Štátna banka československá,

Investičná banka,

štátne sporiteľne.

Štátna banka československá je jedinou emisnou bankou, bankou na poskytovanie krátkodobých úverov a pokladničným a zúčtovacím ústredím Československej republiky ako na území republiky tak i v styku s cudzinou.

Investičná banka vykonáva financovanie investícií a poskytovanie dlhodobého úveru.

Štátne sporiteľne sa starajú predovšetkým o sber peňažných úspor pracujúcich vo forme vkladov a štátnych pôžičiek a spravujú ich. Ďalšie úlohy určí im Ministerstvo financií.

Štátne peňažné ústavy požívajú právnu ochranu a oprávnenie, ktoré prislúchajú národným podnikom.

Výpisy z kníh štátnych peňažných ústavov sú vykonateľným exekučným titulom.

Štátna banka má štatutárny fond, všeobecný rezervný fond, fond základných prostriedkov a odpisový fond.

Štátna banka môže so súhlasom ministra financií zriaďovať aj iné fondy.

Štatutárny fond robí 5 miliárd Kčs a slúži na zabezpečenie záväzkov banky. Vláda môže podľa potreby štatutárny fond zvýšiť a určiť, z akých prostriedkov sa zvýšená časť štatutárneho fondu doplní.

Do všeobecného rezervného fondu plynú prídely zo zisku tak dlho, až dosiahne výšku štatutárneho fondu.

Zisk, ktorý zostane po prídeloch fondom, zriadeným podľa § 9 ods. 2, a po odpočítaní príspevkov určených zákonmi, rozdelí sa tak, že všeobecnému rezervnému fondu pripadne 50 % a 50 % sa odvedie do štátneho rozpočtu.

Strata Štátnej banky sa uhradzuje z príslušných fondov; pokiaľ fondy na úhradu straty nestačia, uhradzuje ju štát.

Investičná banka prestáva byť národným podnikom a organizuje sa ako štátny peňažný ústav. Je podriadená Ministerstvu financií. Zriadi pobočky vo všetkých sídlach krajských národných výborov a tých okresných národných výborov, v obvode ktorých to rozsah investičnej činnosti vyžaduje.

Organizáciu, pôsobnosť a hospodárenie Investičnej banky určí štatút, ktorý vydá vláda. Inak zostáva v platnosti zákon č. 183/1948 Sb., o Investičnej banke, v znení zákona č. 61/1950 Sb.

Doterajšie ústavy ľudového peňažníctva sa premeňujú na štátne peňažné ústavy spôsobom ďalej uvedeným.

Okresné sporiteľne a záložne, na Slovensku okresné sporiteľne a pokladnice, ako aj Sporiteľne a záložne v Prahe a v Brne sa premeňujú na štátne sporiteľne. Obvod a sídlo štátnej sporiteľne sú zpravidla totožné s obvodom a sídlom okresného národného výboru. Z dôvodov hospodárskej účelnosti môžu obvod a sídlo štátnej sporiteľne byť určené odchýlne; podrobnosti upraví štatút.

Sporiteľne a záložne a záložne-kampeličky, na Slovensku sporiteľne a pokladnice a úverné družstvá, sa slúčia univerzálnou sukcesiou bez likvidácie so štátnou sporiteľňou v sídle príslušného okresného národného výboru a stávajú sa jej pobočkami alebo agentúrami. Pobočky majú označenie „Štátna sporiteľňa“ s udaním sídla pobočky. Obvod pobočky alebo agentúry je totožný s územím jednej alebo viacerých obcí alebo časti obce podľa určenia štátnej sporiteľne.

Činnosť štátnych sporiteľní vedie a dozor nad nimi vykonáva Ministerstvo financií; za tým účelom sa zriaďuje na Ministerstve financií Hlavná správa štátnych sporiteľní a na Povereníctve financií Oblastná správa štátnych sporiteľní. V sídlach krajských národných výborov sa zriaďujú krajské správy štátnych sporiteľní ako strediská vedúce, plánovacie a kontrolné. Hlavná správa sostavuje jednotný rozpočet, ktorý schvaľuje minister financií.

Organizáciu, pôsobnosť a hospodárenie hlavnej správy, oblastnej správy a krajských správ ako aj štátnych sporiteľní, určí štatút, ktorý vydá vláda.

Štátne peňažné ústavy majú výhradné právo prijímať pracovné úspory obyvateľstva na vkladné knižky (vkladné listy) v rozsahu určenom Ministerstvom financií. Za tieto vklady ručí štát.

Vkladná knižka je potvrdením o prijatom peňažnom vklade, upraveným tak, aby bola z neho zrejmá výška vkladu, jeho zmeny a jeho konečný stav. Vkladná knižka je cenným papierom.

Zamestnanci štátnych peňažných ústavov sa stávajú štátnymi zamestnancami v odbore pôsobnosti Ministerstva financií.

Ministerstvo financií môže prevádzať zamestnancov medzi jednotlivými štátnymi peňažnými ústavmi.

Odbor ústavov ľudového peňažníctva v Ústrednej rade družstiev sa zrušuje. Potrebný počet zamestnancov zrušeného odboru prejde do odboru pôsobnosti Ministerstva financií, ktoré určí ich zaradenie.

Orgány ústavov ľudového peňažníctva, najmä predstavenstvá, dozorné rady a dočasné správy sa zrušujú.

Povinnosť orgánov bývalých ústavov ľudového peňažníctva, najmä členov predstavenstva, dozornej rady a dočasných správ, zachovávať služobné tajomstvo a ich zodpovednosť za škody spôsobené neplnením povinností zostávajú nedotknuté.

Nároky z členských podielov bývalých členov ústavov, ktorých sú štátne sporiteľne právnymi nástupcami, budú usporiadané v prípadoch a spôsobom, ktoré určí minister financií smernicami.

ustanovenia §§ 16 až 24 zákona č. 143/1930 Sb., o Poštovej sporiteľni, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich,

zákon č. 181/1948 Sb., o organizácii peňažníctva, s výnimkou § 7 ods. 3, §§ 9 až 11, §§ 14 až 16 a §§ 18 až 21,

ustanovenia §§ 16 a 17 zákona č. 187/1948 Sb., o Ústrednej rade družstiev,

zákon č. 229/1949 Sb., o vkladných knižkách,

ustanovenia §§ 5 a 12 a §§ 14 až 16 zákona č. 31/1950 Sb., o Štátnej banke československej.