojednávaní je povinná. Obžalovaný musí mať na odvolacom pojednávaní obhajcu vo všetkých prípadoch, keď ho musel mať na hlavnom pojednávaní.

V neprítomnosti obžalovaného, ktorý je vo väzbe, možno odvolacie pojednávanie konať len vtedy, ak výslovne vyhlási, že sa účasti na odvolacom pojednávaní vzdáva. V neprítomnosti obžalovaného, ktorý je na slobode, možno odvolacie pojednávanie konať len vtedy, ak bol na odvolacie pojednávanie včas a riadne predvolaný.

Po otvorení odvolacieho pojednávania prednesie predseda senátu alebo ním určený člen senátu napadnutý rozsudok, oznámi podstatný obsah doterajšieho konania a uvedie, ktoré vady rozsudku alebo konania jemu predchádzajúceho sú v odvolaní vytýkané.

Po tomto prednese vyzve strany, aby sa na vec vyjadrili. Strana, ktorá podala odvolanie, dostane slovo najprv.

Ak strany nie sú prítomné alebo ak o to žiadajú, prečíta sa ich odvolanie alebo vyjadrenie naň zo spisu.

Odvolací súd môže napadnutý rozsudok zrušiť a sám ihneď vo veci rozsudkom rozhodnúť iba vtedy, ak svoje rozhodnutie opiera

Odvolací súd však nemože sám

Ak nerozhodne odvolací súd podľa odseku 1 alebo ak nemôže sám rozhodnúť vo veci z niektorého z dôvodov uvedených v odseku 2, zruší napadnutý rozsudok a vec vráti na nové prejednanie v prvej stolici.

Ak sa skončilo trestné stíhanie právoplatným rozsudkom alebo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného stíhania, možno v trestnom stíhaní pre ten istý skutok pokračovať len vtedy, ak bola povolená obnova tohto konania.

Obnova konania uvedeného v odseku 1 sa povolí,

Obnova v neprospech obvineného je vylúčená, ak

Obnova je vylúčená tiež vtedy, ak návrh na povolenie obnovy smerujúci proti výroku o nároku poškodeného na náhradu škody nebol podaný do piatich rokov po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku.

Ak bolo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe zastavené uznesením prokurátora, možno v trestnom stíhaní proti tejto osobe pre ten istý skutok pokračovať len vtedy, ak bola povolená obnova tohto konania.

Obnova konania uvedeného v odseku 1 sa povolí,

Obnova konania uvedeného v odseku 1 v neprospech obvineného je vylúčená, ak sú tu okolnosti uvedené v § 300 ods. 3.

Obnovu možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby.

Návrh v neprospech obvineného môže podať len prokurátor.

Návrh v prospech obvineného môžu okrem obvineného podať tiež osoby, ktoré by mohli podať odvolanie v jeho prospech; môžu tak urobiť aj po smrti obvineného. Prokurátor a iné osoby, ktoré by mohli podať odvolanie v prospech obvineného i proti jeho vôli, môžu i proti jeho vôli podať tiež návrh na povolenie obnovy v jeho prospech.

Ak sa dozvie súd, úrad alebo iný štátny orgán o okolnosti, ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy, je povinný oznámiť ju prokurátorovi. Ak ide o okolnosť, ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy v prospech obvineného, a prokurátor takýto návrh nepodá sám, je povinný bez odkladu o nej upovedomiť obvineného, alebo ak to nie je možné, inú osobu oprávnenú na podanie návrhu.

O návrhu na povolenie obnovy smerujúcom len proti výroku o nároku poškodeného na náhradu škody rozhoduje ľudový súd s právomocou vo veciach občianskoprávnych, v obvode ktorého má poškodený bydlisko, a ak nemá bydlisko, ľudový súd, v obvode ktorého má poškodený pobyt.

V ostatných prípadoch rozhoduje o návrhu na povolenie obnovy súd, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici, a v prípade, keď trestné stíhanie bolo zastavené uznesením prokurátora, súd, ktorý by bol kompetentný rozhodovať o obžalobe. Hoci v prvej stolici rozhodol ľudový súd, rozhoduje o návrhu na povolenie obnovy krajský súd, ak to navrhuje krajský prokurátor s odôvodnením, že vzhľadom na skutočnosti alebo dôkazy najavo vyšlé ide o trestný čin patriaci do pôsobnosti krajského súdu.

