Zákon o cestovných dokladoch a cestovaní do zahraničia

216/1991 Zb.: 31. 3. 1994 - 31. 12. 1997

Budúce znenie

Neúčinné znenie

216/1991 Zb. v znení účinnom od 31. 3. 1994 do 31. 12. 1997

216

ZÁKON

z 15. mája 1991

o cestovných dokladoch a cestovaní do zahraničia

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA (§ 1-3)

§ 1

Občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) má právo slobodne vycestovať do zahraničia a právo na slobodný návrat do Slovenskej republiky.

§ 2

(1)	Občan môže vycestovať do zahraničia len s platným slovenským cestovným dokladom.
(2)	Občanovi sa vydá cestovný doklad, pokiaľ to neodporuje ustanoveniam tohto zákona.

§ 3

Štátne hranice Slovenskej republiky možno prekračovať len na hraničných priechodoch určených pre medzinárodný cestovný styk, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

DRUHÁ ČASŤ

CESTOVNÉ DOKLADY (§ 4-13)

§ 4

(1)	Do cestovného dokladu uvedie orgán príslušný na jeho vydanie údaje potrebné na preukázanie totožnosti držiteľa, údaje o územnej a časovej platnosti, prípadne ďalšie údaje ustanovené medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(2)	Cestovný doklad sa vyhotovuje v slovenskom jazyku a spravidla vo dvoch cudzích jazykoch podľa medzinárodných zvyklostí alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(3)	Podrobnosti o údajoch, ktoré sa zapisujú do cestovných dokladov, ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

§ 5

(1)

Cestovnými dokladmi občanov sú:

a)	cestovný pas,
b)	diplomatický pas,
c)	služobný pas,
d)	cestovný preukaz,
e)	iný cestovný doklad na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(2)

Cestovné doklady uvedené v odseku 1 písm. a) až c) sa vydávajú s územnou platnosťou do všetkých štátov sveta a s dobou platnosti na desať rokov; deťom do 15 rokov veku s dobou platnosti na dva roky.

(3)

Cestovným dokladom osoby bez štátnej príslušnosti, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len „osoba bez štátnej príslušnosti“), je cestovný preukaz totožnosti.

§ 6

Cestovný pas vydáva občanovi príslušný útvar Policajného zboru príslušný podľa miesta trvalého, prípadne prechodného pobytu občana.

§ 7

(1)

Diplomatický pas vydáva Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky

a)	prezidentovi Slovenskej republiky,
b)	poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky,
c)	členovi vlády Slovenskej republiky,
d)	sudcovi Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky,
e)	predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, guvernérovi a viceguvernérovi Národnej banky Slovenska,
f)	diplomatickému pracovníkovi pracujúcemu v slovenskej diplomatickej misii alebo v konzulárnom úrade a jeho manželke, prípadne manželovi a ich deťom mladším ako 18 rokov,
g)	členovi prezidentskej, parlamentnej a vládnej delegácie na základe rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a predsedu vlády Slovenskej republiky na čas trvania oficiálnej návštevy.

(2)

Iným osobám, ako sú uvedené v odseku 1, môže Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky diplomatický pas vydať, ak je to v záujme Slovenskej republiky a zodpovedá to medzinárodným zvyklostiam a ak o jeho vydanie zdôvodnene požiada vedúci príslušného ústredného štátneho orgánu.

(3)

Diplomatický pas sa vydáva na obdobie výkonu funkcie alebo na čas nevyhnutný na splnenie určených úloh.

§ 8

(1)

Služobný pas vydáva Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky

a)	vedúcemu iného ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky a jeho zástupcovi, námestníkovi generálneho prokurátora Slovenskej republiky,
b)	štátnemu tajomníkovi ministerstva Slovenskej republiky,
c)	vedúcemu Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, vedúcemu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a vedúcemu Úradu vlády Slovenskej republiky,
d)	pracovníkovi ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky na cesty pri plnení pracovných úloh v zahraničí, ak nie je držiteľom diplomatického pasu,
e)	pracovníkovi slovenskej diplomatickej misie a konzulárneho úradu, ak nie je držiteľom diplomatického pasu, a jeho manželke, prípadne manželovi a ich deťom mladším ako 18 rokov.

(2)

Iným osobám, ako sú uvedené v odseku 1, možno služobný pas vydať, ak cestujú do zahraničia v záležitostiach Slovenskej republiky a ak o jeho vydanie zdôvodnene požiada vedúci príslušného ústredného orgánu.

(3)

Služobný pas sa vydáva na obdobie výkonu funkcie alebo na čas nevyhnutný na splnenie určených úloh.

