Účelom zákona je upraviť postavenie, právne pomery a zásady činnosti bytových, spotrebných, výrobných a iných družstiev (ďalej len „družstvo“) a ďalších družstevných organizácií.

Zákon sa nevzťahuje na poľnohospodárske družstevné organizácie.

Družstvo je dobrovoľným spoločenstvom občanov (členov), ktorí sa združili na spoločnú hospodársku a inú činnosť a na uspokojovanie a podporu svojich záujmov.

Družstvo je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Družstvo nezodpovedá na záväzky iných právnych subjektov.

Záležitosti družstva riadia členovia prostredníctvom členskej schôdze a volených orgánov družstva v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a stanovami družstva.

Družstvo vykonáva svoju činnosť samostatne a na vlastný účet; pritom na seba berie primerané hospodárske riziko.

Na vznik družstva je potrebné

Družstvo môže nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa zápisu do podnikového registra.

Návrh na zápis družstva do podnikového registra podáva družstvo; k návrhu ja povinné pripojiť stanovy družstva a uznesenie ustanovujúcej schôdze o jeho založení.

Činnosť, na ktorú je potrebný súhlas podľa osobitných predpisov, môže družstvo vykonávať len s týmto súhlasom.

Základným vnútrodružstevným predpisom sú stanovy družstva (ďalej len „stanovy“). Stanovy musia obsahovať:

Stanovy nesmú byť v rozpore s týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Stanovy a ich zmeny sa zapisujú do podnikového registra.

Majetkom družstva sa rozumejú veci, ku ktorým má družstvo vlastnícke právo, a ďalej majetkové práva, ktoré družstvo nadobudlo. Majetok sa môže družstvu odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom.

Majetok družstva sa vytvára združením prostriedkov členov (zápisné, členské podiely, vklady, materiálové prínosy a iné oceniteľné nehmotné, hmotné a finančné vklady) a z výsledkov činnosti družstva, prípadne z iných zdrojov.

Družstvo uhrádza svoje potreby a náklady z príjmov získaných predovšetkým zo svojej hospodárskej činnosti, ako aj z ďalších zdrojov.

Zo svojho zisku družstvo platí prednostne dane a odvody. Zostávajúci zisk využíva družstvo samostatne a nemožno mu ho odňať.

Odpisy zo základných prostriedkov zostávajú družstvu v plnej výške a družstvo ich využíva samostatne.

V záujme širšej účasti členov na činnosti a hospodárskych výsledkov môže družstvo využívať ich ďalšie majetkové účasti (ďalšie finančné alebo iné majetkové vklady) zhodnocované podielom na zisku podľa stanov [§ 4 ods. 1 písm. e)].

Pre finacovanie svojho rozvoja môže družstvo vydávať obligácie; spôsob ich vydávania, nakladania s nimi a ich zhodnotenie určí a vyhlási členská schôdza v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Družstvo môže hospodáriť aj s majetkom iných právnických osôb alebo občanov, a to na základe zmluvy uzavretej v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Družstvo je pri svojej hospodárskej a sociálnej činnosti povinné čo najúčinnejšie chrániť životné a prírodné prostredie pred škodlivými vplyvmi, ktoré jeho činnosť vyvoláva, a najmä dbať o to, aby neohrozovalo zdavie občanov. Z vlastných zdrojov financuje a uskutočňuje opatrenia zamerané na odstránenie škôd, ktoré vznikli jeho činnosťou, a opatrenia na tvorbu a ochranu všetkých zložiek životného a prírodného prostredia ohrozovaných jeho činnosťou.

Družstvo je povinné budovať zariadenia na ochranu životného a prírodného prostredia, uvádzať tieto zariadenia do prevádzky spoločne s príslušným výrobným alebo nevýrobným zariadením a trvale zabezpečovať ich plynulý a účinný chod.

Členská schôdza sa môže uzniesť, že sa družstvo zruší s likvidáciou alebo bez likvidácie. Družstvo zaniká dňom jeho výmazu z podnikového registra.

Družstvo zanikne bez likvidácie zlúčením, splynutím alebo rozdelením.

