Školskými zariadeniami na výkon ústavnej výchovy a ochrannej výchovy sú detské domovy a osobitné výchovné zariadenia (ďalej len „zariadenia“).

Za mládež sa na účely tejto vyhlášky považujú maloletí vo veku od troch do osemnástich rokov, prípadne do skončenia prípravy na povolanie.

Ústavná výchova¹ sa vykonáva v detských domovoch alebo v osobitných výchovných zariadeniach. Ústavná výchova mládeže, u ktorej sa podľa osobnej dokumentácie alebo pri komplexnom vyšetrení² zistilo, že jej vývin bol v doterajšom prostredí ohrozený, sa vykonáva v detských domovoch. Ústavná výchova mládeže, u ktorej sa pri komplexnom vyšetrení zistili aj nedostatky v sociálnej prispôsobivosti, osobných vlastnostiach a v charakterovom vývine (ďalej len „ťažko vychovateľná mládež“), sa vykonáva v osobitných výchovných zariadeniach.

Ochranná výchova³ sa vykonáva len v osobitných výchovných zariadeniach.

Do detských domovov sa umiestňuje mládež obidvoch pohlaví. Do osobitných výchovných zariadení sa umiestňuje mládež spravidla oddelene podľa pohlavia.

Ako súčasť zariadení sa môžu zriaďovať samostatné výchovné skupiny pre mládež, ktorá sa pripravuje na vykonávanie povolania alebo pre mládež v pracovnom pomere (ďalej len „pracovno-výchovné skupiny“). Pracovno-výchovné skupiny sa zriaďujú v objektoch organizácií, s ktorými mládež umiestnená v zariadeniach uzavrela pracovný pomer alebo učebný pomer.

Ak to vyžaduje mentálne, zmyslové, rečové alebo telesné postihnutie maloletého, vykonáva sa ústavná výchova v internátnych školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť alebo v zariadeniach v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky alebo v zariadeniach v pôsobnosti Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky.

Detské domovy sa členia na domovy internátneho typu a domovy rodinného typu. V domovoch internátneho typu sa zabezpečuje ústavná výchova mládeže s predpokladaným krátkodobým pobytom, v detských domovoch rodinného typu ústavná výchova mládeže s predpokladaným dlhodobým pobytom. Osobitným rodinným typom detského domova je detské mestečko.

Do detských domovov sa umiestňuje mládež

Základnou organizačnou jednotkou detského kolektívu v detskom domove internátneho typu je výchovná skupina. Zaraďuje sa do nej mládež obidvoch pohlaví vo veku od troch do osemnástich rokov, prípadne do ukončenia prípravy na povolanie.

V detskom domove internátneho typu možno z výchovných dôvodov výnimočne utvoriť výchovnú skupinu pre mládež predškolského veku alebo výchovnú skupinu pre mládež staršiu ako 15 rokov, prípadne rodinné bunky.

V jednom detskom domove internátneho typu sú najmenej dve výchovné skupiny. Do jednej výchovnej skupiny sa zaraďuje pätnásť maloletých; výnimočne možno na prechodný čas zriadiť výchovnú skupinu s dvanástimi maloletými so súhlasom národného výboru, ktorý zariadenie odborne vedie.

Základnou organizačnou jednotkou detského kolektívu v detskom domove rodinného typu je rodinná bunka. V jednom detskom domove rodinného typu sú najmenej dve rodinné bunky. Do rodinnej bunky sa zaraďuje osem až desať maloletých obidvoch pohlaví vo veku od troch rokov do ukončenia prípravy na povolanie.

Osobitné výchovné zariadenia sú:

Podľa veku mládeže sa osobitné výchovné zariadenia diferencujú⁶ na:

Podľa stupňa obťažnosti výchovy sa osobitné výchovné zariadenia diferencujú⁶ na:

Ústavy s výchovno-liečebným režimom sa diferencujú podľa veku, stupňa obťažnosti výchovy a podľa mentálnej úrovne mládeže.⁶

Pre mentálne postihnutú a ťažko vychovateľnú mládež sa zriaďujú samostatné osobitné výchovné zariadenia diferencované podľa veku, pohlavia a stupňa obťažnosti výchovy.⁶

Do detského výchovného ústavu sa umiestňuje ťažko vychovateľná mládež s nariadenou ústavnou výchovou alebo uloženou ochrannou výchovou, ktorá neukončila dochádzku do základnej školy, základnej deväťročnej školy alebo osobitnej školy, u ktorej sa pri komplexnom vyšetrení zistila jej narušenosť.

