Tento zákon upravuje postavenie, funkciu a zostavovanie štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu, rozpočtov obcí¹ a rozpočtov vyšších územných celkov, ktorými sú podľa osobitného zákona samosprávne kraje,^1a ako aj použitie prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Ustanovuje pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami a kontrolu ich dodržiavania a finančné vzťahy štátneho rozpočtu k právnickým osobám a fyzickým osobám.² Ďalej upravuje pravidlá hospodárenia štátnych fondov.

Tento zákon upravuje aj postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v rozpočtovom procese.

Tento zákon upravuje aj podmienky a zásady zriaďovania a hospodárenia rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií.

Proces plnenia štátneho rozpočtu, financovanie schodku štátneho rozpočtu a správu štátneho dlhu upravuje osobitný zákon.^2c

Medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, má prednosť pred ustanoveniami tohto zákona.

Na účely tohto zákona sa rozumie

Podrobnosti hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a hospodárenia rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií upraví Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) všeobecne záväzným právnym predpisom.

Štátny rozpočet je základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu, ktorým sa zabezpečuje rozdeľovanie jeho prostriedkov. Riadi sa ním rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.

Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.

Limit výdavkov štátneho rozpočtu a maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku prebytku štátneho rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) zákonom o štátnom rozpočte. V zákone o štátnom rozpočte sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno ustanoviť, že niektoré príjmy rozpočtových kapitol sú záväznými ukazovateľmi rozpočtovej kapitoly. Prílohou zákona o štátnom rozpočte sú najmä údaje o príjmoch a výdavkoch rozpočtových kapitol. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno rozpočtovať výšku súhrnného schodku verejného rozpočtu, a to štátneho rozpočtu, rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, rozpočtu Sociálnej poisťovne, rozpočtov zdravotných poisťovní, rozpočtov verejných vysokých škôl,^2d rozpočtu Národného úradu práce, rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky a rozpočtu Slovenského pozemkového fondu.

V štátnom rozpočte, v rozpočtoch štátnych fondov, v rozpočtoch obcí a v rozpočtoch vyšších územných celkov sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia, podľa ktorej sa jednotne triedia príjmy a výdavky, ako aj jednotným spôsobom sleduje ich plnenie. Rozpočtová klasifikácia zároveň určuje, ktoré výdavky rozpočtu sa financujú z bežných výdavkov a ktoré z kapitálových výdavkov. Rozpočtová klasifikácia sa uplatňuje aj v rozpočtoch príspevkových organizácií, v rozpočtoch Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, verejných vysokých škôl, Národného úradu práce, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu; na zostavovanie, sledovanie a vykazovanie príjmov a výdavkov verejného rozpočtu Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, verejné vysoké školy, Národný úrad práce, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond uplatňujú rozpočtovú klasifikáciu v rozsahu ustanovenom na tieto účely. Rozpočtovú klasifikáciu ustanovuje opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasuje zverejnením oznámenia o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Po vypovedaní vojny alebo po vyhlásení vojnového stavu^2b vypracúva ministerstvo návrh mimoriadneho štátneho záverečného účtu za obdobie od začiatku rozpočtového roka do vypovedania vojny alebo do vyhlásenia vojnového stavu. Na obdobie od vypovedania vojny alebo od vyhlásenia vojnového stavu do konca rozpočtového roka a na rozpočtový rok v čase vojny alebo vojnového stavu ministerstvo vypracúva návrh vojnového štátneho rozpočtu. Po skončení vojny alebo po skončení vojnového stavu sa vypracúva návrh mimoriadneho štátneho záverečného účtu za obdobie od vypovedania vojny alebo od vyhlásenia vojnového stavu do konca rozpočtového roka a za rozpočtový rok v čase vojny alebo vojnového stavu. Na zostavenie vojnového štátneho rozpočtu sa vzťahujú ustanovenia druhej a tretej časti tohto zákona, na zostavenie mimoriadneho štátneho záverečného účtu sa vzťahujú ustanovenia dvanástej časti tohto zákona. Rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky sa v čase vojny a v čase vojnového stavu riadi vojnovým štátnym rozpočtom.

Štátny rozpočet obsahuje najmä

Podrobné členenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Príjmy štátneho rozpočtu sú

Prostriedky z rozpočtu Európskych spoločenstiev poskytnuté Slovenskej republike na základe rozhodnutia príslušného orgánu Európskych spoločenstiev sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu, ak z iných právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie nevyplýva iné.

Na úhradu finančných potrieb štátneho rozpočtu možno so súhlasom národnej rady použiť štátne finančné aktíva vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia minulých rokov.

Zo štátneho rozpočtu sa hradia

Zo štátneho rozpočtu možno v rozsahu ustanovenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať prostredníctvom finančných vzťahov (transferov)

Prostriedky štátneho rozpočtu podľa odsekov 1 a 2 možno poskytovať podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb, pričom ministerstvo alebo správca rozpočtových prostriedkov je povinný určiť také podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť ich použitia. Obciam a vyšším územným celkom možno zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok v rámci kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom určiť dotáciu bez účelového určenia z prostriedkov štátneho rozpočtu na úhradu bežných výdavkov a kapitálových výdavkov obce a vyššieho územného celku v súlade s rozpočtovou klasifikáciou. Rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť do konca rozpočtového roka, a to v rozsahu a na účely ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Súčasne sa musia dodržať všetky podmienky ich poskytnutia určené ministerstvom alebo správcom rozpočtovej kapitoly, prípadne určených v zmluve o poskytnutí rozpočtových prostriedkov. Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytli prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa odseku 2, s výnimkou obcí s počtom obyvateľov určeným zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok pri poskytnutí dotácie na výkon samosprávnych funkcií obcí a pri poskytnutí dotácie na prenesený výkon štátnej správy na obce a prechod pôsobností z orgánov štátnej správy do samosprávnej pôsobnosti obcí podľa osobitného zákona^5aa sú povinné viesť tieto prostriedky na samostatnom účte v banke; výnosy z týchto prostriedkov sú príjmom štátneho rozpočtu.

