základná služba (§ 27 branného zákona č. 92/1949 Sb.),

náhradná služba (§ 28 toho istého zákona),

ďalšia služba (§ 37 toho istého zákona),

vojenské cvičenia (§ 39 toho istého zákona),

mimoriadna služba mimo času brannej pohotovosti štátu (§ 46 ods. 1 toho istého zákona) a mimoriadna služba za brannej pohotovosti štátu (§ 47 ods. 1 a § 49 ods. 2 toho istého zákona),

osobitná služba vyjmúc osobitnú službu príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti vo vojsku (§ 46 ods. 2 toho istého zákona) a

osobné úkony pre potreby brannej moci (§ 45 toho istého zákona).

Za rodinného príslušníka sa v zákone a v tomto nariadení vyjmúc ich štvrtú časť pokladajú, ak žijú v spoločnej domácnosti s povolanou osobou:

Za rodinných príslušníkov v smysle odseku 1 sa ďalej pokladajú, ak je povolaná osoba zaviazaná poskytovať im príspevok na úhradu osobných potrieb alebo pokiaľ sú na takom príspevku podstatne závislí,

Podmienka spoločnej domácnosti sa považuje za splnenú, i keď manželia, deti alebo rodičia žijú oddelene zo závažných dôvodov, najmä pre výkon služby v brannej moci, výchovu detí, bytovú tieseň alebo zo zdravotných, hospodárskych alebo vzdelávacích dôvodov.

Zamestnancovi povolanému na základnú alebo náhradnú službu prislúcha v poslednom týždni predo dňom určeným povolávacím rozkazom na nastúpenie služby deň pracovného voľna.

Zamestnancovi povolanému na inú službu v brannej moci než na službu základnú alebo náhradnú, ktorý nemôže splniť odhlasovaciu povinnosť mimo pracovného času, prislúcha na jej splnenie pracovné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najdlhšie však jeden deň.

Ak trvá najkratšia cesta z miesta trvalého pobytu do miesta nastúpenia, počítajúc do toho i čas cesty obvyklými verejnými hromadnými dopravnými prostriedkami, ktoré povolaná osoba je oprávnená použiť, dlhšie než 6 hodín, má zamestnanec, ktorý bol povolaný na službu v brannej moci, nárok na jeden cestovný deň, priamo predchádzajúci dňu určenému povolávacím rozkazom alebo určovacím lístkom na nastúpenie služby; ak trvá uvedená cesta dlhšie než 18 hodín, zvyšuje sa nárok podľa predchádzajúcej vety na dva cestovné dni. Nárok podľa týchto ustanovení sa skracuje o cestovné dni, ktoré pripadajú na dni pracovného pokoja.

Zamestnanec, ktorý konal službu v brannej moci po čas dlhší než 5 mesiacov, je po jej skončení povinný nastúpiť prácu vo svojom zamestnaní najneskoršie do 5 dní.

Ak trvala služba v brannej moci aspoň 4 mesiace, nie však dlhšie než 5 mesiacov, je zamestnanec povinný nastúpiť prácu vo svojom zamestnaní najneskoršie druhý deň po skončení služby; ak trvala menej než 4 mesiace, je zamestnanec povinný nastúpiť prácu prvý deň po jej skončení.

Lehoty uvedené v odsekoch 1 a 2 sa predlžujú o prípadný cestovný deň (dni) na najkratšiu cestu z miesta, kde zamestnanec bol zo služby v brannej moci prepustený, do miesta jeho trvalého pobytu. O počítaní cestovných dní platí obdobne ustanovenie § 4 ods. 3.

Ak bráni zamestnancovi po skončení služby v brannej moci v nastúpení práce dôležitá príčina, ktorú nezavinil úmyselne ani hrubou nedbanlivosťou, začínajú sa lehoty na nastúpenie práce, určené v odsekoch 1 až 3, po pominutí dôležitej príčiny.

Ak nastala u zamestnanca dôležitá príčina podľa odseku 4 až počas lehôt určených v odseku 1 až 3 na nastúpenie práce, spočíva beh týchto lehôt po čas, po ktorý trvá dôležitá príčina.

Mzda.

Mzda, ktorá zamestnancovi prislúcha podľa § 7 ods. 2 zákona, sa znižuje o sumu 150 Kčs týždenne.

