osobou fyzická osoba alebo právnická osoba, ak zo súvislostí nevyplýva, že ide iba o fyzickú osobu alebo iba o právnickú osobu,

slovenskou osobou fyzická osoba s trvalým pobytom¹ alebo právnická osoba so sídlom, podnikom alebo s organizačnou zložkou² v Slovenskej republike (ďalej len „tuzemsko“); ostatné osoby sú zahraničné osoby,

colným štatútom postavenie tovaru, ktoré vyjadruje, že ide o slovenský alebo o zahraničný tovar,

tovarom všetky hnuteľné hmotné veci a elektrická energia uvedené v kombinovanej nomenklatúre colného sadzobníka,

slovenským tovarom

zahraničným tovarom iný tovar ako tovar uvedený v písmene e); slovenský tovar prepustením do colného režimu vývozu stráca svoj colný štatút; ustanovenia o tranzite tým nie sú dotknuté,

tovarom neobchodného charakteru tovar, ktorý je príležitostne prepustený do navrhnutého colného režimu a ktorý je vzhľadom na druh a množstvo určený výlučne na potrebu alebo na spotrebu príjemcu alebo cestujúceho a členov jeho domácnosti alebo sa má odovzdať ako dar,

colným dlhom povinnosť osoby zaplatiť príslušné dovozné clo, dane³ a iné platby pri dovoze alebo v súvislosti s dovozom tovaru (colný dlh pri dovoze) alebo príslušné vývozné clo (colný dlh pri vývoze),

colnou kontrolou vykonávanie osobitných úkonov colnými orgánmi v rámci colného dohľadu, najmä kontrola zásielok, zisťovanie a overovanie vlastností tovaru, preverovanie existencie a pravosti dokladov a listín, kontrola účtovných dokladov a iných záznamov, kontrola dopravných prostriedkov, kontrola batožín a iného tovaru prevážaného osobami alebo iným osobám, vykonávanie úradných zisťovaní a vykonávanie prehliadok osôb s cieľom zabezpečiť dodržiavanie colných predpisov,

colne schváleným určením

colným režimom (ďalej len „režim“)

colným vyhlásením úkon vykonaný formou ustanovenou colnými predpismi, ktorým deklarant navrhuje režim, do ktorého sa má tovar prepustiť, alebo navrhuje tento režim skončiť a oznamuje údaje požadované colnými orgánmi na použitie tohto režimu v súlade s colnými predpismi,

predložením tovaru oznámenie príchodu tovaru colným orgánom do vyhradeného priestoru colného orgánu, colného priestoru alebo na iné miesto ustanovené alebo schválené colnými orgánmi, vykonané na účely colného dohľadu ustanoveným spôsobom,

držiteľom režimu osoba, na ktorej účel bolo vykonané colné vyhlásenie, alebo osoba, na ktorú boli prevedené práva a povinnosti z colného režimu,

dlžníkom osoba, ktorej bola uložená povinnosť splniť colný dlh rozhodnutím colného orgánu.

Colným územím sa rozumie územie Slovenskej republiky vrátane jeho vzdušného priestoru, vodných plôch a tokov.

Colným pohraničným pásmom sa rozumie časť colného územia, ktorého hranica je vymedzená vzdušnou čiarou vo vzdialenosti do 25 km od štátnych hraníc do vnútrozemia, a kruhové územie okolo colných letísk s polomerom do 25 km.

Colné územie, ktoré nie je colným pohraničným pásmom, je colným vnútrozemím.

Priebeh hranice colného pohraničného pásma vo vnútrozemí ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Deklarantom sa rozumie osoba, ktorá robí colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo osoba, v ktorej mene bolo colné vyhlásenie urobené.

Colné vyhlásenie môže urobiť každý, kto môže v súlade s colnými predpismi príslušnému colnému orgánu predložiť tovar, na ktorý sa colné vyhlásenie vzťahuje, alebo zabezpečí jeho predloženie so všetkými dokladmi ustanovené colnými predpismi, ktoré upravujú režim, do ktorého je tovar navrhnutý.

Na colné konanie si každý môže určiť zástupcu. Zastúpenie môže byť

Zástupca musí vyhlásiť, že koná na účet zastúpenej osoby, a špecifikovať, či ide o zastúpenie priame alebo nepriame. Osoba, ktorá nevyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby, alebo vyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby bez plnomocenstva, sa považuje za osobu konajúcu vo vlastnom mene a na svoj účet.

Zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve alebo inej zmluvy.⁴

Pri zastúpení podľa odseku 3 písm. b) z právnych úkonov tohto zastúpenia vznikajú práva a povinnosti nepriamemu zástupcovi aj osobe, v ktorej prospech sa vyhlásenie urobilo.

Ak z prijatia colného vyhlásenia vyplývajú pre určitú osobu osobitné povinnosti, môže byť colné vyhlásenie urobené iba touto osobou a na jej účet.

Deklarantom môže byť iba slovenská osoba.

Ustanovenie odseku 8 sa nevzťahuje na prípady, keď je podané colné vyhlásenie

Každý môže od colných orgánov požadovať informáciu o colných predpisoch uplatňovaných v konkrétnom prípade. Ak sa žiadosť, ktorá sa vzťahuje na tovar obchodného charakteru, nevzťahuje na skutočne zamýšľaný dovoz alebo vývoz, colné orgány nie sú povinné túto informáciu podať.

Colné orgány na základe písomnej žiadosti vydávajú rozhodnutie o nomenklatúrnom zaradení tovaru alebo o pôvode tovaru (ďalej len „záväzná informácia“). K žiadosti musia byť pripojené potrebné vzorky alebo, ak to nie je vzhľadom na povahu tovaru možné, zobrazenie a technický popis tovaru. Každá žiadosť sa môže týkať len jedného druhu tovaru. Ak si príslušný colný orgán vyžiada na správne posúdenie veci znalecký posudok alebo vykonanie analýzy tovaru, uhrádza náklady na vyhotovenie znaleckého posudku alebo na vykonanie analýzy žiadateľ záväznej informácie.

Záväzná informácia o pôvode tovaru musí byť vydaná najneskôr do 150 kalendárnych dní odo dňa prijatia žiadosti príslušným colným orgánom.

Záväzná informácia podaná písomne je počas šiestich rokov záväzná, ak nie je týmto zákonom ustanovené inak.

Záväzná informácia platí len vo vzťahu k osobe, ktorej bola vydaná na účely nomenklatúrneho zaradenia tovaru, a na tovar, ktorý je uvedený v colnom vyhlásení prijatom po vydaní záväznej informácie. Osoba, ktorej bola záväzná informácia vydaná, musí preukázať, že tovar uvedený v colnom vyhlásení v celom rozsahu zodpovedá tovaru, ktorý je opísaný v záväznej informácii.

Ak bola záväzná informácia vydaná na základe nepresných alebo neúplných údajov žiadateľa, colné orgány, ktoré ju vydali, ju zrušia. Colné orgány zrušia záväznú informáciu aj v prípade, ak sa dodatočne zistia závažné dôvody na zaradenie tovaru do inej podpoložky colného sadzobníka.

Záväzná informácia stráca platnosť,

Stratu platnosti alebo zrušenie záväznej informácie musia colné orgány oznámiť osobe, ktorej bola vydaná.

Ak je záväzná informácia neplatná z dôvodov uvedených v odseku 7 písm. b) a c), môže osoba, ktorej bola informácia vydaná, záväznú informáciu použiť ešte tri mesiace odo dňa oznámenia jej neplatnosti, ak na základe tejto záväznej informácie uzavrela záväzné zmluvy o predaji alebo o nákupe tovaru. Ak je informácia neplatná z dôvodu uvedeného v odseku 7 písm. a), môže byť lehota, počas ktorej môže byť záväzná informácia používaná aj po zrušení jej platnosti, ustanovená všeobecne záväzným právnym predpisom, s ktorým je v rozpore.

Na postup colných orgánov pri vydávaní záväzných informácií sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.⁷

Colnú správu tvorí colné riaditeľstvo a colné úrady (ďalej len „colné orgány“).

Colné orgány sú orgánmi štátnej správy, ktoré plnia najmä úlohy v oblasti colníctva, colných sadzieb, colnej hodnoty a nomenklatúrneho zaraďovania a označovania pôvodu tovaru, colnej štatistiky, úlohy podľa osobitných predpisov⁸ medzinárodných zmlúv,⁹ ktorými je Slovenská republika viazaná, a v ďalších oblastiach určených týmto zákonom alebo osobitným zákonom.

Colné orgány vykonávajú aj správu

Colné orgány spolupracujú najmä so Svetovou colnou organizáciou, Svetovou organizáciou obchodu – WTO a s colnými správami iných štátov v rozsahu vymedzenom ministerstvom.

Colné riaditeľstvo je územným colným orgánom, ktorý vykonáva svoju pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky.

Colné riaditeľstvo je rozpočtovou organizáciou.

Colné riaditeľstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) .

Colné riaditeľstvo plní najmä tieto úlohy:

Colné úrady sú colnými orgánmi, ktoré vykonávajú svoju územnú pôsobnosť v ustanovenom pracovnom obvode. V územnom obvode kraja vytvoreného podľa osobitného zákona môže byť zriadených viac colných úradov.

Na zabezpečenie efektívnejšieho uplatňovania colného dohľadu zriaďuje colné riaditeľstvo na návrh colného úradu v rámci územného obvodu colného úradu colné stanice a pobočky colného úradu, ktoré majú právomoc a pôsobnosť colného úradu v rozsahu vymedzenom colným riaditeľstvom.

V územnom obvode okresu vytvoreného podľa osobitného zákona môže byť zriadených viac pobočiek colných úradov a viac staníc colných úradov alebo nemusí byť zriadená ani jedna pobočka alebo ani jedna stanica.

Na čele colného úradu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ colného riaditeľstva. Na čele colnej stanice a pobočky colného úradu je vedúci, ktorého vymenúva a odvoláva riaditeľ colného úradu.

Colné úrady na železničných staniciach, v prístavoch, na letiskách, na poštách a na iných miestach, ak vykonávajú vstupný a výstupný colný dohľad, sú pohraničnými colnými úradmi. Ostatné colné úrady sú vnútrozemskými colnými úradmi.

Colný úrad plní najmä tieto úlohy:

Dovozným clom sa rozumie clo vyberané pri dovoze tovaru.

Vývozným clom sa rozumie clo vyberané pri vývoze tovaru.

Antidumpingovým clom sa rozumie clo vyberané z dovážaného tovaru, ktorý je predmetom dumpingu.

Vyrovnávacím clom sa rozumie osobitné clo vyberané na účely vyrovnania prémie alebo subvencie, ktorá bola priamo alebo nepriamo poskytnutá na zhotovenie, výrobu alebo na vývoz tovaru.

Odvetným clom sa rozumie prirážka k colnej sadzbe, prípadne zavedenie osobitného cla z tovaru, ktorý podľa colného sadzobníka clu nepodlieha, určené na prechodný čas z dôvodov hospodárskej odvety na tovar dovážaný zo štátu, ktorý diskriminuje Slovenskú republiku v hospodárskych vzťahoch.

Výšku vyrovnávacieho cla a odvetného cla ustanoví vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením. Spôsob určovania antidumpingového cla ustanoví osobitný zákon.

