PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA (§ 1-2)

§ 1

Účel zákona

Zákon ustanovuje práva a povinnosti orgánov štátnej správy, obcí, iných právnických osôb a fyzických osôb, výkon štátnej správy a štátneho zdravotného dozoru na úseku ochrany zdravia ľudí (ďalej len „ochrana zdravia“).

§ 2

Základné pojmy

(1)	Ochrana zdravia je súhrn opatrení spočívajúcich v predchádzaní vzniku a šíreniu ochorení a v obmedzovaní ich výskytu a iných porúch zdravia, v zlepšovaní zdravia prostredníctvom starostlivosti o zdravé životné podmienky, pracovné podmienky a zdravý spôsob života a vo výkone štátneho zdravotného dozoru.
(2)	Životné podmienky na účely tohto zákona sú fyzikálne, chemické a biologické faktory životného prostredia vo vzťahu k zdraviu ľudí, podmienky bývania, odpočinku, telesnej kultúry, rekreácie, kultúry a iných záujmových činností, dopravy, poskytovania zdravotnej starostlivosti a poskytovania ďalších služieb, výživy a spôsobu stravovania, stavu a spôsobu používania predmetov prichádzajúcich do styku s požívatinami a predmetov bežného používania, podmienky na zdravý vývoj, výchovu, psychický a fyzický rozvoj detí a mládeže, ako aj každého jedinca.
(3)	Pracovné podmienky na účely tohto zákona sú fyzikálne, chemické, biologické, fyziologické, psychologické a sociologické faktory pôsobiace na zdravie a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese, sú ovplyvňované režimom práce, odpočinkom a technickým stavom pracovného prostredia.
(4)	Zdravé životné podmienky a pracovné podmienky na účely tohto zákona sú také podmienky, ktoré nepôsobia nepriaznivo na zdravie ľudí, ale ho chránia a kladne ovplyvňujú.
(5)	Spôsob života je správanie človeka, ktorého základom je vzájomné pôsobenie životných podmienok, sociálno-ekonomických faktorov a osobnostných vlastností. Spôsob života významne ovplyvňuje výživa, spoločenská komunikácia, zvládnutie psycho-sociálnych záťaží, činnosť vo voľnom čase, pohybová aktivita, požívanie alkoholických nápojov, užívanie liekov, omamných a psychotropných látok a fajčiarske návyky.
(6)	Zdraviu škodlivé faktory životného prostredia a pracovného prostredia sú fyzikálne, chemické a biologické faktory, ktoré podľa súčasných poznatkov vedy spôsobujú alebo môžu spôsobiť poruchy zdravia, a ľudský organizmus zaťažujúce faktory vyplývajúce zo životných podmienok a pracovných podmienok, ktoré ovplyvňujú fyziologické a psychické funkcie ľudí.
(7)	Hodnotenie zdravotných rizík je odhad miery závažnosti záťaže ľudskej populácie vystavenej zdraviu škodlivým faktorom životných podmienok a pracovných podmienok a spôsobu života s cieľom znížiť zdravotné riziká.
(8)	Primárna prevencia na účely tohto zákona je systém opatrení zameraných na znižovanie, prípadne vylúčenie rizika výskytu porúch zdravia ľudí, na ktoré v rozhodujúcej miere vplývajú životné, pracovné a sociálno-ekonomické podmienky a spôsob života, a opatrení zameraných na kladné ovplyvňovanie zdravia.
(9)	Opatrenie na obmedzenie ožiarenia je činnosť, ktorou sa pri činnostiach vedúcich k ožiareniu obmedzuje ožiarenie osôb alebo pravdepodobnosť ožiarenia ovplyvnením jeho príčin, zmenou ciest ožiarenia alebo obmedzením počtu ožiarených osôb.
(10)	Zásah je činnosť na obmedzenie ožiarenia osôb pri radiačnej nehode, radiačnej havárii alebo ožiarenia z rádioaktívnych zvyškov.
(11)	Zdroj ionizujúceho žiarenia je rádioaktívny žiarič, zariadenie, ktoré obsahuje rádioaktívny žiarič, generátor ionizujúceho žiarenia alebo zariadenie, pri ktorého činnosti vznikajú rádionuklidy.
(12)	Prírodné ionizujúce žiarenie je ionizujúce žiarenie prírodného zemského alebo kozmického pôvodu.
(13)	Rádioaktívny žiarič na účely tohto zákona je rádioaktívna látka, ktorej miera obsahu rádionuklidov je väčšia, ako ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa § 17y písm. a).
(14)	Rádioaktívna látka je akákoľvek látka, ktorá obsahuje jeden alebo viac rádionuklidov.
(15)	Uzavretý žiarič je rádioaktívny žiarič, ktorého technická úprava zabezpečuje, že za predvídateľných podmienok použitia neuniknú rádioaktívne látky do životného prostredia.
(16)	Otvorený žiarič je rádioaktívny žiarič, ktorý nespĺňa podmienky uzavretého žiariča.
(17)	Generátor ionizujúceho žiarenia je elektrický prístroj alebo elektrické zariadenie, pri ktorého prevádzke vzniká ionizujúce žiarenie s energiou väčšou ako 5 keV.
(18)	Ionizujúce žiarenie je žiarenie prenášajúce energiu vo forme častíc alebo elektromagnetických vĺn s vlnovou dĺžkou do 100 nm alebo frekvenciou nad 3.10¹⁵ Hz, ktoré má schopnosť priamo alebo nepriamo utvárať ióny.
(19)	Pracovisko so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je pracovisko, na ktorom sa trvale alebo prechodne vykonávajú práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia; kontrolované pásmo sú priestory pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, v ktorých sa vyžadujú osobitné ochranné opatrenia vrátane kontrolovaného vstupu.
(20)	Pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je osoba vystavená ožiareniu pri pracovnej činnosti, ktorá môže viesť k prekročeniu niektorého z limitov ožiarenia ustanovených pre obyvateľov všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 17y písm. c).
(21)	Pracovník kategórie A je pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktorého efektívna dávka ožiarenia pri pracovnej činnosti môže byť väčšia ako 6 mSv za obdobie jedného kalendárneho roka alebo ekvivalentná dávka ožiarenia pri pracovnej činnosti môže byť väčšia ako tri desatiny limitov ožiarenia ustanovených pre pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 17y písm. c).
(22)	Radiačná ochrana je systém technických a organizačných opatrení na obmedzenie ožiarenia.
(23)	Radiačná nehoda je mimoriadna udalosť spôsobená stratou kontroly nad zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 (§ 17b), ktorá môže spôsobiť ožiarenie osôb na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.
(24)	Radiačná havária je mimoriadna udalosť spôsobená stratou kontroly nad zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 (§ 17b), ktorá spôsobuje únik rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do životného prostredia.
(25)	Smerná hodnota je ukazovateľ alebo kritérium na posudzovanie radiačnej ochrany, ktorého prekročenie alebo nesplnenie spravidla signalizuje podozrenie, že radiačná ochrana nie je optimalizovaná.
(26)	Zásahová úroveň je hodnota dávky, ktorej prekročenie odôvodňuje pri činnosti vedúcej k ožiareniu vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia a v prípade radiačnej nehody, radiačnej havárie alebo ožiarenia z rádioaktívnych zvyškov vykonanie zásahu; odvodená zásahová úroveň je hodnota priamo merateľnej veličiny, ktorej prekročenie sa považuje za prekročenie zásahovej úrovne.
(27)	Za bezúhonného na účely tohto zákona sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom činnosti, na ktorú žiada vydať povolenie.

DRUHÁ ČASŤ

PREDCHÁDZANIE OCHORENIAM (§ 3-8a)

Opatrenia na predchádzanie ochoreniam

(§ 3-8a)

§ 3

Opatreniami na predchádzanie ochoreniam sa rozumejú opatrenia na predchádzanie vzniku, šíreniu a na obmedzenie výskytu prenosných ochorení, iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia a ochorení podmienených prácou, ako aj opatrenia pri epidémiách a pri nebezpečenstve ich vzniku a opatrenia pri haváriách a iných mimoriadnych situáciách.

§ 4

(1)

Opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a na obmedzenie ich výskytu sú

a)	nariadenie očkovania a podávania protilátok,
b)	vykonávanie laboratórneho určovania pôvodcov prenosných ochorení a zisťovanie ich citlivosti na antimikróbové látky,
c)	epidemiologické vyšetrovanie v ohnisku nákazy vrátane hlásenia, izolácie, karanténnych opatrení, dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie,
d)	dispenzárna starostlivosť o osoby vylučujúce choroboplodné zárodky,
e)	určovanie podmienok na výkon epidemiologicky závažných činností, zákaz alebo obmedzenie prevádzky v miestnostiach, budovách a zariadeniach alebo zákaz prepravy dopravnými prostriedkami na čas potrebný na vykonanie dezinfekcie, dezinsekcie alebo deratizácie, zákaz alebo obmedzenie výroby, predaja a podávania požívatín a zákaz alebo obmedzenie výroby a predaja predmetov bežného používania,
f)	určovanie hygienicko-epidemiologického režimu prevádzky v zdravotníckych zariadeniach,
g)	opatrenia na zdravotnícku ochranu Slovenskej republiky pred zavlečením prenosných ochorení,
h)	opatrenia na zabránenie šíreniu ochorení prenosných zo zvierat na ľudí,
i)	určovanie podmienok na výkon povolania alebo zákaz výkonu povolania u osôb chorých na prenosné ochorenie alebo podozrivých z takého ochorenia,
j)	zriaďovanie pásiem hygienickej ochrany a dodržiavanie podmienok ich využívania z hľadiska ochrany zdravia.

(2)

Podrobnosti o opatreniach na predchádzanie prenosným ochoreniam a o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia ustanoví Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“) všeobecne záväznými právnymi predpismi.

§ 5

Opatrenia na predchádzanie vzniku iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia a na ich obmedzenie sú

a)	zákaz používania chemických látok a prípravkov ohrozujúcich zdravie,
b)	úprava stravovania a zabezpečovanie epidemiologickej bezpečnosti výživy ľudí,
c)	zákaz alebo obmedzenie fajčenia v zariadeniach, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb,
d)	určenie režimu pohybovej aktivity,
e)	zriaďovanie pásiem hygienickej ochrany a dodržiavanie podmienok na ich využívanie z hľadiska ochrany zdravia.

§ 6

Opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení podmienených prácou a na obmedzenie ich výskytu sú

a)	obmedzovanie pôsobenia zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia na pracovníkov,
b)	zákaz používania látok, výrobkov, nástrojov, strojov, zariadení a technologických postupov ohrozujúcich zdravie,
c)	určovanie rizikových prác (§ 13r ods. 1),
d)	vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok,
e)	zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých môže fajčenie zvyšovať riziko poškodenia zdravia spôsobené faktormi pracovného prostredia,
f)	poskytovanie ochranných nápojov pracovníkom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života a zdravia.

§ 7

Opatrenia pri epidémiách a pri nebezpečenstve ich vzniku sú

a)	zákaz výroby, úpravy, úschovy, dopravy, dovozu, predaja a iného nakladania s vecami a zvieratami, ktorými sa môžu šíriť prenosné ochorenia, prípadne príkaz na ich neškodné odstránenie,
b)	zákaz alebo obmedzenie styku niektorých skupín osôb s ostatným obyvateľstvom v prípade zistenia závažných dôvodov,
c)	zákaz alebo obmedzenie hromadných podujatí,
d)	zákaz alebo obmedzenie prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb,
e)	zákaz používania vôd, pôdy, požívatín a predmetov podozrivých z kontaminácie pôvodcami nákazy,
f)	nariadenie mimoriadneho očkovania, preventívneho podávania protilátok a iných liečivých prípravkov,
g)	príkaz na vykonanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie,
h)	príkaz na varovné označenie objektov.

§ 8

Opatrenia pri haváriách a iných mimoriadnych situáciách sú

a)	zákaz alebo obmedzenie výroby alebo prevádzky,
b)	bezodkladné informovanie verejnosti a pracovníkov príslušnej organizácie o havárii alebo inej mimoriadnej situácii a o prostriedkoch a spôsobe ochrany pred ich možnými škodlivými vplyvmi na zdravie,
c)	príkaz na varovné označenie objektov,
d)	jódová profylaxia,
e)	návrh na nariadenie regulácie spotreby určitých druhov požívatín a vody,
f)	príkaz na osobitnú manipuláciu a pochovávanie mŕtvych.¹

§ 8a

Dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia

(1)

Každý, kto vykonáva dezinfekciu, dezinsekciu alebo deratizáciu, je povinný

a)	používať pri svojej činnosti len prípravky, ktoré schválil príslušný orgán,² a dodržiavať návod výrobcu,
b)	používať prípravky a postupy len v nevyhnutne potrebnej miere na dosiahnutie účelu vykonávanej činnosti,
c)	kontrolovať ich účinnosť.

(2)

Dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu ako bežnú činnosť je povinná vykonávať každá osoba, a to ako súčasť čistenia a bežných technologických a pracovných postupov.

(3)

Dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu ako špeciálnu činnosť okrem dezinfekcie vykonávanej zdravotníckymi pracovníkmi v zdravotníckych zariadeniach môžu vykonávať len osoby, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom (§ 13s ods. 10).

(4)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie⁴ a právnické osoby, ktoré vykonávajú dezinsekciu a deratizáciu ako špeciálnu činnosť, sú povinné oznámiť začiatok každej takejto činnosti príslušnému orgánu na ochranu zdravia, a to najneskôr 48 hodín pred jej začiatkom. V oznámení sa uvedie aj miesto a čas vykonania dezinsekcie alebo deratizácie a druh prípravku, ktorý sa má použiť.

TRETIA ČASŤ

VŠEOBECNÉ POVINNOSTI NA ÚSEKU OCHRANY ZDRAVIA (§ 10-13)

§ 10

Povinnosti orgánov štátnej správy a obcí

Orgány štátnej správy a obce sú povinné

a)	utvárať predpoklady na zdravé životné podmienky, pracovné podmienky a zdravý spôsob života,
b)	plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam nariadené orgánmi na ochranu zdravia,
c)	predkladať opatrenia uvedené v § 27 ods. 2 na posúdenie príslušným orgánom na ochranu zdravia,
d)	spolupracovať s orgánmi na ochranu zdravia pri plnení ich úloh na úseku ochrany zdravia a poskytovať im potrebné údaje a informácie, ktoré majú k dispozícii alebo sú oprávnené ich zisťovať alebo vyžadovať podľa osobitných predpisov.³

Povinnosti fyzických osôb a právnických osôb

(§ 11-13)

§ 11

Fyzické osoby sú povinné

a)	plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam nariadené orgánmi na ochranu zdravia,
b)	bez meškania oznámiť ošetrujúcemu lekárovi alebo orgánu na ochranu zdravia všetky okolnosti dôležité na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a poskytovať informácie dôležité pre epidemiologické vyšetrenie a posudzovanie ochorení vo vzťahu k vykonávanej práci,
c)	podrobiť sa v prípadoch ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi lekárskym preventívnym prehliadkam, vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam.

§ 12

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie⁴ a právnické osoby sú povinné

a)	plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam nariadené orgánmi na ochranu zdravia,
b)	predkladať opatrenia uvedené v § 27 ods. 2 na posúdenie príslušným orgánom na ochranu zdravia,
c)	kvalitatívne a kvantitatívne zisťovať zdraviu škodlivé faktory životného prostredia a pracovného prostredia, ktoré používajú pri svojej činnosti alebo ktoré pri ich činnosti vznikajú a ktorých výskyt a prípustné hodnoty sú upravené osobitnými predpismi,⁵
d)	vyžiadať si posudok príslušného orgánu (§ 19, 20 a 21) na ochranu zdravia v prípade zistenia zdraviu škodlivých faktorov, ktorých výskyt nie je dosiaľ upravený všeobecne záväznými právnymi predpismi,
e)	úplne vylúčiť používanie zdrojov zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia, a ak to nie je možné, obmedzovať ich používanie,
f)	sledovať, či ich výrobky spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia ustanovené osobitnými predpismi⁵ a preukazovať ich zdravotnú nezávadnosť,
g)	dodržiavať schválené pracovné a technologické postupy a schválené prevádzkové poriadky,
h)	spolupracovať s orgánmi na ochranu zdravia pri plnení ich úloh na úseku ochrany zdravia, umožniť osobám vykonávajúcim štátny zdravotný dozor výkon oprávnení podľa § 26 ods. 1 písm. a) a splniť alebo strpieť opatrenia uložené podľa § 26 ods. 1 písm. b),
i)	bez meškania oznamovať orgánom na ochranu zdravia všetky významné okolnosti na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a vzniku ochorení podmienených prácou a poskytovať im informácie dôležité pre epidemiologické vyšetrenie a posudzovanie ochorení vo vzťahu k vykonávanej práci,
j)	uvoľňovať svojich pracovníkov a žiakov učilíšť na lekárske preventívne prehliadky, vyšetrenia a očkovania ustanovené osobitnými predpismi,⁶ a to v nevyhnutne potrebnom rozsahu v pracovnom čase, ak ich nemožno vykonať mimo pracovného času,
k)	zamestnávať pracovníkov s predpísanou zdravotnou a odbornou spôsobilosťou na určitý druh práce.

§ 13

Zdravotnícke zariadenia a odborní zdravotnícki pracovníci sú povinní

a)	vykonávať a kontrolovať opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a nemocničných nákaz,
b)	poskytovať orgánom na ochranu zdravia informácie a údaje potrebné na plnenie úloh na úseku ochrany zdravia,
c)	uložiť opatrenia potrebné na odstránenie závady bezprostredne ohrozujúcej ľudské zdravie.

ŠTVRTÁ ČASŤ

ZDRAVÉ ŽIVOTNÉ PODMIENKY A PRACOVNÉ PODMIENKY (§ 13a-13y)

PRVÁ HLAVA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA (§ 13a-13m)

§ 13a

Starostlivosť o zdravé životné podmienky a pracovné podmienky

Zdravé životné podmienky a pracovné podmienky sa utvárajú a zabezpečujú

a)	starostlivosťou o ovzdušie, vodu, pôdu a ostatné zložky životného prostredia,² o územie obcí, bytové budovy,^6aa zariadenia poskytujúce služby obyvateľstvu, kúpaliská a telovýchovné a rekreačné zariadenia,
b)	starostlivosťou o deti a mládež uplatňovaním a dodržiavaním zásad ochrany a podpory zdravia a pohybového režimu pri výchovno-vzdelávacej činnosti detí a mládeže,
c)	zdravou výživou obyvateľstva,
d)	starostlivosťou o pracovné prostredie a spôsob práce.

§ 13b

Všeobecné požiadavky na zabezpečenie zdravých životných podmienok a pracovných podmienok

(1)	Priestorové usporiadanie územia, umiestňovanie a uskutočňovanie stavieb^6ab sa musia riešiť tak, aby životné podmienky a pracovné podmienky v nich nepôsobili negatívne na zdravie ľudí, ale aby ho chránili a kladne ovplyvňovali. Usporiadanie stavieb a spôsob zástavby musia umožňovať prevetranie, preslnenie a presvetlenie, vhodné dopravné riešenie a pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia. Na území určenom na bývanie sa môžu umiestňovať len také výrobné zariadenia a prevádzky služieb, ktoré svojimi vplyvmi neohrozia zdravé bývanie.
(2)	Územia obcí sa musia chrániť pred znečisťovaním a musia sa v nich utvárať priaznivé životné podmienky. V obciach sa musia zabezpečovať podmienky na upevňovanie zdravia, a to najmä zriaďovaním zelene, výstavbou zariadení na pohybovú aktivitu, krátkodobú rekreáciu a oddych.
(3)	Bytové domy a ostatné budovy na bývanie^6aa sa umiestňujú na pozemku, ktorý umožní výsadbu zelene. Môžu sa v nich umiestňovať len také prevádzky služieb, ktoré svojimi vplyvmi, najmä zdraviu škodlivými faktormi, zápachom, nadmerným hlukom a elektromagnetickým žiarením, neohrozia ich vnútorné prostredie a okolie.
(4)	Umiestnenie, riešenie a udržiavanie stanovíšť zberných nádob na odpady a odvoz odpadu sa musia zabezpečovať tak, aby nemali negatívny vplyv na životné podmienky, najmä v dôsledku nadmerného hluku a znečisťovania ovzdušia. Stanovištia zberných nádob na odpady musia byť stavebne upravené tak, aby boli ľahko čistiteľné a aby boli chránené pred poveternostnými vplyvmi.

§ 13c

Voda určená na ľudskú spotrebu

(1)

Voda určená na ľudskú spotrebu (ďalej len „pitná voda“) je voda

a)	v jej pôvodnom stave alebo po spracovaní určená na pitie, varenie, prípravu potravín alebo iné domáce účely bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, cisterny alebo ako voda balená do spotrebiteľského balenia,
b)	používaná v potravinárskych podnikoch pri výrobe, spracovaní, konzervovaní alebo predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu.

(2)

Pitná voda je zdravotne bezchybná, ak ani pri trvalom požívaní alebo používaní nezmení zdravotný stav ľudí prítomnosťou mikroorganizmov a organizmov alebo látok ovplyvňujúcich zdravie ľudí akútnym, chronickým alebo neskorým pôsobením, a ktorej vlastnosti vnímateľné zmyslami nezabraňujú jej požívaniu alebo používaniu. Zdravotná bezchybnosť pitnej vody sa hodnotí a kontroluje podľa ukazovateľov kvality pitnej vody a ich hygienických limitov.

(3)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie⁴ a právnické osoby, ktoré vyrábajú a dodávajú pitnú vodu a využívajú vodné zdroje na zásobovanie pitnou vodou, sú povinné zabezpečiť, aby dodávaná pitná voda spĺňala požiadavky podľa odseku 2.

(4)

Teplú vodu dodávanú rozvodom teplej úžitkovej vody možno vyrábať len z pitnej vody.

(5)

Na základe žiadosti osôb uvedených v odseku 3 môže príslušný orgán na ochranu zdravia povoliť na obmedzený čas, najviac na tri roky, použitie vody, ktorá nespĺňa hygienické limity, ak nejde o vodu balenú do spotrebiteľského balenia. Povolenie nemožno vydať, ak ide o nedodržanie hygienického limitu ustanoveného medznou hodnotou referenčného rizika. Orgán na ochranu zdravia povolenie vydá, len ak zásobovanie pitnou vodou nemožno zabezpečiť inak a ak nebude ohrozené zdravie ľudí.

(6)

Osoby uvedené v odseku 3 sú povinné

a)	predložiť príslušnému orgánu na ochranu zdravia návrh na využívanie vodného zdroja na zásobovanie pitnou vodou [§ 27 ods. 2 písm. f)]; súčasťou žiadosti musí byť návrh na určenie ochranného pásma^6ac a pri vodárenskej úprave pitnej vody aj návrh na jej úpravu a návrh na dezinfekciu pitnej vody,
b)	zabezpečiť, aby dodávaná pitná voda spĺňala hygienické limity ukazovateľov kvality pitnej vody,
c)	zabezpečiť kontrolu ukazovateľov kvality pitnej vody,
d)	zaznamenávať do protokolov výsledky kontroly ukazovateľov kvality pitnej vody a protokoly uchovávať desať rokov,
e)	bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu na ochranu zdravia prekročenie hygienických limitov ustanovených medznou hodnotou, najvyššou medznou hodnotou a medznou hodnotou referenčného rizika,
f)	používať pri vodárenskej úprave vody na pitnú vodu len také technologické a pracovné postupy, materiály a chemické látky alebo chemické prípravky^6ad prichádzajúce do styku s vodou, ktorých použitie schválil príslušný orgán na ochranu zdravia [§ 27 ods. 2 písm. f) a g)],
g)	pravidelne overovať účinnosť dezinfekcie pitnej vody, ak sa pitná voda dezinfikuje.

(7)

Rozsah a početnosť kontroly ukazovateľov kvality pitnej vody môže príslušný orgán na ochranu zdravia podľa miestnych podmienok a s prihliadnutím na epidemiologickú situáciu z vlastného podnetu alebo na návrh osoby uvedenej v odseku 3

a)	rozšíriť o ďalšie ukazovatele, ktorých výskyt možno predpokladať,
b)	zúžiť v prípade preukázateľne stálych a vyhovujúcich hodnôt ukazovateľov kvality pitnej vody a jej zdroja, doložených štatisticky reprezentatívnym počtom údajov.

(8)

Ak voda v domových rozvodoch nespĺňa hygienické limity, vlastníci bytových budov a nebytových budov^6ae sú povinní bez meškania

a)	zabezpečiť nápravné opatrenia,
b)	informovať spotrebiteľov o stave vody v domových rozvodoch a o ďalších nápravných opatreniach, ktoré musia vykonať.

(9)

Pitná voda určená na hromadné zásobovanie sa dezinfikuje; druh a spôsob jej dezinfekcie schvaľuje príslušný orgán na ochranu zdravia [§ 27 ods. 2 písm. f) a g)]. Pitná voda sa nemusí dezinfikovať, ak

a)	je vodný zdroj spoľahlivo chránený,^6ac
b)	voda vo vodnom zdroji dlhodobo spĺňa hygienické limity,
c)	preukázateľne nehrozí kontaminácia vody v rozvodnej sieti.

(10)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

a)	ukazovatele kvality pitnej vody a ich hygienické limity,
b)	rozsah, početnosť a kritériá kontroly kvality pitnej vody,
c)	náležitosti protokolu podľa odseku 6 písm. d),
d)	náležitosti žiadostí podľa odsekov 5 a 7.

§ 13d

Voda na kúpanie, prírodné kúpaliská a umelé kúpaliská

(1)

Voda na kúpanie je každá tečúca alebo stojatá voda alebo jej časť, ktorú využíva veľký počet ľudí na kúpanie a v ktorej je kúpanie povolené.

