Dlhodobými ekonomickými nástrojmi sú:

Dlhodobé ekonomické nástroje sa ustanovia pred vypracovaním návrhu plánu.

Hrubý dôchodok organizácie tvoria tržby z výrobných činností, odovzdania výrobkov, prác a služieb, aktivovania investícií, aktivovania materiálu, tržby z nevýrobných činností, ostatné výnosy, ako aj cenové prirážky (zrážky) a dotácie zvyšujúce tržby po odpočítaní:

Pokiaľ vláda neustanoví inak, pripočítava sa k hrubému dôchodku prírastok, prípadne odpočíta sa úbytok stavu nedokončených výrobkov, zásob polotovarov vlastnej výroby, výrobkov a zvierat a zmeny zostatkov časového rozlíšenia výnosov a materiálnych nákladov.

Podrobnú náplň jednotlivých zložiek tvorby hrubého dôchodku podľa odsekov 1 a 2 ustanovujú predpisy o účtovníctve.^*

Za dotácie zvyšujúce tržby sa považujú dotácie k cenám a intervencie k cenám predaja. Dotácie, intervencie a príspevky poskytnuté na základe faktúr sú súčasťou tržieb. Odborové riaditeľstvo zahŕňa do ostatných výnosov aj príspevky od podnikov na úhradu nákladov svojej činnosti.

Hrubý dôchodok alebo zisk je podnik povinný použiť najskôr na splnenie svojich povinností, a to:

Po vykonaní úhrad podľa odseku 1 používa podnik hrubý dôchodok alebo zisk najmä na tvorbu a doplňovanie

Základom pre výpočet odvodu z hrubého dôchodku podľa § 5 zákona č. 83/1966 Zb. o štvrtom päťročnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky (ďalej len „zákon“)^*** je hrubý dôchodok (§ 20) znížený o odvody zo základných prostriedkov a zo zásob, o odvod poľnohospodárskej dane, o platené poistné^**, o odvody odborovému riaditeľstvu do fondov technického rozvoja, geologických prác a škôd a náhrad a o odvod za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa § 28 ods. 2, ako aj o odvody do cestného fondu. Náhrada straty závodného stravovania sa započítava spôsobom, ktorý ustanoví Ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom vnútorného obchodu a s Ústrednou radou odborov.

V prípadoch, v ktorých ústredný orgán podľa § 5 ods. 2 zákona rozhodne, že podnik bude vykonávať odvod zo zisku, je základom pre výpočet odvodu:

Odvody z hrubého dôchodku alebo zo zisku vykonávajú podniky preddavkove mesačne z hrubého dôchodku alebo zo zisku dosiahnutého od začiatku roka do konca predchádzajúceho mesiaca po odpočítaní odvodov za predchádzajúce mesiace, s výnimkou preddavku za január; súčasťou odvodu zo zisku je aj odvod vypočítaný z úhrnu všetkých výplat z fondu pracujúcich vykonaných od začiatku roka do konca predchádzajúceho mesiaca. V mesiaci januári odvedie podnik preddavok vo výške odvodu z hrubého dôchodku alebo zo zisku za január minulého roku. Tieto preddavky sa zúčtujú podľa ustanovenia § 29.

Odvody z hrubého dôchodku alebo zo zisku platia podniky do štátneho rozpočtu.

Zrušený od 1. 1. 1969.

Dodatkové odvody a dotácie s cieľom nevyhnutného znovurozdelenia prostriedkov upravuje § 39.

Súčasťou odvodu z hrubého dôchodku alebo zo zisku je poistné nemocenského poistenia.

Odvody zo základných prostriedkov podľa § 6 zákona^* vykonáva podnik zo zostatkovej ceny základných prostriedkov (vrátane základných prostriedkov v rezerve), z ceny užívaných investícií a z nedokončených investícií, výstavba ktorých bola uložená ako štátna úloha, ktoré neboli v ustanovenej lehote ukončené [§ 10 ods. 1 písm. b)].

Podniky nie sú povinné vykonávať odvod:

O zľavách z odvodu zo základných prostriedkov poskytovaných na zabezpečenie oblastnej proporcionality platí § 40 ods. 1 písm. b).

Odvod zo zásob podľa § 7 zákona vykonáva podnik zo všetkých zásob vrátane zostatkovej ceny predmetov postupnej spotreby v používaní a z nákladov budúcich období.

Odvod zo základných prostriedkov a odvod zo zásob vykonáva podnik mesačne do štátneho rozpočtu vo výške jednej dvanástiny percentnej sadzby ustanovenej pre ročný odvod podľa stavu k poslednému dňu predchádzajúceho mesiaca.

Stabilizačný odvod podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona^*** platia do štátneho rozpočtu podniky, ktoré vykonávajú odvod z hrubého dôchodku alebo odvod zo zisku.

Priemerná ročná mzda podľa § 8 ods. 1 zákona sa odvodzuje z počtu pracovníkov a z objemu tvorby mzdových prostriedkov (bez plánovaných ostatných osobných výdavkov) vyplývajúcich z plánu podniku upraveného na základe rozpisu štátneho plánu a štátneho rozpočtu na rok 1966 k 31. decembru 1965.^† Priemernú ročnú mzdu overí a podniku potvrdí priamo nadriadený orgán po dohode s bankou.

Objemom vyplatených miezd podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona sa rozumie úhrn všetkých prostriedkov skutočne vyplatených podnikom v bežnom roku z fondu pracujúcich bez ostatných osobných výdavkov.

Ročným prírastkom (úbytkom) počtu pracovníkov podľa § 8 ods. 2 zákona sa rozumie rozdiel medzi skutočným priemerným počtom pracovníkov v bežnom a predchádzajúcom roku.^*

Zo zvýšenia (zníženia) stabilizačného odvodu podľa § 8 ods. 2 zákona sa ustanovujú tieto odchýlky:

Zvýšenie stabilizačného odvodu podľa § 8 ods. 2 zákona je najviac 4 % a v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie odseku 5 písm. b) a c) najviac 2 % objemu vyplatených miezd. Vláda môže na návrh Ministerstva financií prerokovaný s ústredným orgánom nadriadeným podniku zvýšiť stabilizačný odvod nad toto obmedzenie pri podnikoch, ktoré neúmerne zvyšujú zamestnanosť na úkor efektívnosti hospodárenia alebo inak v rozpore so spoločenským záujmom.

