Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení

Na dôchodkovom zabezpečení môžu byť zúčastnené

Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a vykonávacím predpisom, pokiaľ nie sú zúčastnení podľa odseku 1 alebo 2, aj

Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a vykonávacím predpisom aj pozostalí po pracujúcich a občanom uvedeným v odsekoch 1 až 3 a pozostalí po dôchodcoch.

Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná preukázať Sociálnej poisťovni výšku príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedených v odseku 1 písm. c) najneskôr do 30. júna bežného roka výpisom z daňového priznania.

dôchodky

ďalšie dávky poskytované dôchodcom

Zamestnaním na účely tohto zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak, sa rozumejú činnosti, ktoré vykonávajú osoby uvedené v § 6 ods. 1, v § 6 ods. 2 písm. a) a b), a účasť na dôchodkovom zabezpečení osôb uvedených v § 6 ods. 2 písm. c). Účasť na dôchodkovom zabezpečení osôb uvedených v § 6 ods. 2 písm. c) sa hodnotí ako zamestnanie v rozsahu najviac 10 rokov.

Pracovný pomer sa hodnotí ako zamestnanie, pokiaľ zakladal nemocenské poistenie; ak pracovný pomer nezakladal nemocenské poistenie v čase svojho trvania, hodnotí sa ako zamestnanie, ak by zakladal nemocenské poistenie podľa predpisov platných v čase vzniku nároku na dôchodok.

Členstvo v jednotnom roľníckom družstve sa hodnotí ako zamestnanie, ak zakladalo zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o zabezpečení v chorobe členov jednotných roľníckych družstiev. Členstvo v jednotnom roľníckom družstve pred 1.októbrom 1988 sa hodnotí ako zamestnanie, ak pracovná činnosť v ňom zakladala dôchodkové zabezpečenie podľa predpisov platných pred týmto dňom.

Účasť na dôchodkovom zabezpečení samostatne zárobkovo činnej osoby, spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnej osoby a osoby dobrovoľne pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení sa hodnotí ako zamestnanie, ak za tieto obdobia bolo zaplatené poistné na dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.^1j Ak toto poistné nebolo zaplatené do dňa, od ktorého sa priznáva dôchodok, hodnotia sa tieto obdobia ako zamestnanie až odo dňa zaplatenia poistného.

Účasť na dôchodkovom zabezpečení osoby zárobkovo činnej v cudzine, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, sa hodnotí ako zamestnanie, ak za toto obdobie bolo zaplatené poistné na dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.^1j Druhá veta v odseku 4 platí rovnako. Ako zamestnanie sa hodnotí aj obdobie jedného roka spätne od podania žiadosti o doplatenie poistného na dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu,^1k ak toto poistné bolo zaplatené.

Osoba zárobkovo činná v cudzine je osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť v cudzine, ak

Ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby:

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby, ktorí vykonávali profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ktorým bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, sa započítavajú do doby zamestnania vykonávaného mimo profesionálnej služby náhradné doby uvedené v odseku 1, ak vykonávali najmenej rok zamestnanie, ktoré sa nezapočítava do profesionálnej služby.

Profesionálna služba na účely tohto zákona je služba podľa osobitného predpisu.^3d

Vykonávací predpis ustanoví, v akom rozsahu a za akých podmienok sa započítavajú náhradné doby uvedené v odseku 1 písm. b) až d) a ktoré deti sa považujú za deti prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.

Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

Žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň

pokiaľ pre ňu nie je výhodnejšie ustanovenie odseku 1; pri posudzovaní nároku ženy na starobný dôchodok sa prihliada na deti uvedené v § 9 ods. 1 písm. e) a na deti, ktoré vychovala ako pestúnka v osobitných zariadeniach pestúnskej starostlivosti.

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Základná výmera starobného dôchodku tvorí

1 najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie,

2 najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),

3 najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), alebo

4 najmenej 10 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), pokiaľ sa toto zamestnanie vykonávalo v uránových baniach,

K základnej výmere sa občanom uvedeným v odseku 1 písm. a) a b) od 21. roka zamestnania a ostatných od 26. roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania

Pre zvýšenie podľa odseku 2 sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok.

K základnej výmere sa podľa odseku 2 pripočíta najviac 25 % priemerného mesačného zárobku, a ak ide o občana, ktorý bol zamestnaný najmenej 10 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie, najviac 30 % priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia neplatia, ak ide o občana uvedeného v odseku 1 písm. a) alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a).

Ak občan bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vpočíta sa pre zvýšenie základnej výmery podľa odseku 2 do doby 20 alebo 25 rokov zamestnania vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II. pracovnej kategórie a naposledy doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa na určenie výšky starobného dôchodku nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje starobný dôchodok za každých 360 kalendárnych dní zamestnania o 6 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok; ak občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní, zvyšuje sa starobný dôchodok za každých ďalších kalendárnych 90 dní zamestnania o 1,5 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok.

Pre zvýšenie starobného dôchodku podľa odseku 1 sa do doby ďalšieho zamestnania nezapočítavajú doby pracovného voľna bez náhrady mzdy (odmeny, príjmu), doby neospravedlnenej neprítomnosti v zamestnaní a náhradné doby; ustanovenej § 10 tu neplatí, ak sa zamestnanie nevykonáva.

Pre zvýšenie starobného dôchodku podľa odseku 1 sa do doby ďalšieho zamestnania nezapočítava profesionálna služba, ak policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby vykonával túto službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok.

Najvyššia výmera starobného dôchodku je mesačne

Zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) patrí i nad sumy uvedené v odseku 1 písm. c) a d), najviac však do sumy 8 111 Sk mesačne.

Zvýšenie starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok patrí i nad sumy uvedené v odseku 1 písm. b) až d).

Najvyššia výmera starobného dôchodku včítane zvýšenia za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok je 9 219 Sk mesačne.

Občan má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 65 rokov.

Žena má nárok na pomerný starobný dôchodok tiež, ak bola zamestnaná najmenej 20 rokov a dosiahla vek aspoň 60 rokov.

Pomerný starobný dôchodok je za každý rok zamestnania 2 % priemerného mesačného zárobku.

Občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje pomerný starobný dôchodok za každý ďalší rok zamestnania do dovŕšenia 25 rokov zamestnania o 2 % priemerného mesačného zárobku.

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa na určenie výšky pomerného starobného dôchodku určenej podľa § 26a nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Po dovŕšení 25 rokov zamestnania sa zvyšuje pomerný starobný dôchodok podľa § 23.

Občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby, ktorý sa stal invalidným v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním,^4a nárok na invalidný dôchodok nevzniká z dôvodu tejto invalidity.

Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok je u občanov vo veku

Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o občana vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.

Ak občan mladší ako 30 rokov získal potrebnú dobu zamestnania v niektorom z vekových pásem uvedených v odseku 4 a bol ďalej zamestnaný, považuje sa za získanú potrebná doba zamestnania v najbližšie vyššom vekovom pásme.

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby  sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na invalidný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Pre výšku invalidného dôchodku sa k získanej dobe zamestnania pripočíta doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a 2.

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa na určenie výšky invalidného dôchodku nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Ak bol občan predo dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok zamestnaný najmenej 25 rokov alebo po dobu, ktorá s pripočítanou dobou dosahuje najmenej 25 rokov, tvorí základná výmera invalidného dôchodku

K základnej výmere sa pripočítajú občanom uvedeným v odseku 3 písm. a) a b) od 21. roku zamestnania a ostatným občanom od 26. roku zamestnania za každý rok zamestnania

Pre zvýšenie podľa odseku 4 sa hodnotí iba doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov.

K základnej výmere sa podľa odseku 4 pripočíta najviac 25 % priemerného mesačného zárobku, a ak ide o občana, ktorý bol zamestnaný najmenej 10 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie, najviac 30 % priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia neplatia, ak ide o občana uvedeného v odseku 3 písm. a) alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného § 14 ods. 2 písm. a) alebo ak sa občan stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním, s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2. Ustanovenie § 22 ods. 5 platí obdobne.

Ak doba zamestnania s pripočítanou dobou nie je 25 rokov, tvorí invalidný dôchodok 2 % priemerného mesačného zárobku za každý rok zamestnania a pripočítanej doby.

Najvyššia výmera invalidného dôchodku je mesačne

Zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) patrí aj nad sumy uvedené v odseku 1 písm. c) a d), najviac však do sumy 8 111 Sk mesačne.

Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, keď sa stal invalidným a získal dobu zamestnania potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok v ktoromkoľvek období 10 rokov dokončenom po vzniku invalidity; u občana mladšieho ako 24 rokov je potrebná doba dva roky.

Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov.

Nárok na invalidný dôchodok má aj

Podmienka doby zamestnania potrebnej pre nárok na invalidný dôchodok sa pre nárok podľa odseku 1 považuje vždy za splnenú.

Pre výšku invalidného dôchodku podľa odsekov 1 a 2 platia § 30 a 31.

Občanovi uvedenému v odseku 1 písm. c) patrí invalidný dôchodok od dovŕšenia veku 18 rokov.

Občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal

Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby, ktorý sa stal invalidným v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním,^4a nevzniká nárok na čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu tejto invalidity.

Občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

Pre dobu zamestnania potrebnú pre nárok na čiastočný invalidný dôchodok platí obdobne § 29 ods. 4 až 6.

Čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku.

Občan má po splnení podmienok ustanovených v odseku l nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku počas 12 kalendárnych mesiacov od priznania čiastočného invalidného dôchodku. Po uplynutí tohto obdobia občan má nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku počas každých ďalších 12 kalendárnych mesiacov, ak má pokles zárobku. Pokles zárobku sa nezisťuje u občana, ktorý je čiastočne invalidný podľa odseku 3 písm. c).

Pokles zárobku sa zisťuje za obdobie 12 kalendárnych mesiacov predchádzajúcich dňu, ku ktorému sa rozhoduje o nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku.

Podmienka poklesu zárobku je splnená, ak mesačný priemer hrubých zárobkov občana za obdobie uvedené v odseku 7 je najmenej o tretinu nižší ako porovnateľný zárobok.

Podmienka poklesu zárobku je splnená aj vtedy, ak mesačný priemer hrubých zárobkov občana za obdobie uvedené v odseku 7 nie je vyšší ako suma minimálnej mzdy^7a platná ku dňu, ku ktorému sa rozhoduje o nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku.

Hrubým zárobkom občana na zistenie poklesu zárobku je hrubý zárobok uvedený v § 12 ods. 2, neobmedzený podľa osobitného predpisu.^7aa Odmena za prácu vykonávanú na základe dohody o pracovnej činnosti sa započítava do hrubého zárobku, aj keď činnosť vykonávaná na základe takejto dohody nezakladá účasť na dôchodkovom zabezpečení.

Porovnateľný zárobok je priemerný mesačný zárobok, z ktorého bol vypočítaný čiastočný invalidný dôchodok neobmedzený podľa § 12 ods. 6 a zvýšený podľa odseku 12.

Priemerný mesačný zárobok, z ktorého bol vypočítaný čiastočný invalidný dôchodok neobmedzený podľa § 12 ods. 6, sa zvyšuje za každý kalendárny rok nasledujúci po poslednom kalendárnom roku rozhodného obdobia na určenie tohto zárobku do 31. decembra 1989 o 2 %; za rok 1990 sa zvyšuje o 4 %, za rok 1991 sa zvyšuje o 16,5 %, za rok 1992 sa zvyšuje o 21,2 %, za rok l993 sa zvyšuje o 18,4 %, za rok 1994 sa zvyšuje o 17 %, za rok 1995 sa zvyšuje o 14,3 %, za rok l996 sa zvyšuje o 13,3 % a za každý ďalší kalendárny rok nasledujúci po roku l996 sa zvyšuje o 12 %.

Ak bol čiastočný invalidný dôchodok vypočítaný z pevne určenej sumy, táto suma sa zvyšuje za každý kalendárny rok nasledujúci po roku, v ktorom bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, podľa odseku 12.

Na sirotský dôchodok má nárok nezaopatrené dieťa, ak zomrel rodič (osvojiteľ) dieťaťa alebo občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, pokiaľ bolo dieťa v čase jeho smrti naňho prevažne odkázané výživou, ktorú zo závažných príčin nemohli zabezpečiť jeho rodičia.