Dovoznému clu podlieha všetok dovážaný tovar s výnimkou tovaru, ktorý je v colnom sadzobníku výslovne označený ako tovar bez cla.

Vývoznému clu podlieha vyvážaný tovar len vtedy, ak colný sadzobník výslovne takéto clo ustanovuje.

Clu nepodlieha tovar, ktorý je v medzinárodných zmluvách výslovne označený ako tovar bez cla.

Od cla je oslobodený tovar, pri ktorom to vzhľadom na jeho konečné použitie vyžaduje všeobecný záujem. Prípady, keď je tovar oslobodený od cla vzhľadom na jeho konečné použitie, ako aj podmienky, za ktorých je tovar oslobodený od cla, ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Od cla je oslobodený tovar dovážaný zahraničnými osobami, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv.¹³ Podmienky a rozsah oslobodenia tohto tovaru od cla ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Ak niektorý štát neposkytuje oslobodenie od cla na tovar dovážaný z tuzemska v rozsahu, ktorý zodpovedá rozsahu upravenému všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva, môže ministerstvo pre dovoz tovaru z tohto štátu oslobodenie od cla obmedziť alebo odoprieť.

Ak bol tovar, ktorý podlieha clu, čiastočne alebo úplne oslobodený od dovozného cla, colný orgán na základe všeobecne záväzného právneho predpisu určí, že najdlhšie počas troch rokov odo dňa prepustenia tovaru sa tento môže používať len na určitý účel a nemôže zmeniť vlastníka ani byť daný iným osobám do užívania.

Ak vznikol colný dlh, vymeriava sa clo podľa sadzieb, ktoré sú ustanovené colným sadzobníkom (ďalej len „colná sadzba“), a to zo základu ustanoveného týmto zákonom.

Colné sadzby a merné jednotky colného sadzobníka ustanoví a colný sadzobník vydáva vláda nariadením.

Z tovaru neobchodného charakteru môže byť clo vymerané podľa jednotnej colnej sadzby. Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, v ktorých prípadoch sa použije jednotná colná sadzba na vymeranie cla, a jej výšku.

Ministerstvo po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, že sa zmluvné sadzby použijú aj pri tovare, ktorý má pôvod v štáte, s ktorým nebola uzavretá zmluva o vzájomnom poskytovaní colných výhod.

Colný sadzobník obsahuje

Ak sú splnené podmienky na použitie sadzobných opatrení, ktoré sú uvedené v odseku 5 písm. d) až g), postupuje príslušný colný orgán, a to aj bez návrhu deklaranta, najskôr podľa týchto sadzobných opatrení namiesto sadzobného opatrenia uvedeného v odseku 5 písm. c); ustanovenia colných predpisov, ktoré upravujú používanie jednotnej colnej sadzby, tým nie sú dotknuté.

Ak je použitie sadzobných opatrení uvedených v odseku 5 písm. d) až g) obmedzené iba na určitý objem dovážaného tovaru, použijú sa tieto opatrenia iba na tento objem.

podpoložkou kombinovanej nomenklatúry,

podpoložkou inej nomenklatúry, ktorá je uvedená v § 21 ods. 5 písm. b),

podpoložkou inej nomenklatúry, ktorá je úplne alebo čiastočne založená na kombinovanej nomenklatúre alebo ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie ustanovené osobitnými predpismi, ktoré upravujú vykonávanie nesadzobných opatrení pri obchode s tovarom.

Nepreferenčný pôvod tovaru sa určuje na účely použitia

Za tovar, ktorý pochádza z určitého štátu, sa považuje tovar, ktorý sa úplne získal alebo vyrobil v tomto štáte.

Tovar, na ktorého výrobe sa podieľajú dva alebo viac štátov, pochádza z toho štátu, kde došlo k jeho poslednému podstatnejšiemu ekonomicky odôvodnenému prepracovaniu, ktoré bolo uskutočnené v podnikoch na to založených a vyústilo do nového výrobku alebo predstavuje dôležitý stupeň výroby.

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom pravidlá na určenie nepreferenčného pôvodu niektorých druhov tovaru, na ktorých výrobe sa podieľajú dva alebo viac štátov, ako aj to, čo sa považuje za podstatnejšie ekonomicky odôvodnené prepracovanie tovaru.

Tovarom získaným alebo vyrobeným v určitom štáte sú

Štátom alebo územím podľa odseku 1 sú aj teritoriálne vody tohto štátu alebo územia.

Ak sa zistí alebo je na základe zistených skutočností pravdepodobné, že jediným cieľom prepracovania tovaru je snaha obísť ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré upravujú obchod s tovarom s niektorými štátmi, nebude takto vyrobenému tovaru priznaný jeho pôvod.

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom náležitosti osvedčenia o pôvode tovaru, ako aj prípady, keď musí byť predložené osvedčenie o pôvode tovaru alebo písomné vyhlásenie vývozcu na obchodnom doklade, ktorým vývozca potvrdzuje, že predmetný tovar pochádza zo štátu, v ktorom bolo vyhlásenie vyhotovené a je v súlade s § 24.

V tých prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie odseku 2, sa pôvod tovaru určí na základe údajov dovozcu uvedených v colnom vyhlásení.

V prípade vážnych pochybností môžu colné orgány, a to aj vtedy, keď je predložené osvedčenie o pôvode tovaru alebo písomné vyhlásenie vývozcu, požadovať dodatočný dôkaz, ktorý preukazuje, že uvádzaný pôvod tovaru je v súlade s colnými predpismi.

Určenie pôvodu tovaru, na ktorý sa vzťahujú medzinárodné zmluvy uvedené v § 21 ods. 5 písm. e), sa riadi týmito zmluvami a určenie pôvodu tovaru, na ktorý sa vzťahujú výhody z preferenčného sadzobného opatrenia podľa § 21 ods. 5 písm. f), sa riadi podmienkami, ktoré sú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva.

Ministerstvo po dohode s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom pravidlá, ktorými sa riadi určenie pôvodu tovaru, aby mohli byť použité opatrenia uvedené v § 21 ods. 5 písm. e) alebo f), spôsob preukazovania pôvodu tovaru a náležitosti osvedčenia o pôvode tovaru.

Osoba, ktorá tovar do tuzemska dopravila alebo ktorá prevzala zodpovednosť za prepravu tovaru až v tuzemsku a prepravila ho na miesta uvedené v § 43, je povinná predložiť tovar na vykonanie colného konania.

Colný orgán je oprávnený určiť, v ktorých prípadoch sa za predloženie tovaru na vykonanie colného konania považuje informovanie colného úradu o tom, že tovar bol prepravený do tuzemska, kto a akým spôsobom musí informáciu podať.

Dopravcovia po dohode s príslušným colným orgánom určia potrebnú čakaciu dobu dopravných prostriedkov pravidelnej osobnej a nákladnej dopravy na pohraničnom colnom úrade na vykonávanie colného dohľadu.

Colný orgán nezodpovedá za škodu, ku ktorej došlo z dôvodu meškania dopravného prostriedku v dôsledku vykonávania colného konania. Ustanovenia osobitného predpisu o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom tým nie sú dotknuté.¹⁷

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti upravujúce postup osôb pri colnom dohľade tovaru dopravovaného poštou, podrobnosti o vyhotovení zariadení určených na dopravu alebo na dočasné uskladnenie tovaru podliehajúceho colnému dohľadu, ako aj o miestnostiach a priestoroch potrebných na vykonávanie colného dohľadu.

prepravený cestujúcimi,

prepustený do príslušného režimu, ale dosiaľ nepredložený colnému orgánu,

prepravovaný tuzemskom v režime tranzitu.

Colné konanie je konanie, v ktorom o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb pri dovoze, vývoze alebo pri tranzite tovaru rozhodujú colné orgány.

Účelom colného konania je najmä zistenie totožnosti tovaru, prerokovanie návrhu deklaranta na prepustenie tovaru do navrhovaného režimu, overovanie podkladov predložených deklarantom, overovanie skutočností a podkladov, ktoré vyšli najavo inak ako z podnetu deklaranta, určenie colného dlhu a rozhodnutie o tom, či sa tovar prepúšťa do navrhovaného režimu, prípadne za akých podmienok, alebo či sa skončil režim, do ktorého bol prepustený.

Colný orgán v colnom konaní zisťuje skutočný stav veci čo najúplnejšie a vykoná aj iné dôkazy, ako sú navrhnuté.

Deklarant alebo jeho zástupca je povinný obstarať a predložiť všetky dôkazy a podklady na zistenie skutočného stavu vo veci deklarovaných údajov colného vyhlásenia a v colnom konaní obhájiť pravdivosť a presnosť v ňom obsiahnutých skutočností.

Ak deklarant alebo jeho zástupca vo veci colnej hodnoty nesplní povinnosť obstarať a predložiť dôkazy a podklady, alebo nesplní povinnosť obhájiť pravdivosť a presnosť deklarovaných údajov tak, že aj dôkaz predložený v zmysle § 73 písm. b) ostane pochybný, colné orgány určia colnú hodnotu podľa § 27 až 41.

Predtým ako colné orgány určia colnú hodnotu podľa § 27 až 41, oznámia deklarantovi dôvody, pre ktoré majú pochybnosti o pravdivosti a presnosti údajov o colnej hodnote alebo pochybnosti o pravosti dokladov, ktorými sú tieto údaje doložené. Na žiadosť oznámia colné orgány tieto dôvody deklarantovi písomne a určia mu primeranú lehotu na odpoveď.

V odôvodnení rozhodnutia, ktorým bola určená colná hodnota podľa § 27 až 41, colné orgány uvedú dôvody, pre ktoré nebolo možné určiť colnú hodnotu podľa § 27 a 28.

Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým deklarant navrhuje prepustenie tovaru do príslušného režimu, alebo úkonom pošty pri dovoze tovaru neobchodného charakteru alebo iným úkonom, ktorým držiteľ tovaru prejaví svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do príslušného režimu.

Všetok tovar, ktorý má byť prepustený do navrhnutého režimu, alebo pre ktorý má byť skončený režim, musí byť uvedený v colnom vyhlásení podanom na tento účel.

Colné konanie sa vykonáva vo vyhradených priestoroch colného orgánu alebo v colnom priestore.

Colné priestory sú colnými orgánmi označené priestory pohraničných colných orgánov alebo označené priestory železničných staníc, prístavov, letísk, pôšt a iné priestory určené colnými orgánmi po dohode s ich vlastníkmi alebo oprávnenými užívateľmi.

Na žiadosť a náklady deklaranta sa môže colné konanie vykonávať aj mimo colného priestoru.

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky, za ktorých sa colné konanie vykonáva mimo colného priestoru, a výšku nákladov za vykonanie colného konania mimo colného priestoru.

Na úsekoch železničných alebo vodných ciest ustanovených ministerstvom po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy môže byť vykonané colné konanie aj počas jazdy vlaku alebo plavby lode.

Colný orgán vykoná colné konanie prednostne, a to aj mimo určeného pracovného času, na tovare, ktorý ľahko podlieha skaze, živých zvieratách, tovare, ktorý je určený na odstránenie následkov havárií, prírodných katastrof a podobných udalostí, alebo ak je nebezpečenstvo z omeškania.