Podmienky stabilizačného odvodu pre novobudované veľké podniky a veľké závody vláda ustanoví individuálne pri schvaľovaní projektovej (investičnej) úlohy na návrh príslušného ústredného orgánu s prihliadnutím na ekonomickú efektívnosť nových kapacít, a to na čas ich uvádzania do prevádzky. Pre ostatné novobudované podniky a veľké závody, pri ktorých vláda projektovú (investičnú) úlohu neschvaľuje, a pri veľkých rekonštrukciách a modernizáciách jestvujúcich závodov ustanoví podmienky stabilizačného odvodu Ministerstvo financií na návrh príslušného ústredného orgánu.

Orgán priamo nadriadený podniku môže po dohode s bankou upraviť priemernú ročnú mzdu podľa odseku 2, prípadne základ pre výpočet prírastku (úbytku) počtu pracovníkov podľa odseku 4 v prípadoch odôvodnených podstatnými organizačnými zmenami.

Stabilizačný odvod sa platí mesačne preddavkove (§ 29 ods. 2) vo výške jednej dvanástiny plánovanej sumy ročného odvodu. Orgán priamo nadriadený podniku môže po dohode s Ministerstvom financií povoliť zmenu výšky mesačných preddavkov, najmä z dôvodov sezónnych výkyvov.

Podmienky pre ustanovenie prirážok k stabilizačnému odvodu sú uvedené v § 41.

Podnik odvádza na osobitný účet štátu sumu odpisov základných prostriedkov vo výške vypočítanej zo základu (odsek 2) 1,5-násobkom priemernej podnikovej sadzby odpisov v roku 1966 zníženej o priemernú sadzbu odpisov pripadajúcu na generálne opravy. Odvod sa vykonáva v každom roku rovnakou sumou, dokiaľ celková suma odvedených odpisov nedosiahne základ.

Základom pre ustanovenie ročného odvodu je zostatková cena základných prostriedkov a objem nedokončenej výstavby podľa stavu k 31. decembru 1966 (v cenách a podľa metodiky na rok 1966). Tento základ môže podnik znížiť:

Odvod z odpisov základných prostriedkov vykonáva podnik mesačne vo výške jednej dvanástiny ročného odvodu.

Pri prevode základných prostriedkov zostáva odovzdávajúcemu podniku povinnosť platiť odvod z odpisov základných prostriedkov, pokiaľ sa s preberajúcou organizáciou nedohodne o prevzatí tejto povinnosti.

Podnik nevykonáva odvod z odpisov základných prostriedkov, ak zostatková cena jeho základných prostriedkov je menej než 40 % ich obstarávacej ceny.

Ministerstvo financií môže v súlade so zámermi štátnej hospodárskej politiky na návrh príslušných ústredných orgánov alebo krajských národných výborov (v Slovenskej socialistickej republike okresných národných výborov) znížiť, príp. odpustiť podniku povinnosť platiť odvod z odpisov základných prostriedkov.

Podnik nie je povinný odviesť sumu odvodu z odpisov základných prostriedkov presahujúcu 95 % vytvorených odpisov.

Nadriadený ústredný orgán môže rozhodnúť, že podnik, na ktorý sa vzťahuje odsek 5, 6 alebo 7, bude odvádzať vytvorené odpisy alebo ich časť odborovému riaditeľstvu, ktoré ich použije na investičné potreby výrobnej hospodárskej jednotky.

Podnikom môžu sa uložiť iba tieto dodatkové odvody:

Podniky ďalej odborovému riaditeľstvu odvádzajú:

Výšku príspevku podľa odseku 2 písm. a) a výšku odvodu odseku 2 písm. b) a c) odborové riaditeľstvo určí oddelene sadzbami, ktoré sú jednotné pre všetky podriadené podniky, a to zo základu, podľa pravidiel a na čas, ktoré určí štatút výrobnej hospodárskej jednotky.

Odvody podľa odseku 1 písm. a), b) a e) a odvod za prekročenie limitu mzdových prostriedkov (§ 12 ods. 1) sa vykonávajú do štátneho rozpočtu, ak nie je ustanovené inak.

Pri trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe^** sa platí odvod z investičných prostriedkov do štátneho rozpočtu, a to z rovnakých zdrojov, z ktorých sa financuje príslušná stavba. Potrebné prostriedky sa zahŕňajú do iných investícií.

Za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe sa odvádzajú po čas odňatia každoročne do štátneho rozpočtu sumy vo výške ročnej hrubej produkcie rastlinnej výroby; odvod sa platí z hrubého dôchodku alebo zo zisku podniku.

Za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe pre zariadenie staveniska investor platí odvod z investičných prostriedkov.

Odvod za odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe pre investičnú výstavbu zvyšuje obstarávaciu cenu stavby.

Odvody do štátneho rozpočtu sa platia na bankové účty štátneho rozpočtu. Odvod z odpisov základných prostriedkov sa platí na osobitný účet štátu s výnimkou odpisov odvádzaných podľa § 30 písm. c).

Mesačné odvody (preddavky na odvody) sa vykonávajú najneskôr tretí deň pred koncom každého mesiaca. Vyporiadanie týchto preddavkových odvodov s celoročnou povinnosťou odvodu musí sa vykonať tak, aby sa mohlo zahrnúť ešte do ročného vyúčtovania.

Ak nevykoná podnik, prípadne odborové riaditeľstvo odvody podľa odsekov 1 a 2 včas a v plnej výške, zaplatí príjemcovi za každý deň omeškania pokutu vo výške 1 promile z včas neodvedenej sumy. Z včas neodvedených súm odborovému riaditeľstvu podnik zaplatí pokutu vo výške určenej štatútom výrobnej hospodárskej jednotky.