Za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky^7f a po jej skončení najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak

Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré je po skončení povinnej školskej dochádzky vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie^7a a od skončenia povinnej školskej dochádzky mu nevznikol nárok na hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie,^7b najdlhšie do 18 rokov jeho veku.

Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré v dobe školských prázdnin v školskom roku, v ktorom skončilo povinnú školskú dochádzku, vstúpilo do zamestnania, s výnimkou príležitostného zamestnania.

Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ak už skončilo jedno vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický titul.^7c

Nárok na sirotský dôchodok nevznikne dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo jeho manželovi. Nárok na sirotský dôchodok zaniká osvojením dieťaťa; nárok sa obnovuje zrušením osvojenia.

Nárok na sirotský dôchodok nevzniká nezaopatrenému dieťaťu, ktorému po zomretom rodičovi (osvojiteľovi) alebo občanovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, vznikol nárok na sirotský výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu^7ga (ďalej len „sirotský výsluhový dôchodok“).

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa tvorí 30% a obojstranne osirelého dieťaťa 50% starobného, invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, na ktorý mal alebo by mal zomretý nárok v čase smrti. Ustanovenia § 47 ods. 1 časti vety za bodkočiarkou a ods. 2 a 3 tu platia obdobne.

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 400 Sk mesačne a sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa najmenej 600 Sk mesačne.

Na dôchodok manželky má nárok manželka občana, ktorý bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na starobný, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo požívateľa starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, ak nie je zárobkove činná, nemá nárok na iný dôchodok a

Dôchodok manželky patrí len po dobu, po ktorú trvá manželstvo.

Dôchodok manželky je 570 Sk mesačne.

Sociálny dôchodok sa môže priznať občanovi, ktorého životné potreby nie sú zabezpečené, ak

Sociálny dôchodok sa môže priznať až do sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,^7ca ak sociálny dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu. Ak poberateľ sociálneho dôchodku má aj iný dôchodok alebo iný príjem, sociálny dôchodok sa môže priznať v takej sume, aby úhrn dôchodkov, úhrn sociálneho dôchodku a iného príjmu alebo úhrn dôchodkov a iného príjmu sa rovnal sume životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom. Ak je na sociálny dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu uvedený v § 54 ods. 6, tento dôchodok sa môže priznať do úhrnu súm životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom a ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.^7cb Ak poberateľ sociálneho dôchodku alebo jeho rodinný príslušník má aj iný dôchodok alebo iný príjem, sociálny dôchodok sa môže priznať v takej sume, aby úhrn dôchodkov, úhrn sociálneho dôchodku a iného príjmu alebo úhrn dôchodkov a iného príjmu sa rovnal úhrnu súm životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom a ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom. Ak podmienky na priznanie sociálneho dôchodku spĺňajú obaja manželia (druh a družka), sociálny dôchodok sa môže priznať iba manželovi (druhovi), a to do sumy rozdielu medzi úhrnom súm životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom a ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom a úhrnom dôchodkov alebo úhrnom dôchodkov a iných príjmov oboch manželov (druha a družky).

Pri zvýšení sumy životného minima sa sociálny dôchodok môže priznať do sumy životného minima zvýšeného podľa osobitného predpisu^7cc na základe žiadosti oprávneného, najskôr odo dňa podania žiadosti.

Iným príjmom podľa odseku 2 je príjem podľa osobitného predpisu^7cd s výnimkou prídavkov na deti a príspevku na bývanie podľa osobitného predpisu.^7cda

Ak starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je jediným zdrojom príjmu poberateľa takéhoto dôchodku a nedosahuje 1,1-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,^7ca zvyšuje sa tento dôchodok na 1,1-násobok tejto sumy. Ak poberateľ takéhoto dôchodku má aj iný dôchodok alebo iný príjem a úhrn dôchodkov alebo úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a iného príjmu nedosahuje 1,1-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, zvyšuje sa dôchodok tak, aby úhrn dôchodkov alebo úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a iného príjmu sa rovnal 1,1-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom. Na určenie iného príjmu platí rovnako § 52 ods. 4.

Ak je na starobný dôchodok alebo na invalidný dôchodok, ktorý nedosahuje 1,1-násobok úhrnu súm životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom^7ca a ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,^7cb odkázaný aj rodinný príslušník poberateľa takéhoto dôchodku, zvyšuje sa tento dôchodok na 1,1-násobok tejto sumy. Ak poberateľ takéhoto dôchodku alebo jeho rodinný príslušník má aj iný dôchodok alebo iný príjem a úhrn dôchodkov alebo úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a iných príjmov nedosahuje 1,1-násobok úhrnu súm životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom a ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, zvyšuje sa dôchodok tak, aby úhrn dôchodkov alebo úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a iných príjmov sa rovnal 1,1-násobku úhrnu súm životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom a ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obaja manželia, zvýši sa dôchodok patriaci manželovi, a to spôsobom ustanoveným v prvej vete. Na určenie iného príjmu platí rovnako § 52 ods. 4.

Dôchodok sa podľa odsekov 1 až 3 zvyšuje iba vtedy, keď si dôchodca, ktorý nie je požívateľom starobného alebo invalidného dôchodku, pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody nemôže zvýšiť životnú úroveň vlastnou prácou; to obdobne platí aj pre rodinného príslušníka dôchodcu.

Pri zvýšení dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu sa neprihliada na príjem zo zárobkovej činnosti dôchodcu staršieho ako 70 rokov a jeho rodinného príslušníka staršieho ako 70 rokov alebo z pracovnej činnosti nepresahujúcej 60 pracovných dní v kalendárnom roku. Vykonávací predpis ustanoví, čo sa rozumie príjmom dôchodcu a jeho rodinného príslušníka.

Zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu sa nezapočítava do výšky dôchodku rozhodnej pre výpočet iných dôchodkov.

Za rodinných príslušníkov dôchodcu sa považujú, pokiaľ žijú s dôchodcom v spoločnej domácnosti a sú naňho odkázaní výživou,

Účastníkmi odboja sú občania, ktorí podľa potvrdenia príslušného vojenského orgánu spĺňajú podmienky ustanovené zákonom č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie v znení neskorších predpisov (ďalej len „účastníci odboja“). Pre účastníkov odboja a pozostalých po nich platia ostatné ustanovenia tohto zákona s odchýlkami ustanovenými v tomto diele.