Ak bol zamestnanec, ktorý splňuje podmienky pre nárok na zníženú mzdu, povolaný na vojenské cvičenie v trvaní viac než 6 týždňov, prislúcha mu táto mzda aj v piatom a šiestom týždni.

Zamestnancovi, ktorý má nárok na zníženú mzdu, prislúcha táto mzda i za prípadný cestovný deň (dni) podľa § 5 ods. 3 a § 4 ods. 3.

Nárok na sníženú mzdu neprislúcha zamestnancovi, pokiaľ jeho rodinní príslušníci majú príjem vo výške, pri ktorej im zaopatrovací príspevok neprislúcha (§ 19), alebo pokiaľ nie sú bez vážneho dôvodu zamestnaní.

Mzdou podľa § 7 zákona sa rozumejú všetky peňažné a naturálne požitky (vecné plnenia), ktoré by zamestnancovi prislúchali, keby pracoval, okrem náhrady hotových výdavkov. Za naturálne požitky, pokiaľ ich zamestnanec nemôže užívať, prislúcha mu náhrada v peniazoch podľa ocenenia určeného na účely národného poistenia. Nedotknuté zostávajú nároky zamestnancov na sociálne dávky na deti.

U zamestnancov s premenlivou mzdou sa berie za základ výpočtu podľa predchádzajúceho odseku priemerná týždenná mzda, ktorú zamestnanec dosiahol v posledných 6 mesiacoch predo dňom určeným na nastúpenie služby v brannej moci, alebo mzda, ktorú by dosiahol, keby mu v tom nebránila dôležitá ním nezavinená príčina. Ak trval posledný pracovný pomer menej než 6 mesiacov, berie sa za základ výpočtu mzda za toto kratšie obdobie.

U domáckych robotníkov sa týždennou mzdou rozumie priemerná týždenná odmena bez príplatku za hotové vydania, dosiahnutá u posledného zamestnávateľa v posledných 12 mesiacoch predo dňom určeným na nastúpenie služby v brannej moci. Ak trval pracovný pomer domáckeho robotníka menej než 12 mesiacov, berie sa za základ výpočtu toto kratšie obdobie. Pri zisťovaní priemernej týždennej odmeny sa neprihliada na čas, po ktorý domácky robotník nepracoval, pretože bol nemocný.

U učňov sa rozumie mzdou podľa § 7 zákona vychovávací príspevok.

Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu za prvé dva týždne (§ 7 ods. 1 zákona) najneskoršie dva dni predo dňom určeným povolávacím rozkazom alebo určovacím lístkom na nastúpenie služby, poprípade predo dňom pracovného voľna alebo pred cestovnými dňami, ak má zamestnanec na ne nárok. Ak má zamestnanec nastúpiť službu v brannej moci okamžite, je zamestnávateľ povinný mu vyplatiť mzdu ihneď.

Zníženú mzdu (§ 6) je zamestnávateľ povinný vyplácať v obvyklých mzdových výplatných obdobiach.

Povolaným osobám možno z verejných prostriedkov poskytnúť mimoriadny príspevok, ak je to potrebné na zmiernenie hospodárskej ujmy, ktorá by im vznikla výkonom služby v brannej moci.

Mimoriadny príspevok možno poskytnúť najmä zamestnancom, ktorí bez svojej viny nemajú nárok na platené pracovné voľno a na mzdu.

Mimoriadny príspevok možno povolaným osobám poskytnúť v prípadoch hodných osobitného zreteľa aj na úhradu zmluvných záväzkov, ako napr. na úhradu nájomného z bytu.

Mimoriadny príspevok podľa odseku 3 nemožno poskytnúť povolaným osobám, ktoré majú príjem z výnosu zárobkového podniku alebo iného majetku aspoň vo výške postačujúcej na úhradu zmluvných záväzkov uvedených v odseku 3.

Mimoriadny príspevok nesmie v jednotlivom prípade presahovať sumu 1500 Kčs; výnimky môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa povoliť krajský národný výbor.

Rodinní príslušníci povolaných osôb (§ 3) majú nárok na zaopatrovací príspevok (ďalej len „príspevok"), ak závisí ich zaopatrenie podstatne od povolaných osôb a ak nie je o ne v čase, keď tieto osoby vykonávajú službu v brannej moci, postarané inak (§ 17 ods. 1 zákona).