Výnimky pri sezónnych odvetviach môže povoliť Ministerstvo financií.

Odvod podľa § 27 ods. 1 písmeno f) štvrťročne vykonávajú:

Ustanovenie odseku 3 platí obdobne.

na odvod z odpisov základných prostriedkov (§ 26),

na prídely do fondu výstavby (§ 33),

na odvod do centralizovaných zdrojov výrobnej hospodárskej jednotky v prípadoch, v ktorých odborové riaditeľstvo uloží odvod časti odpisov základných prostriedkov zo závodov určených na likvidáciu, pokiaľ náhradnú kapacitu nebuduje odvádzajúci podnik a v prípadoch ustanovených vládou.

Na krytie výkyvov v hospodárení je podnik povinný vytvoriť si rezervný fond, ktorého minimálnu výšku ustanoví vláda.

Pokiaľ rezervný fond nedosahuje minimálnu výšku, môžu sa jeho prostriedky použiť len na doplnenie fondu pracujúcich na zabezpečenie výplaty miezd za individuálne výsledky práce a na zabezpečenie minimálneho prídelu do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb. Iba sumy, ktoré prevyšujú minimálnu výšku, môže podnik použiť aj na ostatné účely, pokiaľ vláda neustanoví inak.

Použitie rezervného fondu na účely, pre ktoré sú zriadené fondy podnikov, sa uskutočňuje prevodom do týchto fondov.

Pokiaľ sa nezachová minimálna výška rezervného fondu, nesmie podnik vyplácať podiely na hospodárskych výsledkoch.

Na financovanie investičnej výstavby, jej projektovej prípravy a iných investícií je podnik povinný zriadiť si fond výstavby.

Fond výstavby sa tvorí prídelom z odpisov základných prostriedkov, prídelom z hrubého dôchodku alebo zo zisku a ďalej z príjmov (tržieb) z predaja základných prostriedkov a investícií a z iných zdrojov podľa osobitných predpisov. Môže sa doplniť prídelmi od nadriadených orgánov (vrátane účelových dotácií zo štátneho rozpočtu), príspevkami od iných podnikov a orgánov a prevodom z iných fondov.

Prostriedky fondu výstavby sa používajú aj na splátky investičných úverov a pôžičiek a na príspevky a pôžičky iným investorom.

Fond kultúrnych a sociálnych potrieb sa tvorí prídelom z hrubého dôchodku alebo zo zisku, a to minimálne vo výške ustanovenej vládou. Dohodou medzi vedením podniku a príslušným orgánom Revolučného odborového hnutia v kolektívnej zmluve môže sa tento prídel zvýšiť; nesmú tým však byť ohrozené úhrady iných záväzkov a potrieb podniku.

O použití prostriedkov fondu kultúrnych a sociálnych potrieb platí osobitný predpis.

Fond kultúrnych a sociálnych potrieb môže sa zvýšiť prevodmi prostriedkov z rezervného fondu a z fondu pracujúcich. Prevody prostriedkov z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb do iných fondov a na iné účely musí schváliť príslušný orgán Revolučného odborového hnutia; nie sú dovolené prevody do fondu pracujúcich a do rezervného fondu.

Pokiaľ podnik nevykoná ustanovený minimálny prídel z hrubého dôchodku (zisku) do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, nesmie vyplácať podiely na hospodárskych výsledkoch.

Zdrojom fondu pracujúcich v podnikoch, ktoré vykonávajú odvod z hrubého dôchodku, je tá časť hrubého dôchodku, ktorá zostane podniku po úhrade jeho povinností a po tvorbe a doplnení ostatných fondov podľa § 22.

V podnikoch, ktoré podliehajú dani zo zisku alebo dôchodkovej dani, a v podnikoch, ktoré vykonávajú odvod zo zisku (§ 23 ods. 2), sa vytvára fond odmien, ktorý spolu so sumami miezd a ostatných osobných výdavkov zúčtovanými na ťarchu nákladov podniku tvorí fond pracujúcich. Zdrojom fondu odmien je tá časť zisku, ktorá zostane podniku po úhrade jeho povinností a po vytvorení a doplnení ostatných fondov (podľa § 22 alebo § 22a).

Fond pracujúcich v podnikoch, ktoré vykonávajú odvod z hrubého dôchodku, a fond odmien podnikov, ktoré podliehajú dani zo zisku alebo dôchodkovej dani^*, a podnikov vykonávajúcich odvod zo zisku sa môže doplniť odmenami zo socialistického súťaženia, príspevkami a účelovými dotáciami od nadriadených, príp. iných na to osobitne oprávnených orgánov, a prevodmi z rezervného fondu. Prevody z iných fondov do fondu pracujúcich (fondu odmien) a prevody medzi fondmi pracujúcich (fondmi odmien) podnikov nie sú prípustné.

Prostriedky fondu pracujúcich sa používajú na výplatu všetkých odmien za prácu, a to v peňažnej i v naturálnej forme. Priame výplaty odmien za prácu z iných fondov a zdrojov nie sú prípustné.

Z fondu pracujúcich podnikov vykonávajúcich odvod z hrubého dôchodku a z fondu odmien podnikov podliehajúcich dani zo zisku alebo dôchodkovej dani a podnikov vykonávajúcich odvod zo zisku je možné vnútri podniku po dohode s príslušným orgánom Revolučného odborového hnutia prevádzať prostriedky

Použitie fondu pracujúcich a postup v prípade nesúladu medzi tvorbou prostriedkov na mzdy a ich potrebou ustanovujú mzdové predpisy, prípadne kolektívne zmluvy.

Obežné prostriedky podnikov sú kryté:

Ak banka odmietne úver, je podnik povinný financovať obežné prostriedky vylúčené z úverovania z vlastných zdrojov, prípadne z prostriedkov poskytnutých odborovým riaditeľstvom a z pôžičiek od iných podnikov.

