PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA (§ 1)

§ 1

Predmet právnej úpravy

(1)

Tento zákon upravuje podmienky podnikania v cestnej doprave a pôsobnosť orgánov štátnej správy v cestnej doprave, samosprávnych krajov a obcí (ďalej len „správny orgán“).

(2)

Tento zákon sa s výnimkou § 20, 21a a § 21b ods. 2 nevzťahuje na

a)	cestnú nemotorovú dopravu,
b)	cestnú dopravu, ktorá nie je podnikaním,
c)	cestnú dopravu, ktorú právnické osoby a fyzické osoby vykonávajú v súvislosti s podnikaním výlučne pre vlastnú potrebu,
d)	nákladnú cestnú dopravu vykonávanú cestnými nákladnými vozidlami, ktorých celková hmotnosť vrátane prípojného vozidla nepresahuje 3,5 t,
e)	osobnú cestnú dopravu vykonávanú cestnými osobnými vozidlami, ktorých celková obsaditeľnosť nepresahuje deväť osôb vrátane vodiča s výnimkou vozidiel taxislužby.

DRUHÁ ČASŤ

PODNIKANIE V CESTNEJ DOPRAVE (§ 2-26)

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ A OSOBITNÉ PODMIENKY PODNIKANIA (§ 2-5)

§ 2

Základné ustanovenia

(1)	Podnikať¹ v cestnej doprave možno iba na základe povolenia správneho orgánu a podľa osobitných predpisov.^1a
(2)	Podľa tohto zákona sa povoľuje podnikanie v autobusovej doprave, nákladnej cestnej doprave a v taxislužbe.
(3)	Podnikať v cestnej doprave možno povoliť fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá preukáže, že okrem všeobecných podmienok podnikania podľa osobitného predpisu³ spĺňa aj podmienku odbornej spôsobilosti a finančnej spoľahlivosti podľa tohto zákona. Podmienku odbornej spôsobilosti právnickej osoby musí spĺňať jej zodpovedný zástupca (§ 3 ods. 2). Ustanovenia osobitného predpisu o prekážkach v podnikaní⁴ sa vzťahujú aj na podnikanie v cestnej doprave podľa tohto zákona.
(4)	Správny orgán aspoň raz za päť rokov od udelenia povolenia na podnikanie skúma, či sú splnené podmienky podľa odseku 3. Ak zistí, že v čase kontroly nie je splnená požiadavka finančnej spoľahlivosti, ale vzhľadom na celkové hospodárenie dopravcu možno predpokladať, že na základe finančného plánu bude táto požiadavka splnená, môže určiť dodatočnú lehotu na splnenie tejto podmienky, ktorá však nesmie prekročiť dobu jedného roka.

§ 3

Odborná spôsobilosť

(1)

Odborná spôsobilosť sa preukazuje osobitne pre vnútroštátnu cestnú dopravu a osobitne pre medzinárodnú cestnú dopravu úspešným vykonaním písomnej skúšky pred skúšobnou komisiou za účasti aspoň dvoch členov tejto komisie. Hodnotenie písomnej skúšky vykoná skúšobná komisia zriadená podľa tohto zákona. Písomná skúška môže byť doplnená ústnou skúškou. O potrebe vykonať ústnu skúšku rozhodne skúšobná komisia na základe výsledkov písomnej skúšky. Ústna skúška sa nemusí konať, ak sa v písomnej skúške dosiahol požadovaný výsledok.

(2)

Skúšobná komisia môže uznať za odborne spôsobilého bez skúšky toho, kto

a)	v rozsahu požadovaných odborných tém získal vysokoškolské vzdelanie alebo úplné stredoškolské vzdelanie alebo
b)	má najmenej päť rokov odbornej praxe v riadiacej funkcii s náplňou činnosti v odbore cestnej dopravy, od ktorej neuplynuli dva roky.

(3)

Tomu, kto nepreukáže, že je odborne spôsobilý, možno povoliť podnikať v cestnej doprave, len ak na podnikanie určí odborne spôsobilého zodpovedného zástupcu. Na zodpovedného zástupcu sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.^4a

(4)

Skúšobné komisie zriaďuje a ich členov vymenúva a odvoláva krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Komisia preskúša žiadateľa do troch mesiacov od podania žiadosti o vykonanie skúšky.

(5)

Tomu, kto vykonal skúšku alebo bol uznaný za odborne spôsobilého bez vykonania skúšky, správny orgán vydá na návrh skúšobnej komisie osvedčenie. Osvedčením sa preukazuje odborná spôsobilosť pri udeľovaní povolenia podnikať v cestnej doprave (§ 2). Osvedčenie vydané príslušným orgánom podľa právnych predpisov členských štátov Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Švajčiarska (ďalej len „členský štát") sa považuje za rovnocenné,^4aa ak bolo vydané po 1. októbri 1999 a ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná neustanovuje inak.

(6)

Podrobnosti o zriaďovaní a činnosti skúšobných komisií, o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky a o osvedčeniach o odbornej spôsobilosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

§ 3a

Finančná spoľahlivosť

(1)	Finančná spoľahlivosť je schopnosť žiadateľa o podnikanie finančne zabezpečiť začatie a riadne vykonávanie cestnej dopravy.
(2)	Finančná spoľahlivosť sa preukazuje dostatočným vlastným imaním^4b účtovnej jednotky, ktoré musí dosiahnuť na prvé motorové vozidlo aspoň 9 000 eur a na každé ďalšie motorové vozidlo aspoň 5 000 eur a na vozidlo taxislužby aspoň 1 000 eur. Ak ide o žiadateľa účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, výška vlastného imania sa zistí z riadnej účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie, to znamená zo súvahy zostavenej k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak ide o žiadateľa účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, výška vlastného imania sa zistí k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka ako rozdiel majetku celkom a záväzkov celkom. Finančnú spoľahlivosť možno preukázať aj otváracou súvahou zostavovanou ku dňu vzniku žiadateľa.
(3)	Ak žiadateľ pri podaní žiadosti o povolenie podnikať nepreukáže finančnú spoľahlivosť spôsobom podľa odseku 2, môže ju preukázať výpisom z obchodného registra s uvedením základného imania obchodnej spoločnosti, spoločenskou zmluvou, zakladateľskou listinou alebo zakladateľskou zmluvou podľa osobitného predpisu,^4c alebo zmluvou o ručení uzatvorenou s bankou alebo s pobočkou zahraničnej banky, alebo zmluvou o poistení s poisťovňou, alebo zmluvou o kúpe prenajatej veci s obchodnou spoločnosťou, ktorá sa zaoberá prenajímaním vecí s možnosťou ich odkúpenia nájomcom a ktorá má s dopravcom zmluvu o kúpe cestného motorového vozidla, na ktoré sa preukazovanie finančnej spoľahlivosti vzťahuje.
(4)	Podrobnosti o preukazovaní finančnej spoľahlivosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

§ 4

Všeobecné povinnosti dopravcu

(1)

Dopravca^4d je povinný

a)	vykonávať cestnú dopravu podľa prepravného poriadku dopravcu (ďalej len „prepravný poriadok“) (§ 5),
b)	označiť každé vozidlo používané na podnikanie svojím obchodným menom,
c)	zabezpečiť v rozsahu poskytovaných dopravných a súvisiacich činností ďalšie vybavenie potrebné na prevádzku, údržbu, technickú kontrolu, parkovanie a garážovanie vozidiel a na starostlivosť o osádky vozidiel, o cestujúcich a o náklad (ďalej len „technická základňa“),
d)	zabezpečiť, aby v každom vozidle, ktoré sa používa na podnikanie, bol doklad o oprávnení podnikať,
e)	zabezpečiť, aby všetky vozidlá, ktoré sa používajú na podnikanie, parkovali alebo garážovali vo vlastných priestoroch alebo na vymedzených stanovištiach v obci, ak obec zriadila na takéto účely vymedzené priestory,
f)	byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel⁵ a činnosťou osádok vozidiel cestujúcim, odosielateľom, príjemcom vecí a tretím osobám.

(2)

Ak sú splnené podmienky podľa prepravného poriadku a umožňujú to prepravné podmienky, najmä technický stav, obsaditeľnosť alebo vyťažiteľnosť vozidla a spôsobilosť vodiča,⁶ a nebránia tomu príčiny, ktoré nemožno odvrátiť, dopravca je povinný vykonať prepravu (ďalej len „prepravná povinnosť“).

(3)

Podrobnosti o označovaní vozidiel obchodným menom a o technickej základni dopravcu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

§ 5

Prepravný poriadok

(1)

Podmienky, za ktorých sa prepravujú osoby, ich batožina a veci v cestnej doprave, upravuje prepravný poriadok. V prepravnom poriadku sa uvedie, najmä

a)	za akých podmienok možno s dopravcom uzavrieť zmluvu o preprave osôb alebo zmluvu o preprave vecí,⁷
b)	rozsah prepravnej povinnosti,
c)	rozsah práv a povinností cestujúcich, odosielateľov a príjemcov vecí pri preprave,
d)	podmienky prepravy detí, telesne postihnutých osôb a zrakovo postihnutých osôb,
e)	podmienky prepravy príručnej a cestovnej batožiny a domácich zvierat,⁸
f)	rozsah zodpovednosti dopravcu pri nedodržaní podmienok prepravy a z toho vyplývajúce nároky cestujúcich, odosielateľov a príjemcov vecí, najmä náhrada škody, vrátenie cestovného a zľavy na cestovnom,
g)	požiadavky na odosielateľov vecí (zásielok).

(2)

Dopravca, ktorý vykonáva viac druhov cestnej dopravy, vydá prepravný poriadok osobitne pre každý z nich.

(3)

Prepravné poriadky sa vyhotovujú podľa vzorového prepravného poriadku, ktorý pre každý druh cestnej dopravy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. V ňom sa tiež ustanoví, ktoré ustanovenia musia byť súčasťou každého prepravného poriadku dopravcu a ktoré ustanovenia môže dopravca upraviť podľa vlastných potrieb.

DRUHÁ HLAVA

PRAVIDELNÁ AUTOBUSOVÁ DOPRAVA (§ 6-16)

§ 6

Základné ustanovenia

(1)	Pravidelná autobusová doprava sa vykonáva na uspokojenie prepravných potrieb osôb ako pravidelne opakovaná preprava cestujúcich (ďalej len „cestujúci“) po vopred určenej trase dopravnej cesty s určenými zastávkami na nastupovanie a vystupovanie cestujúcich (ďalej len „autobusová linka“), ktorých dopravca prepravuje podľa prepravného poriadku, cestovného poriadku a tarify. Súčasťou pravidelnej autobusovej dopravy je preprava príručnej batožiny, prípadne aj cestovnej batožiny, domácich zvierat a autobusových zásielok.
(2)	Pravidelnú autobusovú dopravu možno vykonávať pre vopred nevymedzený okruh cestujúcich alebo pre vopred vymedzený okruh cestujúcich s vylúčením ostatných cestujúcich.
(3)	Verejná pravidelná autobusová doprava je preprava cestujúcich na autobusovej linke medzi dvoma alebo viacerými obcami, najmä diaľková autobusová doprava, medzinárodná autobusová doprava, prímestská autobusová doprava alebo na území obce mestská autobusová doprava. Medzinárodná autobusová doprava je doprava osôb, pri ktorej východisková zastávka na nastupovanie a cieľová zastávka na vystupovanie sa nachádza na území dvoch štátov. Diaľková autobusová doprava je vnútroštátna doprava osôb, ak vzdialenosť od východiskovej zastávky po cieľovú zastávku presahuje 100 km.
(4)	Osobitná pravidelná autobusová doprava je preprava osôb podľa osobitného predpisu.^8a
(5)	Dopravca v pravidelnej autobusovej doprave je ten, kto vykonáva prepravu cestujúcich aspoň na jednej autobusovej linke podľa tohto zákona.

§ 7

Dopravná licencia

(1)

Pravidelnú autobusovú dopravu je oprávnený vykonávať dopravca^4d na základe dopravnej licencie, ktorú udeľuje a odníma správny orgán. Na každú autobusovú linku je potrebná samostatná dopravná licencia. Ak to vyžaduje zabezpečenie dopravnej obslužnosti podľa § 14a ods. 1, dopravnú licenciu na mestskú autobusovú dopravu, ktorú udeľuje obec podľa § 30 možno udeliť aj na skupinu autobusových liniek. Na skupinu autobusových liniek možno udeliť aj dopravnú licenciu, ktorú udeľuje samosprávny kraj podľa § 29b na vnútroštátnu autobusovú dopravu, ak to vyžaduje zabezpečenie dopravnej obslužnosti podľa § 14a ods. 1 a ak nejde o diaľkovú autobusovú dopravu a o autobusovú linku presahujúcu územie samosprávneho kraja.

(2)

Povoliť zriadenie autobusovej linky možno, ak

a)	žiadateľ spĺňa podmienky podľa § 2,
b)	pravidelnú autobusovú dopravu na trase jej dopravnej cesty umožňuje stav a priepustnosť pozemných komunikácií, bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky,
c)	na vykonávaní vnútroštátnej pravidelnej autobusovej dopravy má záujem podľa § 14a samosprávny kraj alebo v mestskej autobusovej doprave obec,
d)	žiadateľ vlastní alebo má prenajatú technickú základňu na zamýšľanú prevádzku.

(3)

V rozhodnutí o udelení dopravnej licencie možno žiadateľovi uložiť tiež povinnosť

a)	vykonávať dopravu určeným druhom autobusu, ktorý nemôže byť starší ako 16 rokov,
b)	zabezpečiť vedenie spoja v nadväznosti na iný druh dopravy,
c)	používať zastávku iba na nastupovanie alebo len na vystupovanie cestujúcich,
d)	zabezpečiť prepravu zdravotne postihnutých osôb.

