V okolí dráhy s parnou prevádzkou je každý povinný zachovávať opatrnosť primeranú povahe prevádzky dráhy, robiť potrebné protipožiarne opatrenia a správať sa tak, aby nedal príčinu na vznik požiaru. Stavby v ochrannom pásme musia byť vybudované tak, aby boli bezpečné proti požiaru, všetky otvory v stavbe obrátené smerom ku dráhe musia byť zasklené alebo zariadené tak, aby vniknutie iskier dovnútra stavby nebolo možné. Dráhový podnik je povinný urobiť opatrenia na obmedzenie iskrenia lokomotív na najmenšiu možnú mieru.

Pred začatím prevádzky na dráhe je dráhový podnik povinný zabezpečiť nehnuteľnosti a ich príslušenstvo proti nebezpečenstvu požiaru v priestore obmedzenom myslenou strechou so sklonom 1:3, ktorej hrebeň prebieha v ose krajnej koľaje vo výške 10 m nad niveletou podvalu a zvislými plochami vedenými 30 m od osi koľaji. Vlastník (užívateľ) nehnuteľnosti je povinný urobené úpravy udržiavať na vlastný náklad.

V ochrannom pásme nesmú sa vykonávať otvorené výmlaty. Veci ľahko zápalné môžu sa ukladať alebo ponechať len v miestnostiach zabezpečených proti požiaru; tieto miestnosti musia byť spoľahlivo uzavreté. Ľahko zápalné poľnohospodárske plodiny treba ihneď po skosení odpratať z ochranného pásma. Užívatelia poľnohospodárskych pozemkov musia prednostne začať zber úrody na ohrozených miestach v ochrannom pásme dráhy.⁵ Okrem toho je potrebné zriadiť, ak ide o plodinu bez podsevu, ochranný pruh v šírke aspoň 10 m vo vzdialenosti 50 m od osi krajnej koľaje.⁵. Ochranný pruh musí byť skyprený a zbavený ľahko zápalných látok.

V lesoch pozdĺž dráhy sa zriaďujú pruhy skyprenej zeme zbavené trávnatého porastu (úhorčeky), izolačné pruhy, ochranné lesné pásy, prípadne sa prikročí k odlesneniu a podľa potreby sa zavádzajú požiarne hliadky. Úhorčeky, izolačné pruhy, ochranné lesné pásy zriaďuje, prípadne odlesnenie pred začatím prevádzky na dráhe vykonáva dráhový podnik. Po začatí prevádzky na dráhe úhorčeky, izolačné pruhy, ochranné lesné pásy udržuje, prípadne zriaďuje a odlesnenie vykonáva užívateľ lesa (napr. pri zmene zloženia porastov, zalesnení nových nelesných pôd).

Úhorčeky (na vlhkých miestach vyhĺbené priekopy) sa zriaďujú v šírke 1 - 1 1/2 m. Ak je trať v násype alebo v úrovni okolitého terénu, založia sa úhorčeky vo vzdialenosti 15 - 25 m od osi krajnej koľaje. Ak je trať v záreze hlbšom ako 3 m, zriadia sa úhorčeky vo vzdialenosti 2 - 5 m od hornej hrany zárezu. Úhorčeky sa nezriaďujú tam, kde ich funkciu preberajú vodné toky, pozemné komunikácie, prípadne iný, bez vegetácie a primeraný široký pruh.

V oblastiach vystavených zvýšenému nebezpečenstvu požiaru sa zriadi izolačný pruh tým, že sa vytvorí ďalší úhorček rovnobežne s prvým vo vzdialenosti 12 - 15 m; úhorčeky sa vzájomne spoja priečnymi úhorčekmi podľa veku porastu vo vzdialenosti 20 - 40 m.

V miestach častého výskytu požiaru zriadi sa z ťažko zápalných drevín ochranný lesný pás. V ochrannom lesnom páse pozdĺž dráhy nie sú prípustné holé seče. Lesné porasty v tomto páse musia byť obhospodarované výberovým alebo podrastovým spôsobom tak, aby boli trvale udržiavané v zápoji nepripúšťajúcom zatrávnenie lesnej pôdy. Pred ochranným lesným pásom sa zriadi úhorček. Šírka ochranného lesného pásu sa určí podľa miestnych pomerov 20 - 30 m.

