Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia muž a žena na orgáne poverenom viesť matriky pre obvod, v ktorom má jeden z nich trvalý pobyt, a to pred starostom (primátorom) alebo povereným poslancom obecného (mestského) zastupiteľstva za prítomnosti matrikára.

Príslušný orgán poverený viesť matriky môže z dôležitých dôvodov povoliť uzavretie manželstva pred iným orgánom povereným viesť matriky alebo na ktoromkoľvek vhodnom mieste.

Ak život toho, kto chce uzavrieť manželstvo, je priamo ohrozený, môže sa manželstvo uzavrieť pred ktorýmkoľvek orgánom miestnej štátnej správy a na ktoromkoľvek mieste.

Manželstvo sa nemôže uzavrieť so ženatým mužom alebo vydatou ženou; neplatnosť manželstva vysloví súd i bez návrhu.

K výroku o neplatnosti nedôjde a takéto manželstvo sa stane platným, len čo skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.

Manželstvo nemôže uzavrieť maloletý. Výnimočne, ak je to v súlade so spoločenským účelom manželstva, môže súd z dôležitých dôvodov povoliť uzavretie manželstva maloletému staršiemu ako šestnásť rokov. Bez tohto povolenia je manželstvo neplatné a súd vysloví neplatnosť i bez návrhu.

K výroku o neplatnosti manželstva však nedôjde a takéto manželstvo sa stane platným, ak manžel, ktorý bol v čase uzavretia manželstva maloletý, už dovŕšil osemnásty rok alebo ak manželka otehotnela.

U maloletého mladšieho ako šestnásť rokov manželstvo nevznikne.

Manželstvo nemôže uzavrieť občan postihnutý duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd môže uzavretie takéhoto manželstva povoliť, ak je zdravotný stav občana zlučiteľný so spoločenským účelom manželstva.

Ak uzavrie manželstvo občan postihnutý takouto duševnou poruchou bez povolenia súdu, vysloví súd neplatnosť tohto manželstva na návrh ktoréhokoľvek z manželov. K výroku o neplatnosti však nedôjde a manželstvo sa stane platným, ak sa zdravotný stav manžela stal zlučiteľným so spoločenským účelom manželstva.

Ak manželstvo zaniklo, nemožno ho vyhlásiť za neplatné.

Ak sa manželstvo uzavrelo so ženatým mužom alebo vydatou ženou alebo medzi predkami a potomkami a medzi súrodencami, vysloví sa neplatnosť i po jeho zániku. To isté platí o manželstve uzavretom medzi osobami, ktoré sú v príbuzenskom pomere na základe osvojenia.

Ak sa konanie o vyhlásenie manželstva za neplatné na návrh niektorého z manželov už začalo, možno neplatnosť manželstva vysloviť i po smrti druhého manžela.

Po smrti manžela, ktorý podal návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné, možno vysloviť neplatnosť manželstva aj vtedy, ak o to požiadajú do jedného roku po jeho smrti jeho potomci.

Manželstvo vyhlásené za neplatné sa považuje za neuzavreté.

O právach a povinnostiach manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch po vyhlásení manželstva za neplatné platia obdobne ustanovenia o právach a povinnostiach rozvedených manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch.

O veciach rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiaden z manželov súhlas druhého manžela.

Každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia.

Konanie jedného manžela pri obstarávaní bežných vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne.

To neplatí, ak druhý manžel tieto účinky proti inej osobe výslovne vylúčil a ak to bolo tejto osobe známe.

Manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením jedného manžela za mŕtveho. Ak bol manžel vyhlásený za mŕtveho, manželstvo zaniká dňom, keď rozhodnutie o tom nadobudne právoplatnosť.

Ak bude vyhlásenie za mŕtveho zrušené, neobnoví sa zaniknuté manželstvo, ak medzitým manžel toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, uzavrel nové manželstvo.

Štátne orgány v spolupráci so spoločenskými organizáciami a všetkými občanmi sú povinné napomáhať upevňovaniu manželstva a rodiny, najmä tým, že predchádzajú príčinám, ktoré by mohli viesť k narušovaniu pevnosti a trvalosti vzťahov v manželstve a v rodine.

Ľahkomyseľný pomer k manželstvu je v rozpore so záujmom spoločnosti. Preto možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch.

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví súd ich práva a povinnosti k dieťaťu pre čas po rozvode, najmä určí, komu dieťa zverí do výchovy a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu.

Rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov k dieťaťu možno nahradiť ich dohodou, ktorá pre svoju platnosť potrebuje schválenie súdu.

Súd pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov alebo pri schvaľovaní ich dohody vždy prihliadne na to, aby sa zabezpečili najpriaznivejšie podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa na uvedomelého občana.

Dohoda o styku rodičov s dieťaťom nepotrebuje schválenie súdu.

Súd však styk rodičov s dieťaťom upraví, ak to vyžaduje záujem na jeho výchove.

Ak je to potrebné v záujme zdravia dieťaťa, súd styk dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho i zakáže.

Prvoradou výchovnou úlohou je pôsobiť na citový, rozumový a mravný vývoj detí v duchu zásad morálky socialistickej spoločnosti.

Výchova sa musí viesť tak, aby deti získavali stále širšie a hlbšie vzdelanie, osvojili si zodpovedný postoj k práci a aby do ich vedomia a konania prenikli také morálne zásady, ako láska k vlasti, priateľstvo medzi národmi, ochrana spoločenského vlastníctva, podriadenosť osobných záujmov, záujmom celku, dobrovoľné a uvedomelé dodržiavanie pravidiel socialistického spolužitia, úcta k druhým, osobná skromnosť, čestnosť a obetavosť.

S rozvojom spoločnosti rastie aj jej vplyv na výchovu dorastajúcej generácie. Spoločnosť pritom dbá, aby rodičia mohli riadne vykonávať svoje práva a povinnosti pri výchove detí.

Ak to vyžaduje riadny výkon práv a povinností rodičov, je každý z nich oprávnený dovolať sa pomoci školy, národného výboru, súdu a iných štátnych orgánov i spoločenských organizácií.

Záujem spoločnosti na riadnej výchove detí oprávňuje občanov i spoločenské organizácie, aby upozornili na závadné správanie detí ich rodičov. Na takéto správanie detí alebo na vážne porušenie práv a povinností rodičov môžu občania i spoločenské organizácie upozorniť národný výbor, súd alebo iný štátny orgán, ktorý je potom povinný urobiť vhodné výchovné opatrenie.

Opatrenia, ktorými sa obmedzujú rodičovské práva, môže urobiť len súd.

Národný výbor v súčinnosti s rodičmi, školou a so spoločenskými organizáciami zabezpečuje vo svojom obvode priaznivé podmienky pre výchovu, vzdelanie a všestranný vývoj maloletých detí a chráni ich záujmy.

Ak to vyžaduje záujem spoločnosti na riadnej výchove detí, môže národný výbor urobiť tieto opatrenia:

Tieto opatrenia môže urobiť i súd; ak ich urobí národný výbor, nepotrebujú schválenie súdu. Meniť alebo zrušovať takéto opatrenia môže len orgán, ktorý ich urobil.

Ak bráni rodičom vo výkone ich práv a povinností závažná prekážka a ak to vyžaduje záujem spoločnosti na riadnej výchove detí, môže súd ich rodičovské práva obmedziť.

Ak neplnia rodičia riadne svoje rodičovské práva alebo povinnosti a ak to vyžaduje záujem spoločnosti na riadnej výchove detí, súd obmedzí ich rodičovské práva.

Ak zneužívajú rodičia svoje práva alebo závažným spôsobom zanedbávajú svoje povinnosti, súd ich pozbaví rodičovských práv.

Ak to vyžaduje záujem dieťaťa, môže súd zveriť dieťa do výchovy iného občana než rodiča, ak občan poskytuje záruku jeho riadnej výchovy. Pritom súd vymedzí rozsah jeho práv a povinností k dieťaťu. Takto možno dieťa zveriť aj do spoločnej výchovy manželom. Rozvodom manželstva táto spoločná výchova zaniká; ak zomrie jeden z manželov, zostáva dieťa vo výchove druhého manžela.

Dieťa sa môže zveriť do pestúnskej starostlivosti; podmienky ustanovuje osobitný predpis.

Ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak z iných závažných dôvodov nemôžu rodičia výchovu dieťaťa zabezpečiť, môže súd nariadiť ústavnú výchovu. Ak je to v záujme maloletého nevyhnutné, môže súd nariadiť ústavnú výchovu i v prípade, že iné výchovné opatrenia nepredchádzali. Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú výchovu až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.

Ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, súd i bez návrhu upraví ich práva a povinnosti, najmä rozhodne, komu sa dieťa zverí do výchovy a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu.