Základnou organizačnou jednotkou detského kolektívu je výchovná skupina. Detský výchovný ústav má najmenej tri výchovné skupiny. V jednej výchovnej skupine je pätnásť maloletých. V detskom výchovnom ústave pre mládež mentálne postihnutú je v jednej výchovnej skupine dvanásť maloletých. Výnimočne možno na prechodný čas so súhlasom národného výboru, ktorý zariadenie odborne vedie, zaradiť do výchovnej skupiny dvanásť maloletých a do výchovnej skupiny pre mentálne postihnutú mládež desať maloletých.

Do detského výchovného ústavu so zvýšenou výchovnou starostlivosťou sa umiestňuje ťažko vychovateľná mládež s nariadenou ústavnou výchovou alebo uloženou ochrannou výchovou, ktorá neukončila dochádzku do základnej školy, základnej deväťročnej školy alebo osobitnej školy, u ktorej sa pri komplexnom vyšetrení zistil vyšší stupeň obťažnosti výchovy; preraďujú sa doň aj maloletí z detského výchovného ústavu, ktorých prevýchova v tomto zariadení nebola úspešná.

Základnou organizačnou jednotkou detského kolektívu je výchovná skupina. Detský výchovný ústav so zvýšenou výchovnou starostlivosťou má najmenej tri výchovné skupiny. V jednej výchovnej skupine je dvanásť maloletých a vo výchovnej skupine pre mentálne postihnutých desať maloletých. V odôvodnených prípadoch možno so súhlasom národného výboru, ktorý zariadenie odborne vedie, počet maloletých vo výchovnej skupine znížiť na desať, vo výchovnej skupine pre mentálne postihnutých maloletých na osem.

Do výchovného ústavu pre mládež sa umiestňuje ťažko vychovateľná mládež s nariadenou ústavnou výchovou alebo uloženou ochrannou výchovou, ktorá ukončila dochádzku na základnej škole, základnej deväťročnej škole alebo osobitnej škole, u ktorej sa pri komplexnom vyšetrení zistila jej narušenosť.

Základnou organizačnou jednotkou kolektívu mládeže je výchovná skupina. Výchovný ústav pre mládež má najmenej tri výchovné skupiny. V jednej výchovnej skupine je pätnásť maloletých a vo výchovnej skupine pre mentálne postihnutých dvanásť maloletých. Vo výnimočných prípadoch možno so súhlasom národného výboru, ktorý zariadenie odborne vedie, zaradiť do výchovnej skupiny dvanásť maloletých a do výchovnej skupiny pre mentálne postihnutých desať maloletých.

Do výchovného ústavu pre mládež so zvýšenou výchovnou starostlivosťou sa umiestňuje ťažko vychovateľná mládež s nariadenou ústavnou výchovou alebo uloženou ochrannou výchovou, ktorá ukončila dochádzku na základnej škole, základnej deväťročnej škole alebo osobitnej škole, u ktorej sa pri komplexnom vyšetrení zistil vyšší stupeň jej narušenosti; preraďujú sa doň aj maloletí z výchovného ústavu pre mládež, ktorých prevýchova v tomto zariadení nebola úspešná.

Základnou organizačnou jednotkou kolektívu mládeže je výchovná skupina. Výchovný ústav pre mládež so zvýšenou výchovnou starostlivosťou má najmenej tri výchovné skupiny. V jednej výchovnej skupine je dvanásť maloletých, vo výchovnej skupine pre mentálne postihnutých desať maloletých. V odôvodnených prípadoch možno so súhlasom národného výboru, ktorý zariadenie odborne vedie, počet maloletých vo výchovnej skupine znížiť na desať a vo výchovnej skupine pre mentálne postihnutých na osem.

Pri výchovných ústavoch pre mládež so zvýšenou výchovnou starostlivosťou sa zriaďujú triedy na doplnenie vzdelania mládeže.

Výchovný ústav pre mládež - ochranný je zariadenie s prísnym výchovným režimom pre ťažko vychovateľnú mládež s uloženou ochrannou výchovou, pre recidivistov a pre ťažko vychovateľnú mládež s opakovanými útekmi zo zariadení; preraďuje sa doň mládež z ostatných typov výchovných ústavov pre mládež, ktorej prevýchova nebola úspešná. Do výchovného ústavu pre mládež - ochranného sa zaraďuje mládež, len pokiaľ je to žiadúce; po skončení pobytu v tomto zariadení sa vracia do výchovného ústavu, z ktorého bola preradená.

Základnou organizačnou jednotkou kolektívu mládeže je výchovná skupina. Výchovný ústav pre mládež - ochranný má najmenej tri výchovné skupiny. V jednej výchovnej skupine je desať maloletých. V odôvodnených prípadoch možno so súhlasom národného výboru, ktorý zariadenie odborne vedie, počet maloletých vo výchovnej skupine znížiť na osem.