K odlesneniu možno prikročiť len vtedy, ak doterajšie protipožiarne opatrenia zlyhali.

V ochrannom pásme dráhy nesmie užívateľ lesa ponechávať hromady raždia a odpadkov po ťažbe dreva ani iné ľahko zápalné predmety. Na miestach zvlášť ohrozených, najmä v borových porastoch, môže okresný národný výbor na žiadosť dráhového podniku uložiť užívateľovi lesa ďalšie vhodné opatrenia.

Na holinách, ako aj na svahoch telesa dráhy nesmie sa ponechať vysoká tráva; pokosená tráva musí sa ihneď odstrániť.

V období zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru, najmä za suchého počasia, zriaďuje dráhový podnik a užívateľ lesa alebo poľnohospodárskeho pozemku v úsekoch ohrozených požiarmi požiarne hliadky.

Ochranné pásmo dráhy tvorí priestor po obidvoch stranách dráhy, ktorého vnútornú hranicu tvorí zvislá plocha prechádzajúca hranicami obvodu dráhy (§ 24); vonkajšia hranica ochranného pásma je vymedzená zvislou plochou vedenou

Pri visutých lanových dráhach je to pásmo určené zvislými plochami vedenými 10 m od nosného lana.

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na dráhy osobitného určenia zaústené do dráh mestskej dopravy a na vlečky v uzavretom priestore závodu alebo v obvode prístavu.

Výnimky pre stavby v ochrannom pásme dráhy možno povoliť pre stavby pozemných komunikácií, vodných diel, zariadení a vedení, meračských znakov a signálov a len v odôvodnených prípadoch pre ostatné stavby, najmä pozemné. Dráhový správny orgán pritom určí podmienky, za ktorých sa povoľuje výnimka.

K nehnuteľnostiam v okolí dráhy patria dráhovému podniku tieto oprávnenia:

Pri výkone týchto oprávnení je dráhový podnik povinný čo najviac šetriť nehnuteľnosti, poľnohospodárske a lesné pozemky, nerastné bohatstvo, ako i práva užívateľov. Po ukončení prác je dráhový podnik povinný pozemky rekultivovať, a ak došlo k poškodeniu objektov, uviesť tieto do pôvodného stavu.

Pred vykonávaním prác uvedených v odseku 1 je dráhový podnik povinný včas oznámiť miestnemu národnému výboru miesto a čas plánovaných prác a pravdepodobný rozsah zásahu do práv užívateľov nehnuteľností; miestny národný výbor upovedomí o tom užívateľov dotknutých nehnuteľností.

Dráhový podnik je povinný viesť evidenciu podzemných vedení a oznamovať stavebným úradom a organizáciám potrebné údaje.

Zvádzať vodu do obvodu dráhy (do dráhových priekop a jám v susedstve dráhy alebo do dráhových objektov) možno len so súhlasom dráhového správneho orgánu.

Pri styku vodných tokov a vodných diel s dráhou treba dbať na to, aby dráhové teleso nebolo podmáčané a aby odvádzaním vody dráhovými objektami nedochádzalo k rozrušovaniu muriva, ani k prehlbovaniu dna, ktoré by mohlo mať škodlivý vplyv na stabilitu opôr a pilierov. Hydrostatické (hydrologické) pomery v okolí dráhy sa nesmú meniť bez súhlasu dráhového správneho orgánu.

Vodné a iné podobné diela s hladinou vody v úrovni alebo nad niveletou podvalu môžu sa zriaďovať v okolí dráhy len vtedy, ak bude zaistená bezpečnosť prevádzky dráhy. Vzdialenosť spodnej krajnej hrany úpätia hrádze vodných diel, usadzovacích nádrží a podobných objektov od hranice obvodu dráhy určí dráhový správny orgán podľa dôležitosti dráhového objektu a rozsahu vodného diela po dohode s vodohospodárskym orgánom.

Priecestia svojou úpravou musia vyhovovať potrebám dráhovej a cestnej prevádzky.