Prírastky obežných prostriedkov (t. j. zásob, predmetov postupnej spotreby a pohľadávok) oproti stavu k 1. januáru 1968 sa kryjú vlastnými prostriedkami podnikov z rozdelenia hrubého dôchodku alebo zisku podľa § 22 ods. 2 alebo § 22a ods. 2. Štátna banka československá môže z tejto zásady povoliť výnimky pri sezónnych a žiadúcich odbytových zásobách, pri zásobách podnikov poskytujúcich služby a v prípadoch určených zásadami úverovej politiky.

O sumy, ktoré sa nepoužili na splnenie povinností ustanovených v odsekoch 2 a 3, musí podnik krátiť podiely na hospodárskych výsledkoch.

Odborové riaditeľstvo hospodári oddelene:

Odborové riaditeľstvo vytvára z centralizovaných prostriedkov odborový fond technického rozvoja; môže tiež vytvárať (dopĺňať) rizikový fond obdobne podľa § 32 a ďalšie odborové účelové fondy. Nadriadený ústredný orgán môže tvorbu určitého účelového odborového fondu uložiť a ustanoviť preň spôsob hospodárenia. Nadriadený ústredný orgán môže tiež určiť minimálnu výšku odborového fondu technického rozvoja.

Odborové riaditeľstvo, v pôsobnosti ktorého sa ťažia nerastné suroviny, môže vytvárať z centralizovaných prostriedkov, prípadne z prídelu od nadriadeného orgánu fond geologických prác. Tento fond slúži na financovanie predbežného a podrobného geologického prieskumu ložísk vrátane prevodov preskúmaných zásob do vyšších kategórií alebo ich prehodnotenia. Prostriedky tohto fondu nemožno prevádzať do iných fondov a na iné účely. Pravidlá pre tvorbu fondu geologických prác a pre jeho použitie ustanoví Štátna plánovacia komisia po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi.

Odborové riaditeľstvá po odvode sumy podľa § 29 ods. 5 písm. a) hospodária oddelene aj s prostriedkami pre náhradu nákladov na preškoľovanie a hmotné zabezpečenie pracovníkov pred nástupom do nového zamestnania, ktoré im odvádzajú hospodárske organizácie podľa § 29 ods. 5 písm. b).

S ostatnými centralizovanými prostriedkami odborové riaditeľstvo hospodári podľa svojho rozhodnutia. Nesmie však použiť centralizované prostriedky na krytie svojej podnikovej činnosti a na znovurozdelenie podľa § 39.

Zaostávajúcim podnikom môžu ostatné podniky výrobnej hospodárskej jednotky poskytovať prechodnú výpomoc formou pôžičiek. Tieto výpomoci môže tiež organizovať odborové riaditeľstvo z prostriedkov, ktoré si samo obstará pôžičkami od podriadených podnikov.

Dodatkový odvod podľa § 5 ods. 4 zákona môže odborové riaditeľstvo určiť podniku najneskôr pri prerokovaní návrhu plánu podniku na rok 1967, a to dlhodobe a v absolútnej výške. Takto získané prostriedky môže odborové riaditeľstvo použiť iba na poskytovanie mimoriadnych dotácií podnikom.

Mimoriadna dotácia môže sa poskytnúť len podniku, ktorý o ňu požiada a navrhne opatrenie a lehoty na postupnú likvidáciu svojej finančnej závislosti od dotácií. Program celkovej likvidácie vrátane pravidiel a podmienok dodatkových odvodov a mimoriadnych dotácií odborové riaditeľstvo určí po prerokovaní so zúčastnenými podnikmi.

Ak podnik, ktorému sa poskytuje mimoriadna dotácia, nedodržiava ustanovené pravidlá a opatrenia, môže mu odborové riaditeľstvo dotáciu znížiť alebo odňať.

Podniky vykonávajúce dodatkové odvody musia mať aj po znovurozdelení prostriedkov hrubý dôchodok alebo zisk (po odpočítaní dodatkových odvodov podľa odseku 2) pripadajúci na pracovníka vyšší než ktorýkoľvek príjemca mimoriadnych dotácií po započítaní týchto dotácií. Pokiaľ sa táto podmienka znovurozdelenia lepšie zabezpečí, môže nadriadený ústredný orgán určiť iný ukazovateľ, z ktorého sa bude vychádzať.

Opatrenia a lehoty postupu likvidácie finančnej závislosti podľa odseku 3 sa zahŕňajú do kolektívnej zmluvy.

Ústredný orgán môže so súhlasom vlády znovurozdeľovať prostriedky medzi výrobnými hospodárskymi jednotkami v prípadoch, v ktorých je to odôvodnené povolenými odchýlkami v úrovni rentability pri generálnej úprave veľkoobchodných cien, alebo ak sú ústrednému orgánu podriadené výrobné hospodárske jednotky s rovnakým výrobným programom a s rôznou rentabilitou. Ustanovenia odsekov 1 až 6 platia tu obdobne.

Ústredný orgán môže znovurozdeľovať prostriedky obdobne podľa odsekov 1 až 6 v priamo podriadených podnikoch s výnimkou odborových podnikov.

Rozvoj menej rozvinutých oblastí a regulácia rozvoja aglomerovaných oblastí sa usmerňujú takto:

Oblasťami podľa odseku 1 písm. a), b) a d) sa rozumejú okresy, časti okresov a miesta vyhlásené vopred vládou. Prípadné zmeny v zozname oblastí platia len pre novozačínané akcie; rozostavané alebo už uskutočnené akcie sa posudzujú podľa zoznamu oblastí platného v čase ich začatia. Obdobne sa postupuje aj pri oblastiach podľa § 25 ods. 5.

Nástroje podľa odseku 1 sa neuplatňujú pri výstavbe líniových a smerových stavieb (napr. komunikácií, produktovodov) a pri energetických a banských stavbách.

Krajské národné výbory môžu so súhlasom Štátnej plánovacej komisie zaviesť v rozvinutých priemyslových oblastiach s nedostatkom pracovných síl prirážku k stabilizačnému odvodu podľa § 8 ods. 3 zákona a postihnúť ňou najmä tie podniky, ktoré postupujú pri hospodárení s pracovnými silami v rozpore s koncepciou rozvoja jednotlivých oblastí. Prirážka sa môže vzťahovať na celé podniky, na ich jednotlivé závody, prípadne na obdobné organizačné jednotky na území príslušného kraja, okresu alebo miesta. Platením prirážky podniky prispievajú na úhradu výdavkov vznikajúcich národným výborom v súvislosti so sústreďovaním a rastom výrobných síl.