Výchovný ústav pre mládež - ochranný sa spravidla zriaďuje ako samostatné zariadenie. Vo výchovných ústavoch pre mládež so zvýšenou výchovnou starostlivosťou možno zriadiť oddelenie s ochranným režimom, ak ho možno umiestniť v osobitnej budove alebo v oddelenej časti budovy.

Detský výchovný ústav a výchovný ústav pre mládež sa môže zriadiť v spoločnej správe ako výchovný ústav pre deti a mládež.

Organizácia výchovných skupín vo výchovnom ústave pre deti a mládež sa spravuje ustanoveniami § 4 a 6.

Ústav s výchovno-liečebným režimom sa spravidla zriaďuje ako samostatné zariadenie. V osobitných výchovných zariadeniach možno zriadiť oddelenie s výchovno-liečebným režimom, ak je možnosť umiestniť ho v osobitnej budove alebo v oddelenej časti budovy a ak je zabezpečená odborná a zdravotná starostlivosť. Oddelenie s výchovno-liečebným režimom plní úlohy ústavu s výchovno-liečebným režimom.

Do ústavu s výchovno-liečebným režimom alebo do oddelenia s výchovno-liečebným režimom sa zaraďuje predovšetkým mládež, u ktorej sa zistila duševná porucha,⁷ v dôsledku ktorej nemôže byť vychovávaná v ostatných zariadeniach na výkon ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy a ani liečená v zdravotníckom zariadení.

Starostlivosť v ústavoch s výchovno-liečebným režimom a v oddeleniach s výchovno-liečebným režimom sa podriaďuje osobitným výchovno-vzdelávacím, psychologickým a zdravotníckym požiadavkám.

Pri ústave s výchovno-liečebným režimom sa zriaďuje základná škola, základná deväťročná škola alebo osobitná škola. Tieto školy patria do kategórie škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.⁸

Ústavy s výchovno-liečebným režimom sa môžu zriaďovať podľa druhu a stupňa postihnutia mládeže.

Detský diagnostický ústav plní diagnostické úlohy pre deti predškolského veku a pre mládež dochádzajúcu do základnej školy, základnej deväťročnej školy, do základných škôl a základných deväťročných škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, do osobitnej školy alebo pomocnej školy, ktorá má nariadenú ústavnú výchovu alebo uloženú ochrannú výchovu, prípadne mládež, o umiestnenie ktorej požiadali národný výbor zákonní zástupcovia.⁹

Diagnostický ústav pre mládež plní diagnostické úlohy pre mládež v pracovnom pomere alebo v učebnom pomere a pre žiakov stredných škôl s nariadenou ústavnou výchovou alebo uloženou ochrannou výchovou.

Diagnostické ústavy na základe komplexného vyšetrenia rozmiestňujú mládež do príslušných typov detských domovov a osobitných výchovných zariadení a do internátnych škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.

Základnou jednotkou detského kolektívu a kolektívu mládeže v diagnostických ústavoch je výchovná skupina. Diagnostické ústavy majú najmenej tri výchovné skupiny. Do jednej výchovnej skupiny sa zaraďuje najviac dvanásť maloletých.

Komplexné vyšetrenie mládeže v diagnostickom ústave trvá spravidla osem týždňov.

Pri detských diagnostických ústavoch sa môže zriadiť materská škola, základná škola, základná deväťročná škola alebo osobitná škola. Pri diagnostických ústavoch pre mládež sa zriaďujú triedy na doplnenie a prehĺbenie vzdelania mládeže.

Podľa mentálnej úrovne mládeže sa pri osobitných výchovných zariadeniach zriaďujú:

Príprava mládeže na povolanie sa v zariadeniach zabezpečuje aj

Mládež, ktorá ukončila povinnú školskú dochádzku a ktorá vzhľadom na stupeň obťažnosti výchovy alebo stupeň mentálnej úrovne neuzavrela pracovný alebo učebný pomer alebo ktorá neštuduje, si osvojuje pracovné návyky v zariadení činnosťou, ktorú vymedzí jeho riaditeľ.

Do zariadení sa neprijíma mládež s duševnými alebo prenosnými chorobami, ani s inými chorobami v akútnom štádiu, a deti a mládež, ktorým je uložené karanténne opatrenie.

Do detského domova sa môže prijať mentálne postihnutý žiak osobitnej školy, ak má v domove súrodenca a ak je možno zabezpečiť jeho dochádzku do osobitnej školy v sídle detského domova.