Priecestné zabezpečovacie zariadenia musia včas upozorňovať, že sa k priecestiu blíži vlak alebo dráhové vozidlo, ktorému musí dať užívateľ pozemnej komunikácie prednosť v jazde.

Zriadenie priecestia, jeho zabezpečenie, zmena zabezpečenia a zrušenie priecestia sa prerokúva ako stavba na dráhe.

Takéto prerokovanie nie je potrebné pri priecestiach vnútri závodov,kde nemôžu zachádzať vozidlá nepatriace závodu a cez ktoré sa len posunuje, pri priecestiach v železničných staniciach používaných cestujúcimi pri nástupe a výstupe z vlakov, dráhovými pracovníkmi a pre železničnú a poštovú manipuláciu.

Okresný národný výbor za účasti dráhového podniku, správcu pozemnej komunikácie a orgánov Verejnej bezpečnosti vykoná raz za päť rokov obhIiadku priecestia, zistí prípadné závady a preskúša, či sa podstatne nezmenili podmienky rozhodujúce pre spôsob zabezpečenia priecestia, určí alebo odporučí po dohode s dráhovým správnym orgánom opatrenia na odstránenie závad.

Nové križovanie dráhy s pozemnou komunikáciou (priecestia, mosty nad dráhou, železničné mosty) zriaďuje pri výstavbe novej dráhy a pri preložke dráhy alebo jej časti dráhový podnik. Pri výstavbe, preložke a úprave pozemnej komunikácie zriaďuje nové križovanie dráhy s pozemnou komunikáciou stavebník pozemnej komunikácie.

Prestavbu križovania dráhy s pozemnou komunikáciou zabezpečuje a robí stavebník pozemnej komunikácie, ak je prestavba odôvodnená nevyhovujúcimi smerovými pomerami v mieste križovania alebo tým, že železničný most má nevyhovujúcu podjazdovú výšku alebo šírku, príp. tým, že priecestie svojou šírkou, označením (zabezpečením) alebo most nad dráhou nevyhovujú požiadavkám cestnej premávky.

Prestavbu križovania dráhy s pozemnou komunikáciou zabezpečuje a robí dráhový podnik, ak sa zmení spôsob dráhového zabezpečenia a tým aj spôsob zabezpečenia priecestia, ak nevyhovuje most nad dráhou železničnému priechodovému prierezu, príp. ak železničný most nevyhovuje požiadavkám železničnej prevádzky.

Ak nevyhovuje križovanie obom komunikáciám a je preto prestavba zahrnutá v plánoch výstavby ciest i dráh, prispejú organizácie, ktoré prestavbu nezabezpečujú a nerobia, stavebníkovi zodpovedajúcim podielom nákladov, ktoré si prestavba vyžiada, ak robia ich podiely celkom aspoň 10 % nákladov.

Nahradenie priecestia mimoúrovňovým križovaním zabezpečuje a vykonáva správca pozemnej komunikácie. Dráhový podnik zabezpečuje nahradenie priecestia mimoúrovňovým križovaním len vtedy, ak k tomu dochádza v súvislosti s prestavbou železničnej stanice, železničnej trate alebo v súvislosti so zmenou trakcie. Ustanovenie odseku 4 platí obdobne.

Priecestia spravuje a udržuje dráhový podnik.

Mosty (lávky) nad dráhou spravuje a udržuje správca pozemnej komunikácie.

Železničné mosty spravuje a udržuje dráhový podnik. Pozemné komunikácie pod železničným mostom, vrátane odvodnenia spravuje, udržuje i osvetľuje správca pozemnej komunikácie, vodné toky pod železničným mostom spravuje a udržuje správca vodného toku.

Pri výkone štátneho odborného dozoru dráhový správny orgán sleduje:

Federálne ministerstvo dopravy dozerá na výkon štátneho odborného dozoru a štátneho odborného technického dozoru, ktorým poverilo orgány svojich podriadených organizácií. Príslušný ústredný orgán republiky dozerá na výkon štátneho odborného dozoru na mestských dráhach a dráhach osobitného určenia, ktorý vykonávajú národné výbory.

Dráhový podnik je povinný poskytnúť vojenskej správe prostriedky a zariadenia podľa dojednania medzi Ministerstvom dopravy a Ministerstvom národnej obrany. Dojednanie musí upravovať tiež vzťahy medzi dráhovými a vojenskými orgánmi vo veciach dráh.