Použitie príspevkov a dotácií podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, ktorého spôsob určuje ministerstvo; pri zúčtovaní finančných vzťahov so štátnym rozpočtom sa nevracajú nevyčerpané prostriedky, ak ich suma nepresiahne 100 Sk.

Návratné finančné výpomoci možno poskytovať účelovo podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, a to na financovanie

Na uzatváranie zmlúv o návratnej finančnej výpomoci podľa odseku 5 písm. a) sa vzťahuje osobitný predpis.^5a Návratnú finančnú výpomoc podľa odseku 5 písm. b) a c) možno poskytnúť na základe zmluvy o návratnej finančnej výpomoci uzatvorenej medzi ministerstvom a prijímateľom návratnej finančnej výpomoci. V zmluve o poskytnutí návratnej finančnej výpomoci podľa odseku 5 písm. b) a c) musí byť dohodnutá doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, a spôsob jej splácania. Doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc podľa odseku 5 písm. b) a c) poskytuje, nemôže byť dlhšia ako štyri roky. Poskytnutú návratnú finančnú výpomoc podľa odseku 5 písm. b) a c) nemožno zmeniť na iný druh finančného vzťahu. Pri poskytovaní návratných finančných výpomocí podľa odseku 5 písm. b) a c) úrok môže byť predmetom zmluvy.

Ministerstvo je povinné viesť podľa osobitného predpisu⁶ evidenciu pohľadávok vzniknutých poskytnutím návratných finančných výpomocí a rozpočtovať ich splácanie.

Ak sa v priebehu rozpočtového roka zákonom prenášajú na obec alebo na vyšší územný celok úlohy štátnej správy, prevedie ministerstvo zodpovedajúci objem prostriedkov do rozpočtu obce alebo do rozpočtu vyššieho územného celku z príslušnej rozpočtovej kapitoly.

Prostriedky štátneho rozpočtu možno poskytovať podľa účelu ich použitia najmä vo forme bežných výdavkov alebo kapitálových výdavkov v súlade s rozpočtovou klasifikáciou vydanou podľa § 3 ods. 4.

Bežnými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na mzdy a platy, služby, materiál určený na spotrebu, ako aj platby za trvanlivé tovary a vybavenie na vojenské účely, na výstavbu vojenského charakteru a vojenských budov. Bežnými výdavkami sú ďalej rozpočtové výdavky určené iným právnickým osobám a fyzickým osobám podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Kapitálovými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na obstaranie a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku,⁷ výdavky na tvorbu hmotných a mobilizačných rezerv, ako aj príspevky a dotácie iným právnickým osobám a fyzickým osobám na uvedené účely podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Na použitie účelovo určených povstupových prostriedkov a zaradených do príjmov štátneho rozpočtu sa v štátnom rozpočte rozpočtujú príslušné výdavky; súčasťou výdavkov príslušnej rozpočtovej kapitoly sú aj prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev.

Ak nie je zákon o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený národnou radou do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte rozpočtovým provizóriom podľa návrhu štátneho rozpočtu predloženého vládou národnej rade.

Ak nemožno uplatniť postup podľa odseku 1, vzťahuje sa na rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky počas rozpočtového provizória zákon o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok, pričom jeho ustanoveniami sa spravujú aj vzťahy medzi štátom a inými subjektmi. Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci počas rozpočtového provizória nesmú prekročiť s výnimkami uvedenými v odseku 3 jednu dvanástinu celkových výdavkov štátneho rozpočtu schválených zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok, pričom minister financií Slovenskej republiky určí na základe rozhodnutia vlády záväzné ukazovatele, úlohy a limity výdavkov štátneho rozpočtu.

Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci rozpočtového provizória podľa odseku 2 možno prekročiť o

Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú so štátnym rozpočtom po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Ministerstvo riadi práce na vypracúvaní návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a usmerňuje vypracovanie rozpočtov rozpočtových kapitol a štátnych fondov na základe východísk na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok schválených vládou spravidla do konca apríla bežného roka. Súčasťou východísk na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu je aj určenie podielu súhrnného schodku verejného rozpočtu na hrubom domácom produkte tak, aby sa postupne dosiahla referenčná hodnota tohto podielu platná pre Európske spoločenstvá.

Ministerstvo vypracúva návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok v súčinnosti so správcami rozpočtových kapitol, s obcami, s vyššími územnými celkami, so správcami štátnych fondov, s verejnoprávnymi inštitúciami, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky, so Slovenským pozemkovým fondom, s Národnou bankou Slovenska a s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“). Návrh rozpočtu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vypracovaného na základe vládou schválených limitov predkladá predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky národnej rade alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi, a následne ministerstvu tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok. V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú vybrané údaje a finančné vzťahy k obciam, k vyšším územným celkom, k verejnoprávnym inštitúciám, k Národnej banke Slovenska a k Eximbanke; súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok je aj návrh financovania schodku štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a financovania štátneho dlhu. Súčasťou návrhu štátneho rozpočtu sú súhrnné údaje verejného rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú rozpočtové prostriedky aj na programy [§ 4 ods. 1 písm. e)] vrátane spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv a spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev na základe rozhodnutia príslušného orgánu Európskych spoločenstiev. Pre potreby zostavenia súhrnného schodku verejného rozpočtu podľa jednotnej metodiky platnej pre Európske spoločenstvá sa v návrhoch rozpočtov subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet (§ 3 ods. 3), nezapočítavajú do časovo rozlíšených príjmov prijaté pôžičky, splátky poskytnutých pôžičiek, príjem z predaja akcií a zostatok prostriedkov z predchádzajúceho roka a do výdavkov sa nezapočítavajú poskytnuté pôžičky, splátky prijatých pôžičiek a výdavky na nákup akcií, pričom záporný rozdiel medzi takto získanými príjmami a výdavkami predstavuje čisté výpožičky hospodárenia subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet, a kladný rozdiel medzi takto získanými príjmami a výdavkami predstavuje čisté pôžičky hospodárenia subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet.

Návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok predkladá ministerstvo vláde. Prílohu návrhu štátneho rozpočtu tvoria najmä návrhy rozpočtov štátnych fondov a vybrané údaje rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov. O návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok rozhoduje vláda do 30. septembra bežného roka.

Vláda predkladá národnej rade na schválenie návrh štátneho rozpočtu vrátane rozpočtov štátnych fondov na nasledujúci rozpočtový rok do 15. októbra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak.

Správcovia rozpočtových kapitol, obce, vyššie územné celky, štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie, ktoré netvoria rozpočtovú kapitolu, subjekty, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, subjekty, za ktoré štátny rozpočet prevzal štátne záruky za bankové úvery alebo za dlhopisy a ďalšie subjekty podľa osobitného predpisu⁸ sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje o hospodárení a stave majetku a záväzkov pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Ministerstvo je oprávnené overiť správnosť a úplnosť predložených údajov. Národná banka Slovenska, Eximbanka, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Na účely zostavenia súhrnného schodku verejného rozpočtu, strednodobého finančného výhľadu a hodnotenia plnenia verejného rozpočtu sú subjekty, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet (§ 3 ods. 3), povinné predkladať na žiadosť ministerstva potrebné údaje vrátane údajov o príjmoch a výdavkoch s uvedením finančných tokov k ostatným subjektom, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet. Požadované súhrnné údaje za zdravotné poisťovne predkladá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a súhrnné údaje za verejné vysoké školy predkladá Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Na účely hodnotenia plnenia verejného rozpočtu sa predkladajú údaje o príjmoch a výdavkoch, o aktívach a pasívach ministerstvu štvrťročne.

Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, Slovenský pozemkový fond, Fond národného majetku Slovenskej republiky sú povinné prerokovať s ministerstvom návrhy svojich rozpočtov pred ich prerokovaním vo svojich orgánoch podľa osobitného predpisu,² ktoré predchádza ich predloženiu na schválenie národnej rade alebo vláde. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za zdravotné poisťovne a prerokovať ho s ministerstvom. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za verejné vysoké školy a prerokovať ho s ministerstvom.

Návrhy rozpočtov subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet, spracované v súlade s návrhom štátneho rozpočtu schváleným vládou, sa predkladajú v súlade s osobitnými predpismi^8aa na schválenie národnej rade v termíne ustanovenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok okrem návrhu rozpočtu Slovenského pozemkového fondu, ktorý sa predkladá na schválenie vláde tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok (§ 8 ods. 3). Vyššie územné celky v tomto termíne predkladajú národnej rade a ministerstvu na informáciu návrh svojich rozpočtov na nasledujúci rozpočtový rok.

Príjmy štátneho rozpočtu vrátane daňových príjmov a výdavky štátneho rozpočtu, ktoré nesúvisia s príjmami a s výdavkami ostatných rozpočtových kapitol, tvoria rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná správa. Príjmy a výdavky spojené so správou štátneho dlhu tvoria rozpočtovú kapitolu Štátny dlh. Finančné vzťahy (transfery) zo štátneho rozpočtu k obciam a vyšším územným celkom tvoria rozpočtovú kapitolu Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom. Rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná správa, rozpočtovú kapitolu Štátny dlh a rozpočtovú kapitolu Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom spravuje minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“). V príjmoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje osobitne splácanie úverov a osobitne úrokov z nich a osobitne sa v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sledujú a vykazujú. Vo výdavkoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje osobitne poskytovanie úverov a splácanie úrokov z prijatých úverov, osobitne poplatky súvisiace s prijatými úvermi; v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sa sledujú a vykazujú osobitne.

Rozpočet rozpočtovej kapitoly podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodov 1 až 3 obsahuje

Na účely tohto zákona sa za prostriedky rozpočtovej kapitoly považujú aj predvstupové prostriedky a iné prostriedky zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, s ktorými sa nakladá v rámci tejto kapitoly.

Vedúci rozpočtovej kapitoly prerokuje návrh svojho rozpočtu podľa § 16 ods. 1 písm. b) v príslušnom orgáne národnej rady. Návrh rozpočtu rozpočtových kapitol Všeobecná pokladničná správa, Štátny dlh a Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom prerokúva v príslušnom orgáne národnej rady minister financií.

Rozpočtové prostriedky možno použiť do konca rozpočtového roka, a to len na účely, na ktoré boli určené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo určené podľa tohto zákona.

Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a môžu ich čerpať v súlade s osobitným zákonom.^8ac

Vedúci rozpočtovej organizácie je povinný zabezpečiť, aby sa rozpočtové prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, ktorá zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte organizácie.

Rozpočtové prostriedky nemožno prevádzať do nasledujúceho rozpočtového roka, ak tento alebo osobitný zákon^8ad zákon neustanovuje inak. Výdavky, ktoré nebudú Štátnou pokladnicou realizované do 31. decembra rozpočtového roka, zaťažia rozpočet organizácie nasledujúceho rozpočtového roka, aj keď sa hospodársky týkajú predchádzajúceho rozpočtového roka.

Rozpočtové prostriedky na úhradu výdavkov nemožno poukazovať vopred okrem výdavkov

Ak sa výdavky podľa odseku 5 okrem výdavkov na úhradu akreditívov uhrádzajú v januári nasledujúceho rozpočtového roka, rozpočtové organizácie ich prevedú v decembri bežného roka na účet cudzích prostriedkov, príspevkové organizácie ich uhrádzajú v nasledujúcom roku zo svojho bežného účtu v banke, iné subjekty, ktorým sa na účely podľa odseku 5 poskytli rozpočtové prostriedky, ich prevedú na svoj bežný účet, z ktorého ich uhrádzajú v nasledujúcom roku. Ak sa tieto rozpočtové prostriedky nevyčerpajú do konca februára, odvedú sa do troch dní po vyúčtovaní položiek podľa odseku 5 s výnimkou akreditívov na príjmový účet štátneho rozpočtu. Výdavky na úhradu pozastávok z prostriedkov štátneho rozpočtu možno uskutočniť do konca septembra; po tomto termíne možno takýto výdavok uskutočniť len so súhlasom ministerstva. Pri nedostatku týchto prostriedkov sa potrebné prostriedky vyúčtujú na ťarchu rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka.