Prirážka k stabilizačnému odvodu sa určí až do výšky 2 % celkového objemu vyplatených miezd v bežnom roku (§ 25 ods. 3) pracovníkom príslušného podniku alebo závodu, príp. obdobnej organizačnej jednotky. Výška prirážky sa diferencuje podľa objektívneho zhodnotenia vplyvu jednotky na vývoj stavu zdrojov pracovných síl a s prihliadnutím na spoločenský význam príslušného podniku.

Návrh na určenie prirážky a jej výšku predkladá krajský národný výbor Štátnej plánovacej komisii po prerokovaní s príslušnými okresnými národnými výbormi (prípadne mestskými národnými výbormi) a s príslušnými podnikmi, odborovými riaditeľstvami a ústrednými orgánmi, a to najneskoršie v lehote na predloženie návrhu plánu. Rozhodnutie o určení prirážky krajský národný výbor oznámi podnikom pred začiatkom plánovaného obdobia.

Prirážka k stabilizačnému odvodu nebude sa uplatňovať v oblastiach ustanovených podľa § 25 ods. 5 písm. a) a c), ďalej v organizáciách, v ktorých sa uplatní úľava podľa ustanovenia § 25 ods. 5 písm. b) alebo v ktorých sa vôbec nezvyšuje stabilizačný odvod podľa prírastku počtu pracovníkov, a v stavebných organizáciách.

Prirážku k stabilizačnému odvodu platí podnik mesačne preddavkove do rozpočtu krajského národného výboru, na území ktorého sú umiestnené jednotky, na ktoré sa vzťahuje prirážka, a to vo výške jednej dvanástiny plánovanej ročnej výšky prirážky k odvodu a spôsobom ustanoveným v § 29. Krajský národný výbor môže povoliť podniku zmenu obdobia splácania a výšky preddavkov. Ročná výška prirážky sa určí podľa skutočných výplat miezd v bežnom roku.

Prijaté prirážky k stabilizačnému odvodu rozdelí krajský národný výbor takto: 50 % pridelí príslušnému mestskému alebo miestnemu národnému výboru, 30 % príslušnému okresnému národnému výboru a 20 % si ponechá. Krajský národný výbor môže po prerokovaní s príslušnými národnými výbormi (príp. s národnými výbormi na území iného kraja) podľa miestnych podmienok týchto národných výborov určiť vopred aj iný pomer delenia prirážky k stabilizačnému odvodu.

Prirážka k stabilizačnému odvodu priemyslových podnikov sa podľa § 7 písm. a) zákona č. 8/1968 Zb. zvyšuje o 2 % z celkového objemu miezd vyplatených v bežnom roku (§ 25 ods. 3) pracovníkom príslušného podniku alebo závodu, prípadne obdobnej organizačnej jednotky. Sumu zodpovedajúcu tomuto zvýšeniu odvedú podniky do štátneho (ústredného) rozpočtu. Vláda osobitným opatrením ustanoví rozvinuté priemyslové oblasti (miesta) s nedostatkom pracovných síl, ako aj odvetvia alebo odbory, na ktoré sa zvýšenie prirážky k stabilizačnému odvodu vzťahuje.

Pohyb cenovej úrovne odvetví a odborov, prípadne dôležitých skupín výrobkov vymedzuje v súlade s cieľmi a podmienkami ďalšieho rozvoja národného hospodárstva plán vývoja cenovej úrovne, ktorý je základom centrálneho riadenia cenovej politiky. Ak nemožno účel sledovaný plánom vývoja cenovej úrovne dosiahnuť iným spôsobom, cenová úroveň odvetví a odborov, príp. dôležitých skupín výrobkov môže sa v nevyhnutnom rozsahu ustanoviť záväzne.

Centrálne usmerňovanie cien, úverovanie a úročenie a nástroje priamej regulácie miezd upravujú osobitné predpisy.

Základnú koncepciu a nástroje cenovej, úverovej, úrokovej a mzdovej politiky na obdobie dlhodobého plánu vláda ustanoví súčasne so smernicou k plánu; zásady a spôsob jej vykonávania v jednotlivých rokoch ustanoví najneskoršie s vykonávacím plánom.

Základným zdrojom financovania investičnej výstavby sú vlastné prostriedky podnikov a z nich splácaný úver.

Odborové riaditeľstvo môže na zabezpečenie rozvoja odboru sústreďovať finančné prostriedky na investície celoodborového významu. V súlade so štatútom výrobných hospodárskych jednotiek využíva na to (okrem bankových úverov) najmä:

- dlhodobé pôžičky od podnikov,

- združovanie prostriedkov podnikov,

- dotácie zo štátneho rozpočtu,

- centralizáciu prostriedkov podľa § 27 ods. 2 písm. c) a ods. 3.

Spôsob financovania investičnej výstavby, pravidlá výberového konania, zásady poskytovania dotácií na investície a zásady združovania investičných prostriedkov, pôžičiek medzi podnikmi a úverovanie investícií ustanovujú osobitné predpisy.

Pri vypracovaní ročnej uzávierky podnik zistí definitívnu výšku hrubého dôchodku alebo zisku, zhodnotí výsledky hospodárenia za uplynulé obdobie, vykoná záverečné vyporiadanie svojich záväzkov a rozhodne o definitívnom rozdelení hrubého dôchodku alebo zisku. Rovnako postupuje i odborové riaditeľstvo za celú výrobnú hospodársku jednotku.

Zostatky finančných prostriedkov podniku a výrobnej hospodárskej jednotky sa koncom roka prevádzajú do nasledujúceho roka.

V rezervnom fonde sústreďujú podniky zdroje nevyhnutné na preklenutie výkyvov svojho hospodárenia a na zabezpečovanie stability úrovne odmien za prácu. Rezervný fond sa vytvára a dopĺňa prídelmi z hrubého dôchodku; jeho minimálnu výšku ustanoví vláda.