Ak nie je týmto zákonom alebo medzinárodnou zmluvou ustanovené inak, podáva sa colné vyhlásenie colnému orgánu vo vnútrozemí, ak ide o tovar

Colné vyhlásenie na prepustenie tovaru podľa odseku 1 sa podáva tomu colnému úradu, ktorému je tovar predložený na vykonanie colného konania.

Za tovar, pri ktorom je možné ľahko a účinne vykonať colnú kontrolu, sa považuje tovar

V cestnej doprave je možné podať colné vyhlásenie na prepustenie tovaru, ktorý má obchodný charakter, aj pohraničnému colnému orgánu, ale len vtedy, ak ide o

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť, pri ktorých druhoch tovaru sa colné vyhlásenie podáva colnému orgánu príslušnému podľa odseku 2, aj keď ide o tovar, pri ktorom je možné ľahko a účinne vykonať colnú kontrolu.

Colné vyhlásenie sa podáva

Deklarant alebo jeho zástupca sú povinní do colného vyhlásenia uvádzať správne, pravdivé a presné údaje a predkladať pravé doklady.

Písomné colné vyhlásenie musí byť podpísané oprávnenou osobou. Ak je colné vyhlásenie na základe súhlasu colného orgánu podávané prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov na nosičoch informácií, môže byť podpis osoby nahradený kódom určeným colným orgánom.

Colné vyhlásenie musí byť doložené všetkými dokladmi potrebnými podľa colných predpisov upravujúcich režim, do ktorého bol tovar navrhnutý. Ak sú tieto doklady podávané na základe súhlasu colného orgánu prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov na nosičoch informácií, musia obsahovať určené údaje.

Podanie colného vyhlásenia sa považuje za prejav vôle deklaranta navrhnúť predmetný tovar na prepustenie do príslušného režimu. Podaním colného vyhlásenia potvrdzuje deklarant správnosť v ňom obsiahnutých údajov, pravosť dokladov, ktorými je doložené, a zaväzuje sa plniť povinnosti, ktoré vyplývajú z prepustenia tovaru do navrhnutého režimu.

Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví podrobnosti o forme, obsahu a náležitostiach colného vyhlásenia a o tom, čo je považované za úkon, ktorým držiteľ tovaru prejavuje svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do príslušného režimu. Písomné colné vyhlásenie pri dovoze, vývoze alebo pri tranzite je možné účinne podať iba na tlačive vydanom alebo schválenom ministerstvom.

Colné vyhlásenie je možné prijať až po predložení tovaru. Colný orgán môže prijať colné vyhlásenie ešte predtým, ako mohol deklarant predložiť tovar colnému orgánu. V takom prípade colný orgán určí lehotu na predloženie tovaru. Ak sa tovar v určenej lehote colnému orgánu nepredloží, je prijaté colné vyhlásenie neplatné.

Colný orgán prijme colné vyhlásenie ihneď, ak je colné vyhlásenie podané v stanovenej forme alebo na predpísanom tlačive, ak obsahuje všetky predpísané údaje, je doložené všetkými potrebnými dokladmi a ak je colnému orgánu možné predložiť aj tovar, na ktorý sa colné vyhlásenie vzťahuje.

Colný orgán môže na žiadosť povoliť, aby deklarant opravil údaje uvedené v prijatom colnom vyhlásení; v dôsledku opravy sa však opravené colné vyhlásenie nesmie vzťahovať na iný tovar ako na tovar pôvodne uvedený v colnom vyhlásení. Žiadosť o vykonanie opravy colného vyhlásenia sa musí podať pred prepustením tovaru do navrhovaného režimu. Oprava sa vykoná podaním nového colného vyhlásenia; v takom prípade sa za dátum prijatia colného vyhlásenia považuje dátum prijatia pôvodného chybného alebo neúplného colného vyhlásenia.

Oprava colného vyhlásenia sa nepovolí, ak o jej vykonanie deklarant požiada po tom, čo colný orgán

Na žiadosť deklaranta colný orgán zruší platnosť už prijatého colného vyhlásenia, ak deklarant preukáže, že tovar bol do príslušného režimu navrhnutý omylom alebo že vzhľadom na okolnosti už nie je možné tovar do navrhnutého režimu prepustiť.

Ak colný orgán informoval deklaranta o svojom úmysle vykonať kontrolu tovaru, žiadosť o zrušenie platnosti colného vyhlásenia neprijme, kým túto kontrolu nevykoná.

Po prepustení tovaru do navrhovaného režimu nie je možné platnosť colného vyhlásenia zrušiť, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Colný orgán však platnosť colného vyhlásenia zruší, ak bol tovar omylom navrhnutý do režimu zahŕňajúceho platbu dovozného cla namiesto do iného režimu, ak sa žiadosť o zrušenie platnosti colného vyhlásenia podá do troch mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia a za predpokladu, že

Prijatím colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do iného režimu, ako do ktorého bol pôvodne navrhovaný, je okamih prijatia pôvodného, zrušeného colného vyhlásenia.

Colný orgán môže výnimočne povoliť predĺženie lehoty uvedenej v odseku 2.

Ak bol tovar navrhnutý do režimu vývozu alebo do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku, zruší colný orgán platnosť colného vyhlásenia, ak deklarant

Ak tovar prepustený do režimu vývozu musí vystúpiť do zahraničia v lehote určenej colným orgánom, zruší colný orgán platnosť colného vyhlásenia, ak tovar nevystúpil v tejto lehote.

kontrolovať colné vyhlásenia a doklady vzťahujúce sa na colné vyhlásenia a doklady, ktoré tovar sprevádzajú,

požadovať, aby deklarant predložil aj ďalšie doklady potvrdzujúce správnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení,

kontrolovať tovar a na účel podrobnej kontroly alebo analýzy odoberať vzorky.

Deklarant je oprávnený byť prítomný pri kontrole tovaru a odoberaní vzoriek. Na žiadosť colného orgánu musí byť deklarant alebo jeho zástupca prítomný pri kontrole tovaru alebo pri odoberaní vzoriek a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť na uľahčenie kontroly tovaru alebo odoberania vzoriek.

Deklarant zabezpečí na svoje náklady a nebezpečenstvo dopravu tovaru na miesto, kde sa má tovar kontrolovať alebo kde sa majú odobrať vzorky.

Colný orgán neplatí deklarantovi žiadnu náhradu, ktorá vyplýva z kontroly tovaru alebo z odoberania vzoriek.

Ak colný orgán kontroluje iba časť tovaru, na ktorý sa vzťahuje colné vyhlásenie, vzťahuje sa výsledok tejto kontroly na všetok tovar, na ktorý je colné vyhlásenie podané. Ak sa však deklarant domnieva, že sa výsledok čiastočnej kontroly nevzťahuje na ostatný, nekontrolovaný tovar, môže žiadať o vykonanie dodatočnej kontroly vo väčšom rozsahu.

Ak colné vyhlásenie obsahuje viac podpoložiek tovaru, považuje sa na účely odseku 1 každá podpoložka za samostatné colné vyhlásenie.

Ak je na zabezpečenie dodržiavania podmienok ustanovených pre režim, do ktorého bol tovar navrhnutý, nutné jeho stotožnenie, vykoná colný orgán príslušné opatrenia na jeho stotožnenie. Znaky totožnosti pripevnené na tovare alebo dopravnom prostriedku môže odstrániť alebo zničiť iba colný orgán alebo môžu byť odstránené alebo zničené s jeho súhlasom.

Ak je na zabránenie škody, ktorá by mohla vzniknúť na tovare a dopravných prostriedkoch v dôsledku nehody alebo vyššej moci, potrebné znaky totožnosti zničiť alebo odstrániť, môže sa tak urobiť aj bez predchádzajúceho súhlasu colného orgánu.

Ak sú splnené podmienky ustanovené pre navrhnutý režim, ak pri dokazovaní skutočností vo veci údajov, ktoré tvoria základ na vymeranie cla alebo ovplyvňujú výšku alebo platenie cla, deklarant alebo jeho zástupca splnili dôkaznú povinnosť podľa tohto zákona tak, že je možné správne určiť výšku colného dlhu a na tovar sa nevzťahujú žiadne zákazy ani obmedzenia, prepustí colný orgán tovar do navrhovaného režimu ihneď po tom, čo tieto skutočnosti vyšli najavo, alebo ak bolo colné konanie uskutočnené bez overovania údajov, ihneď po prijatí colného vyhlásenia. Ustanovenia § 124 tým nie sú dotknuté.

Podobne colný orgán postupuje v prípadoch, keď v primeranej lehote nemôže overiť údaje v colnom vyhlásení a tovar už nie je potrebný na overovanie údajov uvedených v colnom vyhlásení.

Všetok tovar, na ktorý sa vzťahuje colné vyhlásenie, sa prepúšťa súčasne. Ak je v colnom vyhlásení uvedených viac podpoložiek tovaru, považuje sa na účely tohto odseku každá podpoložka za samostatné colné vyhlásenie.

Ak vznikne prijatím colného vyhlásenia colný dlh, nesmie sa tovar prepustiť do navrhnutého režimu s výnimkou režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla, kým nebude colný dlh zabezpečený alebo splnený; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté.

Ak colný orgán požaduje podľa colných predpisov upravujúcich režim, do ktorého bol tovar navrhnutý, zabezpečenie colného dlhu, nesmie sa tovar do tohto režimu prepustiť, ak nebude colný dlh zabezpečený.

nemohol byť tovar prepustený preto, že

nebol po prepustení v určenej lehote odvezený z miesta, kde bol dopravený.

Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutie v colnom konaní sa môže oznámiť ústne alebo iným spôsobom, ak bolo colné vyhlásenie podané ústne alebo iným spôsobom, ktorým deklarant prejavil svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do príslušného režimu.

Základnými náležitosťami rozhodnutia v colnom konaní sú:

Na rozhodnutie v colnom konaní, ktorým sa tovar prepúšťa do navrhovaného režimu, sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.²¹

Rozhodnutie v colnom konaní, ktorým sa tovar prepúšťa s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla, neobsahuje odôvodnenie.

Ak je colným orgánom v colnom konaní potvrdené colné vyhlásenie podané písomne alebo je vydaný iný doklad s náležitosťami podľa odseku 2, stáva sa toto vyhlásenie alebo tento doklad rozhodnutím.

Na rozhodnutie v colnom konaní oznámenom ústne alebo iným spôsobom sa nevzťahujú ustanovenia odseku 2 ani všeobecné predpisy o správnom konaní⁷ upravujúce oznámenie rozhodnutia a opravné prostriedky.

Rozhodnutie v colnom konaní o prepustení tovaru do navrhovaného režimu sa vyhotovuje písomne, ak sa

V colnom konaní sa písomne vyhotovuje aj rozhodnutie, ktorým sa neprepúšťa tovar do navrhovaného režimu, a rozhodnutie o preskúmaní rozhodnutia vydaného v prvom stupni. Výrok musí byť vždy riadne odôvodnený. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa rozhodnutím úplne vyhovelo deklarantovi.

Rozhodnutie podľa odseku 4 je možné oznámiť vyznačením potvrdenia colného orgánu na obchodnom alebo prepravnom doklade, že sa tovar prepúšťa do navrhovaného režimu. Deň vyznačenia potvrdenia o prepustení tovaru je dňom oznámenia rozhodnutia.