§ 9

Cestovný preukaz je cestovným dokladom na jednotlivú cestu s územnou a časovou platnosťou obmedzenou účelom cesty; vydáva sa občanovi, ktorý nemá iný cestovný doklad, najmä na návrat do Slovenskej republiky a v naliehavých prípadoch aj na cestu do štátov, ktoré ho ako cestovný doklad uznávajú. Vydáva ho príslušný útvar Policajného zboru príslušný podľa miesta trvalého, prípadne prechodného pobytu občana alebo slovenské diplomatické misie a konzulárne úrady, ak ide o cestovný preukaz na cestu do Slovenskej republiky.

§ 10

(1)	Iný cestovný doklad na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vydáva občanovi príslušný útvar Policajného zboru príslušný podľa miesta trvalého, prípadne prechodného pobytu občana.
(2)	Námornícke a plavecké knižky vydávané Ministerstvom dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu¹ oprávňujú na vycestovanie do zahraničia, ak ich registruje príslušný útvar Policajného zboru.

§ 11

Cestovný preukaz totožnosti vydáva osobám bez štátnej príslušnosti príslušný útvar Policajného zboru príslušný podľa miesta trvalého pobytu týchto osôb.

§ 12

(1)	Ak má s rodičom cestovať do zahraničia maloletý mladší ako 15 rokov a nemá vlastný cestovný doklad, zapíše sa na žiadosť rodiča do jeho cestovného dokladu.
(2)	Ak bol maloletý mladší ako 15 rokov na základe rozhodnutia príslušného orgánu zverený do výchovy jedného rodiča, zapíše sa do cestovného dokladu druhého rodiča po predložení overeného písomného súhlasu so zapísaním maloletého do cestovného dokladu a s vycestovaním maloletého do zahraničia toho rodiča, ktorému bol tento maloletý zverený do výchovy.
(3)	Ak bol maloletý mladší ako 15 rokov po zapísaní do cestovného dokladu rodiča na základe rozhodnutia príslušného orgánu zverený do výchovy jednému z rodičov alebo príslušný orgán zmenil rozhodnutie o zverení maloletého do výchovy, je rodič, ktorému bol maloletý mladší ako 15 rokov zverený do výchovy, povinný oznámiť túto skutočnosť neodkladne, najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, orgánu príslušnému na vydanie cestovného dokladu.

§ 13

Cestovný doklad je neplatný, ak

a)	uplynula doba platnosti v ňom uvedená,
b)	bol poškodený tak, že zápisy v ňom uvedené sú nečitateľné alebo je porušená jeho celistvosť,
c)	obsahuje nesprávne údaje alebo neoprávnene vykonané zmeny,
d)	fotografia v cestovnom doklade nezodpovedá skutočnej podobe tváre držiteľa,
e)	zanikne dôvod, pre ktorý sa držiteľovi vydal diplomatický alebo služobný pas,
f)	držiteľ cestovného dokladu zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

TRETIA ČASŤ

VYDÁVANIE CESTOVNÝCH DOKLADOV (§ 14-20)

§ 14

(1)	Cestovný doklad sa vydáva na žiadosť.
(2)	Žiadosť o vydanie cestovného dokladu, predĺženie doby jeho platnosti alebo vykonanie zmeny údajov v cestovnom doklade podáva občan starší ako 15 rokov; pokiaľ je maloletý, pripojí k žiadosti o vydanie cestovného dokladu písomný súhlas zákonného zástupcu s jeho overeným podpisom. Nedostatok súhlasu zákonného zástupcu možno nahradiť rozhodnutím súdu.²
(3)	Za občana mladšieho ako 15 rokov podáva žiadosť zákonný zástupca.
(4)	Za občana, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, podáva žiadosť zákonný zástupca.
(5)	Ak ide o diplomatický alebo služobný pas alebo cestovný doklad vydávaný na plnenie pracovných úloh v zahraničí podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, môže podať žiadosť za občana štátny orgán alebo právnická osoba zriadená štátom.
(6)	Overenie podpisu podľa odseku 2 sa nevyžaduje, ak zákonný zástupca vyjadrí svoj súhlas a žiadosť podpíše pred orgánom príslušným na vydanie cestovného dokladu alebo v zahraničí na slovenskej diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade.

§ 15

(1)	Žiadosť o vydanie cestovného dokladu, o predĺženie doby jeho platnosti alebo o vykonanie zmeny údajov v cestovnom doklade sa podáva na úradných tlačivách na orgáne príslušnom na vydanie cestovného dokladu, v zahraničí na slovenskej diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade.
(2)	Žiadosť obsahuje údaje uvádzané v cestovnom doklade a ďalšie údaje, ktoré sú podkladom rozhodnutia.
(3)	K žiadosti o vydanie cestovného dokladu treba pripojiť potrebný počet fotografií požadovaného formátu zobrazujúce skutočnú podobu tváre občana.
(4)	Žiadateľ je povinný uviesť v žiadosti pravdivo a úplne všetky požadované údaje.
(5)	Podrobnosti o údajoch vyžadovaných na vydanie cestovného dokladu ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

§ 16

Zmeny údajov v cestovných dokladoch a predĺženie doby ich platnosti vykonávajú orgány príslušné na ich vydanie a v zahraničí slovenské diplomatické misie a konzulárne úrady.

