pri poistení majetku nahradiť škodu v medziach smluvy,

pri poistení osôb platiť smluvou určené sumy, ak nastane za trvania poistenia udalosť v smluve uvedená (poistná príhoda).

Do pätnástich dní od doručenia návrhu na uzavretie poistnej smluvy je poisťovňa povinná ho prijať alebo žiadať o jeho doplnenie alebo urobiť vlastný návrh nový alebo oznámiť navrhovateľovi, že jeho návrh neprijíma. Ak to neurobí poisťovňa v tejto lehote, platí návrh na uzavretie poistnej smluvy za prijatý prvým dňom nasledujúcim po jej uplynutí.

Od času doručenia doplneného návrhu poisťovni začína sa lehota uvedená v predchádzajúcom odseku znovu.

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov neplatia, ak určil navrhovateľ pre záväznosť svojho návrhu kratšiu lehotu.

Pre platnosť poistnej smluvy je potrebná písomná forma.

Poisťovňa je povinná vydať druhej smluvnej strane (poistníkovi) listinu o poistnej smluve (poistku).

Výnimky z ustanovení predchádzajúcich odsekov môže určiť Ministerstvo financií, najmä aj v poistných podmienkach (§ 7).

Poistník môže od smluvy odstúpiť, pokiaľ tu nie je pre osobu, na ktorej život, zdravie alebo majetok bolo poistenie dojednané, v čase, keď sa má poistenie začať, možnosť, že nastane poistná príhoda (poistné nebezpečenstvo). Odstúpenie od smluvy má účinky, ako by smluva nebola uzavretá. Pokiaľ zanikne poistné nebezpečenstvo po začiatku poistenia, môže poistník právny pomer založený poistnou smluvou (poistný pomer) vypovedať s okamžitou účinnosťou.

Ak sa vzťahuje poistenie na čas pred uzavretím poistnej smluvy, je smluva neplatná potiaľ, pokiaľ vedela v čase uzavretia poistnej smluvy len jedna zo strán, že poistná príhoda už nastala alebo že ešte nenastala.

Súčasťou obsahu poistnej smluvy sú ustanovenia poistných podmienok. Poistné podmienky pre jednotlivé druhy poistenia vydá Ministerstvo financií a vyhlási ich v príslušnom úradnom liste. Ministerstvo financií môže poistné podmienky aj meniť, a to, ak to vyžaduje všeobecný záujem, i s účinnosťou pre platné poistné pomery a neuspokojené nároky z nich.

Odchýlky od ustanovení poistných podmienok možno dojednať, len keď to pripúšťajú poistné podmienky, alebo ak dá na to súhlas Ministerstvo financií. Do poistnej smluvy možno však pojať dojednania doplňujúce a dojednania, bez ktorých by pre osobitnú povahu poistného nebezpečenstva nemohlo k uzavretiu poistnej smluvy dôjsť. Iné dojednania, ktoré odporujú poistným podmienkam, sú neplatné.

Pri dojednávaní poistnej smluvy môžu strany dojednať, že poisťovňa poskytne plnenie, ak nastane poistná príhoda ešte pred uzavretím poistnej smluvy (predbežné poistenie). Ak nie je dojednané inak, platí predbežné poistenie za dojednané podľa poistných podmienok. Aj predbežné poistenie sa poskytuje za odplatu.

Ministerstvo financií môže určiť, v ktorých prípadoch a v akom rozsahu vznikne predbežné poistenie, i keď nebolo dojednané.

Predbežné poistenie zaniká uzavretím poistnej smluvy, alebo ak bolo niektorou zo strán odvolané, alebo ak oznámila jedna zo strán, že poistnú smluvu neuzavrie; najneskoršie však zaniká predbežné poistenie uplynutím šiestich mesiacov odo dňa, keď vzniklo.

Poistný pomer môže byť ktoroukoľvek stranou vypovedaný najmenej šesť týždňov vopred ku koncu poistného obdobia (§ 11 ods. 1).

Ak nebude poistný pomer dojednaný na určitý čas, najmenej však na jeden rok, vypovedaný najneskoršie šesť týždňov vopred ku koncu smluvnej doby, predlžuje sa, pokiaľ nebolo dojednané inak, a to vždy o jeden rok.

V životnom poistení môže poistný pomer vypovedať len poistník, a to začínajúc druhým poistným obdobím kedykoľvek. Ustanovenie odseku 2 pre životné poistenie neplatí.