(2)

Prírodným kúpaliskom je prírodná vodná plocha označená na kúpanie a s ňou súvisiace prevádzkové plochy s vybavením. Umelým kúpaliskom je krytá alebo nekrytá stavba určená na kúpanie a s ňou súvisiace prevádzkové plochy s vybavením.

(3)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie⁴ a právnické osoby, ktoré prevádzkujú prírodné kúpalisko alebo umelé kúpalisko (ďalej len „prevádzkovateľ kúpaliska,“) sú povinné splniť podmienky ustanovené týmto zákonom. Ak sa kúpalisko využíva bezplatne, potom osobou povinnou plniť ustanovenia tohto zákona je oprávnená osoba, ktorá ho takto označila.

(4)

Voda na kúpanie nesmie

a)	prekračovať medzné hodnoty ukazovateľov kvality vody na kúpanie,
b)	obsahovať toxický vodný kvet, decht, materiály a predmety, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí.

(5)

Medzné hodnoty ukazovateľov kvality vody na kúpanie sa nevzťahujú na prírodné kúpaliská v pohraničnej oblasti, ak kvalita vody na kúpanie je ovplyvnená vodami prechádzajúcimi hranice; v takých prípadoch ukazovatele kvality vody na kúpanie a ich medzné hodnoty sa určia dohodou s príslušným susedným štátom.

(6)

Ak sa zistia ďalšie faktory znečistenia, príslušný orgán na ochranu zdravia nariadi ich vyšetrenie, vykonanie opatrenia na ochranu zdravia alebo zakáže používanie vody na kúpanie.

(7)

Ak voda na kúpanie nespĺňa požiadavky podľa odseku 4 alebo jej používanie bolo orgánom na ochranu zdravia zakázané, musí byť táto skutočnosť viditeľne a zreteľne uvedená v mieste, na ktoré sa vzťahuje.

(8)

Na prírodnom kúpalisku musí byť vyhradená vodná plocha na kúpanie. Ak má prírodné kúpalisko vodnú plochu menšiu ako 200 ha, motorové plavidlá sa môžu používať iba na účely záchrannej služby. Na prírodných kúpaliskách s vodnou plochou väčšou ako 200 ha musí byť na používanie plavidiel vyhradená vodná plocha, oddelená od vodnej plochy vyhradenej na kúpanie.

(9)

Prevádzkovateľ kúpaliska je povinný

a)	zabezpečiť, aby voda na kúpanie neprekračovala medzné hodnoty ukazovateľov kvality vody na kúpanie,
b)	zabezpečiť kontrolu kvality vody na kúpanie,
c)	zabezpečiť požiadavky na jeho vybavenie, priestory, dispozičné riešenie a na prevádzku,
d)	zabezpečiť údržbu a čistenie priestorov kúpalísk,
e)	vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému orgánu na ochranu zdravia na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu [§ 27 ods. 2 písm. e)],
f)	viesť evidenciu o výsledkoch kontroly kvality vody na kúpanie a uchovávať ju päť rokov.

(10)

Prevádzkovateľ umelého kúpaliska je ďalej povinný zabezpečiť

a)	úpravu, výmenu a kontrolu vody v bazénoch a zabezpečiť jej recirkuláciu pri prevádzkovaní bazénu s recirkuláciou vody,
b)	čistenie bazénov a vyšetrenie sedimentov a nárastov v bazénoch,
c)	technické a priestorové požiadavky na umelé kúpaliská a bazény,
d)	osvetlenie, tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie pri prevádzkovaní krytého kúpaliska,
e)	miestnosť na poskytovanie prvej pomoci a na jej prevádzku, na viditeľných miestach vyvesiť pokyny na poskytovanie prvej pomoci a zabezpečiť dostatočný počet plavčíkov na poskytovanie prvej pomoci.

(11)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

a)	ukazovatele kvality vody na kúpanie a ich medzné hodnoty,
b)	rozsah a početnosť kontroly kvality vody na kúpanie,
c)	požiadavky na vybavenie, priestory, dispozičné riešenie a na prevádzku kúpalísk a bazénov umelých kúpalísk,
d)	náležitosti prevádzkového poriadku podľa odseku 8 písm. e).

§ 13e

Vnútorné prostredie bytových budov a nebytových budov určených na dlhodobý pobyt

(1)

Ovzdušie v bytových budovách a nebytových budovách^6ae určených na dlhodobý pobyt (ďalej len „budova“) nesmie predstavovať riziko vzniku poškodenia zdravia v dôsledku prítomnosti fyzikálnych, chemických, biologických a iných zdraviu škodlivých faktorov a nesmie byť organolepticky zmenené. Najvyššie prípustné hodnoty zdraviu škodlivých faktorov vo vnútornom ovzduší budov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

(2)

Vnútorné prostredie budov musí spĺňať požiadavky na denné osvetlenie a umelé osvetlenie a požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie, ktoré podľa charakteru budov a účelu ich použitia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

(3)

Základné požiadavky na osvetlenie sú

a)	dostatok svetla a jeho vhodné rozloženie v užívanom priestore,
b)	vhodné rozloženie jasov v zornom poli užívateľov,
c)	ochrana zraku pred priamym oslnením a oslnením odrazom,
d)	ochrana vnútorného prostredia pred nadmerným preslnením,
e)	vhodná farebná úprava plôch v závislosti od náročnosti zrakovej činnosti, účelu osvetleného priestoru a času pobytu užívateľov.

(4)

Trvalé dopĺňanie nedostačujúceho denného svetla svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia možno zriaďovať len výnimočne, ak nemožno zabezpečiť hodnoty denného osvetlenia bez ujmy na ostatných vlastnostiach budovy.

(5)

Trvalé dopĺňanie nedostačujúceho denného svetla svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia sa nesmie zriaďovať v novo navrhnutých budovách, a to

a)	v obytných miestnostiach bytov,
b)	v izbách ubytovacích zariadení pre deti a mládež a v izbách zotavovní,
c)	v denných miestnostiach zariadení na predškolskú výchovu,
d)	v učebniach škôl okrem špeciálnych učební,
e)	v lôžkových izbách zdravotníckych zariadení.

§ 13f

Najnižšie hygienické požiadavky na bytové domy a hygienické požiadavky na ubytovacie zariadenia

(1)

Bytové domy^6af možno navrhovať a povoľovať do výšky štyroch nadzemných podlaží aj bez výťahu, s vertikálnym prepojením vonkajšími schodiskami ako chodbové alebo pavlačové typy domov. Byty v takých bytových domoch možno navrhovať a povoľovať aj bez balkónov a lodžií. Ich obytná plocha a úžitková plocha, denné osvetlenie a vybavenie musia zodpovedať najnižším hygienickým požiadavkám.

(2)

Ubytovacie zariadenia,^6ag ktoré poskytujú hromadné, časovo obmedzené alebo časovo neobmedzené ubytovanie pre viac ako desať osôb, možno prevádzkovať, len ak spĺňajú hygienické požiadavky.

(3)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie⁴ a právnické osoby, ktoré prevádzkujú ubytovacie zariadenie, sú povinné

a)	zabezpečiť hygienické požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie a funkčné členenie, vybavenie a prevádzku ubytovacích zariadení,
b)	vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému orgánu na ochranu zdravia na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu [§ 27 ods. 2 písm. e)].

(4)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

a)	najnižšie hygienické požiadavky na obytnú plochu a úžitkovú plochu, denné osvetlenie a vybavenie bytov v bytových domoch podľa odseku 1,
b)	hygienické požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie a funkčné členenie, vybavenie a prevádzku ubytovacích zariadení,
c)	náležitosti prevádzkového poriadku podľa odseku 3 písm. b).

§ 13g

Zriaďovanie zariadení pre deti a mládež, ich vybavenie a prevádzka

(1)

Zariadenia, ktoré poskytujú výchovnú alebo výchovno-vzdelávaciu starostlivosť^6ah (ďalej len „zariadenia pre deti a mládež“), sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí, ktorým je prostredie chránené pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia.

(2)

Priestorové usporiadanie a funkčné členenie zariadení pre deti a mládež a ich vybavenie musia zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu psychosomatického vývoja, telesným rozmerom detí a mládeže, ako aj veľkostnému typu a druhu zariadenia. Veľkostnému typu a druhu zariadenia musia zodpovedať aj ich vonkajšie telovýchovné plochy.

(3)

Režim dňa v zariadení pre deti a mládež musí zohľadňovať vekové a fyzické osobitosti detí a mládeže a pohybový režim musí zodpovedať potrebám vyvíjajúceho sa organizmu. Režim dňa detí a mládeže, podmienky ich pohybovej výchovy, režim stravovania detí a mládeže a organizáciu prevádzky upraví fyzická osoba oprávnená na podnikanie⁴ a právnická osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie pre deti a mládež, v prevádzkovom poriadku.

(4)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie⁴ a právnické osoby, ktoré prevádzkujú zariadenie pre deti a mládež, sú povinné

a)	zabezpečovať kontrolu ukazovateľov kvality pitnej vody (§ 13c ods. 2) v pravidelných, najmenej šesťmesačných intervaloch, ak je zariadenie zásobované pitnou vodou z vlastného zdroja, a o vykonaných kontrolách uchovávať záznamy,
b)	zabezpečovať stravovanie detí a mládeže podľa požiadaviek tohto zákona (§ 13m),
c)	zabezpečovať starostlivosť o vonkajšie priestory určené pre deti a mládež (§ 13k),
d)	zamerať výchovu žiakov v strediskách praktického vyučovania a na pracoviskách praktického vyučovania na ochranu zdravia,
e)	vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému orgánu na ochranu zdravia na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu [§ 27 ods. 2 písm. e)].

(5)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

a)	požiadavky na priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie zariadení pre deti a mládež podľa odseku 2,
b)	požiadavky na prevádzku zariadení pre deti a mládež vrátane náležitostí prevádzkového poriadku podľa odseku 3.

§ 13h

Predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení v zariadeniach pre deti a mládež

(1)

V zariadení pre deti predškolského veku možno umiestniť len dieťa, ktoré

a)	je zdravotne spôsobilé,
b)	neprejavuje príznaky akútneho ochorenia,
c)	nemá nariadené karanténne opatrenie.

(2)

Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti podľa odseku 1 písm. a) vydá zákonnému zástupcovi ošetrujúci lekár. Potvrdenie musí obsahovať aj údaj o povinnom očkovaní. Skutočnosti uvedené v odseku 1 písm. b) a c) potvrdzuje v písomnom vyhlásení zákonný zástupca dieťaťa; vyhlásenie nesmie byť staršie ako tri dni.

(3)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie⁴ a právnické osoby, ktoré prevádzkujú zariadenie pre deti predškolského veku, sú povinné zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia (zdravotný filter).

(4)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie⁴ a právnické osoby, ktoré prevádzkujú zariadenie pre deti predškolského veku a základnú školu, sú povinné zabezpečiť oddelenie dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho ochorenia, zabezpečiť nad ním dohľad a bez meškania informovať zákonného zástupcu.

(5)

Ustanovenie odseku 4 sa primerane vzťahuje aj na fyzické osoby oprávnené na podnikanie⁴ a na právnické osoby, ktoré prevádzkujú ubytovacie zariadenie pre deti a mládež. Deti a mládež môžu byť umiestnené v ubytovacom zariadení na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o ich zdravotnej spôsobilosti.

§ 13i

Výchovno-vzdelávacia činnosť detí a mládeže

(1)

Výchovno-vzdelávacia činnosť v zariadení pre deti a mládež musí byť organizovaná tak, aby utvárala podmienky na zdravý vývoj detí a mládeže s prihliadnutím na ich vek, zdravotný stav a stupeň psychosomatického vývoja, ako aj na predchádzanie poškodeniam zdravia, najmä na predchádzanie nadmernej psychickej a statickej záťaži a na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení.

(2)

Výchovno-vzdelávacia činnosť musí zohľadňovať fyziologické osobitosti jednotlivých vekových skupín detí a mládeže; musí byť organizovaná tak, aby predchádzala zdravotným rizikám, najmä

a)	primeranosťou záťaže so zreteľom na vekové a individuálne vývojové osobitosti jednotlivých vekových skupín detí a mládeže,
b)	uplatňovaním foriem výučby, ktoré podporujú a rozvíjajú telesné a duševné zdravie, vedú k rozvoju individuálnych schopností detí a mládeže, zvyšujú efektivitu práce pri rešpektovaní psychického, telesného a sociálneho vývoja a zdravotného stavu jednotlivca a kompenzujú nepriaznivé účinky učebných a režimových záťaží.

§ 13j

Zotavovacie podujatia

(1)

Zotavovacie podujatie je organizovaný spoločný pobyt najmenej 15 detí do 15 rokov veku na dlhší čas ako päť dní, ktorého účelom je okrem výchovného poslania posilniť zdravie a zvýšiť telesnú zdatnosť detí.

(2)

Na zotavovacom podujatí sa môže zúčastniť dieťa, ak spĺňa požiadavky podľa § 13h ods. 1.

(3)

Výsledok posúdenia zdravotného stavu dieťaťa uvedie ošetrujúci lekár v prihláške na zotavovacie podujatie. Ak dieťa užíva lieky alebo jeho zdravotný stav vyžaduje obmedzenie záťaže, v prihláške uvedie aj túto skutočnosť. Skutočnosti uvedené v § 13h ods. 1 písm. b) a c) potvrdzuje v písomnom vyhlásení zákonný zástupca dieťaťa; vyhlásenie nesmie byť staršie ako jeden deň.

(4)

Na zotavovacom podujatí môže pracovať len zdravotne spôsobilá osoba, ktorá dosiahla 18 rokov veku a vo funkcii vedúceho zotavovacieho podujatia len osoba, ktorá dosiahla 21 rokov veku. Osoby, ktoré zabezpečujú stravovanie na zotavovacom podujatí, musia spĺňať podmienky na výkon epidemiologicky závažných činností.

(5)

Na zotavovacích podujatiach sa nesmú používať epidemiologicky rizikové potraviny. Epidemiologicky rizikové potraviny a vybrané druhy potravín, ktoré možno použiť len pri dodržaní určitých technologických podmienok, a technologické podmienky na použitie vybraných druhov epidemiologicky rizikových potravín ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

(6)

Zotavovacie podujatie sa môže usporiadať len v zariadení, ktoré spĺňa hygienické požiadavky na umiestnenie, funkčné členenie, priestorové usporiadanie, stravovanie a prevádzku.

(7)

Denný režim detí na zotavovacom podujatí musí zodpovedať ich veku a zdravotnému stavu.

(8)

Požiadavky podľa odsekov 6 a 7 je povinný zabezpečiť usporiadateľ zotavovacieho podujatia.

(9)

Usporiadateľ zotavovacieho podujatia je ďalej povinný

a)	písomne oznámiť zotavovacie podujatie najmenej 30 dní pred jeho začatím orgánu na ochranu zdravia príslušnému podľa miesta konania zotavovacieho podujatia, prípadne podľa miesta jeho začiatku, ak ide o putovné zotavovacie podujatie,
b)	zabezpečiť základnú starostlivosť o zdravie všetkých zúčastnených osôb na zotavovacom podujatí odborne spôsobilou osobou (ďalej len „zdravotník“), pri hromadnom odchode aj na cestu na zotavovacie podujatie a späť, a to najmenej jedného zdravotníka na 130 detí; odborne spôsobilá osoba je osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie na lekárskej fakulte alebo na fakulte zdravotníctva a sociálnej práce, osoba, ktorá získala vzdelanie na strednej zdravotníckej škole v odbore sestra alebo pôrodná asistentka, študent, ktorý absolvoval tretí ročník štúdia na lekárskej fakulte, alebo osoba, ktorá absolvovala školenie Slovenského Červeného kríža o poskytovaní prvej pomoci,
c)	zabezpečiť vybavenie lekárničky na zotavovacie podujatie a vybavenie veľkej zdravotníckej brašne pre putovné zotavovacie podujatie,
d)	oznámiť miesto a čas konania zotavovacieho podujatia zdravotníckemu zariadeniu^6a v mieste konania zotavovacieho podujatia,
e)	zabezpečiť poučenie všetkých osôb činných na zotavovacom podujatí okrem zdravotníka o hygienických požiadavkách na zotavovacie podujatia a o požiadavkách na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení,
f)	viesť dokumentáciu o zotavovacom podujatí a uchovávať ju šesť mesiacov od skončenia zotavovacieho podujatia.

(10)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

a)	podrobnejšie požiadavky na organizáciu zotavovacích podujatí a denný režim detí na zotavovacom podujatí,
b)	hygienické požiadavky na umiestnenie, funkčné členenie, priestorové usporiadanie, stravovanie a prevádzku zariadení pre zotavovacie podujatia,
c)	vzor vyhlásenia podľa odseku 3,
d)	náležitosti oznámenia podľa odseku 9 písm. a),
e)	vybavenie lekárničky na zotavovacie podujatie a vybavenie veľkej zdravotníckej brašne pre putovné zotavovacie podujatie podľa odseku 9 písm. c),
f)	obsah dokumentácie podľa odseku 9 písm. f).

§ 13k

Vonkajšie priestory pre deti a mládež

(1)

Pieskoviská, hracie, športové a rekreačné plochy určené pre deti a mládež vrátane vonkajších telovýchovných plôch pri školách a školských zariadeniach^6ah sa musia pravidelne čistiť a udržiavať. Môžu sa udržiavať iba prostriedkami, ktoré neobsahujú nebezpečné chemické látky^6ai alebo choroboplodné mikroorganizmy. Ich pôda nesmie prekročiť najvyššie prípustné množstvo mikrobiálneho znečistenia pôdy. Požiadavky na čistenie a udržiavanie pieskovísk, hracích, športových a rekreačných plôch určených pre deti a mládež a najvyššie prípustné množstvo mikrobiálneho znečistenia pôdy pieskovísk a hracích plôch určených pre deti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

(2)

Požiadavky podľa odseku 1 je povinný zabezpečiť každý, kto prevádzkuje pieskoviská, hracie, športové a rekreačné plochy určené pre deti a mládež.

§ 13l

Zariadenia, v ktorých sa vykonávajú epidemiologicky závažné činnosti

(1)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie⁴ a právnické osoby, ktoré prevádzkujú zariadenie, v ktorom sa vykonáva epidemiologicky závažná činnosť, sú povinné

a)	používať také pracovné postupy, prístroje, pracovné nástroje a pomôcky, aby sa pri výkone činnosti neohrozilo a nepoškodilo zdravie ľudí prenosným ochorením alebo inak nepoškodilo ich zdravie,
b)	postupovať pri používaní prístrojov, pracovných nástrojov a pomôcok podľa návodu výrobcu,
c)	vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému orgánu na ochranu zdravia na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu [§ 27 ods. 2 písm. e)].

(2)

Epidemiologicky závažnú činnosť môžu vykonávať len osoby zdravotne spôsobilé a odborne spôsobilé. Možno ju vykonávať len v zariadeniach, ktoré spĺňajú hygienické požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie a vnútorné členenie.

(3)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie⁴ a právnické osoby, ktoré prevádzkujú holičstvo, kaderníctvo, manikúru, pedikúru, zariadenie poskytujúceho kozmetické, masérske, regeneračné a rekondičné služby a služby, pri ktorých sa používajú špeciálne prístroje na starostlivosť o ľudské telo, sú povinné zabezpečiť lekárničku prvej pomoci vybavenú podľa charakteru poskytovanej služby.

(4)

Osoby uvedené v odseku 3 nesmú robiť výkony na chorej koži, manipuláciu s jazvami a materskými znamienkami, výkony na sliznici, očnej spojovke a rohovke.

(5)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie⁴ a právnické osoby, ktoré prevádzkujú solárium, sú povinné

a)	dodržiavať limity ultrafialového žiarenia,
b)	viesť prevádzkovú dokumentáciu a na viditeľnom mieste umiestniť poučenie pre osoby, ktorým poskytujú služby.

(6)

Saunu možno prevádzkovať, len ak má zabezpečenú vodu, ktorá spĺňa požiadavky na kvalitu vody pre bazény kúpalísk. Fyzické osoby oprávnené na podnikanie⁴ a právnické osoby, ktoré prevádzkujú saunu, sú povinné zabezpečovať pravidelnú výmenu vody v ochladzovacom bazéne, jeho pravidelné čistenie a kontrolu kvality vody.

(7)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

a)	hygienické požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie a vnútorné členenie zariadení, v ktorých sa vykonávajú epidemiologicky závažné činnosti,
b)	hygienické požiadavky na pracovné postupy, prístroje, pracovné nástroje a pomôcky a na prevádzku zariadení, ktoré vykonávajú epidemiologicky závažné činnosti,
c)	náležitosti prevádzkového poriadku podľa odseku 1 písm. c),
d)	limity ultrafialového žiarenia podľa odseku 5 písm. a),
e)	náležitosti prevádzkovej dokumentácie podľa odseku 5 písm. b),
f)	požiadavky na prevádzku a kontrolu kvality vody v ochladzovacom bazéne podľa odseku 6.

§ 13m

Zariadenia spoločného stravovania

(1)

Zariadenia spoločného stravovania sú zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov a nápojov

a)	na pracoviskách, v školských zariadeniach, v školách, v zariadeniach sociálnych služieb, v zdravotníckych zariadeniach a na zotavovacích podujatiach,
b)	v prevádzkach verejného stravovania a na hromadných podujatiach.

(2)

Stravovacie služby možno poskytovať len v zariadeniach, ktoré spĺňajú hygienické požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie, vnútorné členenie a na prevádzku.

(3)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie⁴ a právnické osoby, ktoré prevádzkujú zariadenie spoločného stravovania (ďalej len „prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania“), sú povinné zabezpečiť, aby do výrobných a skladovacích priestorov nevstupovali neoprávnené osoby, a zamedziť vodeniu a vpúšťaniu zvierat do priestorov zariadenia spoločného stravovania okrem priestorov určených na konzumáciu stravy, do ktorých môžu vstupovať zrakovo postihnuté osoby aj v sprievode vodiaceho psa.

(4)

Pri výrobe pokrmov v zariadení spoločného stravovania musí byť zabezpečená ich zdravotná neškodnosť, zachovaná ich výživová a zmyslová hodnota a vylúčené nežiaduce vplyvy z technologického postupu prípravy pokrmov. Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania je povinný postupovať pri výrobe pokrmov a nápojov podľa zásad správnej výrobnej praxe podľa osobitného predpisu^6aia a dodržiavať požiadavky na výrobu, prípravu a podávanie pokrmov a nápojov.

(5)

Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania je ďalej povinný

a)	zabezpečovať sústavnú kontrolu pri preberaní surovín,
b)	kontrolovať podmienky dodržania zdravotnej neškodnosti uskladňovaných surovín, polovýrobkov a polotovarov,
c)	zabezpečovať ochranu hotových pokrmov a nápojov pred ich znehodnotením,
d)	zabezpečovať kontrolu ukazovateľov kvality pitnej vody (§ 13c ods. 2) v pravidelných, najmenej šesťmesačných intervaloch, ak je zariadenie zásobované pitnou vodou z vlastného zdroja, a o vykonaných kontrolách uchovávať záznamy,
e)	zabezpečovať výživovú a zmyslovú hodnotu polovýrobkov, polotovarov, hotových pokrmov a nápojov podľa zásad správnej výživy,
f)	kontrolovať dodržiavanie osobnej hygieny a hygienických požiadaviek zamestnancami,
g)	zabezpečovať a kontrolovať čistotu zariadenia a súvisiacich prevádzkových priestorov,
h)	vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému orgánu na ochranu zdravia na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu [§ 27 ods. 2 písm. e)].

(6)

Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania podľa odseku 1 písm. a) je ďalej povinný pred výdajom stravy zabezpečiť odber vzoriek pripravených hotových pokrmov, ich uchovanie a o odobratých vzorkách viesť dokumentáciu.

(7)

Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania určeného pre deti a mládež je ďalej povinný pri voľbe stravy vychádzať z vekových potrieb stravovanej skupiny, prihliadať na vhodný výber surovín, ročné obdobie, čas, keď sa má poskytovať stravovanie, a ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zdravotný stav stravovaných detí a mládeže.

(8)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

a)	hygienické požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie, vnútorné členenie a na prevádzku zariadení spoločného stravovania,
b)	požiadavky na výrobu, prípravu a podávanie pokrmov a nápojov,
c)	postup pri odbere vzoriek hotových pokrmov a ich uchovávaní a obsah dokumentácie podľa odseku 6,
d)	požiadavky na dodržiavanie osobnej hygieny a dodržiavanie hygienických požiadaviek zamestnancami zariadenia spoločného stravovania.

DRUHÁ HLAVA

OCHRANA ZDRAVIA PRED HLUKOM, VIBRÁCIAMI A NEIONIZUJÚCIM ŽIARENÍM (§ 13n-13o)

§ 13n

Hluk a vibrácie

(1)

Každý, kto používa alebo prevádzkuje zdroje hluku alebo vibrácií, je povinný technickými, organizačnými a ďalšími opatreniami zabezpečiť, aby hluk neprekračoval najvyššie prípustné hodnoty pre vonkajšie priestory a stavby^6ab a aby sa zamedzilo prenosu vibrácií na fyzické osoby.

(2)

Hluk zo zariadení poskytujúcich služby obyvateľstvu a hluk z verejnej produkcie hudby nesmú prekročiť najvyššie prípustné hodnoty pre denný a nočný čas. Na účely kontroly dodržania hygienických limitov pre denný a nočný čas sa za nočný čas považuje čas medzi 22.00 a 6.00 hod. Za splnenie tejto povinnosti zodpovedá osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie poskytujúce služby obyvateľstvu, usporiadateľ verejnej hudby alebo osoba, ktorá prevádzkuje verejnú hudbu.