Účastníci odboja sa na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú do štyroch skupín:

Nároky účastníkov odboja z I. svetovej vojny a pozostalých po nich upravuje vykonávací predpis.

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že sa od veku 60 rokov u muža a veku 55 rokov u ženy odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 55 rokov u muža a 50 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 57 rokov u muža a 52 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 59 rokov u muža a 54 rokov u ženy.

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníčky odboja je 55 rokov, pokiaľ ustanovenia odsekov 1 a 2 nie sú pre ňu výhodnejšie.

Ak iné ustanovenia tohto zákona o veku potrebnom pre nárok na starobný dôchodok sú výhodnejšie, platia tieto ustanovenia.

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že sa od veku 65 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 60 rokov u účastníka odboja I. skupiny a 62 rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníčky odboja I. a II. skupiny, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov, sa určí tak, že sa od veku 60 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 55 rokov, ak ide o účastníčku odboja I. skupiny, a 57 rokov, ak ide o účastníčku odboja II. skupiny.

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 64 rokov, a ak ide o ženu, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov, 59 rokov.

Základná výmera starobného a invalidného dôchodku tvorí pre účastníkov odboja

Ustanovenia § 22 ods. 2 a 4 a § 30 ods. 4 a 6 platia s tým, že

Za každý začatý rok odbojovej činnosti sa zvyšuje starobný a invalidný dôchodok účastníka odboja

Zvýšenie dôchodku o tieto sumy patrí aj nad hranice ustanovené v odseku 2.

Najvyššia výmera starobného a invalidného dôchodku účastníka odboja je 9 219 Sk mesačne.

Najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku je, ak ide o účastníka odboja

Najnižšia výmera čiastočného invalidného dôchodku účastníka odboja je polovica najnižšej výmery invalidného dôchodku.

Najvyššie výmery úhrnov, vyplácaných dôchodkov sú 8 697 Sk mesačne, ak je jedným z vyplácaných dôchodkov starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok účastníka odboja.

Vdove po účastníkovi odboja patrí vdovský dôchodok, ak sa splní niektorá z podmienok ustanovených v § 46 ods. 2 písm. a), c) až e), aj po uplynutí dvoch rokov po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok.

Najnižšia výmera vdovského dôchodku vdovy po účastníkovi odboja I. skupiny je 1 300 Sk mesačne, po účastníkovi odboja II. skupiny 1 100 Sk mesačne a po účastníkovi odboja III. a IV. skupiny 1 070 Sk mesačne. Ustanovenia § 47 ods. 5 a 6 platia pritom aj tu.

Ak ide o účastníčku odboja, ktorá nemá príjem zo zamestnania alebo z inej zárobkovej činnosti a poberá len vdovský dôchodok alebo vdovský a čiastočný invalidný dôchodok, je najnižšou výmerou vdovského dôchodku alebo úhrnu dôchodkov suma uvedená v § 64 ods. 2 podľa toho, do ktorej skupiny účastníkov odboja je zaradená.

Vdovský dôchodok sa vdove zárobkove činnej nekráti, ak ide o účastníčku odboja alebo vdovu po účastníkovi odboja.

Najnižšia výmera starobného alebo invalidného dôchodku vdovy po účastníkovi odboja, ktorá nemá nárok na vdovský dôchodok, je 1 300 Sk mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja I. skupiny, 1 100 Sk mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja II. skupiny, a 1 070 Sk mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja III. a IV. skupiny.

Najnižšia výmera sirotského dôchodku jednostranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je 600 Sk mesačne a sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja 800 Sk mesačne.

Ak sa účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa účastníkovi odboja

Ak sa vdove po účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa najmenej vo výške ustanovenej v § 65 ods. 2.

Ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, alebo že sa neprávom odoprela alebo že sa priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí, dávka sa zvýši alebo prizná.

Dávka sa zvýši alebo prizná podľa odseku 1 odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac však za tri roky späť odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na dávku alebo na jej zvýšenie.

Dávka uvedená v § 94 ods. 3 sa môže odňať najskôr odo dňa, ktorým sa zmenili skutočnosti rozhodné pre jej priznanie.

Ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že dávka sa priznala neprávom, dávka sa odníme.

Ak sa zistí, že dávka sa priznala vo vyššej sume, ako patrí, dávka sa zníži.

Ak sa zmenia skutočnosti rozhodné pre nárok na výplatu dávky, jej výplata sa zastaví alebo sa dávka vypláca v nižšej alebo vyššej sume.

Dávka sa odníme alebo zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila. Dávka podmienená dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom však patrí v doterajšej výške až do dňa predchádzajúceho dňu jej najbližšej výplaty, ktorá nasleduje po dni doručenia rozhodnutia o odňatí alebo znížení dávky alebo zastavenia jej výplaty. Ak sa výplata tejto dávky zastavila podľa § 106 ods. 3 a ak sa zistí, že občan prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným už pred zastavením výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia výplaty; ak sa zistí, že občan prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným až po zastavení výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa, ktorým prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným.

Ak zanikol nárok na dávku alebo na jej výplatu, prípadne na časť výplaty pre priznanie inej dávky, zúčtujú sa sumy inej dávky patriace odo dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky vyplatenými za ten istý čas.

Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti zaniká, ak nie je uvedené inak, uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrí. Uvedené lehoty neplynú počas konania o dávke a po dobu, po ktorú občanovi, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

Starobný dôchodok sa nevypláca po dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a po dobu dočasnej pracovnej neschopnosti, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské alebo plat, alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu,^13a pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

Ak občan vykonáva zamestnanie dojednané na dobu najviac jedného roka, starobný dôchodok sa vypláca, a to aj za dobu, keď mu patrí nemocenské z tohto zamestnania. U samostatne zárobkovo činnej osoby, spolupracujúcej osoby, starostu obce a primátora mesta a hlavného kontrolóra vykonávajúceho činnosť podľa osobitného predpisu^13b sa podmienka dojednania zamestnania na dobu najviac jedného roka považuje za splnenú.