Na zabezpečenie nevyhnutných potrieb vojenskej správy, civilnej obrany a národného hospodárstva za brannej pohotovosti štátu ustanoví Federálne ministerstvo dopravy už v mieri osobitnými opatreniami poradie prednostných krytí prepravných potrieb.

Pri výstavbe dráhy alebo pri výstavbe objektov v okolí dráhy, ktoré svojou prevádzkou zvýšia nároky na dopravu, je stavebník povinný predložiť prípravnú dokumentáciu na zaujatie stanoviska dráhovému správnemu orgánu. Dráhový správny orgán posúdi predloženú prípravnú dokumentáciu a do 30 dní ju vráti s pripomienkami.

Inak platia pre vypracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie pre výstavbu dráh predpisy o dokumentácii stavieb.

Ak má dôjsť k zriadeniu alebo k zrušeniu stanice (zastávky) alebo k zmene jej výpravného oprávnenia, rozhodne o tom na návrh miestneho národného výboru alebo dráhového podniku dráhový správny orgán. Pred rozhodnutím o zriadení alebo zrušení nakladacej a vykladacej stanice vyžiada si dráhový správny orgán vyjadrenie okresného národného výboru. Spôsob prerokovania a bližšie podmienky pre určenie názvu stanice (zastávky) určia osobitné smernice.

Pred začatím prípravných prác pre stavbu dráhy alebo stavbu na dráhe, prípadne ak nie sú potrebné pred začatím vlastných stavebných prác, je stavebník povinný požiadať dráhový správny orgán o vydanie stavebného povolenia. K žiadosti sa musí pripojiť trojmo schválená projektová dokumentácia.

Pred vydaním stavebného povolenia prerokuje dráhový správny orgán predloženú žiadosť na miestnom vyšetrení. Dráhový správny orgán pozve účastníkov konania najmenej 7 dní pred konaním miestneho vyšetrenia písomne alebo prostredníctvom okresného národného výboru; čas a miesto vyšetrenia určí okresný národný výbor. Na pozvánke sa musí uviesť, kde možno nahliadnuť do dokumentácie navrhovanej stavby a že námietky možno uplatniť najneskoršie pri miestnom vyšetrení.

V záujme komplexného prerokovania žiadosti o vydanie stavebného povolenia uskutočnia sa na návrh dráhového správneho orgánu spoločne i ďalšie konania predpísané inými predpismi a vykonávané inými orgánmi.

Stavebné povolenie možno vydať i bez miestneho vyšetrenia, ak sa stavba nedotkne zastavaného územia, doterajších i plánovaných verejných komunikácií, vôd, vodných diel, územia, na ktorom sa ťažia nerasty alebo na ktorom sú určené mimodráhové ochranné pásma alebo iné ochranné zariadenia, ak nebude potrebné zabezpečenie proti nebezpečenstvu požiaru alebo opatrenie na ochranu mimodráhových elektrických vedení, alebo ak bude preukázaný súhlas orgánov, ktorým patrí obhajovať dotknuté verejné záujmy. Pri spojových stavbách, pokiaľ nepodliehajú stavebnému konaniu podľa zákona o stavebnom poriadku, stavebné povolenie nahradzuje súhlas dráhového správneho orgánu s technickou dokumentáciou.

Pri stavbe, ktorá je len sčasti v obvode dráhy a slúži pre účely dráhy, vydáva stavebné povolenie dráhový správny orgán so súhlasom stavebného úradu; ak táto stavba neslúži pre účely dráhy, vydáva stavebné povolenie stavebný úrad so súhlasom dráhového správneho orgánu.

O priebehu rokovania a výsledku miestneho vyšetrenia spíše sa zápisnica. Ak sa súčasne s konaním o povolenie stavby uskutočnilo i konanie podľa iných predpisov, spíše sa spoločná zápisnica.

Po uskutočnenom miestnom vyšetrení a podľa jeho výsledkov dráhový správny orgán rozhodne o námietkach účastníkov konania, ktoré boli počas konania podané a o ktorých sa nedosiahla dohoda.

