Podnikatelia¹ a iní účastníci obchodných vzťahov sa môžu dohodnúť v rozhodcovskej zmluve alebo v doložke k zmluve, ktorou si upravujú vzájomné obchodné vzťahy (ďalej len „rozhodcovská zmluva“), že o majetkových sporoch, ktoré medzi nimi sú alebo ktoré medzi nimi vzniknú a ktorých prerokovanie a rozhodovanie patrí do právomoci súdu, rozhodnú jeden alebo viacerí rozhodcovia z osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu alebo osoba nezapísaná v zozname (§ 8). Rozhodca môže byť dohodnutý pre jednotlivý prípad obchodnoprávneho vzťahu medzi nimi (rozhodca ad hoc) alebo pre vymedzený okruh obchodnoprávnych vzťahov medzi nimi.

Rozhodcovskú zmluvu možno uzavrieť len na rozhodovanie takých sporov, ktoré účastníci môžu skončiť súdnym zmierom.²

V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene a zániku práv k nehnuteľnostiam, štatusové spory, spory, ktoré súvisia s núteným výkonom rozhodnutí, a spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného alebo vyrovnacieho konania.

Súčasťou rozhodcovskej zmluvy je záväzok zmluvných strán, že sa podrobia rozhodcovskému rozhodnutiu. To neplatí, ak ide o spor o majetkových nárokoch z medzinárodného obchodného styku.

Rozhodcovská zmluva sa uzaviera v písomnej forme. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomne vymenených listoch, dohodnutá telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Rozhodcovská zmluva sa môže týkať

Ak je spor už predmetom konania na súde,³ môžu sa jeho účastníci dohodnúť, že sa skončí v rozhodcovskom konaní. Takáto dohoda účastníkov sporu má účinky späťvzatia návrhu podľa osobitného zákona.⁴

Rozhodcovia riešia majetkové spory (§ 2 ods. 1 až 3) podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky a postupujú podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 33).

Ak osobitný predpis⁵ alebo tento zákon neustanovuje inak, rozhodcom v spore môže byť občan Slovenskej republiky, ktorý je plnoletý, má spôsobilosť na právne úkony a požíva dobrú povesť.

Nikto nie je povinný funkciu rozhodcu prijať. Kto funkciu rozhodcu prijme, je povinný túto funkciu vykonávať nestranne a spravodlivo v súlade s týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na rozhodovanie súdov.

Rozhodca, ktorého si účastníci sporu vybrali, musí prijatie funkcie rozhodcu potvrdiť.

Kto prijal funkciu rozhodcu, je povinný oznámiť účastníkom rozhodcovského konania všetky skutočnosti, na ktorých základe možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti so zreteľom na jeho pomer k spornej veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom.

Ak účastník konania napriek skutočnosti oznámenej rozhodcom podľa odseku 5 súhlasí s tým, aby rozhodca naďalej rozhodoval spor, nie je možné, aby neskôr účastník konania uplatnil námietku zaujatosti voči tomuto rozhodcovi uvedením skutočnosti, ktorá mu bola oznámená podľa odseku 5.

Kto prijal funkciu rozhodcu, môže sa tejto funkcie vzdať len so súhlasom účastníkov sporu; bez ich súhlasu môže sa tejto funkcie vzdať len zo závažných dôvodov.⁵

Ak sa účastníci sporu dohodnú, že v ich spore majú rozhodnúť viacerí rozhodcovia, v rozhodcovskej zmluve uvedú ich mená alebo spôsob, ako ich dodatočne vyberú.

Ak v spore majú rozhodnúť viacerí rozhodcovia, ich počet musí byť nepárny. Predsedajúceho rozhodcu určia účastníci sporu, a ak tak neurobia, zvolia si ho vybraní rozhodcovia sami.

Ak by rozhodcovské konanie bolo marené tým, že rozhodcovská zmluva neobsahuje dohodu o osobe (osobách) rozhodcu a účastníci sporu sa o tom ani dodatočne nedohodnú, alebo ak sa rozhodca funkcie vzdal a účastníci sporu sa nedohodli o jeho náhradníkovi, každý účastník sporu je oprávnený požiadať súd, aby rozsudkom vyhlásil vôľu účastníka sporu o určení rozhodcu,^5a alebo požiadať súd o rozhodnutie sporu. Ustanovenie § 3 ods. 2 platí primerane aj v tomto prípade.