Colný orgán môže povoliť, aby miesto písomného rozhodnutia v colnom konaní bolo toto rozhodnutie vyhotovené a oznámené prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov na nosičoch informácií.

Proti rozhodnutiu v colnom konaní vydanom podľa odsekov 7 a 8 je možné podať odvolanie do 30 kalendárnych dní odo dňa, ktorý nasleduje po jeho doručení; ustanovenia odseku 6 tým nie sú dotknuté.

Ak sa zabezpečí správne uplatňovanie príslušných režimov, môže colný orgán na zjednodušenie formalít a postupu povoliť, aby

Colné vyhlásenie uvedené v odseku 1 písm. a) a obchodný alebo administratívny doklad (zjednodušené colné vyhlásenie) musia obsahovať údaje potrebné na stotožnenie tovaru.

Deklarant je povinný dodatočne, v lehote určenej colným orgánom doplniť chýbajúce údaje alebo doklady v dodatočnom colnom vyhlásení.

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom formu a obsah dodatočného colného vyhlásenia a podmienky, za ktorých môžu colné orgány povoliť zjednodušený postup. Dodatočné colné vyhlásenie je možné účinne podať iba na tlačive vydanom alebo schválenom ministerstvom, prípadne môže byť toto tlačivo nahradené počítačovou zostavou, ktorá musí obsahovať všetky predpísané náležitosti.

Následná kontrola po prepustení tovaru sa vykonáva na účel presvedčenia sa o pravdivosti údajov uvedených v colnom vyhlásení v lehote určenej na úschovu dokladov, vykonáva sa podrobnou kontrolou tovaru, ak je tovar možné predložiť, obchodných dokladov a údajov vzťahujúcich sa na dovozné alebo vývozné operácie alebo následné operácie s tovarom, na ktorý sa vzťahuje toto colné vyhlásenie. Kontrola môže byť vykonaná v miestnostiach deklaranta alebo inej osoby priamo alebo nepriamo zúčastnenej na uvedených operáciách alebo inej osoby, ktorá má pri sebe uvedené doklady a údaje na obchodné účely. O kontrole po prepustení tovaru platia ustanovenia § 61 ods. 4 a 5 primerane.

Osoba, u ktorej sa následná kontrola po prepustení tovaru vykonáva, je taktiež povinná na výzvu colných orgánov predložiť alebo doklad osvedčujúci, že tovar bol riadne dovezený, alebo doklad o kúpe, dodací list od výrobcu alebo akýkoľvek dôkazný prostriedok, z ktorého je zrejmé, že tovar pochádza od osôb oprávnených v tuzemsku podnikať. Ak nepredloží táto osoba príslušné doklady, colné orgány na jej náklady a nebezpečenstvo kontrolovaný tovar premiestnia na miesto, ktoré je pod ich priamym dohľadom, a určia lehotu na dodatočné predloženie týchto dokladov.

Ak nasvedčuje následná kontrola dokladov, údajov alebo colného vyhlásenia tomu, že tovar bol prepustený do navrhovaného režimu na základe nesprávnych, neúplných alebo nepravdivých údajov, uložia colné orgány opatrenia v súlade s týmto zákonom.

Colné orgány si môžu tiež zhotovovať kópie príslušných dokladov, požadovať potrebné vysvetlenia, ako aj vyhotovovať dokumentáciu. V prípade porušenia colných predpisov môžu tieto doklady zaistiť.

Prepustenie tovaru je úkon, ktorým colný orgán povoľuje individuálne určenej osobe nakladať s tovarom podľa podmienok režimu, do ktorého je tovar navrhnutý.

Obchodnopolitickým opatrením sa na účely tohto zákona rozumie nesadzobné opatrenie ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na dovoz a vývoz tovaru, najmä kontrolné a ochranné opatrenia, obmedzenia množstva, kontingenty, zákazy dovozu a vývozu ekonomickej povahy.

Režimy s podmienečným oslobodením od cla sú:

Režimy s ekonomickým účinkom sú:

Dovážaný tovar je tovar prepustený do režimu s podmienečným oslobodením od cla a tovar, ktorý v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku v systéme vrátenia splnil podmienky ustanovené na prepustenie do voľného obehu a podmienky uvedené v § 135.

Tovar v nezmenenom stave je dovážaný tovar, ktorý nebol prepracovaný v režime aktívneho zušľachťovacieho styku alebo v režime prepracovania pod colným dohľadom.

Do režimu s ekonomickým účinkom, s výnimkou uskladňovania v colnom sklade je možné tovar prepustiť len na základe povolenia colného orgánu. Povolenie však treba, ak operácie v režime uskladňovania v colnom sklade nevykonávajú colné orgány.

Povolenie uvedené v odseku 1 sa môže vydať iba

Ustanovením odseku 2 nie sú dotknuté osobitné ustanovenia upravujúce jednotlivé režimy.

Podmienky, za ktorých sa použije príslušný režim s ekonomickým účinkom alebo za ktorých sa prevádzkuje colný sklad, ustanoví colný orgán v povolení.

Osoba, ktorej sa povolenie udelilo, je povinná bez zbytočného odkladu vyrozumieť príslušný colný orgán o všetkých skutočnostiach, ktoré vznikli po jeho udelení a ktoré by mohli mať vplyv na jeho obsah alebo platnosť.

Colný orgán odoberie povolenie, ktorým boli uložené podmienky, za ktorých sa použije príslušný režim s ekonomickým účinkom, alebo za ktorých je prevádzkovaný colný sklad, ak osoba, ktorej bolo povolenie udelené,

Povolenie, ktorým boli ustanovené podmienky, za ktorých sa použije príslušný režim s ekonomickým účinkom alebo za ktorých je prevádzkovaný colný sklad, stráca platnosť

Režim s ekonomickým účinkom je skončený, keď sa tovaru, ktorý bol prepustený do tohto režimu, alebo zušľachteným výrobkom alebo spracovaným výrobkom pridelí iné colne schválené určenie.

Colný orgán je oprávnený urobiť všetky opatrenia potrebné na to, aby sa postavenie tovaru uviedlo do súladu s podmienkami ustanovenými pre príslušný režim.

Ak dôjde v čase od prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do voľného obehu k zníženiu colných sadzieb, môže deklarant požiadať o priznanie výhodnejšej sadzby.

Ak nebolo možné tovar prepustiť do voľného obehu z dôvodov výlučne na strane deklaranta, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije.

Ak tvorí zásielku tovar, ktorý je zaradený do rôznych podpoložiek colného sadzobníka, a vyhotovenie colného vyhlásenia by bolo spojené s prácou a nákladmi neúmernými dovoznému clu, môže colný orgán na žiadosť deklaranta vymerať a vybrať dovozné clo za celú zásielku podľa nomenklatúrneho zaradenia s najvyššou colnou sadzbou dovozného cla.

po prepustení tovaru bola v súlade s § 68 až 71 zrušená platnosť colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do voľného obehu,

dovozné clo bolo vrátené alebo odpustené

Tranzit je režim, ktorému podlieha tovar dopravovaný pod colným dohľadom od jedného colného orgánu k druhému colnému orgánu.

Tranzitná operácia je doprava tovaru v tranzite od colného orgánu odoslania k colnému orgánu určenia.

Colný orgán nakládky je ktorýkoľvek colný orgán, pod ktorého dohľadom sa robia určité predbežné opatrenia na účel uľahčenia začiatku tranzitnej operácie na colnom orgáne odoslania.

Colný orgán odoslania je ktorýkoľvek colný orgán, na ktorom sa začína tranzitná operácia.

Colný orgán určenia je ktorýkoľvek colný orgán, na ktorom sa tranzitná operácia končí.

Vstupný colný orgán je pohraničný colný orgán, na ktorom tovar vstupuje do tuzemska.

Výstupný colný orgán je pohraničný colný orgán, na ktorom tovar vystupuje do zahraničia.

Priamy tranzit je tranzit od vstupného colného orgánu k výstupnému colnému orgánu.

Tranzit do vnútrozemia je tranzit od vstupného colného orgánu k vnútrozemskému colnému orgánu.

Tranzit z vnútrozemia je tranzit od vnútrozemského colného orgánu k výstupnému colnému orgánu.

Vnútrozemský tranzit je tranzit od jedného vnútrozemského colného orgánu k inému vnútrozemskému colnému orgánu.

Deklarant zodpovedá colnému orgánu za splnenie povinností, ktoré vyplývajú z režimu tranzitu; najmä je povinný zabezpečiť, aby sa tovar za podmienok určených colným orgánom odoslania predložil colnému orgánu určenia v nezmenenom stave, s neporušenou colnou uzáverou a s pripojenými dokladmi.

Dopravca alebo príjemca tovaru, ktorý vie alebo vzhľadom na okolnosti prípadu by mohol vedieť, že deklarant nesplnil povinnosti vyplývajúce z režimu tranzitu a že tovar podlieha colnému dohľadu v režime tranzitu, je povinný zabezpečiť, aby tovar bol za podmienok určených colným orgánom odoslania dopravený colnému orgánu určenia v nezmenenom stave, s neporušenou colnou uzáverou a s pripojenými dokladmi.

Ak medzinárodná zmluva alebo tento zákon neustanovuje inak, podáva sa na colnom orgáne odoslania colné vyhlásenie na prepustenie tovaru v tranzite na predpísanom tlačive.

Colný orgán odoslania rozhodne, za akých podmienok prepustí tovar a ako sa zabezpečí jeho totožnosť. Ak nepredloží deklarant návrh na spôsob zabezpečenia colného dlhu, colný dlh určí colný orgán.

Totožnosť tovaru sa zabezpečuje podľa povahy tovaru a účelu dovozu alebo vývozu priložením colnej uzávery, odtlačkom úradnej pečiatky, pečaťou, presným opisom, vyobrazením, odobratím vzoriek, spísaním továrenských značiek a výrobných čísiel, alebo iným vhodným spôsobom.

Colná uzávera môže byť kusová alebo priestorová; kusová colná uzávera sa prikladá na tovar alebo obal, priestorová uzávera na zariadenia uzatvárajúce priestor dopravného prostriedku alebo kontajnera. Priestory dopravných prostriedkov alebo kontajnerov sa zabezpečujú závesnou uzáverou. Obaly, v ktorých sa tovar nachádza, sa môžu zabezpečiť pečaťou alebo colnými známkami. Priložená colná uzávera sa môže odstrániť len so súhlasom colných orgánov.

Priloženie colnej uzávery na dopravné prostriedky, kontajnery a na obaly alebo tovar sa vyznačí v colných a iných dokladoch.

Od priloženia priestorovej colnej uzávery je možné upustiť, ak je priestor dopravného prostriedku alebo kontajnera dostatočne zabezpečený uzáverou dopravcu alebo prepravcu.

Ak nie je možné colnú uzáveru bezpečne priložiť, musí sa zabezpečiť totožnosť tovaru a jeho znaky sa musia náležite opísať v colných dokladoch alebo v prepravných a sprievodných listinách.

Zahraničné colné uzávery, značky, čísla alebo iné znaky totožnosti uvedené na tovare a v prepravných alebo sprievodných listinách, potvrdených colnými orgánmi iných štátov, je možné uznať za podmienky, ak poskytujú spoľahlivú záruku na zabezpečenie totožnosti.

