Civilná služba je iná služba, ktorú je povinný vykonať občan, ak podľa tohto zákona odoprie vykonať povinnú vojenskú službu¹ s vyhlásením, že je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním.²

Občan vykonáva civilnú službu v zamestnávateľských organizáciách štátu, vo verejnoprávnych inštitúciách alebo v zamestnávateľských organizáciách územnej samosprávy, ktoré pôsobia v oblasti

Členovia reholí, duchovní a diakoni registrovaných cirkví a náboženských spoločností okrem vykonávania civilnej služby podľa odseku 2 môžu civilnú službu vykonávať aj v organizáciách registrovaných cirkví a náboženských spoločností v oblasti ich pôsobenia.^2aa

U iných zamestnávateľov môže občan vykonávať civilnú službu iba vtedy, ak na jej výkon nie sú voľné miesta v zamestnávateľských organizáciách štátu, vo verejnoprávnych inštitúciách alebo v zamestnávateľských organizáciách územnej samosprávy podľa odseku 2, alebo v organizáciách registrovaných cirkví a náboženských spoločností podľa odseku 3.

Výkon civilnej služby podľa tohto zákona organizačne zabezpečuje územná vojenská správa príslušná podľa miesta trvalého pobytu občana (ďalej len „vojenská správa“).^2b

Trvanie výkonu civilnej služby je 1,5-násobkom trvania povinnej vojenskej služby.

Občanovi zaradenému do evidencie občanov určených na výkon civilnej služby alebo vo výkone civilnej služby vojenská správa určí trvanie výkonu civilnej služby na dĺžku 1,5-násobku trvania náhradnej služby na základe písomnej žiadosti občana z dôvodov hodných osobitného zreteľa, najmä ak

Vojenská správa nepovolá občana na výkon civilnej služby k zamestnávateľovi, u ktorého zistí, že jeho vedúcim alebo štatutárnym orgánom, vlastníkom alebo zakladateľom je osoba blízka⁴ občanovi, ktorý má vykonať civilnú službu, alebo že jeho vedúcim alebo štatutárnym orgánom, vlastníkom alebo zakladateľom je on sám.

Vojenská správa je povinná informovať branca o možnosti odoprieť výkon základnej služby alebo náhradnej služby pri vykonaní odvodu.⁵ Túto skutočnosť potvrdí branec vlastnoručným podpisom.

Odvedenec⁶ môže odoprieť výkon základnej služby alebo náhradnej služby z dôvodov uvedených v § 1 ods. 1 písomným vyhlásením o odopretí výkonu základnej služby alebo náhradnej služby (ďalej len „vyhlásenie“).

Vyhlásenie môže podať odvedenec

Na vyhlásenie podané za brannej pohotovosti štátu sa neprihliada. Rovnako sa neprihliada na vyhlásenie podané po lehote, ak vojenská správa v prípade hodnom osobitného zreteľa neodpustí zmeškanie lehoty na podanie vyhlásenia uvedenej v odseku 3 a vyhlásenie bolo doručené vojenskej správe pred odoslaním povolávacieho rozkazu na povinnú vojenskú službu.

Vo vyhlásení je odvedenec povinný uviesť

Vyhlásenie je odvedenec povinný podať so svojím úradne overeným podpisom vojenskej správe. Na účely tohto zákona môže podpis odvedenca overiť aj zamestnanec vojenskej správy pri osobnom podaní vyhlásenia.

Ak odvedenec podá vyhlásenie v súlade s odsekmi 1 až 6, vojenská správa vydá rozhodnutie o zaradení odvedenca do evidencie občanov povinných vykonať civilnú službu.

Ak vojenská správa rozhodne o nezaradení odvedenca, ktorý podal vyhlásenie, do evidencie občanov povinných vykonať civilnú službu, odvedenec môže proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie príslušnej vyššej vojenskej správe.

Občan môže až do doručenia povolávacieho rozkazu na nástup civilnej služby vziať späť vyhlásenie podľa odseku 2 písomným podaním osobne na vojenskej správe. Po späťvzatí vyhlásenia odvedenec už nemôže opätovne podať vyhlásenie podľa odseku 2.

Vojak v zálohe môže odoprieť výkon zdokonaľovacích služieb z dôvodov uvedených v § 1 ods. 1 písomným vyhlásením o odopretí výkonu zdokonaľovacích služieb.

Na vyhlásenie o odopretí výkonu zdokonaľovacích služieb podľa odseku 1 sa prihliada, ak bolo podané do 31. januára kalendárneho roka, najskôr však po dvoch rokoch od skončenia základnej služby alebo náhradnej služby.

Na povinnosti vojaka v zálohe a vojenskej správy sa v súvislosti s odopretím výkonu zdokonaľovacích služieb primerane vzťahujú ustanovenia § 2 ods. 4 až 9.