Rozpočtové prostriedky sa môžu používať len na určené účely a na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné pri používaní prostriedkov štátneho rozpočtu zachovávať maximálnu hospodárnosť a efektívnosť ich použitia.⁹ Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia môžu používať peňažné prostriedky, s ktorými disponujú, len na účely, na ktoré sú určené, a na krytie opatrení nevyhnutných na zabezpečenie nerušeného chodu organizácie.

Rozpočtová organizácia nemôže tvoriť osobitné fondy, iba ak tak ustanoví osobitný zákon.¹⁰ Príspevková organizácia tvorí osobitné fondy podľa § 41 alebo ak tak ustanoví osobitný zákon.¹⁰ Zostatky osobitných fondov koncom roka neprepadajú.

Výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov^10a odpísaním z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskych spoločenstiev; z výkonu tohto rozhodnutia je vylúčený aj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ak je obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu.

Prostriedky určené štátnym rozpočtom na programy podľa § 4 ods. 1 a § 8 ods. 2 možno použiť len na určený program. Nepoužité prostriedky v bežnom rozpočtovom roku s výnimkou prostriedkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (ďalej len „mzdy") a prostriedkov na odvody poistného do poistných fondov a príspevku na poistenie v nezamestnanosti z týchto miezd možno použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku na ten istý účel len po predchádzajúcom súhlase ministra financií podľa § 54 ods. 1 písm. f). Súhlas ministra financií na použitie prostriedkov v nasledujúcich rokoch sa nevyžaduje na prostriedky poskytnuté verejným vysokým školám. Nepoužité prostriedky, ktoré rozpočtová organizácia môže použiť aj v nasledujúcom roku, prevedie v decembri bežného roka na osobitný bežný účet dofinancovania programov vedený v Štátnej pokladnici; iná právnická osoba, ktorá môže použiť nepoužité prostriedky aj v nasledujúcom roku, uhrádza výdavky v nasledujúcom roku z účtu, na ktorý boli poskytnuté. Použitie prostriedkov sa sleduje podľa rozpočtovej klasifikácie aj v nasledujúcom rozpočtovom roku. Ak sú na ten istý program rozpočtované prostriedky aj v nasledujúcom roku, prednostne sa dočerpajú prostriedky nevyčerpané v predchádzajúcom roku. Vytvorenie nového programu a zrušenie schváleného programu možno vykonať len na základe rozhodnutia vlády. Nový program, ktorý je dôsledkom realizácie schváleného programu podľa osobitného predpisu,^10b ktorý je dôsledkom plnenia úloh programov bývalých štátnych fondov^10c alebo ktorý vyplýva z realizácie výdavkov rozpočtových kapitol, ktorých správcom je minister financií podľa § 9 ods. 1, možno vytvoriť na základe súhlasu ministra financií. Zmeny v schválených programoch možno vykonať len s predchádzajúcim súhlasom ministra financií, pričom nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona o vykonávaní rozpočtových opatrení.

Štátny fond je právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom národnej rady na financovanie osobitne určených úloh. Na hospodárenie so všetkými prostriedkami štátneho fondu sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.

Správu štátneho fondu vykonáva ústredný orgán ustanovený zákonom, ktorý predkladá ministerstvu na každý rozpočtový rok aj návrh rozpočtu, prehľad pohľadávok a záväzkov a návrh záverečného účtu štátneho fondu; zároveň vykonáva kontrolu hospodárenia v štátnom fonde a hospodárenia s prostriedkami štátneho fondu poskytnutými obciam, vyšším územným celkom, právnickým osobám a fyzickým osobám spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.^10aa

Rozpočet štátneho fondu je zapojený finančnými vzťahmi na rozpočet ústredného orgánu ustanoveného zákonom.

Zdrojom štátneho fondu sú vlastné príjmy. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Dotáciu zo štátneho rozpočtu je štátny fond povinný viesť na samostatnom účte. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov sú vymedzené zákonom, ktorým sa štátny fond zriaďuje, pričom štátny fond nakladá s vlastnými zdrojmi ako s prostriedkami štátneho rozpočtu.

Národná rada môže pri schvaľovaní štátneho záverečného účtu určiť štátnemu fondu odvod do štátneho rozpočtu najviac do výšky dotácie zo štátneho rozpočtu.

Slovenská republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky Slovenskej republiky.

Štátny fond nemôže byť zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej osoby.

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku je základným nástrojom finančného hospodárenia, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obce a vyššieho územného celku v príslušnom rozpočtovom roku.

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a vyššieho územného celku. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom pôsobiacim na území obce a vyššieho územného celku, ako aj obyvateľom žijúcim na tomto území, vyplývajúce pre ne zo všeobecne záväzných predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení obce a všeobecne záväzných nariadení vyššieho územného celku, ako aj z uzavretých zmluvných vzťahov. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku zahŕňa aj finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.

Rozpočet obce môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí, ako aj finančné vzťahy k rozpočtu vyššieho územného celku, do ktorého územia patrí, ak plnia spoločné úlohy. Rozpočet vyššieho územného celku môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných vyšších územných celkov, ako aj finančné vzťahy k rozpočtom obcí na jeho území.

Súčasťou rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sú aj finančné operácie, ktorými sa vykonávajú prevody z mimorozpočtových peňažných fondov obce a mimorozpočtových peňažných fondov vyššieho územného celku a realizujú návratné zdroje financovania a ich splácanie. Za finančné operácie sa považujú aj operácie, ktorými sa poskytujú návratné finančné výpomoci podľa § 27 ods. 2 a 3 a § 27a ods. 2 a 4 a získavajú sa príjmy z ich splácania. Tieto finančné operácie sa uskutočňujú mimo príjmov a výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Návratnými zdrojmi financovania sú zdroje z prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a prostriedky z dlhopisov emitovaných obcou alebo vyšším územným celkom.

Príjmy rozpočtu obce sú

Obec môže na plnenie svojich úloh použiť

Za vlastné príjmy rozpočtu obce sa v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi považujú príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm. a) až d), j) a k).

