Od potrestania páchateľa, ktorý spáchal trestný čin menšej nebezpečnosti pre spoločnosť, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave, možno upustiť,

Ak súd upustil od potrestania, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

odňatie slobody,

stratu čestných titulov a vyznamenaní,

stratu vojenskej hodnosti,

zákaz činnosti,

prepadnutie majetku,

peňažný trest,

prepadnutie veci,

vyhostenie,

zákaz pobytu.

Ak tento zákon v osobitnej časti ustanovuje na niektorý trestný čin niekoľko trestov, možno uložiť každý tento trest samostatne alebo i viac ich popri sebe. Popri treste, ktorý ustanovuje tento zákon vo všeobecnej časti (§ 43) alebo v osobitnej časti na niektorý trestný čin, možno uložiť aj iné tresty uvedené v § 27. Vyhostenie a zákaz pobytu možno uložiť samostatne, aj keď tento zákon v osobitnej časti taký trest neustanovuje.

Nemožno však uložiť peňažný trest popri prepadnutí majetku.

Výnimočným trestom sa rozumie jednak trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov, jednak trest odňatia slobody na doživotie. Výnimočný trest sa môže uložiť len za trestný čin, pri ktorom to tento zákon vo všeobecnej časti (§ 43) alebo v osobitnej časti dovoľuje. Ak súd uloží takýto trest, môže zároveň rozhodnúť, že doba výkonu disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia a umiestnenia do samoväzby sa na účely podmienečného prepustenia do doby výkonu trestu nezapočítava.

Trest odňatia slobody nad pätnásť rokov až do dvadsiatich piatich rokov môže súd uložiť iba vtedy, ak stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť je veľmi vysoký a možnosť nápravy páchateľa je obzvlášť sťažená; to neplatí, ak súd ukladá tento výnimočný trest podľa § 43 ods. 1, § 94 ods. 2, § 219 ods. 2 alebo § 259b ods. 2.

Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba páchateľovi podľa § 43 ods. 1 alebo páchateľovi, ktorý spáchal trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2 alebo ktorý pri trestnom čine vlastizrady (§ 91), teroru podľa § 93 alebo § 93a ods. 3, terorizmu podľa § 94 ods. 2, všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 3, genocídia (§ 259) alebo zločinu proti ľudskosti podľa § 259b ods. 2 zavinil smrť iného úmyselne, a to za podmienok, že

Ak súd uloží trest odňatia slobody na doživotie, môže zároveň rozhodnúť, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je prípustné, ak páchateľ

Osoba opätovne odsúdená na trest odňatia slobody na doživotie nesmie byť z výkonu tohto trestu podmienečne prepustená.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na možnosť nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa, vezme do úvahy tiež výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol a uloží trest so zreteľom na túto okolnosť.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne

Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

Ak páchateľ spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, ktorý si, a to ani z nedbanlivosti, neprivodil vplyvom návykovej látky, prihliadne súd na túto okolnosť pri určení druhu trestu a jeho výmery.

Ak má súd za to, že by vzhľadom na zdravotný stav takého páchateľa bolo možno za súčasného uloženia ochranného liečenia (§ 72) dosiahnuť účel trestu i trestom kratšieho trvania, zníži trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nie súc viazaný obmedzením uvedeným v § 40 ods. 5, a uloží zároveň ochranné liečenie.

spáchal trestný čin v silnom rozrušení,

spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých,

spáchal trestný čin pod tlakom závislosti alebo podriadenosti,

spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby alebo nátlaku,

spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil,

spáchal trestný čin odvracajúc útok alebo iné nebezpečenstvo bez toho, že by boli celkom splnené podmienky nutnej obrany alebo krajnej núdze,

viedol pred spáchaním trestného činu riadny život,

pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu,

trestný čin úprimne ľutoval,

svoj trestný čin sám oznámil úradom, alebo

pri objasňovaní svojej trestnej činnosti napomáhal príslušným orgánom alebo prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny.

spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,

spáchal trestný čin surovým spôsobom, zákerne, so zvláštnou lsťou alebo iným obdobným spôsobom,

spáchal trestný čin využívajúc niečiu bezbrannosť, závislosť alebo podriadenosť,

spáchal trestný čin za živelnej pohromy alebo inej udalosti vážne ohrozujúcej život, verejný poriadok alebo majetok,

trestným činom porušil osobitnú povinnosť,

trestným činom spôsobil vyššiu škodu,

spáchal trestný čin ako organizátor, ako člen organizovanej skupiny alebo člen spolčenia,

zviedol na trestný čin iného, najmä mladistvého,

trestný čin páchal alebo v ňom pokračoval po dlhší čas,

spáchal viac trestných činov, alebo

bol už pre trestný čin odsúdený; súd je oprávnený podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia nepokladať túto okolnosť za priťažujúcu.

Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný; popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Ak ustanovuje tento zákon na niektorý z takých trestných činov len trest odňatia slobody, nemôže byť úhrnným trestom iný z trestov uvedených v § 27 ako trest samostatný.

Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu a pri obzvlášť nebezpečnom recidivistovi o jednu polovicu; súd uloží páchateľovi trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať pätnásť rokov. Pri ukladaní výnimočného trestu odňatia slobody nad pätnásť do dvadsiatich piatich rokov nesmie horná hranica zvýšenej trestnej sadzby odňatia slobody prevyšovať dvadsaťpäť rokov. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

Súd uloží súhrnný trest podľa zásad uvedených v odsekoch 1 a 2, keď odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu musí súd vysloviť trest straty čestných titulov a vyznamenaní, straty vojenskej hodnosti, prepadnutia majetku alebo prepadnutia veci, ak taký trest bol vyslovený už skorším rozsudkom.

Ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako by nebol odsúdený.

Ak sa viedlo proti páchateľovi trestné konanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne do trestu úhrnného alebo súhrnného, pokiaľ je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako sa postupuje, ak súd upustí od uloženia súhrnného trestu alebo ďalšieho trestu podľa § 37.

Ak bol páchateľ súdom alebo iným orgánom potrestaný a došlo k jeho novému odsúdeniu pre ten istý skutok, započíta sa mu vykonaný trest do uloženého trestu, pokiaľ je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Obdobne postupuje súd, ak páchateľovi uložil úhrnný alebo súhrnný trest.

Ak nie je započítanie väzby alebo trestu (odsek 1 až 2) možné, prihliadne súd na túto skutočnosť pri určení druhu trestu, prípadne jeho výmery.

Trest odňatia slobody sa ukladá najviac na pätnásť rokov.

Za trestné činy, pri ktorých horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody neprevyšuje jeden rok, možno uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody len za podmienky, že by vzhľadom na osobu páchateľa uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu.

Trest odňatia slobody sa vykonáva podľa osobitného zákona a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov v nápravnovýchovných ústavoch.¹ Vo výkone trestu je odsúdený sústavne vychovávaný k tomu, aby viedol riadny život.

Ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom.

Súd môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na trestný čin alebo za pokus trestného činu a vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu sa domnieva, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

Súd môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý významnou mierou prispel k objasneniu trestného činu spáchaného v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny alebo napomáhal zabrániť spáchaniu trestného činu, ktorý v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny iný pripravoval alebo sa o jeho spáchanie pokúsil, ak vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného trestného činu má za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

Ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa, súd zníži trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý sa zvlášť výraznou mierou podieľal na objasnení trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody (§ 160), trestného činu podplácania (§ 161), trestného činu nepriamej korupcie (§ 162), trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny (§ 185a) alebo obzvlášť závažného úmyselného trestného činu (§ 41 ods. 2) spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom trestnom čine, ak vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného trestného činu má za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania; znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby sa nesmie voči organizátorovi alebo návodcovi trestného činu, o ktorom poskytol dôkazy v trestnom konaní.

Pri znížení trestu odňatia slobody podľa odseku 1 alebo 2 nemožno uložiť trest

Páchateľ, ktorý znova spáchal obzvlášť závažný úmyselný trestný čin, hoci už bol pre taký alebo iný obzvlášť závažný úmyselný trestný čin potrestaný, považuje sa za obzvlášť nebezpečného recidivistu, ak táto okolnosť pre svoju závažnosť, najmä vzhľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od posledného odsúdenia, podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť.

Obzvlášť závažnými trestnými činmi sú trestné činy uvedené v § 62 a tie úmyselné trestné činy, na ktoré tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov.

Horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody ustanovená v tomto zákone sa u obzvlášť nebezpečného recidivistu zvyšuje o jednu tretinu. Obzvlášť nebezpečnému recidivistovi súd uloží trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.