O návrhu na povolenie obnovy smerujúcom len proti výroku o nároku poškodeného na náhradu škody rozhoduje ľudový súd primerane podľa predpisov o konaní vo veciach občianskoprávnych.

V ostatných prípadoch rozhoduje o návrhu na povolenie obnovy súd na verejnom zasadaní. Ak zistí, že návrh na povolenie obnovy nie je dôvodný alebo že bol podaný neoprávnenou osobou, že smeruje len proti rozhodnutiu (jeho časti), pri ktorom obnova nie je prípustná, alebo že obnova je vylúčená (§§ 300 a 301), návrh zamietne. Ináč obnovu povolí a zruší pôvodné rozhodnutie, avšak len potiaľ, pokiaľ je návrh na povolenie obnovy dôvodný; ak zruší, hoc aj len sčasti, výrok o vine, zruší celý výrok o treste, ako aj výroky o nároku poškodeného na náhradu škody a o tom, či zažalovaným skutkom bola ohrozená vážnosť a česť hodnosti dôstojníka ozbrojeného sboru, pokiaľ majú v ňom podklad. Zároveň zruší rozhodnutia naväzujúce obsahove na napadnuté rozhodnutie, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, nemôžu v ňom mať naďalej podklad. Ak súd povolí obnovu, pokiaľ ide o výrok o vine, a ak to považuje na objasnenie veci za potrebné, môže spolu so zrušením pôvodného rozhodnutia vysloviť, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie. Také rozhodnutie má účinky uvedené v §§ 203 a 206.

Zamietnuť návrhy na povolenie obnovy v prípade, že návrh bol podaný neoprávnenou osobou, že smeruje len proti rozhodnutiu (jeho časti), pri ktorom obnova nie je prípustná alebo že obnova je vylúčená (§§ 300 a 301), môže súd tiež na neverejnom zasadaní.

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ak bol podaný návrh na povolenie obnovy v prospech odsúdeného, odloží súd výkon trestu smrti až do rozhodnutia o tomto návrhu; rovnako môže na ten istý čas odložiť alebo prerušiť tiež výkon iných trestov.

Ak sa vykonáva na odsúdenom v čase rozhodovania o návrhu na povolenie obnovy trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom, rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa spolu s povolením obnovy zruší výrok o treste obsiahnutý v pôvodnom rozsudku, bezodkladne o väzbe obvineného.

Ak bola právoplatne povolená obnova týkajúca sa iba výroku o nároku poškodeného na náhradu škody a konanie vo veci samej nebolo spojené už s konaním o návrhu na obnovu, vykonáva nové konanie o tomto nároku ľudový súd, ktorý povolil obnovu, a to podľa predpisu o konaní vo veciach občianskoprávnych.

Ak bola právoplatne povolená obnova konania skončeného uznesením prokurátora o zastavení trestného stíhania, v prípravnom konaní sa pokračuje.

V ostatných prípadoch koná po právoplatnom povolení obnovy nové hlavné pojednávanie na podklade pôvodnej obžaloby súd, ktorý o povolení obnovy rozhodol v prvej stolici, okrem prípadu, ak bolo vyslovené, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie (§ 304 ods. 2). Ak bola povolená obnova, len pokiaľ ide o niektorý z viac zbiehajúcich sa trestných činov, za ktoré bol právoplatne uložený úhrnný trest alebo viac trestov, ktoré sú navzájom v pomere naznačenom v § 22 ods. 2 tr. zák., a súd vyslovil, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie, určí súd po právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu na verejnom zasadaní primeraný trest za zvyšujúce trestné činy; proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

doba od právoplatnosti pôvodného rozsudku do právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu sa do premlčacej doby nezapočítava,

nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než aký mu bol uložený pôvodným rozsudkom, a ak mu bol v pôvodnom konaní uložený trest úhrnný alebo viac trestov, ktoré sú navzájom v pomere naznačenom v § 22 ods. 2 tr. zák., nesmie primeraný trest určený podľa § 307 ods. 3 spolu s trestom, ktorý bude prípadne uložený za trestný čin, ktorého sa týkalo povolenie obnovy, prevyšovať trest uložený v pôvodnom konaní,

neprekáža jeho smrť vykonaniu ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť preto, že obvinený zomrel.