Ustanovenia § 31 ods. 2 až 4 platia obdobne.

Fond bytovej výstavby podniky vytvárajú podľa potreby na zabezpečenie stabilizácie a reprodukcie pracovných síl v poľnohospodárstve.

Zdrojmi fondu bytovej výstavby sú:

Fond pracujúcich sústreďuje prostriedky určené na odmeny za individuálne výsledky práce vrátane prémií a odmien v peňažnej i naturálnej forme a na podiely na hospodárskych výsledkoch, ako aj prostriedky na ostatné osobné výdavky za vykonanú prácu; vytvára a dopĺňa sa z hrubého dôchodku. Fond pracujúcich môže sa doplniť odmenami zo socialistického súťaženia a príspevkami a pôžičkami od nadriadených orgánov.^*

O fonde pracujúcich platí ďalej ustanovenie § 35.

Štátnym poľnohospodárskym podnikom sa poskytujú zo štátneho rozpočtu podľa zásad ustanovených Ministerstvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva po dohode s Ministerstvom financií a so Štátnou plánovacou komisiou:

O použití prostriedkov zo štátneho rozpočtu, o financovaní investičnej výstavby a o hodnotení výsledkov platia primerane ustanovenia § 43 až 45. Primerane sa uplatňujú aj ustanovenia § 40 o ekonomických nástrojoch na zabezpečovanie oblastnej proporcionality s výnimkou odseku 1 písm. c).

Pre štátne hospodárske organizácie, pri ktorých to ustanoví vláda, platia ustanovenia prvej časti s týmito odchýlkami:

Ustanovenia druhej časti platia pre organizácie uvedené v odseku 1 s týmito odchýlkami:

Príspevkové organizácie sú zapojené na štátny rozpočet, príp. na rozpočet riadiaceho národného výboru príspevkom alebo odvodom, a to osobitne na prevádzku a osobitne na investície.

Poskytovanie príspevku na prevádzku sa viaže na ukazovatele, ktoré ustanoví ústredný orgán po dohode s Ministerstvom financií a pri organizáciách riadených národnými výbormi riadiaci národný výbor.

Príspevok na investície sa poskytuje do výšky investičného limitu. Zníži sa o odpisy zo základných prostriedkov, ak príslušná organizácia uhrádza z odpisov investície. Prípadný prebytok odpisov sa odvedie do štátneho rozpočtu, príp. do rozpočtu riadiaceho národného výboru.

Ústredný orgán môže poskytnúť organizácii návratnú prechodnú výpomoc, a to zo svojho rozpočtu, príp. z prostriedkov dohodnutých s Ministerstvom financií. Národný výbor poskytuje návratnú prechodnú výpomoc zo svojho rozpočtu alebo z fondu rezerv a rozvoja.

Na plnenie mimoriadnych úloh môže ústredný orgán (národný výbor) zo zdrojov podľa odseku 4 poskytnúť organizácii mimoriadny účelový príspevok.

Pre štátne hospodárske organizácie riadené národnými výbormi platia ustanovenia druhej časti, pokiaľ nie je ustanovené v tomto paragrafe inak.

Štátne hospodárske organizácie riadené národnými výbormi

V krajských podnikoch knižného maloobchodu, Reštauráciách a jedálňach, Uhoľných skladoch a v podnikoch komunálnych služieb sa do 31. decembra 1970 zvýšenie stabilizačného odvodu z prírastku počtu pracovníkov neuplatňuje. Pre podniky Reštaurácií a jedální a Uhoľných skladov platí aj ustanovenie § 59 ods. 1 písm. b). Pre podniky Zberných surovín, odbytu a zásobovania a pre ústavy kozmetiky platí úľava zo stabilizačného odvodu podľa § 25 ods. 5 písm. b). Pre všetky podniky uvedené v tomto odseku je sadzba odvodu zo základných prostriedkov 3 %; odvod zo zásob nevykonávajú.

Pre podniky miestneho priemyslu je sadzba odvodu zo základných prostriedkov 3 %. Stabilizačný odvod sa týmto podnikom do 31. decembra 1970 nezvyšuje podľa § 8 ods. 2 zákona za tú časť ročného prírastku počtu pracovníkov, ktoré zodpovedá podielu zákazkovej výroby pre obyvateľstvo, údržbárskej a opravárskej činnosti a služieb z prírastku celkových výkonov. Ak podiel týchto prác z celkových výkonov presiahne 50 %, celkové zvýšenie stabilizačného odvodu môže byť najviac 2 % z objemu vyplatených miezd. Podnikom miestneho priemyslu nemožno určiť prirážku k stabilizačnému odvodu, ak uvedený podiel činností presiahne 50 % z celkových výkonov; v ostatných prípadoch túto prirážku nemožno určiť z tej časti vyplatených miezd, na ktorú sa nevzťahuje zvýšenie stabilizačného odvodu. Za podiel uvedených činností z celkových výkonov sa taktiež nevykonáva odvod zo zásob.

Pre podniky Československej automobilovej dopravy platí úľava zo stabilizačného odvodu podľa § 25 ods. 5 písm. b). Sadzba odvodu zo základných prostriedkov je 6 % s výnimkou základných prostriedkov autobusových staníc, z ktorých je 3 %. Pre odvod z odpisov základných prostriedkov platí ustanovenie § 26, s výnimkou základných prostriedkov slúžiacich osobnej doprave, z ktorých sa odvod nevykonáva.

Pre okresné (mestské) stavebné podniky, národné podniky Cesty a Československé automobilové opravovne platí úľava zo stabilizačného odvodu podľa § 25 ods. 5 písm. b). Národné podniky Cesty a okresné (mestské) stavebné podniky môžu vytvárať podnikový fond geologických prác primerane podľa ustanovenia § 38 ods. 3; fond sa tvorí prídelmi z hrubého dôchodku, o ktoré je taktiež znížený základ pre výpočet odvodu z hrubého dôchodku. Za podiel zákazkovej výroby pre obyvateľstvo, údržbárskej a opravárskej činnosti a služieb z celkových výkonov okresné (mestské) stavebné podniky nevykonávajú odvod zo zásob.