Horná hranica trestnej sadzby nesmie ani po zvýšení podľa odseku 1 prevyšovať pätnásť rokov. Pri ukladaní výnimočného trestu odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov nesmie horná hranica prevyšovať dvadsaťpäť rokov.

Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak súd postupuje pri ukladaní úhrnného trestu alebo súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2.

Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin teroru (§ 93, § 93a), terorizmu (§ 94), nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 2 až 5 alebo § 171b ods. 2 alebo 3, všeobecného ohrozenia podľa § 179, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a civilného plavidla podľa § 180a, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny (§ 180c), založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny (§ 185a), nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu, prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 2 až 7, výroby detského pornografického diela (§ 205b), týrania blízkej osoby a zverenej osoby (§ 215), obchodovania s deťmi podľa § 216a ods. 2 alebo 3 alebo § 216b, vraždy (§ 219), ublíženia na zdraví podľa § 222, zavlečenia do cudziny (§ 233), lúpeže (§ 234), brania rukojemníka (§ 234a), vydierania podľa § 235 ods. 2 alebo 3, hrubého nátlaku podľa § 235a alebo § 235b ods. 2 až 5, znásilnenia (§ 241), sexuálneho násilia (§ 241a), sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 2 až 4 alebo obchodovania s ľuďmi (§ 246), hoci už bol za takéto trestné činy dvakrát potrestaný a trest aspoň sčasti vykonal, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky podľa § 29 ods. 3; inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu, prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 2 písm. c), ak ide o páchateľa, ktorý opätovne spáchal trestný čin podľa § 187 ods. 1 písm. d).

Súd môže uložiť trest straty čestných titulov a vyznamenaní, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej na dva roky.

Súd môže uložiť tento trest aj pri kratšom nepodmienečnom treste odňatia slobody alebo pri inom treste, ak to vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu vyžaduje ochrana povolania, ktoré páchateľ vykonával v čase spáchania trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený.

Strata čestných titulov a vyznamenaní spočíva v tom, že odsúdený stráca vyznamenania, čestné uznania, vedecké a umelecké hodnosti a iné čestné tituly udelené podľa vnútroštátnych predpisov, ako aj právo nosiť cudzozemské vyznamenania a používať cudzozemské tituly.

Súd môže uložiť trest straty vojenskej a inej hodnosti, ak odsudzuje páchateľa, ktorý je nositeľom takej hodnosti, za úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej na dva roky.

Súd môže uložiť tento trest aj popri kratšom nepodmienečnom treste odňatia slobody alebo popri inom treste, ak odsudzuje páchateľa, ktorý je príslušníkom ozbrojených síl alebo príslušníkom ozbrojeného zboru, a ak to vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu vyžaduje disciplína a poriadok v ozbrojených silách alebo ozbrojenom zbore.

Strata vojenskej a inej hodnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému znižuje hodnosť vo vojsku na hodnosť vojaka, a ak ide o príslušníka iného ozbrojeného zboru, odníma sa mu hodnosť v tomto zbore.

Súd môže uložiť trest zákazu činnosti na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Trest zákazu činnosti ako trest samostatný môže súd uložiť len v prípade, že tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje a ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosti nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.

Do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu trestu odňatia slobody; započítava sa však doba, po ktorú bolo páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, v súvislosti s trestným činom odňaté podľa osobitných predpisov alebo na základe opatrenia štátneho orgánu nesmel už túto činnosť vykonávať.

Trest zákazu činnosti záleží v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Ak bol trest zákazu činnosti vykonaný, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

Súd môže vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa uložiť trest prepadnutia majetku, ak páchateľa odsudzuje na výnimočný trest alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za závažný úmyselný trestný čin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

Bez podmienok odseku 1 môže súd uložiť trest prepadnutia majetku iba v prípade, že tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje; ako samostatný trest môže sa trest prepadnutia majetku uložiť, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a na osobu páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.

Prepadnutie majetku postihuje celý majetok odsúdeného alebo tú jeho časť, ktorú súd určí; prepadnutie sa však nevzťahuje na prostriedky alebo veci, ktoré sú nevyhnutne potrebné na uspokojenie životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu alebo výchovu je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.

Výrokom o prepadnutí majetku zaniká zákonné majetkové spoločenstvo.

Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát.