Poistné sa určí buď pre celý čas trvania poistenia (jediné poistné) alebo pre poistné obdobie. Poistným obdobím je čas jedného roka, pokiaľ nebolo dojednané inak.

Ak zanikne poistný pomer pred skončením poistného obdobia, alebo v prípade, keď bolo určené jediné poistné, pred skončením smluvnej doby, náleží poisťovni poistné do posledného dňa mesiaca, v ktorom sa o zániku poistného pomeru dozvedela. Výnimky môžu určiť poistné podmienky.

Ak zanikne poistný pomer pred skončením poistného obdobia, alebo v prípade, keď bolo určené jediné poistné, pred skončením smluvnej doby preto, že nastala poistná príhoda, náleží poisťovni poistné do konca poistného obdobia, poprípade do konca smluvnej doby.

Ak nie je jediné poistné alebo prvé poistné zaplatené do jedného týždňa od posledného dňa sročnosti, nie je poisťovňa povinná plniť.

Ak nie je zaplatené v deň sročnosti následné poistné, je poisťovňa oprávnená poistníka na jeho trovy vyzvať, aby platil, pričom je povinná zároveň ho upovedomiť o právnych následkoch ďalšieho meškania v platení a poskytnúť mu dodatočnú lehotu aspoň jedného mesiaca. Ak nie je poistné zaplatené ani v tejto lehote, je poisťovňa oslobodená od záväzku plniť a môže vypovedať poistný pomer s okamžitou účinnosťou.

Ak nie je poistné zaplatené ani v ďalších troch mesiacoch počítaných od posledného dňa lehôt uvedených v predchádzajúcich odsekoch a poisťovňa v tomto čase neuplatní nárok na poistné na súde, alebo ak prislúcha rozhodovanie arbitrážnej komisii, u tejto komisie, poistný pomer zaniká.

Poisťovňa je však povinná plniť, ak bolo poistné zaplatené pred zánikom poistného pomeru a predtým, než nastala poistná príhoda, alebo ak uplatnila na súde (u arbitrážnej komisie) nárok na poistné dlžné za čas, v ktorom nastala poistná príhoda.

Dohovorom strán možno lehoty uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 predĺžiť. Pri poistení dojednávanom so socialistickými právnickými osobami možno dojednať odchýlky od ustanovení predchádzajúcich odsekov.

Ak dôjde za trvania poistného pomeru k zmene poistného nebezpečenstva, ktoré má vplyv na výšku poistného, môže ktorákoľvek strana - poisťovňa však len do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o zmene poistného nebezpečenstva dozvie - navrhnúť primeranú úpravu poistnej smluvy. Ak nedôjde k dohode do troch mesiacov odo dňa doručenia návrhu, poistný pomer zaniká.

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne, ak vyjde za trvania poistného pomeru najavo, že poistné nebezpečenstvo bolo už pri uzavretí poistnej smluvy iné, než s akým sa pri určení jej obsahu počítalo.

Ak nastane poistná príhoda najskôr pätnásť dní po tom, keď bol doručený návrh na úpravu poistnej smluvy, avšak predtým, než dôjde k dohode o ňom, je poisťovňa povinná plniť v takom pomere, v akom zodpovedá zmenenému poistnému nebezpečenstvu doterajšie poistné.

od osoby rozdielnej od poistníka, ktorá je oprávnená z poistnej smluvy,

od peňažných ústavov, ktoré majú proti poistníkovi pohľadávku.

Poisťovňa je povinná plniť do mesiaca odo dňa, keď dostala oznámenie, že nastala poistná príhoda. Ak nemôže byť v tejto lehote bez viny poisťovne skončené vyšetrenie potrebné na zistenie poistnej príhody alebo osoby zo smluvy oprávnenej alebo na určenie výšky plnenia poisťovne, je poisťovňa povinná plniť do pätnástich dní po skončení vyšetrenia.

Ak nie je vyšetrenie skončené do mesiaca odo dňa, keď poisťovňa dostala oznámenie, že nastala poistná príhoda, je povinná na žiadosť osoby, právo ktorej na plnenie bolo zistené, poskytnúť ako preddavok sumu, ktorú podľa stavu veci najmenej bude platiť. Do mesačnej lehoty sa nepočíta čas, po ktorý nemožno vyšetrenie konať z poistníkovej viny.

Poistné podmienky môžu určiť lehoty odchylné od lehôt určených v predchádzajúcich odsekoch.