Právnické osoby môžu na základe zákona⁶ zriadiť a na svoje náklady udržiavať stále rozhodcovské súdy (ďalej len „rozhodcovské súdy“).

Zriaďovateľ rozhodcovského súdu je povinný vydať organizačný poriadok alebo štatút a rokovací poriadok ním zriadeného rozhodcovského súdu.

V organizačnom poriadku alebo v štatúte rozhodcovského súdu sa okrem jeho organizačnej štruktúry upraví najmä vecná príslušnosť rozhodcovského súdu, podmienky, ktoré majú spĺňať uchádzači o zápis do zoznamu rozhodcov, spôsob výpočtu nákladov rozhodcovského konania a výšky odmien rozhodcov. Účastníci sporu sa však môžu dohodnúť s rozhodcom na jeho odmene odlišne od úpravy vydanej zriaďovateľom rozhodcovského súdu.

V rokovacom poriadku sa upraví postup konania pred rozhodcovským súdom, pravidlá zmierovacieho konania a iné otázky súvisiace s ochranou záujmov účastníkov konania. Ustanovenia rokovacieho poriadku nesmú však odporovať ustanoveniam tretej časti tohto zákona. Ak dôjde k pochybnostiam o súlade rokovacieho poriadku so zákonom, rozhodne o nich na návrh zainteresovanej osoby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého stanovisko je pre zriaďovateľa rozhodcovského súdu záväzné.

Rozhodcovský súd vedie zoznam rozhodcov pôsobiacich na tomto súde, do ktorého môže každý záujemca nahliadnuť. Účastníci sporu si však môžu zvoliť za rozhodcu aj osobu nezapísanú do zoznamu rozhodcov. So zvoleným rozhodcom si dohodnú jeho odmenu.

Zriaďovateľ je povinný uverejniť zriadenie rozhodcovského súdu, jeho pobočiek, predpisov vydaných podľa odseku 2 a zoznam rozhodcov, ktorí na ňom pôsobia, v Obchodnom vestníku.⁷

Rozhodcovské konanie sa začína dňom doručenia žaloby rozhodcovskému súdu alebo vybranému rozhodcovi. Podanie žaloby rozhodcovskému súdu alebo rozhodcovi má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na všeobecný súd.

Ak sa v spore nemá konať na rozhodcovskom súde, žaloba sa podá vybranému rozhodcovi. Ak v spore majú konať viacerí rozhodcovia, podá sa predsedajúcemu rozhodcovi (§ 6 ods. 2), a ak predsedajúci rozhodca nebol ešte zvolený, ktorémukoľvek vybranému rozhodcovi, ktorý funkciu prijal.

Rozhodcovský súd, prípadne rozhodca uvedený v odseku 2 je povinný na žalobe vyznačiť deň, keď mu bola žaloba doručená.

Rozhodcovia sú oprávnení rozhodovať o svojej právomoci. Ak dôjdu k záveru, že ich právomoc na rozhodnutie vo veci samej nie je daná, rozhodnú o tom uznesením.

Účastník sporu môže namietať nedostatok právomoci rozhodcov pre neexistenciu, neplatnosť alebo pre zánik rozhodcovskej zmluvy alebo preto, že vo veci nemožno v rozhodcovskom konaní rozhodovať (§ 2 ods. 2), a to najneskoršie do skončenia ústneho rokovania.

Žaloba má obsahovať označenie účastníkov sporu (presný názov a sídlo, resp. meno a trvalý pobyt), prípadne aj ich zástupcov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a prípadne aj právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva, a musí byť z nej zrejmé, čoho sa žalobca domáha.

K žalobe treba pripojiť odpis rozhodcovskej zmluvy, vyjadrenia rozhodcov podľa § 5 ods. 3 a listinné dôkazy, o ktoré žalobca svoj nárok opiera.

Rozhodcovský súd alebo rozhodca uvedený v § 9 ods. 2 je oprávnený požadovať od žalobcu preddavok na úhradu predpokladaných nákladov konania a určiť na jeho zaplatenie primeranú lehotu. Ak žalobca preddavok neuhradí, rozhodcovský orgán konanie zastaví, o čom upovedomí účastníkov sporu.