Družstvo, na ktoré prešli majetok a záväzky zaniknutého družstva, je povinné bez meškania upovedomiť iné právne subjekty, ktoré sú zánikom družstva dotknuté, o zániku družstva a o prechode jeho majetku a záväzkov; pri likvidácii má túto povinnosť likvidátor.

Družstvo sa môže zrušiť aj rozhodnutím súdu, ak svojou činnosťou alebo konaním závažným spôsobom porušuje povinnosti alebo podmienky ustanovené v § 3 a 4 tohto zákona.

Družstvo zaniká, ak poklesne počet jeho členov pod 5 občanov.

Majetok, záväzky a členovia zlučovaného družstva prechádzajú na preberajúce družstvo.

Pri splynutí družstiev prechádzajú majetok, záväzky a členovia na novovzniknuté družstvo dňom, ku ktorému bolo novovzniknuté družstvo zapísané do podnikového registra.

Členská schôdza rozdeľovaného družstva určí, ako sa družstvo rozdelí, ako sa rozdelí jeho majetok a záväzky, a s prihliadnutím na oprávnené záujmy jednotlivých členov tiež určí, do ktorých družstiev jednotliví členovia prejdú.

Rozdeľované družstvo zaniká a jeho majetok a záväzky prechádzajú na nové družstvo dňom, ku ktorému boli zapísané do podnikového registra, a to v rozsahu určenom členskou schôdzou rozdeľovaného družstva. Týmto dňom sa členovia rozdeľovaného družstva stávajú členmi nových družstiev.

členská schôdza alebo valné zhromaždenie (ďalej len „členská schôdza“),

predstavenstvo,

kontrolná komisia,

ďalšie orgány družstva podľa tohto zákona a stanov.

Najvyšším orgánom družstva je členská schôdza, na ktorej členovia uplatňujú svoje právo rozhodovať o záležitostiach družstva.

Členská schôdza sa schádza v lehotách určených stanovami, najmenej raz za rok.

Členská schôdza sa musí zvolať, ak o to písomne požiada aspoň jedna tretina všetkých členov družstva, kontrolná komisia, ako aj v ďalších prípadoch uvedených v stanovách.

Do pôsobnosti členskej schôdze patrí

Členská schôdza rozhoduje o ďalších záležitostiach týkajúcich sa družstva a jeho činnosti, pokiaľ tak ustanovuje tento zákon, stanovy, prípadne pokiaľ si rozhodovanie o niektorej veci vyhradila.

Stanovy družstva môžu určiť, že členské schôdze sa budú konať formou čiastkových členských schôdzí. Čiastkové členské schôdze nemôžu rozhodovať o zániku družstva a v ďalších prípadoch uvedených v stanovách.

Ak vzhľadom na rozsah družstva nie je dobre možné zvolávať členskú schôdzu, môžu stanovy určiť, že namiesto členskej schôdze sa zvoláva zhromaždenie (konferencia) delegátov volených členmi družstva. Stanovy súčasne určia bližšie podmienky voľby delegátov.

Predstavenstvo je výkonným a štatutárnym orgánom¹ družstva; riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, pokiaľ nie sú týmto zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu. Za svoju činnosť zodpovedá členskej schôdzi.

Predstavenstvo zabezpečuje a kontroluje plnenie uznesení členskej schôdze, pravidelne jej podáva správy o svojej činnosti a o činnosti družstva; zvoláva členskú schôdzu a pripravuje jej rokovanie.

Predstavenstvo sa schádza podľa potreby, spravidla raz za mesiac. Musí sa zísť do 10 dní od doručenia podnetu kontrolnej komisie, ak na jej výzvu nedošlo k náprave nedostatkov.

Prestavenstvo volí zo svojich členov predsedu družstva (predstavenstva), prípadne podpredsedu (podpredsedov), pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí členská schôdza.

Predseda družstva organizuje a riadi rokovanie predstavenstva. Ak tak stanovy určujú, organizuje a riadia aj bežnú činnosť družstva [§ 4 ods. 1 písm. g)].

Stanovy určia, akým spôsobom rokuje predstavenstvo navonok.

Kontrolná komisia je oprávnená kontrolovať všetku činnosť družstva; prerokúva sťažnosti jeho členov, a pokiaľ tak určia stanovy, aj pracovníkov. Zodpovedá iba členskej schôdzi a je nezávislá na ostatných orgánoch družstva.