Poisťovňa je povinná vydať poistníkovi a osobe, ktorá je oprávnená z poistnej smluvy, na ich žiadosť a na ich náklad odpisy všetkých ich návrhov a oznámení, týkajúcich sa poistného pomeru.

Ak sú tieto odpisy potrebné na právne úkony vyplývajúce z poistného pomeru, ktoré sú viazané lehotou, a ak neboly poistníkovi alebo osobe, ktorá je oprávnená z poistnej smluvy, už skôr poisťovňou vydané, nezapočítava sa do lehoty čas od vyžiadania do doručenia odpisov.

Tiež ak sa uzavrelo niekoľko poistných smlúv o tom istom majetku, pre ten istý čas a to isté nebezpečenstvo, uhradzuje sa najviac skutočná škoda, poprípade obstarávacia cena a to, čo poistnou príhodou ušlo.

Len čo sa poistník alebo poisťovňa dozvedia, že sa uzavrelo niekoľko takých smlúv, sú povinní navrhnúť takú úpravu poistenia, aby nemohlo dôjsť k plneniu prevyšujúcemu náhradu podľa predchádzajúceho odseku. Úprava sa vykoná od začiatku mesiaca, v ktorom sa návrh robí.

Rozdiel medzi zaplateným poistným a poistným, ktoré by bolo poisťovni náležalo pri riadnej úprave poistenia, vráti poisťovňa najneskoršie za tri roky predchádzajúce úprave poistenia.

Poistník môže uzavrieť s poisťovňou smluvu o poistení majetku tretej osoby.

Nárok na plnenie z poistnej smluvy náleží poistenému, všetky práva z poistného pomeru voči poisťovni vykonáva však poistník, najmä je tiež oprávnený prijať plnenie za poisteného. Poisťovňa je však oprávnená a na žiadosť poisteného povinná urobiť plnenie poistníkovi závislým od svolenia poisteného.

Poistník má právo sa uspokojiť z plnenia poisťovne pre nároky, ktoré má voči poistenému v súvislosti s poisteným majetkom. Ak má poistený voči poistníkovi nárok na náhradu škody spôsobenej poistnou príhodou, započítava sa mu plnenie poisťovne z poistnej smluvy na tento nárok.

Náklady, ktoré poistník alebo poistený urobí na odvrátenie alebo zmenšenie škody, keď nastala poistná príhoda (zachraňovacie náklady), nahradzuje poisťovňa, i keď výsledok nenastal, pokiaľ ich mohol poistník (poistený) podľa okolností pokladať za potrebné a úmerné hodnote veci.

Ak nenahradzuje poisťovňa z dôvodu podpoistenia (§ 36) celú škodu spôsobenú poistnou príhodou, nahradzuje zachraňovacie náklady len v tom pomere, v akom nahradzuje škodu.

Poisťovňa je vždy povinná nahradiť celé náklady urobené na jej pokyn.

Náklady vyšetrenia o poistnej príhode a o škode konaného poisťovňou (vyšetrovacie náklady) znáša poisťovňa, pokiaľ neboly spôsobené nesprávnymi údajmi poistníka (poisteného).

Nároky poistníka alebo poisteného na náhradu škody spôsobenej poistnou príhodou voči tretej osobe prechádzajú na poisťovňu, pokiaľ nahradila škodu.

Ak nahradila poisťovňa len časť škody, má poistník alebo poistený prednosť pred poisťovňou pri uspokojení svojho nároku z majetku osoby zodpovednej za škodu.

Na poisťovňu neprechádzajú nároky poistníka alebo poisteného voči osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti alebo ktoré sú na neho odkázané svojou výživou, okrem ak škodu spôsobily úmyselne.

Ak sa vzdá poistník alebo poistený svojho nároku na náhradu škody voči tretej osobe alebo svojho práva tento nárok zabezpečujúceho, je to voči poisťovni neúčinné.

Ak je poistná suma určená podľa hodnoty poistenej veci v čase poistnej príhody nižšia, než poistná hodnota, nahradzuje poisťovňa škodu v pomere, v akom je poistná suma k poistnej hodnote.

Možno dojednať, že poistná náhrada bude poskytnutá až do výšky poistnej sumy, bez toho že by sa pri jej určení prihliadalo na pomer poistnej sumy k poistnej hodnote.

Ak prešlo vlastníctvo poistnej nehnuteľnej veci alebo ak prešlo úhrnne vlastníctvo poisteného súboru hnuteľných vecí, vstupuje nový vlastník do práv a povinností predošlého vlastníka vyplývajúcich z poistného pomeru.