(3)

Na pracoviskách, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pravidelné meranie a hodnotenie hluku tak, aby sa umožnilo zistiť, či úroveň hluku neprekračuje najvyššie prípustné hodnoty.

(4)

Ak meranie a hodnotenie podľa odseku 3 preukáže prekročenie najvyšších prípustných hodnôt, zamestnávateľ je povinný

a)	oboznámiť zamestnancov, príslušný odborový orgán a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len „zástupca zamestnancov“) o výške prekročenia najvyšších prípustných hodnôt, poučiť ich o význame tohto prekročenia a poskytnúť im informácie a poučenie o riziku ohrozenia zdravia hlukom a o možnostiach a spôsoboch účinnej prevencie,
b)	poučiť zamestnancov o predpísaných pracovných postupoch a vyžadovať a kontrolovať ich dodržiavanie,
c)	informovať o výške prekročenia najvyšších prípustných hodnôt aj príslušný orgán na ochranu zdravia.

(5)

Pracoviská, na ktorých úroveň hluku prekročí najvyššiu prípustnú hodnotu, musia byť označené, ak je to možné, tak, aby označenie poskytlo dostatočné informácie o riziku ohrozenia zdravia hlukom a o spôsoboch účinnej prevencie. Rovnako musia byť označené aj pracovné miesta, na ktoré sa prekročenie najvyššej prípustnej hodnoty vzťahuje. Prístup na tieto miesta musí byť obmedzený, ak je to možné a odôvodnené rizikom vyplývajúcim z vystavenia zamestnancov hluku.

(6)

Riziko vyplývajúce z vystavenia zamestnancov hluku sa musí obmedziť na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň s prihliadnutím na technický pokrok a dostupnosť opatrení na zníženie hluku predovšetkým pri zdroji. Uvedené sa vzťahuje aj na navrhovanie, uskutočňovanie a rekonštrukciu výrobných objektov a na navrhovanie a konštrukciu strojov a strojových zariadení.

(7)

Na pracoviskách podľa odseku 5 je zamestnávateľ ďalej povinný

a)	určiť príčiny prekročenia najvyšších prípustných hodnôt hluku, vypracovať a zabezpečiť technické a organizačné opatrenia s cieľom obmedziť vystavenie zamestnancov hluku na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň,
b)	informovať zamestnancov, zástupcov zamestnancov a príslušný orgán na ochranu zdravia o opatreniach podľa písmena a),
c)	zabezpečiť zamestnancom účinné osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu sluchu v dostatočnom množstve a s prihliadnutím na ich individuálne potreby a pracovné podmienky; za účinné osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu sluchu sa považujú také prostriedky, ak v prípade ich správneho používania možno očakávať zníženie rizika, ktoré ohrozuje sluch, pod úroveň najvyššej prípustnej hodnoty,
d)	zabezpečiť zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu pred vibráciami,
e)	viesť záznamy o výsledkoch merania hluku u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce (§ 13r ods. 1), uchovávať ich 20 rokov od skončenia práce a umožniť k nim prístup zamestnancom, zástupcom zamestnancov, lekárovi poskytujúcemu závodnú preventívnu starostlivosť a príslušnému orgánu na ochranu zdravia,
f)	odovzdať záznamy podľa písmena e) po skončení svojej činnosti alebo zrušení pracoviska príslušnému orgánu na ochranu zdravia.

(8)

Ak sú zamestnanci v lodnej a leteckej doprave vystavení expozícii vibráciám na celé telo, úrad verejného zdravotníctva môže udeliť výnimku z povinnosti zamestnávateľa bezodkladne vykonať opatrenia na zníženie expozície vibráciám podľa osobitného predpisu. Zamestnávateľ musí o udelenie výnimky požiadať a musí preukázať, že využil všetky možné technické a organizačné opatrenia na zníženie expozície vibráciám.

(9)

Ak sú zamestnanci vystavení expozícii vibráciám, ktoré zvyčajne neprekračujú akčné hodnoty expozície vibráciám podľa osobitného predpisu, ale vibrácie sa v čase menia a môžu prekročiť limitné hodnoty expozície vibráciám podľa osobitného predpisu, regionálny úrad verejného zdravotníctva môže udeliť výnimku z povinnosti zamestnávateľa bezodkladne vykonať opatrenia na zníženie expozície vibráciám podľa osobitného predpisu. Zamestnávateľ musí o udelenie výnimky požiadať a musí preukázať, že priemerné hodnoty expozície vibráciám počas pracovného týždňa sú nižšie ako limitné hodnoty expozície vibráciám a že riziká z tohto typu expozície vibráciám pri práci sú nižšie, ako sú riziká, ktoré vznikajú v dôsledku expozície vibráciám dosahujúcej limitné hodnoty.

(10)

Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže udeliť výnimku podľa odsekov 8 a 9 po prerokovaní so zamestnávateľom a zástupcom zamestnancov. V rozhodnutí o udelení výnimky úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva určí podmienky, ktoré vzhľadom na zvláštne okolnosti musí zamestnávateľ splniť, aby výsledné riziká boli znížené na najnižšiu možnú mieru a aby dotknutí zamestnanci boli podrobení zvýšenému zdravotnému dohľadu. Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva prehodnocuje udelenú výnimku raz za štyri roky a odvolá ju bezodkladne po tom, ako pominú okolnosti, ktoré viedli k jej udeleniu.

(11)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví

a)	najvyššie prípustné hodnoty hluku vo vonkajších priestoroch a stavbách pre denný a nočný čas a najvyššie prípustné hodnoty vibrácií v stavbách,
b)	najvyššie prípustné hodnoty hluku a vibrácií pri práci,
c)	požiadavky na meranie a hodnotenie hluku a vibrácií na pracoviskách,
d)	náležitosti záznamov podľa odseku 7 písm. e).

§ 13o

Neionizujúce žiarenie

(1)

Neionizujúce žiarenie je elektromagnetické pole s frekvenčným rozsahom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom, ultrafialové a infračervené žiarenie a laserové žiarenie.

(2)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie⁴ a právnické osoby, ktoré používajú alebo prevádzkujú generátory nízkych a vysokých frekvencií a zariadenia, ktoré takéto generátory obsahujú (ďalej len „zdroj elektromagnetického žiarenia“), sú povinné zabezpečiť technické a organizačné opatrenia, ktoré obmedzia ožiarenie osôb na najnižšiu možnú úroveň a zabezpečia neprekročenie najvyšších prípustných hodnôt. Pri haváriách, nevyhnutných meraniach a opravách zdrojov elektromagnetického žiarenia počas prevádzky a v ďalších výnimočných prípadoch sa môžu najvyššie prípustné hodnoty elektromagnetického poľa prekročiť najviac do výšky ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom (odsek 10).

(3)

Pri navrhovaní a uskutočňovaní stavieb,^6ab ktoré sa nachádzajú v okruhu pôsobenia zdrojov elektromagnetického žiarenia, musia sa vykonať také opatrenia, ktoré zabezpečia neprekročenie najvyššie prípustných hodnôt.

(4)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie⁴ a právnické osoby, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje elektromagnetického žiarenia, sú ďalej povinné

a)	zabezpečiť skúšanie zdrojov elektromagnetického žiarenia a uchovávať protokoly o výsledkoch skúšok,
b)	oznámiť príslušnému orgánu na ochranu zdravia termín preskúšania podľa písmena a) tri dni pred začatím skúšok,
c)	vypracovať prevádzkový poriadok pred začatím prevádzky a predložiť ho na schválenie príslušnému orgánu na ochranu zdravia [§ 27 ods. 2 písm. e)],
d)	bezodkladne informovať príslušný orgán na ochranu zdravia o každej poruche zdroja, ktorá má za následok zvýšenie ožarovania okolia, takú poruchu okamžite odstrániť a o termíne odstránenia poruchy ho informovať. Až do odstránenia poruchy zdroja sú povinné prevádzku zastaviť, obmedziť alebo po prerokovaní s orgánom na ochranu zdravia urobiť ochranné opatrenia,
e)	zreteľne označiť miesta, v ktorých úroveň elektromagnetického poľa môže byť vyššia, ako sú najvyššie prípustné hodnoty,
f)	udržiavať zdroje v bezchybnom stave a sledovať, aby sa v dôsledku opráv alebo iných zásahov neznížila účinnosť tieniacich krytov a iných ochranných opatrení.

(5)

Na pracoviskách so zdrojmi elektromagnetického žiarenia podľa odseku 4 písm. e) môžu pracovať len osoby zdravotne spôsobilé, poučené o povahe práce a oboznámené s prevádzkovým poriadkom. Fyzické osoby oprávnené na podnikanie⁴ a právnické osoby, ktoré prevádzkujú zdroje elektromagnetického žiarenia, sú povinné viesť záznamy o pobyte jednotlivých zamestnancov na takýchto pracoviskách a uchovávať ich 20 rokov.

(6)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie⁴ a právnické osoby, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje ultrafialového a infračerveného žiarenia a pri činnostiach, pri ktorých môže ultrafialové a infračervené žiarenie vznikať, sú povinné zabezpečiť ochranné opatrenia, ktoré vylúčia škodlivý účinok tohto žiarenia tak, aby neboli prekročené najvyššie prípustné hodnoty.

(7)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie⁴ a právnické osoby, ktoré používajú alebo prevádzkujú lasery v oblasti optického žiarenia alebo zariadenia, v ktorých sú lasery ako zdroj žiarenia zabudované, sú povinné zabezpečiť ochranné opatrenia, ktoré vylúčia škodlivý účinok laserového žiarenia tak, aby neboli prekročené najvyššie prípustné hodnoty.

(8)

Pracoviská, na ktorých sa používajú lasery II. až IV. triedy, musia mať vypracovaný a príslušným orgánom na ochranu zdravia schválený prevádzkový poriadok [§ 27 ods. 2 písm. e)].

(9)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie⁴ a právnické osoby, ktoré vyrábajú a dovážajú lasery, sú povinné zaraďovať lasery do tried, zabezpečiť ich označenie a vybavenie v súlade s požiadavkami na ochranu zdravia a uvádzať údaje v technickej dokumentácii laserov v rozsahu, aký ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

(10)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

a)	frekvenčný rozsah elektromagnetického poľa podľa odseku 1,
b)	najvyššie prípustné hodnoty ožiarenia elektromagnetickým poľom a výšku ich prípustného prekročenia podľa odseku 2,
c)	požiadavky na skúšanie zdrojov elektromagnetického žiarenia,
d)	najvyššie prípustné hodnoty a ochranné opatrenia pri používaní a prevádzkovaní zdrojov ultrafialového a infračerveného žiarenia podľa odseku 6,
e)	najvyššie prípustné hodnoty a ochranné opatrenia pri používaní a prevádzkovaní zdrojov laserového žiarenia podľa odseku 7,
f)	náležitosti prevádzkového poriadku podľa odseku 8,
g)	požiadavky na zaraďovanie laserov do tried, označovanie a vybavenie laserov a rozsah údajov uvádzaných v ich technickej dokumentácii.

TRETIA HLAVA

OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI (§ 13p-13v)

§ 13p

Hodnotenie zdravotných rizík a kategorizácia prác

(1)	Podľa miery výskytu faktorov, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, a podľa hodnotenia zdravotných rizík sa práce zaraďujú do štyroch kategórií. Kritériá na zaradenie prác do kategórií ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.
(2)	Návrhy na zaradenie prác do kategórií predkladá príslušnému orgánu na ochranu zdravia zamestnávateľ alebo lekár, ktorý poskytuje závodnú zdravotnú starostlivosť; náležitosti návrhu ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.
(3)	Zamestnávateľ je povinný ihneď oznámiť príslušnému orgánu na ochranu zdravia každú zmenu podmienok výkonu práce, ktorá by mohla mať vplyv na jej zaradenie do príslušnej kategórie.

§ 13r

Rizikové práce a ich evidencia

(1)	Rizikovou prácou sa rozumie práca spojená so zvýšeným ohrozením zdravia, pri ktorej je nebezpečie vzniku choroby z povolania alebo iného ochorenia podmieneného prácou; je to práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie.
(2)	Zamestnávateľ, na ktorého pracovisku sa vykonáva riziková práca, je povinný viesť a uchovávať evidenciu o každom zamestnancovi zadelenom na rizikovú prácu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
(3)	Na pracovisku so zvýšeným ohrozením zdravia môžu pracovať iba osoby zdravotne spôsobilé.

§ 13s

Ochrana zdravia pri práci s chemickými faktormi

(1)

Zamestnávateľ je povinný

zisťovať nebezpečné chemické faktory na pracovisku, a ak ich zistí, posudzovať riziko^6aj vyplývajúce z týchto faktorov so zohľadnením

1.	ich nebezpečných vlastností,^6ad
2.	karty bezpečnostných údajov,^6ad
3.	stupňa, druhu a trvania pôsobenia chemických faktorov,
4.	podmienok práce súvisiacich s takými faktormi vrátane ich množstva,
5.	najvyšších prípustných hodnôt vystavenia zamestnancov nebezpečným chemickým faktorom a biologických medzných hodnôt,
6.	účinnosti uskutočnených preventívnych opatrení alebo opatrení, ktoré plánuje vykonať,
7.	záverov už uskutočnených preventívnych lekárskych prehliadok,^6ak

vyžiadať si dodatočné informácie potrebné na posúdenie rizika od dodávateľa alebo z iných dostupných zdrojov,

vypracovať posudok o riziku

1.	pri zistení nebezpečného chemického faktora,
2.	pri každej významnej zmene, alebo ak výsledky zdravotného dohľadu preukážu, že je to nevyhnutné,
3.	pri každej novej činnosti súvisiacej s nebezpečnými chemickými faktormi.

(2)

Pri činnostiach súvisiacich s vystavením zamestnancov viacerým nebezpečným chemickým faktorom sa riziko posudzuje na základe rizika, ktoré predstavujú všetky tieto faktory navzájom.

(3)

Pri akejkoľvek činnosti súvisiacej s nebezpečnými chemickými faktormi je zamestnávateľ povinný okrem všeobecných zásad prevencie ustanovených osobitným predpisom^6al dodržiavať všeobecné zásady prevencie rizík vyplývajúcich z nebezpečných chemických faktorov.

(4)

Ak výsledky posúdenia rizika podľa odseku 1 písm. a) preukážu riziko vyplývajúce z nebezpečných chemických faktorov, zamestnávateľ je povinný vylúčiť ho vykonaním špecifických ochranných a preventívnych opatrení.

(5)

Ak povaha činnosti neumožňuje vylúčiť riziko podľa odseku 4, zamestnávateľ je povinný obmedziť riziko vyplývajúce z nebezpečných chemických faktorov na najnižšiu možnú mieru vykonaním špecifických ochranných a preventívnych opatrení.

(6)

Špecifické ochranné a preventívne opatrenia podľa odsekov 4 a 5 sa nemusia vykonať, ak výsledky posúdenia rizika podľa odseku 1 preukážu, že vzhľadom na množstvo nebezpečných chemických faktorov na pracovisku je len malé riziko vyplývajúce z týchto faktorov, pričom dodržiavanie všeobecných zásad prevencie rizika podľa odseku 3 je dostatočné na zníženie tohto rizika.

(7)

Ak zamestnávateľ nepreukáže vykonanie opatrení podľa odseku 4, je povinný vykonávať pravidelne a pri každej zmene pracovných podmienok, ktorá môže ovplyvniť vystavenie zamestnancov chemickým faktorom, ich meranie, ak môžu predstavovať riziko pre zdravie zamestnancov na pracovisku, najmä vo vzťahu k najvyšším prípustným hodnotám podľa odseku 8.

(8)

Pri posudzovaní rizika vyplývajúceho z nebezpečných chemických faktorov je zamestnávateľ povinný zohľadniť výsledky merania podľa odseku 7. Pri prekročení najvyšších prípustných hodnôt vystavenia zamestnancov chemickým faktorom je povinný vykonať preventívne a ochranné opatrenia na odstránenie rizika z ich prekročenia.

(9)

Na základe celkového posúdenia rizík podľa odsekov 1 a 3 je zamestnávateľ povinný vykonávať technické a organizačné opatrenia primerané povahe vykonávanej činnosti vrátane skladovania, manipulácie a oddelenia navzájom reagujúcich chemických faktorov a zabezpečiť ochranu zdravia zamestnancov pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ich fyzikálno-chemických vlastností.

(10)

Na pracoviskách s nebezpečnými chemickými faktormi môže zamestnávateľ zamestnávať len osoby zdravotne spôsobilé a odborne spôsobilé, ktoré dosiahli 18 rokov veku; osoby vo veku od 16 do 18 rokov môžu vykonávať činnosti s takými faktormi len z dôvodu prípravy na povolanie, ak majú zabezpečené odborné vedenie a dozor a osobné ochranné pracovné prostriedky. Osoby, ktoré riadia práce s nebezpečnými chemickými faktormi, musia spĺňať požiadavky na odbornú spôsobilosť.

(11)

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom a zástupcom zamestnancov údaje získané podľa odseku 1, informácie o nebezpečných chemických faktoroch vyskytujúcich sa na pracovisku a umožniť im prístup k akýmkoľvek záznamom o bezpečnostných údajoch a k záznamom vedeným zamestnávateľom podľa odseku 15 písm. a) a b).

(12)

Na predchádzanie riziku z vystavenia zamestnancov chemickým faktorom a z pracovných činností súvisiacich s takými faktormi nie je povolená výroba, spracúvanie a používanie vybraných chemických faktorov na účely ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom (odsek 16).

(13)

Výnimku z ustanovenia odseku 12 môže povoliť príslušný orgán na ochranu zdravia na základe žiadosti zamestnávateľa, ak ide

a)	o použitie na účely vedeckého výskumu a testovania vrátane analýzy,
b)	o činnosti zamerané na vylúčenie chemických faktorov prítomných vo forme vedľajších produktov alebo odpadových produktov,
c)	o výrobu vybraných chemických faktorov podľa odseku 12 na použitie ako medziproduktu a takéto použitie; v takých prípadoch je zamestnávateľ povinný činnosti uskutočniť v samostatnom uzatvorenom systéme, z ktorého možno chemické faktory odstrániť iba v miere nevyhnutnej na monitorovanie výrobného procesu alebo na údržbu tohto systému.

(14)

Zamestnávateľ je povinný pri zabezpečovaní zdravotného dohľadu vychádzať z posudku o riziku podľa odseku 1 písm. c). Ak výsledky posúdenia preukážu riziko vyplývajúce z vystavenia zamestnancov chemickým faktorom, zamestnávateľ je povinný postupovať podľa § 13p ods. 3.

(15)

Zamestnávateľ je ďalej povinný

a)	viesť záznamy o výsledkoch merania chemických faktorov u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce (§ 13r ods. 1) a uchovávať ich 20 rokov od skončenia práce, ak ďalej nie je ustanovené inak,
b)	viesť záznamy o druhu a množstve používaných chemických faktorov a uchovávať ich desať rokov od skončenia práce,
c)	odovzdať záznamy podľa písmen a) a b) po skončení svojej činnosti alebo zrušení pracoviska príslušnému orgánu na ochranu zdravia,
d)	vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému orgánu na ochranu zdravia, na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu [§ 27 ods. 2 písm. e)],
e)	zabezpečiť nebezpečné chemické faktory proti ich zneužitiu alebo odcudzeniu,
f)	zabezpečiť požiadavky na ochranu zdravia zamestnancov pri skladovaní nebezpečných chemických faktorov,
g)	oznamovať údaje orgánu na ochranu zdravia v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom (odsek 16).

(16)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví

a)	najvyššie prípustné hodnoty vystavenia zamestnancov nebezpečným chemickým faktorom a biologické medzné hodnoty,
b)	všeobecné zásady prevencie rizík vyplývajúcich z nebezpečných chemických faktorov,
c)	špecifické ochranné a preventívne opatrenia na vylúčenie a obmedzenie rizika vyplývajúceho z nebezpečných chemických faktorov podľa odsekov 4 a 5,
d)	požiadavky na odbornú spôsobilosť osôb, ktoré riadia práce s nebezpečnými chemickými faktormi,
e)	vybrané chemické faktory a účely ich použitia, ktoré nie sú na pracovisku povolené,
f)	náležitosti posudku o riziku podľa odseku 1 písm. c),
g)	náležitosti žiadosti podľa odseku 13,
h)	náležitosti záznamov podľa odseku 15 písm. a) a b),
i)	náležitosti prevádzkového poriadku podľa odseku 15 písm. d),
j)	rozsah údajov oznamovaných zamestnávateľom príslušnému orgánu na ochranu zdravia podľa odseku 15 písm. g).

§ 13t

Ochrana zdravia pri práci s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi

(1)

Pre každú činnosť, pri ktorej môžu byť zamestnanci vystavení karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom, je zamestnávateľ povinný zisťovať druh, mieru a trvanie vystavenia zamestnancov týmto faktorom tak, aby sa dali posúdiť všetky z nich vyplývajúce nebezpečenstvá pre zamestnancov a určiť príslušné opatrenia. Toto posudzovanie je zamestnávateľ povinný vykonávať pravidelne a pri každej zmene podmienok, ktoré by mohli mať vplyv na vystavenie zamestnancov karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom. Pri posudzovaní rizika^6aj je zamestnávateľ povinný prihliadať na všetky možné spôsoby a cesty vstupu týchto faktorov do organizmu. Zamestnávateľ je povinný predložiť príslušnému orgánu na ochranu zdravia na požiadanie kritériá, ktoré sú základom na posudzovanie rizika z vystavenia zamestnancov karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom.

(2)

Pri posudzovaní rizika podľa odseku 1 je zamestnávateľ povinný osobitne prihliadať na ohrozených zamestnancov a preskúmavať ich zaradenie na pracovisko, na ktorom by mohli byť vystavení karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom.

(3)

Zamestnávateľ je povinný obmedzovať používanie karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov na pracovisku, ak je to technicky možné, najmä ich nahradením látkami, prípravkami alebo postupmi, ktoré nie sú nebezpečné alebo sú menej nebezpečné pre zdravie zamestnancov.

(4)

Ak výsledky posúdenia rizika podľa odseku 1 preukážu riziko vyplývajúce z karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov, zamestnávateľ je povinný

a)	zabrániť vystaveniu zamestnancov týmto faktorom,
b)	dodržiavať technické smerné hodnoty a expozičné ekvivalenty karcinogénnych a mutagénnych faktorov,
c)	poskytovať príslušnému orgánu na ochranu zdravia na požiadanie informácie o výsledkoch posudzovania,
d)	informovať zamestnancov a zástupcov zamestnancov o opatreniach na vylúčenie alebo obmedzenie rizika vyplývajúceho z karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov.

(5)

Ak nahradenie karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov podľa odseku 3 nie je technicky možné, zamestnávateľ zabezpečí ich výrobu a používanie v uzavretom systéme, ak je to technicky možné. Ak použitie uzavretého systému nie je technicky možné, zamestnávateľ zabezpečí, aby vystavenie zamestnancov týmto faktorom bolo znížené na najnižšiu technicky možnú úroveň.

(6)

Pri určitých činnostiach, pri ktorých možno predvídať veľké zvýšenie vystavenia zamestnancov karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom a pri ktorých nemožno ochranu zdravia zamestnancov zabezpečiť ďalšími technickými preventívnymi opatreniami, zamestnávateľ je povinný vykonať také opatrenia, ktoré zabezpečia skrátenie vystavenia zamestnancov karcinogénnym a mutagénnym faktorom a ich ochranu počas týchto činností; pri určovaní opatrení prihliada na vyjadrenie zamestnancov a zástupcov zamestnancov.

(7)

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa činnosti uvedené v odseku 6 vykonávali vo vymedzenom, zreteľne a viditeľne označenom priestore, alebo iným spôsobom zabrániť vstupu neoprávnených osôb do týchto priestorov.

(8)

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť informácie a poučenie zamestnancom a zástupcom zamestnancov o nebezpečenstvách spojených s používaním karcinogénnych faktorov a mutagénnych faktorov a o opatreniach, ktoré sa musia na ochranu zdravia vykonávať.

(9)

Ak príslušný orgán na ochranu zdravia nariadil vykonanie mimoriadnej preventívnej lekárskej prehliadky [§ 6 písm. d)] u zamestnancov z dôvodu zvýšeného vystavenia zamestnanca karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom, zamestnávateľ je povinný uskutočniť opätovné posúdenie rizika podľa odseku 1.

(10)

Na pracoviskách s karcinogénnymi alebo mutagénnymi faktormi môžu pracovať len osoby zdravotne spôsobilé, ktoré dovŕšili 18 rokov veku. Na pracoviskách s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi nesmú pracovať tehotné ženy, matky do konca 9. mesiaca po pôrode a dojčiace ženy.

(11)

Zamestnávateľ je povinný viesť zoznamy zamestnancov vystavených karcinogénnym a mutagénnym faktorom, záznamy o výsledkoch ich merania, uchovávať ich alebo zabezpečiť ich uchovávanie najmenej 40 rokov od skončenia práce a umožniť k nim prístup zamestnancom, zástupcom zamestnancov, lekárovi poskytujúcemu závodnú preventívnu zdravotnú starostlivosť a príslušnému orgánu na ochranu zdravia.

(12)

Karcinogénne alebo mutagénne faktory sa nesmú používať pri výučbe v základných školách a stredných školách. Na vysokých školách a výskumných pracoviskách ich možno používať na základe oznámenia príslušnému orgánu na ochranu zdravia.