(4)

Dopravná licencia sa udeľuje vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave na desať rokov, v medzinárodnej pravidelnej autobusovej doprave na päť rokov, ak žiadateľ nepožiada o kratší čas. Platnosť dopravnej licencie zaniká uplynutím času, na ktorý bola udelená. Dopravná licencia sa udelí znova, ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona.

(5)

Na dočasné prenechanie autobusovej linky inému dopravcovi,¹⁰ na zmenu trasy autobusovej linky a na zmenu spôsobu vykonávania pravidelnej autobusovej dopravy formou subdodávky je potrebná zmena dopravnej licencie. Na prevod autobusovej linky¹¹ je potrebné odňatie dopravnej licencie doterajšiemu dopravcovi a udelenie dopravnej licencie inému dopravcovi. Ak ide o prevod autobusovej linky na iného dopravcu možno novému dopravcovi dopravnú licenciu udeliť len, ak

a)	sú splnené podmienky podľa odseku 2,
b)	prevezme záväzky doterajšieho dopravcu podľa § 15.

(6)

Na zrušenie autobusovej linky a na zastavenie pravidelnej autobusovej dopravy treba odňať dopravnú licenciu. Odňať dopravnú licenciu možno vtedy, ak

a)	dopravca prestal byť spôsobilý podnikať v cestnej doprave alebo zanikol,
b)	dopravca nie je schopný ďalej vykonávať pravidelnú autobusovú dopravu z technických alebo podnikateľských dôvodov,
c)	autobusová linka sa stala vzhľadom na verejný záujem podľa § 14a ods. 2 nepotrebnou alebo dopravca do 30 dní od právoplatnosti udelenej dopravnej licencie nezačal na nej prevádzku podľa schváleného cestovného poriadku,
d)	vykonávanie pravidelnej autobusovej dopravy neumožňuje stav a priepustnosť ciest alebo ohrozuje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

(7)

Dopravná licencia na medzinárodnú autobusovú dopravu medzi členskými štátmi sa udeľuje alebo odníma podľa osobitného predpisu.^11a

§ 8

Osobitné povinnosti dopravcu

(1)

Dopravca je okrem všeobecných povinností dopravcu (§ 4) povinný

a)	vykonávať pravidelnú autobusovú dopravu v súlade s dopravnou licenciou a so zmluvou o službách vo verejnom záujme (ďalej len „prevádzková povinnosť“) po celý čas ich platnosti,
b)	prepravovať cestujúcich podľa tarify (ďalej len „tarifná povinnosť“) a vydať cestujúcemu, ktorý zaplatil cestovné, cestovný lístok,
c)	zaevidovať cestujúceho, ak ide o použitie elektronického média,
d)	starať sa o bezpečnosť, pohodlie a pokojnú prepravu cestujúcich a o prepravu batožiny¹² a umožniť im používanie spoločenských a kultúrnych zariadení na autobusovej linke,
e)	postarať sa o bezpečnosť a zdravie cestujúcich a o ochranu ich batožiny, o zabezpečenie prvej pomoci a o náhradnú prepravu, ak sú účastníkmi dopravnej nehody,¹³
f)	utvárať podmienky, ktoré umožňujú prepravu telesne postihnutých osôb a zrakovo postihnutých osôb, a zvýšiť pohodlie prepravy starých ľudí a matiek s malými deťmi,
g)	označiť každý autobus na autobusovej linke údajom o východiskovej (nástupnej) a cieľovej (výstupnej) zastávke, prípadne aj o zastávkach medzi nimi (ďalej len „nácestná zastávka“) u autobusov vybavených elektronickým zariadením na označenie smeru jazdy vozidla údajmi o cieľovej zastávke a nasledujúcej nácestnej zastávke, a ak ide o mestskú pravidelnú autobusovú dopravu, aj číslom linky,
h)	zabezpečiť zverejnenie a prístupnosť prepravného poriadku, cestovného poriadku a tarify, ako aj ďalších prevádzkových údajov a informácií potrebných pre cestujúcich v priestoroch prístupných verejnosti a podľa možnosti aj na zastávkach a v autobusoch,
ch)	zabezpečiť na všetkých zastávkach autobusovej linky jej označenie a názov zastávky, číslo alebo iné označenie autobusovej linky a uverejnenie údajov o príchode jednotlivých spojov na zastávku a ich odchode a trvale ich udržiavať; ak ide o mestskú autobusovú dopravu, uvádzajú sa len údaje o odchode jednotlivých spojov zo zastávky; v prípadoch, ak je interval odchodov v ucelených časových obdobiach stále rovnaký a kratší ako 10 minút, možno uviesť len prvý časový údaj odchodu v každej hodine a opakujúci sa interval,
i)	udržiavať zastávku, čakáreň a prístrešok pre cestujúcich a ďalšie priestory a zariadenia určené pre cestujúcich, ktoré zriadil, v prevádzkyschopnom stave a v čistote,
j)	informovať vhodným spôsobom verejnosť o zrušení autobusovej linky alebo o zmene jej trasy, o zmene cestovného poriadku a tarify, prípadne o iných zmenách na autobusovej linke, ktoré sú dôležité vo verejnom záujme, a to najmenej 15 dní vopred, ak ide o pripravované alebo vopred známe zmeny; inak informuje neodkladne, len čo sa o nich dozvie,
k)	zabezpečiť, aby osádka autobusu alebo iné oprávnené osoby dopravcu poskytli cestujúcim potrebné informácie týkajúce sa podmienok ich prepravy, najmä ich práv a povinností pri preprave, priebehu prepravy, cestovného, údajov o príchode a odchode spojov na autobusovej linke, možností prestupu na inú autobusovú linku alebo na iný druh dopravy,
l)	potvrdiť v cieľovej zastávke na požiadanie cestujúceho dĺžku meškania spoja, ak spoj meškal viac ako 20 minút; ak spoj nešiel vôbec, vydať o tom potvrdenie na východiskovej zastávke, nácestnej zastávke, a ak to nie je možné, v sídle dopravcu.

(2)

Dopravca má prepravnú povinnosť (§ 4 ods. 2) voči každému cestujúcemu, ktorý sa chce prepraviť do zastávky na autobusovej linke a ktorý je v čase odchodu autobusu podľa cestovného poriadku na zastávke pripravený nastúpiť do autobusu.

(3)

Dopravca prednostne prijme na prepravu cestujúceho s miestenkou a cestujúceho, pre ktorého je podľa prepravného poriadku vyhradené miesto v autobuse, napr. telesne postihnutú osobu alebo zrakovo postihnutú osobu.

(4)

Na povinne miestenkových spojoch má dopravca prepravnú povinnosť voči cestujúcim s miestenkami kúpenými pred nastúpením do autobusu vo výdajni cestovných lístkov. Cestujúceho bez miestenky možno prijať na prepravu, ak autobus nie je plne obsadený cestujúcimi s miestenkami a cestujúci zaplatí cestovné i miestenku vodičovi alebo inému oprávnenému členovi osádky autobusu.

(5)

Dopravca poskytujúci služby vo verejnom záujme na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme (ďalej len „zmluva o službách“) podľa § 15 je povinný pri nákupe alebo lízingu motorových vozidiel kategórie M2 a M3, ktorých predpokladaná hodnota bez dane z pridanej hodnoty sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit podľa osobitného predpisu,^13a zohľadniť energetické a environmentálne vplyvy prevádzky motorových vozidiel počas ich životnosti podľa osobitného predpisu.^13b

§ 9

Oprávnenia dopravcu

Dopravca je prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo iného svojho zamestnanca povereného výkonom kontroly (ďalej len „revízor“), alebo organizáciou prepravy (ďalej len „dispečer“) oprávnený dávať cestujúcim pokyny a príkazy na zaistenie ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo revízor môže

a)	vylúčiť z prepravy osobu, ktorá nedodržiava prepravný poriadok, pokyny a príkazy dopravcu, zdržiava sa v autobuse neoprávnene alebo svojím správaním narúša bezpečnú, pokojnú a pohodlnú prepravu, znečisťuje autobus alebo inak obťažuje cestujúcich, ako aj osobu nespôsobilú na prepravu podľa prepravného poriadku,
b)	uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu (§ 14 ods. 3) alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu,
c)	vylúčiť z prepravy batožinu cestujúceho alebo jeho domáce zviera, ak sú prekážkou bezpečnej, pokojnej a pohodlnej prepravy cestujúcich alebo ak ohrozujú zdravie cestujúcich, alebo ak to neumožňujú prepravné podmienky, najmä obsaditeľnosť autobusu.

§ 10

Práva cestujúcich

(1)

Cestujúci má právo

a)	na bezpečnú, pokojnú a pohodlnú prepravu autobusom spoja, na ktorý má cestovný lístok, miestenku, a to do zastávky, po ktorú zaplatil cestovné,
b)	na prepravu príručnej batožiny, a ak to umožňujú prepravné podmienky alebo zmluva o preprave osôb, aj cestovnej batožiny a domácich zvierat tým istým autobusom,
c)	požadovať od osádky autobusu alebo od dispečera potrebné informácie týkajúce sa podmienok jeho prepravy,
d)	na vrátenie cestovného a úhrad za batožinu a domáce zvieratá, ak sa preprava neuskutočnila, alebo na zľavu, ak sa preprava uskutočnila oneskorene alebo ak dopravca nedodržal svoje záväzky zo zmluvy o preprave osôb.

(2)

Cestujúci s miestenkou kúpenou pred nastúpením do autobusu má právo na miesto podľa miestenky, ak je pripravený na prepravu najneskôr päť minút pred odchodom autobusu z východiskovej zastávky alebo v čase nastupovania do autobusu na nácestnej zastávke.

(3)

Ak sa niektorý spoj neuskutoční podľa cestovného poriadku alebo ak sa preprava na ňom preruší alebo zastaví, cestujúci s platným cestovným lístkom má právo na náhradnú prepravu do zastávky, po ktorú zaplatil cestovné, iným spojom tej istej autobusovej linky, prípadne spojom inej autobusovej linky toho istého dopravcu. Ak to nie je možné v ten istý deň, cestujúci má právo na bezplatnú prepravu späť do východiskovej zastávky a na vrátenie cestovného.

§ 11

Povinnosti cestujúcich

(1)

Cestujúci je povinný

a)	správať sa tak, aby nenarúšal bezpečnú, pokojnú a pohodlnú prepravu ostatných cestujúcich, nepoškodzoval autobus a zariadenia dopravcu slúžiace cestujúcim, neznečisťoval autobus a priestory dopravcu určené cestujúcim a neobťažoval ostatných cestujúcich a osádku autobusu,
b)	poslúchnuť pokyny a príkazy člena osádky autobusu alebo revízora, alebo dispečera, ktoré smerujú k zaisteniu jeho bezpečnosti a bezpečnosti ostatných cestujúcich alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
c)	nastupovať do autobusu a vystupovať z neho iba na zastávkach a keď autobus stojí a vodič alebo iný člen osádky autobusu dá na to pokyn; nastupovať a vystupovať mimo zastávky možno iba na pokyn vodiča alebo iného člena osádky autobusu,
d)	zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu,
e)	strpieť zistenie totožnosti privolaným príslušníkom Policajného zboru, ak pri kontrole jej preukázanie odmietne.

(2)

V autobusoch, v čakárňach, vo výdajniach cestovných lístkov a v iných priestoroch dopravcu určených pre cestujúcich je zakázané fajčiť a požívať alkoholické nápoje s výnimkou priestorov, ktoré dopravca na tento účel vyhradí a viditeľne označí.

§ 12

Cestovný lístok

(1)	Potvrdením o uzavretí zmluvy o preprave osôb a dokladom o zaplatení cestovného je cestovný lístok. Cestovný lístok obsahuje najmä obchodné meno dopravcu,¹⁴ druh cestovného lístka, čas platnosti, prevádzkový rozsah platnosti (číslo linky, číslo spoja, úsek medzi zastávkami okrem mena a priezviska vodiča) a výšku cestovného. Cestovným lístkom je aj aktivované elektronické médium.
(2)	Cestovné lístky sú jednorazové a časové. Jednorazový cestovný lístok oprávňuje cestujúceho na prepravu spojom, ktorý mu vydal vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu, do zastávky, po ktorú zaplatil cestovné. Časový cestovný lístok oprávňuje cestujúceho na prepravu všetkými spojmi autobusovej linky v časovom období, na ktoré bol vydaný, a platí na linkách dopravcu, u ktorého bol zakúpený.
(3)	Jednorazový cestovný lístok a časový cestovný lístok, ktorý nie je vyhotovený na meno cestujúceho, je prenosný až do začatia prepravy. Časový cestovný lístok vyhotovený na meno je neprenosný.
(4)	Cestujúci je povinný mať platný cestovný lístok pri nastúpení do autobusu, ak mu ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu, alebo bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ho vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo ak sa cestovný lístok stáva platným až jeho označením v autobuse, ako aj po celý čas prepravy a pri vystupovaní z autobusu.
(5)	Cestujúci je povinný na výzvu sa preukázať platným cestovným lístkom vodičovi alebo inému členovi osádky autobusu, alebo revízorovi.

