Z ustanovenia § 8 sa vypúšťajú slová „najmä ak ide o konanie o pracovnom spore u rozhodcovského orgánu Revolučného odborového hnutia“.

Paragraf 9 znie:

Paragraf 10 znie:

V ustanovení § 11 ods. 3 sa slová „Najvyšší súd“ nahrádzajú slovami „Najvyšší súd Československej socialistickej republiky“.

Ustanovenie § 12 ods. 3 sa dopĺňa touto vetou: „Ak je jeden z týchto súdov na území Českej socialistickej republiky a druhý na území Slovenskej socialistickej republiky, rozhoduje o prikázaní Najvyšší súd Československej socialistickej republiky.

Paragraf 13 sa zrušuje.

Paragraf 16 ods. 1 znie:

Ustanovenie § 17 ods. 1 sa zrušuje a vypúšťa sa označenie odseku 2.

Paragraf 36 znie:

Paragraf 67 ods. 2 sa zrušuje a označenie odseku 1 sa vypúšťa.

Ustanovenie § 82 ods. 2 znie:

V ustanovení § 88 písm. g) sa nahrádzajú slová „rozhodcovský orgán“ slovami „komisia pre pracovné spory“.

V ustanovení § 105 ods. 2 sa slová „Najvyššiemu súdu“ nahrádzajú slovami „Najvyššiemu súdu Československej socialistickej republiky“.

Ustanovenie § 108 ods. 2 sa zrušuje a vypúšťa sa označenie odseku 1.

V ustanovení § 135 ods. 1 sa slovo „previnenie “nahrádza slovom „prečin“.

V § 230 ods. 2 sa pripája veta tohto znenia: „Návrh sa môže podať i po uplynutí tejto lehoty, ak trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo, bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený".

Paragraf 237 znie:

Ustanovenie § 245 ods. 1 znie:

Ustanovenie § 250 znie:

V § 274 sa vypúšťa ustanovenie písmena a) a v ustanovení písmena c) sa nahrádzajú slová „rozhodcovských orgánov v pracovných sporoch“ slovami „komisiou pre pracovné spory“.

Ustanovenie § 275 ods. 2 znie:

V § 39 ods. 1 sa pripája veta tohto znenia:

Právomoc československých súdov je daná aj pre konanie o výživnom proti československému občanovi, proti ktorému uplatňuje nárok maloletý cudzinec bývajúci v cudzine, a pre konanie, v ktorom československý občan navrhuje proti maloletému cudzincovi bývajúcemu v cudzine zrušenie alebo zmenu rozhodnutia československého súdu.

Ustanovenie § 67 ods. 2 znie:

Majetkové veci, o ktorých sa konanie začalo na miestnych ľudových súdoch, ktoré neboli rozhodnuté v deň, keď tento zákon nadobudne účinnosť, postúpia sa bez návrhu súdu, v obvode ktorého bol miestny ľudový súd; vo veciach, v ktorých miestny ľudový súd už rozhodol, platia o odvolaní doterajšie predpisy, okresný súd je však povinný rozhodnúť vo veci samej.

Prípustnosť obnovy konania a sťažnosti pre porušenie zákona pri právoplatných rozhodcovských výrokoch sa posudzuje ako pri rozhodnutiach súdov.

Pôsobnosť, ktorá podľa tohto zákona patrí najvyšším súdom republík a Najvyššiemu súdu Československej socialistickej republiky, vykonáva do dňa ustavenia týchto súdov doterajší Najvyšší súd. Rozhoduje pritom v senáte v takom zložení, ktoré je predpísané pre súd, ktorého funkciu plní.

Pokiaľ sa v civilnoprocesných predpisoch hovorí o Najvyššom súde, rozumie sa tým podľa povahy veci Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, Najvyšší súd Českej socialistickej republiky alebo Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky; pokiaľ sa hovorí o generálnom prokurátorovi, rozumie sa tým podľa povahy veci generálny prokurátor Československej socialistickej republiky, generálny prokurátor Českej socialistickej republiky alebo generálny prokurátor Slovenskej socialistickej republiky.

Pokiaľ bude pôsobnosť najvyšších súdov republík a Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky vykonávať doterajší Najvyšší súd, môže jeho predseda podávať vo veciach právoplatne skončených pred začiatkom účinnosti tohto zákona sťažnosť pre porušenie zákona.

Ustanovenie § 365 sa obdobne použije aj na rozhodnutia miestnych ľudových súdov a zmiery nimi schválené a na rozhodnutia rozhodcovských orgánov v pracovných veciach a zmiery nimi schválené vydané pred začiatkom účinnosti tohto zákona.