Ustanovenia § 26 až 28 platia tu obdobne.

Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel, i keď sa dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa potom, keď jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.

Pri počítaní času, ktorý je rozhodujúci pre určenie otcovstva, má sa za to, že manželstvo toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zaniklo dňom, ktorý bol v rozhodnutí o vyhlásení za mŕtveho určený ako deň smrti.

Za otca sa inak považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

Súhlasné vyhlásenie rodičov sa musí stať pred národným výborom povereným viesť matriku alebo pred súdom.

Vyhlásenie matky nie je potrebné, ak nemôže pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania alebo ak je zadováženie jej vyhlásenia spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže ako dieťa, tak aj matka navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, pokiaľ jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Manžel môže do šesť mesiacov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

Ak manžel stratil spôsobilosť na právne úkony a táto nespôsobilosť vznikla pred uplynutím zapieracej lehoty, môže otcovstvo zaprieť jeho opatrovník, a to do šesť mesiacov odo dňa, keď sa dozvie o narodení dieťaťa, alebo ak vedel o jeho narodení už skôr, do šesť mesiacov po svojom ustanovení.

Ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, keď manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od umelého oplodňovania vykonaného so súhlasom manžela matky nemožno zaprieť. Otcovstvo však možno zaprieť, ak by sa preukázalo, že matka dieťaťa otehotnela inak.

Ak sa narodí dieťa pred stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva, postačí na to, aby sa manžel matky nepovažoval za otca, ak zaprie svoje otcovstvo na súde. To však neplatí, ak manžel s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, alebo ak pri uzavretí manželstva vedel, že je tehotná.

Manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.

Aj matka môže do šesť mesiacov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o zapieracom práve manžela platia tu obdobne.

Muž, otcovstvo ktorého bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže ho pred súdom zaprieť, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa, a dokiaľ neuplynie šesť mesiacov odo dňa, keď bolo takto otcovstvo určené; táto lehota sa neskončí pred uplynutím šesť mesiacov od narodenia dieťaťa.

Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že je otcom dieťaťa muž, otcovstvo ktorého bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

Ustanovenia § 57 ods. 2 a § 59 ods. 1 platia tu obdobne.

Ak uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva jedného z rodičov, môže generálny prokurátor, ak to vyžaduje záujem spoločnosti, podať návrh na zapretie otcovstva proti otcovi, matke a dieťaťu.

Ak nie je niektorý z nich nažive, môže generálny prokurátor podať návrh na zapretie otcovstva proti ostatným z nich; ak nie je nažive nikto z nich, môže podať návrh proti opatrovníkovi, ktorého súd pre túto vec ustanovil.

Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom taký pomer, aký je medzi rodičmi a deťmi, a medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa pomer príbuzenský. Osvojitelia majú práva a povinnosti rodičov pri výchove detí (§ 32 až 37).

O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

Osvojiteľmi sa môžu stať len občania, ktorí zaručujú spôsobom svojho života, že osvojenie bude na prospech dieťaťa i spoločnosti.

Osvojiteľom nemôže byť ten, kto nemá spôsobilosť na právne úkony.

Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel.

Osvojiť možno maloletého, a to len ak mu je osvojenie na prospech.

Ako spoločné dieťa môžu niekoho osvojiť len manželia.

Ak je osvojiteľ manželom, môže osvojiť len so súhlasom druhého manžela; tento súhlas netreba, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie tohto súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

Pokiaľ sú zákonnými zástupcami osvojovaného dieťaťa jeho rodičia, nie je potrebné ich privolenie:

V týchto prípadoch je potrebné privolenie opatrovníka, ktorý bol osvojovanému dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie.

Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť dieťa najmenej po dobu troch mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa, a to na jeho náklad.

Toto opatrenie urobí ústav po dohode s okresným národným výborom. Len u detí, ktoré sú v ústave z rozhodnutia súdu, urobí tak súd. O súhlase zákonných zástupcov s týmto opatrením platia ustanovenia § 67 a § 68.

Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou. Zanikajú aj práva a povinnosti opatrovníka, ktorý bol ustanovený, aby za rodičov tieto práva a povinnosti vykonával.

Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, nedotýka sa osvojenie vzťahov medzi osvojencom a týmto rodičom i jeho príbuznými.

Osvojenie, vyjmúc nezrušiteľného osvojenia, môže súd zrušiť len z dôležitých dôvodov na návrh osvojenca alebo osvojiteľa.