Kontrolná komisia sa vyjadruje k ročnej účtovnej závierke a k návrhu na rozdelenie zisku alebo na úhradu straty družstva.

Na zistené nedostatky upozorňuje kontrolná komisia predstavenstvo a vyžaduje zaistenie nápravy.

Kontrolná komisia sa schádza podľa potreby, najmenej raz za tri mesiace.

Kontrolná komisia volí zo svojich členov predsedu, prípadne podpredsedu, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí členská schôdza.

Podmienky vzniku členstva určujú zákon a stanovy.

Členom družstva, kde je súčasťou členstva pracovný vzťah, sa môže stať občan po skončení povinnej školskej dochádzky, najskôr však dňom, keď dosiahol 15 rokov veku.

Pokiaľ nie je v stanovách určené inak a družstvo nedohodne s členom deň, ku ktorému členstvo vzniká, členstvo vznikne na základe podanej prihlášky dňom rozhodnutia predstavenstva o prijatí člena; v prípadoch, kde súčasťou členstva je pracovný vzťah, vzniká členstvo dňom, ktorý bol dojednaný ako deň nástupu do práce v písomnej dohode o pracovných podmienkach [§ 33 ods. 2 písm. a)].

Člen má tieto základné práva:

Člen má tieto základné povinnosti:

V družstve, kde súčasťou členstva je pracovný vzťah, má člen tiež právo a povinnosť pracovať podľa dojednaných podmienok. Člen má nárok na odmenu za vykonanú prácu v družstve; výška odmeny je závislá od hospodárskych výsledkov družstva a osobného podielu člena na nich. Odmeňovanie upraví družstvo vo svojich vnútrodružstevných predpisoch v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi o usmerňovaní mzdových prostriedkov.

Pri rozhodovaní orgánov družstva, včítane volieb, má každý člen jeden hlas.

Družstevný podnik môže založiť družstvo alebo záujmová organizácia (ďalej len „zakladateľ“).

Družstevný poodnik je právnickou osobou; vzniká na základe rozhodnutia zakladateľa dňom zápisu do podnikového registra.

Družstevný podnik hospodári s majetkom zakladateľa, ktorý mu bol zverený, a s majetkom, ktorý nadobudol svojou činnosťou; k tomuto majetku má právo hospodárenia.³

Návrh na zápis podniku do podnikového registra podáva zakladateľ. K návrhu je povinný pripojiť

Zakladacia listina, ktorú vydáva zakladateľ, musí obsahovať

Družstevný podnik nezodpovedá za záväzky zakladateľa; zakladateľ nezodpovedá za záväzky družstevného podniku. Účtovnú závierku a rozdelenie zisku (straty) podniku schvaľuje zakladateľ.

Družstevný podnik zaniká na základe rozhodnutia zakladateľa výmazom z podnikového registra.

Na čele družstevného podniku je riaditeľ (prípadne iný vedúci) vymenovaný zakladateľom, ktorý riadi činnosť podniku a je za ňu a za jej výsledky zodpovedný zakladateľovi; ako štatutárny orgán koná v mene podniku vo všetkých veciach.

Pracovníci družstevného podniku vykonávajú prácu na základe pracovného pomeru alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Činnosť a územnú pôsobnosť družstva možno obmedzovať alebo do nich zasahovať iba za podmienok a spôsobom ustanoveným zákonom.

Proti zásahom orgánov hospodárskeho riadenia do svojej činnosti, ktoré sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, sa družstvo môže domáhať ochrany na hospodárskej arbitráži za podmienok ustanovených zákonom.

Štátny orgán, ktorý svojím neoprávneným zásahom do činnosti družstva spôsobí škodu, je povinný ju nahradiť. Podmienky a rozsah náhrady, ako aj prípady, keď sa náhrada neposkytuje, ustanovuje zákon.

Ak družstvo spôsobí svojou činnosťou majetkovú ujmu štátu alebo inému subjektu, je povinné ju nahradiť za podmienok a v rozsahu ustanovenom zákonom.