Len čo rozhodnutie o námietkach stane sa vykonateľným, vydá dráhový správny orgán po dohode s vojenskou správou stavebné povolenie. Stavebné povolenie sa môže vydať priamo pri miestnom vyšetrení, ak proti prerokúvanému návrhu neboli podané námietky a dal na to stavebný úrad súhlas.

Stavebné povolenie stráca platnosť uplynutím dvoch rokov od jeho vydania, ak sa v tejto lehote nezačalo so stavebnými prácami. Dráhový správny orgán môže platnosť stavebného povolenia i inak obmedziť. Na žiadosť stavebníka, podanú najmenej 30 dní pred uplynutím lehoty, môže dráhový správny orgán predĺžiť platnosť stavebného povolenia.

o komplexnom vyskúšaní stavby,

o prevádzkovej spôsobilosti zariadení podliehajúcich štátnemu odbornému technickému dozoru na dráhach,

o preskúšaní zabezpečenia okolia dráhy proti nebezpečenstvu požiaru pri dráchach s parnou prevádzkou,

o preskúšaní zabezpečenia okolia dráhy proti škodlivým účinkom elektrického prúdu pri dráhach s elektrickou prevádzkou a o preskúšaní opatrení na ochranu mimodráhových elektrických vedení,

o vykonaní podrobnej (prvej hlavnej) prehliadky mostov, prípadne i o vykonaní zaťažkávacej skúšky železničných mostov,ako aj mostov nad dráhou,

o uskutočnení predbežnej technickej revízie zariadenia dráhy, preskúšanie ktorého by nebolo pre jeho zložitosť pri technicko-bezpečnostnej skúške (§ 31 ods. 1) vhodné.

Zabezpečenie okolia dráhy proti nebezpečenstvu požiaru pri dráhach s parnou prevádzkou preskúšava na žiadosť stavebníka orgán požiarnej ochrany za súčinnosti so stavebným úradom; o výsledku preskúšania sa spíše zápisnica.

K žiadosti sa musí pripojiť dokumentácia podľa skutočne vykonaného zabezpečenia; odchýlky od schválenej dokumentácie musia sa zvlášť vyznačiť a odôvodniť. Ďalej je treba pripojiť:

Ak nebolo okolie dráhy zabezpečené proti nebezpečenstvu požiaru podľa schválenej dokumentácie a ak vykonanie nezaručuje potrebné zabezpečenie proti požiaru, orgán požiarnej ochrany uloží stavebníkovi odstrániť nedostatky, urobiť ďalšie potrebné opatrenia a určí na to lehotu.

Po zistení, že stavby a trvalé zariadenia sú zabezpečené proti nebezpečenstvu požiaru, vydá orgán požiarnej ochrany stavebníkovi potvrdenie o výsledku preskúšania.

Podrobnú (prvú hlavnú) prehliadku železničných mostov a zaťažkávaciu skúšku vykonáva Ministerstvo dopravy, prípadne ním poverený orgán. Podrobnú (prvú hlavnú) prehliadku mostov nad dráhou a zaťažkávaciu skúšku vykonáva príslušný národný výbor. ^*

Smernice Ministerstva dopravy určia, pri ktorých mostoch je potrebné vykonávať zaťažkávaciu skúšku, ako aj jej spôsob a rozsah.

O výsledku podrobnej prehliadky mostov a o výsledku zaťažkávacej skúšky sa spíše zápisnica.

Predbežnou technickou revíziou sa preverujú a preskúšavajú zariadenia, preskúšanie ktorých by nebolo pre ich zložitosť pri technicko-bezpečnostnej skúške vhodné.

Predbežnú technickú revíziu vykonávajú odborné orgány alebo ústavy na to určené. Pri celoštátnych dráhach a vlečkách sú to odborné orgány Česko-slovenských štátnych dráh.

O vykonaní predbežnej technickej revízie sa spíše zápisnica, v ktorej sa vytknú odchýlky od schválenej dokumentácie, nedostatky stavby a určí sa lehota na ich odstránenie.