Príjmy rozpočtov obcí z podielov na daniach v správe štátu, štruktúru a spôsob ich rozdeľovania ustanoví osobitný zákon.

Dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa poskytujú obciam na výkon samosprávnych funkcií a na prenesený výkon štátnej správy.

Z rozpočtu obce sa uhrádzajú

Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia obce.

Iným právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na spravovanom území, ako sú uvedené v odseku 2, obec môže poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci len z vlastných príjmov a na podporu všeobecne prospešných služieb,^19ca podnikania a zamestnanosti.

Ak obce spolupracujú na základe zmluvy o zriadení združenia obcí^19c alebo založia právnickú osobu podľa osobitného predpisu,^19d môže obec vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku tejto právnickej osoby alebo ako členský príspevok.

Poskytnutie finančných prostriedkov podľa odsekov 2 až 4 nesmie zvýšiť dlh obce na konci rozpočtového roka a podlieha ročnému zúčtovaniu s rozpočtom obce. Konkrétne akcie, úlohy a účelové použitie prostriedkov podľa odseku 3 sa schvaľuje v rámci rozpočtu obce na príslušný rozpočtový rok za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce.

Splátky istiny prijatých pôžičiek, úverov, návratných finančných výpomocí, menovitú hodnotu emitovaných dlhopisov a poskytnuté návratné finančné výpomoci uhrádza obec zo svojho rozpočtu mimo výdavkov podľa odsekov 1 až 4.

Ak nie je rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok schválený obecným zastupiteľstvom a zastupiteľstvom vyššieho územného celku do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do schválenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku rozpočtovým provizóriom podľa predloženého návrhu rozpočtu obce a návrhu rozpočtu vyššieho územného celku.

Ak návrh rozpočtu obce a návrh rozpočtu vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok nie je predložený obecnému zastupiteľstvu alebo zastupiteľstvu vyššieho územného celku do 31. decembra bežného roka, bude obec a vyšší územný celok hospodáriť podľa rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok. Výnimku tvoria výdavky, ktoré sa spravujú dohodnutými termínmi splácania a výdavky podľa § 29 ods. 7.

Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú s rozpočtom obce a s rozpočtom vyššieho územného celku po jeho schválení.

Obec a vyšší územný celok zostavujú a schvaľujú svoj rozpočet a podľa neho hospodária. Rozpočet sa povinne zostavuje podľa rozpočtovej klasifikácie ustanovenej ministerstvom, a to na obdobie jedného rozpočtového roka, ktorý je zhodný s kalendárnym rokom.

Rozpočet príjmov a výdavkov sa vnútorne člení na časť, ktorá obsahuje bežné príjmy a bežné výdavky (ďalej len „bežný rozpočet“), a na časť, ktorá obsahuje kapitálové príjmy a kapitálové výdavky (ďalej len „kapitálový rozpočet“).

Príjmami bežného rozpočtu sú všetky príjmy podľa tohto zákona a podľa platnej rozpočtovej klasifikácie okrem príjmov z predaja kapitálových aktív, príjmov z predaja pozemkov a nehmotných aktív, príjmov z realizácie finančného majetku, príjmov z kapitálových grantov a transferov a príjmov z predaja majetkových účastí, ktoré sú povinne príjmami kapitálového rozpočtu.

Na určenie výdavkov bežného rozpočtu a výdavkov kapitálového rozpočtu sa použije ustanovenie § 6 ods. 9 až 11 v súlade s rozpočtovou klasifikáciou.

Bežný rozpočet sa povinne zostavuje ako vyrovnaný; môže sa zostaviť ako prebytkový, ak sú niektoré príjmy bežného rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku určené na úhradu istiny prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a nominálnej hodnoty emitovaných dlhopisov z predchádzajúcich rokov, na úhradu výdavkov kapitálového rozpočtu alebo na použitie v nasledujúcich rokoch.

Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu sa môžu použiť príjmy kapitálového rozpočtu za podmienky ich vrátenia do termínu použitia na rozpočtovaný účel, najneskôr však do konca rozpočtového roka.

Kapitálový rozpočet sa môže zostaviť ako schodkový len za podmienky, že schodok bude možné uhradiť finančnými prostriedkami z minulých rokov alebo návratnými zdrojmi financovania splácanými z bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch. Ak je kapitálový rozpočet zostavený ako prebytkový, môžu sa príjmy kapitálového rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku použiť na úhradu istiny prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a menovitej hodnoty emitovaných dlhopisov z predchádzajúcich rokov.

Vo výnimočných prípadoch pri ohrození samosprávnej funkcie obce (napríklad živelnými pohromami, v záujme predísť hrozbe výrazných škôd na majetku obce) obec na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva môže použiť prostriedky z kapitálového rozpočtu na bežné výdavky obce okrem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania maximálne do výšky 25 % rozpočtových kapitálových príjmov na bežný rok.

Obec a vyšší územný celok sú povinné prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ne vyplývajú z plnenia povinností ustanovených zákonmi.

Obec a vyšší územný celok v priebehu rozpočtového roka sledujú vývoj príjmov a výdavkov bežného rozpočtu s cieľom zabezpečiť jeho vyrovnanosť ku koncu rozpočtového roka. Na tento účel vykonajú nevyhnutné zmeny vo svojom rozpočte, najmä zvýšenie vlastných príjmov alebo zníženie výdavkov.

Obec a vyšší územný celok sú povinné na účely zostavenia návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu poskytovať ministerstvu informácie a vybrané údaje o svojom hospodárení. Rozsah údajov a spôsob ich predkladania určí ministerstvo.

Na hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami obce a vyššieho územného celku platia primerane ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) až e) prvej časti, štvrtej časti okrem § 15, piatej časti okrem § 23 ods. 1, deviatej až trinástej časti tohto zákona.

Obec a vyšší územný celok môžu vytvárať vlastné mimorozpočtové peňažné fondy. Zdrojmi peňažných fondov môžu byť najmä

Zostatky peňažných fondov koncom roka neprepadajú. O použití peňažných fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo a zastupiteľstvo vyššieho územného celku.

