Ak došlo u pracovníka pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „pracovný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú organizácia, v ktorej bol pracovník v čase úrazu v pracovnom pomere.

Za škodu spôsobenú pracovníkovi chorobou z povolania zodpovedá organizácia, v ktorej pracovník pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Ak bola táto organizácia zrušená a jej práva a záväzky neprešli na inú organizáciu, zodpovedá za škodu štát. Chorobami z povolania sú choroby uvedené v predpisoch o sociálnom zabezpečení, ak vznikli za podmienok uvedených v týchto predpisoch.^*

Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý sa pracovníkovi prihodil na ceste do zamestnania a späť.

Organizácia je povinná nahradiť škodu, aj keď dodržala povinnosti vyplývajúce z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pokiaľ sa nezbaví zodpovednosti podľa § 3.

Organizácia sa zbaví zodpovednosti úplne, ak preukáže, že

Organizácia sa zbaví zodpovednosti čiastočne, ak preukáže, že

Pri posudzovaní, či pracovník porušil predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval zdravie svoje a zdravie iných.

Za ľahkomyseľné konanie [odsek 2 písm. c)] nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

stratu na zárobku,

bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,

účelne vynaložené náklady spojené s liečením,

vecnú škodu.

Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní plnej či čiastočnej invalidity je rozdiel medzi priemerným zárobkom pracovníka pred pracovným úrazom alebo pred zistením choroby z povolania a jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu. Na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť sa neprihliada.

Náhrada za stratu na zárobku spolu so zárobkom postihnutého pracovníka a prípadným invalidným alebo čiastočným invalidným dôchodkom poskytovaným pri pracovnom úraze nesmie presiahnuť u pracovníka vykonávajúceho v čase pracovného úrazu alebo zistenia choroby z povolania práce zaradené podľa predpisov o sociálnom zabezpečení do I. pracovnej kategórie sumu 2 200 Kčs mesačne, do II. pracovnej kategórie sumu 1 800 Kčs mesačne a do III. pracovnej kategórie sumu 1 600 Kčs mesačne.

Pracovníkovi, ktorý bez vážnych dôvodov odmietne nastúpiť prácu, ktorá mu bola zabezpečená (§ 1), patrí náhrada za stratu na zárobku podľa predchádzajúcich odsekov iba vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom pred pracovným úrazom alebo zistením choroby z povolania a priemerným zárobkom, ktorý mohol dosiahnuť v práci, ktorá mu bola zabezpečená.

Ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ústrednou radou odborov ustanoví, pri ktorých chorobách z povolania patrí náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti len po dobu, než bude postihnutý pracovník schopný dosahovať pôvodný zárobok.

Ak vznikla pracovníkovi následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania vecná škoda, uhrádza sa len skutočná škoda, a to v peniazoch, pokiaľ ju organizácia neodčiní uvedením do predošlého stavu.

Pri určení výšky škody na veci vychádza sa z jej ceny v čase poškodenia.

Ak pracovník následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, organizácia je povinná v rozsahu svojej zodpovednosti poskytnúť

Nároky vyplývajúce z predchádzajúceho odseku nezávisia od toho, či postihnutý pracovník uplatnil v ustanovenej lehote svoje nároky na náhradu škody. Treba ich však uplatniť v lehote podľa § 18 ods. 1.

Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, ktorým zomretý výživu poskytoval alebo bol povinný poskytovať.

Pri výpočte tejto náhrady sa vychádza z priemerného zárobku zomretého; pritom sa však neprihliada na sumu, o ktorú tento priemerný zárobok presahuje hranice uvedené v § 8 ods. 2.

Náhrada nákladov patrí, pokiaľ sa neuhrádza dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu. Od týchto dávok sa odpočíta suma, ktorá zodpovedá výške skôr poskytovaných prídavkov na deti.

Nároky na náhradu škody podľa ustanovení tohto oddielu patria aj pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania učňov, členov výrobných družstiev, členov jednotných roľníckych družstiev, príslušníkov ozbrojených síl a príslušníkov bezpečnostných sborov Ministerstva vnútra, študentov vysokých škôl a vedeckých (umeleckých) ašpirantov, žiakov základných deväťročných a stredných škôl, ako aj osôb, ktoré sú činné pre socialistické organizácie v pomere obdobnom pracovnému pomeru alebo pomeru člena jednotného roľníckeho družstva, a iných osôb, u ktorých to ustanoví Ústredná rada odborov.

Osobám uvedeným v predchádzajúcom odseku zodpovedá za škodu organizácia, pre ktorú boli činné.

U osôb povolaných do služby v ozbrojených silách, ktorých pracovný pomer voči organizácii po dobu tejto služby trvá, ministerstvá národnej obrany a vnútra sú povinné spolupracovať pri umiestňovaní týchto osôb podľa § 1.

Nárok na náhradu škody sa premlčí, ak sa neuplatnil na rozhodcovskom orgáne, prípadne na súde do jedného roka odo dňa, keď sa poškodený dozvedel, akú má škodu a kto za ňu zodpovedá.

Na premlčanie prihliadne rozhodcovský orgán alebo súd, len ak bude namietnuté. Ak poškodený uplatní nárok na rozhodcovskom orgáne alebo súde a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba neplynie od tohto uplatnenia po dobu konania.