Ak je osvojenec plnoletý, možno osvojenie zrušiť aj dohodou medzi ním a osvojiteľom; dohodu musí spísať súd.

Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou. Osvojenec bude mať opäť svoje predošlé priezvisko. Ak však súd zistí po predbežnom vyšetrení, že rodičia tieto práva a povinnosti nemôžu riadne vykonávať, urobí súčasne potrebné opatrenia (§ 44, 45).

Ak obaja rodičia maloletého zomreli, boli pozbavení rodičovských práv alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví opatrovníka, ktorý bude maloletého vychovávať, zastupovať a spravovať jeho veci namiesto jeho rodičov.

Funkcia opatrovníka je čestnou povinnosťou.

Touto funkciou môže sa poveriť predovšetkým príbuzný maloletého, ktorý spôsobom svojho života zaručuje, že ju bude vykonávať tak, aby to bolo na prospech dieťaťa a spoločnosti.

Ak niet takého príbuzného, môže súd poveriť touto funkciou iného občana spĺňajúceho tieto podmienky alebo národný výbor.

Súd rozhodne vždy po vypočutí miestneho národného výboru.

Opatrovník zodpovedá spoločnosti za riadne plnenie tejto funkcie a podlieha pravidelnému dozoru súdu.

Akékoľvek rozhodnutie v podstatnej veci týkajúcej sa maloletého vyžaduje schválenie súdu.

Výchova maloletého musí sa uskutočňovať v spolupráci so školou, spoločenskými organizáciami a štátnymi orgánmi tak, aby z neho vyrástol zdravý a uvedomelý občan.

Aj inak sa na opatrovníka a maloletého primerane vzťahujú ustanovenia o právach a povinnostiach rodičov a detí.

Súd ustanoví opatrovníka na ochranu záujmov maloletého aj v tých prípadoch, kde je to z iných dôvodov potrebné (§ 37 ods. 3, § 68 ods. 2).

V takýchto prípadoch možno ustanoviť za opatrovníka i národný výbor.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť.

Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností.

Pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti prihliada sa na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť.

Ak nežijú rodičia maloletého dieťaťa spolu, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného (§ 50).

Súd postupuje rovnakým spôsobom, ak rodičia žijú spolu, avšak jeden z nich neplní dobrovoľne svoje povinnosti k maloletému dieťaťu.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom slušnú výživu, ak to potrebujú.

Každé dieťa plní túto vyživovaciu povinnosť takým dielom, aký zodpovedá pomeru jeho schopností a možností k schopnostiam a možnostiam ostatných detí.

Predkovia a potomci majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť.

Pokiaľ potomci nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť dodržať, prechádza táto povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak nemôžu túto povinnosť plniť bližší príbuzní.

Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť.

Ak neplní jeden z manželov túto povinnosť, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah, pričom prihliadne na starostlivosť o spoločnú domácnosť. Rozsah vyživovacej povinnosti určí tak, aby hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká.

Táto vyživovacia povinnosť predchádza vyživovaciu povinnosť detí.

Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností a možností. Ak sa nedohodnú, rozhodne súd o príspevku na výživu na návrh niektorého z nich.

Táto povinnosť predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Otec dieťaťa, za ktorého nie je matka dieťaťa vydatá, je povinný matke prispievať primerane na úhradu výživy po dobu jedného roka, ako aj na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a zľahnutím.

Na zabezpečenie úhrady týchto nákladov, ako aj na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu dvadsiatich šiestich týždňov môže súd na návrh tehotnej ženy uložiť tomu, otcovstvo ktorého je pravdepodobné, aby potrebnú sumu poskytol vopred.

Právo žiadať úhradu nákladov podľa odsekov 1 a 2 sa premlčí v troch rokoch odo dňa zľahnutia.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore so zásadami morálky socialistickej spoločnosti.

Výživné treba platiť v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Proti pohľadávkam na výživné, ktoré sa poskytuje maloletým deťom, nie je však takéto započítanie prípustné.

Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania; pri výživnom pre maloleté deti i za dobu najdlhšie troch rokov späť od tohto dňa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenie výživného, ako aj ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa však premlčujú.

Ak sa zmenia pomery, môže súd i bez návrhu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu tohto výživného za minulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Ak nejde o výživné pre maloleté deti, môže dôjsť k zmene alebo k zrušeniu len na návrh.