Na späťvzatie vyhlásenia o odopretí vojenskej služby pred vykonaním zdokonaľovacej služby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 2 ods. 9.

Občana, ktorý je povinný vykonať civilnú službu, môže vojenská správa povolať do tejto služby najskôr po dovŕšení 18 rokov jeho veku. Povinnosť občana vykonať civilnú službu namiesto základnej služby alebo náhradnej služby trvá do 31. decembra roka, v ktorom dovŕši 38 rokov veku. Povinnosť občana vykonať civilnú službu namiesto zdokonaľovacích služieb trvá do 31. decembra roka, v ktorom dovŕši 55 rokov veku.

Občanovi, ktorý z vlastnej viny nenastúpil na výkon civilnej služby do 31. decembra roka, v ktorom dovŕšil 38 rokov veku, trvá povinnosť nastúpiť na jej výkon do 31. decembra roka, v ktorom dovŕši 55 rokov veku.

Vojenská správa vydáva občanovi povolávací rozkaz na nástup civilnej služby, v ktorom mu ukladá dostaviť sa v určenom termíne na určené miesto a hlásiť sa v určenej zamestnávateľskej organizácii štátu, obce alebo u iného zamestnávateľského subjektu (ďalej len „zamestnávateľ“).

Občan je povinný nastúpiť a vykonávať civilnú službu u určeného zamestnávateľa dňom uvedeným v povolávacom rozkaze. Povinnosť občana vykonávať civilnú službu sa končí dňom uvedeným v prepúšťacom liste o skončení výkonu civilnej služby, vydanom vojenskou správou.

Občanovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov⁸ pri nástupe na výkon civilnej služby, na riadnu dovolenku a mimoriadnu dovolenku a pri návrate z nich. Náhradu preukázaných cestovných výdavkov poskytuje zamestnávateľ.

Odvolanie proti povolávaciemu rozkazu nie je prípustné.

Vojenská správa môže na žiadosť občana zo zdravotných, rodinných, sociálnych a študijných dôvodov povoliť odklad alebo prerušenie výkonu civilnej služby.

Vojenská správa môže na žiadosť zamestnávateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa nástup občana na výkon civilnej služby odložiť, jej výkon prerušiť, prípadne previesť občana na výkon civilnej služby k inému zamestnávateľovi.

Ak vojenská správa zistí, že zamestnávateľ alebo občan vykonávajúci civilnú službu závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, rozhodne o prerušení výkonu civilnej služby z vlastného podnetu.

Vojenská správa výkon civilnej služby občanovi odloží, prípadne preruší na čas trvania väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody.

Na odklad výkonu civilnej služby sa primerane vzťahujú ustanovenia o odklade nástupu na výkon základnej služby alebo náhradnej služby podľa osobitného predpisu.^8a

Vojenská správa odpustí výkon civilnej služby občanovi, ktorý z dôvodov ním nezavinených nenastúpil na výkon civilnej služby do 31. decembra roka, v ktorom dovŕšil 38 rokov veku. Tým nie je dotknutá povinnosť vojaka v zálohe vykonať civilnú službu namiesto zdokonaľovacej služby podľa § 4 ods. 1. Občanom, ktorým bol výkon civilnej služby prerušený alebo im bola podľa predchádzajúcich predpisov ustanovená povinnosť vykonať civilnú službu, pričom ju celú nevykonali alebo neboli na jej výkon povolaní, môže vojenská správa výkon tejto časti civilnej služby odpustiť, ak dovtedy vykonaná dĺžka civilnej služby alebo vojenskej služby sa rovná najmenej dĺžke povinnej vojenskej služby, ktorú by inak boli povinní vykonať.

Vojenská správa rozhodne o zbavení povinnosti výkonu civilnej služby, ak sa občan stal neschopným na jej výkon z dôvodu, že sa stal invalidným alebo čiastočne invalidným podľa osobitného predpisu.^8b

Od výkonu civilnej služby sú počas výkonu funkcie oslobodení

Na oslobodenie od povinnosti výkonu civilnej služby počas výkonu funkcie a od začatia volebnej kampane až do skončenia volieb sa vzťahujú ustanovenia o dočasnom oslobodení od výkonu povinnej vojenskej služby podľa osobitného predpisu.^8c

Občan je povinný plniť úlohy vyplývajúce z výkonu civilnej služby.

Občan je povinný vykonávať fyzické práce primerane svojej telesnej zdatnosti a zdravotnému stavu podľa pokynov zamestnávateľa.

