Vládne nariadenie, ktorým sa zriaďujú interrupčné komisie a vykonáva zákon o umelom prerušení tehotnosti

126/1962 Zb.: 1. 1. 1963 - 30. 6. 1964

Budúce znenie

Neúčinné znenie

126/1962 Zb. v znení účinnom od 1. 1. 1963 do 30. 6. 1964

126

VLÁDNE NARIADENIE

z 21. decembra 1962,

ktorým sa zriaďujú interrupčné komisie a vykonáva zákon o umelom prerušení tehotnosti

Vláda Československej socialistickej republiky ustanovuje podľa § 45 zákona č. 65/1960 Zb. o národných výboroch a podľa zákona č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotnosti:

Zriadenie interrupčných komisií

(§ 1-3)

§ 1

(1)

Okresné národné výbory, obvodné národné výbory v Prahe a mestské národné výbory v Bratislave, v Brne, v Ostrave a Plzni (ďalej len „okresné národné výbory“) zriaďujú okresnú interrupčnú komisiu ako užšiu komisiu pri zdravotníckej komisii a poverujú ju pôsobnosťou vo veci konania o umelom prerušení tehotnosti. Podľa potreby môžu zriadiť i viac takých interrupčných komisií, a to spravidla pre každú nemocnicu s poliklinikou.

(2)

Krajské národné výbory a Národný výbor hlavného mesta Prahy (ďalej len „krajské národné výbory“) zriaďujú krajskú interrupčnú komisiu ako užšiu komisiu pri zdravotníckej komisii a poverujú ju rozhodovaním o odvolaní proti rozhodnutiam okresných interrupčných komisií.

§ 2

(1)

Okresné a krajské interrupčné komisie sú trojčlenné.

(2)

Okresný národný výbor volí pre každú okresnú interrupčnú komisiu

a)	predsedu z radov poslancov národného výboru, spravidla z členov zdravotníckej komisie,
b)	jedného člena z radov členov okresnej populačnej komisie, a ak táto nie je zriadená, z radov poslancov mestského alebo miestneho národného výboru, členiek výborov žien alebo zástupcov okresnej odborovej rady,
c)	jedného lekára, a to prednostu ženského a pôrodníckeho oddelenia nemocnice s poliklinikou alebo polikliniky.

(3)

Krajské národné výbory volia pre krajskú interrupčnú komisiu

a)	predsedu z radov poslancov národného výboru, spravidla z členov zdravotníckej komisie,
b)	jedného člena z radov členov krajskej populačnej komisie, a ak táto nie je zriadená, z radov členiek výboru žien alebo zástupcov krajskej odborovej rady,
c)	jedného lekára, a to krajského lekára pre starostlivosť o ženu a dieťa.

(4)

Okresné a krajské národné výbory volia za každého člena interrupčnej komisie náhradníka rovnakým spôsobom.

(5)

V prípade potreby môže sa na rokovanie prizvať ďalší odborník, z odboru ktorého je lekárska indikácia alebo kontraindikácia.

(6)

Na členov interrupčných komisií sa vzťahujú predpisy vládneho nariadenia č. 66/1960 Zb. o úprave niektorých pomerov poslancov národných výborov a občanov zvolených za členov komisií národných výborov v znení vládneho nariadenia č. 189/1960 Zb.

§ 3

(1)

Okresné interrupčné komisie vykonávajú rozbor dôvodov, ktoré vedú ženy k podávaniu žiadostí o umelé prerušenie tehotnosti a prejednávajú s príslušnými orgánmi okresného národného výboru opatrenia na odstránenie ich príčin. O svojej činnosti podávajú správy zdravotníckej komisii okresného národného výboru. Zdravotnícka komisia okresného národného výboru predkladá v úzkej súčinnosti s ostatnými komisiami okresného národného výboru súhrnné správy s návrhmi opatrení rade okresného národného výboru.

(2)

Obdobnú činnosť vykonávajú i krajské interrupčné komisie.

Podmienky umelého prerušenia tehotnosti

(§ 4-7)

§ 4

Tehotnosť možno umele prerušiť len so súhlasom tehotnej ženy po predchádzajúcom povolení, a to len v lôžkovom zdravotníckom zariadení; povolenie možno udeliť len zo zdravotných dôvodov alebo z iných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

§ 5

(1)

Zdravotné dôvody (indikácie), ktoré sú dôvodom pre umelé prerušenie tehotnosti, ustanoví Ministerstvo zdravotníctva.

(2)

Za iné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sú dôvodom pre umelé prerušenie tehotnosti, sa považujú najmä:

a)	pokročilý vek ženy,
b)	najmenej 3 žijúce deti,
c)	strata manžela alebo jeho invalidita,
d)	rozvrat rodiny,
e)	ohrozenie životnej úrovne v prípadoch, keď hospodárska zodpovednosť za výživu rodiny alebo dieťaťa spočíva prevažne na žene,
f)	obťažná situácia vzniknutá otehotnením u nevydatej ženy,
g)	okolnosť, ktorá nasvedčuje, že k otehotneniu došlo znásilnením alebo iným trestným činom.