Kontrolnú činnosť môžu v družstve vykonávať iba orgány, ktorých kontrolné funkcie upravuje zákon. Štátne orgány vykonávajú túto činnosť za účasti zástupcu kontrolnej komisie družstva.

Štát vytvára prostredníctvom všeobecne záväzných právnych predpisov predpoklady pre úspešný rozvoj družstiev; osobitný zreteľ berie a najmä finančnými prostriedkami prispieva na družstvá invalidov a ich sociálne poslane a na družstvá zabezpečujúce výstavbu a prevádzku družstevných bytov v rámci sociálnych programov štátu.

Ústredné orgány štátnej správy sú povinné prerokúvať so záujmovými organizáciami vytvorenými na úrovni republík, prípadne federácie (§ 35 a 36) podľa ich príslušnosti návrhy zákonov, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zásadných opatrení dotýkajúcich sa družstevníctva.

Členstvo zaniká smrťou člena, pokiaľ podľa zákona neprechádza na dedičov.⁴

Spoločné členstvo manželom môže zaniknúť po rozvode manželstva jeho premenou na samostatné členstvá rozvedených manželov dohodou alebo rozhodnutím súdu, ak obsahom spoločného členstva bolo viac užívacích práv.

Člen môže dohodou previesť svoje členské práva a povinnosti na príbuzných v priamom rade, súrodencov, manžela, bývalého manžela a na iné blízke osoby, ktoré žijú s členom v spoločnej domácnosti; prevod členských práv a povinností na iné osoby upravujú stanovy.

Súčasťou dohody o výmene bytu je aj dohoda o prevode členských práv a povinností.

Družstvo, kde súčasťou členstva nie je pracovný vzťah, prijíma pracovníkov na plnenie úloh do pracovnoprávneho vzťahu.

Družstvo vo svojej činnosti využíva skúsenosti, odborné znalosti a aktivitu svojich pracovníkov a ich odborového orgánu, ktorého zástupcu pozýva na rokovanie členskej schôdze a predstavenstva družstva.

Družstvo, kde súčasťou členstva je pracovný vzťah, môže zamestnávať pracovníkov v pracovnom pomere alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pokiaľ to pripúšťajú stanovy.

V družstvách s viacerými než piatimi tisícami členmi môžu sanovy určiť, že v období medzi zasadaniami členskej schôdze družstva plní jej úlohy výbor družstva; výbor však nemôže prijímať a meniť stanovy a rozhodovať o rozdelení, zlúčení, splynutí a zrušení družstva.

Výbor družstva volí členská schôdza; počet jeho členov určujú stanovy.

V družstvách, kde je súčasťou členstva pracovný vzťah, volí členská schôdza komisiu starostlivosti o členov, ktorá jej zodpovedá za svoju činnosť.

Komisia starostlivosti o členov pri ochrane práv a záujmov členov má práva a povinnosti odborových orgánov, najmä pri prerokúvaní zmien dojednaných pracovných podmienok, skončení členského pomeru zo strany družstva, spoločenskej kontroly nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov a nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Bližšiu pôsobnosť komisie staroslivosti o členov vymedzujú stanovy.

Predseda komisie starostlivosti o členov sa volí podľa stanov.

V družstvách s malým počtom členov (§ 21) môže členská schôdza poveriť výkonom funkcií komisie niektorého z členov družstva.

Členov v komisii je nezlúčiteľné s členstvom v predstavenstve alebo v kontrolnej komisii.

Člen, ktorý je do svojej funkcie volený, môže rezignovať. Je však povinný oznámiť svoju rezignáciu orgánu, ktorého je členom. Výkon funkcie sa skončí dňom, keď rezignáciu prerokoval orgán na to príslušný podľa tohto zákona alebo stanov. Tento orgán musí prerokovať rezignáciu na svojom nabližšom zasadaní po tom, keď sa o rezignácii dozvedel; toto ustanovenie sa nevzťahuje na člena družstva, kde súčasťou členstva je pracovný vzťah.

Spory, ktoré vzniknú medzi právnickými osobami z dôvodu zániku družstva, rozhoduje hospodárska arbitráž.

Spory o práva a povinnosti medzi družstvom a členom (občanom) vyplývajúce z členského vzťahu, ako aj spory o vyúčtovanie (§ 32) rozhoduje súd, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.