Dopravca môže bez súhlasu colného orgánu, ak je to počas dopravy z mimoriadnych dôvodov potrebné, prebaliť niektoré nákladové kusy. Prebalenie je povinný zaznamenať do prepravnej listiny.

Použitím režimu tranzitu nie sú dotknuté osobitné ustanovenia, ktoré upravujú dopravu tovaru prepusteného do režimu s ekonomickými účinkami.

Režim tranzitu je skončený dopravením tovaru s príslušnými dokladmi v súlade s podmienkami ustanovenými pre tento režim k colnému orgánu určenia.

Ručenie v režime tranzitu zaniká skončením režimu tranzitu vybavením colného vyhlásenia na colnom orgáne odoslania. Ak colný orgán odoslania v lehote jedného roku od prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do režimu tranzitu nepodá informáciu ručiteľovi o tom, že colné vyhlásenie nebolo vybavené, zaniká ručenie uplynutím tejto lehoty.

Na dopravu tovaru zo zahraničia alebo do zahraničia je možné použiť len také dopravné prostriedky, v ktorých nie sú vybudované tajné ani ťažko objaviteľné priestory.

Uzavierateľné priestory dopravných prostriedkov určených na dopravu tovaru pod colnou uzáverou musia byť vybavené zariadením umožňujúcim ľahké a účinné priloženie colného uzáveru.

Dopravné prostriedky musia byť uspôsobené tak, aby po priložení colných uzáver nebolo možné z nich tovar vybrať ani iný tovar do nich vložiť bez zanechania viditeľných stôp.

Pred prepustením tovaru do režimu tranzitu musí deklarant zabezpečiť colný dlh, ktorý by mohol pri tomto tovare vzniknúť.

Zabezpečenie colného dlhu sa nevyžaduje v

zahraničný tovar bez toho, aby takýto tovar bol predmetom dovozných ciel alebo obchodnopolitických opatrení,

slovenský tovar, ktorý má byť vyvezený a pre ktorý osobitné predpisy ustanovia ako dôsledok uskladnenia v colnom sklade výhody, ktoré sa obyčajne vzťahujú na vývoz tovaru.

Colný sklad je zabezpečené priestranstvo, objekt alebo priestor, v ktorom sa tovar uskladňuje za podmienok určených colným orgánom. Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom prípady, v ktorých sa režim uskladňovania v colnom sklade môže použiť bez toho, aby sa tovar nachádzal v colnom sklade.

Colné sklady je možné prevádzkovať ako verejné alebo ako súkromné sklady.

Verejný colný sklad môže použiť na uskladnenie tovaru každá osoba, súkromný colný sklad iba uskladňovateľ.

Colný sklad je možné prevádzkovať len na základe povolenia, ktoré na žiadosť osoby, ktorá ho chce prevádzkovať, vydáva colný orgán, v ktorého územnom obvode sa má colný sklad nachádzať; to neplatí, ak colný orgán sám prevádzkuje colný sklad.

Oprávnenie prevádzkovať colný sklad je možné vydať iba slovenskej osobe.

V povolení podľa odseku 1 určí colný orgán podmienky prevádzkovania colného skladu.

Žiadosť o prevádzkovanie colného skladu obsahuje údaje nevyhnutné pre rozhodnutie, najmä údaje o

Osoba, ktorá chce prevádzkovať colný sklad, je povinná preukázať, že zriadenie colného skladu je ekonomicky odôvodnené.

Uskladňovateľ je osoba, ktorá je oprávnená prevádzkovať colný sklad. Uskladňovateľ zodpovedá za to, že

Ukladateľ je osoba, ktorá podala colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu uskladňovania v colnom sklade, alebo osoba, na ktorú prešli práva a povinnosti takejto osoby. Ukladateľ tovaru je vždy zodpovedný za plnenie povinností, ktoré vzniknú pri uskladnení tovaru v režime uskladňovania v colnom sklade.

Colný orgán môže v povolení na prevádzkovanie verejného skladu ustanoviť, že za plnenie povinností uvedených v odseku 1 písm. a) a b) zodpovedá výhradne ukladateľ tovaru.

Lehota, počas ktorej je možné uskladňovať tovar v colnom sklade, nie je obmedzená. Vo výnimočných prípadoch môže colný orgán ustanoviť lehotu, v ktorej je ukladateľ povinný podať návrh na prepustenie tovaru do iného režimu alebo návrh na umiestnenie tovaru do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu.

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť lehotu na uskladnenie tovaru v colnom sklade.

V colnom sklade je možné vykonávať iba operácie nevyhnutné na zabezpečenie uchovania tovaru a obvyklé manipulácie, vykonávané na účely zlepšenia jeho balenia alebo predajnej akosti, alebo jeho úpravy na dopravu, napr. delenie alebo združovanie nákladových kusov, výber a triedenie tovaru, dolievanie, prebaľovanie, čistenie, nové označovanie, doplňovanie, prehliadanie, denaturovanie, odoberanie vzoriek. Spôsoby manipulácie musia byť vopred povolené colným orgánom, ktorý tiež ustanoví podmienky, za ktorých je možné tieto manipulácie vykonávať. Ustanovenia § 113 tým nie sú dotknuté. Pri denaturovaní musí byť dodržaný osobitný predpis.²³

Slovenský tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade, na ktorý sa vzťahuje § 104 písm. b) a na ktorý sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve,²⁴ je možné podrobiť iba takým formám manipulácie, ktoré sú na takýto tovar výslovne určené.

Z ekonomických dôvodov môže colný orgán povoliť, aby za ním ustanovených podmienok bol tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade dočasne vybraný z colného skladu. S tovarom dočasne vybraným z colného skladu sa môže nakladať len v súlade s § 111.

Colný orgán môže povoliť, aby tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade bol prevedený z jedného colného skladu do druhého colného skladu.

Ak je to ekonomicky odôvodnené a ak sa tým nesťažuje colný dohľad, môže colný orgán povoliť, aby sa

V prípadoch uvedených v odseku 1 nemusí byť tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade.

Uskladňovateľ vedie tovar uvedený v odseku 1 v rovnakej evidencii, ako v ktorej sa vedie tovar uskladňovaný v režime uskladňovania v colnom sklade.

Ak pri dovážanom tovare vznikol colný dlh a základom colnej hodnoty tohto tovaru je cena skutočne platená, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť, zahŕňajúca náklady za uskladnenie a uchovanie tovaru počas jeho uloženia v colnom sklade, nezahrnú sa tieto náklady do colnej hodnoty, ak sú odlíšené od ceny skutočne platenej alebo od ceny, ktorá sa má za tovar zaplatiť.

Ak sa na uskladnenom tovare vykonali operácie a manipulácie uvedené v § 111 ods. 3 a 4, na žiadosť deklaranta sa posudzuje povaha, colná hodnota a množstvo tovaru, ktoré sú rozhodujúce na vymeranie dovozného cla tak, akoby sa tieto operácie a manipulácie nevykonali.

Nebezpečný tovar a tovar, ktorý môže znehodnotiť iný uskladnený tovar alebo si vyžaduje osobitné zariadenie, môže byť uskladnený iba v colných skladoch osobitne vybavených pre tento tovar.

Ak je na zriadenie colného skladu uvedeného v odseku 1 potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, musí sa predložiť spoločne so žiadosťou o zriadenie colného skladu.

Ak neustanoví príslušný colný orgán inak, musí sa tovar, ktorý sa má uskladniť v colnom sklade, predložiť s dokladmi colnému orgánu na vykonanie colného konania.

Ak colný orgán sám neprevádzkuje colný sklad, na účely colného dohľadu je oprávnený

Ak dôjde k poškodeniu alebo k zničeniu uskladneného tovaru následkom nehody alebo vyššej moci, prepustí colný orgán tento tovar do voľného obehu, ako keby už bol v colnom sklade uskladnený poškodený alebo zničený. Poškodenie alebo zničenie následkom nehody alebo vyššej moci sa musí colnému orgánu náležite preukázať.

Odpady a zvyšky, ktoré zostanú po zničení alebo po znehodnotení, podliehajú v prípade prepustenia do voľného obehu clu, ktoré by colný orgán vymeral a vybral, keby boli takéto odpady alebo zvyšky v tomto stave uskladnené.

Ak sa tovar uskladnený v colnom sklade zničil alebo znehodnotil so súhlasom colného orgánu, vyhotoví uskladňovateľ o zničení alebo o znehodnotení tovaru zápisnicu; jedno vyhotovenie odovzdá colnému orgánu.

Vo verejnom colnom sklade je možné uskladňovať všetok tovar vrátane tovaru, na ktorý sa vzťahujú zákazy a obmedzenia. Ak sa má uskladňovať tovar, na ktorý sa vzťahujú zákazy a obmedzenia z dôvodov zdravotníckych, veterinárnych, rastlinnolekárskych, z dôvodov ochrany verejnej mravnosti alebo verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok, ochrany predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty, predmetov kultúrnej hodnoty a zákazy a obmedzenia týkajúceho sa ochrany duševného vlastníctva, môže sa vo verejnom colnom sklade uskladňovať tovar len vtedy, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.²⁶

Uskladňovateľ verejného colného skladu je povinný vyhotoviť zoznam tovaru, ktorý nie je možné uskladniť vo verejnom colnom sklade. Tento zoznam je uskladňovateľ verejného colného skladu povinný uverejniť a jedno vyhotovenie zoznamu odovzdať colnému orgánu.

Režim aktívneho zušľachťovacieho styku umožňuje, aby jednou alebo niekoľkými spracovateľskými operáciami prešiel

Ustanovenia § 124 tým nie sú dotknuté.

Spracovateľskými operáciami sa rozumie

Pomocným tovarom sa rozumie tovar, ktorý nie je v zušľachtenom výrobku obsiahnutý, ale umožňuje alebo uľahčuje výrobu tohto výrobku, aj keď je vo výrobe úplne alebo čiastočne spotrebovaný.

Podrobnosti o pomocnom tovare ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Zušľachtenými výrobkami sa rozumejú všetky výrobky, ktoré sú výsledkom spracovateľských operácií.

Náhradným tovarom sa rozumie slovenský tovar, ktorý sa použije v priebehu spracovateľských operácií namiesto dovážaného tovaru.

Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 a s prihliadnutím na ustanovenie odseku 4 colné orgány povolia, aby

Náhradným tovarom musí byť slovenský tovar, a musí mať rovnakú obchodnú kvalitu, rovnakú technickú charakteristiku a rovnakú osemmiestnu podpoložku colného sadzobníka ako dovážaný tovar. V odôvodnených prípadoch môžu colné orgány povoliť, aby náhradný tovar dosiahol vyšší stupeň spracovania ako dovážaný tovar.

Ministerstvo po dohode s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť, ktorý tovar nie je možné použiť ako náhradný tovar, a prípady, keď náhradný tovar nemusí mať rovnakú obchodnú kvalitu, rovnakú technickú charakteristiku a rovnakú osemmiestnu podpoložku colného sadzobníka ako dovážaný tovar.

Ak sa postupuje podľa odseku 1, dovážaný tovar sa posudzuje ako náhradný tovar a náhradný tovar ako dovážaný tovar.