§ 13

Cestovný poriadok

(1)	Pravidelná autobusová doprava sa vykonáva podľa cestovného poriadku.
(2)	Cestovný poriadok obsahuje údaje potrebné na informovanie verejnosti o jednotlivých autobusových linkách a o spojoch na nich, najmä zoznam zastávok a časy príchodov jednotlivých spojov na ne a odchodov z nich, prípadne o konkrétnych podmienkach prepravy cestujúcich, batožiny, domácich zvierat a autobusových zásielok na jednotlivých spojoch autobusovej linky, o cestovnom, príplatkoch a zľavách z neho a o iných úhradách a službách súvisiacich s prepravou cestujúcich.
(3)	Cestovný poriadok vydáva dopravca spravidla na jeden rok; jeho zmeny vydáva raz za polrok. Vydanie a zmeny cestovného poriadku schvaľuje správny orgán.
(4)	Ak na jednej autobusovej linke vykonáva cestnú dopravu viac dopravcov, títo dopravcovia vydávajú spoločný cestovný poriadok. Správny orgán môže rozhodnúť, že sa vydá cestovný poriadok pre viacerých dopravcov na niekoľkých autobusových linkách, ktoré spolu súvisia.
(5)	Príslušný správny orgán pri schvaľovaní cestovného poriadku alebo jeho zmeny dbá, aby sa cestovný poriadok čo najmenej dotkol záväzkov iných dopravcov a záväzkov regionálnej železničnej dopravy, ktoré vyplývajú zo zmlúv o službách,^14a a aby sa čo najlepšie uspokojili prepravné potreby verejnosti. Ďalej prihliada na nadväznosť autobusových liniek a spojov na nich a na súlad s inými druhmi dopravy.
(6)	Dopravca zverejní cestovný poriadok a jeho zmeny pred začatím času, na ktorý má platiť.
(7)	Ak sa po schválení cestovného poriadku alebo jeho zmeny podstatne zmenili rozhodujúce okolnosti, správny orgán môže vo verejnom záujme uložiť zmenu cestovného poriadku. Na túto zmenu sa vzťahujú ustanovenia § 7 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. j).
(8)	Podrobnosti o obsahu cestovného poriadku a o postupe jeho zostavovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

§ 14

Tarifa

(1)	Tarifa upravuje sadzby základného cestovného, príplatkov a zliav z neho a ďalších úhrad spojených s prepravou cestujúcich, ich batožiny a domácich zvierat a s prepravou autobusových zásielok, ako aj podmienky, za ktorých sa sadzby uplatňujú. Tarifa obsahuje všetky úhrady, ktoré súvisia s podnikaním dopravcu.
(2)	Úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [§ 9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
(3)	Tarifu zverejňuje dopravca. Dopravca je povinný zabezpečiť, aby sa aspoň základné údaje tarify sprístupnili verejnosti v priestoroch pre cestujúcich a v cestovnom poriadku, a ak je to možné, aj v autobuse, a aby osádka autobusu a revízori boli informovaní o tarife a poskytli informáciu cestujúcemu pred vykonaním prepravy alebo počas nej.

§ 14a

Dopravná obslužnosť a plán dopravnej obslužnosti

(1)

Dopravnou obslužnosťou sa rozumie vytvorenie ponuky prepravných výkonov v pravidelnej autobusovej doprave na uspokojovanie prepravných potrieb obyvateľov žijúcich na území samosprávneho kraja alebo na území obce, ktorá zodpovedá dopytu cestujúcich vzhľadom na frekvenciu, presnosť a pravidelnosť spojov, možnosť prestupu, vzdialenosť k zastávkam, bezpečnosť, výbavu a čistotu autobusov, tarifu pre jednotlivé skupiny obyvateľov, ako aj na prístup k informáciám dôležitým pre cestovanie.

(2)

Verejným záujmom na účely tohto zákona sa rozumie záujem samosprávneho kraja vo vnútroštátnej autobusovej doprave, ak nejde o diaľkovú autobusovú dopravu alebo obce v mestskej autobusovej doprave na zabezpečení dopravnej obslužnosti. V záujme zabezpečenia dopravnej obslužnosti samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave zostavuje plán dopravnej obslužnosti (ďalej len „plán"), ktorý verejný záujem konkretizuje. Pri jeho zostavovaní sa berú do úvahy aj existujúca dopravná infraštruktúra, ponuka prepravných výkonov verejnej osobnej dopravy, zámery v rámci územnoplánovacej činnosti, záujmy ochrany a tvorby životného prostredia, požiadavky na bezbariérový prístup ťažko zdravotne postihnutých osôb, úroveň tarify pre jednotlivé skupiny obyvateľov, ako aj požiadavky na dopravné spojenie so susednými samosprávnymi krajmi.

(3)

V pláne sa na základe jestvujúcej alebo plánovanej štruktúry osídlenia a prognózy očakávaných prepravných prúdov stanovujú ciele a rámcové zámery na ponuku prepravných výkonov a ich financovanie, ako aj prípadné nutné investície. Rámcové zámery musia obsahovať aj všetky požiadavky potrebné na posúdenie kvality osobnej dopravy vrátane štruktúry a vývoja tarify podľa prílohy č. 1.

(4)

Samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave vychádza z plánu pri udeľovaní dopravných licencií podľa § 7 ods. 1 a pri schvaľovaní cestovného poriadku podľa § 13 ods. 3, pričom dbá, aby dopravná obslužnosť bola zabezpečená vzájomným prepojením verejnej pravidelnej autobusovej dopravy s verejnou osobnou dopravou na železničnej dráhe a dbá, aby sa zamedzilo vykonávaniu súbežnej verejnej osobnej dopravy.

(5)

Súbežnou verejnou osobnou dopravou je vykonávanie vnútroštátnej pravidelnej autobusovej dopravy, ak nejde o diaľkovú autobusovú dopravu, ktorá má s verejnou osobnou dopravu na železničnej dráhe tieto spoločné znaky:

a)	identické alebo veľmi podobné smerovanie vedenia liniek alebo spojov,
b)	porovnateľnú hustotu staníc (zastávok) a porovnateľnú dochádzkovú vzdialenosť k staniciam (zastávkam),
c)	spoj je vedený v rovnakej alebo veľmi blízkej časovej polohe.

(6)

Samosprávny kraj vo vnútroštátnej autobusovej doprave alebo obec v mestskej autobusovej doprave môže uzatvoriť s dopravcom zmluvu o službách na účely zabezpečenia dopravnej obslužnosti územia vrátane zohľadnenia sociálnych a environmentálnych faktorov a faktorov regionálneho rozvoja, ako aj na účely poskytovania osobitných tarifných podmienok pre vybrané kategórie cestujúcich, najmä pre deti do šiestich rokov, žiakov, študentov, dôchodcov a pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

§ 15

Zmluva o službách

(1)

Zmluvu o službách uzatvára samosprávny kraj vo vnútroštátnej autobusovej doprave alebo obec v mestskej autobusovej doprave s dopravcom vybraným verejnou súťažou alebo priamym zadaním podľa osobitného predpisu.¹⁷ Na postup zadávania zákazky na poskytnutie služieb vo verejnom záujme verejnou súťažou a na preskúmavanie týchto postupov sa vzťahujú postupy zadávania zákaziek a revízne postupy podľa osobitného predpisu.¹⁸

(2)

Zmluva o službách musí mať písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí a náležitostí podľa osobitného predpisu¹⁹ musí obsahovať

a)	vymedzenie záväzku dopravcu, najmä rozsah prepráv a ich časové rozloženie v záujme zabezpečenia dopravnej obslužnosti územia,
b)	autobusové linky alebo skupiny autobusových liniek,
c)	určenie podmienok subdodávania, možných subdodávateľov služieb vo verejnom záujme a ich konkrétneho podielu na hodnote týchto služieb,
d)	tarifné podmienky, najmä maximálna výška cestovného, vybrané kategórie cestujúcich a osobitné cestovné za ich prepravu,
e)	požiadavky na zabezpečenie kvality osobnej dopravy vrátane požiadaviek na konštrukciu, vybavenie a vek dopravných prostriedkov,
f)	harmonogram úhrady za služby vo verejnom záujme,
g)	kontrolu plnenia záväzku, spôsob preukazovania vynaložených nákladov a dosiahnutých výnosov,
h)	nápravné opatrenia a sankcie za neplnenie záväzku,
i)	platnosť zmluvy.

(4)

Úhradu za služby vo verejnom záujme poskytuje dopravcovi vo vnútroštátnej autobusovej doprave samosprávny kraj alebo v mestskej autobusovej doprave obec zo svojho rozpočtu podľa osobitného predpisu.²⁰

(5)

Ak je predmetom služieb vo verejnom záujme vykonávanie pravidelnej autobusovej dopravy na autobusovej linke, ktorá presahuje územie samosprávneho kraja alebo územie obce v mestskej autobusovej doprave, zmluvu o službách uzatvára ten samosprávny kraj alebo obec, na území ktorej sa nachádza východisková zastávka. Na úhrade za služby vo verejnom záujme sa podieľa primerane každý samosprávny kraj, na území ktorého sa nachádza nácestná zastávka alebo cieľová zastávka, ak sa nedohodnú inak.

(6)

Samosprávny kraj alebo obec pri uzatváraní zmluvy o službách podporuje vznik integrovaného dopravného systému v osobnej doprave. Integrovaný dopravný systém je funkčné spojenie železničných dopravných služieb so systémom mestskej dopravy a prímestskej autobusovej dopravy do vzájomne prepojeného systému trás, liniek a spojov, uplatnením výhod jednotnej tarify, prepravných podmienok a spoločného cestovného dokladu. Samosprávny kraj alebo obec môže uzatvoriť zmluvu o službách aj s obchodnou spoločnosťou,^20a ktorá bola dopravcami založená na účel vzniku integrovaného dopravného systému v osobnej doprave.

(7)

Ak sa zmluva o službách uzatvára priamym zadaním,¹⁷ zmluva musí obsahovať aj všetky náklady na zamestnanca spojené s poskytovaním služieb dohodnuté v kolektívnej zmluve.^20b

(8)

Zmluva o službách sa uzatvára na obdobie najviac desať rokov; toto obdobie možno predĺžiť, ak tak ustanovuje osobitný predpis.^20c Platnosť dopravnej licencie podľa § 7 nesmie presahovať platnosť tejto zmluvy.

§ 16

Povinnosti iných osôb

(1)	Vlastník alebo správca autobusovej stanice je povinný poskytnúť služby²¹ všetkým dopravcom, ktorí podľa dopravnej licencie majú na nej zastávku.
(2)	Vlastník alebo správca pozemnej komunikácie, po ktorej vedie trasa autobusovej linky podľa dopravnej licencie, je povinný v nevyhnutnom rozsahu strpieť²¹ zriadenie zastávky a umiestnenie jej označníka a ďalších zariadení pre cestujúcich, najmä umiestnenie prístreška a zariadenia na automatizovaný výdaj cestovných lístkov, ako aj ich údržbu a opravy.
(3)	Ten, kto zriadil zastávku, je povinný umožniť²¹ inému dopravcovi na tej istej autobusovej linke alebo na autobusovej linke, ktorá ju križuje, jej používanie počas platnosti dopravnej licencie.
(4)	Označník a informačnú tabuľu na autobusovej stanici alebo zastávke je povinný zriadiť a udržiavať ten dopravca, ktorý má na tomto zariadení najviac autobusových spojov.
(5)	Vlastník autobusovej čakárne a prístrešku pre cestujúcich je povinný udržiavať ich v prevádzkyschopnom stave a čistote.

TRETIA HLAVA

OSTATNÉ DRUHY CESTNEJ DOPRAVY (§ 17-20a)

§ 17

Nepravidelná autobusová doprava

(1)	Nepravidelná autobusová doprava je doprava, ktorá nespĺňa požiadavky pravidelnej autobusovej dopravy alebo osobitnej pravidelnej autobusovej dopravy podľa § 6.
(2)	Dopravca nemá prevádzkovú ani tarifnú povinnosť.
(3)	Z nepravidelnej autobusovej dopravy je vylúčená preprava autobusových zásielok a preprava stojacich cestujúcich mimo obce.
(4)	Dopravca zabezpečí, aby bol autobus popri obchodnom mene dopravcu označený vpredu a na pravom boku autobusu nápisom Zájazd alebo iným všeobecne zrozumiteľným označením, napr. cieľovou stanicou.
(5)	Dopravca pravidelnej autobusovej dopravy môže počas platnosti dopravnej licencie vykonávať nepravidelnú autobusovú dopravu aj bez povolenia podľa osobitného predpisu.²

Taxislužba

(§ 18-18a)

§ 18

(1)	Taxislužba sa vykonáva na uspokojenie prepravných potrieb osôb ako nepravidelná, pohotová individuálna preprava cestujúcich do dohodnutej cieľovej (výstupnej) zastávky, ktorých dopravca prepravuje podľa zmluvy o preprave osôb uzavretej priamo s vodičom bezprostredne pred začatím prepravy za dohodnuté cestovné.
(2)	Dopravca môže ponúkať prepravu cestujúcich iba na určenom stanovišti alebo objednávkovou službou; zmluvu o preprave osôb môže vodič uzavrieť s cestujúcim kdekoľvek okrem zastávok pravidelnej autobusovej dopravy a zastávok na električkovej a trolejbusovej dráhe v obci. O vykonanej doprave je vodič povinný na požiadanie vydať cestujúcemu potvrdenku, ktorá obsahuje najmä číslo dokladu, evidenčné číslo vozidla, dátum jazdy, poradové číslo vozidla dopravcu, východiskové a cieľové miesto prepravy, zaplatené cestovné a podpis vodiča.
(3)	Dopravca má prepravnú a prevádzkovú povinnosť. Vodič môže odmietnuť vykonať prepravu, ak trasa dopravnej cesty, čas alebo správanie cestujúceho vzbudzujú obavu o jeho bezpečnosť alebo o zdravie.
(4)	Na taxislužbu možno použiť iba osobné auto, ktoré je označené popri obchodnom mene dopravcu nápisom TAXI na streche a na oboch bokoch, má zabudovaný funkčný taxameter schváleného typu²² a viditeľne umiestnené základné sadzby cestovného. Nápisom TAXI ani iným zameniteľným spôsobom sa nesmie označiť vozidlo používané na nepravidelnú osobnú cestnú dopravu.
(5)	Podrobnosti o výkone taxislužby a o vybavení a označení osobného auta taxislužby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

§ 18a

(1)

Obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením podrobnosti o výkone práce vodiča taxislužby na území obce.