(13)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví

a)	preventívne technické a organizačné opatrenia na zabránenie a obmedzenie vystavenia zamestnancov karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci,
b)	rozsah informácií a údajov poskytovaných zamestnávateľom orgánu na ochranu zdravia, zamestnancom a zástupcom zamestnancov,
c)	technické smerné hodnoty karcinogénnych a mutagénnych faktorov,
d)	expozičné ekvivalenty karcinogénnych a mutagénnych faktorov.

§ 13u

Ochrana zdravia pri práci s azbestom

(1)

Pri akejkoľvek činnosti, pri ktorej by mohlo vzniknúť riziko pôsobenia prachu z azbestu alebo materiálov, ktoré obsahujú azbest, zamestnávateľ je povinný určiť charakter a stupeň vystavenia zamestnancov prachu z azbestu alebo materiálov, ktoré obsahujú azbest, aby mohol posúdiť riziko pre zdravie zamestnancov, pričom prihliada aj na vyjadrenie zamestnancov a zástupcov zamestnancov.

(2)

Činnosť uvedenú v odseku 1 je zamestnávateľ povinný oznámiť príslušnému orgánu na ochranu zdravia pred jej začatím a pri každej zmene použitia azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest.

(3)

Používanie azbestu pomocou rozprašovania a pracovné metódy, pri ktorých sa používajú izolačné alebo zvukotesné materiály s obsahom azbestu, sú zakázané.

(4)

Pri všetkých činnostiach podľa odseku 1 vystavenie zamestnancov prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest

a)	musí byť obmedzené na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň,
b)	nesmie prekročiť najvyššie technické smerné hodnoty.

(5)

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pravidelné meranie azbestu v ovzduší na mieste výkonu práce referenčnou metódou alebo akoukoľvek inou metódou, ktorá poskytne rovnaké výsledky. Výsledky merania musia zodpovedať osobnému vystaveniu zamestnanca prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest okrem prípadov, ak zamestnanci vykonávajú rovnaké alebo podobné práce na rovnakom mieste, keď možno odber vzoriek vykonať na skupinovom základe.

(6)

Pri prekročení hodnôt podľa odseku 4 písm. b) je zamestnávateľ povinný

a)	zistiť príčiny ich prekročenia a bez meškania vykonať ochranné opatrenia,
b)	prerušiť prácu až do vykonania ochranných opatrení podľa písmena a),
c)	zabezpečiť meranie azbestu na zistenie účinnosti ochranných opatrení podľa písmena a).

(7)

Ak nemožno účinne obmedziť pôsobenie prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu dýchacích orgánov a výkon práce zabezpečiť tak, aby tieto prostriedky zamestnanci používali len v nevyhnutne potrebnom a prísne obmedzenom čase.

(8)

Ak je pri určitých činnostiach predpoklad prekročenia hodnôt podľa odseku 4 písm. b) a nemožno účinne použiť technické opatrenia na obmedzenie pôsobenia prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť ochranné opatrenia.

(9)

Pred začiatkom búracích prác alebo prác na odstránenie azbestu alebo výrobkov obsahujúcich azbest zo stavieb^6ab a zariadení je zamestnávateľ povinný vyhotoviť plán práce.

(10)

Zamestnávateľ je ďalej povinný pre všetky činnosti uvedené v odseku 1

a)	zabezpečiť špecifické ochranné opatrenia a poskytnúť zamestnancom a zástupcom zamestnancov informácie,
b)	viesť zoznam zamestnancov a záznamy o ich vystavení prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest a uchovávať ich alebo zabezpečiť ich uchovanie podľa § 13t ods. 11.

(11)

Ustanovenia odsekov 2 a 5 a odseku 10 písm. b) sa nevzťahujú na činnosti, pri ktorých úroveň vystavenia zamestnancov prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest neprekročí medzné technické smerné hodnoty.

(12)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví

a)	náležitosti oznámenia podľa odseku 2,
b)	najvyššie technické smerné hodnoty vystavenia zamestnancov prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest,
c)	medzné technické smerné hodnoty vystavenia zamestnancov prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest,
d)	požiadavky na meranie azbestu v pracovnom ovzduší,
e)	ochranné opatrenia na obmedzenie pôsobenia prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest podľa odseku 4 písm. a), odseku 8 a odseku 10 písm. a),
f)	náležitosti plánu práce podľa odseku 9,
g)	rozsah informácií poskytovaných zamestnávateľom zamestnancom a zástupcom zamestnancov podľa odseku 10 písm. a),
h)	náležitosti zoznamu a záznamov podľa odseku 10 písm. b).

§ 13v

Ochrana zdravia pri práci s biologickými faktormi

(1)

Pri akejkoľvek činnosti, pri ktorej by mohlo vzniknúť riziko vystavenia zamestnancov biologickým faktorom, zamestnávateľ je povinný určiť charakter, stupeň a trvanie vystavenia zamestnancov týmto faktorom, aby mohol posúdiť riziko pre zdravie zamestnancov a určiť ochranné opatrenia.

(2)

Pri činnostiach spojených s rizikom vystavenia zamestnancov viacerým druhom biologických faktorov zamestnávateľ postupuje podľa § 13s ods. 2.

(3)

Zamestnávateľ je ďalej povinný

posudzovať riziko vyplývajúce z vystavenia zamestnancov biologickým faktorom pravidelne a pri každej zmene podmienok, ktoré môžu ovplyvniť vystavenie zamestnancov týmto faktorom,

vykonávať posudzovanie rizika podľa písmena a) na základe všetkých dostupných informácií,

nahrádzať používanie škodlivých biologických faktorov a znižovať riziko vyplývajúce z týchto faktorov podľa postupu uvedeného v § 13t odseku 3 a odseku 4 písm. a),

vykonávať ochranné opatrenia na zníženie rizika vyplývajúceho z biologických faktorov,

poskytovať príslušnému orgánu na ochranu zdravia na požiadanie informácie podľa písmena b) a ďalšie informácie, ak výsledky posúdenia rizika preukážu ohrozenie zdravia zamestnancov,

bezodkladne informovať príslušný orgán na ochranu zdravia o akejkoľvek mimoriadnej udalosti spojenej s možnosťou úniku biologického faktora, ktorý môže spôsobiť závažné prenosné ochorenie ľudí,

poskytovať zamestnancom a zástupcom zamestnancov informácie a poučenie v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom (odsek 6),

viesť zoznam zamestnancov vystavených biologickým faktorom zaradených do tretej a štvrtej skupiny a záznamy o ich vystavení biologickým faktorom a

uchovávať ich desať rokov od skončenia vystaveniu biologickým faktorom,

uchovávať ich alebo zabezpečiť ich uchovávanie 40 rokov od skončenia vystaveniu biologickým faktorom v prípadoch ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom (odsek 6),

i)	umožniť prístup príslušnému orgánu na ochranu zdravia a lekárovi poskytujúcemu závodnú zdravotnú starostlivosť k zoznamu a záznamom podľa písmena h) a odovzdať ich po skončení svojej činnosti alebo po zrušení pracoviska príslušnému orgánu na ochranu zdravia,

vopred oznámiť príslušnému orgánu na ochranu zdravia prvé použitie biologického faktora najmenej 30 dní pred začiatkom práce a každé použitie ďalšieho biologického faktora alebo nového druhu biologického faktora v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom (odsek 6).

(4)

Použitie biologických faktorov musí byť schválené príslušným orgánom na ochranu zdravia; schváleniu podlieha aj každá zmena použitia biologického faktora [§ 27 ods. 2 písm. j)].

(5)

Ak výsledky posúdenia rizika podľa odseku 1 preukážu, že vystavenie alebo možné vystavenie zamestnancov biologickému faktoru zaradenému do prvej skupiny nepredstavuje riziko pre zdravie zamestnancov, ustanovenia odsekov 2 až 4 sa neuplatnia.

(6)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví

a)	klasifikáciu biologických faktorov,
b)	rozsah údajov a informácií na posudzovanie rizika z vystavenia zamestnancov biologickým faktorom,
c)	ochranné opatrenia na znižovanie rizika vystavenia zamestnancov biologickým faktorom,
d)	rozsah informácií a poučenia poskytovaných zamestnávateľom zamestnancom a zástupcom zamestnancov,
e)	náležitosti zoznamov podľa odseku 3 písm. h) a požiadavky na uchovávanie zoznamov zamestnancov vystavených biologickým faktorom a záznamov o ich vystavení biologickým faktorom,
f)	rozsah oznamovania používania biologických faktorov orgánu na ochranu zdravia a náležitosti oznámenia podľa odseku 3 písm. j).

ŠTVRTÁ HLAVA

OPATRENIA V SAMOSTATNEJ PÔSOBNOSTI OBCÍ A NIEKTORÉ ZÁKAZY (§ 13x-13y)

§ 13x

Opatrenia v samostatnej pôsobnosti obcí

Obce môžu všeobecne záväzným nariadením na svojich územiach alebo v určitých častiach svojho územia

a)	nariadiť na ochranu zdravia pred vznikom a šírením prenosných ochorení vykonanie dezinsekcie a deratizácie (§ 8a ods. 3),
b)	určiť zariadenia spoločného stravovania, do ktorých môže návštevník vstupovať aj v sprievode iného ako vodiaceho psa,
c)	obmedziť na ochranu pred hlukom a vibráciami v nočnom čase (§ 13n ods. 2) verejnú produkciu hudby alebo inú činnosť, ktorej dôsledkom je obťažovanie ľudí.

§ 13y

Niektoré zákazy a obmedzenia

(1)	Veľmi jedovaté látky a prípravky^6am sa nesmú predávať a vydávať fyzickým osobám.
(2)	Jedovaté látky a prípravky a žieravé látky a prípravky^6an sa nesmú predávať a vydávať osobám mladším ako 18 rokov. Jedovaté látky a prípravky a žieravé látky a prípravky sa nesmú predávať v predajniach požívatín a hračiek; pri samoobslužnom predaji ich môže vydávať len predavač.
(3)	Fyzické osoby môžu s látkami a prípravkami uvedenými v odsekoch 1 a 2 zaobchádzať len za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 13s ods. 10).

PIATA ČASŤ

RADIAČNÁ OCHRANA (§ 17a-17y)

§ 17a

Základné princípy radiačnej ochrany

(1)

Činnosť vedúca k ožiareniu je akákoľvek ľudská činnosť, ktorá môže zvýšiť ožiarenie osôb z existujúcich zdrojov ionizujúceho žiarenia okrem procesu ožiarenia v prípade radiačnej nehody alebo radiačnej havárie; musí byť odôvodnená a riziko ožiarenia musí byť vyvážené predpokladaným prínosom pre osobu alebo pre spoločnosť.

(2)

Každý, kto vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu, je povinný zabezpečiť, aby počet ožiarených osôb, úroveň a pravdepodobnosť ich ožiarenia boli trvalo udržiavané tak nízko, ako je možné racionálne dosiahnuť pri zvážení ekonomických a spoločenských hľadísk. Technické a organizačné požiadavky, smerné hodnoty a postupy na preukazovanie racionálne dosiahnuteľnej úrovne radiačnej ochrany ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa § 17y písm. b).

(3)

Každý, kto vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu, je povinný obmedzovať ožiarenie tak, aby ožiarenie osôb zo všetkých vykonávaných činností neprekročilo limity ožiarenia ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 17y písm. c), ak ďalej nie je ustanovené inak.

(4)

Limity ožiarenia podľa odseku 3 sa nevzťahujú na ožiarenie

a)	osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť,^6a
b)	osôb prírodným ionizujúcim žiarením okrem ožiarenia na pracoviskách so zvýšeným ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením (§ 17e ods. 2),
c)	pracovníkov kategórie A, ak vykonávajú vopred plánované mimoriadne, jednorazové alebo krátkodobé práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (ďalej len „výnimočné ožiarenie“).

(5)

Výnimočné ožiarenie môže podstúpiť len pracovník kategórie A dobrovoľne a po predchádzajúcom preukázateľnom poučení o rizikách spojených s výnimočným ožiarením. Výnimočné ožiarenie nesmie prekročiť hodnoty ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 17y písm. c). Dávky ožiarenia pri výnimočnom ožiarení sa zaznamenávajú v zdravotnej dokumentácii pracovníka kategórie A. Také dávky nie sú dôvodom na vyradenie pracovníka kategórie A z práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. Výnimočné ožiarenie nie je prípustné u tehotných a dojčiacich žien.

(6)

Zásah môže byť vykonaný len vtedy, ak poškodenie na zdraví spôsobené ionizujúcim žiarením odôvodňuje riziko a náklady spojené s jeho vykonaním. Spôsob, rozsah a trvanie zásahu musia byť optimalizované tak, aby jeho prínos pre ochranu zdravia pri zohľadnení všetkých škôd, ktoré v dôsledku zásahu môžu vzniknúť, a nákladov spojených s jeho vykonaním bol čo najväčší.

(7)

Ožiarenie osôb podieľajúcich sa na záchranných, lokalizačných a likvidačných prácach^6b pri radiačnej havárii okrem prípadov záchrany ľudských životov a zabránenia rozvoja radiačnej havárie s možnými závažnými spoločenskými a hospodárskymi dôsledkami nesmie prekročiť limit ožiarenia, ktorý pre tieto osoby ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa § 17y písm. c). Osoby podieľajúce sa na záchranných, lokalizačných a likvidačných prácach^6b musia byť o rizikách spojených so zásahom preukázateľne oboznámené.

§ 17b

Kritériá na zaradenie zdrojov ionizujúceho žiarenia do tried

Zaradenie zdrojov ionizujúceho žiarenia do tried 1 až 6 podľa závažnosti možného ohrozenia zdravia ľudí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva podľa § 17y písm. e). Kritériá na zaradenie zdrojov ionizujúceho žiarenia do tried 1 až 6:

a)	príkon dávkového ekvivalentu, energia a druh ionizujúceho žiarenia,
b)	technická úprava a spôsob konštrukcie zdroja ionizujúceho žiarenia,
c)	druh činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a s tým súvisiaca miera možného ohrozenia zdravia ľudí,
d)	možné riziko vyplývajúce z predvídateľných porúch a odchýlok od bežnej prevádzky,
e)	aktivita a hmotnostná aktivita, ak ide o rádioaktívny žiarič.

§ 17c

Ožiarenie osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

(1)

Ožiarenie osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť,^6a sa môže vykonávať len na základe indikácie ošetrujúceho lekára.

(2)

Pri rádiodiagnostických vyšetreniach, vyšetreniach metódami nukleárnej medicíny a pri rádioterapeutických výkonoch sa musia vyšetrovacie a liečebné metódy zvoliť tak, aby pri

a)	rádiodiagnostických vyšetreniach dávky ožiarenia v tkanivách vo vyšetrovanej časti tela a dávky ožiarenia v tkanivách a orgánoch, ktoré nie sú vyšetrované, boli čo najnižšie, pričom zníženie týchto dávok nesmie obmedzovať úroveň rádiodiagnostických informácií,
b)	vyšetreniach metódami nukleárnej medicíny bolo aplikované len nevyhnutne potrebné množstvo rádioaktívnej látky požadovanej čistoty a aktivity, ktorá zaručuje dostatočnú diagnostickú informáciu pri čo najnižšej radiačnej záťaži pacienta,
c)	rádioterapeutických výkonoch a pri terapeutickej aplikácii rádionuklidov sa ožiarenie liečenej časti tela vykonávalo v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie požadovaného terapeutického účinku a ožiarenie tkanív ostatných častí tela bolo také nízke, ako možno racionálne dosiahnuť bez obmedzenia liečby.

(3)

Rádiodiagnostické vyšetrenia u tehotných žien, vyšetrenia metódami nukleárnej medicíny a terapeutické aplikácie rádionuklidov u tehotných žien a dojčiacich žien možno vykonávať len v neodkladných prípadoch; u tehotných žien aj z dôvodov pôrodníckej indikácie. Pri vyšetreniach a pri terapeutickej aplikácii rádionuklidov sa zvolí technika zameraná na ochranu plodu a dojčaťa.

(4)

Ožiarenie osôb, ktoré sa dobrovoľne, mimo rámca svojich pracovných povinností vyplývajúcich z výkonu povolania alebo z pracovného pomeru starajú o pacientov vystavených ožiareniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,^6a ktoré týchto pacientov navštevujú alebo ktoré žijú v spoločnej domácnosti s pacientmi, ktorí boli po aplikácii rádionuklidov prepustení zo zdravotníckeho zariadenia, nesmie prekročiť limity ožiarenia ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 17y písm. c). Údaje o dávkach ožiarenia sa zaznamenávajú v zdravotnej dokumentácii pacienta.

§ 17d

Ožiarenie obyvateľstva prírodným ionizujúcim žiarením

(1)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie a právnické osoby, ktoré vyrábajú a dovážajú stavebné výrobky,^6c vyrábajú a dovážajú balenú pitnú vodu a využívajú vodné zdroje na zásobovanie vodou, sú povinné

a)	zabezpečiť systematické meranie a hodnotenie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch^6c a v dodávanej vode, viesť evidenciu výsledkov merania a uchovávať ju najmenej päť rokov od skončenia výroby alebo od uskutočnenia dovozu,
b)	údaje z evidencie podľa písmena a) oznamovať úradu verejného zdravotníctva,
c)	vykonať opatrenia na zníženie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch^6c a v dodávanej vode pri prekročení odvodených zásahových úrovní ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 17y písm. f).

(2)

Ak je odvodená zásahová úroveň prekročená, možno používať stavebné výrobky^6c na výstavbu nebytových budov určených na pobyt osôb dlhší ako 1000 h počas kalendárneho roka a na výstavbu bytových budov, distribuovať balenú pitnú vodu a využívať vodné zdroje na zásobovanie vodou len na základe súhlasu orgánu na ochranu zdravia.

(3)

Stavebný výrobok^6c sa nesmie použiť na výstavbu stavieb, ak je ekvivalentná aktivita rádia v stavebnom výrobku^6c väčšia, ako ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa § 17y písm. h).

(4)

Objemové aktivity vybraných prírodných rádionuklidov v dodávanej vode nesmú prekročiť hodnoty, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa § 17y písm. h). Ak voda obsahuje viac rádionuklidov, nesmie byť súčet podielov objemových aktivít jednotlivých rádionuklidov a hodnôt, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa § 17y písm. h), väčší ako jeden.

(5)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie a právnické osoby, ktoré sú stavebníkom^6ab stavieb uvedených v odseku 2, sú povinné

a)	pred výstavbou stavieb zabezpečiť meranie a hodnotenie objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových pôd stavebného pozemku, viesť evidenciu výsledkov merania a uchovávať ju najmenej päť rokov od skončenia výstavby,
b)	údaje z evidencie podľa písmena a) oznamovať úradu verejného zdravotníctva,
c)	pred odovzdaním stavieb do užívania vykonať opatrenia proti prenikaniu radónu z podložia stavby pri prekročení odvodenej zásahovej úrovne ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 17y písm. f).

§ 17e

Ožiarenie zamestnancov prírodným ionizujúcim žiarením

(1)

Na pracoviskách s výskytom prírodného ionizujúceho žiarenia je zamestnávateľ povinný pri prekročení zásahovej úrovne alebo odvodenej zásahovej úrovne, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa § 17y písm. j), vykonať opatrenia na obmedzenie ožiarenia zamestnancov.

(2)

Pracoviská s výskytom prírodného ionizujúceho žiarenia, na ktorých je prekročená zásahová úroveň alebo odvodená zásahová úroveň aj po vykonaní opatrení podľa odseku 1, sa považujú za pracoviská so zvýšeným ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením.

(3)

Na pracoviskách uvedených v odseku 2 je zamestnávateľ povinný

a)	vypracovať monitorovací plán, zabezpečiť jeho plnenie a výsledky monitorovania oznamovať úradu verejného zdravotníctva,
b)	dodržiavať limity ožiarenia, zásady hodnotenia ožiarenia a požiadavky na hodnotenie ožiarenia zamestnancov ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 17y písm. c) a k),
c)	viesť záznamy o úrovni ožiarenia zamestnancov,
d)	určiť zodpovednú osobu za dodržiavanie radiačnej ochrany v rozsahu uvedenom v písmenách a) až c).

Podmienky na činnosti vedúce k ožiareniu a činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany

(§ 17f-17i)

§ 17f

(1)

Na činnosti vedúce k ožiareniu, uvedené v odseku 2 a na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany, uvedené v odseku 3 sa vyžaduje povolenie úradu verejného zdravotníctva.

(2)

Povolenie úradu verejného zdravotníctva je potrebné na

a)	uvedenie pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 do prevádzky,
b)	zrušenie pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6,
c)	stavebné a technologické zmeny pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6, ktoré sú významné z hľadiska radiačnej ochrany,
d)	používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6,
e)	odber zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6, ktoré sú rádioaktívne žiariče,
f)	prepravu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6, ktoré sú rádioaktívne žiariče rádioaktívnych látok, rádioaktívne kontaminovaných materiálov, predmetov a zariadení z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6,
g)	výrobu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 1 až 6,
h)	dovoz, vývoz, distribúciu, predaj a prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 2 až 6 okrem zdrojov ionizujúceho žiarenia označených značkou zhody,^6d
i)	vykonávanie údržby a opráv zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 2 až 6,
j)	vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 2 až 6,
k)	vykonávanie skúšok tesnosti zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 2 až 6, ktoré sú uzavreté žiariče,
l)	vydávanie sprievodných listov pre zdroje ionizujúceho žiarenia triedy 2 až 6, ktoré sú otvorené žiariče, a na vydávanie osvedčení pre zdroje ionizujúceho žiarenia triedy 2 až 6, ktoré sú uzavreté žiariče,
m)	uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia² z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6,
n)	nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi^6e vznikajúcimi na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6,
o)	nakladanie s rádioaktívnymi zvyškami,
p)	nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi,^6e ktorých pôvodca nie je známy,
r)	používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia na overovanie nových medicínskych poznatkov na človeku,^6a
s)	používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia na sterilizáciu predmetov,
t)	používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia na ožarovanie potravín,
u)	terapeutickú aplikáciu rádionuklidov formou ambulantnej zdravotnej starostlivosti.^6a

(3)

Povolenie úradu verejného zdravotníctva je potrebné aj na

a)	vykonávanie monitorovania pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6,
b)	vykonávanie služieb osobnej dozimetrie,
c)	meranie a hodnotenie objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových pôd stavebného pozemku a objemovej aktivity radónu v ovzduší stavieb,
d)	meranie a hodnotenie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch^6c a vo vode,
e)	odbornú prípravu na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu,
f)	odbornú prípravu na vykonávanie činností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany.

(4)

Povolenia úradu verejného zdravotníctva podľa odsekov 2 a 3 nenahrádzajú povolenia, oprávnenia a súhlasy vydané podľa osobitných predpisov.^6f

(5)

Kladný posudok úradu verejného zdravotníctva je potrebný na

a)	výstavbu a na stavebné a technologické zmeny významné z hľadiska radiačnej ochrany počas výstavby jadrového zariadenia,
b)	uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky, na prevádzku jadrového zariadenia, na vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky a na stavebné a technologické zmeny významné z hľadiska radiačnej ochrany počas uvádzania do prevádzky, počas prevádzky jadrového zariadenia a počas vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky,
c)	výstavbu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 okrem jadrového reaktora a rádionuklidov, ktoré vznikajú pri jeho činnosti.

(6)

Žiadateľ o vydanie posudku podľa odseku 5 priloží k žiadosti dokumentáciu, ktorá je uvedená v prílohe č. 1. Súčasťou posudku je schválená dokumentácia.

(7)

Pridávať rádioaktívne látky pri výrobe hračiek a predmetov osobnej spotreby a dovoz a vývoz takého tovaru je zakázaný.

§ 17g

(1)

Činnosti vedúce k ožiareniu, na ktoré sa nevyžaduje povolenie alebo posudok orgánu na ochranu zdravia podľa § 17f, sú fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť úradu verejného zdravotníctva, ak ďalej nie je ustanovené inak. Oznámenie musí byť doručené najneskôr posledný deň pred začatím plánovanej činnosti. Oznámenie musí obsahovať

a)	meno, priezvisko, rodné číslo, miesto trvalého pobytu a štátne občianstvo, ak ide o fyzickú osobu, a názov (obchodné meno), sídlo a právnu formu, meno, priezvisko, rodné číslo a miesto trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, ak ide o právnickú osobu,
b)	opis činnosti,
c)	dátum začatia činnosti,
d)	špecifikáciu zdrojov ionizujúceho žiarenia, ich počet a predpokladaný spôsob skončenia činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
e)	miesto používania zdrojov ionizujúceho žiarenia.

(2)

Oznámenie podľa odseku 1 sa nevyžaduje na činnosti vedúce k ožiareniu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 1.

(3)

Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu na základe oznámenia, sú povinné

a)	používať zdroje ionizujúceho žiarenia podľa návodu na používanie,
b)	viesť a uchovávať evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia v predpísanom rozsahu päť rokov od skončenia činnosti,
c)	bezodkladne oznámiť úradu verejného zdravotníctva každú zmenu údajov uvedených v odseku 1 a skončenie činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do troch dní po skončení činnosti,
d)	oznamovať každé nadobudnutie zdroja ionizujúceho žiarenia, jeho odovzdanie inej osobe a skončenie činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do troch dní po skončení činnosti do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia (§ 22 ods. 3),
e)	zabezpečiť bezpečné skončenie činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

§ 17h

Podmienky na vydanie povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu a činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany

(1)

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 a 3 vydá povolenie fyzickej osobe a právnickej osobe, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.

(2)

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 a 3 vydá povolenie fyzickej osobe, ak

a)	má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu,
b)	má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
c)	má požadovanú kvalifikáciu a odbornú prax,
d)	má osvedčenie o odbornej spôsobilosti na činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie,
e)	je zdravotne spôsobilá,
f)	je bezúhonná.