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť prípady, keď je aktívny zušľachťovací styk zakázaný alebo obmedzený.

Ak sa postupuje podľa odseku 1 písm. b) a zušľachtené výrobky by podliehali vývoznému clu, keby sa nevyvážali v režime aktívneho zušľachťovacieho styku, musí osoba, ktorej sa povolenie vydalo, zabezpečiť colný dlh, ktorý vznikne, ak sa dovážaný tovar nedovezie v určenej lehote.

je možné dovážaný tovar identifikovať v zušľachtených výrobkoch alebo ak je možné overiť plnenie podmienok určených pre náhradný tovar, ak sa bude postupovať podľa § 124; ustanovenie § 123 ods. 1 písm. d) tým nie je dotknuté,

môže režim aktívneho zušľachťovacieho styku pomôcť vytvoriť priaznivejšie podmienky na vývoz zušľachtených výrobkov za podmienky, že tým nie sú dotknuté zásadné ekonomické záujmy slovenských výrobcov.

Colné orgány určia lehotu, v ktorej sa musia zušľachtené výrobky vyviezť späť alebo sa im musí prideliť iné colne schválené určenie. Pri určení tejto lehoty sa prihliada na čas potrebný na vykonanie spracovateľských operácií a na čas potrebný na rozhodnutie o zušľachtených výrobkoch.

Lehota začína plynúť dňom, keď bol zahraničný tovar prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku. Colné orgány môžu na žiadosť osoby, ktorej bolo povolenie udelené, túto lehotu v odôvodnených prípadoch predĺžiť.

Ak povolia colné orgány, aby sa postupovalo podľa § 124 ods. 1 písm. b), určia súčasne lehotu, počas ktorej musí byť zahraničný tovar navrhnutý do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku. Táto lehota začína plynúť dňom prijatia vývozného colného vyhlásenia, ktoré sa vzťahuje na zušľachtené výrobky získané zo zodpovedajúceho náhradného tovaru.

Colné orgány môžu v povolení určiť podmienku, v akom rozsahu a v akej lehote musí byť vyvezený odpad,²⁷ ktorý vznikol pri prechode tovaru cez spracovateľské operácie späť na územie toho štátu, z ktorého územia bol tovar na účely uskutočnenia aktívneho zušľachťovacieho styku dovezený do tuzemska.

Osoba, ktorej sa povolenie vydalo, je povinná do 30 kalendárnych dní po skončení lehoty spätného vývozu zušľachtených výrobkov a spracovateľského odpadu predložiť colnému orgánu vyúčtovanie aktívneho zušľachťovacieho styku.

Ak sú spracovateľské operácie obvykle vykonávané za presne ustanovených technických podmienok, ktoré sa vzťahujú na tovar jednotnej charakteristiky a ktoré vyplývajú z výroby zušľachtených výrobkov rovnakej kvality, môže ministerstvo na základe vopred zistených skutočností ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom štandardné percento výťažnosti.

Na základe vopred zistených skutočností môže byť určené štandardné percento výťažnosti vtedy, ak sa spracovateľské operácie zvyčajne vykonávajú za presne určených technických podmienok, ktoré sa vzťahujú na tovar jednotnej charakteristiky a ktoré vyplývajú z výroby zušľachtených výrobkov rovnakej kvality.

Tovar v nezmenenom stave a zušľachtené výrobky sa musia vyviezť späť. Colné orgány môžu v odôvodnených prípadoch povoliť, aby boli prepustené do voľného obehu, prepracované pod colným dohľadom, zničené alebo aby ich deklarant prenechal v prospech štátu.

Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak sa zušľachteným výrobkom pridelí colne schválené určenie uvedené v odseku 1 po tom, čo boli prepustené do režimu uskladňovania v colnom sklade, dočasného použitia, tranzitu alebo boli umiestnené do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu.

Ak vznikol pri zušľachtených výrobkoch colný dlh, určí sa výška colného dlhu na základe podpoložiek colného sadzobníka dovážaného tovaru, ktorý je obsiahnutý v uvedených zušľachtených výrobkoch tak, ako bol ohodnotený v čase, ku ktorému sa vzťahuje.

Ak v čase, keď pri zušľachtených výrobkoch vznikol colný dlh, spĺňa tovar v nich obsiahnutý podmienky na uplatnenie preferenčných sadzobných opatrení v rámci colných kvót, určí sa výška colného dlhu podľa týchto preferenčných sadzobných opatrení.

podliehajú dovoznému clu, daniam a iným platbám pri dovoze vymeraným v súlade s pravidlami príslušného režimu, do ktorého boli prepustené s podmienečným oslobodením od cla, alebo podliehajú dovoznému clu, daniam a iným platbám vymeraným v súlade s pravidlami slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu, do ktorého boli umiestnené, pričom osoba, ktorej sa povolenie vydalo, môže požadovať, aby clo, dane a iné platby pri dovoze boli vymerané podľa § 130; ak sa zušľachteným výrobkom pridelilo colne schválené určenie iné ako prepustenie do režimu prepracovania pod colným dohľadom, musí sa výška dovozného cla, daní a iných platieb pri dovoze rovnať aspoň výške cla, daní a iných platieb pri dovoze vymeraných podľa § 130,

môžu podliehať pravidlám, ktorými sa riadi vymeriavanie cla určeného v rámci režimu prepracovania pod colným dohľadom, pokiaľ by dovážaný tovar mohol byť do tohto režimu prepustený.

Všetky zušľachtené výrobky, ich časť alebo tovar v nezmenenom stave, môžu byť na základe povolenia colných orgánov a v súlade s podmienkami režimu pasívneho zušľachťovacieho styku dočasne vyvážané z tuzemska na účely ďalšieho spracovania.

Ak vznikol pri spätnom dovoze výrobkov colný dlh, vymeria sa clo, dane a iné platby vybrané pri dovoze

Systém vrátenia môže byť použitý na všetok tovar s výnimkou takého tovaru, ktorý v čase prijatia colného vyhlásenia do voľného obehu

Okrem obmedzení uvedených v odseku 1 sa systém vrátenia použije iba vtedy, ak nie je v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu určená žiadna vývozná náhrada za vývoz zušľachtených výrobkov.

Systém vrátenia môže byť použitý iba vtedy, ak v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie zušľachtených výrobkov na vývoz

Osoba, ktorej sa povolenie vydalo, môže žiadať o vrátenie alebo o odpustenie dovozného cla, daní a iných platieb pri dovoze, ak preukáže, že zušľachtené výrobky získané z dovážaného tovaru prepusteného do voľného obehu v režime aktívneho zušľachťovacieho styku v systéme vrátenia boli

Na účely pridelenia colne schváleného určenia uvedeného v odseku 1 sú zušľachtené výrobky považované za zahraničný tovar.

Žiadosť o vrátenie cla daní a iných platieb pri dovoze alebo o odpustenie cla daní a iných platieb pri dovoze sa podáva najneskôr do troch rokov odo dňa vzniku colného dlhu.

Zušľachtené výrobky prepustené do režimu, ktorý je uvedený v odseku 1, alebo umiestnené do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu môžu byť prepustené do voľného obehu iba na základe povolenia colného orgánu. Suma vráteného alebo odpusteného dovozného cla daní a iných platieb pri dovoze sa v týchto prípadoch považuje za výšku colného dlhu; ustanovenie § 131 písm. a) tým nie je dotknuté.

je možné dovážaný tovar identifikovať v prepracovaných výrobkoch,

nemôže byť tovar po prepracovaní rovnako hodnotený alebo ekonomicky navrátený do svojho pôvodného stavu, v ktorom bol pred prepustením do tohto režimu,

nedôjde použitím tohto režimu k obchádzaniu predpisov, ktoré určujú pôvod tovaru alebo ktoré určujú množstevné obmedzenia vzťahujúce sa na dovážaný tovar,

sú splnené podmienky nevyhnutné na to, aby sa v tuzemsku vytvorili alebo udržali príslušné spracovateľské činnosti bez toho, aby boli nepriaznivo dotknuté zásadné ekonomické záujmy slovenských výrobcov.

Colný orgán odmietne žiadosť o povolenie režimu dočasného použitia, ak nie je možné predmetný tovar stotožniť.

Colný orgán môže povoliť použitie režimu dočasného použitia, a to bez možnosti predmetný tovar stotožniť vtedy, ak vzhľadom na povahu tovaru a jeho použitie by nemožnosť stotožnenia neumožnila zneužitie tohto režimu.

Colný orgán ustanoví lehotu, v ktorej sa musí dovezený tovar vyviezť späť, alebo mu bude pridelené iné colne schválené určenie. Táto lehota musí byť dostatočná na to, aby bolo možné dosiahnuť cieľ zamýšľaného použitia.

Tovar môže byť prepustený do režimu dočasného použitia maximálne na čas 24 mesiacov; osobitné lehoty určené podľa § 151 tým nie sú dotknuté.

Colný orgán môže na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie vydalo, predĺžiť lehoty ustanovené podľa odseku 1 a 2 tak, aby umožnili zamýšľané použitie tovaru.

Použitie režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla môže colný orgán povoliť iba pri tovare, ktorý zostáva vlastníctvom zahraničnej osoby a ktorý nie je uvedený vo všeobecne záväznom právnom predpise alebo je v ňom uvedený, ale nespĺňa všetky podmienky určené na prepustenie do režimu dočasného použitia s úplným oslobodením od dovozného cla.

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť zoznam tovarov, ktoré nie je možné prepustiť do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla.

Suma dovozného cla pri tovare prepustenom do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla za každý, aj keď len začatý kalendárny mesiac, počas ktorého bol tovar prepustený do tohto režimu, je 3 % z úhrnnej sumy cla, ktoré by sa malo vybrať za uvedený tovar vtedy, keď bol v okamihu prepustenia do režimu dočasného použitia prepustený do voľného obehu.

Suma vybraného dovozného cla nesmie byť vyššia ako tá, ktorá by sa vybrala vtedy, ak by predmetný tovar v okamihu prepustenia do režimu dočasného použitia bol prepustený do voľného obehu.

Možnosť prevodu práv a povinností, ktoré vzniknú v režime dočasného použitia, neznamená, že na každé obdobie použitia, ktoré pripadá do úvahy, platí rovnaký postup pri oslobodení od dovozného cla.

Ak prevod práv a povinností podľa odseku 1 umožňuje z jednej osoby na druhú osobu čiastočné oslobodenie od dovozného cla počas toho istého mesiaca, je prvá osoba povinná zaplatiť dlžnú sumu dovozného cla za celý príslušný mesiac.

Colný orgán vyberie sumu dovozného cla vypočítaného podľa § 153 až po skončení režimu dočasného použitia.

Ak je lehota na režim dočasného použitia podľa § 150 ods. 3 určená na čas 34 mesiacov alebo dlhší, vyberie colný orgán sumu dovozného cla po uplynutí 34 mesiacov. Celková suma cla nesmie prekročiť 100 % úhrnnej sumy dovozného cla, ktoré by sa malo vybrať za tovar, ak by v okamihu jeho prepustenia do režimu dočasného použitia bol prepustený do voľného obehu.