(2)

Obec je oprávnená vymedziť časť verejnej pozemnej komunikácie ako stanovište vozidiel taxislužby a vyznačiť tento priestor dopravnou značkou. Súčasne je obec oprávnená ustanoviť všeobecne záväzným nariadením pre tieto stanovištia prevádzkový poriadok, ktorý upravuje v súlade s miestnymi podmienkami prevádzku na stanovišti taxislužby. Prevádzkový poriadok sa zverejní v mieste stanovišťa.

Nákladná cestná doprava

(§ 19-20a)

§ 19

(1)

Nákladná cestná doprava je preprava vecí a zásielok, ktorú dopravca vykonáva na základe zmluvy o preprave vecí (tovaru),⁸ prípadne inej zmluvy, podľa prepravného poriadku a tarify.

(2)

Nákladnú cestnú dopravu možno vykonávať iba vozidlami, ktoré sú určené, vyrobené a schválené na prepravu vecí podľa medzinárodnej zmluvy a osobitných predpisov.²³ Prevádzka osobitných vozidiel nie je nákladnou cestnou dopravou. Rýchlo sa kaziace potraviny sa musia prepravovať dopravnými a prepravnými prostriedkami, ktoré vyhovujú osobitným technickým podmienkam uvedeným v medzinárodnej dohode.^23a

§ 19a

Povolenie na vykonávanie vnútroštátnej cestnej dopravy

(1)

Vnútroštátna cestná doprava je doprava osôb a vecí cestnými vozidlami výhradne po území Slovenskej republiky, pri ktorej východiskové miesto a cieľové miesto leží na území Slovenskej republiky.

(2)

Vnútroštátnu nepravidelnú autobusovú dopravu, vnútroštátnu nákladnú cestnú dopravu alebo vnútroštátnu taxislužbu je oprávnený vykonávať dopravca len na základe povolenia, ktoré udeľuje príslušný správny orgán.

(3)

Povolenie sa udeľuje na základe písomnej žiadosti (§ 41a) na päť rokov po splnení podmienok podľa § 2.

(4)

Povolenie sa udeľuje na požadovaný počet motorových vozidiel. Ďalšie zvýšenie počtu motorových vozidiel podlieha preskúmaniu, či je splnená podmienka podľa § 3a.

(5)

Povolenie zaniká

a)	dňom právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu o zrušení povolenia, ak dopravca prestal spĺňať predpoklady na vydanie povolenia alebo porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, alebo podal návrh na zrušenie povolenia,
b)	uplynutím času, na ktorý bolo povolenie vydané,
c)	dňom zániku právnickej osoby alebo dňom úmrtia fyzickej osoby, ktorá je držiteľom povolenia.

(6)

Povolenie, ktorého platnosť zanikla uplynutím času, na ktorý bolo udelené, sa udelí znovu, ak sú na jeho udelenie splnené podmienky podľa tohto zákona.

§ 20

(1)

Živé zvieratá možno hromadne prepravovať iba vozidlom, ktorého konštrukcia a vybavenie sú na tento účel schválené. Vozidlo musí chrániť zdravie a bezpečnosť osádky vozidla a účastníkov cestnej premávky, chrániť bezpečnosť a zdravie prepravovaných zvierat, zabraňovať znečisteniu pozemnej komunikácie a znemožňovať obťažovanie verejnosti. Dopravca je povinný zabezpečiť ochranu prepravovaných živých zvierat pred týraním.

(2)

Nadmernú alebo nadrozmernú prepravu²⁴ môže vykonávať iba dopravca, ktorý má potrebnú technickú základňu, špeciálne vozidlá určené na takúto prepravu a vyškolené osádky vozidiel. Dopravca je povinný zabezpečiť, aby preprava neohrozila život alebo zdravie účastníkov cestnej premávky, nespôsobila škodu na pozemnej komunikácii, na cestných zariadeniach, na majetku iných osôb a znížila ohrozenie bezpečnosti a obmedzenie plynulosti cestnej premávky.

(3)

Nebezpečné veci, ktoré pre svoju jedovatosť, horľavosť, výbušnosť, samozápalnosť, infekčnosť, rádioaktívnosť alebo inú vlastnosť sú hrozbou pre zdravie a život osôb, zvierat alebo rastlinstva, alebo pre zložky životného prostredia, možno prepravovať iba za mimoriadnych podmienok. Cestnou dopravou je dovolené prepravovať iba nebezpečné veci vymedzené medzinárodnou dohodou^24a a za podmienok určených touto dohodou a týmto zákonom. Pri preprave výbušnín a rádioaktívnych materiálov treba dodržiavať aj ustanovenia osobitných predpisov.^24b

(4)

Nebezpečné veci môže prepravovať iba dopravca, ktorý má potrebnú technickú základňu, špeciálne vozidlá, ktoré svojou konštrukciou, vybavením a prevádzkou sú určené, vyrobené a schválené na takúto prepravu, a vyškolené osádky vozidiel a ďalšie osoby, ktoré sa zúčastňujú na nakládke a vykládke nebezpečných vecí alebo na inej manipulácii s nimi.

(5)

Odosielateľ je povinný

a)	zabezpečiť, aby nebezpečné veci boli správne zatriedené a preveriť, či ich preprava cestnou dopravou je povolená podľa medzinárodnej dohody,^24a
b)	spracovať a poskytnúť dopravcovi informáciu o prepravovaných nebezpečných veciach pred ich nakládkou a poskytnúť požadované sprievodné doklady podľa § 28 ods. 2 písm. l), ktoré musia obsahovať minimálne údaje požadované medzinárodnou dohodou,^24a
c)	používať na prepravu nebezpečných vecí len vhodné a na tento účel schválené obaly, ktoré sú označené požadovanými nápismi, značkami a bezpečnostnými značkami podľa medzinárodnej dohody,^24a
d)	dbať, aby pri odovzdávaní zabalených nebezpečných vecí alebo vyprázdnených nevyčistených obalov na prepravu neboli obaly poškodené, netesné alebo zvonka znečistené obsahujúcimi nebezpečnými vecami.

(6)

Dopravca je povinný

a)	preveriť, či nebezpečné veci určené na prepravu je povolené prepravovať cestnou dopravou,
b)	preveriť pred začiatkom prepravy nebezpečných vecí správnosť a úplnosť predpísaných sprievodných dokladov, ktoré je povinný spracovať a dodať odosielateľ,
c)	poskytnúť osádke vozidla pred začiatkom cesty písomné pokyny pre prípad nehody v jazyku, v ktorom každý člen osádky vozidla vie čítať a rozumie mu a zabezpečiť, aby každý člen osádky bol spôsobilý tieto pokyny správne vykonávať,
d)	zabezpečiť, aby sa osobitná výbava predpísaná písomnými pokynmi alebo medzinárodnou dohodou^24a nachádzala vo vozidle.
e)	vizuálne sa presvedčiť, či vozidlo a náklad nemajú zjavné poškodenia, netesnosti alebo trhliny a či nechýba niektorá súčasť výstroja špeciálneho vozidla,
f)	presvedčiť sa, či neuplynula platnosť určenej pravidelnej kontroly, technickej kontroly alebo skúšky vozidla alebo prepravných prostriedkov, na ktoré sa táto povinnosť vzťahuje,
g)	overiť si, či je uloženie a zabezpečenie nákladu a jeho rozloženie vo vozidle vzhľadom na najväčšie prípustné hmotnosti na nápravu správne,
h)	overiť si, či je vozidlo prepravujúce nebezpečné veci označené výstražnými tabuľami a požadovanými bezpečnostnými nálepkami,
i)	overiť si, či po vyložení a vyčistení vozidla boli výstražné tabule a bezpečnostné nálepky z vozidla odstránené alebo inak znefunkčnené,
j)	zabezpečiť, aby vozidlo okrem osádky sprevádzali aj iné odborne spôsobilé osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy alebo medzinárodná dohoda,^24a
k)	pozastaviť prepravu zásielky, na ktorej spozoruje porušenie požiadaviek medzinárodnej dohody,^24a kým nebude príčina odstránená,
l)	oznámiť príslušnému orgánu vyloženie, zničenie alebo zneškodnenie zásielky, z dôvodu, že mu odosielateľ neoznámil povahu prepravovaných nebezpečných vecí.

(7)

Príjemca je povinný

a)	neodkladne prevziať zásielku nebezpečných vecí, ak vizuálna prehliadka vozidla alebo prepravných prostriedkov nepreukázala porušenie medzinárodnej dohody,^24a
b)	podľa potreby vyčistiť a dekontaminovať vozidlo alebo kontajnery a po vyčistení zabezpečiť odstránenie bezpečnostných značiek a výstražných tabúľ, prípadne nálepiek.

(8)

Fyzická osoba alebo právnická osoba vykonávajúca činnosť, ktorá zahŕňa prepravu nebezpečných vecí alebo súvisí s ich balením, nakládkou, plnením alebo vykládkou, písomne vymenuje jedného alebo viacerých bezpečnostných poradcov (ďalej len „poradca“) a podľa medzinárodnej dohody^24a mu uloží úlohy, ktoré má zabezpečovať.

(9)

Poradca môže byť aj vedúcim podniku, osobou s inými pracovnými povinnosťami v podniku alebo osobou, ktorá nie je priamo zamestnávaná týmto podnikom.

(10)

Poradca musí mať osvedčenie o odbornej príprave platné pre príslušný druh dopravy podľa medzinárodnej dohody.^24a Toto osvedčenie vydáva Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"). Na účel získania osvedčenia sa žiadateľ musí podrobiť školeniu a úspešne vykonať skúšku.

(11)

Ministerstvo je oprávnené poveriť právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky vykonávaním povinného školenia vodičov a poradcov podľa medzinárodnej dohody.^24a

(12)

Podrobnosti o školení a skúškach vodičov a poradcov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

§ 20a

Kontrola prepravy nebezpečných vecí

(1)	Správny orgán v spolupráci s inými správnymi orgánmi (§ 31) zabezpečí kontrolu prepravy nebezpečných vecí na pozemných komunikáciách.
(2)	Miesta vybrané na tieto kontroly musia umožňovať, aby nevyhovujúce vozidlo mohlo byť uvedené do predpísaného stavu, alebo ak to orgán vykonávajúci kontrolu považuje za vhodné, mohlo byť okamžite odstavené alebo mohlo bez ohrozenia bezpečnosti dôjsť na miesto určené na tento účel uvedenými orgánmi.
(3)	Podrobnosti o vykonávaní kontrol prepravy nebezpečných vecí na pozemných komunikáciách ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

ŠTVRTÁ HLAVA

MEDZINÁRODNÁ CESTNÁ DOPRAVA (§ 21-26)

Prvý oddiel

Medzinárodná cestná doprava vykonávaná vnútroštátnymi dopravcami (§ 21-24a)

§ 21

Povolenie na vykonávanie medzinárodnej cestnej dopravy

(1)

Medzinárodná cestná doprava je doprava osôb a vecí cestnými vozidlami, pri ktorej východiskové miesto a cieľové miesto leží na území dvoch rozličných štátov, alebo doprava, pri ktorej východiskové a cieľové miesto síce leží na území toho istého štátu, ale časť jazdy sa uskutoční na území iného štátu.

(2)

Medzinárodnú nepravidelnú autobusovú dopravu, medzinárodnú nákladnú cestnú dopravu alebo medzinárodnú taxislužbu je oprávnený vykonávať dopravca len na základe povolenia, ktoré udeľuje správny orgán.

(3)

Povolenie sa udeľuje na základe žiadosti (§ 41a) na päť rokov po splnení podmienok podľa § 2.

(4)

Povolenie podľa odseku 2 oprávňuje dopravcu aj na vykonávanie vnútroštátnej nepravidelnej autobusovej dopravy, vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy alebo vnútroštátnej taxislužby.

(5)

Povolenie na cestnú dopravu sa udeľuje na požadovaný počet motorových vozidiel. Ďalšie zvýšenie počtu motorových vozidiel podlieha skúmaniu, či je splnená podmienka podľa § 3a. Ak je táto podmienka splnená, povolenie na zvýšený počet motorových vozidiel sa udelí znovu.

(6)

Povolenie zaniká

a)	dňom právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu o zrušení povolenia, ak dopravca prestal spĺňať predpoklady na vydanie povolenia alebo porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, alebo podal návrh na zrušenie povolenia,
b)	uplynutím času, na ktorý bolo povolenie vydané,
c)	dňom zániku právnickej osoby alebo dňom úmrtia fyzickej osoby, ktorá je držiteľom povolenia.

(7)

Povolenie, ktorého platnosť zanikla uplynutím času, na ktorý bolo udelené, sa udelí znovu, ak sú na jeho udelenie splnené podmienky podľa tohto zákona.