Prostriedky svojich peňažných fondov používa obec a vyšší územný celok prostredníctvom rozpočtu okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondmi navzájom a okrem prípadov, keď sa prostriedky peňažných fondov použijú len na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu rozpočtového roka.

Obec a vyšší územný celok vytvárajú rezervný fond vo výške určenej obecným zastupiteľstvom a zastupiteľstvom vyššieho územného celku; minimálny ročný prídel do fondu je 10 % prebytku hospodárenia.

Po skončení kalendárneho roka obec a vyšší územný celok údaje o rozpočtovom hospodárení súhrnne spracujú do záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku.

Obec a vyšší územný celok finančne usporiadajú svoje hospodárenie vrátane finančných vzťahov k zriadeným alebo založeným právnickým osobám a k iným subjektom na svojom území; ďalej usporiadajú finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, štátnym fondom, rozpočtom iných obcí a rozpočtom vyšších územných celkov.

Prebytok hospodárenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku po skončení roka neprepadá a je zdrojom tvorby rezervného fondu, prípadne ďalších peňažných fondov. Prípadný schodok svojho hospodárenia uhradí obec a vyšší územný celok predovšetkým z rezervného fondu, z ďalších peňažných fondov, z rozpočtu bežného roka alebo z návratných zdrojov financovania. O použití prebytku rozpočtového hospodárenia a o spôsobe úhrady schodku rozhodne zastupiteľstvo obce alebo vyššieho územného celku pri prerokovaní záverečného účtu.

Obec a vyšší územný celok sú povinné dať si overiť svoje hospodárenie za predchádzajúci rozpočtový rok podľa osobitného predpisu.¹ Predmetom overovania je tiež hospodárenie podľa rozpočtu v súlade s týmto zákonom, hospodárenie s ostatnými finančnými prostriedkami, stav a vývoj dlhu a dodržiavanie pravidiel používania návratných zdrojov financovania.

Ak audítor pri overovaní podľa odseku 4 zistí porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, oznámi tieto skutočnosti ministerstvu; ministerstvo alebo ním poverená správa finančnej kontroly je oprávnená ich overiť, pričom postupuje primerane podľa osobitného predpisu.^10aa

Záverečný účet obsahuje údaje o plnení rozpočtu príjmov a výdavkov v členení podľa rozpočtovej klasifikácie vrátane tvorby a použitia prostriedkov peňažných fondov. Súčasťou záverečného účtu je ďalej bilancia aktív a pasív, prehľad o stave a vývoji dlhu, prehľad o poskytnutých zárukách podľa jednotlivých príjemcov, údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti.

Prerokovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku sa uzatvára jedným z týchto výrokov:

V prípade uzatvorenia prerokovania záverečného účtu s výhradami obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku prijme opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.

Obec a vyšší územný celok môžu určiť, že niektoré ich vnútorné organizačné jednotky budú hospodáriť osobitne len so zvereným preddavkom. Zároveň určia výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje. Obec a vyšší územný celok sú povinné zúčtovať príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka.

Ak obec a vyšší územný celok vykonávajú podnikateľskú činnosť, výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte. Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení sa zahŕňa do rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku najneskôr na konci kalendárneho roka tak, aby bol súčasťou záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku.

Ak obec alebo vyšší územný celok nesplní povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, ministerstvo môže až do ich splnenia pozastaviť poskytovanie finančných prostriedkov z dotácií zo štátneho rozpočtu.

Na ochranu finančne slabších obcí a vyšších územných celkov a na zabezpečenie dostatočnej úrovne služieb poskytovaných obyvateľom pri výkone svojich samosprávnych funkcií sa uplatňujú postupy finančného vyrovnávania.

Finančným vyrovnávaním sa čiastočne korigujú rozdiely medzi potencionálnymi príjmami a výdavkami obce a vyššieho územného celku, ktoré musia hradiť z bežnej časti svojho rozpočtu.

Finančné vyrovnávanie podľa odseku 2 sa uplatňuje systémom

Nástrojom systému vertikálneho vyrovnávania je najmä decentralizačná dotácia zo štátneho rozpočtu. Decentralizačná dotácia je finančný vzťah (transfer), ktorý je určený na financovanie pôsobností obcí a vyšších územných celkov, ktoré prešli na obce a vyššie územné celky z orgánov štátu v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi. Decentralizačná dotácia sa poskytuje na základe vecných a finančných normatívov upravených osobitnými predpismi. Ak obce zriadia spoločný obecný úrad alebo združenie obcí podľa osobitného predpisu,^21b ministerstvo alebo subjekt ustanovený osobitným zákonom môže za tieto obce poskytnúť decentralizačnú dotáciu obci, v ktorej je sídlo spoločného obecného úradu alebo sídlo združenia obcí po predchádzajúcom súhlase všetkých obcí, ktoré spoločný úrad alebo združenie obcí zriadia.

Ak nemožno uplatniť ustanovenie tretej vety odseku 4, postup určí ministerstvo po dohode s vecne príslušným ministerstvom.

Systém horizontálneho vyrovnávania obcí a vyšších územných celkov ustanoví osobitný zákon.

Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami prijatými od iných subjektov. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením.

Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov. Pritom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a ďalšími ukazovateľmi určenými zriaďovateľom. Na hospodárenie rozpočtových organizácií, ktoré sú vysokými školami, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak osobitný zákon neustanoví inak.

Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je vnútorná organizačná jednotka hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka. Vnútorné organizačné jednotky nie sú právnickými osobami. Na financovanie preddavkových organizácií, ktoré sú zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí, sa vzťahuje § 20 ods. 6.

Vzájomné započítanie príjmov a výdavkov je v rozpočtovej organizácii prípustné, ak ide o dodatočnú úhradu predtým vynaložených výdavkov v tom istom rozpočtovom roku, ktorou iný subjekt refunduje rozpočtovej organizácii výdavky, ktoré za neho zaplatila.

Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov uvedených v odseku 4 na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom, alebo ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy. Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici podľa osobitného zákona.^8ac

Rozpočtová organizácia, ktorá sústreďuje prostriedky určené na odvody do rozpočtu Európskych spoločenstiev, ich vedie na samostatnom účte v Štátnej pokladnici, z ktorého ich prevádza na osobitný účet vedený ministerstvom v mene Komisie Európskych spoločenstiev, zriadený v Štátnej pokladnici. Na osobitný účet vedený ministerstvom v mene Komisie Európskych spoločenstiev sa z výdavkov štátneho rozpočtu prevádzajú aj odvody do rozpočtu Európskych spoločenstiev [§ 6 ods. 1 písm. c)].

Príjem z prenájmu majetku v správe štátnej rozpočtovej organizácie je príjmom štátneho rozpočtu.

Rozpočtová organizácia nemôže uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci²² podľa osobitného predpisu.²³

Rozpočtová organizácia ako nájomca môže použiť kapitálové výdavky na technické zhodnotenie prenajatého majetku v prípade, ak doba nájmu trvá aspoň štyri roky od vynaloženia takéhoto výdavku.

Financovanie úloh rozvoja vedy a techniky ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.²⁵ Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostáva v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti organizácie. Výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte.

Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o financovaní vedľajšieho hospodárstva.²⁶

Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, prostriedky vlastných finančných fondov, prostriedky prijaté od iných subjektov, prípadne prostriedky získané svojou podnikateľskou činnosťou. Na hospodárenie so všetkými prostriedkami príspevkovej organizácie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.

Príspevková organizácia je povinná dosahovať výnosy určené svojím rozpočtom a zabezpečiť maximálnu hospodárnosť a efektívnosť svojich nákladov.

Príspevková organizácia nemôže vystavovať dlhopisy a vystavovať a prijímať zmenky.

Príspevková organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici podľa osobitného zákona.^8ac

Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a ďalšími ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.

Príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzkovú činnosť, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku prednostne z vlastných zdrojov. V prípade, že vlastné zdroje nepostačujú na krytie uvedených potrieb, zriaďovateľ môže poskytnúť príspevkovej organizácii príspevok. Tento príspevok môže určiť najviac v takej výške, aby jej rozpočet bol vyrovnaný; to neplatí, ak je príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.^26a Zriaďovateľ môže príspevkovej organizácii krátiť alebo zvýšiť príspevok pri zmene a nedodržaní podmienok, za ktorých bol určený finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou.

Výška príspevku na bežné výdavky a jeho čerpanie v priebehu rozpočtového roka je viazané na jednotku výkonu, ktorú určí zriaďovateľ po dohode s ministerstvom. Ak príspevok nemožno viazať na jednotku výkonu, jednotka výkonu sa neurčuje.

V prípade, že vlastné zdroje na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nekryjú potreby príspevkovej organizácie, zriaďovateľ určí výšku príspevku na obstaranie ním určeného konkrétneho hmotného a nehmotného majetku.

Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom bez ohľadu na zapojenie na štátny rozpočet.

Príspevková organizácia tvorí

Rozsah obstarávania hmotného a nehmotného majetku príspevkovej organizácie vrátane jeho technického zhodnotenia je určený výškou prostriedkov vo fonde reprodukcie a výškou prostriedkov získaných z prijatých úverov.

Rezervný fond sa tvorí z hospodárskeho výsledku po zdanení. Ďalej sú zdrojom rezervného fondu darované prostriedky a zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením.

Ak je hospodársky výsledok vyšší ako rozpočtovaný hospodársky výsledok, tento nemôže byť dosiahnutý nesplnením úloh, obmedzovaním alebo zhoršovaním kvality služieb alebo zmenou podmienok, za ktorých boli záväzné úlohy a záväzné limity organizácií určené. Príspevková organizácia, ktorá vykazuje stratu z minulých rokov a v bežnom roku dosiahla kladný hospodársky výsledok, je povinná použiť tento hospodársky výsledok po zdanení na úhradu straty z minulých rokov, a to až do jej vyrovnania.

Tvorbu a použitie fondu reprodukcie a použitie rezervného fondu upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom.

Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané touto činnosťou používa príspevková organizácia na skvalitňovanie služieb poskytovaných v oblasti hlavnej činnosti.

Príspevková organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom bežnom účte. Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) z tejto činnosti sa nerozpočtujú. Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata, vedúci príspevkovej organizácie je povinný zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala.

Zisk z podnikateľskej činnosti príspevkovej organizácie po zdanení je zdrojom rezervného fondu príspevkovej organizácie.

Príspevková organizácia môže uzavierať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci²² podľa osobitného predpisu²³ z vlastných zdrojov.

Príspevková organizácia môže uzavrieť zmluvu podľa odseku 1 po vyhodnotení ponúk najmenej troch nezávislých uchádzačov.

Hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu kontroluje vláda. Vláda priebežne hodnotí plnenie štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov a správy o plnení štátneho rozpočtu predkladá národnej rade.

Ministerstvo vykonáva finančnú kontrolu u správcov rozpočtových kapitol okrem rozpočtovej kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a v štátnych fondoch. Kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu v Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky vykonáva Národná rada Slovenskej republiky alebo ňou poverený orgán.

Finančnú kontrolu v štátnych rozpočtových organizáciách a štátnych príspevkových organizáciách a finančnú kontrolu prostriedkov štátneho rozpočtu, predvstupových prostriedkov, povstupových prostriedkov a odvodov do rozpočtu Európskych spoločenstiev a iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv a prostriedkov štátnych fondov poskytnutých obciam, vyšším územným celkom, právnickým osobám a fyzickým osobám vykonávajú správy finančnej kontroly.²⁷ V prípade potreby môže kontrolu vykonať ministerstvo.