Režim pasívneho zušľachťovacieho styku umožňuje, aby bol slovenský tovar dočasne vyvezený do zahraničia na účely podrobenia sa spracovateľským operáciám a aby zušľachtené výrobky boli prepustené do voľného obehu s úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného cla. Ustanovenia § 132 a § 160 až 170 tým nie sú dotknuté.

Na účely režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa rozumie

Slovenský tovar nie je možné prepustiť do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku, ak

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť prípady, keď sa ustanovenie odseku 1 nepoužije.

Tovar prepustený do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa považuje za dočasne vyvezený tovar.

Povolenie na prepustenie tovaru do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku vydávajú colné orgány na žiadosť osoby, ktorá zabezpečuje vykonanie spracovateľských operácií.

Povolenie na prepustenie tovaru do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku je možné vydať inej osobe, ako je uvedená v odseku 1 vtedy, ak spracovateľské operácie pozostávajú zo spojenia slovenského tovaru so zahraničným tovarom a dovezeným tovarom ako zušľachtené výrobky za predpokladu, že použitie tohto režimu napomáha rozšíriť vývoz tohto tovaru bez toho, aby neboli nepriaznivo dotknuté základné záujmy slovenských výrobcov rovnakého alebo podobného tovaru, ako sú zušľachtené výrobky.

Povolenie na prepustenie tovaru do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa vydáva iba slovenským osobám a iba vtedy, ak

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť prípady, keď sa neuplatní ustanovenie odseku 1 písm. a).

Colné orgány ustanovia lehotu, v ktorej musia byť zušľachtené výrobky dovezené späť do tuzemska. Táto lehota sa môže na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie vydalo, predĺžiť.

Ustanovenia § 128 sa na určenie percenta výťažnosti pri pasívnom zušľachťovacom styku použijú primerane.

osoby, ktorej sa povolenie vydalo,

inej slovenskej osoby, ak s tým súhlasí osoba, ktorej sa povolenie vydalo, a ak sú splnené podmienky na vydanie tohto povolenia.

Výška úplného alebo čiastočného oslobodenia od dovozného cla sa určí rozdielom medzi sumou dovozného cla vymeraného z dovážaných zušľachtených výrobkov prepustených do voľného obehu a sumou dovozného cla, ktoré by bolo v rovnakom okamihu vymerané z dočasne vyvážaného tovaru v prípade, ak by sa doviezlo zo štátu, v ktorom sa vykonala posledná spracovateľská operácia.

Suma, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, sa určí podľa množstva a sadzobného zaradenia predmetného tovaru v deň prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku. Hodnota dočasne vyvážaného tovaru je hodnota, z ktorej sa vychádzalo pri určení colnej hodnoty zušľachtených výrobkov podľa § 37 ods. 1 písm. b) bod 1, alebo ak nemôže byť hodnota týmto spôsobom určená, hodnota určená rozdielom medzi colnou hodnotou zušľachtených výrobkov a spracovateľskými nákladmi. Ak bol pred prepustením do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku dočasne vyvážaný tovar oslobodený od dovozného cla pri jeho prepustení do voľného obehu vzhľadom na jeho konečné použitie a podmienky na oslobodenie od dovozného cla trvajú, bude sumou cla, ktorá sa má odpočítať, suma skutočne vybratého dovozného cla pri prepustení tohto tovaru do voľného obehu.

Ak je možné uplatniť na zušľachtené výrobky preferenčné sadzobné opatrenia uvedené v § 21 ods. 5 písm. e) a f) a tieto opatrenia je možné uplatniť na tovar rovnakého nomenklatúrneho zaradenia, ako má dočasne vyvážaný tovar, použije sa pri vymeraní dovozného cla, ktoré sa má odpočítať podľa odseku 1, sadzba, ktorá by sa použila, ak by dočasne vyvážaný tovar spĺňal podmienky, za ktorých sa tieto preferenčné opatrenia použijú.

Ak ustanovuje medzinárodná zmluva inak, ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa nepoužijú.

Ak je účelom spracovateľskej operácie oprava dočasne vyvážaného tovaru, bude tento tovar pri prepustení do voľného obehu úplne oslobodený od dovozného cla v tom prípade, ak deklarant preukáže, že tovar bol opravený bezplatne v dôsledku zmluvných alebo zákonných vyrovnaní práv zo zodpovednosti za chyby.

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, ak chyba tovaru bola zistená pri jeho prvom prepustení do voľného obehu.

Ak je účelom spracovateľskej operácie oprava dočasne vyvážaného tovaru a táto oprava je vykonaná za odplatu, bude tento tovar pri prepustení do voľného obehu čiastočne oslobodený od dovozného cla. Výška oslobodenia od dovozného cla vychádza z colnej hodnoty a sadzby uvedenej v odsekoch 2 a 3.

Náklady na opravu sú základom na určenie colnej hodnoty zušľachtených výrobkov vtedy, ak sú jedinou úhradou držiteľa povolenia a nie sú ovplyvnené spojením medzi osobou, ktorej sa povolenie vydalo, a osobou, ktorá opravu vykonala.

Dovozné clo sa vymeriava podľa sadzieb, ktoré sa uplatňujú na zušľachtený tovar v okamihu prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie do voľného obehu.

Režim vývozu umožňuje, aby slovenský tovar opustil tuzemsko. Vývoz zahŕňa vybratie vývozných ciel, uplatnenie obchodnopolitických opatrení a ďalšie vývozné formality.

Rovnako ako tovar vyvážaný v režime vývozu bude prepustený aj tovar, ktorý sa má dodať osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady vyplývajúce z medzinárodných zmlúv.²⁸

Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady tvoria priestory a stavby na časti colného územia, ktoré je od ostatného colného územia oddelené.

Na zahraničný tovar v slobodnom colnom pásme a v slobodnom colnom sklade sa z hľadiska cla, daní a iných platieb vybraných pri dovoze a vývoze prihliada ako na tovar, ktorý sa nenachádza na colnom území, za predpokladu, že tento tovar nebol prepustený do voľného obehu alebo do iného colného režimu, alebo spotrebovaný, alebo použitý za iných podmienok, ako ustanovujú colné predpisy.

Na slovenský tovar v dôsledku jeho umiestnenia v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade sú podľa osobitných predpisov uplatňované také výhody, ktoré sa bežne vzťahujú na tovar pri jeho vývoze.

Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady zriaďuje vláda nariadením.

Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady musia byť oddelené od ostatného colného územia plotom vysokým najmenej tri metre alebo oddelené spôsobom schváleným colným orgánom tak, aby bolo možné kontrolovať vstupy do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu a výstupy z nich, pričom miesta vstupu a výstupu musia byť určené.

Akákoľvek stavba v slobodnom colnom pásme sa môže uskutočniť len po predchádzajúcom písomnom súhlase colného orgánu.

Obvod, vstupné a výstupné miesta zo slobodného colného pásma a slobodného colného skladu sú pod dohľadom colného orgánu.

Osoby a dopravné prostriedky, ktoré vstupujú do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu alebo vystupujú z nich, je možné podrobiť colnej kontrole.

Prístup do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu sa nepovolí osobám, ktoré neposkytujú záruku dodržiavania pravidiel určených pre slobodné colné pásma a slobodné colné sklady, pretože boli opakovane potrestané za porušenie colných predpisov.

Colný orgán kontroluje tovar, ktorý vstupuje do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, opúšťa ich alebo v nich zostáva. Na umožnenie tejto kontroly sa colnému orgánu odovzdávajú kópie dopravných dokladov, ktoré sprevádzajú vstupujúci alebo vystupujúci tovar, alebo tieto doklady budú pre potreby colného orgánu uschované osobou určenou colným orgánom.

V slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade je možné umiestniť slovenský tovar aj zahraničný tovar bez ohľadu na jeho množstvo, pôvod, miesto dovozu alebo miesto určenia vrátane tovaru, na ktorý sa vzťahujú zákazy a obmedzenia, ak nejde o zákazy a obmedzenia z dôvodov veterinárnych, rastlinnolekárskych, z dôvodov ochrany verejnej mravnosti alebo verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok, ochrany predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty, predmetov kultúrnej hodnoty, predmetov archívnej hodnoty a zákazov a obmedzení týkajúcich sa ochrany duševného vlastníctva podľa osobitného predpisu.²⁶

Nebezpečný tovar alebo tovar, ktorý môže znehodnotiť iný tovar, alebo tovar, ktorý vyžaduje osobitné zariadenie, môže byť umiestnený iba v priestoroch špeciálne vybavených na tento účel.

Tovar, ktorý vstupuje do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, sa nemusí predložiť colnému orgánu a nemusí sa podať colné vyhlásenie. Ustanovenie § 178 ods. 4 tým nie je dotknuté.

Tovar sa musí predložiť colnému orgánu a bude podrobený predpísaným colným formalitám vtedy, ak

Colný orgán môže od deklaranta požadovať, aby predložený tovar, ktorý podlieha vývoznému clu alebo iným vývozným opatreniam, bol podrobený predpísaným colným formalitám.

Na žiadosť oprávnenej osoby colný orgán potvrdí, že tovar umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade je slovenský tovar alebo zahraničný tovar.

Lehota umiestnenia tovaru v slobodnom colnom pásme nie je obmedzená.

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom túto lehotu obmedziť pri slovenskom tovare, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis o vykonávaní opatrení trhovej regulácie v poľnohospodárstve.²⁴

Za podmienok ustanovených týmto zákonom alebo osobitným právnym predpisom je v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade povolená akákoľvek priemyselná (výrobná) alebo obchodná činnosť, alebo poskytovanie služieb. Vykonávanie týchto činností a poskytovanie služieb musí byť vopred písomne oznámené príslušnému colnému orgánu.

Vzhľadom na povahu tovaru alebo potrebu colného dohľadu môže príslušný colný orgán určitú činnosť uvedenú v odseku 1 v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade zakázať alebo obmedziť.

Colný orgán môže osobám, ktoré opakovane porušili ustanovenia tohto zákona, zakázať, aby pokračovali v podnikateľskej činnosti v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade.

Zahraničný tovar umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, môže byť počas tohto umiestnenia

Ak je tovar prepustený do režimu uvedeného v odseku 1 písm. c), d) alebo e), použijú sa také spôsoby kontroly, ktoré platia pre tieto režimy.

Osoba, ktorá vykonáva v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade činnosti uvedené v § 182 ods. 1, je povinná viesť evidenciu o tovare, ktorý vstupuje do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, opúšťa ich alebo v nich zostáva, spôsobom ustanoveným colným orgánom. Základom evidencie je účtovná evidencia ustanovená osobitnými predpismi. Evidencia musí byť vedená tak, aby umožňovala identifikáciu tovaru a prehľad o jeho pohybe. Tovar musí byť zapísaný do evidencie od okamihu dodania do priestorov tejto osoby. Osoba je povinná poskytnúť túto evidenciu colnému orgánu, aby bolo možné uskutočniť takú kontrolu, ktorú colný orgán považuje za potrebnú.

V prípade premiestnenia tovaru vo vnútri slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu musia byť doklady, ktoré sa vzťahujú na toto premiestnenie, uschované pre potrebu colných orgánov. Krátkodobé skladovanie vykonávané v súvislosti s premiestnením sa považuje za neoddeliteľnú súčasť premiestnenia.