Občan počas výkonu civilnej služby nesmie byť zárobkovo činný v pracovnoprávnom vzťahu ani v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo prevádzkovať živnosť alebo inú podnikateľskú činnosť; to neplatí, ak takýto občan mimo času určeného na výkon pracovnej činnosti vykonáva vedeckú, pedagogickú, publicistickú, literárnu, umeleckú alebo športovú činnosť, správu vlastného majetku, majetku manželky, majetku vlastných nezaopatrených detí, osvojených detí, detí, ktoré mu boli zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, alebo správu majetku osôb, o ktorých tak rozhodol súd.^8d

Na povinnosti občana vyplývajúce z výkonu civilnej služby podľa odseku 2 sa primerane vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce.⁹

Závažné porušenie povinnosti vyplývajúce z výkonu civilnej služby, najmä nenastúpenie na pracovnú činnosť, odmietnutie výkonu pracovnej činnosti, požívanie alkoholických nápojov alebo zneužívanie omamných látok alebo psychotropných látok počas pracovnej činnosti alebo počas nariadenej pracovnej pohotovosti,^9a sa nezapočítava do trvania výkonu civilnej služby občana v rozsahu celého kalendárneho dňa.

Zamestnávateľ je povinný bezodkladne oznámiť príslušnej vojenskej správe každé závažné porušenie povinnosti vyplývajúcej z výkonu civilnej služby občanom. Vojenská správa vydá rozhodnutie o nezapočítaní zameškaných dní do výkonu civilnej služby a toto rozhodnutie doručí zamestnávateľovi a občanovi vykonávajúcemu civilnú službu. Proti rozhodnutiu vojenskej správy je prípustné odvolanie.

Za čas neospravedlnenej neprítomnosti občan nemá nárok na peňažné náležitosti, ktoré by mu inak podľa tohto zákona patrili.

Ustanovením predchádzajúcich odsekov nie je dotknutá zodpovednosť občana za priestupky a trestné činy podľa osobitných právnych predpisov.¹⁰

Zamestnávateľ uvedený v § 1 ods. 2 je povinný oznámiť príslušnému územnému orgánu práce¹¹ a príslušnej vojenskej správe voľné alebo novovytvorené pracovné miesta vhodné na výkon civilnej služby (ďalej len „pracovné miesto“), a to do piatich kalendárnych dní od ich vzniku.

Vojenská správa preverí vhodnosť pracovného miesta a v dostatočnom časovom predstihu doručí zamestnávateľovi zoznam občanov, ktorí mu budú pridelení na výkon civilnej služby.

Zamestnávateľ určený v povolávacom rozkaze je povinný prijať občana na výkon civilnej služby.

Zamestnávateľ poskytuje občanovi vykonávajúcemu civilnú službu podľa potreby občana bezplatné ubytovanie porovnateľné s ubytovaním vojaka základnej služby, stravu najmenej trikrát denne v hodnote stravovacej normy vojaka základnej služby, slúžne ako vojakovi základnej služby,¹² bezplatne pracovný odev a pracovnú obuv, ochranné pracovné prostriedky a príspevok na ošatenie mesačne vo výške 300 Sk. Za neodobratú stravu sa peňažná náhrada neposkytuje. Peňažná náhrada sa poskytuje občanovi vykonávajúcemu civilnú službu za neodobratú stravu v dňoch dovolenky a v dňoch, počas ktorých bol občan vykonávajúci civilnú službu práceneschopný.

Ak občan bezdôvodne odmietne poskytnuté bezplatné ubytovanie alebo stravovanie, nemá nárok na náhradu za ne.

Ak zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom príplatky za prácu v sťažených podmienkach alebo v zdraviu škodlivom prostredí alebo ak jeho zamestnanci majú z tohto dôvodu nárok na dodatkovú dovolenku, zamestnávateľ je povinný poskytnúť tieto príplatky alebo dodatkovú dovolenku za rovnakých podmienok aj občanovi vykonávajúcemu civilnú službu.

Zamestnávateľ bezodkladne oznámi vojenskej správe, či občan v určený deň nastúpil na výkon civilnej služby. Oznamuje aj neospravedlnenú neprítomnosť občana počas výkonu civilnej služby, jeho práceneschopnosť trvajúcu viac ako jeden mesiac, ako aj poskytnutie dovolenky bez nároku na peňažné náležitosti.

Zamestnávateľ na účel plnenia povinností podľa tohto zákona vedie nevyhnutnú dokumentáciu spojenú s výkonom civilnej služby a evidenciu dochádzky občana vykonávajúceho civilnú službu, ktorá je súčasťou evidencie dochádzky ostatných zamestnancov zamestnávateľa.

Nevyhnutná dokumentácia spojená s výkonom civilnej služby a evidencia podľa odseku 6 obsahuje meno, priezvisko, titul, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu občana vykonávajúceho civilnú službu; tieto údaje poskytuje zamestnávateľovi písomne vojenská správa.