(3)

Požadovanou kvalifikáciou a odbornou praxou na vykonávanie činností uvedených v § 17f ods. 2 písm. a) až n) pre triedu 6 a v § 17f ods. 2 písm. o) až u) sa rozumie

a)	skončené vysokoškolské vzdelanie v lekárskom, farmaceutickom, technickom alebo v prírodovednom odbore štúdia a najmenej trojročná odborná prax alebo
b)	skončené bakalárske štúdium v technickom alebo v prírodovednom odbore štúdia a najmenej päťročná odborná prax alebo
c)	skončené stredné odborné vzdelanie a najmenej sedemročná odborná prax.

(4)

Požadovanou kvalifikáciou a odbornou praxou na vykonávanie činností uvedených v § 17f ods. 2 pre triedu 4 a 5 a na vykonávanie činností uvedených v § 17f ods. 3 sa rozumie

a)	skončené stredné odborné vzdelanie technického smeru a najmenej sedemročná odborná prax alebo
b)	skončené úplné stredné odborné alebo vyššie odborné vzdelanie na strednej zdravotníckej škole a najmenej sedemročná odborná prax.

(5)

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 a 3 vydá povolenie právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu.

(6)

Odborný zástupca musí spĺňať podmienky ustanovené v odseku 2 a musí byť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k držiteľovi povolenia. Odborný zástupca zodpovedá za zabezpečenie radiačnej ochrany.

§ 17i

Žiadosť o vydanie povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu a činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany

(1)

Žiadosť o vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 a 3 predkladá žiadateľ úradu verejného zdravotníctva.

(2)

Ak je žiadateľ fyzická osoba, v žiadosti uvedie

a)	meno, priezvisko, rodné číslo, miesto trvalého pobytu a štátne občianstvo,
b)	činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie,
c)	miesto výkonu činnosti.

(3)

K žiadosti podľa odseku 2 žiadateľ pripojí

a)	povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak ide o cudzinca,^6g
b)	doklad o dosiahnutom vzdelaní,
c)	doklad alebo čestné vyhlásenie o dĺžke odbornej praxe,
d)	osvedčenie o odbornej spôsobilosti,
e)	doklad o zdravotnej spôsobilosti,
f)	výpis z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako šesť mesiacov,
g)	dokumentáciu, ktorá je uvedená v prílohe k tomuto zákonu.

(4)

Ak je žiadateľ právnická osoba, v žiadosti uvedie

a)	názov (obchodné meno), sídlo a právnu formu, meno, priezvisko, rodné číslo a miesto trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom,
b)	meno, priezvisko, rodné číslo a miesto trvalého pobytu odborného zástupcu,
c)	činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie,
d)	miesto výkonu činnosti.

(5)

K žiadosti podľa odseku 4 žiadateľ pripojí

a)	doklad o zriadení alebo založení právnickej osoby a v prípade právnickej osoby, ktorá je zapísaná do obchodného registra, aj výpis z obchodného registra,
b)	výpis z registra trestov osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom; výpis nesmie byť starší ako šesť mesiacov,
c)	doklad o dosiahnutom vzdelaní, doklad alebo čestné vyhlásenie o dĺžke odbornej praxe, osvedčenie o odbornej spôsobilosti, doklad o zdravotnej spôsobilosti a výpis z registra trestov odborného zástupcu; výpis nesmie byť starší ako šesť mesiacov,
d)	dokumentáciu, ktorá je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto zákonu.

Vydávanie povolení na činnosti vedúce k ožiareniu a činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany, ich zmeny, zrušenie a strata platnosti

(§ 17j-17y)

§ 17j

(1)

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 a 3 vydá povolenie, ak žiadateľ preukázal splnenie podmienok podľa tohto zákona.

(2)

Povolenie obsahuje

a)	údaje uvedené v § 17i ods. 2, ak ide o povolenie vydané fyzickej osobe, a údaje uvedené v § 17i ods. 4, ak ide o povolenie vydané právnickej osobe,
b)	čas platnosti povolenia,
c)	podmienky na vykonávanie činnosti z hľadiska radiačnej ochrany,
d)	schválenú dokumentáciu.

(3)

Ak nie je v povolení určený kratší čas platnosti, povolenie platí päť rokov od jeho vydania.

(4)

Na žiadosť držiteľa povolenia môže orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 a 3 predĺžiť platnosť povolenia najviac o päť rokov, ak držiteľ povolenia v uplynulom období vykonával činnosť, na ktorú bolo povolenie vydané.

§ 17k

(1)

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 a 3 povolenie zmení, ak držiteľ povolenia požiada o zmenu

a)	osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom,
b)	odborného zástupcu.

(2)

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 a 3 môže povolenie zmeniť, ak sa zmenia podmienky na vykonávanie činnosti, na ktorú bolo povolenie vydané.

(3)

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 a 3 na základe oznámenia držiteľa povolenia vyznačí v povolení zmenu skutočností, na ktorých základe bolo povolenie vydané, ak nejde o prípady uvedené v odsekoch 1 a 2 a ak nejde o zmenu takých skutočností, ktoré vedú k zrušeniu povolenia podľa § 17l.

§ 17l

(1)

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 a 3 povolenie zruší, ak držiteľ povolenia

a)	požiada o zrušenie povolenia,
b)	prestal spĺňať podmienky ustanovené na vydanie povolenia (§ 17h),
c)	závažným spôsobom alebo opakovane porušuje všeobecne záväzné právne predpisy súvisiace s vykonávanou činnosťou a podmienky uvedené v povolení.

(2)

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 a 3 môže povolenie zrušiť, ak držiteľ povolenia neoznámi do 15 dní zmenu skutočností, na ktorých základe bolo povolenie vydané (§ 17k ods. 3).

§ 17m

(1)

Povolenie stráca platnosť

a)	smrťou osoby, ktorej bolo vydané povolenie, jej vyhlásením za mŕtvu alebo zánikom právnickej osoby,
b)	uplynutím času, na ktorý bolo povolenie vydané.

(2)

Ak držiteľ povolenia požiada o predĺženie platnosti povolenia do 30 dní pred uplynutím platnosti povolenia, povolenie stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bola platnosť povolenia predĺžená.

§ 17n

Základné požiadavky na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi

(1)	Pracovať so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a nakladať s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi^6e môžu len osoby, ktoré sú odborne spôsobilé a zdravotne spôsobilé a ktoré dosiahli 18 rokov veku; osoby vo veku od 16 rokov do 18 rokov môžu pracovať so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a nakladať s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi^6e len z dôvodu prípravy na povolanie, ak majú zabezpečené odborné vedenie a dozor.
(2)	Pracovať so zdrojmi ionizujúceho žiarenia možno len na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré spĺňajú požiadavky na bezpečnú prevádzku pracovísk.
(3)	Na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa musí povrchová rádioaktívna kontaminácia trvalo udržiavať na čo najnižšej úrovni, pričom jej úroveň nesmie prekročiť najvyššie prípustné hodnoty, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa § 17y písm. m).
(4)	Na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia musí byť vymedzené kontrolované pásmo, ak je predpoklad, že počas bežnej prevádzky alebo za predvídateľných odchýlok od bežnej prevádzky ožiarenie prekročí tri desatiny limitov ožiarenia ustanovených pre pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 17y písm. c). Na prechodnom pracovisku sa kontrolované pásmo vymedzuje v priestoroch pracoviska, v ktorých možno očakávať príkon efektívnej dávky z vonkajšieho ožiarenia na pracovnom mieste väčší ako 2,5 µSv/h. Kontrolované pásmo musí byť zreteľne a viditeľne označené varovným symbolom a zabezpečené pred vstupom neoprávnených osôb.
(5)	V kontrolovanom pásme môžu pracovať len osoby uvedené v odseku 1, ak sú vybavené osobnými dozimetrami. Pracovníci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktorí pracujú v kontrolovanom pásme, sa zaraďujú do kategórie A. Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť pravidelné vyhodnocovanie osobných dozimetrov; ak je podozrenie vzniku radiačnej nehody, radiačnej havárie, alebo pri ich vzniku je povinný zabezpečiť ich bezodkladné vyhodnotenie.
(6)	Do kontrolovaného pásma nesmú vstupovať okrem osôb uvedených v odseku 5 a osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť,^6a osoby mladšie ako 18 rokov veku a tehotné ženy. Ak sa v kontrolovanom pásme vykonávajú práce s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, do kontrolovaného pásma nesmú vstupovať ani matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy.
(7)	Osoby, na ktoré sa nevzťahuje zákaz vstupu do kontrolovaného pásma podľa odseku 6, môžu vstupovať do kontrolovaného pásma len so súhlasom držiteľa povolenia alebo odborného zástupcu; pred vstupom do kontrolovaného pásma musia byť preukázateľne poučené o zásadách bezpečného správania a vybavené osobnými dozimetrami. Osobné dávky ožiarenia musia byť vyhodnotené a s ich výsledkami musia byť také osoby pri odchode z kontrolovaného pásma preukázateľne oboznámené.
(8)	Poučenie podľa odseku 7 sa nevyžaduje u osôb vykonávajúcich štátny zdravotný dozor (§ 26) a u inšpektorov jadrovej bezpečnosti.^6h
(9)	Pracovisko so zdrojmi ionizujúceho žiarenia môže byť zrušené až po odstránení všetkých zdrojov ionizujúceho žiarenia a po dekontaminácii pracoviska.
(10)	Na prechodných pracoviskách možno pracovať so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, len ak sa s nimi vykonávajú krátkodobé práce, ktoré sú vopred časovo obmedzené. Termín začatia prác a predpokladaný čas výkonu prác na prechodnom pracovisku je držiteľ povolenia povinný písomne oznámiť príslušnému úradu verejného zdravotníctva najmenej jeden deň vopred, skončenie prác bezodkladne po ich skončení. Pracovná skupina na prechodnom pracovisku musí byť najmenej dvojčlenná.

§ 17o

Zdravotná spôsobilosť na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

(1)

Zdravotná spôsobilosť na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa preukazuje výsledkami lekárskych preventívnych prehliadok.

(2)

Pri podozrení, že pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia prijal jednorazovú efektívnu dávku ožiarenia väčšiu ako 100 mSv, a pri podozrení na ochorenie alebo poškodenie zdravia, ktoré môže viesť k zmene jeho zdravotnej spôsobilosti na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, orgán na ochranu zdravia nariadi vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky [(§ 6 písm. d)].

§ 17p

Odborná spôsobilosť na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

(1)

Pracovníci, ktorí riadia práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, musia

a)	spĺňať kvalifikačné predpoklady a požiadavky na odbornú prax v rozsahu ustanovenom v § 17h ods. 3 alebo ods. 4,
b)	mať osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa druhu vykonávanej činnosti.

(2)

Odborný zástupca a pracovníci uvedení v odseku 1 sú povinní absolvovať základnú odbornú prípravu a každých päť rokov periodickú odbornú prípravu podľa druhu vykonávanej činnosti na udržanie odbornej spôsobilosti.

(3)

Odborné vedomosti ostatných pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia overuje odborný zástupca skúškou pred zaradením na pracovisko so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a ďalej najmenej raz za rok; o vykonaných skúškach vedie záznamy.

§ 17r

Nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi

(1)

Nakladaním s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi^6e sa rozumie zber, triedenie, spracovanie, príprava na skladovanie, skladovanie a preprava inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov okrem prepravy z miesta úpravy na ukladanie na miesto ukladania.

(2)

S inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi sa môže nakladať len na účely zvýšenia bezpečnosti ďalšieho nakladania s nimi a umožnenia ich bezpečného ukladania, oddelenia využiteľných materiálov a zlepšenia hospodárnosti ďalšieho nakladania s nimi zmenou ich hmotnosti, objemu alebo formy.

(3)

Pri nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi sa musí prihliadať aj na iné nebezpečné vlastnosti týchto odpadov, najmä na ich toxicitu, horľavosť, výbušnosť, infekčnosť, samovoľnú štiepiteľnosť a zvyškové teplo, ktoré by mohli ovplyvniť bezpečné nakladanie s nimi.

(4)

Na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi sa nevzťahujú osobitné predpisy.⁶ⁱ

(5)

Pri nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi sa musia používať také zariadenia, ktoré

a)	zabezpečia ochranu osôb pred rádioaktívnou kontamináciou a vonkajším ožiarením,
b)	zabránia neodôvodnenému úniku rádioaktívnych látok alebo zabezpečia ich zbieranie,
c)	zabezpečia, aby množstvo a aktivita uvádzaných rádioaktívnych látok do životného prostredia bola na úrovni, ktorú možno racionálne dosiahnuť,
d)	umožnia ich bezpečnú údržbu a opravy a spoľahlivú dekontamináciu.

(6)

Zariadenia používané pri nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi musia umožniť pravidelné meranie veličín preukazujúcich ich prevádzkovú schopnosť.

(7)

Zariadenia používané pri spracovaní a príprave na skladovanie inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov, ktoré obsahujú výbušné alebo horľavé látky, musia byť odolné proti možným účinkom výbuchu alebo požiaru.

(8)

Za bezpečné nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi od ich vzniku až po ich prevzatie na úpravu na ukladanie zodpovedá pôvodca inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov.

(9)

Náklady spojené s nakladaním s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi od ich vzniku až po ich ukladanie vrátane ukladania uhrádza pôvodca inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov.

(10)

Nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, môže vykonávať len právnická osoba a fyzická osoba na základe povolenia úradu verejného zdravotníctva [(§ 17f ods. 2 písm. p)]. Úrad verejného zdravotníctva určí právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá má povolenie na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy; v rozhodnutí vymedzí rozsah nakladania s takýmito inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a spôsob jeho úhrady.

(11)

Držiteľ povolenia podľa odseku 10 prepravuje inštitucionálne rádioaktívne odpady, ktorých pôvodca nie je známy, právnickej osobe alebo fyzickej osobe určenej podľa osobitných predpisov.^6j

(12)

Náklady na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, uhrádza Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.^6k Ak sa pôvodca inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov dodatočne zistí, je povinný uhradiť náklady vzniknuté pri nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi tomuto fondu.

§ 17s

Uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia

Rádioaktívne látky a materiály, predmety a zariadenia, ktoré obsahujú rádionuklidy alebo sú povrchovo rádioaktívne kontaminované, možno vynášať z kontrolovaného pásma, používať mimo pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, vypúšťať do vôd alebo do ovzdušia, ukladať do pôdy alebo do podzemia alebo inak uvádzať do životného prostredia² bez povolenia orgánu na ochranu zdravia [§ 17f ods. 2 písm. m)], len ak ich obsah rádionuklidov alebo ich povrchová rádioaktívna kontaminácia neprekračuje mieru, ktorú ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa § 17y písm. m) a r).

§ 17t

Nakladanie s rádioaktívnymi zvyškami

(1)	Rádioaktívnym zvyškom sa rozumie rádioaktívna kontaminácia pretrvávajúca v životnom prostredí² ako pozostatok ľudskej činnosti.
(2)	Nakladanie s rádioaktívnymi zvyškami sa musí vykonávať v súlade so základnými princípmi radiačnej ochrany (§ 17a).
(3)	Na nakladanie s rádioaktívnymi zvyškami sa primerane vzťahujú ustanovenia § 17r.

§ 17u

Zabezpečovanie kvality radiačnej ochrany

(1)	Na zabezpečovanie kvality radiačnej ochrany je držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu (§ 17f ods. 2 a 3) povinný utvoriť v rozsahu zodpovedajúcom závažnosti vykonávanej činnosti technické a organizačné podmienky.
(2)	Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje na všetky pracoviská so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 okrem prechodných pracovísk.
(3)	Zabezpečovanie kvality jadrových zariadení a činností pre všetky etapy životnosti jadrového zariadenia upravuje osobitný predpis.^6l

§ 17v

Povinnosti držiteľov povolení na činnosti vedúce k ožiareniu a činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany

(1)

Držitelia povolení na činnosti vedúce k ožiareniu (§ 17f ods. 2 a 3) sú povinní

a)	dodržiavať základné princípy radiačnej ochrany (§ 17a), sústavne hodnotiť súlad vykonávaných činností s nimi, uplatňovať výsledky hodnotenia v praxi a zabezpečiť sústavný dozor nad dodržiavaním požiadaviek na radiačnú ochranu,
b)	postupovať v súlade s dokumentáciou schválenou pri vydaní povolenia,
c)	označovať zdroje ionizujúceho žiarenia a viesť a uchovávať dokumentáciu v rozsahu uvedenom vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 17y písm. o),
d)	sledovať, merať, hodnotiť, overovať a evidovať veličiny, parametre a skutočnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,
e)	oznámiť orgánu na ochranu zdravia príslušnému na vydanie povolenia v lehote uvedenej v § 17l ods. 2 každú zmenu skutočností, na ktorých základe bolo povolenie vydané,
f)	zasielať doklady a oznamovať evidované údaje orgánu na ochranu zdravia, ktorý povolenie vydal, do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálneho registra dávok v rozsahu uvedenom vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 17y písm. o),
g)	vykonávať činnosti vedúce k ožiareniu podľa ustanovení tohto zákona a dodržiavať podmienky určené v povolení,
h)	zabezpečiť monitorovanie v súlade s monitorovacím plánom schváleným pri vydaní povolenia a na požiadanie pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia ich informovať o výsledkoch monitorovania,
i)	bezodkladne oznámiť orgánu na ochranu zdravia príslušnému na vydanie povolenia každé prekročenie limitov ožiarenia a každú mimoriadnu udalosť spôsobenú stratou kontroly nad zdrojom ionizujúceho žiarenia,
j)	dodržiavať požiadavky na bezpečnú prevádzku zdrojov ionizujúceho žiarenia a pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a osobitné požiadavky na jednotnosť a správnosť meraní a meradiel,
k)	činnosti vedúce k ožiareniu vykonávať len so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré sú označené predpísaným spôsobom a ktoré majú predpísanú dokumentáciu,
l)	umožniť vykonávanie činností so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi len osobám oprávneným podľa tohto zákona,
m)	obmedzovať produkciu inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov na nevyhnutnú mieru,
n)	viesť evidenciu inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov podľa druhov odpadov tak, aby bola zrejmá ich charakteristika pre bezpečné nakladanie s nimi,
o)	dodržiavať podmienky bezpečného nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a pravidelne vyhodnocovať ich dodržiavanie, najmenej však raz za rok,
p)	odstrániť všetky zdroje ionizujúceho žiarenia a inštitucionálne rádioaktívne odpady z pracoviska a vykonať dekontamináciu pracovných plôch a priestorov, technologických a technických zariadení, v ktorých sa vykonávali činnosti s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, pred zrušením pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
r)	poskytovať informácie o zabezpečení radiačnej ochrany, ktoré nie sú predmetom štátneho, služobného alebo obchodného tajomstva,
s)	uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú iným osobám v súvislosti s vykonávanou činnosťou, na ktorú bolo vydané povolenie; toto poistenie musí trvať po celý čas platnosti povolenia,
t)	zabezpečiť odborné vzdelávanie pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a základnú a periodickú odbornú prípravu odborného zástupcu a pracovníkov, ktorí riadia práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
u)	poskytovať zdravotníckym zariadeniam údaje o osobných dávkach ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a iné údaje potrebné na posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu,
v)	zabezpečiť zdroje ionizujúceho žiarenia proti ich odcudzeniu.

(2)

Držitelia povolení na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany (§ 17f ods. 3) sú povinní dodržiavať povinnosti uvedené v odseku 1 písm. a) až f), písm. s) a t) a podmienky určené v povolení.

(3)

Monitorovanie podľa odseku 1 písm. h) je opakované meranie veličín, ktorými alebo pomocou ktorých sa kontroluje, sleduje a hodnotí ožiarenie osôb, a meranie rádioaktívnej kontaminácie pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

§ 17x

Povinnosti držiteľov povolení na činnosti vedúce k ožiareniu v prípade radiačnej nehody a radiačnej havárie

Držitelia povolení na činnosti vedúce k ožiareniu (§ 17f ods. 2 a 3) sú povinní v prípade radiačnej nehody a radiačnej havárie

a)	zabezpečiť, aby do miesta radiačnej nehody a radiačnej havárie mali prístup len osoby vykonávajúce záchranné, lokalizačné a likvidačné práce,^6b osoby, ktoré vykonávajú štátny zdravotný dozor (§ 26) a inšpektori jadrovej bezpečnosti,^6h
b)	poučiť osoby uvedené v písmene a) okrem osôb vykonávajúcich štátny zdravotný dozor (§ 26) a inšpektorov jadrovej bezpečnosti^6h o spôsoboch radiačnej ochrany v mieste radiačnej nehody a radiačnej havárie a o možných rizikách ožiarenia,
c)	osobám uvedeným v písmene a) poskytnúť špeciálne prostriedky individuálnej ochrany a vybaviť ich osobnými dozimetrami,
d)	ihneď vykonať zásah,
e)	neodkladne oznámiť radiačnú nehodu a radiačnú haváriu úradu verejného zdravotníctva a ďalším dotknutým orgánom uvedeným v havarijnom pláne pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
f)	zistiť a vyhodnotiť rozsah, príčiny a možné následky radiačnej nehody a radiačnej havárie,
g)	informovať orgány uvedené v písmene e) najmä o spôsobe vykonania zásahu, o výsledkoch monitorovania, o skutočnom a očakávanom vývoji radiačnej nehody a radiačnej havárie a o skutočnom a očakávanom ožiarení osôb,
h)	zabezpečiť likvidáciu následkov radiačnej nehody,
i)	vypracovať písomnú správu o radiačnej nehode a predložiť ju orgánu na ochranu zdravia, ktorý povolenie vydal, najneskôr do šiestich týždňov od jej vzniku.

§ 17y

Splnomocňovacie ustanovenia

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

a)	mieru obsahu rádionuklidov, pri ktorej prekročení je rádioaktívna látka rádioaktívny žiarič,
b)	technické a organizačné požiadavky, smerné hodnoty a postupy na preukazovanie racionálne dosiahnuteľnej úrovne radiačnej ochrany,
c)	limity ožiarenia, prípustné hodnoty výnimočného ožiarenia a zásady hodnotenia ožiarenia,
d)	smerné hodnoty ožiarenia osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť,^6a
e)	zaradenie zdrojov ionizujúceho žiarenia do tried,
f)	odvodené zásahové úrovne na obmedzenie ožiarenia obyvateľstva prírodným ionizujúcim žiarením,
g)	požiadavky na meranie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch^6c a v dodávanej vode a rozsah evidencie výsledkov merania,
h)	najvyššie prípustné hodnoty ekvivalentnej aktivity rádia v stavebných výrobkoch^6c a objemových aktivít vybraných prírodných rádionuklidov v dodávanej vode,
i)	postup určenia objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a v priepustnosti základových pôd stavebného pozemku pri výstavbe stavieb uvedených v § 17d ods. 2,
j)	zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na obmedzenie ožiarenia zamestnancov prírodným ionizujúcim žiarením,
k)	požiadavky na hodnotenie ožiarenia zamestnancov na pracoviskách so zvýšeným ožiarením zamestnancov prírodným ionizujúcim žiarením,
l)	požiadavky na bezpečnú prevádzku pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
m)	najvyššie prípustné hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a na uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia,
n)	požiadavky na odbornú prípravu na činnosti vedúce k ožiareniu a činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,
o)	požiadavky na označovanie zdrojov ionizujúceho žiarenia, na rozsah vedenia a uchovávania dokumentácie a rozsah zasielania dokladov a oznamovania evidovaných údajov orgánu na ochranu zdravia, ktorý povolenie vydal, do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálneho registra dávok,
p)	požiadavky na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi^6e a rozsah evidencie inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov,
q)	požiadavky na prepravu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6, ktoré sú rádioaktívnymi žiaričmi,
r)	mieru obsahu rádionuklidov, ktorá umožňuje uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia² bez povolenia a na základe povolenia orgánu na ochranu zdravia,
s)	požiadavky na sledovanie, meranie, hodnotenie, overovanie a evidenciu veličín, parametrov a skutočností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany,
t)	požiadavky na monitorovanie a monitorovací plán,
u)	požiadavky na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia a služieb osobnej dozimetrie,
v)	požiadavky na radiačnú ochranu pri zásahoch pri radiačnej havárii,
x)	zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na neodkladné a následné protiradiačné opatrenia,
y)	požiadavky na havarijný plán pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
z)	podrobnosti o požiadavkách na zabezpečovanie kvality radiačnej ochrany.

ŠIESTA ČASŤ

VÝKON ŠTÁTNEJ SPRÁVY NA ÚSEKU OCHRANY ZDRAVIA (§ 18-21a)

§ 18

Orgány na ochranu zdravia

(1)

Štátnu správu na úseku ochrany zdravia vykonávajú orgány na ochranu zdravia, ktorými sú

a)	ministerstvo zdravotníctva,
b)	úrad verejného zdravotníctva,
c)	regionálne úrady verejného zdravotníctva.

(2)

V rozsahu ustanovenom týmto zákonom plnia úlohy na úseku ochrany zdravia ľudí aj obce (§ 13x).

§ 19

Ministerstvo zdravotníctva

a)	určuje zásadné smery a priority štátnej zdravotnej politiky na úseku ochrany zdravia,
b)	koordinuje spoluprácu ústredných orgánov štátnej správy a medzinárodnú spoluprácu na úseku ochrany zdravia a vzdelávania v tejto oblasti,
c)	rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam, ktoré vydal v prvom stupni úrad verejného zdravotníctva,
d)	v súlade so súčasnými poznatkami vedy o vplyve fyzikálnych, chemických a biologických faktorov na zdravie ustanovuje limity a hodnoty prípustnej záťaže týmito faktormi, ako aj limity ožiarenia a podmienky na zneškodňovanie a ukladanie rádioaktívnych odpadov z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie.