Ak to vyžaduje prospech mladistvého, postúpi kompetentný súd vec súdu, v obvode ktorého je bydlisko mladistvého, alebo na ktorom je z iných dôvodov vykonávanie trestného konania so zreteľom na záujem mladistvého najúčelnejšie.

Proti mladistvému a osobe staršej ako 18 rokov sa vykonáva spoločné konanie iba vtedy, ak sú pre to dôležité dôvody. Pokiaľ ide o mladistvého, použijú sa i v tomto spoločnom konaní ustanovenia tohto oddielu.

Prejednávanie veci proti mladistvým vykonáva, pokiaľ možno, senát zložený zo sudcov, ktorí majú skúsenosti vo výchove mládeže.

Po čas vyšetrovania musí mať mladistvý obhajcu (§ 35) tiež, ak je vo väzbe.

Na hlavnom pojednávaní, v odvolacom konaní a na verejnom zasadaní musí mladistvý mať obhajcu (§ 35) vždy; vyhlásenie, že si obhajcu nepraje (§ 217 ods. 2) je neúčinné.

V konaní proti mladistvému sa vykonáva predbežné prerokovanie obžaloby vždy.

Ak prijme súd obžalobu proti mladistvému, doručí ju predseda senátu tiež orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.

Hlavné pojednávanie nemožno konať v neprítomnosti mladistvého.

O hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom zasadaní upovedomí predseda senátu tiež orgán poverený starostlivosťou o mládež.

Na hlavnom pojednávaní, odvolacom pojednávaní a na verejnom zasadaní proti mladistvému

Odpis rozsudku sa doručí vždy tiež orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.

Ak nebol orgán poverený starostlivosťou o mládež prítomný pri vyhlasovaní uznesenia súdu, prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu, doručí sa odpis uznesenia tiež jemu, ak ide o uznesenie, proti ktorému je prípustná sťažnosť alebo ktorým bolo trestné stíhanie zastavené alebo prerušené alebo vec postúpená.

Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, tiež orgán poverený starostlivosťou o mládež; lehota na podanie opravného prostriedku mu plynie samostatne.

Sťažnosť v prospech mladistvého môžu podať tiež jeho príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenec, osvojiteľ, manžel a druh; lehota na podanie sťažnosti sa im končí tým istým dňom ako mladistvému.

Ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannej výchove vyhradil podľa § 243 ods. 2, môže ho vysloviť na verejnom zasadaní, len ak to navrhne prokurátor.

Proti rozhodnutiu o ochrannej výchove je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ustanovenia tohto oddielu sa nepoužijú

Ustanovenia § 310 ods. 1, § 315 ods. 2, § 316 ods. 3 písm. c), § 317 a § 318 ods. 1 sa nepoužijú v odbore vojenského súdnictva.

Ak osoba, proti ktorej sa má viesť trestné stíhanie, sa vyhýba trestnému stíhaniu buď pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva, možno proti nej vykonávať konanie proti ušlému.

Konanie proti ušlému nemožno vykonávať proti mladistvému.

Vláda môže vyhlásiť stanné právo, keď sa mierou obzvlášť nebezpečnou rozmáha niektorý z týchto trestných činov: teror (§ 80a tr. zák.), záškodníctvo (§ 84 tr. zák.), sabotáž (§ 85 tr. zák.), nedovolené ozbrojovanie (§§ 120 a 121 tr. zák.), násilie na verejných sboroch (§ 154 tr. zák.), násilie na verejnom činiteľovi (§ 177 tr. zák.), všeobecné ohrozenie (§§ 190, 191 tr. zák.), vražda (§ 216 tr. zák.), lúpež (§ 232 tr. zák.), rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve (§ 245 tr. zák.), poškodzovanie majetku v socialistickom vlastníctve (§ 245a tr. zák.), zbehnutie (§§ 273 a 274 tr. zák.), vzbura (§ 276 tr. zák.) alebo násilie proti obyvateľstvu (§ 299 tr. zák.). Ak treba zabrániť iba určitému spôsobu páchania týchto trestných činov, obmedzí sa stanné právo iba na tieto prípady.

Stanné právo sa obmedzí na územie alebo na útvary ozbrojených sborov, pre ktoré je potrebné.