Peňažný trest vo výmere od 5 000 Sk do 5 000 000 Sk môže súd uložiť, ak páchateľ úmyselnou trestnou činnosťou získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd uložiť peňažný trest v prípade, ak tento zákon v osobitnej časti

Ako samostatný trest môže byť peňažný trest uložený, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.

Súd môže určiť, že peňažný trest sa zaplatí v primeraných mesačných splátkach.

Pri výmere peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa; peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že by bol nevymožiteľný.

Vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie však ani spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hornú hranicu trestnej sadzby.

Ak by náhradný trest presiahol hranicu uvedenú v odseku 3 alebo ak je peňažný trest ukladaný popri výnimočnom treste, súd náhradný trest neuloží.

Na páchateľa, ktorému bol uložený peňažný trest ako trest samostatný, sa hľadí, akoby nebol odsúdený, ak trest riadne vykoná alebo ak sa od jeho výkonu alebo jeho zvyšku upustilo.

Súd uloží trest prepadnutia veci,

Ak vec uvedená v odseku 1 nie je dosiahnuteľná alebo identifikovateľná, alebo je zmiešaná s majetkom páchateľa, alebo s majetkom inej osoby získaným v súlade so zákonom, môže súd uložiť prepadnutie hodnoty, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci.

Nedosiahnuteľnou vecou sa rozumie vec zničená, poškodená, stratená, odcudzená, urobená neupotrebiteľnou, spotrebovaná, ukrytá, prevedená na inú osobu alebo inak odstránená alebo ušetrené náklady.

Vecou podľa odsekov 1 až 3 sa rozumejú aj príjmy z trestného činu, ako aj zisky, úroky a iné úžitky z týchto príjmov alebo vecí.

Trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi.

Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak, na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Na páchateľa, ktorému bol uložený trest prepadnutia veci ako trest samostatný, sa hľadí, akoby nebol odsúdený, ak trest riadne vykoná.

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak

Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky,

Povolenie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody sa netýka výkonu ostatných trestov uložených popri tomto treste.

Pri podmienečnom odsúdení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov; skúšobná doba začína sa právoplatnosťou rozsudku.

Podmienečne odsúdenému môže súd uložiť primerané obmedzenia alebo povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu má tiež uložiť, aby podľa svojich síl nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil.

Doba, po ktorú podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a vyhovel uloženým podmienkam, započítava sa do skúšobnej doby novourčenej pri podmienečnom odsúdení pre ten istý skutok alebo do skúšobnej doby určenej pri uložení úhrnného alebo súhrnného trestu.

Ak podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a vyhovel uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest vykoná.

Ak záruku za nápravu podmienečne odsúdeného odvolal ten, kto ju poskytol, súd preskúma jeho správanie v priebehu skúšobnej doby, a ak zistí, že podmienečné odsúdenie neplní svoje poslanie, rozhodne, že sa trest vykoná; ináč podmienečné odsúdenie ponechá v platnosti.

Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by na tom mal podmienečne odsúdený vinu, má sa za to, že podmienečne odsúdený sa osvedčil.

Ak sa vyslovilo, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil (odsek 3), hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

Ak súd podľa odseku 1 alebo 2 rozhodne, že sa trest vykoná, rozhodne zároveň o spôsobe výkonu trestu.

Po výkone polovice uloženého alebo podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmierneného trestu odňatia slobody môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd na to, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny je odsúdený zaradený.

Po výkone polovice trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu môže súd podmienečne upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu nie je potrebný, alebo ak súd prijme záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného.