§ 20

Úrad verejného zdravotníctva

(1)

Zriaďuje sa úrad verejného zdravotníctva (§ 14 ods. 5) ako orgán na ochranu zdravia s pôsobnosťou pre územie Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave. Úrad verejného zdravotníctva je rozpočtová organizácia,^6m ktorá je finančnými vzťahmi zapojená na rozpočet ministerstva zdravotníctva.

(2)

Na čele úradu verejného zdravotníctva je hlavný hygienik Slovenskej republiky (ďalej len „hlavný hygienik"). Hlavného hygienika vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva zdravotníctva podľa osobitného predpisu.⁶ⁿ Hlavný hygienik je vedúcim služobného úradu pre štátnych zamestnancov úradu verejného zdravotníctva.

(3)

Úrad verejného zdravotníctva

vypracúva návrhy zásadných smerov a priorít štátnej zdravotnej politiky na úseku ochrany zdravia,

riadi, usmerňuje a kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovaný regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva,

vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach, ktoré presahujú rámec územného obvodu regionálneho úradu verejného zdravotníctva,

je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva,

riadi, usmerňuje a kontroluje výkon štátneho zdravotného dozoru uskutočňovaný regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva,

vykonáva štátny zdravotný dozor vo veciach, ktoré svojím významom presahujú rámec alebo technické a personálne možnosti regionálneho úradu verejného zdravotníctva, vo veciach radiačnej ochrany a vo veciach, v ktorých ako orgán štátnej správy prvého stupňa vydal povolenie alebo posudok,

vydáva pokyny na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone štátneho zdravotného dozoru, ukladá sankcie (§ 28 a 29) a ukladá úhradu nákladov (§ 34 ods. 2),

nariaďuje a odvoláva opatrenia na predchádzanie ochoreniam, ak ich treba vykonať celoštátne alebo v rozsahu presahujúcom rámec pôsobnosti regionálneho úradu verejného zdravotníctva, a nariaďuje a odvoláva aj opatrenia na zdravotnícku ochranu Slovenskej republiky pred zavlečením prenosných ochorení,

vydáva a zrušuje povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu, povolenia na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany, povolenia na kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia a povolenia v rámci starostlivosti o zdravé životné podmienky a pracovné podmienky v prípadoch ustanovených týmto zákonom,

určuje preventívne opatrenia na ochranu zdravia v rámci primárnej prevencie,

vydáva posudky podľa § 17f ods. 5, posudky vo veciach uvedených v § 27 ods. 2 písm. c), h) a i), ako aj ostatné posudky podľa § 27 vo veciach, ktoré presahujú rámec územného obvodu regionálneho úradu verejného zdravotníctva; v tých prípadoch, ak to ustanovuje tento zákon, súčasne schvaľuje aj prevádzkové poriadky povinných subjektov a ich zmeny,

vydáva vyjadrenia podľa § 27 ods. 9 vo veciach, ktoré majú celoštátny význam,

odborne usmerňuje utváranie a zabezpečovanie zdravých životných podmienok a pracovných podmienok v rámci jednotlivých odborov ochrany zdravia ľudí a zdravotnú výchovu,

odborne usmerňuje ochranu zdravia pred účinkami ionizujúceho žiarenia v jadrovoenergetických zariadeniach a na iných pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

zriaďuje komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti na tieto činnosti:

1.	činnosti vedúce k ožiareniu a na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,
2.	kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie ľudí,
3.	prácu s veľmi jedovatými látkami a prípravkami, jedovatými látkami a prípravkami,^7b
4.	prácu s prípravkami používanými pri dezinfekcii, dezinsekcii a deratizácii a
5.	nákup, predaj a spracúvanie húb,

riadi a organizuje očkovanie, nariaďuje mimoriadne očkovanie a schvaľuje aplikačné postupy pri použití očkovacích látok,

ustanovuje zásady monitorovania záťaže obyvateľstva faktormi životného prostredia a pracovného prostredia a spôsobu života,

ustanovuje zásady na predchádzanie vzniku, šíreniu a na obmedzenie výskytu prenosných ochorení, iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia a ochorení podmienených prácou a spôsobom života,

určuje zásady zdravej výživy obyvateľstva a odporúčané výživové dávky pre jednotlivé skupiny obyvateľstva v súlade so súčasnými poznatkami vedy,

spolupracuje s inými štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, nadáciami a zdravotníckymi zariadeniami pri plnení úloh verejného zdravotníctva a v týchto veciach podáva vyjadrenia a stanoviská z hľadiska možného vplyvu na zdravie ľudí,

vedie centrálny register zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálny register dávok,

zasiela členským štátom Európskej únie a Európskej komisii raz za štyri roky zoznam rozhodnutí o udelení výnimky podľa § 13n ods. 8 a 9 s uvedením dôvodov a okolností, ktoré viedli k ich vydaniu,

zasiela Európskej komisii raz za päť rokov správu o praktickom uplatňovaní minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadaviek na ochranu zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám.

(4)

Úrad verejného zdravotníctva na úseku ochrany zdravia

rozhoduje o

1.	obmedzení uvádzania kozmetických výrobkov do obehu ustanovením osobitných podmienok, ak kozmetické výrobky spĺňajú požiadavky osobitného predpisu, ale preukázateľne predstavujú riziko pre verejné zdravie,
2.	použití inej látky v kozmetických výrobkoch ako uvedenej v zoznamoch povolených látok okrem farbiva určeného výlučne na farbenie vlasov,
3.	neuvedení látky v zozname zložiek v označení kozmetických výrobkov z dôvodu ochrany obchodného tajomstva,
4.	predĺžení rozhodnutia podľa druhého bodu a tretieho bodu,
5.	povolení výnimky zo zákazu testovať zložky alebo kombináciu zložiek kozmetického výrobku na zvieratách a výnimky zo zákazu testovať konečný kozmetický výrobok alebo jeho prototyp na zvieratách,

informuje členské štáty Európskej únie a Európsku komisiu

1.	o vydaní, predĺžení a zrušení rozhodnutia o povolení na použitie inej látky v kozmetických výrobkoch ako uvedenej v zoznamoch povolených látok do dvoch mesiacov od dátumu nadobudnutia jeho právoplatnosti,
2.	o vydaní, predĺžení, zrušení, zamietnutí vydať alebo predĺžiť rozhodnutie o povolení na neuvedenie látky v zozname zložiek v označení kozmetických výrobkov a v informácii uvedie meno a adresu žiadateľa, názvy kozmetických výrobkov obsahujúcich látku, pre ktoré sa žiadosti vyhovelo, a registračné číslo tejto látky,
3.	bezodkladne o rozhodnutí obmedziť uvádzanie kozmetických výrobkov do obehu, ak kozmetické výrobky spĺňajú požiadavky ustanovené osobitným predpisom, ale preukázateľne predstavujú riziko pre verejné zdravie, a o dôvodoch tohto rozhodnutia,
4.	o orgáne vykonávajúcom pôsobnosť podľa druhého bodu a podľa písmen g) a j) a o jeho zmene,

žiada Európsku komisiu o

1.	stanovisko, ak vznesie námietku proti rozhodnutiu členského štátu Európskej únie podľa písmena d),
2.	zaradenie inej látky ako uvedenej v zozname povolených látok v kozmetických výrobkoch do zoznamu povolených látok,
3.	stanovisko k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazu testovať zložky alebo kombináciu zložiek kozmetického výrobku na zvieratách a výnimky zo zákazu testovať konečný kozmetický výrobok alebo jeho prototyp na zvieratách,
4.	stanovisko k rozhodnutiu o obmedzení uvádzania kozmetických výrobkov do obehu ustanovením osobitných podmienok, ak kozmetické výrobky spĺňajú požiadavky osobitného predpisu, ale preukázateľne predstavujú riziko pre verejné zdravie,

prijíma rozhodnutie členského štátu Európskej únie o povolení alebo predĺžení povolenia na neuvedenie látky v zozname zložiek v označení kozmetických výrobkov,

žiada členský štát Európskej únie o zaslanie rozhodnutia o povolení na neuvedenie látky v zozname zložiek v označení kozmetických výrobkov a dokumentáciu k tomuto rozhodnutiu,

zasiela členským štátom Európskej únie a Európskej komisii rozhodnutie o povolení na neuvedenie látky v zozname zložiek v označení kozmetických výrobkov a dokumentáciu k tomuto povoleniu,

vedie register osôb zodpovedných za umiestnenie kozmetických výrobkov na trh a register údajov o látkach používaných v kozmetických výrobkoch potrebných na účely lekárskeho ošetrenia a poskytuje z nich údaje,

zabezpečuje dodržiavanie povinnosti výrobcu alebo osoby zodpovednej za umiestnenie kozmetických výrobkov na trh sprístupňovať na požiadanie verejnosti údaje o kozmetických výrobkoch,

zabezpečuje, aby údaje podľa písmen e) a f) neboli zverejnené a boli použité iba na účely štátneho zdravotného dozoru,

vykonáva štátny zdravotný dozor nad kozmetickými výrobkami vrátane kozmetických výrobkov obsahujúcich inú látku ako uvedenú v zoznamoch povolených látok, na ktorú bolo vydané povolenie podľa písmena a) druhého bodu, a kontroluje údaje o kozmetických výrobkoch podľa osobitného predpisu,

prideľuje registračné číslo látke, na ktorú vydal povolenie podľa písmena a) tretieho bodu.

(5)

Pri výkone pôsobnosti podľa odseku 3 úrad verejného zdravotníctva spolupracuje so Slovenským Červeným krížom, so zdravotnými poisťovňami, s odborovými orgánmi, s orgánmi zamestnávateľov, so stavovskými organizáciami a s profesiovými združeniami na úseku ochrany zdravia.

§ 21

Regionálne úrady verejného zdravotníctva

(1)

Zriaďujú sa regionálne úrady verejného zdravotníctva ako orgány na ochranu zdravia s pôsobnosťou pre územie jedného okresu alebo viacerých okresov. Sídla a územné obvody regionálnych úradov verejného zdravotníctva sú uvedené v prílohe č. 2. Regionálny úrad verejného zdravotníctva je rozpočtová organizácia,^6m ktorá je finančnými vzťahmi zapojená na rozpočet ministerstva zdravotníctva.

(2)

Na čele regionálneho úradu verejného zdravotníctva je regionálny hygienik, ktorého vymenúva a odvoláva hlavný hygienik podľa osobitného predpisu.⁶ⁿ Regionálny hygienik je vedúcim služobného úradu pre štátnych zamestnancov regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

(3)

Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo svojom územnom obvode

a)	vydáva posudky vo veciach uvedených v § 27 ods. 2 písm. a), b), d) až g) a j) až l) a súčasne schvaľuje prevádzkové poriadky povinných osôb a ich zmeny, ak to vyžaduje tento zákon,
b)	vydáva vyjadrenia podľa § 27 ods. 9,
c)	vydáva povolenia v rámci starostlivosti o zdravé životné podmienky a pracovné podmienky v prípadoch ustanovených týmto zákonom,
d)	nariaďuje a odvoláva opatrenia na predchádzanie ochoreniam s výnimkou opatrení uvedených v § 4 ods. 1 písm. g),
e)	vykonáva štátny zdravotný dozor v rámci svojej územnej pôsobnosti, vydáva pokyny na odstránenie zistených nedostatkov, ukladá sankcie (§ 28 a 29) a ukladá úhrady nákladov (§ 34 ods. 2),
f)	prejednáva priestupky na úseku zdravotníctva (§ 30),
g)	zriaďuje komisiu na preskúšanie odbornej spôsobilosti na vykonávanie epidemiologicky závažných činností a vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti na tieto činnosti,
h)	rozhoduje o náhrade nákladov (§ 35 ods. 2),
i)	spolupracuje s inými štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, nadáciami a zdravotníckymi zariadeniami pri plnení úloh na ochranu zdravia a v tých veciach podáva vyjadrenia a stanoviská z hľadiska možného vplyvu na zdravie ľudí.

(4)

Pri výkone pôsobnosti podľa odseku 3 regionálne úrady verejného zdravotníctva spolupracujú so Slovenským Červeným krížom, so zdravotnými poisťovňami, s odborovými orgánmi, s orgánmi zamestnávateľov, so stavovskými organizáciami a s profesiovými združeniami na úseku ochrany zdravia.

§ 21a

Špecializované úlohy úradov verejného zdravotníctva

(1)

Úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva zabezpečujú v rámci svojej pôsobnosti aj špecializované úlohy štátu v oblasti verejného zdravotníctva. V rámci toho najmä

a)	zúčastňujú sa na príprave, uskutočňovaní a odbornom usmerňovaní celospoločenských a miestnych programov podpory, ochrany a rozvoja zdravia zameraných najmä na ovplyvňovanie zdravia prostredníctvom životného štýlu, výživových faktorov, prevenciou rizikových kardiovaskulárnych faktorov, onkologických ochorení, diabetu, osteoporózy,
b)	zúčastňujú sa na riešení Národného programu podpory zdravia, Národného programu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na programoch a projektoch Svetovej zdravotníckej organizácie, na uskutočňovaní Akčného plánu pre prostredie a zdravie, Programu ozdravenia výživy obyvateľstva Slovenskej republiky, Imunizačného programu,
c)	zabezpečujú sledovanie ukazovateľov zdravotného stavu obyvateľstva vo vzťahu k životným podmienkam a pracovným podmienkam a spôsobu života a práce, monitorujú zdravotný stav jednotlivých skupín obyvateľstva,
d)	pripravujú podklady na hodnotenie a riadenie zdravotných rizík, najmä rizikové výživové faktory, fyzikálne, chemické a biologické faktory životného prostredia, životných podmienok a pracovných podmienok,
e)	zúčastňujú sa na zdravotnej výchove obyvateľstva a na uskutočňovaní poradenských činností,
f)	zhromažďujú základné údaje na úseku ochrany zdravia, zabezpečujú ich prenos, uchovávanie, analýzu, vyhodnotenie výsledkov, spätnú informáciu a zverejňovanie a na základe získaných výsledkov navrhujú opatrenia a pripravujú podklady na vydávanie právnych predpisov na ochranu zdravia,
g)	vedú evidenciu rizikových prác,
h)	monitorujú kvalitu pitnej vody.

(2)

Úrady verejného zdravotníctva v rámci špecializovaných zdravotníckych činností v oblasti ochrany zdravia plnia aj ďalšie úlohy v odbore klinickej mikrobiológie, ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením, genetickej toxikológie, mikrobiológie životného prostredia, biológie životného prostredia, chemických analýz a v odbore fyzikálnych faktorov, najmä zabezpečujú objektivizáciu bionegatívnych a biopozitívnych faktorov životných podmienok a pracovných podmienok, laboratórne analyzovanie biologického materiálu so zameraním na overovanie základných biochemických, imunologických, toxikologických a ďalších parametrov. Úrady verejného zdravotníctva zabezpečujú aj vnútorný kontrolný systém kvality meraní a inej objektivizácie, vykonávajú referenčné a špecializované testovanie, zabezpečujú vývoj nových metód merania, terénnych činností, objektivizácie a poradenstva vo verejnom zdravotníctve, zabezpečujú činnosti národných referenčných centier pre vybrané infekčné ochorenia a výskum vo verejnom zdravotníctve.

SIEDMA ČASŤ

ODBORNÁ SPÔSOBILOSŤ ZAMESTNANCOV ÚRADOV VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA A KOMISIE NA PRESKÚŠANIE ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI (§ 22-23)

§ 22

Požiadavky odbornej spôsobilosti

Odborné činnosti pri plnení úloh úradov verejného zdravotníctva na úseku ochrany zdravia uvedených v § 20 až 21a môžu vykonávať len osoby s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu.^7b

§ 23

Komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti

(1)	Komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti zriaďuje úrad verejného zdravotníctva [§ 20 ods. 3 písm. n)] a regionálne úrady verejného zdravotníctva [§ 21 ods. 3 písm. f)].
(2)	Komisiu na preskúšanie odbornej spôsobilosti tvorí predseda a členovia, ktorých vymenúvajú a odvolávajú orgány na ochranu zdravia uvedené v odseku 1; majú nepárny počet členov.
(3)	Komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti sú schopné uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov komisie. Uznášajú sa väčšinou hlasov prítomných členov.
(4)	O úspešne vykonanej skúške vydajú orgány na ochranu zdravia uvedené v odseku 1 účastníkovi skúšky najneskôr do 15 dní odo dňa vykonania skúšky osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti platí päť rokov od jeho vydania.
(5)	Podrobnosti o činnosti komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti a o vykonaní skúšok upravia skúšobné poriadky, ktoré vydajú orgány na ochranu zdravia uvedené v odseku 1.
(6)	Účasť na činnosti komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme.^7b

ÔSMA ČASŤ

ŠTÁTNY ZDRAVOTNÝ DOZOR (§ 24-26)

§ 24

(1)	Orgány na ochranu zdravia dozerajú na plnenie ustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu zdravia, ako aj na plnenie nimi vydaných opatrení a rozhodnutí a v rozsahu svojej pôsobnosti vydávajú pokyny na odstránenie zistených nedostatkov a ukladajú sankcie.
(2)	Orgány na ochranu zdravia pri výkone štátneho zdravotného dozoru nad zdravými pracovnými podmienkami koordinujú svoju činnosť s orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce.

§ 26

(1)

Osoby vykonávajúce štátny zdravotný dozor sú pri plnení svojich úloh

oprávnené vstupovať na pozemky, do prevádzkarní, zariadení a objektov, požadovať potrebné sprevádzanie, odoberať vzorky v množstve a v rozsahu potrebnom na vyšetrenie a vykonať ich odborné posúdenie, vykonávať zistenia, požadovať informácie, údaje, vysvetlenia, podklady a nazerať do príslušných dokladov,

oprávnené uložiť na mieste výkonu štátneho zdravotného dozoru opatrenia potrebné na odstránenie zisteného nedostatku, najmä

1.	zakázať výrobu, manipuláciu alebo uvádzanie do obehu výrobkov, ktoré odporujú požiadavkám ustanoveným týmto zákonom alebo predpismi vydanými na jeho vykonanie, a pri preukázaní zdravotnej škodlivosti výrobku vydať príkaz na jeho zneškodnenie,
2.	zakázať používanie zdraviu škodlivej vody ako pitnej vody,
3.	zakázať používanie prístrojov a zariadení, ktoré bezprostredne ohrozujú zdravie ľudí,
4.	rozhodnúť o uzatvorení celej prevádzky alebo jej časti na potrebné obdobie, ak sa pri výkone kontroly zistí také porušenie tohto zákona alebo predpisov vydaných na jeho vykonanie, ktoré môže mať bezprostredne za následok riziko vážneho poškodenia zdravia ľudí,

oprávnené ukladať blokové pokuty,^7c

povinné preukázať sa preukazom orgánu na ochranu zdravia, z ktorého poverenia vykonávajú štátny zdravotný dozor a ďalšie špecializované činnosti podľa § 21a.

(2)

Osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor, ktorá uloží kontrolovanej osobe opatrenie podľa odseku 1 písm. b), je povinná o tom vyhotoviť zápisnicu s poučením o opravnom prostriedku; jedno vyhotovenie zápisnice sa odovzdá kontrolovanej osobe.

(3)

Proti opatreniu uloženému podľa odseku 1 písm. b) sú prípustné námietky, ktoré nemajú odkladný účinok. Kontrolovaná osoba ich môže písomne podať do desiatich dní od uloženia opatrenia orgánu na ochranu zdravia, ktorý vydal poverenie osobe, ktorá opatrenie uložila. Príslušný orgán na ochranu zdravia je povinný o námietkach rozhodnúť do 15 dní od ich doručenia.

(4)

Uložením opatrenia podľa odseku 1 písm. b) nie je dotknuté oprávnenie príslušného orgánu na ochranu zdravia na postup podľa jedenástej časti tohto zákona.

DEVIATA ČASŤ

POSUDKOVÁ ČINNOSŤ ORGÁNOV NA OCHRANU ZDRAVIA (§ 27)

§ 27

(1)

Orgány oprávnené podľa osobitných predpisov⁸ schvaľovať opatrenia, ktoré musia posúdiť orgány na ochranu zdravia z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie, nesmú dať na tieto opatrenia svoj súhlas bez takého kladného posudku. Rovnako je zakázané vykonávať opatrenia alebo činnosti uvedené v odseku 2 v čase do vydania takého kladného posudku.

(2)

Orgány na ochranu zdravia posudzujú z hľadiska vplyvu na zdravie

a)	územnoplánovacie podklady, ak sa predložia orgánu na ochranu zdravia, územné plány a návrhy na územné konanie a návrhy na kolaudačné konanie alebo návrhy na zmeny v užívaní stavieb,
b)	návrhy na určenie osobitného režimu území,
c)	návrh na uvádzanie potravín alebo zložiek nového typu a výživových doplnkov⁹ do obehu.
d)	návrhy na výrobu, výskum a vývoj, spracúvanie, skladovanie a iné používanie veľmi jedovatých látok a prípravkov^6am na pracovisku vrátane ich používania pri dezinfekcii, dezinsekcii a deratizácii a na ochranu rastlín,
e)	návrhy na uvedenie pracovných priestorov do prevádzky alebo návrhy na zmeny v ich prevádzkovaní v prípadoch, ak činnosť, ktorá sa má v objektoch, v stavbách alebo priestoroch vykonávať, bude podliehať výkonu štátneho zdravotného dozoru; to isté sa vzťahuje na návrhy na uvedenie do užívania objektov potravinárskych a ostatných zariadení, v ktorých sa vykonáva epidemiologicky závažná činnosť, vrátane návrhov na schválenie prevádzkových poriadkov a ich zmien v prípadoch ustanovených týmto zákonom,
f)	návrhy na využívanie vodných zdrojov na zásobovanie pitnou vodou a úžitkovou vodou,
g)	návrhy na vodárenskú úpravu pitnej vody,
h)	návrhy na zavedenie nových technologických a pracovných postupov vrátane nových výrobných a pracovných postupov pri výrobe potravín,
i)	návrhy na použitie materiálov prichádzajúcich do styku s pitnou vodou, ak ich neupravuje osobitný predpis,^9a
j)	návrhy na používanie biologických faktorov, na zmenu ich použitia a na činnosti, ktoré môžu mať za následok vystavenie zamestnancov biologickým faktorom,
k)	návrhy na nakladanie s nebezpečnými odpadmi a na prevádzkovanie zariadení na zneškodňovanie nebezpečných odpadov,
l)	návrhy na zriaďovanie a prevádzku pohrebísk, na zaobchádzanie, pochovávanie a prevoz mŕtvych podľa osobitných predpisov.¹

(3)

Príslušný orgán na ochranu zdravia môže okrem opatrení a návrhov uvedených v odseku 2 posúdiť z hľadiska možného vplyvu na zdravie aj iné opatrenia alebo návrhy, ak si to vyžaduje verejný záujem alebo ak to navrhne osoba týmto opatrením priamo dotknutá, alebo ak táto potreba vyplynie z výkonu štátneho zdravotného dozoru; v tých prípadoch sa ustanovenie odseku 8 nepoužije.

(4)

Orgán na ochranu zdravia pred vydaním posudku na povoľovacie alebo schvaľovacie konanie určí rozsah zisťovania zdraviu škodlivých faktorov podľa charakteru zdraviu škodlivých faktorov, strojov, zariadení, technologických a pracovných postupov a výrobkov a rozsah dokladov potrebných na vydanie posudku.

(5)

Príslušný orgán na ochranu zdravia vydá posudok podľa odseku 2 na základe žiadosti osôb uvedených v § 12, ktorá musí obsahovať

a)	obchodné meno, sídlo, ak ide o právnickú osobu; meno, priezvisko a trvalé bydlisko, ak ide o fyzickú osobu,
b)	doklad o oprávnení na podnikanie, identifikačné číslo,
c)	opis činnosti, ktorá je predmetom návrhu,
d)	meno a trvalé bydlisko alebo sídlo osoby zodpovednej za prevádzkovanie posudzovaných činností.

(6)

Žiadateľ priloží k žiadosti podľa odseku 5 doklady potrebné na vydanie posudku v rozsahu podľa odseku 4.

(7)

Ak žiadosť podľa odseku 5 neobsahuje všetky údaje alebo dokumentáciu potrebnú na jej posúdenie a žiadateľ ich napriek písomnej vyzve príslušného orgánu na ochranu zdravia v určenej lehote nedoplní, orgán na ochranu zdravia žiadosť zamietne.

(8)

Posudky vydané orgánmi na ochranu zdravia sú rozhodnutiami podľa všeobecných predpisov o správnom konaní.¹⁰ okrem posudkov vydaných podľa odseku 2 písm. a), ktoré sú záväznými stanoviskami podľa osobitného predpisu^10ab.

(9)

Orgán ochrany zdravia príslušný na vydanie záväzného posudku podľa § 27 ods. 2 písm. e), f), h) a k) je v integrovanom povoľovaní^10aa dotknutým orgánom.

DESIATA ČASŤ

KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZISŤOVANIE FAKTOROV ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A PRACOVNÉHO PROSTREDIA (§ 27a-27l)

§ 27a

Podmienky na kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia

Kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie ľudí môžu vykonávať fyzické osoby a právnické osoby na základe povolenia úradu verejného zdravotníctva.

§ 27b

Podmienky na vydanie povolenia

(1)

Úrad verejného zdravotníctva vydá na činnosť uvedenú v § 27a povolenie fyzickej osobe a právnickej osobe, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.