Dráhový správny orgán preskúša žiadosť o povolenie na začatie prevádzky (§ 26) i pripojené doklady. Ak zistí závady, vráti žiadosť s dokladmi na doplnenie. Ak nezistí závady alebo keď zistené závady boli odstránené, vykoná technicko-bezpečnostnú skúšku. Touto skúškou sa zisťuje, že stavba a jej zariadenia vyhovujú všetkým technickým podmienkam a zaručujú bezpečnosť a plynulosť prevádzky; pri železničných tratiach vykoná sa skúšobná jazda hnacím vozidlom najväčšou dovolenou traťovou rýchlosťou obidvoma smermi.

Dráhový správny orgán prizve na technicko-bezpečnostnú skúšku stavebníka a zástupcov orgánov, ktorým patrí zabezpečovať všeobecné záujmy.

O výsledku kolaudačného konania dráhový správny orgán spíše zápisnicu.

Ak sú splnené všetky podmienky na začatie prevádzky, vydá dráhový správny orgán povolenie na začatie prevádzky (užívacie povolenie); povolenie na začatie prevádzky zahrnie do zápisnice o kolaudačnom konaní alebo ho vydá najneskoršie do 15 dní od skončenia kolaudačného konania.

Kde je to určené technickými normami, technickými preberacími podmienkami, prípadne inými predpismi a smernicami, alebo ak to určí v jednotlivých prípadoch Ministerstvo dopravy, vydá dráhový správny orgán povolenie na začatie prevádzky, v ktorom určí povinnosť uskutočniť skúšobnú prevádzku a jej podmienky. Skúšobná prevádzka slúži predovšetkým na overenie bezvadnej funkcie dokončenej stavby alebo jej časti. Účelom skúšobnej prevádzky je:

Ak bolo v skúšobnej prevádzke zistené, že stavba alebo jej časť je pripravená technicky a organizačne na obstarávanie bezpečnej, hospodárnej a plynulej prevádzky, dá dráhový správny orgán súhlas na začatie trvalej prevádzky. Pred udelením súhlasu musí sa najmä zabezpečiť prevádzková spoľahlivosť pre plný projektovaný výkon za normálnych podmienok, vyhodnotiť skúšobná prevádzka, odstrániť zistené vady a nedostatky a vytvoriť všetky podmienky pre začatie trvalej prevádzky (zaškolenie zamestnancov, vydanie predpisov pre výkon služby).

Pred vydaním rozhodnutia o odstránení zrušenej dráhy uskutoční sa podľa povahy veci miestne vyšetrenie podľa ustanovení o výstavbe dráh. Konanie o odstránení zrušenej dráhy sa spojí, pokiaľ to rozsah veci nevylučuje, s konaním o zrušenie dráhy.

V rozhodnutí o odstránení dráhy okresný národný výbor určí, aké úpravy a v akej lehote sa majú vykonať, a rozhodne, komu pripadne správa objektov, ktoré nebudú odstránené.

Za podstatné zmeny dráhového vozidla sa pokladajú tie, ktoré menia niektorú súčasť alebo parameter vozidla tak, že sa stáva vozidlom iného charakteru. Je to zmena druhu a typu hnacieho motora, zmena prevodu na hnacie nápravy, zmena výkonu hnacieho motora o ± 5 %, zmena najväčšej dovolenej rýchlosti, rozchodu a rázvoru, počet náprav, zmena obrysu vozidla a brzdového zariadenia. Taktiež sa pokladá za podstatnú zmena schémy elektrických zariadení.

Zoznam zvláštnych dráhových mechanizačných zariadení vyhlási Ministerstvo dopravy.

Skúškou sa preukazuje, že vozidlo alebo zvláštne dráhové mechanizačné zariadenie bolo vyrobené podľa schválených technických podmienok pre ich konštrukciu a výrobu, a pokiaľ ide o vozidlo, že tiež vyhovuje požiadavkám bezpečného chodu i pri dosiahnutí najvyššej dovolenej rýchlosti.

Podrobnosti o spôsobe vykonávania skúšky a o dobe skúšobnej prevádzky (vrátane zábehu) vozidla určia smernice Ministerstva dopravy.

Hnacie vozidlá s menším výkonom ako 50 koní a s menšou dovolenou rýchlosťou ako 30 km/hod. sa nemusia skúšať.