Zamestnaním sa rozumie zamestnanie v pracovnom pomere, pracovná činnosť v pomere člena výrobného družstva a poľnohospodárskeho družstva, práce vykonávané na základe dohody o pracovnej činnosti, služba v ozbrojených silách a iné činnosti, ktoré sa podľa tohto zákona alebo predpisov vydaných podľa neho hodnotia pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku. Zamestnaním sa rozumie aj činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na to, či je zúčastnená na sociálnom zabezpečení.

Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok sa nevypláca po dobu poskytovania nemocenského priznaného na podklade nemocenského zabezpečenia z doby pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa § 34 ods. 1 písm. a) a § 38 sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za ktorej výkonu došlo k úrazu alebo ochoreniu; to platí obdobne, ak k úrazu alebo ochoreniu došlo pri výkone civilnej služby.

Ak sa priznáva starobný alebo invalidný dôchodok spätne aj za dobu, po ktorú sa občanovi poskytovalo hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie,²⁷ vykonávateľ dôchodkového zabezpečenia^27a zúčtuje za túto dobu priznaný dôchodok občana a poskytnuté hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie a

Dávky sa vyplácajú dopredu v pravidelných mesačných lehotách určených platiteľom dávky, ak vykonávací predpis neustanoví inak. Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa vypláca spolu s dôchodkom, ku ktorému patrí.

Dávky sa môžu vyplácať preddavkom; preddavky sa zúčtovávajú za obdobie nepresahujúce 12 mesiacov, ak nejde o zúčtovanie dôchodku z cudziny. Ak dávky nedosahujú 100 Sk mesačne, môžu sa vyplácať v dlhších ako mesačných lehotách. Podrobnosti ustanoví vykonávací predpis.

Výška dávok sa zaokrúhľuje na celé koruny hore.

Dávky sa vyplácajú v hotovosti; na základe žiadosti oprávneného sa dávka dôchodkového zabezpečenia alebo jeho časť môže poukazovať na účet oprávneného v československom peňažnom ústave. Príjemcom dávky je oprávnený alebo jeho zákonný zástupca alebo osobitný príjemca.

Osobitným príjemcom je

Príslušny štátny orgán ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom v prípadoch, keby sa výplatou dávky doterajšiemu príjemcovi zrejme nedosiahol účel, na ktorý má dávka slúžiť, alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je dôchodca povinný vyživovať, alebo ak oprávnený, prípadne jeho zákonný zástupca nemôže výplatu prijímať. Súhlas oprávneného, prípadne jeho zákonného zástupcu s ustanovením osobitného príjemcu sa vyžaduje iba v prípade, že oprávnený, prípadne jeho zákonný zástupca nemôže výplatu prijímať.

Zákonný zástupca a osobitný príjemca sú povinní dávku použiť iba v prospech oprávneného a osôb, ktoré je oprávnený povinný vyživovať. Osobitný príjemca ustanovený oprávnenému, ktorý nemôže výplatu prijímať, používa dávku podľa pokynov oprávneného.

Príslušny štátny orgán dohliada, ako ním ustanovený osobitný príjemca plní svoje povinnosti; ak osobitný príjemca svoje povinnosti neplní, príslušny šátny orgán ustanoví iného príjemcu.

Ak sa dávka vypláca osobitnému príjemcovi podľa odseku 2 písm. b), môže on alebo oprávnený kedykoľvek po nadobudnutí spôsobilosti na právne úkony požiadať platiteľa dávky, aby sa dávka vyplácala už do rúk oprávneného; ak tak neurobí, vypláca sa dávka aj naďalej doterajšiemu príjemcovi.

Ak je dávka vyplácaná osobitnému príjemcovi podľa odseku 2 písm. a) a c), môže sa vyplatiť bezhotovostným prevodom z účtu príslušného štátneho orgánu alebo obce na účet osobitného príjemcu.

Na dávky a služby nemajú nárok občania, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Československej socialistickej republiky.

Dávky sa nevyplácajú do cudziny a nepatria za čas, po ktorý sa oprávnený zdržiava v cudzine trvale. O tom, že sa dávka pri pobyte v cudzine do cudziny nevypláca, sa nevydáva rozhodnutie. Služby sociálnej starostlivosti sa počas pobytu v cudzine neposkytujú.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia iba vtedy, keď medzinárodná zmluva neustanoví inak.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky môže po dohode s ostatnými zúčastnenými orgánmi výnosom ustanoviť podmienky nároku a výplaty dávok odchylne od ustanovení odsekov 1 a 2 alebo môže povoliť výnimky z ustanovení odsekov 1 a 2.

Nárok na dávku zaniká dňom smrti oprávneného.

Ak oprávnený zomrel po uplatnení nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, vstupujú do ďalšieho konania o dávke a nadobúdajú nárok na sumy splatné do dňa smrti oprávneného postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti. Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok po zomretom.

Ak sa dávka priznala pred smrťou oprávneného, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili do dňa smrti oprávneného, členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok ustanovených v odseku 2.

Nároky prechádzajúce na osoby uvedené v odsekoch 2 a 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto pozostalých.

Nároky na dávky sa nemôžu postúpiť.

Dohoda o zrážkach z dôchodku sa môže uzavrieť iba pre pohľadávky na výživnom a na príspevku na výživu, a to až do sumy, ktorú možno zraziť výkonom rozhodnutia. Občan môže s platiteľom dávky uzavrieť dohodu o zrážkach z dôchodku na úhradu preplatku na dávke, a to až do sumy, ktorú možno zraziť výkonom rozhodnutia. Ostatné dávky nemôžu byť predmetom dohody o zrážkach.

Pre výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku platia predpisy o výkone súdnych rozhodnutí zrážkami zo mzdy a ustanovenia o výkone rozhodnutia podľa osobitného predpisu.^27ba Ak však ide o výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku občana, ktorý zo svojho dôchodku uhrádza náklady za pobyt v ústave sociálnej starostlivosti, ktorého zriaďovateľom je štát alebo obec, nepodlieha výkonu rozhodnutia suma potrebná na úhradu pobytu a suma rovnajúca sa výške vreckového v týchto ústavoch; zostávajúca časť dôchodku potom podlieha výkonu rozhodnutia celá. Ostatné dávky nepodliehajú výkonu rozhodnutia.