Žalovaný môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

O náležitostiach vzájomnej žaloby a jej prílohách a o preddavku na úhradu predpokladaných nákladov konania o vzájomnej žalobe platia primerane ustanovenia o žalobe uvedené v § 12.

Žalobca je povinný doručiť rovnopis žaloby a jej príloh žalovanému. Žalovaný je povinný doručiť žalobcovi rovnopis prípadnej vzájomnej žaloby a jej príloh.

Doklad o doručení žaloby alebo vzájomnej žaloby treba predložiť rozhodcovskému orgánu.

Žalovaný je povinný vyjadriť sa k žalobe a žalobca k vzájomnej žalobe do desiatich dní od jej doručenia. Rozhodcovský orgán môže na žiadosť účastníka sporu túto lehotu primerane predĺžiť, najviac však o ďalších desať dní.

Z obsahu vyjadrenia musia byť zrejmé stanoviská k podstatným skutkovým a právnym okolnostiam veci.

Rozhodcovský orgán v súčinnosti s účastníkmi sporu pripraví konanie tak, aby sa čo najskôr zistil skutkový stav a sporná vec mohla byť spravodlivo rozhodnutá.

V rámci prípravy konania rozhodcovský orgán najmä

Prerokovanie spornej veci sa uskutoční v mieste a čase dohodnutých účastníkmi sporu s rozhodcovským orgánom. Ak nedošlo k takejto dohode, uskutoční sa v mieste a čase, ktoré určil rozhodcovský orgán so zreteľom na povahu sporu a záujmy jeho účastníkov.

Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj na vykonanie jednotlivých procesných úkonov.

Rozhodcovské konanie je jednostupňové. Rozhodcovský orgán organizuje a vedie konanie v súlade s pravidlami dohodnutými s účastníkmi, inak podľa svojej úvahy, a to tak, aby sa skutkový stav zistil úplne, rýchlo a hospodárne.

Rozhodcovský orgán v každom štádiu konania dbá na zachovanie rovnosti účastníkov a usiluje sa o vybavenie veci zmierom.

Účastníci sú povinní s rozhodcovským orgánom pri riešení veci aktívne spolupracovať. Rozhodcovský orgán postupuje v styku s nimi rýchlo, neformálne a vec rieši bez účasti verejnosti. Ak účastníci nemohli včas a správne vykonať potrebný úkon, rozhodcovský orgán im ho umožní vykonať dodatočne. Nedostatok zákonných či dohodnutých podmienok rozhodcovského konania môžu však účastníci namietať len do skončenia prerokovania veci (§ 21 ods. 1).

Rozhodcovský orgán uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu veci. Vykonať možno len dôkazy navrhované účastníkmi.

Vypočuť svedkov a znalcov môže rozhodcovský orgán len vtedy, ak sa mu dobrovoľne podrobia. Ak sú svedkovia alebo znalci povinní zachovať štátne, obchodné a služobné tajomstvo alebo štátom uloženú povinnosť mlčanlivosti, možno ich vypočúvať o predmete tajomstva či mlčanlivosti, len ak boli tejto povinnosti zbavení. Ak rozhodcovský orgán nemôže zabezpečiť vypočutie sám, požiada o to všeobecný súd.⁸

Rozhodcovský orgán uloží účastníkovi sporu, ktorý dôkaz navrhol alebo v ktorého záujme sa má vykonať, aby na dožiadanom súde zložil preddavok na úhradu trov dožiadania. Ak vykonanie úkonu neodporuje zákonu a preddavok na úhradu trov bol na súde zložený, súd je povinný dožiadaniu vyhovieť. Pri vybavovaní dožiadania je súd oprávnený vykonať opatrenia potrebné na jeho splnenie. Trovy dožiadania vo výške určenej dožiadaným súdom sú súčasťou trov rozhodcovského konania.

Výsledky dokazovania hodnotí rozhodca (rozhodcovia) nestranne podľa svojej úvahy; pritom prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.

Rozhodcovský orgán vydá o veci samej nález. Odvolanie proti rozhodcovskému nálezu nie je na súde prípustné. Nález musí byť vyhotovený písomne a musí byť preskúmateľný. Rozhodnúť sa musí o každej spornej otázke uvedenej v žalobe, prípadne vo vzájomnej žalobe; nesmú sa však prekročiť ich medze. Nemožno prisúdiť, čo je právne nedovolené, čo je nemožné alebo čo odporuje dobrým mravom. Výrok rozhodnutia musí byť určitý a vykonateľný.