§ 17

Vydanie cestovného dokladu sa môže odoprieť alebo vydaný cestovný doklad sa môže odňať občanovi, proti ktorému

a)	je nariadený výkon rozhodnutia pre neplnenie vyživovacej povinnosti alebo finančných záväzkov,
b)	sa vedie trestné stíhanie, alebo ktorý nevykonal trest odňatia slobody uložený súdom, ak mu trest nebol odpustený alebo výkon trestu nebol premlčaný.

§ 18

(1)	O odňatí cestovného dokladu rozhoduje orgán príslušný na jeho vydanie.
(2)	Ak sa rozhodlo alebo ak možno dôvodne očakávať, že sa rozhodne o odňatí cestovného dokladu, môže cestovný doklad zadržať orgán príslušný na vydávanie cestovných dokladov, orgán pasovej kontroly alebo orgán činný v trestnom konaní.
(3)	Orgán, ktorý cestovný doklad zadržal, je povinný vydať o tom jeho držiteľovi potvrdenie a cestovný doklad do 48 hodín odovzdať orgánu príslušnému na jeho vydanie s uvedením dôvodov zadržania cestovného dokladu.
(4)	Orgán príslušný na vydanie cestovného dokladu rozhodne o odňatí zadržaného cestovného dokladu alebo o jeho vrátení do 15 dní po tom, čo dostal oznámenie o zadržaní cestovného dokladu.
(5)	Ak zanikol dôvod na odopretie vydania alebo odňatia cestovného dokladu, orgán, ktorý rozhodol o odopretí jeho vydania alebo o odňatí, občanovi na žiadosť cestovný doklad vydá.

§ 19

(1)	Na rozhodnutie, ktorým sa vydávajú cestovné doklady, vykonáva zmena v cestovnom doklade alebo sa predlžuje doba jeho platnosti, sa nevzťahuje § 47 správneho poriadku, ak sa žiadosti vyhovie v plnom rozsahu.
(2)	Odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí cestovného dokladu nemá odkladný účinok.

§ 20

Právoplatné rozhodnutia, ktorými sa zamietlo vydanie cestovného dokladu alebo ktorými bol cestovný doklad odňatý, sú preskúmateľné súdom, ak sa v správnom konaní vyčerpali riadne opravné prostriedky.

ŠTVRTÁ ČASŤ

POVINNOSTI OBČANOV (§ 21-22)

§ 21

(1)

Držiteľ cestovného dokladu je povinný:

a)	chrániť cestovný doklad pred stratou, odcudzením, poškodením alebo zneužitím,
b)	odovzdať neplatný cestovný doklad alebo cestovný doklad, ktorý je zaplnený záznamami, orgánu príslušnému na jeho vydanie.

(2)

Držiteľ cestovného dokladu je povinný ohlásiť bez meškania stratu alebo odcudzenie cestovného dokladu orgánu príslušnému na jeho vydanie, prípadne najbližšiemu útvaru Policajného zboru.

(3)

Držiteľ cestovného dokladu je povinný ohlásiť stratu alebo odcudzenie cestovného dokladu v zahraničí najbližšej slovenskej diplomatickej misii alebo konzulárnemu úradu, ak neustanovuje inak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

§ 22

Kto získa cudzí cestovný doklad, je povinný ho bez meškania odovzdať orgánu príslušnému na jeho vydanie, prípadne najbližšiemu útvaru Policajného zboru. Túto povinnosť má aj ten, kto má alebo získa cestovný doklad osoby, ktorá zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtveho.

PIATA ČASŤ

PRIESTUPKY (§ 23-25)

§ 23

(1)

Priestupku podľa tohto zákona sa dopustí ten, kto

a)	prekročí štátne hranice Slovenskej republiky bez platného cestovného dokladu,
b)	prekročí s platným cestovným dokladom štátne hranice Slovenskej republiky mimo hraničného priechodu určeného pre medzinárodný cestovný styk, ak tento spôsob prekračovania štátnych hraníc neumožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,
c)	sa neoprávnene zmocní alebo zneužije cudzí cestovný doklad,
d)	uvedie nepravdivé alebo neúplné údaje v žiadosti o vydanie cestovného dokladu, o predĺženie doby jeho platnosti alebo o vykonanie zmeny údajov v cestovnom doklade,
e)	vykoná alebo si nechá vykonať neoprávnene zmeny v cestovnom doklade,
f)	marí výkon rozhodnutia o odňatí cestovného dokladu,
g)	poruší inú povinnosť uvedenú v tomto zákone, pokiaľ sa takým konaním sťaží plnenie úloh štátnej správy.