Oprávnený alebo iný príjemca dávky alebo služby sociálnej starostlivosti je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku a výplatu alebo poskytovanie.

Ak bol oprávnený alebo iný príjemca vyzvaný orgánom sociálneho zabezpečenia, aby osvedčil skutočnosti rozhodné pre nárok na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku alebo výplatu, je povinný výzve vyhovieť, a to v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak orgán sociálneho zabezpečenia neurčil dlhšiu lehotu; ak tak neurobí v určenej lehote, môže sa výplata dávky, prípadne poskytovanie služby sociálnej starostlivosti zastaviť, ak oprávnený alebo iný príjemca bol vo výzve na tento následok upozornený.

Výplata dávky alebo poskytovanie služby sociálnej starostlivosti podmienené nepriaznivým zdravotným stavom sa môže zastaviť, ak sa občan, ktorého zdravotný stav treba zistiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu a občan, prípadne jeho zákonný zástupca alebo osobitný príjemca sa upozornil na možnosť zastavenia výplaty dávky alebo poskytovania služby sociálnej starostlivosti.

Ak sa občan so zmenenou pracovnou schopnosťou nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu, nepovažuje sa odo dňa uvedeného v rozhodnutí orgánu sociálneho zabezpečenia za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou; podmienkou však je, že bol na túto možnosť občan so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo jeho zákonný zástupca upozornený.

Občania, od ktorých je príslušný štátny orgán oprávnený požadovať úhradu nákladov vynaložených na dávky alebo služby sociálnej starostlivosti, sú povinní v lehote uvedenej v odseku 2 osvedčiť výšku svojich príjmov a hlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodné pre výšku tejto úhrady.

Príjemca dávky, ktorý nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä vtedy, keď nesplnil ohlasovaciu povinnosť, dávku vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť.

O povinnosti vrátiť dávku poskytnutú neprávom alebo v nesprávnej výške rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní, znížení alebo odňatí dávky alebo jej časti. Sumy neprávom prijaté sa môžu zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo zo mzdy oprávneného; pritom obdobne platia predpisy o výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.

Nárok na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, výkonu rozhodnutia, alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.

O povinnosti uhradiť výdavky vynaložené na službu sociálnej starostlivosti poskytnutú neprávom, bez úhrady nákladov alebo len za nižšiu úhradu platia ustanovenia odsekov 1 až 3.

Rozhodnutie vydané podľa odsekov 2 a 4 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov po uplynutí lehoty ustanovenej pre splnenie uloženej povinnosti.

Organizácie sú povinné viesť potrebné záznamy o skutočnostiach rozhodných pre nároky na dávky, ich výšku a výplatu a predkladať ich príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia.

Zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu sú organizácie povinné písomne hlásiť, ak nie je určené inak, do ôsmich dní; vykonávací predpis ustanoví náležitosti a spôsob hlásenia. Na výzvu orgánov sociálneho zabezpečenia sú organizácie povinné podať hlásenie a predložiť záznamy v lehote určenej týmto orgánom, ak lehota nie je určená do ôsmich dní od doručenia výzvy.

Orgány sociálneho zabezpečenia majú právo preskúmať správnosť a úplnosť záznamov a hlásení a včasnosť a spôsob ich predloženia a podania.

Ak organizácia nepodala hlásenie alebo nepredložila záznam buď vôbec, alebo nie určeným spôsobom alebo včas alebo podané hlásenie, predložený záznam alebo údaje potvrdené organizáciou boli nesprávne, a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy rozhoduje orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý je príslušný rozhodovať o dávke. Nárok na náhradu neprávom vyplatených súm zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia zistil, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku a počas výkonu rozhodnutia.

Za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, zákonov národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom zabezpečení, ustanovení § 84 ods. 2, § 85 až 87, 90, 92, § 97 ods. 3 a § 101 zákona č.121/1975 Zb. a z predpisov ich vykonávajúcich, je príslušny štátny orgán oprávnený uložiť organizácii pokutu až do sumy 100 000 Sk a pri opätovnom porušení povinností, za nedodržanie ktorých sa už pokuta uložila, pokutu až do výšky 500 000 Sk.

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa príslušný štátny orgán dozvedel o porušení povinností, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď ich organizácia porušila. Pokutu nemožno uložiť, ak organizácii za to isté porušenie povinností už pokutu alebo inú majetkovú sankciu uložil iný orgán podľa iných právnych predpisov, alebo ak ide o orgán (útvar), vykonávajúci sociálne zabezpečenie vojakov z povolania.

Orgánmi sociálneho zabezpečenia sú Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rád.

Ak ide o sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia federálne ministerstvá národnej obrany a vnútra, ministerstvá vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík a orgány uvedené v § 142.

Ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí republík - a pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy - federálne ministerstvá národnej obrany a vnútra a ministerstvá spravodlivosti republík postupujú pri plnení úloh v oblasti sociálneho zabezpečenia v súčinnosti s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí.

O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú príslušné štátne orgány republík, a pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgány uvedené v § 142. Ak niektorý z uvedených orgánov priznal dávku dôchodkového zabezpečenia, ktorá vylučuje poskytovanie inej dávky dôchodkového zabezpečenia ním vyplácanej, ale priznanej iným orgánom, rozhodne súčasne o odňatí tejto dávky. Ak sa splnili podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov a vdovského alebo sirotského dôchodku, vypláca oba dôchodky orgán, ktorý vypláca starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov.

Konanie o dávke dôchodkového zabezpečenia sa začína na základe písomnej žiadosti. Za deň uplatnenia nároku na túto dávku sa považuje deň, keď sa oprávnený prvý raz obrátil na príslušnú organizáciu alebo na príslušný orgán so žiadosťou o jej priznanie.

Konanie o zmene poskytovania alebo výšky už priznanej dávky dôchodkového zabezpečenia sa začína na základe písomnej žiadosti alebo z podnetu orgánu, ktorý je príslušný rozhodnúť o tejto zmene, ak nie je ustanovené inak.

Žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia podávajú

Občania, ktorí už nie sú v pracovnom alebo inom pomere [odsek 1 písm. a) až d)] s organizáciou, ale poberajú z tohto pomeru dávky nemocenského poistenia (zabezpečenie v chorobe, zabezpečenie matky a dieťaťa), podávajú žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia v organizácii, ktorá by bola pre nich príslušná v čase trvania ich pracovného alebo iného pomeru.