Povolenie Európskeho spoločenstva a licencia Európskeho spoločenstva

(§ 21a-24a)

§ 21a

Ten, kto vykonáva na území členského štátu, z územia členského štátu do nečlenského štátu, alebo naopak na časť cesty na území členského štátu, medzinárodnú nákladnú cestnú dopravu musí mať povolenie Európskeho spoločenstva (ďalej len „povolenie Spoločenstva").^24c Výnimky upravuje osobitný predpis.^24d

§ 21b

(1)	Ten, kto vykonáva na území členského štátu, z územia členského štátu do nečlenského štátu, alebo naopak medzinárodnú pravidelnú autobusovú dopravu alebo medzinárodnú nepravidelnú autobusovú dopravu, musí mať na časť cesty na území členského štátu licenciu Európskeho spoločenstva (ďalej len „licencia Spoločenstva") podľa osobitného predpisu.^11a
(2)	Ten, kto vykonáva na území členského štátu, z územia členského štátu do nečlenského štátu, alebo naopak medzinárodnú autobusovú dopravu pre vlastnú potrebu alebo na neziskové alebo nekomerčné účely musí mať na časť cesty na území členského štátu potvrdenie, vydané podľa osobitného predpisu.^11a

§ 21c

(1)	Dopravca podáva žiadosť o povolenie Spoločenstva alebo o licenciu Spoločenstva na správnom orgáne. Povolenie Spoločenstva alebo licencia Spoločenstva sa vydá, ak dopravca spĺňa podmienky ustanovené v § 7, ak ide o licenciu, a v § 21, ak ide o povolenie.
(2)	Správny orgán na základe žiadosti overí, či sú splnené podmienky na vykonávanie medzinárodnej cestnej dopravy a počet vozidiel a ak nezistí skutočnosti, ktoré sú v rozpore s podmienkami podľa § 7 a 21, vydá dopravcovi najneskôr v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti originál povolenia Spoločenstva alebo licencie Spoločenstva. Okrem originálu povolenia Spoločenstva alebo licencie Spoločenstva vydá správny orgán toľko overených kópií, koľko vozidiel evidovaných v Slovenskej republike dopravca vlastní, má v prenájme alebo má zmluvu o kúpe prenajatej veci s obchodnou spoločnosťou, ktorá sa zaoberá prenajímaním vecí s možnosťou ich odkúpenia nájomcom a ktorá má s dopravcom zmluvu o kúpe cestného motorového vozidla.
(3)	Ak dopravca nesplnil podmienky podľa odseku 1 správny orgán začne správne konanie a vydá rozhodnutie o nevydaní povolenia Spoločenstva alebo licencie Spoločenstva.
(4)	Ak dopravca porušil pri vykonávaní medzinárodnej pravidelnej autobusovej dopravy, medzinárodnej nepravidelnej autobusovej dopravy alebo medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi^24e môže správny orgán odňať povolenie Spoločenstva alebo licenciu Spoločenstva, alebo môže časovo obmedziť alebo odobrať časť overených kópií povolení Spoločenstva alebo licencií Spoločenstva.

§ 21d

Osvedčenie vodiča

(1)

Ak dopravca pri vykonávaní medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy zamestnáva občana nečlenského štátu, musí mať tento vodič osvedčenie podľa osobitného predpisu^24c (ďalej len „osvedčenie vodiča").

(2)

Osvedčenie vodiča vydá správny orgán dopravcovi, ktorý je držiteľom povolenia Spoločenstva a o vydanie osvedčenia vodiča požiada z dôvodu, že zamestnáva vodiča z nečlenského štátu alebo že vodiča chce zamestnať. Žiadosť o osvedčenie vodiča musí obsahovať:

a)	meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, štátnu príslušnosť vodiča,
b)	druh a číslo cestovného dokladu alebo iného dokladu o identite vodiča a ďalšie údaje o jeho vystavení,
c)	číslo vodičského preukazu, miesto a dátum jeho vystavenia,
d)	identifikačné číslo sociálnej poisťovne, v ktorej vodič je alebo bude prihlásený.

(3)

K žiadosti o vydanie osvedčenia vodiča dopravca priloží aj povolenie na zamestnanie príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa osobitného predpisu.^24f

(4)

Osvedčenie vodiča sa vydá na dobu platnosti povolenia na zamestnanie. Spolu s originálom obdrží dopravca aj jednu kópiu osvedčenia vodiča.

(5)

Pri zmene podmienok, ktoré viedli k vydaniu osvedčenia vodiča, je dopravca povinný osvedčenie vodiča vrátiť.

§ 22

Informačný systém

(1)

Ministerstvo v rámci jednotného informačného systému v medzinárodnej nákladnej cestnej doprave sleduje a vyhodnocuje

a)	vývoj ponuky kapacít, najmä počet dopravcov, ich finančnú spoľahlivosť a počet vozidiel,
b)	vývoj dopytu po prepravných výkonoch,
c)	vývoj nákladov a cien.

(2)

Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie (ďalej len „krajský úrad dopravy") (§ 29), dopravcovia, prepravcovia a zasielatelia vybraní podľa štatistických metód sú povinní poskytnúť ministerstvu údaje podľa odseku 1. Ministerstvo je povinné pri prijímaní, spracúvaní, uchovávaní a distribúcii údajov zabezpečiť ich ochranu pred zneužitím.

§ 22a

Núdzový stav na dopravnom trhu

(1)

Pri nepriaznivom vývoji na dopravnom trhu po rozhodnutí Európskej komisie podľa osobitného predpisu,^24g ak ponuka kapacít v medzinárodnej nákladnej cestnej doprave trvalo prevyšuje dopyt a podľa krátkodobých a strednodobých prognóz nemožno na trhu očakávať postupné a trvalé zlepšenie a z týchto dôvodov hrozí úpadok značného počtu dopravcov,²⁵ môže vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") vyhlásiť núdzový stav na dopravnom trhu po rozhodnutí Európskej komisie podľa osobitného predpisu.^24g²⁶

(2)

Núdzový stav sa začína dňom, ktorým ho vláda verejne vyhlási, a končí sa dňom určeným vládou, najneskôr však uplynutím šiestich mesiacov po jeho vyhlásení. Ak núdzový stav naďalej pretrváva, možno ho predĺžiť aj po tomto čase, najdlhšie však po lehotu ďalších šiestich mesiacov.

(3)

V čase núdzového stavu na dopravnom trhu je zakázané

a)	vydávať povolenia na podnikanie v medzinárodnej nákladnej cestnej doprave novým žiadateľom,
b)	rozširovať počet vozidiel, ktorý dopravca používal pred dňom začatia núdzového stavu.

(4)

Vo verejnom vyhlásení sa uvedie aj údaj o tom, kde je jeho úplné znenie každému na nahliadnutie.

§ 23

Prepravné povolenia

(1)

Na vykonanie každej prepravy v medzinárodnej cestnej doprave z územia Slovenskej republiky na územie cudzieho štátu je potrebné vstupné povolenie cudzieho štátu, po ktorého štátnom území vedie trasa dopravnej cesty, alebo povolenie medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom,²⁷ ak trasa dopravnej cesty vedie po štátnom území členského štátu tejto organizácie (ďalej len „prepravné povolenie“), ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

(2)

Prepravné povolenia v nepravidelnej autobusovej doprave a v nákladnej cestnej doprave, ktoré nie sú adresované konkrétnym vnútroštátnym dopravcom, preberá hromadne od orgánov cudzích štátov a od medzinárodnej organizácie ministerstvo podľa medzinárodných dohôd spravidla na základe vzájomnosti. Dopravcom ich odovzdáva ministerstvo spravidla v spolupráci so záujmovým združením vnútroštátnych dopravcov. Ministerstvo môže odovzdávaním jednorazových prepravných povolení poveriť krajský úrad dopravy.

(3)

Ministerstvo v spolupráci so záujmovým združením vnútroštátnych dopravcov v súlade so záujmami štátnej dopravnej politiky a s politikou ochrany životného prostredia každoročne určí potrebný počet prepravných povolení z celkového počtu disponibilných prepravných povolení v príslušnej prepravnej relácii pre tých dopravcov, ktorí na území Slovenskej republiky vykonávajú kombinovanú dopravu.^27a

(4)

Prepravné povolenia sú

a)	jednorazové, ktoré oprávňujú dopravcu vykonať prepravu do cudzieho štátu alebo cez jeho územie do tretieho štátu a späť,
b)	trvalé, ktoré oprávňujú dopravcu vykonávať neobmedzený počet prepráv do cudzieho štátu a späť najviac na jeden kalendárny rok.

(5)

Prepravné povolenia sa odovzdávajú dopravcom

a)	spravidla raz za štvrťrok, ak ide o jednorazové povolenia,
b)	raz za kalendárny rok, ak ide o trvalé prepravné povolenia.

(6)

Ak je počet prepravných povolení nižší, ako sú požiadavky dopravcov, prednostne sa odovzdajú dopravcom, ktorí vykonávajú

a)	prepravu tovaru vyrobeného v Slovenskej republike,
b)	medzinárodnú nepravidelnú autobusovú dopravu na zabezpečenie významných kultúrnych a športových podujatí,
c)	kombinovanú dopravu,
d)	nadmernú alebo nadrozmernú prepravu alebo prepravu potravín podliehajúcich skaze,
e)	prepravu vo verejnom záujme na plnenie významnej úlohy Slovenskej republiky.

(7)

Pri preprave podľa odseku 6 dopravcovia používajú vozidlá s užitočnou hmotnosťou vyššou ako 7,5 t vrátane prípojného vozidla, špeciálne vozidlá, vozidlá, ktoré svojou konštrukciou spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany životného prostredia a bezpečnosti premávky, alebo vozidlá, od ktorých výroby uplynulo menej ako sedem rokov.

(8)

Ak dopravca nevyužije prepravné povolenie na vykonanie prepravy alebo závažne poruší svoje povinnosti v medzinárodnej cestnej doprave, možno mu v tom istom kalendárnom roku odoprieť vydanie ďalšieho prepravného povolenia.

(9)

Udelenie prepravného povolenia adresovaného konkrétnemu vnútroštátnemu dopravcovi v medzinárodnej cestnej doprave sprostredkúva na základe žiadosti ministerstvo. Žiadosť treba podať najmenej 45 dní pred plánovanou prepravou, a ak ide o pravidelnú autobusovú dopravu, najmenej sedem mesiacov pred jej plánovaným začatím.

(10)

Prepravné povolenie nemožno odovzdať dopravcovi, ktorý nie je oprávnený podnikať v medzinárodnej cestnej doprave podľa tohto zákona, alebo dopravcovi, ktorý povolenie zneužil. Za zneužitie povolenia sa považuje, ak dopravca použil povolenie vystavené na iného dopravcu, povolenie sfalšoval alebo ako falošné použil.

(11)

Podrobnosti o odovzdávaní prepravných povolení dopravcom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

§ 24

Povinnosti vnútroštátneho dopravcu

Vnútroštátny dopravca v medzinárodnej cestnej doprave je okrem povinností dopravcu ustanovených v § 4 a 8 povinný zabezpečiť, aby

vozidlo spĺňalo technické požiadavky cudzích štátov, po ktorých štátnom území vedie trasa dopravnej cesty prepravy,

vo vozidle boli doklady potrebné na prejazd vozidla, jeho osádky a nákladu cez každú štátnu hranicu na trase dopravnej cesty prepravy a doklady potrebné podľa tohto zákona a medzinárodných dohôd a podľa práva cudzích štátov, ktorými vozidlo prechádza, ako aj doklady podľa osobitných predpisov,^24e

osádka vozidla bola poistená pre prípad potreby lekárskeho ošetrenia (poistenie liečebných nákladov v cudzine),

pri použití prenajatého vozidla vo vozidle boli tieto doklady:

1.	zmluva o prenájme alebo overený výpis z tejto zmluvy, ktorý musí obsahovať najmä meno prenajímateľa, meno nájomcu, dátum uzavretia zmluvy, dobu jej platnosti a identifikáciu vozidla,
2.	zmluva o pracovnom pomere alebo overený výpis z tejto zmluvy obsahujúci najmä mená zamestnávateľa, zamestnanca, dátum uzavretia a dobu platnosti zmluvy, ak vodič nie je nájomcom vozidla,

používané prenajaté motorové nákladné vozidlo bolo evidované v Slovenskej republike.

§ 24a

Zákaz vykonávania medzinárodnej cestnej dopravy

Dopravca nesmie vykonávať medzinárodnú cestnú dopravu do štátu, o ktorom vláda Slovenskej republiky rozhodla nariadením, že nie je z hľadiska bezpečnostných, obchodných a medzinárodnopolitických záujmov Slovenskej republiky a v záujme zabezpečenia plnenia medzinárodných záväzkov bezpečným.

Druhý oddiel

Medzinárodná cestná doprava vykonávaná zahraničnými dopravcami (§ 25-26)

§ 25

Zahraničný dopravca

(1)

Zahraničný dopravca²⁸ v medzinárodnej cestnej doprave môže podnikať na území Slovenskej republiky, ak spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(2)

Zahraničný dopravca môže vykonať prepravu do miesta na území Slovenskej republiky alebo z neho, alebo cez územie Slovenskej republiky na územie cudzieho štátu na základe dopravnej licencie alebo prepravného povolenia, ak z medzinárodnej dohody, z rozhodnutia medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom,²⁷ alebo z rozhodnutia ministerstva nevyplýva, že prepravu možno vykonať aj bez prepravného povolenia.

(3)

Ak zahraničný dopravca vykonáva medzinárodnú autobusovú dopravu so zastávkou na území Slovenskej republiky, vzťahujú sa naňho ustanovenia druhej hlavy.

(4)

Zahraničný dopravca môže vykonať prepravu medzi dvoma miestami na území Slovenskej republiky iba na základe predchádzajúceho povolenia ministerstva. Povolenie možno udeliť na jednorazovú prepravu alebo na opakovanú prepravu určením počtu prepráv alebo určením času, počas ktorého možno vykonať neobmedzený počet prepráv. Fyzická osoba alebo právnická osoba s trvalým bydliskom alebo so sídlom na území členského štátu, ktorá má povolenie Spoločenstva, môže ako súčasť kombinovanej dopravy vykonávať prepravy medzi dvoma miestami bez predchádzajúceho povolenia ministerstva. Fyzická osoba alebo právnická osoba s trvalým bydliskom alebo so sídlom na území členského štátu, ktorá má licenciu Spoločenstva môže vykonávať prepravy osôb medzi dvoma miestami podľa osobitného predpisu.^28a

(5)

Bez povolenia ministerstva podľa odseku 2 možno vykonávať prepravy podľa osobitného predpisu.^24e

(6)

Zahraničný dopravca môže používať prenajaté nákladné vozidlá, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	motorové vozidlo je evidované na území štátu, kde má nájomca sídlo alebo miesto podnikania,
b)	motorové vozidlo je prenajaté bez vodiča a vo vozidle sa nachádzajú doklady podľa § 24 písm. d).