Ak prešlo vlastníctvo poistníkovej hnuteľnej veci, poistný pomer zaniká, s výnimkou uvedenou v predchádzajúcom odseku, len čo poistená vec vyjde z jeho rúk.

Ak dôjde k zmene v osobe prevádzateľa podniku, vstupuje nový prevádzateľ do práv a povinností doterajšieho prevádzateľa z poistenia zodpovednosti z prevádzky podniku.

Nový vlastník poprípade nový prevádzateľ podniku má právo vypovedať poistnú smluvu ku koncu poistného obdobia i bez zachovania lehoty šesť týždňov určenej v § 10.

Socialistická právnická osoba, ktorá má záložné právo k poistenej veci, má aj záložné právo k pohľadávke na poistnú náhradu proti poisťovni, ak nastane poistná príhoda. Toto záložné právo zabezpečuje aj sumy, ktoré záložný veriteľ zaplatil podľa § 15, i úroky z nich.

Ak ohlási záložný veriteľ svoje právo poisťovni skôr, než vyplatila náhradu, smie ju poisťovňa vyplatiť poistníkovi iba so súhlasom záložného veriteľa. Súhlas však nie je potrebný, ak sa má podľa smluvy o poistení nehnuteľnej veci a jej príslušenstva použiť náhrada na znovuvybudovanie alebo na opravu nehnuteľnej veci alebo na doplnenie jej príslušenstva, a ak je zabezpečené, že peniaze budú použité na tieto účely.

Ak neprejaví záložný veriteľ svoj nesúhlas do jedného mesiaca odo dňa, keď dostal oznámenie poisťovne, že náhrada bude vyplatená poistníkovi, platí, že s tým súhlasí. Poisťovňa musí vo svojom oznámení záložného veriteľa na tento následok upozorniť. Ustanovenie § 26 tu platí obdobne.

Ak nemôže byť záložný veriteľ upovedomený alebo ak prejaví včas nesúhlas, môže poisťovňa uložiť náhradu na okresnom súde bydliska poistníka.

Složenú náhradu rozvrhne súd, používajúc primerane ustanovenia o rozdelení podstaty pri exekučnej dražbe nehnuteľných vecí, pričom sa na poistníka hľadí ako na dlžníka.

Ak ohlásil peňažný ústav poisťovni záložné právo k poistenej veci, je poisťovňa povinná upovedomiť ho bez meškania na jeho trovy, že poistné nebolo včas zaplatené.

Komu vznikne proti poistníkovi nárok na náhradu škody spôsobenej poistnou príhodou, má záložné právo k pohľadávke na náhradu zo zodpovednostného poistenia.

Poisťovňa je oprávnená, ak o tom vopred upovedomí poistníka, vyplatiť náhradu zo zodpovednostného poistenia tretej osobe, pokiaľ je poistník povinný nahradiť jej škodu spôsobenú poistnou príhodou.

Ak nebolo dojednané nič iné, nadobúda výhodou poctený nárok na plnenie poisťovne až vznikom poistnej príhody.

Ak nebolo dojednané nič iné, môže poistník až do vzniku poistnej príhody nakladať s nárokom z poistnej smluvy. Až do tohto času môže aj meniť osobu výhodou pocteného, ak nejde o poistenie dôchodku. Pri poistení inej osoby to môže robiť len s jej súhlasom.

Ak je označené niekoľko osôb ako výhodou poctených bez určenia podielov, majú nárok na plnenie poisťovne rovnakým dielom. Podiel, ktorý niektorý z výhodou poctených nenadobudol, prirastá ostatným.

Ak sú ako výhodou poctení označení dedičia bez presnejších údajov, majú nárok na plnenie poisťovne dedičia podľa pomeru svojich dedičských podielov.

Ak bolo poistenie na prípad poistníkovej smrti dojednané v prospech majiteľa alebo doručiteľa poistky, náleží poistná suma dedičom poistníka, pokiaľ nebolo poistníkom urobené iné platné opatrenie.

Poisťovňa je oslobodená od záväzku plniť, ak spôsobil poistník poistnú príhodu úmyselne, okrem prípadu ak sa tak stalo pri nutnej obrane, záchrane života alebo vo všeobecnom záujme.

Ak spôsobila poistnú príhodu úmyselne tretia osoba, v prospech ktorej bolo poistenie dojednané, platí ako by nebola určená.