národných podnikov, zriadených podľa dekrétu o znárodnení baní a niektorých priemyslových podnikov alebo podľa zákona o znárodnení vo stavebníctve, poprípade národných podnikov, pre ktoré platia priamo alebo obdobne ustanovenia § 25 dekrétu č. 100/1945 Sb., v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich, alebo

komunálnych podnikov zriadených podľa zákona o komunálnych podnikoch,

Pracovné a mzdové pomery zamestnancov sa spravujú do 31. marca 1950 predpismi, ktoré pre nich platily do času, než sa stali zamestnancami národného alebo komunálneho podniku.

Začínajúc dňom 1. apríla 1950 sa pracovné a mzdové pomery zamestnancov spravujú predpismi platnými pre ostatných zamestnancov národných alebo komunálnych podnikov.

Pokiaľ nároky zamestnancove z pracovného pomeru závisia na dobe trvania zamestnania, započítava sa doba trvania pragmatikálneho alebo iného regulovaného služobného pomeru ako doba zamestnania.

Zamestnancom, ktorým dňa 31. marca 1950 prislúchaly vyššie služobné príjmy, než koľko je ich mzda podľa § 2 ods. 2, poskytne zamestnávateľ vyrovnávací prídavok v tej výške a potiaľ, pokiaľ ich čistá mzda nedosiahne výšku služobných príjmov prislúchajúcich im dňa 31. marca 1950.

Vyrovnávací prídavok podľa odseku 1 prislúcha bez časového obmedzenia zamestnancom, služobné príjmy ktorých nepresahovaly dňa 31. marca 1950 sumu 3.500 Kčs mesačne. Zamestnancom, ktorým v tento deň náležaly vyššie služobné príjmy, prislúcha vyrovnávací prídavok vo výške určenej v odseku 1 najdlhšie do 31. marca 1951; po tomto dni im prislúcha len potiaľ, pokiaľ ich mzda nepresiahne sumu 3.500 Kčs mesačne, a len do tejto výšky.

Pri určovaní vyrovnávacieho prídavku podľa predchádzajúcich odsekov sa počítajú hrubé príjmy po odpočítaní dane zo mzdy a poistného podľa predpisov o národnom poistení. Takto vypočítaná suma sa zvyšuje o sumu pripadajúcu na poistné národného poistenia idúcu na vrub zamestnanca a na daň zo mzdy.

Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti určí po dohode s Ministerstvom financií podľa zásad platných pre zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 66/1950 Sb., o pracovných a platových pomeroch štátnych zamestnancov, ktoré príjmy sú rozhodné pre výpočet vyrovnávacieho prídavku podľa odsekov 1 a 2 a v akom rozsahu a akým spôsobom zamestnávateľ zamestnancovi vyrovná rozdiel medzi sumou rodinného prídavku podľa zákona č. 90/1949 Sb., o rodinných prídavkoch, v znení predpisov ho meniacich alebo doplňujúcich, a sumou výchovného podľa doterajších predpisov a osobitného prídavku podľa § 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 159/1945 Sb., o osobitnom prídavku štátnym a niektorým iným verejným zamestnancom, ako aj požívateľom štátnych odpočivných (zaopatrovacích) platov, v znení zákona č. 69/1947 Sb.

Nároky na pracovné príjmy pri neprítomnosti v práci pre nemoc (úraz) alebo pre tehotenstvo (materstvo) sa posudzujú do prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vyhlásení tohto nariadenia podľa predpisov platných pred jeho účinnosťou. Celkový čas trvania nároku na pracovné príjmy nesmie však presiahnuť čas, po ktorý prislúchaly služobné príjmy podľa predpisov uvedených v predchádzajúcej vete.

Ak boly zamestnancovi v čase uvedenom v odseku 1 vyplatené iba peňažné dávky z národného poistenia nemocenského, je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi sumy, rovnajúce sa rozdielu medzi týmito dávkami a pracovnými príjmami, na ktoré by zamestnanec mal nárok podľa odseku 1. Zamestnávateľ je oprávnený zúčtovať si sumy, ktoré boly v tomto čase vyplatené zamestnancovi vedľa pracovných príjmov na peňažných dávkach národného poistenia nemocenského.

Penzijné zabezpečenie zamestnancov sa spravuje do 31. marca 1950 doterajšími predpismi. Od 1. apríla 1950 sú zamestnanci zúčastnení na národnom dôchodkovom poistení.

Ak nastala sročnosť dávky po 31. marci 1950, posudzujú sa nároky zamestnancov, ich rodinných príslušníkov a pozostalých po zamestnancoch podľa predpisov o národnom dôchodkovom poistení s odchýlkami ďalej určenými.

Starobný (invalidný) dôchodok náležiaci zamestnancovi z národného poistenia sa zvyšuje o sumu, o ktorú by odpočivné platy bez výchovného a osobitného prídavku k výchovnému zo štátneho (verejného) penzijného zaopatrenia, ktoré by mu prislúchaly pri preložení do výslužby ku dňu 31. marca 1950, prevyšovaly starobný (invalidný) dôchodok z národného poistenia, vypočítaný podľa §§ 6, 8 a 9 k tomu istému dňu. Ustanovenie § 71 ods. 8 zákona o národnom poistení platí obdobne.

Dôchodky náležiace z národného poistenia pozostalým po zamestnancoch sa zvyšujú o polovicu zvýšenia podľa odseku 1.

Nárok na zvýšenie podľa odsekov 1 a 2 prislúcha i vtedy, ak vystúpi zamestnanec zo služieb zamestnávateľa uvedeného v § 1 pred sročnosťou dôchodku.

Nárok na zvýšenie podľa odsekov 1 a 2 neprislúcha, ak je zamestnanec odsúdený na stratu občianskych práv alebo ak bol jeho pracovný pomer zrušený preto, že sa dopustil takého konania, že ho nemožno považovať za štátne spoľahlivého.

Pre vznik a výšku nárokov podľa § 6 sa posudzuje ako doba národného dôchodkového poistenia

Doby, ktoré sa kryjú, sa započítavajú len raz.

Doba, po ktorú boly vyplácané odpočivné (zaopatrovacie) platy zo štátneho (verejného) penzijného zaopatrenia, sa posudzuje ako náhradná doba podľa § 61 ods. 2 písm. e) zákona o národnom poistení.

Pre ročný priemer vymeriavacích základov podľa § 71 ods. 5 zákona o národnom poistení sa za čas od 1. januára 1946 do 31. marca 1950 počítajú pravidelné služobné (pracovné) príjmy, počítajúc do toho i preddavok na platovú úpravu, pokiaľ zamestnancovi náležal (§ 4). Pritom sa nehľadí na sumy presahujúce 120.000 Kčs za rok.

Pravidelnými služobnými (pracovnými) príjmami v smysle odseku 1 sa rozumejú príjmy určené podľa § 3 ods. 4 a prípadné naturálne príjmy.

Starobný (invalidný) dôchodok včítane zvýšenia podľa § 7 nesmie byť nižší než odpočivné platy (bez výchovného a osobitného prídavku k výchovnému), na ktoré by mal zamestnanec nárok, keby bol dňa 31. marca 1950 preložený do výslužby.

Úhrn dôchodkov pozostalých nesmie byť nižší než úhrn obdobných zaopatrovacích platov, ktoré by im náležaly, keby zamestnanec bol zomrel dňa 31. marca 1950.