§ 26

Povinnosti zahraničného dopravcu

(1)	Povinnosti, ktoré má vnútroštátny dopravca v medzinárodnej cestnej doprave, sa primerane vzťahujú aj na zahraničného dopravcu pri vstupe na územie Slovenskej republiky, ak z medzinárodnej dohody nevyplýva niečo iné.
(2)	Ak zahraničný dopravca opakovane poruší dôležitú povinnosť, ktorá mu v cestnej doprave vyplýva zo zákona alebo z medzinárodnej zmluvy, správny orgán mu zakáže výkon medzinárodnej cestnej dopravy na území alebo cez územie Slovenskej republiky, a to až na päť kalendárnych rokov.

TRETIA ČASŤ

PÔSOBNOSŤ SPRÁVNYCH ORGÁNOV (§ 27-41a)

PRVÁ HLAVA

SPRÁVNE ORGÁNY (§ 27-31)

§ 27

Základné ustanovenia

Správne orgány v cestnej doprave sú

a)	ministerstvo,
b)	krajské úrady dopravy,
c)	iné správne orgány.

§ 28

Ministerstvo

(1)

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky vo veciach cestnej dopravy

vypracúva a predkladá vláde koncepcie a rozvojové programy v oblasti cestnej dopravy,

spolupracuje s ústrednými orgánmi a s inými právnickými osobami vo veciach cestnej dopravy a pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania právnych predpisov v cestnej doprave,

zabezpečuje jednotný informačný systém v cestnej doprave, v rámci toho najmä

1.	každý rok do 31. januára oznamuje Európskej komisii počet dopravcov a počet vydaných kópií povolení Spoločenstva alebo licencií Spoločenstva za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roku,
2.	sleduje a vyhodnocuje vykonávanie prepravy osôb medzi dvoma miestami (kabotáže) v pravidelnej a nepravidelnej autobusovej doprave a oznamuje Európskej komisii údaje podľa osobitného predpisu,^28a
3.	každý rok oznamuje Európskej komisii údaje týkajúce sa cestných kontrol prepravy nebezpečných vecí za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roku.

prideľuje orgánom cudzích štátov prepravné povolenia pre zahraničných dopravcov na vykonávanie medzinárodnej cestnej dopravy na území Slovenskej republiky a rozhoduje, v ktorých prípadoch možno prepravu vykonať bez prepravného povolenia (§ 25 ods. 2),

riadi a kontroluje výkon štátnej správy v cestnej doprave vrátane výkonu štátneho odborného dozoru v cestnej doprave (ďalej len „odborný dozor“),

vykonáva odborný dozor a ukladá pokuty za porušenie povinností podľa § 35 ods. 1 a 2,

odovzdáva prepravné povolenia vnútroštátnym dopravcom na vykonávanie medzinárodnej cestnej dopravy a pri tom spolupracuje so záujmovým združením vnútroštátnych dopravcov (§ 23 ods. 2) a sprostredkúva prepravné povolenia cudzích štátov vnútroštátnym dopravcom v medzinárodnej cestnej doprave (§ 23 ods. 8),

udeľuje a odníma dopravné licencie v medzinárodnej autobusovej doprave (§ 7),

ch)

schvaľuje cestovné poriadky v medzinárodnej autobusovej doprave (§ 13),

spracúva a predkladá návrhy na zmenu podmienok regulácie cien pravidelnej autobusovej dopravy, ak nejde o pravidelnú autobusovú dopravu na území obce,

zakazuje výkon medzinárodnej cestnej dopravy zahraničnému dopravcovi (§ 26 ods. 2),

udeľuje povolenie zahraničnému dopravcovi na vykonanie prepravy medzi dvoma miestami na území Slovenskej republiky (§ 25 ods. 4),

vydáva osvedčenie o odbornej príprave poradcov (§ 20 ods. 10) a osvedčenie o školení vodiča prepravujúceho nebezpečné veci,

poveruje krajský úrad dopravy odovzdávaním jednorazových prepravných povolení (§ 23 ods. 2),

určuje dopravcovi okruh osôb, ktoré budú prepravované v pravidelnej autobusovej doprave za podmienok ním určených, pričom nie sú dotknuté predpisy o regulácii cien podľa osobitného predpisu,¹⁶

vydáva a odníma povolenie Spoločenstva v medzinárodnej nákladnej cestnej doprave (§ 21a),

vydáva a odníma licenciu Spoločenstva v medzinárodnej autobusovej doprave (§ 21b),

vydáva osvedčenie vodiča (§ 21d),

zabezpečuje schválenie, výrobu a distribúciu prepravných povolení pre zahraničných dopravcov, povolení Spoločenstva a licencií Spoločenstva, osvedčení vodiča, potvrdení o vykonávaní medzinárodnej autobusovej dopravy pre vlastnú potrebu alebo na neziskové alebo nekomerčné účely, osvedčení o odbornej spôsobilosti, poverení na výkon štátneho odborného dozoru, osvedčenia o odbornej príprave bezpečnostného poradcu, osvedčenia o školení vodiča prepravujúceho nebezpečné veci.

(2)

Ministerstvo sa splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, v ktorom sa ustanovia

a)	podrobnosti o zriaďovaní a činnosti skúšobných komisií, o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky a o osvedčeniach o odbornej spôsobilosti (§ 3 ods. 6),
b)	podrobnosti o označovaní vozidiel obchodným menom, o technickej základni dopravcu (§ 4 ods. 3) a o označovaní vozidiel v cestnej doprave [§ 8 ods. 1 písm. g), § 17 ods. 4],
c)	vzorový prepravný poriadok pre každý druh cestnej dopravy (§ 5 ods. 3),
d)	podrobnosti o obsahu cestovného poriadku a o postupe jeho zostavovania (§ 13 ods. 8),
e)	podrobnosti o výkone taxislužby a o vybavení a označení osobného auta taxislužby (§ 18 ods. 5),
f)	podrobnosti o finančnej spoľahlivosti dopravcu a o jej preukazovaní (§ 3a ods. 4),
g)	podrobnosti o výkone odborného dozoru a o preukazovaní a preukaze (§ 34 ods. 3),
h)	podrobnosti o náležitostiach návrhu na začatie konania o udelenie, zmenu alebo o zrušenie dopravnej licencie (§ 39 ods. 3),
i)	podrobnosti o odovzdávaní prepravných povolení (§ 23 ods. 11),
j)	podrobnosti o školení a skúškach vodičov a poradcov (§ 20 ods. 12),
k)	podrobnosti o vykonávaní kontrol prepravy nebezpečných vecí na pozemných komunikáciách (§ 20a ods. 4),
l)	vzor sprievodného dokladu pri preprave nebezpečných vecí.

§ 29

Krajský úrad dopravy

(1)

Krajský úrad dopravy

a)	udeľuje a odníma povolenie na nepravidelnú autobusovú dopravu, nákladnú cestnú dopravu a taxislužbu,
b)	odovzdáva vnútroštátnym dopravcom prepravné povolenia, ak je na to poverený ministerstvom (§ 23 ods. 2),
c)	vydáva potvrdenie o vykonávaní medzinárodnej autobusovej dopravy pre vlastnú potrebu alebo na neziskové alebo nekomerčné účely (§ 21b ods. 2),
d)	zriaďuje skúšobné komisie na preukázanie odbornej spôsobilosti a vymenúva a odvoláva ich členov (§ 3 ods. 4).

(2)

Krajský úrad dopravy, ak nejde o pravidelnú autobusovú dopravu,

a)	vykonáva odborný dozor nad cestnou dopravou v kraji a ukladá pokuty za porušenie povinností (§ 35 ods. 1 a 2),
b)	prejednáva priestupky (§ 36),
c)	zabezpečuje organizačne činnosť skúšobných komisií a na návrh skúšobnej komisie vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti,
d)	je zberným miestom údajov pre jednotný informačný systém v cestnej doprave.

§ 29b

Samosprávny kraj

Samosprávny kraj pri výkone samosprávy

a)	udeľuje a odníma dopravnú licenciu na vnútroštátnu pravidelnú autobusovú dopravu,
b)	schvaľuje cestovné poriadky vnútroštátnej autobusovej dopravy,
c)	uzaviera s dopravcom zmluvu o službách a poskytuje dopravcovi úhrady za služby vo verejnom záujme,
d)	vykonáva odborný dozor nad cestnou dopravou v kraji, ak ide o pravidelnú autobusovú dopravu,
e)	ukladá dopravcom pokuty za porušenie povinností (§ 35 ods. 1 a 2),
f)	prejednáva priestupky podľa § 36 a podľa osobitného predpisu,^28b ak boli spáchané na úseku štátnej správy v pôsobnosti samosprávneho kraja,
g)	vedie evidenciu dopravcov, ktorým udelil dopravnú licenciu,
h)	je zberným miestom údajov pre jednotný informačný systém v cestnej doprave vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave.

§ 30

Obec

Obec pri výkone samosprávy

a)	udeľuje a odníma dopravnú licenciu na autobusovú linku nepresahujúcu územie obce,
b)	dáva v konaní o udeľovaní dopravnej licencie na vnútroštátnu a medzinárodnú autobusovú dopravu na dožiadanie správneho orgánu súhlas na zastavovanie v obci na zriadenej zastávke a určuje stanovištia vozidlám dopravcov mimo ich priestorov v obci,
c)	schvaľuje cestovný poriadok autobusovej linky nepresahujúcej územie obce,
d)	uzaviera s dopravcom zmluvu o službách a poskytuje dopravcovi úhrady za služby vo verejnom záujme,
e)	vykonáva odborný dozor nad cestnou dopravou v obci,
f)	ukladá dopravcom pokuty za porušenie povinností (§ 35 ods. 1 a 2),
g)	prejednáva priestupky podľa § 36, ak boli spáchané v pôsobnosti obce.

§ 31

Iné správne orgány

(1)	Policajný zbor na pozemných komunikáciách kontroluje, či vozidlo dopravcu je označené a je vybavené dokladmi podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.^24e
(2)	Colné orgány môžu na území Slovenskej republiky kontrolovať, či zahraničný dopravca v medzinárodnej nákladnej cestnej doprave má overenú kópiu povolenia Spoločenstva alebo prepravné povolenie podľa § 25. Ak zistia nedostatky, môžu zastaviť prepravu a dať podnet správnemu orgánu podľa § 29 na začatie konania o uložení pokuty.

DRUHÁ HLAVA

ODBORNÝ DOZOR (§ 32-34)

§ 32

Základné ustanovenia

Odborným dozorom sa zisťuje, či dopravca a pri prepravách nebezpečných vecí aj odosielateľ alebo príjemca dodržiava povinnosti podľa tohto zákona, podľa medzinárodných dohôd a osobitných predpisov,^24e ktoré sa týkajú vykonávania cestnej dopravy, technickej základne alebo osádky vozidla.

§ 33

Opatrenia na nápravu

(1)

Ak orgán odborného dozoru zistí porušenie povinnosti alebo iný nedostatok v činnosti dopravcu a pri preprave nebezpečných vecí aj odosielateľa a príjemcu, upozorní ho na to a uloží mu, aby ho v určenej lehote odstránil.

(2)

Orgán odborného dozoru môže zastaviť a zrušiť prepravu a dať podnet na odňatie dopravnej licencie, povolenia podľa § 21 alebo povolenia podľa osobitného predpisu,² ak zistí, že

a)	dopravca v určenej lehote zistený nedostatok neodstránil,
b)	dopravca závažným spôsobom alebo opakovane porušil svoje povinnosti dopravcu,
c)	dopravca podniká v cestnej doprave spôsobom, ktorý ohrozuje zdravie alebo životy osôb alebo zvierat, poškodzuje niektorú zložku životného prostredia alebo ohrozuje majetok cestujúcich alebo tretích osôb,
d)	dopravca stratil spôsobilosť na podnikanie alebo finančnú spoľahlivosť,
e)	stav technickej základne, vozidiel alebo osádok vozidiel dopravcu znemožňuje ďalšie podnikanie.

(3)

Správny orgán v spolupráci s Policajným zborom pri kontrole prepravy nebezpečných vecí na pozemných komunikáciách odstaví vozidlo a začne konanie o uložení pokuty, ak

a)	ide o zakázanú prepravu nebezpečných vecí, prepravu zakázaným spôsobom alebo prepravu vozidlom, ktoré nebolo na prepravu nebezpečných vecí schválené alebo chýba osvedčenie o schválení a predstavuje bezprostredné nebezpečenstvo,
b)	nebezpečné veci unikajú,
c)	ide o prepravu voľne uložených nebezpečných vecí v kontajneri, ktorý nie je konštrukčne prevádzkyschopný,
d)	neboli dodržané osobitné ustanovenia medzinárodnej dohody^24a pre zmiešané obaly alebo sa používajú neschválené obaly alebo obaly, ktoré nespĺňajú osobitné predpisy^24a o balení,
e)	neboli dodržané osobitné ustanovenia medzinárodnej dohody^24a o zabezpečení a uložení nákladu alebo o obaloch zmiešaného nákladu,
f)	neboli dodržané prípustné hodnoty naplnenia nádrží alebo obalov,
g)	neboli dodržané ustanovenia obmedzujúce množstvo v jednej dopravnej jednotke,
h)	ide o prepravu nebezpečných vecí bez označenia ich prítomnosti, bez výstražných tabúľ, bezpečnostných značiek a nálepiek na vozidle,
i)	chýbajú údaje o prepravovaných nebezpečných veciach, najmä číslo UN, správny názov a skupina obalov,
j)	vodič nemá platné osvedčenie o školení a skúškach,
k)	sa zistí používanie ohňa, nechráneného svetelného zdroja alebo nedodržanie zákazu fajčenia.