Pre projektové ústavy platí ustanovenie § 61 ods. 1 písm. c) o určení priemernej mzdy ústavom pre výpočet základu stabilizačného odvodu. Odvod zo základných prostriedkov sa nevykonáva.

Na podniky pre film, koncerty a estrády sa vzťahuje úľava zo stabilizačného odvodu podľa § 25 ods. 5 písm. b). Odvod zo základných prostriedkov sa nevykonáva.

Pre podniky bytového hospodárstva neplatia ustanovenia § 23*) až 26, 31, 32, 39 a 40 ods. 1 písm. a) až c). Fond pracujúcich (§ 35) sa celý tvorí na ťarchu nákladov; nevyplácajú sa podiely na hospodárskych výsledkoch. Odpisy podniky používajú na úhradu vlastnej investičnej výstavby a zvyšujúcu časť odpisov odvádzajú do rozpočtu riadiaceho národného výboru.

Organizácie mestského hospodárstva majú režim hospodárenia podľa toho, či ide o hospodárske alebo rozpočtové organizácie. Pri organizáciách mestského hospodárstva, príp. pri iných organizáciách so zlúčenou hospodárskou i rozpočtovou činnosťou určí riadiaci národný výbor spôsob hospodárenia. Organizácie sa zaraďujú do odvetvia (druhu činnosti), ktoré má v organizácii najväčší podiel; v hospodárskych organizáciách sa použijú ekonomické nástroje a sadzby podľa príslušnosti k tomuto odvetviu (činnosti).

Štátne majetky riadené národnými výbormi sa spravujú ustanoveniami tretej časti; platia pre ne aj ustanovenia odseku 2 tohto paragrafu a § 71.

Pre príspevkové organizácie riadené národnými výbormi platí ustanovenie § 69.

Riadiace národné výbory voči podnikom, ktoré riadia, môžu s cieľom nevyhnutného znovurozdelenia prostriedkov z odvodov z hrubého dôchodku vopred a dlhodobe určiť:

Riadiace národné výbory môžu po dohode s krajským národným výborom uskutočňovať znovurozdelenie podľa odseku 1 taktiež v experimentujúcich podnikoch.

Príjmy národných výborov od ústredne riadených, príp. iných organizácií tvoria najmä:

Zrušený od 1. 1. 1969.

Základnými ekonomickými nástrojmi pre ovplyvňovanie rozvoja hospodárstva národných výborov sú najmä dlhodobé súhrnné finančné vzťahy (dotácia, príp. odvod) k ústrednému rozpočtu (k rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa) a účelové subvencie.

Dlhodobým súhrnným finančným vzťahom sa rozumie dotácia z rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa (z ústredného rozpočtu), príp. odvod do rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa (ústredného rozpočtu). Dlhodobý súhrnný finančný vzťah sa ustanovuje spravidla na 5 rokov, najmenej však na 3 roky.

Pri určení dlhodobého súhrnného finančného vzťahu sa neberú do úvahy doplnkové zdroje národných výborov.

Subvencie sa môžu poskytnúť na plánované a mimoriadne úlohy celospoločenského významu a majú účelový charakter. Rozsah plánovaných subvencií z ústredného rozpočtu ustanoví vláda.

Nevyčerpané subvencie poskytnuté z ústredného rozpočtu prepadajú po uplynutí obdobia, na ktoré boli ustanovené.

Ministerstvo financií po prerokovaní s príslušnými krajskými národnými výbormi môže v prípade potreby uskutočňovať znovurozdelenie nečerpaných subvencií poskytovaných z ústredného rozpočtu medzi jednotlivými krajmi.

príjmy a výdavky národných výborov (ich orgánov) a nimi riadených rozpočtových organizácií;

finančné vzťahy hospodárskych organizácií riadených národnými výbormi;

príspevky (príp. odvody) určené príspevkovým organizáciám;

príjmy od ústredne riadených, príp. iných organizácií.

Národné výbory kryjú svoje potreby v rozpočte týmito zdrojmi:

Doplnkové zdroje národných výborov tvoria:

Plánované príjmy národných výborov s výnimkou subvencií a úverov, ako i všetky doplnkové zdroje národných výborov nie sú účelové; národné výbory môžu ich používať na financovanie ktoréhokoľvek výdavku v rozpočte.^*

Národné výbory hospodária podľa nimi schválených rozpočtov. Vytvárajú si vo svojich rozpočtoch rezervu, a to v potrebnom a ekonomicky odôvodnenom rozsahu (rozpočtová rezerva).

Finančné vyporiadanie vykonáva národný výbor vo vlastnej právomoci. Prebytok hospodárenia prevedie do fondu rezerv a rozvoja; z prostriedkov fondu rezerv a rozvoja uhradí prípadný schodok hospodárenia. Ak národný výbor nemá vo fonde rezerv a rozvoja dostatok prostriedkov na úhradu schodku, použije úver alebo ho uhradí na ťarchu rozpočtu budúceho roka. Voči rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa vyrovnáva len dotáciu alebo odvod do výšky plánu a subvencie podľa skutočného čerpania. Obdobne postupuje krajský národný výbor voči ústrednému rozpočtu za hospodárstvo riadené národnými výbormi na území kraja.

Ministerstvo financií ustanoví zásady pre rozpočtové hospodárenie národných výborov.

V závažných prípadoch porušenia finančnej a rozpočtovej disciplíny môže vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií krátiť národným výborom prostriedky poskytované z ústredného rozpočtu, príp. určiť národným výborom odvod finančných prostriedkov do ústredného rozpočtu. Obdobne postupuje národný výbor vyššieho stupňa voči národnému výboru nižšieho stupňa.

Národný výbor vyššieho stupňa môže poskytnúť z rozpočtu alebo z fondu rezerv a rozvoja (§ 79) prechodnú výpomoc národným výborom nižšieho stupňa. Krajským národným výborom môže poskytnúť prechodnú výpomoc Ministerstvo financií.