Pozostalí po občanoch uvedených v odseku 1 písm. a) až d) a v odseku 2 podávajú žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia v organizáciách (u orgánov), ktoré by boli príslušné prijať žiadosť týchto občanov o dávku dôchodkového zabezpečenia. Pozostalí po občanoch uvedených v odseku 1 písm. e) a po nepracujúcich dôchodcoch podávajú žiadosť o dôchodok na príslušnom štátnom orgáne.

Ak je občan v čase podania žiadosti o dávku dôchodkového zabezpečenia práceneschopný a má trvalý pobyt v inom okrese, než v ktorom je sídlo organizácie, alebo ak pozostalý po občanovi má trvalý pobyt v inom okrese, než v ktorom je sídlo organizácie, v ktorej bol občan zamestnaný, môže sa žiadosť o túto dávku podať na príslušnom štátnom orgáne.

Organizácia, ktorá spísala žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia, je povinná ju predložiť príslušnému štátnemu orgánu bez meškania, najdlhšie do ôsmich dní odo dňa spísania žiadosti o túto dávku. Príslušná organizácia (štátny orgán) nesmie odmietnuť spísanie žiadosti o dávku dôchodkového zabezpečenia, a to aj keď sa domnieva, že občan nespĺňa podmienky určené pre nárok na dôchodok, alebo ak žiadosť občana nie je doložená potrebnými dokladmi.

Žiadosť o dávku sociálnej starostlivosti alebo službu sociálnej starostlivosti sa podáva na príslušnom štátnom orgáne.

Vykonávací predpis ustanoví, aké náležitosti musí žiadosť obsahovať, a upraví povinnosť organizácií vyžadovať výpisy z evidencie dôb zamestnania u príslušných orgánov a prikladať tieto výpisy k žiadostiam o dávku.

Rozhodnutie o dávkach dôchodkového zabezpečenia uvedených v § 7 písm. a) a b) sa vydáva písomne. Pri vyhotovení rozhodnutia s použitím automatizovanej výpočtovej techniky sa rozhodnutie môže vydať v medzinárodnej abecede s predtlačenou pečiatkou orgánu sociálneho zabezpečenia a menom, priezviskom a funkciou pracovníka zodpovedného za vydanie rozhodnutia.

Orgán rozhodujúci o invalidnom dôchodku (čiastočnom invalidnom dôchodku) rozhodne bez novej žiadosti aj o čiastočnom invalidnom dôchodku (invalidnom dôchodku), ak v priebehu konania zistí, že občan je čiastočne invalidný (invalidný).

V konaní o priznanie podpory pri narodení dieťaťa a pohrebného sa vydáva písomné rozhodnutie, len ak sa dávka nepriznáva vôbec alebo v požadovanom rozsahu; v konaní o poskytnutie kúpeľnej starostlivosti sa písomné rozhodnutie nevydáva.

Rozhodnutie o dávkach sociálnej starostlivosti sa vydáva písomne. Rozhodnutie o službách sociálnej starostlivosti sa vydáva písomne, len ak to vyplýva z povahy služby. Zákony národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom zabezpečení ustanovia, kedy sa v konaní o dávkach sociálnej starostlivosti a službách sociálnej starostlivosti písomné rozhodnutie nevydáva.

O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zákonnom nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia uvedenú v § 7 písm. a) č. 1 až 8 a písm. b) rozhoduje súd;¹⁵ ak však ide o rozhodnutie o zvýšení pre bezvládnosť k sociálnemu dôchodku, rozhoduje súd o opravnom prostriedku až proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu.

Opravný prostriedok nie je prípustný

Ak navrhovateľ nemá všeobecný súd v Československej socialistickej republike, je príslušný rozhodnúť o opravnom prostriedku súd, v obvode ktorého má sídlo orgán, ktorý rozhodnutie vydal.

Ak účastník konania pred uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku požiada o oznámenie podkladov pre výpočet dávky dôchodkového zabezpečenia, začína nová lehota na podanie opravného prostriedku plynúť odo dňa, keď sa účastníkovi tieto podklady doručili.

Opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, môže navrhovateľ vziať späť bez súhlasu súdu, ak sa mu novým rozhodnutím príslušného orgánu plne vyhovelo.

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o znížení alebo odňatí dávky alebo zastavení výplaty dávky a proti rozhodnutiu vydanému podľa § 106 ods. 4 nemá odkladný účinok.

Orgány sociálneho zabezpečenia nemajú nárok na náhradu nákladov vzniknutých v konaní o dávkach a službách sociálnej starostlivosti.

Príslušny štátny orgán nahrádza v rozsahu ustanovenom vykonávacím predpisom náklady vzniknuté občanom, prípadne ich sprievodcom, ktorí sa na vyzvanie dostavia na konanie orgánu uvedeného v § 118 alebo sa pre potreby tohto orgánu podrobia vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu.

Nároky na náhradu trov občanov v konaní pred súdom upravujú osobitné predpisy.¹⁶

Starobné a invalidné dôchodky účastníkov odboja sa okrem zvýšenia podľa § 146 ods. 1 ďalej zvyšujú o 120 Sk mesačne, ak ide o dôchodok účastníka odboja I. skupiny, o 80 Sk mesačne, ak ide o dôchodok účastníka odboja II. skupiny, a o 30 Sk mesačne, ak ide o dôchodok účastníka odboja III. a IV. skupiny.

Ak sú splnené podmienky zvýšenia starobného a invalidného dôchodku tak podľa odseku 1, ako aj podľa § 146 ods. 3 a 4, patrí len jedno zvýšenie, a to vyššie.

Dôchodky priznané pred 1. októbrom 1988 sa zvyšujú od splátky dôchodku splatnej po 30. septembri 1988.

Pri súbehu nárokov na výplatu viacerých dôchodkov patrí zvýšenie iba k jednému dôchodku, a to najvyššie zvýšenie. Zvýšenie k dôchodku upravenému pre súhrn nárokov na výplatu dôchodkov patrí v plnej výške; doterajšia úprava nárokov na výplatu dôchodkov pri ich súbehu zostáva pritom i po pripočítaní tohto zvýšenia naďalej zachovaná.

