Prevádzateľ dráhy, motorového vozidla, lietadla, plavidla s motorickým pohonom a podnikateľ dopravy inými plavidlami (ďalej len „prevádzateľ" a „dopravný prostriedok") zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou vlastnou prevádzke, o ktorú ide, aj podľa tohto zákona.

V pochybnosti sa predpokladá, že prevádzateľom dopravného prostriedku je jeho vlastník alebo každý spoluvlastník, a ak ide o dopravný prostriedok sverený do správy socialistickej právnickej osobe, predpokladá sa, že prevádzateľom je táto osoba.

Ak bude dopravný prostriedok odovzdaný na opravu, posudzuje sa, dokiaľ nebude dopravný prostriedok vrátený, ako prevádzateľ len opravca.

Ak používa niekto dopravný prostriedok v čase, keď bola škoda spôsobená, bez vedomosti alebo proti vôli prevádzateľa, zodpovedá za škodu miesto neho. Prevádzateľ zostane popri ňom zodpovedným, ak také použitie dopravného prostriedku umožnil svojou nedbanlivosťou; ak použije takto dopravný prostriedok osoba prevádzateľovi blízka, predpokladá sa, že prevádzateľ použitie svojou nedbanlivosťou umožnil.

Prevádzateľ a ten, kto za škodu zodpovedá miesto neho alebo popri ňom, sú od zodpovednosti podľa tohto zákona oslobodení iba vtedy, ak škoda

Ako zavinenie sa posudzuje aj úkon poškodeného, ktorý mu nemožno pričítať k vine pre nedostatok jeho veku alebo zdravia alebo pre duševnú poruchu alebo telesnú vadu.

Za tretiu osobu sa nepovažuje osoba použitá v prevádzke.

Neodvratiteľnosť úkonu osoby tretej a neodvratiteľnosť škody väzia v tom, že sa nemohly zamedziť starostlivosťou podľa pomerov potrebnou.

usmrtením alebo ublížením na zdraví, či už postihnutý je osobou dopravovanou alebo nie;

zničením alebo poškodením vecí, ktoré mal poškodený u seba, alebo ich odcudzením alebo stratou, ak bol poškodený zároveň pozbavený možnosti veci opatrovať;

zničením alebo poškodením iných vecí, pokiaľ nejde o škody vzniknuté poškodením, úbytkom alebo stratou vecí prepravovaných a pokiaľ zodpovednosť za tieto škody nie je upravená iným predpisom alebo dohovorom účastníkov.

Obsah a rozsah náhrady škody sa spravuje ustanoveniami občianskeho zákonníka.

Najvyššiu sumu náhrady môže vláda určiť nariadením.

Ak pripadnú z tohto dôvodu, že nastalo usmrtenie alebo ublíženie na zdraví, poškodenému dávky z národného poistenia, z vojenskej nemocenskej starostlivosti alebo podľa predpisov o odpočivných (zaopatrovacích) platoch príslušníkov ozbrojených sborov, zmenšuje sa náhrada škody o tieto dávky. Predpisy o národnom poistení, o vojenskej nemocenskej starostlivosti a o odpočivných (zaopatrovacích) platoch príslušníkov ozbrojených sborov nie sú dotknuté.

Zrušený od 1. 1. 1957.

Nárok na náhradu škody podľa tohto zákona premlčí sa v šiestich mesiacoch odo dňa, keď sa poškodený dozvie, aká je škoda a kto za ňu zodpovedá. Keď sa poškodený nedozvie o škode alebo o osobe zodpovednej, premlčí sa nárok v troch rokoch odo dňa, keď bola škoda spôsobená.

Nárok na náhradu škody podľa tohto zákona môže poškodený uplatňovať iba vtedy, ak do mesiaca odo dňa, keď sa dozvie o osobe zodpovednej, oznámi jej nehodu. Ak neurobí tak, nárok zanikne, okrem prípadu, že poškodený zmeškanie uvedenej lehoty nezavinil alebo ak sa dozvedela osoba zodpovedná v tejto lehote o nehode iným spôsobom.

Tretie osoby, ktorým vznikla škoda z udalosti, ktorá nastala stretnutím sa uvedených prevádzok, môžu uplatňovať svoje nároky na náhradu podľa tohto zákona proti každej osobe, ktorá zodpovedá za tú alebo onú prevádzku. Táto osoba môže však žiadať, aby jej záväzok na náhradu škody bol obmedzený na tú pomernú časť škody, ktorá je primeraná účasti jej prevádzke pri spôsobení škody vzhľadom na účasť prevádzok ostatných; toto obmedzenie nemá vplyv na určenie trov konania.

V čase od podania žaloby na osobu zodpovednú z jednej prevádzky do právoplatného skončenia konania neprebieha ani premlčacia doba pre nároky proti osobám zodpovedným z ostatných prevádzok, ani iná lehota, zmeškanie ktorej má v zápätí právnu ujmu.

Žaloby na náhradu škôd spôsobených prevádzkou dopravného prostriedku sa môžu podať, či už sa posudzujú podľa tohto zákona alebo podľa občianskeho zákonníka, aj na súde, v obvode ktorého bola škoda spôsobená.

Žalobu na náhradu škody vzniknutej zo stretnutia sa prevádzok možno proti každej zo zodpovedných osôb (§ 14 ods. 1) podať na ktoromkoľvek súde príslušnom pre niektorú z nich.