Na zabezpečenie potrieb rozvoja hospodárstva riadeného národným výborom môže sa poskytovať úver, ktorý uhradí národný výbor zo svojich prostriedkov.

Národné výbory všetkých stupňov vytvárajú fond rezerv a rozvoja.

Zdrojom fondu rezerv a rozvoja sú v zásade prostriedky fondov rezerv a rozvoja z minulých rokov a prebytky hospodárenia bežného roka (§ 77 ods. 2). Národné výbory môžu prevádzať do fondu rezerv a rozvoja doplnkové zdroje uvedené v § 76 ods. 2 písm. b) až d) už v priebehu roka.

Prostriedky fondu rezerv a rozvoja národné výbory používajú podľa svojho uváženia.^** Na zvyšovanie mzdových prostriedkov rozpočtových organizácií a odmien pracovníkov a funkcionárov národných výborov môžu sa však použiť prostriedky fondu rezerv a rozvoja len podľa všeobecne platných predpisov.

Zostatky prostriedkov fondu rezerv a rozvoja sa koncom roka prevádzajú do nasledujúceho roka.

Štátnym rozpočtom môžu byť ústredným orgánom (nie však krajským národným výborom) ustanovené objemy finančných rezerv, ktoré tieto orgány používajú v nimi riadených podnikoch na ekonomické vyrovnanie nepriaznivých hospodárskych dôsledkov zmien plánov a na rozšírenie záväzných úloh, ako i na zabezpečovanie hospodárskej stability. Osobitným druhom finančných rezerv sú rizikový a rezervný fond Ministerstva zahraničného obchodu, ďalej fondy Ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva^* a Ministerstva národnej obrany.^**

Finančné rezervy podľa odseku 1 sa tvoria z prostriedkov štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov; spôsob tvorby a použitia finančných rezerv ustanoví Ministerstvo financií.

Rezervy mzdových prostriedkov, ktoré si pri rozpise záväzných limitov vykonávacieho plánu ponechali orgány a organizácie, môžu sa použiť buď na dodatočný rozpis, alebo môžu byť viazané. Dodatočným rozpisom rezervy mzdových prostriedkov sa mení pôvodne rozpísaný plán podriadených organizácií.

Disponovať ústrednými rezervami v štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva, v štátnom rozpočte a v úverovom pláne môže len vláda; v určitom rozsahu môže poveriť dispozíciou vedúcich ústredných orgánov, pričom zároveň ustanoví pravidlá pre hospodárenie s týmito rezervami.

Právo disponovať s rezervami v hospodárskych plánoch národných výborov a v hospodárskych plánoch socialistických organizácií má vždy len orgán alebo organizácia vytvárajúca tieto rezervy. Účelové rezervy sa môžu použiť len na určený účel.

Socialistické organizácie a národné výbory sa môžu podieľať príspevkami svojich prostriedkov na investičnej výstavbe a prevádzke, najmä školských, zdravotníckych, sociálnych, telovýchovných a kultúrnych zariadení, miestnych komunikácií, vodohospodárskych zariadení, verejného osvetlenia a zariadení pracovnej rehabilitácie. Za tým účelom dobrovoľne zmluvne združujú svoje finančné a hmotné prostriedky alebo poskytujú pracovnú výpomoc,^* prípadne poskytujú úhradu nákladov spojených s výučbou pracovníkov organizácie.

Dobrovoľné príspevky, ktoré socialistické organizácie poskytujú národným výborom alebo národné výbory socialistickým organizáciám, smú sa použiť výhradne na účel, na ktorý boli poskytnuté.

Poskytovanie dobrovoľných príspevkov a združovanie prostriedkov môže podrobnejšie upraviť Ministerstvo financií.

V nevyhnutných prípadoch možno socialistickú organizáciu poveriť koordináciou prác na zabezpečenie záväzných úloh štátneho plánu bádateľského výskumu a výskumných a vývojových prác.

Poverenie podľa odseku 1 môže udeliť v súvislosti so záväznými úlohami plánu výskumných a vývojových prác Štátna komisia pre techniku a v súvislosti so záväznými úlohami plánu bádateľského výskumu Československá akadémia vied.

V ostatných prípadoch je takéto poverenie neplatné.

Odvody kontrolujú príslušné finančné orgány. Týmto ustanovením nie je dotknuté kontrolné oprávnenie nadriadených orgánov.

Príslušný finančný orgán je oprávnený požadovať od kontrolovaných organizácií potrebné podklady.

Ak príslušný finančný orgán zistí, že sumy podľa § 12 a § 89 ods. 2 a 3 neboli organizáciám odčerpané, uloží odviesť tieto sumy zvýšené o 50 % do štátneho rozpočtu.

Odvolanie proti rozhodnutiu príslušných finančných orgánov, ktorými bolo uložené vykonanie odvodov podľa tohto nariadenia do štátneho rozpočtu (rozpočtu príslušného národného výboru) na osobitný účet štátu alebo do štátnych fondov, nemá odkladný účinok.^**

Orgán hospodárskeho riadenia je povinný uhradiť organizácii spôsobenú škodu, ak jej uloží povinnosť platiť odvod (dodatkový odvod) neoprávnene.

Organizácia je povinná odviesť nadriadenému orgánu sumu, o ktorú bol príslušný fond neoprávnene zvýšený alebo znížený, ak poruší pri tvorbe alebo použití svojich fondov povinnosti ustanovené jej právnymi predpismi.

Organizácia, ktorá poruší ustanovenia § 31 ods. 4 alebo § 34 ods. 4, je povinná odviesť nadriadenému orgánu sumu vo výške vyplatených podielov.

Ak organizácia použije prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu na iné ako ustanovené účely, uloží jej príslušný finančný orgán, aby vrátila neoprávnene použitú sumu do štátneho rozpočtu a zaplatila z neoprávnene použitých prostriedkov do štátneho rozpočtu za každý deň pokutu vo výške 1 ^o/oo. O postupe pri výkone tohto rozhodnutia obdobne platí ustanovenie § 88 ods. 4.