Osoba odsúdená za trestný čin vlastizrady (§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 93a), terorizmu (§ 94), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105), vojnovej zrady (§ 114), falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 2, 3 a 4, skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5, neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 4, nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 2, 4, 5 a § 171b ods. 2 a 3 všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 2, 3, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a civilného plavidla podľa § 180a, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 180c ods. 2, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a, nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 4, 5 a 6, nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov a vysokorizikových chemických látok podľa § 187a ods. 3, týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 2 až 5, vraždy (§ 219), lúpeže podľa § 234 ods. 2, 3, brania rukojemníka podľa § 234a ods. 3, vydierania podľa § 235 ods. 3, hrubého nátlaku podľa § 235a ods. 2, 3, 4 a 5 a § 235b ods. 4 a 5, znásilnenia podľa § 241 ods. 2, 3, sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 2 a 3, sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 2, 3 a 4, obchodovania s ľuďmi podľa § 246 ods. 3, 4 a 5, krádeže podľa § 247 ods. 6, sprenevery podľa § 248 ods. 5, podvodu podľa § 250 ods. 5, úverového podvodu podľa § 250a ods. 5, subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 5, poisťovacieho podvodu podľa § 250c ods. 5, podvodného úpadku podľa § 250e ods. 6, zavineného úpadku podľa § 250f ods. 6, legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 3, 4 a 5 a § 252a, genocídia (§ 259), zločinu proti ľudskosti (§ 259b) alebo perzekúcie obyvateľstva podľa § 263a ods. 3, trestný čin proti mieru podľa § 1 zákona č. 165/1950 Zb. na ochranu mieru, ako aj obzvlášť nebezpečný recidivista alebo osoba odsúdená na výnimočný trest odňatia slobody (§ 29 ods. 2) môžu byť podmienečne prepustení až po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody.

Osoba odsúdená na výnimočný trest odňatia slobody na doživotie môže byť podmienečne prepustená najskôr po dvadsiatich piatich rokoch výkonu tohto trestu okrem prípadov ustanovených v § 30.

Osoba odsúdená na výnimočný trest odňatia slobody podľa § 43 ods. 1 nesmie byť podmienečne prepustená z výkonu trestu odňatia slobody.

Pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného.

Pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu súd určí skúšobnú dobu až na päť rokov, nie však na dobu kratšiu ako zvyšok trestu; skúšobná doba sa začína právoplatnosťou rozhodnutia o tomto upustení.

Podmienečne prepustenému môže súd uložiť primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; môže mu aj uložiť, aby podľa svojich síl nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil.

Ak podmienečne prepustený alebo odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu, viedol v skúšobnej dobe riadny život a vyhovel uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa zvyšok trestu vykoná.

Ak súd vyslovil, že sa podmienečne prepustený alebo odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu, osvedčil, má sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď bol podmienečne prepustený alebo keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, že sa podmienečne upúšťa od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu.

U podmienečne prepusteného alebo u odsúdeného, u ktorého sa podmienečne upustilo od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu, má sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď došlo k podmienečnému prepusteniu alebo keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, že sa podmienečne upúšťa od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu, tiež vtedy, keď súd bez jeho viny neurobil do roka od uplynutia skúšobnej doby rozhodnutie podľa odseku 1.

Opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu je možné po výkone polovice zvyšku trestu a v prípadoch uvedených v § 62 ods. 1 po výkone dvoch tretín zvyšku trestu.

Ak záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného odvolal ten, kto ju poskytol, súd preskúma jeho správanie v priebehu skúšobnej doby, a ak zistí, že podmienečné prepustenie alebo podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu neplní svoje poslanie, rozhodne, že sa zvyšok trestu vykoná; ináč podmienečné prepustenie alebo podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu ponechá v platnosti.

Kto v úmysle vážne zastrašiť obyvateľstvo, vážne destabilizovať alebo zničiť ústavné, politické, hospodárske alebo spoločenské usporiadanie krajiny alebo medzinárodnej organizácie, alebo donútiť vládu krajiny alebo medzinárodnú organizáciu, aby niečo konala alebo sa zdržala konania, hrozí spáchaním alebo spácha úmyselne obzvlášť závažný trestný čin (§ 41 ods. 2) ohrozujúci život, zdravie ľudí, ich osobnú slobodu alebo majetok alebo neoprávnene vyrobí, získa, vlastní, drží, prepravuje, dodáva alebo inak používa výbušné, jadrové, biologické alebo chemické zbrane, alebo uskutočňuje nedovolený výskum a vývoj takých zbraní alebo zbraní zakázaných zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, potresce sa odňatím slobody na dvanásť rokov až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom a prepadnutím majetku.

Výnimočným trestom a prepadnutím majetku sa páchateľ potresce,

Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť republiky

potresce sa odňatím slobody na päť až dvanásť rokov.

Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce,

Kto v úmysle uvedenom v § 95 ods. 1 cudziu alebo vlastnú vec zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou, potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.

Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť republiky zneužije svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo svoju funkciu alebo sa dopustí iného konania pre to, aby

potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Odňatím slobody na osem až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce,

Kto vyzvedá skutočnosť utajovanú na ochranu záujmov Slovenskej republiky alebo na ochranu záujmov iného štátu, medzinárodnej organizácie alebo nadnárodnej organizácie, na ochranu záujmov ktorých sa Slovenská republika zaviazala, označenú podľa osobitného zákona stupňom utajenia Prísne tajné alebo Tajné s cieľom vyzradiť ju nepovolanej osobe, alebo kto s takým cieľom zbiera údaje obsahujúce utajovanú skutočnosť, alebo kto takú utajovanú skutočnosť nepovolanej osobe úmyselne vyzradí, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,

Kto použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad, alebo neposkytne povinné údaje, alebo použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, z rozpočtu spravovaného Európskymi spoločenstvami alebo v zastúpení Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožní spôsobenie sprenevery, alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom.

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 väčšiu škodu.

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,

Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu.

Kto v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému v značnom rozsahu neoprávnené výhody poruší závažným spôsobom pravidlá hospodárskeho styku ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 vážnu poruchu v hospodárskej činnosti alebo vážnu poruchu v zásobovaní alebo skrátenie príjmu štátu v značnom rozsahu.

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 obzvlášť závažný následok v hospodárskej činnosti alebo obzvlášť závažnú poruchu v zásobovaní alebo skrátenie príjmov štátu vo veľkom rozsahu.

Kto v úmysle zadovážiť sebe alebo inému výhodu alebo prospech neoprávnene použije informáciu dosiaľ nie verejne prístupnú, ktorú získal z dôvodu svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo svojej funkcie a ktorej zverejnenie podstatne ovplyvňuje rozhodovanie v obchodnom styku, a uskutoční alebo dá podnet na uskutočnenie zmluvy alebo operácie na organizovanom trhu cenných papierov alebo tovaru, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.

Rovnako sa potresce, kto ako pracovník, člen orgánu, spoločník, podnikateľ alebo účastník na podnikaní dvoch alebo viacerých podnikov alebo organizácií s rovnakým alebo podobným predmetom činnosti v úmysle uvedenom v odseku 1 uzavrie alebo dá popud na uzavretie zmluvy na úkor jednej alebo viacerých z nich.

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak získa činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 pre seba alebo iného značný prospech.

Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak získa činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 pre seba alebo iného prospech veľkého rozsahu.

Kto spôsobí devízovému hospodárstvu väčšiu škodu tým, že koná proti predpisom o devízovom hospodárstve, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.

Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potresce,

Kto pri predaji cudzozemských peňazí alebo platobných dokumentov znejúcich na cudziu menu uvedie nepravdivé údaje a získa tým pre seba alebo iného neoprávnene výhodu, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.

Rovnako sa potresce, kto v úmysle spôsobiť devízovému hospodárstvu väčšiu škodu dosiahne na základe nepravdivého alebo neúplného údaja pre seba alebo iného povolenie alebo doklad potrebný podľa devízových predpisov.

Kto v rozsahu nie malom skráti daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom.

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 opätovne alebo ak na uľahčenie spáchania takého činu poruší úradný uzáver.

Rovnako ako v odseku 2 sa páchateľ potresce, ak skráti daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo väčšom rozsahu.

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak skráti daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti v značnom rozsahu.

Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak skráti daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo veľkom rozsahu.

Kto použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci orgánu štátnej správy a samosprávy, súdu alebo iného štátneho orgánu, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce,

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 smrť.

Kto sa inému vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením škody veľkého rozsahu

potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.

Kto hrubo urazí alebo ohovorí štátny orgán pri výkone jeho právomoci alebo pre tento výkon, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.

Kto použije násilie

potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo peňažným trestom.

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví.

Odňatím slobody na osem až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 smrť.

Kto sa inému vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením škody veľkého rozsahu

potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo peňažným trestom.

Odňatím slobody až na tri roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 so zbraňou.

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, alebo inú nenáležitú výhodu, aby zneužil svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo funkciu na poskytnutie výhody niektorej osobe alebo na jej neodôvodnené uprednostnenie pred inými, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo peňažným trestom.

Rovnako ako v odseku 1 sa potresce, kto pre seba alebo pre inú osobu priamo alebo cez sprostredkovateľa prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, alebo inú nenáležitú výhodu, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie.