(2)

Úrad verejného zdravotníctva vydá na činnosť uvedenú v § 27a povolenie fyzickej osobe, ak

a)	má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu,
b)	je zdravotne spôsobilá,
c)	má požadovanú kvalifikáciu a odbornú prax,
d)	má osvedčenie o odbornej spôsobilosti na činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie,
e)	je bezúhonná,
f)	má osvedčenie o akreditácii na činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie, alebo autorizáciu na úradné meranie podľa osobitných predpisov,^10a okrem kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov podľa § 13e ods. 2 a § 13n.

(3)

Požadovanou kvalifikáciou a odbornou praxou na činnosť uvedenú v § 27a sa rozumie

a)	skončené vysokoškolské vzdelanie v lekárskom, technickom alebo v prírodovednom odbore štúdia a najmenej päťročná odborná prax,
b)	skončené bakalárske štúdium v technickom alebo v prírodovednom odbore štúdia a najmenej šesťročná odborná prax alebo
c)	skončené úplné stredné odborné vzdelanie technického smeru a najmenej sedemročná odborná prax.

(4)

Úrad verejného zdravotníctva vydá na činnosť uvedenú v § 27a povolenie právnickej osobe, ak má

a)	osvedčenie o akreditácii na činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie, alebo autorizáciu na úradné meranie podľa osobitných predpisov,^10a okrem kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov podľa § 13e ods. 2 a § 13n,
b)	určeného odborného zástupcu.

(5)

Odborný zástupca musí spĺňať podmienky ustanovené v odseku 2 písm. a) až e) a musí byť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k držiteľovi povolenia. Odborný zástupca zodpovedá za odborné vykonávanie činnosti, na ktorú bolo povolenie vydané.

§ 27e

Žiadosť o vydanie povolenia

(1)

Žiadosť o vydanie povolenia predkladá žiadateľ úradu verejného zdravotníctva.

(2)

Ak je žiadateľ fyzická osoba, v žiadosti uvedie

a)	meno, priezvisko, rodné číslo a miesto trvalého pobytu,
b)	činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie.

(3)

K žiadosti podľa odseku 2 žiadateľ pripojí

a)	doklad o dosiahnutom vzdelaní,
b)	doklad alebo čestné vyhlásenie o dĺžke odbornej praxe,
c)	osvedčenie o odbornej spôsobilosti,
d)	doklad o zdravotnej spôsobilosti na prácu,
e)	výpis z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako šesť mesiacov,
f)	charakteristiku činnosti a technického vybavenia,
g)	osvedčenie o akreditácii na činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie alebo rozhodnutie o autorizácii na úradné meranie podľa osobitných predpisov,^10a okrem kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov podľa § 13e ods. 2 a § 13n.

(4)

Ak je žiadateľ právnická osoba, v žiadosti uvedie

a)	názov (obchodné meno), sídlo a právnu formu, meno, priezvisko, rodné číslo a miesto trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom,
b)	meno, priezvisko, rodné číslo a miesto trvalého pobytu odborného zástupcu,
c)	činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie.

(5)

K žiadosti podľa odseku 4 žiadateľ pripojí

a)	doklad o zriadení alebo založení právnickej osoby a v prípade právnickej osoby, ktorá je zapísaná do obchodného registra, aj výpis z obchodného registra,
b)	výpis z registra trestov osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, ktorý nesmie byť starší ako šesť mesiacov,
c)	doklady odborného zástupcu uvedené v odseku 3 písm. a) až e),
d)	charakteristiku činnosti a technického vybavenia,
e)	osvedčenie o akreditácii na činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie alebo rozhodnutie o autorizácii na úradné meranie podľa osobitných predpisov,^10a okrem kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov podľa § 13e ods. 2 a § 13n.

Vydávanie povolení, ich zmeny, zrušenie a zánik

(§ 27g-27l)

§ 27g

(1)	Úrad verejného zdravotníctva vydá povolenie rozhodnutím, ak žiadateľ preukázal splnenie podmienok podľa § 27b tohto zákona.
(2)	Povolenie platí päť rokov od jeho vydania, ak nie je v povolení určený kratší čas platnosti.
(3)	Na žiadosť držiteľa povolenia môže úrad verejného zdravotníctva predĺžiť platnosť povolenia najviac o päť rokov, ak držiteľ povolenia v uplynulom období vykonával činnosť, na ktorú bolo vydané povolenie.

§ 27h

Držiteľ povolenia je povinný oznámiť úradu verejného zdravotníctva zmenu skutočností, na základe ktorých bolo vydané povolenie, a to do 15 dní od ich vzniku.

§ 27i

Držiteľ osvedčenia je povinný podrobiť sa novému overeniu odbornej spôsobilosti, ak sa zásadne zmenia všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce ochranu zdravia ľudí.

§ 27j

(1)

Úrad verejného zdravotníctva povolenie zmení, ak držiteľ povolenia požiada o zmenu

a)	osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom,
b)	odborného zástupcu.

(2)

Úrad verejného zdravotníctva môže povolenie zmeniť, ak sa zmenia podmienky na vykonávanie činnosti, na ktorú bolo vydané povolenie.

(3)

Úrad verejného zdravotníctva vyznačí v povolení zmeny skutočností (§ 27h), ak nejde o prípady uvedené v odseku 1 a 2 a ak nejde o zmenu takých skutočností, ktoré vedú k zrušeniu povolenia podľa § 27k.

§ 27k

(1)

Úrad verejného zdravotníctva povolenie zruší, ak držiteľ povolenia

a)	požiada o zrušenie povolenia,
b)	prestal spĺňať podmienky ustanovené na vydanie povolenia (§ 27b),
c)	závažným spôsobom alebo opakovane porušuje predpisy o ochrane zdravia ľudí a podmienky uvedené v povolení.

(2)

Úrad verejného zdravotníctva môže povolenie zrušiť, ak držiteľ povolenia nedodrží oznamovaciu povinnosť (§ 27h).

§ 27l

(1)

Povolenie stráca platnosť

smrťou osoby, ktorej bolo vydané povolenie, jej vyhlásením za mŕtvu alebo zánikom právnickej osoby,

uplynutím času, na ktorý bolo povolenie vydané.

(2)	Ak držiteľ povolenia požiada o predĺženie platnosti povolenia do 30 dní pred uplynutím platnosti povolenia, povolenie stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bola platnosť povolenia predĺžená.

JEDENÁSTA ČASŤ

SANKCIE (§ 28-30)

§ 28

Pokuty

(1)	Za nesplnenie povinností ustanovených týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu zdravia uloží príslušný orgán na ochranu zdravia fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie a právnickej osobe pokutu, a to až do výšky 500 000 Sk; pritom prihliada na mieru ohrozenia zdravia, zdravých životných podmienok a pracovných podmienok a na rozsah škodlivých následkov.
(2)	V rozhodnutí o uložení pokuty orgán na ochranu zdravia určí aj lehotu na odstránenie zistených nedostatkov. Ak sa v tejto lehote nedostatky neodstránia, možno uložiť ďalšiu pokutu, a to až do výšky 1 milióna Sk.
(3)	Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa príslušný orgán na ochranu zdravia o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď sa mala povinnosť splniť.
(4)	Orgán na ochranu zdravia, ktorý pokutu uložil, môže povoliť odklad platenia pokuty alebo jej platenie v splátkach, ak vznikli okolnosti, ktoré znemožňujú bezodkladné zaplatenie pokuty.
(5)	Proti rozhodnutiu o žiadosti o odklad platenia pokuty alebo o jej platenie v splátkach sa nemožno odvolať.
(6)	Výnosy z pokút uložené orgánmi na ochranu zdravia sú príjmom štátneho rozpočtu.

§ 29

Iné sankcie

(1)	Ak porušením ustanovení tohto zákona vznikli vážne škody na zdraví alebo hrozí nebezpečenstvo ich vzniku, môže orgán na ochranu zdravia fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie a právnickej osobe uložiť až do vykonania nápravy aj iné sankcie.
(2)	Inými sankciami na účely tohto zákona sú zákaz činnosti alebo prevádzky a zákaz výroby, spracovania a uvádzania do obehu zdravotne závadných požívatín alebo iných výrobkov.

§ 30

Porušenie povinností na úseku ochrany zdravia fyzickou osobou sa považuje za priestupok na úseku zdravotníctva podľa osobitných predpisov.¹²

DVANÁSTA ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA (§ 31-35)

§ 31

(1)

Orgány na ochranu zdravia na zabezpečenie úloh na úseku ochrany zdravia

a)	utvárajú a prevádzkujú vlastný informačný systém, v ktorom zhromažďujú, uchovávajú a využívajú informácie o skutočnostiach, ktoré majú vplyv na zdravie obyvateľstva,
b)	využívajú informácie zdravotníckeho informačného systému v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie úloh na úseku ochrany zdravia.

(2)

Na ochranu osobných údajov pri prevádzke informačného systému sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.¹³

§ 32

(1)	Zamestnanci ministerstva zdravotníctva a zamestnanci úradov verejného zdravotníctva sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojej funkcie alebo svojho zamestnania. Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže týchto pracovníkov zbaviť iba osoba, ktorej sa skutočnosti týkajú, alebo súd.
(2)	Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá povinnosť orgánov na ochranu zdravia poskytovať verejnosti informácie na predchádzanie vzniku, šíreniu a na obmedzenie výskytu prenosných ochorení, pri epidémiách a pri nebezpečenstve ich vzniku, pri haváriách a iných mimoriadnych situáciách.
(3)	Ustanovením odseku 1 nie je dotknuté oprávnenie orgánov na ochranu zdravia poskytovať verejnosti aj iné informácie o zisteniach pri výkone štátneho zdravotného dozoru, ako sú uvedené v odseku 2, ktoré sú významné z hľadiska vzniku a šírenia iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení alebo môžu inak negatívne ovplyvňovať zdravie ľudí.

§ 33

(1)	Orgány na ochranu zdravia v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní,¹⁰ ak nie je v tomto zákone ustanovené inak.
(2)	O žiadosti o vydanie povolenia na neuvedenie látky v zozname zložiek v označení kozmetických výrobkov z dôvodu ochrany obchodného tajomstva úrad verejného zdravotníctva rozhodne do štyroch mesiacov odo dňa jej doručenia.
(3)	O žiadosti o vydanie povolenia na použitie inej látky v kozmetických výrobkoch ako uvedenej v zoznamoch povolených látok úrad verejného zdravotníctva rozhodne do štyroch mesiacov odo dňa jej doručenia.
(4)	V súvislosti s ochranou zdravia môže úrad verejného zdravotníctva predĺžiť lehotu podľa odsekov 2 a 3 o ďalšie dva mesiace. Predĺženie lehoty oznámi úrad verejného zdravotníctva písomne žiadateľovi bezodkladne.

§ 34

(1)	Náklady spojené s odborným usmerňovaním ochrany zdravia a s výkonom štátneho zdravotného dozoru znáša štát.
(2)	Ak sa v súvislosti s odborným usmerňovaním ochrany zdravia alebo s výkonom štátneho zdravotného dozoru zistí porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie, môže orgán na ochranu zdravia uložiť tomu, kto tieto povinnosti poruší, čiastočnú alebo úplnú úhradu nákladov.
(3)	Náhrada sa neposkytuje za vzorky odobraté na účely vyšetrenia pri výkone štátneho zdravotného dozoru.

§ 35

(1)	Náhradu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom, znáša ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
(2)	Príslušný orgán na ochranu zdravia môže rozhodnúť, že náklady uvedené v odseku 1 bude znášať štát alebo obec. Rozsah a podmienky náhrady nákladov ustanoví ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom.

TRINÁSTA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA (§ 36-41a)

§ 36

V konaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb v oblasti ochrany zdravia, ktoré nebolo ku dňu účinnosti tohto zákona právoplatne skončené, postupujú štátni okresní lekári na okresných úradoch a štátni krajskí lekári na krajských úradoch podľa doterajších predpisov.

36a

Povolenia na nakladanie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, koncesné listiny na výrobu a opravy zdrojov ionizujúceho žiarenia a povolenia na kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie ľudí vydané podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti do času v ňom uvedenom, najdlhšie však počas jedného roku od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 36b

(1)	Povolenia na nakladanie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a osvedčenia o odbornej spôsobilosti na nakladanie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vydané pred 1. januárom 2001 zostávajú v platnosti do času v nich uvedenom, najdlhšie však počas dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(2)	Na konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy.
(3)	Kvalifikovaným expertom podľa doterajších predpisov sa rozumie odborný zástupca.
(4)	Na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa § 17f ods. 3 písm. a), c) a d) sa nevzťahujú ustanovenia § 27a až 27l.

§ 36c

Kozmetické výrobky označené podľa doterajších predpisov možno uvádzať do obehu najneskôr do 10. marca 2005.

§ 36d

Osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa § 23 vydané pred 1. januárom 2001 strácajú platnosť dňom uvedeným v osvedčení, najneskôr 31. decembra 2006.

§ 37

Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „orgány hygienickej služby“, rozumejú sa tým orgány na ochranu zdravia.

§ 38

(1)

Štátnu správu na úseku ochrany zdravia upravujú a vykonávajú v pôsobnosti

a)	ministerstva obrany Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,
b)	ministerstva vnútra Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
c)	ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií na úseku železničnej dopravy Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky,
d)	Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
e)	Slovenskej informačnej služby Slovenská informačná služba,
f)	Národného bezpečnostného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom.

(2)

Podrobnosti o organizácii a úlohách na úseku ochrany zdravia ustanovia obdobne podľa tohto zákona všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré vydajú ústredné orgány štátnej správy uvedené v odseku 1 písm. a) až d) po dohode s ministerstvom zdravotníctva.

§ 39

Na zabezpečenie jednotného postupu na úseku ochrany zdravia

a)	ústredné orgány štátnej správy uvedené v § 38 a Slovenská informačná služba postupujú v úzkej súčinnosti s ministerstvom zdravotníctva,
b)	ministerstvo zdravotníctva informuje ústredné orgány štátnej správy uvedené v § 38 a Slovenskú informačnú službu o nariadených opatreniach a vydaných odborných usmerneniach na ochranu zdravia.

§ 40

Pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce¹⁴ nie je týmto zákonom dotknutá.

§ 40a

(1)

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie⁴ a právnické osoby, ktoré začali pred 1. januárom 2002 prevádzkovať zariadenie, pre ktoré sa vyžaduje vypracovať prevádzkový poriadok, sú povinné splniť túto povinnosť do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(2)

Ak sa v tomto zákone ukladajú povinnosti zamestnávateľovi, rozumie sa ním právnická osoba a fyzická osoba, ktorá zamestnáva fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch, ako aj právnická osoba a fyzická osoba, u ktorej sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov učilišťa a žiakov odborného učilišťa, žiakov strednej školy a študentov vysokej školy.

§ 40b

(1)	Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov vo verejnej službe prechádzajú zo štátnych zdravotných ústavov na regionálne úrady verejného zdravotníctva a zo Štátneho zdravotného ústavu Slovenskej republiky na úrad verejného zdravotníctva.
(2)	Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých pomerov štátnych zamestnancov okresných úradov a krajských úradov vo funkcii okresných hygienikov a krajských hygienikov prechádzajú na úrad verejného zdravotníctva.
(3)	Správa majetku štátu prechádza v celom rozsahu zo štátnych zdravotných ústavov na regionálne úrady verejného zdravotníctva a zo Štátneho zdravotného ústavu Slovenskej republiky na úrad verejného zdravotníctva.
(4)	Práva a povinnosti z majetkovoprávnych vzťahov a iných vzťahov prechádzajú v celom rozsahu zo štátnych zdravotných ústavov na regionálne úrady verejného zdravotníctva a zo Štátneho zdravotného ústavu Slovenskej republiky na úrad verejného zdravotníctva.

§ 40c

(1)	Konanie začaté podľa tohto zákona pred 1. januárom 2004 krajským hygienikom dokončí úrad verejného zdravotníctva.
(2)	Konanie začaté podľa tohto zákona pred 1. januárom 2004 okresným hygienikom dokončí miestne príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva.

§ 40d

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.

§ 41

Zrušujú sa:

1.	zákon Slovenskej národnej rady č. 53/1975 Zb. o pokutách za porušovanie právnych predpisov o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti zdravotníctva,
2.	§ 16 nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 206/1988 Zb. o jedoch a niektorých iných látkach škodlivých zdraviu.

§ 41a

Zrušujú sa:

1.	§ 6 nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 206/1988 Zb. o jedoch a niektorých iných látkach škodlivých zdraviu,
2.	vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 45/1966 Zb. o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok.

§ 42

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1995.

Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Jozef Moravčík v. r.

Príloha č. 1 k zákonu č. 272/2000 Z. z.

DOKUMENTÁCIA NA VYDANIE POVOLENIA A POSUDKU

I. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 písm. a) a ods. 4 písm. a)

1. Dokumentácia, ktorú schvaľuje orgán na ochranu zdravia:

a) monitorovací plán pracoviska,

b) havarijný plán pracoviska,

c) návrh na vymedzenie kontrolovaného pásma,

d) program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany,

e) návrh programu na monitorovanie výpustí rádioaktívnych látok do životného prostredia,

f) program zabezpečenia radiačnej ochrany.

2. Ostatná dokumentácia:

a) odôvodnenie činností vedúcich k ožiareniu,

b) špecifikácia používaných zdrojov ionizujúceho žiarenia a príslušenstva,

c) opis pracoviska a jeho okolia (schematický plán pracoviska) doplnený o informácie o tienení a ochranných zariadeniach a vybavení pracovných miest,

d) preukázanie optimalizácie radiačnej ochrany na pracovisku,

e) predpokladaný počet pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia v kontrolovanom pásme a spôsob jeho zabezpečenia proti vstupu neoprávnených osôb,

f) prevádzkové pokyny na bezpečnú prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

g) predpokladaný druh a množstvo rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia, predpokladaný druh a množstvo vznikajúcich inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov a spôsob ich skladovania a odstraňovania,

h) doklad o zdravotnej spôsobilosti pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A,

i) doklad o odbornej spôsobilosti pracovníkov riadiacich práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

j) návrh limitov na vypúšťanie rádioaktívnych látok do životného prostredia (pri pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi).

II. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 písm. b) a ods. 4 písm. b)

a) doklad o odstránení alebo odovzdaní zdrojov ionizujúceho žiarenia,

b) doklad o odstránení inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov,

c) protokol o výsledkoch monitorovania rádioaktivity na pracovisku po odstránení zdrojov ionizujúceho žiarenia a inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov,

d) vyhodnotenie výsledkov monitorovania podľa písmena c).

III. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 písm. c) a ods. 4 písm. c)

1. Dokumentácia, ktorú schvaľuje orgán na ochranu zdravia:

a) program zabezpečenia radiačnej ochrany,

b) program zabezpečenia kvality v radiačnej ochrane pri stavebných a technologických zmenách.

2. Ostatná dokumentácia:

a) opis a odôvodnenie stavebnej a technologickej zmeny,

b) harmonogram prác,

c) zhodnotenie očakávanej dávkovej záťaže ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a obyvateľstva počas rekonštrukcie alebo stavebnej a technologickej zmeny a optimalizácie radiačnej ochrany počas rekonštrukcie.

IV. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 písm. d) a ods. 4 písm. d)

1. Dokumentácia, ktorú schvaľuje orgán na ochranu zdravia:

a) monitorovací plán pracoviska,

b) havarijný plán pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 s výnimkou jadrového reaktora a rádionuklidov, ktoré vznikajú pri jeho činnosti,

c) návrh na vymedzenie kontrolovaného pásma,

d) program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany,

e) návrh programu na monitorovanie výpustí rádioaktívnych látok do životného prostredia,

f) program zabezpečenia radiačnej ochrany.

2. Ostatná dokumentácia:

a) odôvodnenie činností vedúcich k ožiareniu,

b) špecifikácia používaných zdrojov ionizujúceho žiarenia a príslušenstva,

c) vyjadrenie Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky o možnosti ukladania uvedených zdrojov ionizujúceho žiarenia a vznikajúcich inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov na území Slovenskej republiky,

d) opis pracoviska a jeho okolia (schematický plán pracoviska) doplnený o informácie o tienení a ochranných zariadeniach a vybavení pracovných miest,

e) preukázanie optimalizácie radiačnej ochrany na pracovisku,

f) prevádzkové pokyny na bezpečnú prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

h) doklad o zdravotnej spôsobilosti pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A,

i) doklad o odbornej spôsobilosti pracovníkov riadiacich práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

j) návrh limitov na vypúšťanie rádioaktívnych látok do životného prostredia (pri pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi).

V. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 písm. e) a ods. 4 písm. e)

1. Dokumentácia, ktorú schvaľuje orgán na ochranu zdravia:

a) program zabezpečenia radiačnej ochrany,

b) program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany.

2. Ostatná dokumentácia:

a) odôvodnenie odberu rádioaktívnych žiaričov,

b) špecifikácia odoberaných zdrojov ionizujúceho žiarenia,

d) preukázanie optimalizácie radiačnej ochrany na pracovisku,

e) prevádzkové pokyny na bezpečnú prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

f) spôsob skladovania rádioaktívnych žiaričov,

g) doklad o zdravotnej spôsobilosti pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A,

h) doklad o odbornej spôsobilosti pracovníkov riadiacich práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

VI. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 písm. f) a ods. 4 písm. f)

1. Dokumentácia, ktorú schvaľuje orgán na ochranu zdravia:

a) monitorovací plán na prepravu,

b) havarijný plán na prepravu,

c) program zabezpečenia radiačnej ochrany.

2. Ostatná dokumentácia:

a) prepravné inštrukcie zahŕňajúce špecifikáciu druhu prepravy,

b) opis technického vybavenia na zabezpečenie prepravy,

c) doklad o technickej spôsobilosti dopravného prostriedku,

d) doklad o spôsobilosti obsluhy dopravného prostriedku,

e) hodnotenie rizík vyplývajúcich z charakteru prepravovaných rádioaktívnych látok, spôsobu prepravy a zvolenej trasy prepravy,

f) trasa prepravy.

VII. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 písm. g)

1. Dokumentácia, ktorú schvaľuje orgán na ochranu zdravia:

a) monitorovací plán pracoviska,

b) havarijný plán pracoviska,

c) návrh na vymedzenie kontrolovaného pásma,

d) program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany,

e) návrh programu na monitorovanie výpustí rádioaktívnych látok do životného prostredia (pri pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi),

f) program zabezpečenia radiačnej ochrany.

2. Ostatná dokumentácia:

a) odôvodnenie činností vedúcich k ožiareniu,

b) špecifikácia vyrábaných zdrojov ionizujúceho žiarenia,

c) pri uzavretých rádioaktívnych žiaričoch vyjadrenie Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky o možnosti ukladania uvedených zdrojov ionizujúceho žiarenia na území Slovenskej republiky,

d) opis pracoviska a jeho okolia (schematický plán pracoviska) doplnený o informácie o tienení a ochranných zariadeniach a vybavení pracovných miest,

e) preukázanie optimalizácie radiačnej ochrany na pracovisku,

f) prevádzkové pokyny na bezpečnú prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

h) doklad o zdravotnej spôsobilosti pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A,

i) doklad o odbornej spôsobilosti pracovníkov riadiacich práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

j) návrh limitov na vypúšťanie rádioaktívnych látok do životného prostredia (pri pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi).

VIII. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 písm. h)

a) špecifikácia dovážaných, vyvážaných, distribuovaných, predávaných alebo prenajímaných zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 1 až 6,

b) pri uzavretých rádioaktívnych žiaričoch vyjadrenie Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky o možnosti ukladania uvedených zdrojov ionizujúceho žiarenia na území Slovenskej republiky,

c) prevádzkové pokyny na bezpečnú prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

d) spôsob evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia,

e) spôsob skladovania zdrojov ionizujúceho žiarenia,

f) doklad o zdravotnej spôsobilosti pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A,

g) doklad o odbornej spôsobilosti pracovníkov riadiacich práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

IX. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 písm. i)

a) prevádzkové pokyny na bezpečnú prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

b) doklad o zdravotnej spôsobilosti pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A,

c) doklad o odbornej spôsobilosti pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

d) program zabezpečenia radiačnej ochrany.

X. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 písm. j), k) a l)

a) špecifikácia vykonávaných skúšok,

b) opis používaných metodík,

c) prevádzkové pokyny na bezpečnú prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

d) doklad o zdravotnej spôsobilosti pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A,

e) doklad o odbornej spôsobilosti pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

f) rozhodnutie o autorizácii na úradné meranie podľa zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

g) program zabezpečenia radiačnej ochrany.

XI. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 písm. m) a ods. 4 písm. g)

1. Dokumentácia, ktorú schvaľuje orgán na ochranu zdravia:

a) spôsob a podmienky na uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia,

b) systém a program monitorovania výpustí aktivity rádioaktívnych látok uvádzaných do životného prostredia,

c) systém evidencie dát,

d) návrh limitov pre vypúšťané rádioaktívne látky a ich odôvodnenie,

e) návrh referenčných úrovní,

f) program zabezpečenia radiačnej ochrany.

2. Ostatná dokumentácia:

a) odôvodnenie uvádzania rádioaktívnych látok do životného prostredia,

b) zhodnotenie možností vzniku mimoriadnych situácií a zhodnotenie ich následkov,

c) doklady o metrologickom overení monitorovacích systémov,

d) programy modelového hodnotenia vplyvu výpustí na záťaž obyvateľov v okolí,

e) zhodnotenie ožiarenia kritickej skupiny obyvateľstva pri predpokladaných výpustiach,

f) zhodnotenie ožiarenia kritickej skupiny obyvateľstva pri výpustiach na úrovni navrhovaných limitov,

g) zhodnotenie množstva, druhu, formy základných vlastností, nuklidového zloženia a aktivity rádioaktívnych látok uvádzaných do životného prostredia.