(4)

Správny orgán pri kontrole prepravy nebezpečných vecí na pozemných komunikáciách môže povoliť prepravu a začať konanie o uložení pokuty, ak nie je možná náprava na mieste kontroly, ale nedostatky možno odstrániť po dokončení prepravy, ak

a)	vozidlová súprava pozostáva z viac ako z jedného prívesu alebo návesu,
b)	vozidlo síce nespĺňa technické požiadavky, ale nepredstavuje bezprostredné nebezpečenstvo,
c)	vozidlo nie je vybavené požadovanými funkčnými hasiacimi prístrojmi alebo je hasiaci prístroj nefunkčný; hasiaci prístroj sa pokladá za funkčný, ak chýba len predpísaná plomba alebo značenie doby platnosti; toto však neplatí, ak je hasiaci prístroj viditeľne nefunkčný najmä ak tlakomer ukazuje nulu,
d)	vozidlo nie je vybavené podľa požiadaviek medzinárodnej dohody^24a alebo písomných pokynov odosielateľa,
e)	neboli dodržané údaje o testoch a kontrole a dobe platnosti obalov, stredne veľkých nádob na voľne uložené látky alebo veľkých obalov,
f)	sa prepravujú balenia s poškodeným obalom, stredne veľkých nádob na voľne uložené látky alebo veľké obaly alebo, prázdne nevyčistené obaly,
g)	ide o prepravu baleného tovaru v kontajneri, ktorý nie je konštrukčne vhodný,
h)	cisterny alebo cisternové kontajnery vrátane prázdnych a nevyčistených nie sú riadne zatvorené,
i)	ide o prepravu kombinovaného balenia s vonkajším obalom, ktorý nie je riadne uzatvorený,
j)	na účel označenia vozidla boli použité nesprávne nálepky, výstražné tabule alebo bezpečnostné nálepky,
k)	chýbajú písomné pokyny v súlade s medzinárodnou dohodou,^24a alebo sa písomné pokyny netýkajú prepravovaných vecí,
l)	vozidlo nie je vhodne strážené alebo zaparkované.

(5)

Správny orgán pri kontrole prepravy nebezpečných vecí na pozemných komunikáciách môže povoliť prepravu, ak nie je možná náprava na mieste kontroly, ale nedostatky možno odstrániť neskôr v sídle dopravcu, ak

a)	veľkosť výstražných tabúľ alebo nálepiek alebo veľkosť písmen, čísiel alebo symbolov na tabuliach nezodpovedá ustanoveniam medzinárodnej dohody,^24a
b)	v prepravných dokladoch chýbajú ďalšie údaje okrem údajov podľa odseku 3 písm. i),
c)	vo vozidle nie je osvedčenie o školení vodiča, ale existuje dôkaz o tom, že vodičovi takéto osvedčenie bolo vystavené.

§ 34

Oprávnenia

(1)

Osoba, ktorá je poverená výkonom odborného dozoru, je v súvislosti s kontrolou dopravcu, odosielateľa alebo príjemcu nebezpečných vecí oprávnená

a)	vstupovať do prevádzkových priestorov jeho technickej základne a do vozidiel,
b)	nahliadať do jeho dokladov a evidencií v jeho prevádzkových priestoroch a vo vozidlách,
c)	kontrolovať taxametre, tachografy a iné technické záznamové zariadenia vozidiel,
d)	zisťovať označenie vozidiel a podmienky prepravy cestujúcich a ich batožiny, autobusových zásielok a nákladu,
e)	prepravovať sa v kontrolovanom vozidle, ak kontrolný úkon možno vykonať iba v pohybujúcom sa vozidle.

(2)

Osoba podľa odseku 1 sa preukazuje preukazom správneho orgánu, ktorý obsahuje údaje o nej a o rozsahu jej oprávnenia.

(3)

Podrobnosti o výkone odborného dozoru a o preukazovaní a preukaze ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

TRETIA HLAVA

SANKCIE (§ 35-36)

§ 35

Pokuty

(1)

Správny orgán uloží pokutu do 6 638,78 eura

a)	tomu, kto vykonáva cestnú dopravu bez povolenia správneho orgánu podľa tohto zákona (§ 2),
b)	dopravcovi, ktorý poruší všeobecné povinnosti dopravcu (§ 4) alebo osobitné povinnosti dopravcu (§ 8),
c)	dopravcovi, ktorý porušuje povinnosti uložené v rozhodnutí o udelení dopravnej licencie (§ 7 ods. 3),
d)	dopravcovi, ktorý prenechá výkon pravidelnej autobusovej dopravy inému dopravcovi alebo prevedie autobusovú linku bez súhlasu správneho orgánu (§ 7 ods. 5), alebo svojvoľne prestane vykonávať pravidelnú autobusovú dopravu, alebo zruší, alebo opustí autobusovú linku bez súhlasu správneho orgánu (§ 7 ods. 6),
e)	vlastníkovi alebo správcovi autobusovej stanice, ktorý poruší povinnosť poskytnúť služby všetkým dopravcom, ktorí majú na nej zastávku (§ 16 ods. 1),
f)	vlastníkovi alebo správcovi pozemnej komunikácie, ktorý nestrpí zriadenie zastávky a umiestnenie jej označníka alebo ďalšieho zariadenia a ich údržbu a opravy (§ 16 ods. 2),
g)	dopravcovi, ktorý neumožní inému oprávnenému dopravcovi používať zastávku (§ 16 ods. 3),
h)	dopravcovi, ktorý porušuje zákaz prepravy autobusových zásielok a stojacich cestujúcich mimo obce (§ 17 ods. 3),
i)	dopravcovi, ktorý porušuje povinnosti pri výkone taxislužby (§ 18), v nákladnej cestnej doprave (§ 19 a 20) a v medzinárodnej cestnej doprave (§ 21, 21a až 21d, 24, 24a, § 25 ods. 2 a 4 a § 26 ods. 1),
j)	dopravcovi, ktorý porušuje povinnosti pri preprave nebezpečných vecí (§ 20 ods. 6 a 8),
k)	odosielateľovi, ktorý porušuje povinnosti v súvislosti s prepravou nebezpečných vecí (§ 20 ods. 5 a 8),
l)	príjemcovi, ktorý porušuje povinnosti v súvislosti s prepravou nebezpečných vecí (§ 20 ods. 7),
m)	dopravcovi a v súvislosti s prepravou nebezpečných vecí aj odosielateľovi a príjemcovi, ktorý marí výkon odborného dozoru alebo v určenej lehote neodstráni zistené nedostatky (§ 33 a 34).

(2)

Správny orgán uloží za konanie podľa odseku 1 pokutu od 6 638,78 eura do 16 596,96 eura,

a)	ak ide o opakovanú pokutu,
b)	ak konaním bola spôsobená havária s následkami na živote a zdraví osôb alebo so škodou na majetku alebo na zložkách životného prostredia.

(3)

Pri určení výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť konania, na jeho následky, na okolnosti a dĺžku jeho trvania.

(4)

Pokutu možno uložiť do jedného roku odo dňa, v ktorom sa správny orgán dozvedel o konaní podľa odseku 1; najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k takémuto konaniu došlo. V prípade udelenia dopravnej licencie podľa § 30 možno pokutu uložiť do šiestich mesiacov odo dňa, v ktorom sa správny orgán dozvedel o konaní podľa odseku 1.

(5)

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu, samosprávneho kraja [§ 29b písm. e)] a obce [§ 30 písm. f)].

§ 36

Priestupky

(1)

Priestupku na úseku cestnej dopravy sa dopustí ten, kto

narúša bezpečnú, pokojnú a pohodlnú prepravu cestujúcich, najmä obťažovaním cestujúcich a osádky vozidla hlukom alebo zápachom, dopravou nevhodnej batožiny a zvierat alebo znečistením vozidla,

neposlúchne pokyn alebo príkaz vodiča, iného člena osádky vozidla, revízora alebo dispečera na zaistenie bezpečnosti cestujúcich alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,

sa neoprávnene zdržiava v priestoroch dopravcu, ktoré nie sú určené pre cestujúcich, alebo vo vozidle, ktoré nevykonáva cestnú dopravu, a neposlúchne výzvu na ich opustenie,

sa ako vodič motorového vozidla pri preprave nebezpečných vecí nepresvedčí alebo nezabezpečí, aby

1.	sa vo vozidle nachádzala predpísaná osobitná výbava podľa požiadaviek medzinárodnej dohody^24a alebo písomných pokynov,
2.	sa vo vozidle nachádzali riadne vyplnené sprievodné doklady, ktoré je povinný spracovať a poskytnúť odosielateľ,
3.	cisterny alebo cisternové kontajnery vrátane prázdnych a nevyčistených boli správne uzatvorené,
4.	na účel označenia vozidla prepravujúceho nebezpečné veci boli použité správne výstražné tabule alebo bezpečnostné nálepky a aby po vyložení a vyčistení vozidla boli výstražné tabule a bezpečnostné nálepky z vozidla odstránené alebo inak znefunkčnené,
5.	vo vozidle boli písomné pokyny a doklady od vozidla v súlade s medzinárodnou dohodou,^24a
6.	mal so sebou osvedčenie o školení vodiča prepravujúceho nebezpečné veci,
7.	vozidlo bolo vhodne strážené alebo zaparkované, ak to vyžaduje medzinárodná dohoda.^24a

(2)

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) možno uložiť pokutu do 66,39 eura a za priestupok podľa odseku 1 písm. d) pokutu do 331,94 eura a v blokovom konaní do 165,97 eura.

(3)

Výnosy z pokút za priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu, samosprávneho kraja [§ 29b písm. f)] a obce [§ 30 písm. g)].

ŠTVRTÁ HLAVA

KONANIE (§ 37-41a)

§ 37

Základné ustanovenia

(1)

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,²⁹ ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2)

Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na

a)	prideľovanie prepravných povolení pre zahraničných dopravcov orgánom cudzích štátov s výnimkou prepravných povolení v medzinárodnej pravidelnej autobusovej doprave,
b)	odovzdávanie prepravných povolení cudzieho štátu vnútroštátnym dopravcom na vykonávanie medzinárodnej cestnej dopravy,
c)	sprostredkovanie prepravného povolenia cudzieho štátu vnútroštátnemu dopravcovi,
d)	zriaďovanie skúšobných komisií na preukazovanie odbornej spôsobilosti a na vymenúvanie ich členov,
e)	schvaľovanie cestovných poriadkov a ich zmien,
f)	udeľovanie súhlasu s umiestnením zastávky a určenie názvu zastávky,
g)	určovanie stanovišťa vozidiel dopravcu v obci,
h)	vydávanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti,
i)	vydávanie osvedčenia o odbornej príprave poradcov,
j)	vydávanie povolenia Spoločenstva v medzinárodnej nákladnej cestnej doprave,
k)	vydávanie licencie Spoločenstva v medzinárodnej autobusovej doprave,
l)	vydávanie osvedčenia vodiča,
m)	vydávanie potvrdení o vykonávaní medzinárodnej autobusovej dopravy pre vlastnú potrebu.

(3)

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.³⁰

(4)

V blokovom konaní môžu priestupky [§ 36 ods. 1 písm. b) až d)] prejednávať³¹ aj revízori dopravcu.

§ 38

Miestna príslušnosť

(1)	Na konanie o udelení a odňatí dopravnej licencie je príslušný samosprávny kraj, na ktorého území je východisková zastávka autobusovej linky, ktorej zriadenie sa má povoliť. Ten v konaní rozhoduje po dohode so samosprávnym krajom, v ktorého územnom obvode sa predpokladá zriadenie nácestnej autobusovej zastávky.
(2)	Na konanie o udelení a odňatí povolenia (§ 29) je príslušný krajský úrad dopravy, v ktorého územnom obvode má fyzická osoba trvalý pobyt alebo právnická osoba sídlo.

§ 39

Náležitosti návrhu

(1)

Návrh na začatie konania o udelenie dopravnej licencie obsahuje popri všeobecných náležitostiach³²

a)	údaje, ktorými sa preukazujú všeobecné podmienky³ a osobitná podmienka na podnikanie v cestnej doprave (§ 2 ods. 4),
b)	formu pravidelnej autobusovej dopravy (§ 6 ods. 2), a ak má ísť o osobitnú pravidelnú autobusovú dopravu, aj uvedenie prepravcu a okruhu cestujúcich,
c)	údaje o navrhovanej autobusovej linke s uvedením zastávok,
d)	údaje o počte a o odbornej spôsobilosti členov osádok vozidiel, o vozidlách a o technickej základni (§ 4 ods. 1),
e)	prepravný poriadok a návrh cestovného poriadku,
f)	deň začatia, prípadne skončenia podnikania na autobusovej linke.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na konanie o zmene a o zrušení dopravnej licencie.

(3)

Podrobnosti o náležitostiach návrhu podľa odsekov 1 a 2 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

§ 40

Podklad rozhodnutia

(1)	Správny orgán v konaní o udelenie dopravnej licencie dožiada štátne orgány, samosprávne kraje a iné právnické osoby, ktorých stanoviská a pripomienky sú potrebné na rozhodnutie, najmä samosprávne kraje, v ktorých územných obvodoch majú byť nácestné zastávky a cieľová zastávka, obce, v ktorých majú byť zastávky, správcu ciest, po ktorých má viesť trasa autobusovej linky, a útvar Policajného zboru.
(2)	Ak správny orgán nariadi ústne pojednávanie alebo ohliadku, prizve všetky dožiadané orgány a osoby a požiada ich, aby svoje stanoviská a pripomienky uplatnili najneskôr na tomto pojednávaní alebo na tejto ohliadke. Správny orgán na neskôr uplatnené stanoviská a pripomienky neprihliadne a rozhodne v rozsahu podkladu rozhodnutia.
(3)	Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na udeľovanie súhlasu obce s umiestnením zastávky a určovanie stanovišťa vozidiel dopravcu v obci.
(4)	Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa primerane vzťahujú aj na zmenu a zrušenie dopravnej licencie.