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak činom uvedeným v odseku 1 alebo 2

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne úplatok alebo inú nenáležitú výhodu alebo ich sľúbi inému, aby ten zneužil svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo funkciu na poskytnutie výhody niektorej osobe alebo na jej neodôvodnené uprednostnenie pred inými, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne alebo sľúbi úplatok alebo inú nenáležitú výhodu inej osobe, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.

Rovnako ako v odseku 1 sa potresce, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne úplatok alebo inú nenáležitú výhodu, alebo ich sľúbi inému, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne alebo sľúbi úplatok, alebo inú nenáležitú výhodu inej osobe.

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak činom uvedeným v odseku 1 alebo 2

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok alebo inú nenáležitú výhodu za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 160, 160a, 160b alebo § 160c, alebo za to, že tak už urobil, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo peňažným trestom.

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa inému poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok alebo inú nenáležitú výhodu za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 160, 160a, 160b alebo § 160c, alebo za to, že tak už urobil, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok alebo inú nenáležitú výhodu inej osobe, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.

Kto sa zúčastní na vzopretí skupiny väzňov dozornému orgánu, jeho rozkazu alebo väzenskému poriadku, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak zorganizuje čin uvedený v odseku 1.

Kto vyzvedá skutočnosť utajovanú na ochranu záujmov Slovenskej republiky alebo na ochranu záujmov iného štátu, medzinárodnej organizácie alebo nadnárodnej organizácie, na ochranu záujmov ktorých sa Slovenská republika zaviazala, označenú podľa osobitného zákona stupňom utajenia Dôverné alebo Vyhradené s cieľom vyzradiť ju nepovolanej osobe, alebo kto takú utajovanú skutočnosť nepovolanej osobe úmyselne vyzradí, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo zákazom činnosti.

Kto utajovanú skutočnosť uvedenú v odseku 1 vyzvedá s úmyslom vyzradiť ju do cudziny alebo kto takú utajovanú skutočnosť úmyselne do cudziny vyzradí, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

Kto ako svedok, znalec alebo tlmočník pred súdom, prokurátorom alebo vyšetrovateľom alebo policajným orgánom v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine alebo pred vyšetrovacou komisiou zákonodarného orgánu

potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo peňažným trestom.

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

Kto falšuje verejnú listinu, úradnú pečať alebo úradnú uzáveru alebo podstatne zmení jej obsah v úmysle, aby sa použili ako pravé, alebo kto použije takúto listinu, úradnú pečať alebo úradnú uzáveru ako pravé, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,

Kto neoprávnene oznámi alebo sprístupní údaje o inom zhromaždené v súvislosti s výkonom verejnej správy, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.

Rovnako sa potresce, kto údaje o inom získané v súvislosti s výkonom svojho povolania, zamestnania alebo funkcie neoprávnene oznámi alebo sprístupní, a tým poruší právnym predpisom ustanovenú povinnosť mlčanlivosti.

Odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom sa páchateľ potresce,

núti iného na účasť na náboženskom úkone,

zdržuje iného bez oprávnenia od takej účasti, alebo

inému v užívaní slobody vyznania ináč bráni,

Kto neoprávnene vnikne do domu alebo do bytu iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak použije pri čine uvedenom v odseku 1 násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia, alebo ak prekoná prekážku, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu.

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak použije pri čine uvedenom v odseku 1 násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia a taký čin spácha so zbraňou alebo najmenej s dvoma osobami.

Kto úmyselne poruší tajomstvo

Pracovník poštovej alebo telekomunikačnej služby, ktorý

Kto v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech

Pracovník poštovej alebo telekomunikačnej služby, ktorý

potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti.

Kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až osem rokov.

Odňatím slobody na dva roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, alebo na osobe zverenej jeho dozoru, zneužívajúc jej závislosť.

Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví.

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 smrť.

Kto s použitím podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, od ktorej je iná osoba závislá, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, odoberania orgánov či tkanív alebo iných foriem vykorisťovania, potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Rovnako ako v odseku 1 sa potresce, kto zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme osobu mladšiu ako 18 rokov, hoci aj s jej súhlasom, na účel jej prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, odoberania orgánov či tkanív alebo iných foriem vykorisťovania.

Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,

Odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potresce,

Odňatím slobody na dvanásť rokov až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce, ak čin uvedený v odseku 1 alebo 2 spácha ako člen zločineckej skupiny alebo ním spôsobí smrť viacerých osôb.