Ak neustanovia osobitné predpisy inak, je možné tovar, ktorý opúšťa slobodné colné pásmo alebo slobodný colný sklad,

Ustanovenia § 5 a 6 a § 42 až 59, s výnimkou ustanovení § 53 až 58, ktoré sa týkajú slovenského tovaru, sa vzťahujú na tovar dodaný do inej časti tuzemska s výnimkou prípadu, keď tovar opúšťa slobodné colné pásmo vzdušnou cestou bez toho, aby bol predtým prepustený do režimu tranzitu alebo do iného režimu.

Ak vznikol pri zahraničnom tovare colný dlh a colná hodnota tohto tovaru sa zakladá na cene skutočne platenej, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť, zahŕňajúcej náklady na skladovanie alebo na zachovanie tohto tovaru v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade, tieto náklady sa do colnej hodnoty nezapočítajú, ak budú odlíšené od ceny skutočne platenej alebo od ceny, ktorá má byť za tovar zaplatená.

Ak sa s tovarom v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade na základe povolenia colného orgánu vykonali obvyklé manipulácie v zmysle ustanovenia § 111 ods. 3 potrebné na zabezpečenie zachovania tovaru alebo zlepšenia jeho balenia, alebo predajnej akosti, alebo úpravy na dopravu, bude na žiadosť dovozcu vymerané clo podľa povahy tovaru a colnej hodnoty, aké boli pred vykonaním týchto manipulácií.

Na slovenský tovar uvedený v § 176 ods. 3, ktorý podlieha právnemu predpisu, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve²⁴ a ktorý je umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade, sú určené spôsoby nakladania alebo použitia ustanovené osobitnými predpismi, ktoré z dôvodu jeho umiestnenia do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu poskytujú výhody, ktoré sú zvyčajne spojené s vývozom tohto tovaru.

Ak sa tovar uvedený v odseku 1 vrátil do inej časti územia tuzemska alebo ak v lehote uvedenej vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 181 ods. 2 nebola podaná žiadosť o prepustenie do režimu uvedeného v odseku 1, vykoná colný orgán potrebné opatrenia ustanovené osobitnými predpismi²⁹ za nedodržanie príslušného režimu.

Ak sa tovar dodal alebo vrátil do inej časti tuzemska alebo prepustil do príslušného režimu, je možné použiť potvrdenie uvedené v § 180 ods. 3, aby sa preukázalo, či ide o slovenský tovar alebo o zahraničný tovar.

Ak nie je k dispozícii žiadne potvrdenie alebo iná evidencia o tom, či ide o zahraničný tovar alebo o slovenský tovar, považuje sa tovar

Zahraničný tovar dovezený do tuzemska je možné

Spätný vývoz, zničenie alebo prenechanie tovaru v prospech štátu je potrebné vopred oznámiť colnému orgánu. Ak je podaná žiadosť o spätný vývoz tovaru prepustením do iného režimu ako do režimu tranzitu, musí byť colné vyhlásenie podané podľa § 60 až 85.

Colný orgán povolí zničenie tovaru alebo jeho prenechanie v prospech štátu za podmienky, že budú zachované predpisy o ochrane životného prostredia a že tým nevzniknú štátu žiadne náklady okrem nákladov, ktoré súvisia s jeho predajom.

Odpadom a zvyškom, ktoré vznikli pri zničení tovaru, je možné prideliť colne schválené určenie určené pre zahraničný tovar. Tovar zostane pod colným dohľadom až do prepustenia do príslušného režimu.

Späť vyvážaný tovar je pod colným dohľadom.

Slovenský tovar, ktorý sa po vývoze z tuzemska vracia v lehote troch rokov späť do tuzemska a je prepustený do voľného obehu, je na žiadosť oprávnenej osoby oslobodený od dovozného cla.

Colný orgán môže lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť.

Ak bol vrátený tovar pred vývozom z tuzemska prepustený do voľného obehu s čiastočným alebo s úplným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, prizná colný orgán oslobodenie od dovozného cla uvedené v odseku 1 vtedy, ak je tento tovar opäť použitý na rovnaký účel. Ak sa vrátený tovar nepoužije na rovnaký účel, zníži sa vyberaná suma dovozného cla o prípadne už vybranú sumu cla pri prvom prepustení tohto tovaru do voľného obehu. Ak je táto suma vyššia ako suma, ktorá vyplýva z prepustenia vráteného tovaru do voľného obehu, žiadna náhrada sa neposkytuje.

Oslobodenie od dovozného cla uvedené v odsekoch 1 a 3 sa neprizná, ak tovar

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť podrobnosti a podmienky, za ktorých sa opatrenia uvedené v odseku 4 písm. b) nepoužijú.

Každú sumu dovozného alebo vývozného cla, daní a iných platieb pri dovoze, ktorá zodpovedá colnému dlhu (ďalej len „suma cla“), musí colný orgán vymerať ihneď po oznámení všetkých údajov a predložení dokladov, ktoré sú potrebné na jeho vymeranie. Colný orgán zapíše sumu cla do svojich účtovných dokladov a písomne ju oznámi deklarantovi. Suma cla sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor. Rovnako sa postupuje pri príslušenstve sumy cla, ak je predmetom samostatného vymerania.

Ak bol colný dlh zabezpečený, môže byť celková suma cla pri dovoze, ktorá sa vzťahuje na všetok tovar prepustený jednej osobe počas lehoty ustanovenej colným orgánom, ktorá nesmie presiahnuť 30 kalendárnych dní, zapísaná do účtovných dokladov jednotným zápisom ku koncu tejto lehoty. Tento zápis sa musí vykonať najneskôr do troch kalendárnych dní po uplynutí uvedenej lehoty.

Ak vznikol colný dlh iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia, zapíše colný orgán sumu cla do účtovných dokladov ihneď a písomne to oznámi povinnej alebo zodpovednej osobe do troch kalendárnych dní odo dňa, keď colný dlh vznikol alebo keď bola určená osoba povinná sumu cla zaplatiť.

Ak sa vymerala suma cla nižšia, ako je suma cla, ktorá zodpovedá colným predpisom, colný orgán vymeria sumu cla, ktorá sa má vybrať alebo ostáva na vybratie dodatočne, a to do troch kalendárnych dní odo dňa, v ktorom sa o tejto skutočnosti dozvedel.

Colný dlh je možné dodatočne určiť do troch rokov od roku, v ktorom bolo možné sumu cla podľa odseku 4 prvýkrát vymerať.

Ak colný orgán nepovolil dlžníkovi odklad platenia sumy cla, je suma cla splatná do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia rozhodnutia colného orgánu. V prípade súhrnného zápisu v účtovných dokladoch, za podmienok ustanovených v § 222, musí byť lehota splatnosti určená tak, aby nebola dlžníkovi poskytnutá lehota dlhšia, ako keby mu bol odklad platby povolený.

Ak colný orgán povolil dlžníkovi odklad platenia sumy cla, alebo zaplatenie sumy cla v splátkach, je suma cla splatná v lehote ustanovenej v § 225 až 227.

Sumu cla je možné zaplatiť

Ministerstvo po dohode s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom prípady a spôsob, keď je možné vymerané clo zaplatiť prostredníctvom pošty.

Colný orgán môže povoliť

Colné orgány povolia odklad platenia sumy cla, alebo zaplatenie sumy cla v splátkach len vtedy, ak žiadateľ zabezpečí colný dlh.

Za deň platby sa považuje

Banky a pošty sú povinné previesť platby na príslušný účet colných orgánov vždy najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, keď bola platba z účtu dlžníka uskutočnená alebo keď bola v prospech účtu colného orgánu prijatá v hotovosti. Ak je účet colného orgánu vedený v inej banke ako účet dlžníka, z ktorého sa platba vykonáva, je banka, ktorá prevod uskutočňuje, povinná previesť uhradzovanú sumu cla tej banke, v ktorej je vedený účet colného orgánu, v rovnakej lehote ako v predchádzajúcej vete. Rovnakým spôsobom sa postupuje pri platbách, ktoré sú prijímané v prospech účtu colného orgánu v hotovosti. Banka, v ktorej sú vedené účty colného orgánu, pripíše v jeho prospech takto prevedené platby najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, keď k týmto peňažným prostriedkom získala dispozičné právo. Súčasne sú banky povinné oznámiť colnému orgánu deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu dlžníka. V prípade nedodržania týchto lehôt sú banky, pošty a iné oprávnené osoby povinné uhradiť colnému orgánu sankciu vo výške bežnej diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska zo sumy včas neprevedenej.

Ak dá dlžník príkaz na úhradu sumy cla a banka príkaz nevykoná v deň, ktorý je uvedený na príkaze z iných dôvodov ako z nedostatku finančných prostriedkov na účte dlžníka, ručí dlžníkovi banka. Úhrada sumy cla má prednosť pred inými úhradami.

Dodržiavanie postupov bánk a pôšt uvedených v odsekoch 2 a 3 je oprávnený kontrolovať colný orgán, v ktorého prospech bola platba uskutočnená alebo colný orgán ním dožiadaný.

Ak nebola suma cla zaplatená v určenej lehote,

Colný orgán oznámi dlžníkovi úrok vymeraný podľa tohto zákona najneskôr do 15. dňa nasledujúceho mesiaca za predchádzajúci štvrťrok.

Colný orgán môže od vybratia úroku z omeškania upustiť, ak

Colný orgán môže odpísať nedoplatok sumy cla, ak je úplne nevymožiteľný. Za nevymožiteľný sa považuje nedoplatok, ktorý sa bezvýsledne vymáhal od dlžníka a iných osôb, od ktorých sa mohol vymáhať, alebo ak by vymáhanie neviedlo k výsledku, alebo je pravdepodobné, že by výťažok z vymáhania nepresiahol náklady na jeho vymáhanie. Rovnako sa postupuje v prípade, ak nie je nedoplatok nevymožiteľný, ale jeho vymáhanie je spojené s osobitnými a neúmernými ťažkosťami.

Právo vyberať a vymáhať nedoplatok sumy cla (ďalej len „nedoplatok“) sa premlčuje uplynutím desiatich rokov od konca roku, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.

Ak sa vykoná úkon, ktorý smeruje k vybratiu alebo k vymáhaniu nedoplatku, premlčacia lehota sa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota uplynutím kalendárneho roku, v ktorom bol dlžníkovi tento úkon oznámený. Nedoplatky je však možné vymáhať najneskôr do 20 rokov od konca roku, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.

Na premlčanie sa prihliadne len vtedy, ak to dlžník namieta a iba v rozsahu uplatňovanej námietky.

Ak je nedoplatok zabezpečený hnuteľnými vecami, nemôže sa colné záložné právo premlčať, ak má veriteľ hnuteľnú vec v držbe.

Ak je nedoplatok zabezpečený colným záložným právom na nehnuteľnostiach zápisom v príslušnej evidencii, nie je možné do 30 rokov po tomto zápise namietať premlčanie nedoplatku.

Úkonom na vymáhanie nedoplatku sa rozumie aj písomná upomienka o zaplatení sumy cla doručená dlžníkovi.

Colný dlh zaniká zaplatením alebo odpustením.

Pri tovare navrhnutom do režimu, ktorý zahŕňa povinnosť zaplatiť sumu cla, colný dlh zaniká