Stanné právo sa vyhlási vo všetkých obciach a vo všetkých útvaroch, pre ktoré je nariadené, a to takým spôsobom, aby sa dostalo čo najskôr na všeobecnú známosť. Vo vyhláške sa uvedú trestné činy, ktorých sa stanné právo týka, a územia a útvary, na ktoré sa vzťahuje. Pripojí sa pohrozenie, že každý, kto po vyhlásení spácha taký trestný čin, bude súdený v stannom konaní a potrestaný smrťou.

Za okolností uvedených v § 38 ústavy môže vláda ustanoviť obmedzenia slobody pobytu, slobody domovej a listového tajomstva a zakázať zdržovať sa alebo zhromažďovať sa na verejných miestach.

Kto po vyhlásení stanného práva spácha trestný čin, pre ktorý bolo stanné právo vyhlásené, bude potrestaný smrťou. Ak bola výkonom trestu smrti na jednom alebo na niekoľko odsúdených daná výstraha dostačujúca na obnovenie poriadku, môže súd pre závažné poľahčujúce okolnosti miesto trestu smrti uložiť trest odňatia slobody na 15 až 25 rokov.

Ak spácha po vyhlásení stanného práva trestný čin, pre ktorý bolo stanné právo vyhlásené, mladistvý, bude potrestaný odňatím slobody na 5 až 20 rokov.

Ak nadobudol rozsudok, ktorým bol uložený trest smrti, právoplatnosť, predloží predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvej stolici, bezodkladne spisy Najvyššiemu súdu.

V prípade uvedenom v odseku 1 preskúma Najvyšší súd zákonnosť rozsudku a konania mu predchádzajúceho, a ak zistí, že došlo k takému porušeniu zákona, ktoré by mohlo mať vplyv na uloženie trestu smrti, postupuje, ako by bola podaná sťažnosť pre porušenie zákona; ináč predloží spisy Ministerstvu spravodlivosti.

Ak už nič neprekáža výkonu trestu smrti, oznámi sudca bezprostredne pred výkonom trestu odsúdenému, že trest bude vykonaný, a prečíta mu rozsudok bez odôvodnenia a zamietavé rozhodnutie o žiadosti o milosť, ak bola podaná.

Na tehotnej žene sa trest smrti vykonať nesmie.

Pri výkone trestu smrti musia byť prítomní sudca, prokurátor, náčelník väzenského ústavu a lekár.

O výkone trestu smrti spíše prítomný sudca zápisnicu, ktorá musí obsahovať tiež údaje o tom, kedy podľa zistenia lekára nastala smrť. Zápisnicu podpíšu osoby uvedené v odseku 1.

Trest odňatia slobody sa vykonáva v ústavoch Ministerstva vnútra; ak ide o vojaka v základnej vojenskej službe, môže sa trest odňatia slobody neprevyšujúci dva roky vykonať tiež vo vojenskom kárnom útvare.

Predpisy o tom, ako sa vykonáva trest v ústavoch Ministerstva vnútra, vydá minister vnútra po dohode s ministrom spravodlivosti; predpisy o výkone trestu vo vojenských kárnych útvaroch alebo na vojakoch, ktorí neboli odsúdení na stratu vojenskej hodnosti, vydá minister národnej obrany po dohode s ministrom spravodlivosti a vnútra.

Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva trest odňatia slobody, dozerá na jeho výkon. Správa miesta, v ktorom sa trest odňatia slobody vykonáva, je povinná vykonať rozkazy prokurátora, týkajúce sa zachovávania predpisov platných pre výkon trestu odňatia slobody.

O rozhodnutí súdu, že nápravné opatrenie bude vykonané bez zmeny zamestnania odsúdeného, upovedomí predseda senátu zamestnávateľa odsúdeného a oznámi mu skutočnosti potrebné pre výkon tohto trestu.

Ak nariadi súd zmenu doterajšieho zamestnania odsúdeného, určí nové zamestnanie predseda senátu po dohode s kompetentným orgánom štátnej správy podľa zásad vyslovených v rozsudku; predseda senátu oznámi novému zamestnávateľovi skutočnosti potrebné pre výkon nápravného opatrenia a súčasne upovedomí doterajšieho zamestnávateľa odsúdeného. Podobne postupuje predseda senátu, ak bolo nápravné opatrenie uložené osobe, ktorá v zamestnaneckom pomere nie je.