Ak je viac rodinných príslušníkov povolanej osoby, z ktorých niektorý má podľa zákona povinnosť poskytovať ostatným úhradu na osobné potreby, a ak presahuje jeho príjem výšku, pri ktorej mu príspevok neprislúcha (§ 19), považuje sa suma túto výšku presahujúca za vlastný príjem rodinných príslušníkov s nárokom na úhradu osobných potrieb.

Ako vlastný príjem rodinných príslušníkov sa posudzuje príjem, ktorý im plynie z výnosu zárobkového podniku povolanej osoby, z rodinného majetku alebo z vlastných príjmov, ktoré má povolaná osoba v priebehu služby v brannej moci a ktoré prevyšujú sumu 3500 Kčs mesačne. Neprihliada sa však na náležitosti poskytované povolanej osobe podľa zákona č. 88/1952 Sb., o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl.

Príspevok neprislúcha rodinnému príslušníkovi povolanej osoby, ktorý bez vážneho dôvodu nie je zamestnaný.

Nárok na príspevok vzniká oprávneným rodinným príslušníkom zamestnancov,

Nárok na príspevok oprávnených rodinných príslušníkov ostatných povolaných osôb vzniká dňom určeným povolávacím rozkazom alebo určovacím lístkom na nastúpenie služby v brannej moci. Ustanovenie o cestovných dňoch podľa § 4 ods. 3 platí tu obdobne v tom zmysle, že nárok na príspevok prislúcha aj za cestovné dni.

Ak sú predpoklady pre vznik nároku na príspevok splnené až po dni určenom na nastúpenie služby, vznikne nárok na príspevok dňom, keď sa tak stalo. To platí najmä, ak až po tomto dni povolaná osoba uzavrela manželstvo alebo sa jej narodilo dieťa alebo zanikol zdroj, z ktorého bolo postarané o zaopatrenie rodinného príslušníka.

Nárok na príspevok zaniká dňom, keď povolaná osoba

Ustanovenie § 5 ods. 3 o cestovných dňoch platí v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) obdobne v tom zmysle, že nárok na príspevok prislúcha aj za cestovné dni.

Nárok na príspevok zaniká ďalej za čas, ktorý predchádza čas 6 mesiacov pred podaním prihlášky o príspevok; za tento predchádzajúci čas môže okresný národný výbor poskytnúť príspevok len v prípadoch hodných osobitného zreteľa.

Nárok na príspevok zaniká ďalej dňom, keď prestala niektorá z podmienok pre trvanie nároku na príspevok, najmä dňom, keď oprávnený rodinný príslušník získal zdroj príjmov, z ktorých je o jeho zaopatrenie v čase, keď povolaná osoba koná službu v brannej moci, postarané inak, alebo keď oprávnený rodinný príslušník zomrel.

Ak povolaná osoba

a ak uplatní oprávnená osoba nárok na zaopatrovacie požitky podľa predpisov o starostlivosti o vojenských a vojnových poškodencov a obete vojny a fašistickej perzekúcie, vypláca sa príspevok ďalej ako preddavok zúčtovateľný na tieto požitky, a to do právoplatného rozhodnutia o nároku, najdlhšie však po čas jedného roku. Ustanovenie odseku 4 platí primerane. Prípadné preplatky nie je príjemca povinný vracať.

Príspevok sa neposkytuje (nárok na príspevok spočíva) po čas, po ktorý povolaná osoba odpykáva trest odňatia slobody dlhší než jeden mesiac.

Ďalej sa príspevok neposkytuje po čas, po ktorý oprávnený rodinný príslušník

Ak sa neposkytuje podľa ustanovenia odseku 2 príspevok prvému rodinnému príslušníkovi (§ 19 ods. 4), ktorý žije v spoločnej domácnosti s inými oprávnenými rodinnými príslušníkmi, považuje sa na čas, po ktorý sa príspevok dočasne neposkytuje, za prvého rodinného príslušníka najstarší z ostatných rodinných príslušníkov žijúcich v spoločnej domácnosti.

Príspevok je:

Ak má rodinný príslušník zároveň príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) a b) alebo c), sčítajú sa tieto príjmy a posudzujú sa podľa písm. a).