Výroková časť nálezu musí obsahovať aj údaj o výške nákladov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník je povinný ich uhradiť, prípadne v akom pomere sa náklady medzi účastníkov rozdeľujú.

Ak sa na konaní zúčastnilo viac rozhodcov, musia byť pri vynesení rozhodnutia prítomní všetci. O hlasovaní o výroku musí byť spísaná zápisnica, ktorú podpíše predsedajúci rozhodca a ostatní rozhodcovia. Rozhodca, ktorý bol pri hlasovaní ostatnými rozhodcami prehlasovaný, je oprávnený pripojiť k zápisnici o hlasovaní svoje odchylné stanovisko a toto odôvodniť.

Rozhodcovské konanie možno skončiť zmierom. Ak o to účastníci požiadajú, bude mať zmier formu nálezu. Zmier uzavretý pred rozhodcovským orgánom, ním prijatý a účastníkmi podpísaný má účinky právoplatného súdneho rozhodnutia.

O iných otázkach než o veci samej rozhodne rozhodcovský orgán uznesením; o obsahu uznesenia platia primerane ustanovenia predchádzajúcich odsekov.

V písomnom vyhotovení nálezu sa uvedie označenie rozhodcovského orgánu, mená a priezviská rozhodcov, označenie účastníkov sporu a ich zástupcov, dátum a miesto jeho vydania. Nález musí byť odôvodnený a podpísaný rozhodcom (predsedajúcim rozhodcom).

Ak sa účastníci dohodli na tom, že netrvajú na podrobnom odôvodnení nálezu, možno odôvodnenie obmedziť na základnú skutkovú a právnu charakteristiku výsledkov konania a na označenie dôkazov, z ktorých výrok vychádza.

Nález sa doručuje účastníkom alebo ich zástupcom do vlastných rúk s poučením o možnosti podať žalobu na zrušenie rozhodnutia podľa § 25.

Rozhodcovský súd je povinný počas 20 rokov od rozhodnutia sporu uschovať rozhodcovský nález a všetky listiny uplatnené v rozhodcovskom konaní. V prípade zániku rozhodcovského súdu uschováva jeho dokumentáciu príslušný všeobecný súd.

Ak sa nekonalo pred rozhodcovským súdom, rozhodca (predsedajúci rozhodca), ktorý v spore konal, je povinný do 30 dní od rozhodnutia sporu odovzdať rozhodcovský nález a všetky listiny s ním spojené na uschovanie príslušnému všeobecnému súdu.

Každý účastník rozhodcovského konania sa môže do 15 dní od doručenia nálezu domáhať žalobou na súde jeho zrušenia, ak

Žalobu o zrušenie rozhodcovského nálezu môže podať na príslušnom všeobecnom súde aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa bez vlastnej viny nezúčastnila na rozhodcovskom konaní, ak jej práva alebo zákonom chránené záujmy sú rozhodcovským nálezom dotknuté.

Všeobecný súd žalobu o zrušenie rozhodcovského nálezu podanú z dôvodov uvedených v § 25 ods. 1 písm. c) a d) zamietne, ak účastník, ktorý sa zrušenia rozhodnutia domáha, tento dôvod v rozhodcovskom konaní najneskoršie do skončenia prerokovania veci neuplatnil, hoci tak mohol urobiť.

Žalobu podanú podľa § 25 ods. 2 súd zamietne, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa domáha zrušenia rozhodcovského nálezu, neuplatnila svoje nároky v rozhodcovskom konaní, hoci o jeho začatí vedela a v konaní ich mohla uplatniť.

Ak všeobecný súd žalobu o zrušenie rozhodcovského nálezu nezamietne podľa § 27 ods. 1 alebo ods. 2, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe a prípadne aj v rozsahu uplatnenom vo vzájomnej žalobe.

Ak všeobecný súd žalobe o zrušenie rozhodcovského nálezu vyhovie, rozhodcovský nález v napadnutej časti, ako aj v častiach s ňou neoddeliteľne súvisiacich zruší a pokračuje v konaní o veci a túto rozhodne.

Ak všeobecný súd v konaní o podanej žalobe zistí, že nález má vady uvedené v § 25 ods. 1 písm. a) a b), nález zruší aj vtedy, keď účastníci tieto dôvody neuplatnili.