Ak je odsúdený postihnutý chorobou, ktorá mu znemožňuje výkon určeného zamestnania alebo ak ide o tehotnú ženu alebo ak sú tu iné dôležité dôvody, môže predseda senátu výkon nápravného opatrenia na potrebný čas odložiť alebo prerušiť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Predseda senátu môže v takom prípade tiež po dohode s kompetentným orgánom štátnej správy určiť odsúdenému iné zamestnanie.

Na odklad a prerušenie výkonu trestu nápravného opatrenia a na upustenie od jeho výkonu v prípade, že bol odsúdený povolaný na výkon základnej vojenskej služby, použije sa obdobne ustanovenie § 348.

Ak sa stane osoba odsúdená na nápravné opatrenie trvale práce neschopnou, prv než bolo nápravné opatrenie vykonané, upustí súd od výkonu nápravného opatrenia alebo jeho zvyšku; rovnako súd postupuje, ak sa stane odsúdený vojakom z povolania. Proti týmto rozhodnutiam je prípustná sťažnosť.

Ak bolo upustené od výkonu nápravného opatrenia alebo jeho zvyšku podľa odseku 1, pokladá sa trest nápravného opatrenia za vykonaný dňom, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým bolo od výkonu nápravného opatrenia alebo jeho zvyšku upustené.

O premene nápravného opatrenia uloženého súdom alebo výkonným orgánom národného výboru alebo o premene jeho zvyšku na trest odňatia slobody rozhodne súd na verejnom zasadaní. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ak sa uložilo nápravné opatrenie výkonným orgánom národného výboru, rozhoduje o premene podľa odseku 1 ľudový súd, v obvode ktorého je národný výbor, ktorého výkonný orgán nápravné opatrenie uložil.

Ak je pobyt na slobode u osoby, u ktorej ochranné liečenie bolo vyslovené, nebezpečný pre jej okolie, zariadi predseda senátu bezodkladne jej dodanie do liečebného ústavu; ináč môže poskytnúť osobe, ktorej ochranné liečenie bolo nariadené, primeranú lehotu na obstaranie jej záležitostí.

Ak ide o príslušníka ozbrojených sborov v činnej službe, požiada predseda senátu náčelníka útvaru, u ktorého príslušník koná činnú službu, aby zariadil jeho prepravenie do liečebného ústavu.

Predseda senátu požiada liečebný ústav, aby súdu, v obvode ktorého sa vykonáva ochranné liečenie, podal bezodkladne zprávu, ak dôvody pre ďalšie trvanie ochranného liečenia zaniknú.

Výkon ochrannej výchovy nariadi predseda senátu výchovnému zariadeniu, v ktorom má byť s výkonom začaté.

Ak mladistvý nie je vo väzbe a nie je obava, že ujde, môže mu predseda senátu poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie jeho záležitostí.

O prepustení z ochrannej výchovy pred dovŕšením osemnásteho roku, a ak bola ochranná výchova predĺžená, pred dovŕšením devätnásteho roku, rozhoduje na verejnom zasadaní súd, v obvode ktorého sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež, mladistvého alebo výchovného zariadenia alebo aj bez takého návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ak návrh podľa odseku 1 nepodalo výchovné zariadenie, treba pred rozhodnutím vypočuť zástupcu tohto zariadenia.

O predĺžení ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadaní súd, v obvode ktorého sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež alebo výchovného zariadenia alebo aj bez takého návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

Ak návrh podľa odseku 1 nepodalo výchovné zariadenie, treba pred rozhodnutím vypočuť zástupcu tohto zariadenia.

Predĺžiť ochrannú výchovu možno len vtedy, ak bolo s jej výkonom už začaté.

Väzba sa vykonáva v ústavoch Ministerstva vnútra. Väzba nariadená vojenským prokurátorom sa môže vykonávať na čas najnutnejšej potreby tiež v útvare.

Vo väzbe je obvinený podrobený len tým obmedzeniam, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úspešného vykonania trestného konania.

Z dôvodov osobitného zreteľa hodných môže prokurátor a v konaní na súde predseda senátu povoliť, aby väzba bola vykonávaná za náležitého dohľadu v liečebnom ústave.

Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva väzba, dozerá na jej výkon. Správa miesta, v ktorom sa väzba vykonáva, je povinná vykonať rozkazy prokurátora, týkajúce sa zachovávania predpisov platných pre výkon väzby.

Akonáhle sa stane právoplatným uznesenie, ktorým bola uložená poriadková pokuta (§ 74), vyzve vyšetrovací orgán, prokurátor alebo predseda senátu, ktorý pokutu uložil, osobu, ktorej bola uložená, aby pokutu zaplatila do pätnásť dní, a upozorní ju, že ináč bude zaplatenie vymáhané exekúciou.

Pri vymáhaní trov trestného konania preddavkovaných štátom a určených paušálnou sumou [§ 165 ods. 1 písm. c)] sa postupuje podľa predpisov o vymáhaní pohľadávok justičnej správy.

Konanie o žiadosti o milosť vykonáva v prípravnom konaní generálny prokurátor.

Ak generálny prokurátor spozná, že žiadosť o milosť nie je dôvodná, zamietne ju.

Ak to nariadi prezident republiky, nesmie sa žiadosť o milosť zamietnuť a musí sa s návrhom predložiť.

Ak to nariadi prezident republiky alebo generálny prokurátor, trestné stíhanie sa zatiaľ nezačne alebo sa v začatom trestnom stíhaní nepokračuje a obvinený sa prepustí z väzby.

Konanie o žiadosti o milosť vykonáva po podaní obžaloby Ministerstvo spravodlivosti.

Ak spozná minister spravodlivosti, že žiadosť o milosť nie je dôvodná, zamietne ju.

Ak to nariadi prezident republiky, nesmie sa žiadosť o milosť zamietnuť a musí sa s návrhom predložiť.

Ak to nariadi prezident republiky alebo minister spravodlivosti, v začatom trestnom stíhaní sa zatiaľ nepokračuje a obvinený sa prepustí z väzby alebo výkon trestu sa odloží alebo preruší.

Rozhodnutie o tom, do akej miery je osoba, ktorej bol právoplatne uložený trest, účastná amnestie, robí súd, ktorý rozhodol v prvej stolici. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ak sa vzťahuje amnestia súčasne na niekoľko trestov uložených tomu istému obžalovanému rôznymi súdmi, je na rozhodnutie podľa odseku 1 kompetentný ten súd, ktorý uložil trest za najťažší trestný čin, a ak nemožno takto kompetenciu určiť, súd, ktorý rozhodoval naposledy.

Ak bol amnestiou celkom alebo sčasti odpustený trest len za niektorý z trestných činov, za ktoré bol uložený trest úhrnný alebo viac trestov, ktoré sú k sebe v pomere naznačenom v § 22 ods. 2 tr. zák. a doteraz neboli celkom vykonané, určí súd podľa vzájomného pomeru závažnosti primeraný trest za trestné činy amnestiou nedotknuté. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Rozhodnutie podľa odseku 1 robí na verejnom zasadaní súd, ktorý rozhodol v prvej stolici; ak je tak kompetentných niekoľko súdov, rozhodne súd, ktorý uložil trest za najťažší trestný čin, ináč súd, ktorý rozhodoval naposledy.

Kto utrpel majetkovú škodu väzbou, a to začínajúc od zadržania, zatknutia alebo vzatia do väzby alebo do predbežnej väzby až do prepustenia na slobodu, môže žiadať, aby mu ju štát nahradil, ak bol oslobodený spod obžaloby alebo ak bolo trestné stíhanie zastavené.

Právo žiadať náhradu škody neprináleží však tomu,

Obvinený môže však aj v prípadoch uvedených v odseku 2 žiadať náhradu škody za čas, o ktorý bola väzba nesprávnym postupom vyšetrovacieho orgánu, prokurátora alebo súdu alebo inak proti zákonu predĺžená.

Za väzbu nariadenú v konaní o vydaní do cudziny (§ 401) neprislúcha právo žiadať náhradu škody.

Kto utrpel majetkovú škodu tým, že na ňom bol celkom alebo sčasti vykonaný trest odňatia slobody, nápravné opatrenie, prepadnutie majetku alebo veci, peňažný trest alebo pokuta, môže žiadať, aby mu ju štát nahradil, ak bol v neskoršom konaní spod obžaloby oslobodený, alebo ak bolo neskoršie trestné stíhanie zastavené.