§ 6

(1)

Umelé prerušenie tehotnosti nemožno povoliť, ak sú tu zdravotné dôvody proti umelému prerušeniu tehotnosti (kontraindikácie):

a)	tehotnosť staršia ako 12 týždňov,
b)	akútne, subakútne, prípadne chronické zápalové choroby pohlavného ústrojenstva,
c)	hnisavé ložiská ohrozujúce úspešné vykonanie zákroku,
d)	prebiehajúca akútna prenosná choroba,
e)	krvná nezhoda systému AB-O u žien, ktoré doteraz nerodili,
f)	ak v posledných šiestich mesiacoch bolo už vykonané umelé prerušenie tehotnosti.

(2)

Tehotnosť môže byť umele prerušená i pri kontraindikáciách, ak by jej pokračovanie ohrozilo život ženy.

(3)

Ak niektorý z rodičov trpí ťažkou dedičnou chorobou, možno povoliť umelé prerušenie tehotnosti, aj keď je staršia ako 12 týždňov alebo i keď v posledných šiestich mesiacoch bola tehotnosť umele prerušená.

§ 7

(1)	Pri posudzovaní, či umelé prerušenie tehotnosti má sa povoliť, treba prizerať nielen na hlavný dôvod, ale i na celkovú situáciu ženy, spôsobenú súhrnom zdravotných a sociálnych podmienok.
(2)	U žien, ktoré doteraz nerodili, treba zvlášť bedlivo uvážiť všetky zdravotné i iné dôvody s ohľadom na nebezpečenstvo vzniku neplodnosti po prvom prerušení tehotnosti.

Postup pri prejednávaní žiadostí o umelé prerušenie tehotnosti

(§ 8-13)

§ 8

Žena, ktorá žiada o umelé prerušenie tehotnosti, sa obráti buď priamo alebo prostredníctvom svojho ošetrujúceho lekára na prednostu ženského a pôrodníckeho oddelenia ktorejkoľvek nemocnice s poliklinikou v okrese, kde má žena trvalý pobyt, a oznámi mu svoje dôvody. Ak nie je v tomto okrese nemocnica s poliklinikou, obráti sa na prednostu ženského oddelenia polikliniky.

§ 9

Ak žena po vysvetlení neupustí od svojej žiadosti, musí sa žiadosť neodkladne predložiť príslušnej okresnej interrupčnej komisii na rozhodnutie. Ak táto komisia nevyhovie žiadosti, poučí ženu o možnosti podať odvolanie na krajskú interrupčnú komisiu s tým, že ak použije túto možnosť, musí tak urobiť neodkladne.

§ 10

Žiadosť i odvolanie musí sa prejednať účelne a rýchle tak, aby umelé prerušenie tehotnosti mohlo sa vykonať do 14 dní, najneskoršie však pred uplynutím 12 týždňov od začatia tehotnosti, ak nejde o prípady, keď sa umelé prerušenie tehotnosti môže vykonať aj po uplynutí 12 týždňov tehotnosti.

§ 11

Za umelé prerušenie tehotnosti povolené z dôvodov uvedených v § 5 ods. 2, interrupčná komisia na čiastočné krytie ošetrovacích nákladov určí príplatok v sume od 200 - 500 Kčs. Príplatok sa platí v hotovosti, o jeho zaplatení sa vydá ošetrovanej žene potvrdenie. Od určenia príplatku môže sa vo výnimočných prípadoch upustiť.

§ 12

(1)	Interrupčné komisie po zvážení všetkých okolností si môžu na rokovanie pozývať manželov žien, prípadne mužov, ktorí otehotnenie spôsobili, u dievčat mladších ako 18 rokov aj ich rodičov.
(2)	V jednotlivých prípadoch interrupčné komisie môžu ženám (prevažne slobodným matkám) odporučiť po narodení dieťaťa jeho vychovanie v dojčenských ústavoch a detských domovoch.

§ 13

Všetci zúčastnení pracovníci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri prejednávaní žiadosti o umelé prerušenie tehotnosti; tiež so všetkou dokumentáciou o tom treba zaobchádzať tak, aby sa tieto skutočnosti neprezradili.

Záverečné ustanovenia

(§ 14-15)

§ 14

Zrušujú sa:

vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 104/1961 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o umelom prerušení tehotnosti,

smernice Ministerstva zdravotníctva o postupe pri umelom prerušení tehotnosti, por. č. 31/1961 Zbierky smerníc pre národné výbory.

§ 15

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1963.

Široký v. r.