Ak však ide o zvýšenie dôchodku vyplácaného v súbehu s vdovským dôchodkom po účastníkovi odboja upraveným podľa § 152, znižuje sa úhrn zvýšenia o sumu, o ktorú bol takto upravený vdovský dôchodok, prípadne znížený o sumy zvýšenia podľa prv platných predpisov,¹⁷ pokiaľ boli v najnižšej výmere ustanovenej prv platnými predpismi zahrnuté.

Zvýšenie patriace podľa tohto zákona a zvýšenie dôchodkov podľa prv platných predpisov¹⁷ sa zlučujú s dôchodkom, ku ktorému patria, a tvoria s ním naďalej jeden celok; zlúčením s dôchodkom nároky na tieto zvýšenia zanikajú.

Pri súbehu nárokov na výplatu viacerých dôchodkov sa zvýšenie podľa tohto zákona a podľa zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 76/1979 Zb. o zvýšení dôchodkov a zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb. o zvýšení dôchodkov a niektorých zmenách zákona o sociálnom zabezpečení zlučujú so starobným, invalidným dôchodkom alebo dôchodkom za výsluhu rokov, a ak ide o súbeh nárokov na vdovský a sirotský dôchodok, s vdovským dôchodkom. Zvýšenie podľa zákona č. 108/1984 Zb. o zvýšení niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení sa vždy zlučuje s tým dôchodkom, ku ktorému patrí. Zvýšenie podľa zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb. sa však zlučuje s vdovským, prípadne sirotským dôchodkom, ak ide o súbeh týchto dôchodkov s invalidným alebo čiastočným invalidným dôchodkom, ktoré boli prepočítané podľa čl. III ods. 2 zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb.

O nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 1. októbrom 1988 a o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, sa rozhodne podľa prv platných predpisov s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Dávky priznané podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 sa považujú za dávky podľa predpisov platných po 30. septembri 1988, a to vo výške, v akej patrili k 30. septembru 1988 po zvýšení podľa šiestej časti, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

Podľa tohto zákona sa posudzujú od 1. októbra 1988 aj nároky na dávky, ktorých podmienky ustanovené týmto zákonom sa splnili pred týmto dňom a nezakladali nárok na dávky podľa prv platných predpisov, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

Občanom, ktorí pred 1. októbrom 1988 splnili podmienky nároku na dôchodok ustanovené prv platnými predpismi okrem podmienky trvania zamestnania,¹⁸ vznikne nárok na dôchodok po 30. septembri 1988, len ak chýbajúcu podmienku splní po tomto dni, a to za podmienok ustanovených prvšími predpismi a vo výške podľa tohto zákona; ak tento občan po 30. septembri 1988 splní vekovú podmienku vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a bol zamestnaný najmenej 25 rokov, vymeria sa mu tento dôchodok, ako by šlo o vznik nároku na starobný dôchodok. Ustanovenie predchádzajúcej vety však neplatí, ak pracujúci získal potrebnú dobu zamestnania pre nárok na starobný dôchodok z I. pracovnej kategórie; za deň vzniku nároku sa v tomto prípade považuje 1. október 1988.

Výška starobného dôchodku občanov, ktorí splnili podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. októbrom 1988, sú po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaní k 30. septembru 1988 a nepoberali starobný dôchodok ani jeho časť, sa určí podľa predpisov platných po 30. septembri 1988. Táto výška však nesmie byť nižšia ako výška určená podľa prv platných predpisov.

K starobnému dôchodku vymeranému podľa odseku 1 prvej vety nepatrí zvýšenie podľa šiestej časti a ani podľa prv platných predpisov.¹⁷

Zvýšenie starobného dôchodku priznaného podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 za dobu ďalšieho zamestnania vykonávaného po 30. septembri 1988 patrí až do najvyšších výmer ustanovených týmto zákonom.

Najvyššie výmery úhrnu dôchodkov pri súbehu ustanovené týmto zákonom tiež platia, ak jedným z dôvodov je starobný dôchodok vymeraný podľa § 164 ods. 1.

Ak sa požívateľ invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku priznaného pred 1. októbrom 1988 stal čiastočne invalidným (invalidným), vymeria sa čiastočný invalidný (invalidný) dôchodok podľa predpisov platných po 30. septembri 1988. Čiastočný invalidný dôchodok nesmie byť nižší ako polovica doterajšieho invalidného dôchodku; invalidný dôchodok nesmie byť nižší ako doterajší čiastočný invalidný dôchodok.

Čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 ods. 3 sa prizná najskôr od 1. októbra 1988.

Ak zanikol nárok na invalidný, čiastočný invalidný alebo vdovský dôchodok, ktorý vznikol pred 1. októbrom 1988, a po 30.septembri 1988 do dvoch rokov po zániku tohto nároku vznikol znova nárok na taký dôchodok, nesmie byť novopriznaný dôchodok nižší ako predošlý dôchodok patriaci ku dňu zániku nároku včítane zvýšení, ktoré by k nemu patrili, keby nárok naň trval k 1. októbru 1988. Ustanovenie predchádzajúcej vety obdobne platí pre sirotský dôchodok; nie je pritom rozhodujúce, kedy naň znova vznikol nárok.

Nárok na výchovné k čiastočnému invalidnému dôchodku zaniká od splátky dôchodku splatnej po 30. septembri 1988.

Zvýšenie výchovného pre bezvládnosť priznané podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 sa poskytuje v doterajšej výške; potom ho možno len znížiť alebo odobrať za podmienok ustanovených predpismi platnými pred 1. októbrom 1988.

Príslušný orgán národného výboru najneskôr do 30. septembra 1988 posúdi, ktoré z detí, ktoré bolo pred 1. októbrom 1988 uznané za invalidné a vyžadujúce stálu starostlivosť podľa prv platných predpisov, spĺňa podmienky pre uznanie za dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť s nárokom na príplatok k výchovnému vo výške 700 Sk mesačne.

Zaopatrovací príspevok dieťaťu sa zvýši na sumu 400 Sk mesačne bez žiadosti od 1. októbra 1988.

Pokiaľ zaopatrovací príspevok podľa tohto zákona už nepatrí, bude sa poskytovať podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988, ak patril k 30. septembru 1988.