Úhrnná suma príspevkov náležiacich rodinným príslušníkom tej istej povolanej osoby nesmie presahovať 4500 Kčs mesačne. Ak by presahoval súčet príspevkov náležiacich podľa odseku 1 rodinným príslušníkom tej istej povolanej osoby 4500 Kčs mesačne, snižuje sa príspevok ďalších rodinných príslušníkov o rovnakú sumu.

Rodinní príslušníci uvedení v § 3 ods. 2 majú nárok na príspevok vo výške súm, ktoré je povolaná osoba povinná platiť na úhradu ich osobných potrieb, alebo vo výške pravidelných podpôr, ktoré im bola zaviazaná poskytovať alebo ktoré im bez ujmy vlastného zaopatrenia (svojej manželky, družky, detí) skutočne poskytovala, najviac však vo výške súm uvedených v odsekoch 1 a 2.

Za prvého rodinného príslušníka sa považuje

K príspevku sa poskytne prídavok

Prídavok podľa odseku 1 sa poskytne i vtedy, ak dosiahne vlastný príjem rodinného príslušníka výšku, pri ktorej mu príspevok podľa ustanovení § 19 ods. 1 č. 1 písm. b) a c) a č. 2 neprislúcha.

Prídavok možno poskytnúť aj v iných prípadoch hodných osobitného zreteľa.

Prídavok je:

Na prídavok poskytnutý podľa odsekov 1 až 3 sa nevzťahuje ustanovenie § 19 ods. 3 prvej vety o najvyššej mesačnej úhrnnej sume príspevkov.

Nárok na príspevok sa uplatňuje prihláškou, ktorú môžu podať rodinní príslušníci povolanej osoby, ich zákonní zástupcovia, povolaná osoba a za maloletých rodinných príslušníkov aj príslušný orgán hromadného poručenstva.

Prihláška sa podáva na miestnom národnom výbore, v cudzine však na zastupiteľskom úrade, v obvode ktorého má rodinný príslušník trvalý pobyt.

Prihláška musí sa podať najneskoršie v deň, ktorým nárok na príspevok zaniká podľa ustanovenia § 17 ods. 1, 2 a 4. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže okresný národný výbor odpustiť zmeškanie lehoty, ak sa o to požiada do 6 mesiacov od uplynutia lehoty na podanie prihlášky. Nastúpenie služby musí byť aspoň dodatočne preukázané úradným osvedčením.

O prihláške rozhoduje okresný národný výbor, v obvode ktorého mala povolaná osoba pred nastúpením služby v brannej moci naposledy trvalý pobyt. Ak mala tento pobyt v cudzine, rozhoduje o prihláške Obvodný národný výbor pre Prahu 1.

Miestny národný výbor predloží prihlášku o príspevok do 7 dní od jej podania okresnému národnému výboru. Okresný národný výbor rozhodne o prihláške najneskoršie do 3 týždňov od jej predloženia. Ak sa o prihláške v uvedenej lehote nerozhodne, poskytne okresný národný výbor na príspevok primeraný preddavok.

Príspevok sa vypláca mesačne pozadu, naraz alebo v dvoch splátkach, a to zpravidla 1. a 16. dňa mesiaca.

Príspevok sa vypláca oprávnenému rodinnému príslušníkovi alebo jeho zákonnému zástupcovi. Ak je niekoľko takých osôb, môže okresný národný výbor podľa okolností prípadu určiť, že príspevok bude pre všetky alebo pre niektoré z nich vyplácaný jednej z nich. Povolanej osobe sa nesmie príspevok vyplácať.

Príspevok vypláca okresný národný výbor, ktorý o prihláške rozhodol. Rodinným príslušníkom alebo ich zákonným zástupcom majúcim trvalý pobyt v cudzine, vypláca sa príspevok prostredníctvom príslušného zastupiteľského úradu.

V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže okresný národný výbor, príslušný na rozhodnutie o prihláške, poskytnúť na príspevok preddavok.

Ak zanikne nárok na príspevok, zastaví sa jeho výplata najneskoršie koncom polovice kalendárneho mesiaca, do ktorej pripadá deň zániku nároku.

Vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa môže krajský národný výbor povoliť dočasnú ďalšiu výplatu príspevku, i keď nárok naň zanikol podľa ustanovení § 17 ods. 1.