§ 41

Náležitosti dopravnej licencie

Správny orgán okrem predpísaných náležitostí³³ v dopravnej licencii uvedie najmä

a)	údaje o autobusovej linke a jej zastávkach,
b)	podmienky na vykonávanie pravidelnej autobusovej dopravy,
c)	deň začatia, prípadne skončenia pravidelnej autobusovej dopravy.

§ 41a

Náležitosti žiadosti a povolenia

(1)

Žiadosť o vydanie povolenia na vykonávanie nepravidelnej autobusovej dopravy, nákladnej cestnej dopravy alebo taxislužby, ak ide o právnickú osobu, musí obsahovať

a)	obchodné meno, sídlo, právnu formu, ako aj meno, priezvisko a trvalý pobyt osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, identifikačné číslo, ak bolo pridelené,
b)	druh dopravy,
c)	počet a druh vozidiel, ktorými sa má doprava vykonávať,
d)	doklady, ktoré umožnia správnemu orgánu posúdiť bezúhonnosť (§ 2), odbornú spôsobilosť zodpovedného zástupcu (§ 3) a finančnú spoľahlivosť žiadateľa (§ 3a).

(2)

Žiadosť o vydanie povolenia na vykonávanie nepravidelnej autobusovej dopravy, taxislužby alebo nákladnej cestnej dopravy, ak ide o fyzickú osobu, musí obsahovať

a)	meno, priezvisko a trvalý pobyt žiadateľa,
b)	meno, priezvisko a trvalý pobyt zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený,
c)	obchodné meno,
d)	druh dopravy, počet a druh vozidiel, ktorými sa má doprava vykonávať,
e)	doklady, ktoré umožnia správnemu orgánu posúdiť bezúhonnosť, odbornú spôsobilosť žiadateľa alebo zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený, a finančnú spoľahlivosť žiadateľa.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na konanie o zmene a o zrušení povolenia.

(4)

Správny orgán okrem predpísaných náležitostí³³ v povolení uvedie najmä

a)	druh dopravy,
b)	počet vozidiel, ktorými sa má doprava vykonávať,
c)	meno zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený.

ŠTVRTÁ ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA (§ 42-44)

§ 42

Prechodné ustanovenia

(1)	Dopravca, ktorý nespĺňa osobitnú podmienku podľa tohto zákona (§ 2 ods. 4 a § 3), preukáže jej splnenie správnemu orgánu, ktorý mu povolil podnikanie v cestnej doprave, do 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak jeho oprávnenie stráca platnosť. Povoľovať podnikanie v cestnej doprave bez vyžadovania osobitnej podmienky možno do 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(2)	Dopravca, ktorý vykonáva pravidelnú autobusovú dopravu zo zákona alebo na základe povolenia podľa doterajších predpisov, požiada do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona o udelenie dopravnej licencie podľa tohto zákona, inak jeho oprávnenie stráca platnosť. V konaní o udelenie dopravnej licencie tomuto dopravcovi sa nedokazujú údaje, ktoré sú správnemu orgánu známe alebo už boli preukázané v konaní o povolenie podľa doterajších predpisov.
(3)	Finančná spoľahlivosť podľa tohto zákona (§ 22 ods. 4) sa po prvý raz zisťuje za účtovný rok 1996.

§ 42a

Dopravca (§ 4 ods. 1), ktorý vykonával medzinárodnú nepravidelnú autobusovú dopravu, medzinárodnú nákladnú cestnú dopravu alebo medzinárodnú taxislužbu pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a uvažuje o vykonávaní tejto dopravy aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, podá do 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona krajskému úradu žiadosť o vydanie povolenia na vykonávanie tejto dopravy doloženú vyhlásením o splnení podmienok podľa tohto zákona.

§ 42b

(1)	Dopravca, ktorý vykonáva vnútroštátnu pravidelnú autobusovú dopravu na základe dopravnej licencie udelenej podľa doterajších predpisov, požiada do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona o udelenie dopravnej licencie podľa tohto zákona, inak táto dopravná licencia stráca platnosť.
(2)	Konanie o pokutách a priestupkoch začaté pred účinnosťou tohto zákona dokončia orgány podľa doterajších predpisov.

§ 42c

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty a Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

Prechodné ustanovenie účinné od 1. júna 2010

(§ 42d)

§ 42d

Živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie vnútroštátnej nepravidelnej autobusovej dopravy, vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy, vnútroštátnej taxislužby vydané pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za povolenie na vykonávanie vnútroštátnej cestnej dopravy vydané podľa tohto zákona.

Záverečné ustanovenia

(§ 43-44)

§ 43

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa:

1.	§ 24 zákona č. 311/1948 Zb. o národných dopravných podnikoch,
2.	zákon č. 68/1979 Zb. o cestnej doprave a vnútroštátnom zasielateľstve v znení zákona č. 118/1990 Zb.,
3.	§ 23 ods. 1 písm. e), f) a h) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
5.	vládne nariadenie č. 44/1954 Zb. o organizácii verejnej dopravy v odbore Ministerstva dopravy v znení zákona č. 51/1955 Zb., vládneho nariadenia č. 7/1956 Zb., vládneho nariadenia č. 34/1958 Zb. a zákona č. 65/1965 Zb.,
6.	vyhláška Ministerstva dopravy č. 127/1964 Zb. o mestskom prepravnom poriadku v znení vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 151/1971 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 118/1973 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 123/1979 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 44/1985 Zb. a vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 462/1992 Zb.,
7.	vyhláška Ministerstva dopravy č. 133/1964 Zb. o cestnom prepravnom poriadku v znení vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 122/1979 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 74/1981 Zb. a vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 106/1984 Zb.,
8.	vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 109/1976 Zb. o niektorých opatreniach na vykonávanie Európskej dohody o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR),
9.	vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 122/1979 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej doprave a vnútroštátnom zasielateľstve v znení vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 84/1992 Zb.,
10.	vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 123/1979 Zb. o mestskej hromadnej doprave,
11.	vyhláška Federálneho ministerstva spojov č. 135/1980 Zb., ktorou sa vydáva Poriadok Poštovej novinovej služby,
12.	vyhláška Federálneho ministerstva dopravy a spojov č. 78/1989 Zb. o právach a povinnostiach pošty a jej používateľov (poštový poriadok) v znení vyhlášky Federálneho ministerstva spojov č. 59/1991 Zb.,
13.	úprava Federálneho ministerstva spojov z 8. novembra 1978 č. 16 502/22/78, ktorou sa vyhlasujú zmeny a doplnky Poštového poriadku (reg. v čiastke 32/1978 Zb.),
14.	úprava Federálneho štatistického úradu a Federálneho ministerstva financií zo 7. decembra 1979 č. 3704/79-03 a č. XV./4-18 806/79, ktorou sa vyhlasujú vzory prvotných záznamov a bežných zápisov pre oblasť cestnej automobilovej dopravy (reg. v čiastke 23/1980 Zb.).
15.	Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 151/2003 Z. z. o preukazovaní predpokladanej straty z poskytovania výkonov vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave.

§ 44

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 1996.

Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Vladimír Mečiar v. r.

Príloha č. 1 k zákonu č. 168/1996 Z. z. v znení zákona č. 43/2007 Z. z.

POŽIADAVKY NA POSÚDENIE KVALITY VEREJNEJ OSOBNEJ DOPRAVY

Požiadavky na posúdenie kvality osobnej dopravy sú definované v STN EN 13816 – Preprava. Logistika a služby. Verejná osobná doprava. Definícia, ciele a meranie kvality služby.

Príloha č. 2 k zákonu č. 168/1996 Z. z. v znení zákona č. 43/2007 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica Komisie 2004/111/ES z 9. decembra 2004, ktorou sa po piatykrát prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 94/55/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzhľadom na prepravu nebezpečného tovaru cestnou dopravou (Ú. v. ES L 365, 10. 12. 2004).

Smernica Komisie 2004/112/ES z 13. decembra 2004, ktorou sa prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 95/50/ES o jednotných postupoch kontroly cestnej prepravy nebezpečného tovaru (Ú. v. ES L 367, 14. 12. 2004).

Smernica Rady 96/35/ES z 3. júna 1996 o menovaní a odbornej kvalifikácii bezpečnostných poradcov pre prepravu nebezpečného tovaru cestnou, železničnou a vnútrozemskou vodnou dopravou ( Ú. v. ES L 145, 19. 6. 1996).

Smernica Rady 94/55/ES z 21. novembra 1994 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzhľadom na prepravu nebezpečného tovaru cestnou dopravou ( Ú. v. ES L 319, 12. 12. 1994) v znení príloh A a B k smernici Rady 94/55/ES z 21. novembra 1994 (Ú. v. ES L 275, 28. 10. 1996), smernice Komisie 96/86/ES z 13. decembra 1996 (Ú. v. ES L 335, 24. 12. 1996), zmien príloh A a B k smernici Rady 95/55/ES podľa oznámenia Komisie 96/86/ES (Ú. v. ES L 251, 15. 9. 1997), smernice Komisie 1999/47/ES z 21. mája 1999 (Ú. v. ES L 169, 5. 7. 1999), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/61/ES z 10. októbra 2000 (Ú. v. ES L 279, 1. 11. 2000), smernice Komisie 2001/7/ES z 29. januára 2001 (Ú. v. ES L 30, 1. 2. 2001), rozhodnutia Komisie 2002/886/ES zo 7. novembra 2002 (Ú. v. ES L 308, 9. 11. 2002) a smernice Komisie 2003/28/ES zo 7. apríla 2003 (Ú. v. ES L 90, 8. 4. 2003).

Smernica Rady č. 95/50/ES zo 6. októbra 1995 o jednotných postupoch kontroly cestnej prepravy nebezpečných vecí (Ú. v. ES L 249, 17. 10. 1995) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/26/ES zo 7. mája 2001 (Ú. v. ES L 168, 23. 6. 2001).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30. 9. 2008) v znení rozhodnutia Komisie 2009/240/ES ( Ú. v. EÚ L 71, 17. 3. 2009 ) a smernice Komisie 2010/61/EÚ z 2. septembra 2010 (Ú. v. EÚ L 233, 3. 9. 2010).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 120, 15. 5. 2009).

Poznámky pod čiarou:

§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Nariadenie Rady (EHS) č. 684/92 zo 16. marca 1992 o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi (Ú. v. ES L 74, 20.3.1992) v platnom znení.
Nariadenie Rady (EHS) č. 881/92 z 26. marca 1992 o prístupe na trh v preprave tovaru cestnou dopravou v rámci Spoločenstva na územie alebo z územia jedného členského štátu, alebo pri prechode cez územie jedného alebo viacerých členských štátov (Ú. v. ES L 95, 9. 4. 1992) v platnom znení.

§ 6 zákona č. 455/1991 Zb.

§ 8 zákona č. 455/1991 Zb.

§ 7 ods. 2 a § 11 zákona č. 455/1991 Zb.

§ 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

§ 6 ods. 4 Obchodného zákonníka.

§ 78 ods. 1, § 94, § 110 ods. 1 a § 163 Obchodného zákonníka.

Čl. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 684/92 zo 16. marca 1992 o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi (Ú. v. ES L74, 20.3.1992) v platnom znení. Čl. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 881/92 z 26. marca 1992 o prístupe na trh v preprave tovaru cestnou dopravou v rámci Spoločenstva na územie alebo z územia jedného členského štátu, alebo pri prechode cez územie jedného alebo viacerých členských štátov (Ú. v. ES L 95, 9. 4. 1992) v platnom znení.

§ 427, 764 a 769 Občianskeho zákonníka.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

§ 760 a 765 Občianskeho zákonníka.§ 610 Obchodného zákonníka.Dohoda o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave – CMR.

§ 762 Občianskeho zákonníka.

Čl. 2 bod 1.2. nariadenia Rady (EHS) č. 684/92 zo 16. marca 1992 o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi (Ú. v. ES L74, 20.3.1992) v platnom znení.

§ 261 ods. 6 Obchodného zákonníka.§ 663 a nasl. Občianskeho zákonníka.

§ 476 a nasl. Obchodného zákonníka.

§ 761 a 762 Občianskeho zákonníka.

§ 764 Občianskeho zákonníka.

§ 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 158/2011 Z. z. o podpore energeticky a environmentálne úsporných motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 16 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

Čl. 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 3. 12. 2007).

Čl. 5 ods. 4 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007.

§ 24 ods.1 písm. a), § 135 až 149 a § 152 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007.

Čl. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007.

§ 56 Obchodného zákonníka.

Čl. 5 ods. 4 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007.

§ 2 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb.o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

Čl. 4 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007.

§ 151n a nasl. Občianskeho zákonníka.

§ 151n a nasl. Občianskeho zákonníka.

§ 151n a nasl. Občianskeho zákonníka.

§ 26 a príloha č. 3 skupina 314 - Ostatné por. č. 12 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

§ 6 a 7 zákona č. 505/1990 Zb. o metrológii.

§ 762 Občianskeho zákonníka.

Napríklad zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb. o Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR), nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 206/1988 Zb. o jedoch a niektorých iných látkach škodlivých zdraviu, zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1993 Z. z, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 61/1983 Zb. o Dohode o medzinárodných prepravách skaziteľných potravín a o špecializovaných prostriedkoch určených na tieto prepravy (ATP).

Vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 61/1983 Zb. o Dohode o medzinárodných prepravách skaziteľných potravín a o špecializovaných prostriedkoch určených na tieto prepravy (ATP).

§ 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.

Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb. o Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR).

Napríklad zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 238/2006 Z. z., zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.