Na výkon finančnej kontroly podľa odsekov 2 a 3 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.^10aa

Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o kontrole hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu.²⁸

Vláda zodpovedá národnej rade za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami a predkladá jej správu o plnení štátneho rozpočtu, a to najneskôr do 60 dní po uplynutí prvého polroka. Súčasťou správy o plnení štátneho rozpočtu je aj informácia o vykonaných opatreniach vlády na preklenutie nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu a o povolenom prekročení výdavkov z titulu dosiahnutia vyšších príjmov. Ak sa v priebehu roka zmenia podmienky natoľko, že výrazne ohrozujú plánovanú bilanciu štátneho rozpočtu napriek opatreniam prijatým na základe zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok v súlade s týmto zákonom, vláda predloží národnej rade návrh na zmenu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami ústredných orgánov a štátnych fondov zodpovedá príslušný minister alebo vedúci ústredného orgánu; za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zodpovedá ich vedúci. Za hospodárenie v rozpočtových kapitolách Všeobecná pokladničná správa a Štátny dlh zodpovedá minister financií. Správy o plnení svojich rozpočtov prerokúvajú vedúci ústredných orgánov v príslušných orgánoch národnej rady.

Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže v rozsahu a za podmienok určených zákonom o štátnom rozpočte povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre hospodárstvo Slovenskej republiky a nezabezpečeného v štátnom rozpočte. Vláda môže v príslušnom rozpočtovom roku prevziať úvery najviac do výšky ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok môže ustanoviť inú dobu, ako je uvedená v § 6 ods. 6, na ktorú sa poskytuje návratná finančná výpomoc.

Minister financií môže čiastočne alebo úplne odpustiť vrátenie návratnej finančnej výpomoci poskytnutej podľa § 6 ods. 5 písm. b) a c) len na základe rozhodnutia vlády.

Štátny záverečný účet je súhrnný dokument, ktorý obsahuje výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu za príslušný rozpočtový rok. Štátny záverečný účet zahŕňa aj záverečné účty štátnych fondov, prehľad o rozpočtovom hospodárení obcí zostavený podľa účtovných závierok obcí, prehľad o rozpočtovom hospodárení vyšších územných celkov zostavený podľa účtovných závierok vyšších územných celkov a prehľad o výsledkoch hospodárenia verejnoprávnych inštitúcií.

Ministerstvo riadi práce na vypracovaní štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok a usmerňuje zostavenie štátnych záverečných účtov rozpočtových kapitol a štátnych fondov.

Správca rozpočtovej kapitoly vypracúva návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly vrátane záverečného účtu štátneho fondu, ktorý spravuje v súčinnosti s rozpočtovými organizáciami a príspevkovými organizáciami v jeho pôsobnosti. Návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvu a príslušným výborom národnej rady v rozsahu a termíne určenom ministerstvom.

Obce, vyššie územné celky, správcovia štátnych fondov a verejnoprávne inštitúcie predkladajú ministerstvu na účely zostavenia štátneho záverečného účtu ročné účtovné závierky.

Ministerstvo odsúhlasuje a predkladá návrh štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok vláde.

Vláda predkladá národnej rade na schválenie návrh štátneho záverečného účtu za predchádzajúci rozpočtový rok najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka.

Národná rada pri prerokovaní štátneho záverečného účtu rozhodne o použití prebytku štátneho rozpočtu alebo o spôsobe úhrady schodku štátneho rozpočtu.

Štátny záverečný účet obsahuje najmä

Záverečný účet rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa, rozpočtovej kapitoly Štátny dlh a rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom vypracúva ministerstvo a predkladá ho minister financií príslušnému výboru národnej rady.

Správcovia rozpočtových kapitol v rozsahu a termínoch určených ministerstvom vypracúvajú správy o vývoji rozpočtového hospodárenia rozpočtovej kapitoly, predkladajú ich Štátnej pokladnici a prerokúvajú ich v príslušnom výbore národnej rady.

Ministerstvo predkladá vláde súhrn výsledkov hospodárenia verejného rozpočtu ako prílohu k štátnemu záverečnému účtu za príslušný rozpočtový rok.

Štátna pokladnica zverejňuje výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu za každý mesiac bežného rozpočtového roka a výsledky hospodárenia verejného rozpočtu za každý štvrťrok bežného rozpočtového roka spôsobom podľa osobitného zákona.^8ab

Pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných orgánov a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a národnej rady, ktoré majú dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí alebo rozpočtov vyšších územných celkov.

Navrhovatelia sú povinní rozpočtové dôsledky návrhov právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 vopred prerokovať s ministerstvom.

Návrhy právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 predložené v priebehu rozpočtového roka, ktoré majú dôsledky na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace verejný rozpočet a ktorých krytie nemožno v priebehu rozpočtového roka zabezpečiť zvýšenými príjmami alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka.

Minister financií môže

Ministerstvo môže upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti hospodárenia s prostriedkami rezervy vlády.

Na začaté konania pred účinnosťou tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy. Ustanovenia § 47 tohto zákona sa vzťahujú aj na porušenie rozpočtovej disciplíny pred účinnosťou tohto zákona zistené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Výnimky povolené podľa § 36 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 638/1992 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií strácajú platnosť nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Rozpočtové organizácie podľa § 36 ods. 1 sú povinné zrušiť vykonávanie podnikateľskej činnosti do 30. júna 1996 a usporiadať záväzky a vzťahy vyplývajúce z tejto činnosti do 31. marca 1997.

Štátne záruky poskytnuté do účinnosti tohto zákona sa riadia doterajšími predpismi.

Akreditívy otvorené rozpočtovými organizáciami do účinnosti tohto zákona zostávajú v platnosti do splnenia zmluvného záväzku, v ktorého prospech boli otvorené.

Zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom za rok 1995 a vypracovanie štátneho záverečného účtu za rok 1995 sa vykoná podľa doterajších predpisov.

V prípade porušenia rozpočtovej disciplíny pred 1. januárom 1996 môže ministerstvo na zamedzenie tvrdosti zákona podľa § 47 ods. 8 rozhodnúť aj o čiastočnej úľave z odvodu.

Pohľadávky z návratných finančných výpomocí, ktoré boli poskytnuté právnickým osobám alebo prevzaté právnickými osobami v rámci vládou schváleného projektu reštrukturalizácie bánk, môže ministerstvo vložiť ako nepeňažný vklad do základného imania týchto právnických osôb, pričom § 6 ods. 6 sa nepoužije.