Zamestnávateľ je povinný bezodkladne oznámiť vojenskej správe zmeny týkajúce sa jeho sídla, právnej formy, názvu a zániku, ktoré nastali počas výkonu civilnej služby.

Súhlas občana podliehajúceho civilnej službe na spracúvanie jeho osobných údajov, ktoré sú uvedené v nevyhnutnej dokumentácii zamestnávateľa spojenej s výkonom civilnej služby a v evidencii dochádzky občana vykonávajúceho civilnú službu, sa v súlade s osobitným predpisom^12a nevyžaduje.

Výkon práce občana nesmie prekročiť týždenný pracovný čas ustanovený v pracovnoprávnych predpisoch pre obdobnú prácu. Doba pracovnej pohotovosti sa do výkonu práce nezapočítava.

Zamestnávateľ môže nariadiť občanovi pracovnú pohotovosť;^9a pritom musí zachovať dobu nepretržitého odpočinku podľa odseku 3.

Doba výkonu práce a doba nariadenej pracovnej pohotovosti tvoria pracovnú zmenu. Občan má nárok na nepretržitý odpočinok medzi dvoma pracovnými zmenami v rozsahu 8 hodín a raz za týždeň na nepretržitý odpočinok v rozsahu 24 hodín.

Zamestnávateľ poskytuje občanovi za každý rok výkonu civilnej služby riadnu dovolenku v rozsahu zodpovedajúcom dovolenke vojaka základnej služby.¹³

Zamestnávateľ určuje občanovi nástup na riadnu dovolenku tak, aby ju mohol vyčerpať najneskôr mesiac pred skončením civilnej služby.

Občan má nárok na mimoriadnu dovolenku z dôvodu a v rozsahu, ktorý zodpovedá mimoriadnej dovolenke vojaka základnej služby. Zamestnávateľ môže udeliť občanovi dovolenku bez nároku na peňažné náležitosti v trvaní a z dôvodov, ktoré zodpovedajú dovolenke bez nároku na peňažné náležitosti vojaka základnej služby.^13a

Riadna dovolenka a mimoriadna dovolenka sa započítavajú do výkonu civilnej služby. Dovolenka bez nároku na peňažné náležitosti sa do výkonu civilnej služby nezapočítava; čas takto nevykonanej civilnej služby je občan povinný nahradiť.

Vojenská správa vedie osobitnú evidenciu občanov, ktorí sú povinní vykonať civilnú službu, a občanov, ktorí vykonávajú civilnú službu. Takto vedená evidencia je evidenciou nevyhnutnou na zabezpečenie dôležitého záujmu štátu v oblasti obrany.^14a

Občan, ktorý má vykonať civilnú službu, je povinný bez meškania písomne oznámiť vojenskej správe zmenu miesta trvalého pobytu a zamestnávateľa, vykonávané zamestnanie, úrazy a závažné ochorenia, ktoré vznikli po určení na výkon civilnej služby, prijatie na štúdium, prerušenie alebo ukončenie štúdia, nástup alebo ukončenie výkonu trestu odňatia slobody a vycestovanie do cudziny na čas dlhší ako 30 dní. Zmenu miesta trvalého pobytu a prijatie na štúdium je povinný písomne oznámiť aj občan, ktorý vykonáva civilnú službu.

Z vojenskej evidencie vojenská správa vyradí občana dňom, ktorý nasleduje po dni prepustenia z výkonu civilnej služby. Občanovi vyradenému z vojenskej evidencie vydá vojenská správa do 30 dní od vyradenia osvedčenie o vyradení z vojenskej evidencie. Na vyradenie občana podliehajúceho civilnej službe z vojenskej evidencie sa vzťahujú ustanovenia o vyradení z vojenskej evidencie podľa osobitného predpisu.^14b

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, vyššie vojenské správy a vojenské správy (ďalej len „kontrolný orgán“) kontrolujú plnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona u zamestnávateľov a na miestach výkonu civilnej služby. Tým nie je dotknutý výkon kontroly podľa osobitných právnych predpisov.¹⁵

Kontrolný orgán je oprávnený vstupovať do objektov a zariadení, v ktorých sa civilná služba vykonáva, požadovať od zamestnávateľa predloženie potrebných dokladov a informácií o výkone civilnej služby, odstránenie zistených nedostatkov a predloženie správy o prijatých opatreniach.

Kontrolný orgán je oprávnený uložiť zamestnávateľovi za porušenie plnenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona pokutu do 100 000 Sk a pri opakovanom porušení povinností až do 500 000 Sk.

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď kontrolný orgán zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Pokutu nemožno uložiť, ak zamestnávateľovi za to isté porušenie povinnosti už uložil pokutu iný kontrolný orgán.

Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky koordinuje činnosť vojenských správ pri organizovaní a zabezpečovaní výkonu civilnej služby.