Náhradu škody za trest môže žiadať i ten, kto bol v neskoršom konaní odsúdený na miernejší trest, než na aký bol odsúdený zrušeným rozsudkom, a ten, na kom bol vykonaný trest odňatia slobody dlhšieho trvania, než ktorý mu bol uložený.

Právo žiadať náhradu škody za trest neprislúcha však tomu,

Nárok na náhradu škody za väzbu alebo za trest zaniká, ak nepožiada oprávnená osoba najneskoršie do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré je základom nároku, Ministerstvo spravodlivosti, aby jej priznalo náhradu.

Ak Ministerstvo spravodlivosti neprizná náhradu do troch mesiacov od uplatnenia nároku alebo ak nie je oprávnená osoba s priznanou výškou náhrady spokojná, môže svoj nárok uplatniť v konaní vo veciach občianskoprávnych.

Ak sa zdržuje obvinený v cudzine, vydá proti nemu predseda senátu zatýkací rozkaz a na jeho základe požiada Ministerstvo spravodlivosti o ďalšie opatrenie.

Ak vec nepripúšťa odklad, požiada predseda senátu Ministerstvo spravodlivosti o zariadenie predbežného zatknutia obvineného; zatýkací rozkaz zašle Ministerstvu spravodlivosti dodatočne.

V podrobnostiach postupuje súd podľa zmlúv o právnej pomoci vo veciach trestných a predpisov vydaných o tom Ministerstvom spravodlivosti.

Zatýkací rozkaz musí obsahovať

Ak bol obvinený vydaný s výhradou, treba výhrade urobenej vydávajúcim štátom vyhovieť.

Ak bol obvinený vyžiadaný alebo vydaný len pre niektorý z trestných činov, pre ktoré bolo zavedené trestné stíhanie, môže byť obvinený stíhaný len pre tieto trestné činy, iba ak bol daný dodatočný súhlas na trestné stíhanie i pre ďalšie trestné činy.

Ak bol obvinený z cudziny vyžiadaný alebo vydaný na výkon trestu len pre niektorý z trestných činov, za ktoré mu bol skôr uložený úhrnný trest, určí súd na verejnom zasadaní primeraný trest za trestné činy, na ktoré sa vydanie vzťahuje; toto ustanovenie sa použije primerane aj na trest dodatkový. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Prokurátor, ktorému Ministerstvo spravodlivosti zaslalo žiadosť cudzieho štátu o vydanie alebo ktorý sa dozvedel o trestnom čine, pre ktorý by cudzí štát mohol žiadať o vydanie, vykoná predbežné vyšetrenie. Účelom predbežného vyšetrenia je zistiť, či sú tu podmienky pre vydanie, najmä že ide o trestný čin podľa práva obidvoch štátov, pre ktorý je vydanie prípustné a ktorého trestnosť nezanikla, a že nejde o československého občana.

V konaní o vydaní musí mať obvinený obhajcu.

Prokurátor vyslúchne obvineného o obsahu žiadosti o vydanie. Ak obvinený uvádza okolnosti vyvracajúce podozrenie a ponúka o nich dôkazy, ktoré môžu byť bez značných prieťahov vykonané, vzťahuje sa predbežné vyšetrenie aj na ne.

Po skončení predbežného vyšetrenia rozhodne krajský súd, v obvode ktorého má obvinený pobyt alebo bol zastihnutý, na návrh prokurátora, či je vydanie prípustné, a predloží vec Ministerstvu spravodlivosti.

Ak má minister spravodlivosti pochybnosti o správnosti rozhodnutia krajského súdu, môže vec predložiť Najvyššiemu súdu na preskúmanie tohto rozhodnutia.

Ak bolo rozhodnuté, že vydanie do cudziny je prípustné, alebo ak je to potrebné na zamedzenie úteku obvineného, vydá predseda senátu rozkaz na zatknutie.

Predseda senátu prepustí ihneď obvineného z väzby, ak rozhodne Najvyšší súd, že vydanie nie je prípustné, alebo ak to nariadi minister spravodlivosti.

Vydanie do cudziny povoľuje minister spravodlivosti, a to len vtedy, ak krajský súd alebo Najvyšší súd (§ 400 ods. 2) rozhodol, že vydanie je prípustné.

Povolené vydanie zariadi predseda senátu krajského súdu.