XII. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 písm. n) a ods. 4 písm. h)

1. Dokumentácia, ktorú schvaľuje orgán na ochranu zdravia:

a) monitorovací plán pracoviska,

b) havarijný plán pracoviska,

c) prevádzkový predpis na bezpečné nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi,

d) program zabezpečenia radiačnej ochrany.

2. Ostatná dokumentácia:

a) spôsob zberu, triedenia, spracovania, prípravy na skladovanie a dočasného skladovania inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov,

b) údaje o pôvode, druhu, množstve, rádionuklidovom zložení a aktivite inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov,

c) vyjadrenie Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky o možnosti ukladania uvedených inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov na území Slovenskej republiky,

d) predpokladané množstvo rádioaktívnych látok uvádzaných do životného prostredia,

e) bezpečnostné rozbory,

f) doklad o odbornej spôsobilosti pracovníkov riadiacich práce, ak je žiadateľ právnická osoba,

g) opis použitých zariadení a technológií.

XIII. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 písm. o)

1. Dokumentácia, ktorú schvaľuje orgán na ochranu zdravia:

prevádzkový predpis na bezpečné nakladanie s rádioaktívnym zvyškom.

2. Ostatná dokumentácia:

a) spôsob zberu, triedenia, spracovania, prípravy na skladovanie a dočasného skladovania rádioaktívneho zvyšku,

b) údaje o pôvode, druhu, množstve, rádionuklidovom zložení a aktivite rádioaktívneho zvyšku,

c) vyjadrenie Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky o možnosti ukladania uvedených rádioaktívnych látok na území Slovenskej republiky,

d) predpokladané množstvo rádioaktívnych látok uvádzaných pri nakladaní s rádioaktívnym zvyškom do životného prostredia,

e) doklad o odbornej spôsobilosti pracovníkov riadiacich práce, ak je žiadateľ právnická osoba,

f) opis použitých zariadení a technológií.

XIV. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 písm. p)

1. Dokumentácia, ktorú schvaľuje orgán na ochranu zdravia:

a) monitorovací plán pracoviska,

b) havarijný plán pracoviska,

c) prevádzkový predpis na bezpečné nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi.

2. Ostatná dokumentácia:

a) spôsob zberu, triedenia, spracovania, prípravy na skladovanie a dočasného skladovania inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov,

b) doklad o odbornej spôsobilosti pracovníkov riadiacich práce, ak je žiadateľ právnická osoba,

c) opis použitých zariadení a technológií.

XV. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 písm. r)

1. Dokumentácia, ktorú schvaľuje orgán na ochranu zdravia:

a) opis používania zdrojov ionizujúceho žiarenia pri uvedenej činnosti vrátane spôsobu ochrany (ochranné pracovné pomôcky),

b) program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany.

2. Ostatná dokumentácia:

a) odôvodnenie činnosti so zhodnotením rizika a prínosov,

b) odhad výšky radiačnej záťaže sledovanej skupiny osôb,

c) doklad o súhlase osôb s účasťou na overovaní nových medicínskych poznatkov podľa § 41 a 42 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,

d) súhlas štatutárneho zástupcu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa overovanie nových medicínskych poznatkov bude vykonávať.

XVI. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 písm. s)

1. Dokumentácia, ktorú schvaľuje orgán na ochranu zdravia:

a) monitorovací plán pracoviska,

b) havarijný plán pracoviska,

c) návrh na vymedzenie kontrolovaného pásma,

d) program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany,

e) program zabezpečenia radiačnej ochrany.

2. Ostatná dokumentácia:

a) odôvodnenie činností vedúcich k ožiareniu,

b) špecifikácia používaných zdrojov ionizujúceho žiarenia a príslušenstva,

c) opis pracoviska a jeho okolia (schematický plán pracoviska) doplnený o informácie o tienení a ochranných zariadeniach a vybavení pracovných miest,

d) preukázanie optimalizácie radiačnej ochrany na pracovisku,

e) spôsob kontroly aplikovaných dávok,

f) spôsob kontroly účinnosti sterilizácie predmetov,

g) doklad o zdravotnej spôsobilosti pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A.

XVII. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 písm. t)

1. Dokumentácia, ktorú schvaľuje orgán na ochranu zdravia:

a) monitorovací plán pracoviska,

b) havarijný plán pracoviska,

c) návrh na vymedzenie kontrolovaného pásma,

d) prevádzkový predpis,

e) program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany,

f) program zabezpečenia radiačnej ochrany.

2. Ostatná dokumentácia:

a) odôvodnenie činností vedúcich k ožiareniu,

b) zoznam potravín, ktoré budú ožarované,

c) údaje o očakávaných zmenách v ožarovaných potravinách a ich biologické zhodnotenie,

d) špecifikácia používaných zdrojov ionizujúceho žiarenia a príslušenstva,

e) opis pracoviska a jeho okolia (schematický plán pracoviska) doplnený o informácie o tienení a ochranných zariadeniach a vybavení pracovných miest,

f) preukázanie optimalizácie radiačnej ochrany na pracovisku,

g) spôsob kontroly aplikovaných dávok,

h) spôsob kontroly účinnosti sterilizácie predmetov,

i) doklad o zdravotnej spôsobilosti pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A.

XVIII. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 písm. u)

a) odôvodnenie terapeutickej aplikácie rádionuklidov formou ambulantnej starostlivosti,

b) opis používania zdrojov ionizujúceho žiarenia pri uvedenej činnosti vrátane spôsobu ochrany (ochranné pracovné pomôcky),

c) dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 2 písm. d) alebo kópia povolenia na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia vydaného podľa § 17f ods. 2 písm. d) alebo ods. 4 písm. d).

XIX. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 3 písm. a)

a) programy monitorovania, spôsob hodnotenia a interpretácie nameraných hodnôt,

b) opis používaných metodických postupov,

c) zoznam meradiel a doklady o metrologickom overení,

d) doklady o odbornej spôsobilosti pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vykonávajúcich meranie, ak je žiadateľ právnická osoba,

e) rozhodnutie o autorizácii na úradné meranie podľa zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

XX. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 3 písm. b)

a) postupy a metodiky hodnotenia individuálneho ožiarenia,

b) doklady o metrologickom overení monitorovacích systémov,

c) program skúšok osobných dozimetrov a výsledky skúšok,

d) pracovné postupy a organizácia práce,

e) spôsob zabezpečenia monitorovania pri radiačných nehodách a radiačných haváriách,

f) organizačná štruktúra a plán pracoviska,

g) doklady o odbornej spôsobilosti pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ak je žiadateľ právnická osoba, a systém ich školenia,

h) program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany,

i) systém evidencie, spracovania a archivácie dát, spôsob a rozsah oznamovania a poskytovania dát, zabezpečenie dát proti znehodnoteniu a zneužitiu,

j) rozhodnutie o autorizácii na úradné meranie podľa zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

XXI. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 3 písm. c)

a) prístrojové a personálne vybavenie pracoviska,

b) doklady o metrologickom overení meradiel,

c) zoznam používaných etalónov a žiaričov a spôsob ich skladovania,

d) návrh postupov a metodík na spracovanie, meranie a vyhodnotenie vzoriek,

e) návrh záznamu z miesta merania,

f) návrh protokolu o interpretácii výsledkov,

g) monitorovací plán pracoviska,

h) prevádzkový poriadok,

i) rozhodnutie o autorizácii na úradné meranie podľa zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

XXII. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 3 písm. d)

a) prístrojové a personálne vybavenie pracoviska,

b) doklady o metrologickom overení meradiel,

c) zoznam používaných etalónov a žiaričov a spôsob ich skladovania,

d) vypracovanie postupov a metodík na odber, spracovanie, meranie a vyhodnotenie vzoriek,

e) spôsob evidencie vzoriek a dokumentácie o vykonanej činnosti,

f) návrh protokolu interpretácie výsledkov,

g) monitorovací plán,

h) prevádzkový poriadok,

i) rozhodnutie o autorizácii na úradné meranie podľa zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

XXIII. Dokumentácia na vydanie povolenia podľa § 17f ods. 3 písm. e) a f)

a) doklady o odbornej spôsobilosti pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ak je žiadateľ právnická osoba,

b) opis vzdelávacieho procesu,

c) učebné osnovy.

XXIV. Dokumentácia na vydanie posudku podľa § 17f ods. 6 písm. a)

A. Výstavba jadrového zariadenia

a) plán predprevádzkového monitorovania,

b) bezpečnostná správa,

c) predbežný plán nakladania s jadrovým palivom, rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom,

d) koncepčný plán vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky,

e) predbežný program zabezpečovania radiačnej ochrany počas prevádzky jadrového zariadenia,

f) predbežný program radiačnej kontroly životného prostredia v okolí jadrového zariadenia,

g) systém zabezpečenia odbornej prípravy personálu na prevádzku jadrového zariadenia z hľadiska požiadaviek radiačnej ochrany,

h) vyhodnotenie systému zabezpečenia kvality na radiačnú ochranu pri príprave projektu, program zabezpečenia kvality počas výstavby a koncepcia zabezpečenia kvality na radiačnú ochranu počas prevádzky,

i) predbežný vnútorný havarijný plán podľa zákona č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. a vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 245/1999 Z. z. o havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie,

j) návrh limitov a podmienok dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany.

B. Stavebné a technologické zmeny pri výstavbe jadrového zariadenia

1. Dokumentácia, ktorú schvaľuje orgán na ochranu zdravia:

plán zabezpečenia radiačnej ochrany počas rekonštrukcie a prevádzkové predpisy na zabezpečenie radiačnej ochrany počas rekonštrukcie.

2. Ostatná dokumentácia:

a) opis a odôvodnenie rekonštrukcie, stavebnej a technologickej zmeny alebo inej prevádzkovej zmeny vrátane hodnotenia vplyvu rekonštrukcie alebo stavebnej a technologickej zmeny, alebo inej prevádzkovej zmeny na dávkovú záťaž ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a obyvateľstva po jej uskutočnení,

b) harmonogram prác,

c) zhodnotenie očakávanej dávkovej záťaže ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a obyvateľstva počas realizácie rekonštrukcie alebo stavebnej a technologickej zmeny a optimalizácie radiačnej ochrany počas rekonštrukcie,

d) vybrané programy skúšok a testov zariadení po vykonanej rekonštrukcii alebo stavebnej a technologickej zmeny, alebo inej prevádzkovej zmeny dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany vrátane kritérií úspešnosti.

XXV. Dokumentácia na vydanie posudku podľa § 17f ods. 6 písm. b)

A. Uvedenie jadrového zariadenia do prevádzky

1. Dokumentácia, ktorú schvaľuje orgán na ochranu zdravia:

a) návrh na vymedzenie kontrolovaného pásma,

b) program zabezpečenia radiačnej ochrany počas prevádzky jadrového zariadenia a prevádzkové predpisy na zabezpečenie radiačnej ochrany,

c) systém zdravotnej starostlivosti,

d) traumatologický plán,

e) program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany,

f) vnútorný plán monitorovania,

g) program monitorovania okolia,

h) návrh limitov na vypúšťanie rádioaktívnych látok do životného prostredia,

i) návrh programu na monitorovanie výpustí rádioaktívnych látok do životného prostredia.

2. Ostatná dokumentácia:

a) program uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členený na etapy,

b) predprevádzková bezpečnostná správa,

c) systém nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom,

d) koncepčný plán vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky,

e) programy predkomplexných a komplexných skúšok vybraných technologických alebo stavebných zariadení dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany vrátane kritérií úspešnosti,

f) doklady o výsledkoch predkomplexných a komplexných skúšok vybraných technologických alebo stavebných zariadení dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany a o splnení kritérií úspešnosti,

g) dokumenty o skončení stavebných a montážnych prác a dodržaní požiadaviek a parametrov projektu jednotlivých komponentov a jadrového zariadenia ako celku,

h) dokumenty o splnení požiadaviek štátneho zdravotného dozoru uplatňovaných pri výstavbe jadrového zariadenia,

i) dokumenty o zmenách a doplnkoch pôvodného projektu alebo inej dokumentácie predkladanej pri žiadosti o povolenie na výstavbu jadrového zariadenia a preukázanie, že nedošlo k zníženiu úrovne radiačnej bezpečnosti,

j) limity a podmienky na bezpečnú prevádzku stanovené z hľadiska zabezpečenia radiačnej ochrany,

k) program zabezpečovania kvality radiačnej ochrany,

l) doklady o odbornej a zdravotnej spôsobilosti zamestnancov,

m) vybrané prevádzkové predpisy a programy prevádzkových kontrol dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany,

n) predbežné programy činnosti počas plánovaných odstávok reaktora, výmeny paliva, rozsah a program plánovaných revíznych a údržbárskych prác,

o) predpisy na monitorovanie individuálnych dávok z externého a vnútorného ožiarenia a doklad o zabezpečení monitorovania,

p) vyhodnotenie predprevádzkového monitorovania okolia,

r) vnútorný havarijný plán podľa zákona č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. a vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 245/1999 Z. z. o havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie.

B. Stavebné a technologické zmeny pri uvádzaní jadrového zariadenia do prevádzky

1. Dokumentácia, ktorú schvaľuje orgán na ochranu zdravia:

plán zabezpečenia radiačnej ochrany počas rekonštrukcie a prevádzkové predpisy na zabezpečenie radiačnej ochrany počas rekonštrukcie.

2. Ostatná dokumentácia:

b) harmonogram prác,

C. Vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky

1. Dokumentácia, ktorú schvaľuje orgán na ochranu zdravia:

a) program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany,

b) vnútorný plán monitorovania,

c) predpisy na monitorovanie individuálnych dávok z vonkajšieho a vnútorného ožiarenia,

d) program monitorovania okolia.

2. Ostatná dokumentácia:

a) plán vyraďovania alebo etapy vyraďovania,

b) program zabezpečenia radiačnej ochrany počas vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky a prevádzkové predpisy na zabezpečenie radiačnej ochrany,

c) limity a podmienky stanovené z hľadiska zabezpečenia radiačnej ochrany pri vyraďovaní jadrového zariadenia z prevádzky.

D. Stavebné a technologické zmeny pri vyraďovaní jadrového zariadenia z prevádzky

1. Dokumentácia, ktorú schvaľuje orgán na ochranu zdravia:

plán zabezpečenia radiačnej ochrany počas rekonštrukcie a prevádzkové predpisy na zabezpečenie radiačnej ochrany počas rekonštrukcie.

2. Ostatná dokumentácia:

b) harmonogram prác,

XXVI. Dokumentácia na vydanie posudku podľa § 17f ods. 6 písm. c) a ods. 7

1. Dokumentácia, ktorú schvaľuje orgán na ochranu zdravia:

plán predprevádzkového monitorovania pri pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6.

2. Ostatná dokumentácia:

a) projektová dokumentácia v rozsahu potrebnom na vydanie posudku (opis pracoviska a priľahlého okolia doplnený o informácie o tienení a ochranných zariadeniach a technickom vybavení pracovných miest),

b) program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany pri príprave projektu,

c) špecifikácia zdrojov ionizujúceho žiarenia, ktoré budú používané na pracovisku,

d) preukázanie optimalizácie radiačnej ochrany,

e) predpokladaný druh a množstvo rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia, predpokladaný druh a množstvo vznikajúcich inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov a spôsob ich skladovania.

Príloha č. 2 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z.

SÍDLA A ÚZEMNÉ OBVODY REGIONÁLNYCH ÚRADOV VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA

1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto so sídlom v Bratislave pre územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V, Senec, Pezinok a Malacky.

2. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave pre územný obvod okresov Trnava, Hlohovec a Piešťany.

3. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Dunajskej Strede pre územný obvod okresu Dunajská Streda.

4. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Galante pre územný obvod okresu Galanta.

5. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Senici pre územný obvod okresov Senica a Skalica.

6. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne pre územný obvod okresov Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Nové Mesto nad Váhom a Myjava.

7. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Považskej Bystrici pre územný obvod okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava.

8. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prievidzi pre územný obvod okresov Prievidza a Partizánske.

9. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre pre územný obvod okresov Nitra, Zlaté Moravce a Šaľa.

10. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Topoľčanoch pre územný obvod okresu Topoľčany.

11. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Nových Zámkoch pre územný obvod okresu Nové Zámky.

12. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Komárne pre územný obvod okresu Komárno.

13. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Leviciach pre územný obvod okresu Levice.

14. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline pre územný obvod okresov Žilina a Bytča.

15. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci pre územný obvod okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto.

16. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Dolnom Kubíne pre územný obvod okresov Dolný Kubín, Tvrdošín a Námestovo.

17. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Martine pre územný obvod okresov Martin a Turčianske Teplice.

18. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Liptovskom Mikuláši pre územný obvod okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok.

19. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici pre územný obvod okresov Banská Bystrica a Brezno.

20. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Lučenci pre územný obvod okresov Lučenec a Poltár.

21. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Veľkom Krtíši pre územný obvod okresu Veľký Krtíš.

22. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Rimavskej Sobote pre územný obvod okresov Rimavská Sobota a Revúca.

23. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Zvolene pre územný obvod okresov Zvolen, Detva a Krupina.

24. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiari nad Hronom pre územný obvod okresov Žiar nad Hronom, Žarnovica a Banská Štiavnica.

25. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade pre územný obvod okresov Poprad, Kežmarok a Levoča.

26. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove pre územný obvod okresov Prešov a Sabinov.

27. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Bardejove pre územný obvod okresu Bardejov.

28. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Vranove nad Topľou pre územný obvod okresu Vranov nad Topľou.

29. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Svidníku pre územný obvod okresov Svidník a Stropkov.

30. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Humennom pre územný obvod okresov Humenné, Medzilaborce a Snina.

31. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Starej Ľubovni pre územný obvod okresu Stará Ľubovňa.

32. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach pre územný obvod okresov Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV a Košice-okolie.

33. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Michalovciach pre územný obvod okresov Michalovce a Sobrance.

34. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Rožňave pre územný obvod okresu Rožňava.

35. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Spišskej Novej Vsi pre územný obvod okresov Spišská Nová Ves a Gelnica.

36. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trebišove pre územný obvod okresu Trebišov.

Príloha č. 3 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 527/2005 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov (Ú. v. ES L 262, 27. 9. 1976).

2. Smernica Rady 82/368/EHS zo 17. mája 1982, ktorou sa druhýkrát mení a dopĺňa smernica 76/768/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov (Ú. v. ES L 167, 15. 6. 1982).

3. Smernica Rady 93/35/EHS zo 14. júna 1993, ktorou sa šiestykrát mení a dopĺňa smernica 76/768/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov (Ú. v. ES L 151, 23. 6. 1993).

4. Smernica Komisie 95/17/ES z 19. júna 1995, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice Rady 76/768/EHS, pokiaľ ide o neuvedenie jednej alebo viacerých zložiek v zozname, ktorým sa označujú kozmetické výrobky (Ú. v. ES L 140, 23. 6. 1995).

5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/15/ES z 27. februára 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/768/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov (Ú. v. EÚ L 66, 11. 3. 2003).

Poznámky pod čiarou:

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1985 Zb. o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve.

§ 37 ods. 1 zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení zákona č. 217/2003 Z. z.

§ 2 Obchodného zákonníka.

Napr. zákon Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia, zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 84/1994 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane znaku a názvu Červeného kríža.

§ 2 Obchodného zákonníka.

Napr. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 242/1993 Z. z., ktorým sa ustanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd.

Napr. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 242/1993 Z. z., ktorým sa ustanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd.

Napr. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 220/1993 Z. z., ktorým sa vydáva Liečebný poriadok.

§ 37 ods. 1 zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení zákona č. 217/2003 Z. z.

§ 43b ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

§ 43b ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

§ 2 Obchodného zákonníka.

Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch.

§ 43b a 43c zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

§ 2 Obchodného zákonníka.

§ 43b a 43c zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

§ 43b ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

§ 43b ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

§ 2 Obchodného zákonníka.

Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách.

§ 2 Obchodného zákonníka.

§ 2 Obchodného zákonníka.

§ 2 Obchodného zákonníka.

§ 2 Obchodného zákonníka.

§ 2 Obchodného zákonníka.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

§ 3 ods. 1 písm. f) až n) zákona č. 163/2001 Z. z.

§ 2 Obchodného zákonníka.

§ 2 Obchodného zákonníka.

§ 2 Obchodného zákonníka.

§ 2 Obchodného zákonníka.

§ 2 Obchodného zákonníka.

§ 4 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

§ 2 Obchodného zákonníka.

Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

§ 2 Obchodného zákonníka.

§ 2 Obchodného zákonníka.

§ 2 Obchodného zákonníka.

§ 2 Obchodného zákonníka.

§ 2 Obchodného zákonníka.

§ 2a písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 158/2001 Z. z.

Zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch.

Zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. v znení zákona č. 158/2001 Z. z.

§ 2a písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 158/2001 Z. z.

Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

§ 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 163/2001 Z. z.

§ 3 ods. 1 písm. g) a i) zákona č. 163/2001 Z. z.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 173/1995 Z. z. o zabezpečovaní záchranných, lokalizačných a likvidačných prác v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 383/1998 Z. z.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení zákona č. 264/1999 Z. z.

Zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení zákona č. 264/1999 Z. z.

Zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení zákona č. 264/1999 Z. z.

Zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení zákona č. 264/1999 Z. z.

Zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení zákona č. 264/1999 Z. z.

Zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení zákona č. 264/1999 Z. z.

Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 37 ods. 1 zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení zákona č. 217/2003 Z. z.

§ 2 písm. e) a § 17 ods. 1 zákona č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení zákona č. 264/1999 Z. z.

Napríklad zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 130/1998 Z. z.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení zákona č. 70/1997 Z. z. a zákona č. 69/2000 Z. z.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

§ 34 zákona č. 130/1998 Z. z.

Zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1993 Z. z.

§ 17 ods. 9 zákona č. 130/1998 Z. z.

§ 4 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení zákona č. 78/2000 Z. z.

§ 37 ods. 1 zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení zákona č. 217/2003 Z. z.

§ 37 ods. 1 zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení zákona č. 217/2003 Z. z.

§ 22 zákona č. 130/1998 Z. z.

§ 34 zákona č. 130/1998 Z. z.

§ 34 zákona č. 130/1998 Z. z.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení zákona č. 264/1999 Z. z.

Zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení zákona č. 264/1999 Z. z.

§ 37 ods. 1 zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení zákona č. 217/2003 Z. z.

§ 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

§ 10 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 3 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 163/2001 Z. z.

§ 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

§ 10 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 54 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

§ 3 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 163/2001 Z. z.

§ 84 a nasl. zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

Napr. zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb. a zákona č. 262/1992 Zb.

§ 2 ods. 3 a § 6 ods. 2 písm. b) druhý bod zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

§ 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 163/2001 Z. z.

Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z.

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1985 Zb. o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve.

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

§ 140b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 479/2005 Z. z.

Zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 22 až 29 zákona č. 264/1999 Z. z.
§ 23 až 25 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 22 až 29 zákona č. 264/1999 Z. z.
§ 23 až 25 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 22 až 29 zákona č. 264/1999 Z. z.
§ 23 až 25 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 22 až 29 zákona č. 264/1999 Z. z.
§ 23 až 25 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 256/1992 Zb. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 2 Obchodného zákonníka.

Poznámky pod čiarou:
1	Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1985 Zb. o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve.
2	§ 37 ods. 1 zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení zákona č. 217/2003 Z. z.
3	Napr. zákon Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia, zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 84/1994 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane znaku a názvu Červeného kríža.
4	§ 2 Obchodného zákonníka.
5	Napr. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 242/1993 Z. z., ktorým sa ustanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd.
6	Napr. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 220/1993 Z. z., ktorým sa vydáva Liečebný poriadok.
6a	Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
6aa	§ 43b ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
6ab	Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
6ac	Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.
6ad	Zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch.
6ae	§ 43b a 43c zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
6af	§ 43b ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
6ag	§ 43b ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
6ah	Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách.
6ai	§ 3 ods. 1 písm. f) až n) zákona č. 163/2001 Z. z.
6aia	§ 4 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
6aj	§ 2a písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 158/2001 Z. z.
6ak	Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
6al	§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. v znení zákona č. 158/2001 Z. z.
6am	§ 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 163/2001 Z. z.
6an	§ 3 ods. 1 písm. g) a i) zákona č. 163/2001 Z. z.
6b	Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 173/1995 Z. z. o zabezpečovaní záchranných, lokalizačných a likvidačných prác v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 383/1998 Z. z.
6c	Zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení zákona č. 264/1999 Z. z.
6d	Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6e	§ 2 písm. e) a § 17 ods. 1 zákona č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z.
6f	Napríklad zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 130/1998 Z. z.
6g	Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení zákona č. 70/1997 Z. z. a zákona č. 69/2000 Z. z.
6h	§ 34 zákona č. 130/1998 Z. z.
6i	Zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1993 Z. z.
6j	§ 17 ods. 9 zákona č. 130/1998 Z. z.
6k	§ 4 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení zákona č. 78/2000 Z. z.
6l	§ 22 zákona č. 130/1998 Z. z.
6m	§ 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
6n	§ 10 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7b	§ 3 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 163/2001 Z. z.
7b	§ 54 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7c	§ 84 a nasl. zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
8	Napr. zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb. a zákona č. 262/1992 Zb.
9	§ 2 ods. 3 a § 6 ods. 2 písm. b) druhý bod zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
9a	Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z.
10	Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
10a	§ 22 až 29 zákona č. 264/1999 Z. z. § 23 až 25 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10aa	Zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10ab	§ 140b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 479/2005 Z. z.
12	Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
13	Zákon č. 256/1992 Zb. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.
14	Zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.