Prijatie maloletého, predĺženie ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy, prípadne nástup výkonu trestu odňatia slobody oznámi zariadenie do troch dní súdu, ktorý nariadil ústavnú výchovu alebo uložil ochrannú výchovu, ďalej orgánu starostlivosti o rodinu a deti príslušnému podľa bydliska maloletého a jeho zákonným zástupcom. Rovnako postupuje zariadenie aj pri premiestnení alebo podmienečnom umiestnení maloletého mimo zariadenia a pri jeho prepustení. Osobitné výchovné zariadenie oznámi prepustenie maloletého aj orgánu Verejnej bezpečnosti a okresnému národnému výboru príslušnému podľa bydliska maloletého.

Ak diagnostický ústav zistí, že maloletý z vážnych zdravotných alebo iných dôvodov nemôže byť vychovávaný v zariadeniach, riaditeľ ústavu podá okresnému národnému výboru príslušnému podľa trvalého bydliska maloletého podnet na jeho zaradenie alebo prijatie do liečebného ústavu¹³ alebo do ústavu sociálnej starostlivosti.¹⁴

Mládež sa zo zariadenia prepustí:

Pri prepustení maloletého zariadenie odovzdá maloletého zákonným zástupcom alebo osobám označeným v príslušnom rozhodnutí.

Ak bol maloletý v detskom domove umiestnený na žiadosť zákonného zástupcu, zákonný zástupca je povinný najneskoršie mesiac vopred oznámiť riaditeľovi zariadenia, že chce prevziať maloletého do svojej starostlivosti, pokiaľ termín jeho prepustenia nebol vopred záväzne dohodnutý. Ak zákonný zástupca počas pobytu neplnil voči maloletému riadne svoje povinnosti, hoci jeho rodičovské práva neboli obmedzené, alebo ak riaditeľ zariadenia odôvodnene predpokladá, že prevzatie maloletého do starostlivosti zákonného zástupcu nie je na prospech maloletého, navrhne príslušnému národnému výboru, aby urobil potrebné opatrenia.

Ak ústavná výchova alebo ochranná výchova splnila svoj účel, riaditeľ zariadenia po predchádzajúcej dohode s orgánom starostlivosti o rodinu a deti príslušným podľa bydliska zákonného zástupcu podá súdu návrh na prepustenie maloletého z ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy.

Ak sa pri výkone ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy nedosiahli kladné výsledky, a ak to vyžaduje záujem maloletého alebo ak sú pre to iné dôvody, riaditeľ zariadenia podá príslušnému súdu včas návrh na predĺženie ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy po dovŕšení osemnásteho roku veku chovanca.

Zariadenie poskytuje mládeži ubytovanie a zaopatrenie vrátane ošatenia a vreckové.

Rozsah osobného vybavenia maloletého určujú osobitné predpisy.¹⁵

Úhradu nákladov za starostlivosť poskytovanú mládeži v zariadeniach určujú osobitné predpisy.¹⁶

V zariadeniach a v diagnostických ústavoch je nepretržitá celoročná prevádzka.

Prevádzka v zariadeniach môže byť dočasne obmedzená alebo prerušená iba zo závažných dôvodov a za predpokladu, že starostlivosť o mládež sa riadne zabezpečí.

Prerušenie prevádzky povoľuje na návrh riaditeľa národný výbor, ktorý zariadenie odborne vedie.

smernice Ministerstva školstva a kultúry z 10. júla 1964 č. 31 156/64-I na vykonanie vládneho nariadenia č. 59/1964 Zb. o úlohách národných výborov pri starostlivosti o deti (Vestník MŠK 1964 zošit 21 a Zbierka smerníc pre národné výbory por. č. 36/1964);

smernice Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky z 23. júna 1970 číslo 8170-I/70 o výchove a vzdelávaní zanedbaných a prospechove oneskorených cigánskych detí (Zvesti MŠ a MK SSR 1970 zošit 14-15) registrované v čiastke 38/1970 Zb.;

organizačné smernice Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky z 10. júla 1972 č. 6398/1972-I/2 pre detské domovy, osobitné výchovné a diagnostické ústavy v znení úpravy z 15. mája 1975 č. 4239/1975-I a úpravy z 20. decembra 1976 č. 14 016/76-I (uverejnené vo Zvestiach MŠ a MK SSR ročník 1972 zošit 8, ročník 1975 zošit 6, ročník 1977 zošit 2 a ako smernice č. 1/1973 Ú. v. SSR v znení úpravy č. 7/1975 Ú. v. SSR a úpravy č. 4/1977 Ú. v. SSR) registrované v čiastkach 20/1972 Zb., 22/1975 Zb. a 7/1977Zb.