(2)

Konania uvedené v odseku 1 sa posudzujú ako priestupky, ak nejde o trestné činy.

(3)

Za priestupok uvedený v odseku 1 písm. a) a b) možno uložiť pokutu do výšky 10 000 Sk. Za priestupky uvedené v odseku 1 písm. c) až f) možno uložiť pokutu do výšky 5000 Sk a za priestupok uvedený v odseku 1 písm. g) pokutu do výšky 1000 Sk.

(4)

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

§ 24

(1)	Priestupky podľa tohto zákona prejednáva príslušný útvar Policajného zboru vydávajúci cestovné doklady, príslušný podľa miesta trvalého pobytu občana.
(2)	Pokuty za priestupky môžu ukladať a vyberať v blokovom konaní, okrem orgánov uvedených v odseku 1, takisto príslušníci Policajného zboru pri výkone služby na štátnej hranici.
(3)	Pokuty vymáhajú finančné úrady alebo daňové úrady príslušné podľa miesta trvalého pobytu občana.

§ 25

Na priestupky a ich prejednávanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.³

ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA (§ 26-29)

§ 26

Tento zákon sa primerane vzťahuje aj na osoby bez štátnej príslušnosti.

§ 27

Cestovné doklady vydané podľa zákona č. 63/1965 Zb. o cestovných dokladoch sa považujú za vydané podľa tohto zákona. Ich platnosť je obmedzená na dobu, na ktorú boli vydané.

§ 28

Zrušujú sa:

1.	zákon č. 63/1965 Zb. o cestovných dokladoch,
2.	vládne nariadenie č. 114/1969 Zb., ktorým sa ustanovuje, v ktorých prípadoch sa môže vydanie cestovného dokladu odoprieť,
3.	vyhláška Ministerstva vnútra a Ministerstva zahraničných vecí č. 115/1969 Zb., ktorou sa upravuje platnosť vycestovacích doložiek,
4.	vyhláška Ministerstva vnútra Československej socialistickej republiky a Ministerstva zahraničných vecí č. 44/1970 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o cestovných dokladoch, v znení vyhlášky č. 142/1971 Zb. a vyhlášky č. 7/1980 Zb.,
5.	nariadenie ministra vnútra ČSSR č. 22 z 28. júna 1971, ktorým sa povoľujú úľavy z ustanovenia § 10 vyhlášky Ministerstva vnútra ČSSR a Ministerstva zahraničných vecí č. 44/1970 Zb. (registrované v Zbierke zákonov v čiastke 18/1971),
6.	nariadenie ministra vnútra ČSSR č. 33 zo 14. augusta 1972, ktorým sa povoľuje úľava z ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b) vyhlášky Ministerstva vnútra ČSSR a Ministerstva zahraničných vecí č. 44/1970 Zb. (registrované v Zbierke zákonov v čiastke 22/1972).

§ 29

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1991.

Čl. II

(1)	Platnosť cestovných pasov a zvláštnych pasov vydaných podľa zákona č. 63/1965 Zb. o cestovných dokladoch a cestovných pasov, diplomatických pasov a služobných pasov vydaných podľa zákona č. 216/1991 Zb. o cestovných dokladoch a cestovaní do zahraničia, vydaných do 31. marca 1994, končí sa dňom uplynutia lehoty určenej pri ich vydaní alebo pri predĺžení doby ich platnosti, najneskôr však 31. decembrom 1997.
(2)	Cestovné pasy, diplomatické pasy, služobné pasy, zvláštne pasy, preukazy na prekračovanie štátnych hraníc a cestovné preukazy totožnosti vydané podľa doterajších predpisov označia do 31. decembra 1994 orgány príslušné na ich vydanie a v zahraničí slovenské diplomatické misie alebo konzulárne úrady názvom „Slovenská republika“ a štátnym znakom Slovenskej republiky a zároveň na nich vyznačia skrátenie doby platnosti. Označenie sa nevykoná na neplatnom cestovnom doklade¹. Neoznačený cestovný doklad je po uplynutí tejto lehoty neplatný.
(3)	Držiteľ cestovného dokladu, zákonný zástupca držiteľa cestovného dokladu mladšieho ako 15 rokov alebo pozbaveného spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená a štátny orgán alebo právnická osoba zriadená štátom² pri podaní žiadosti o označenie cestovného dokladu sú povinní predložiť doklad o štátnom občianstve Slovenskej republiky³ alebo doklad nahradzujúci osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky⁴ osoby, ktorá žiadosť podáva alebo za ktorú je žiadosť podávaná; osoba bez štátnej príslušnosti je povinná preukázať, že má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(4)	Cestovný pas, diplomatický pas, služobný pas, preukaz na prekračovanie štátnych hraníc a cestovný preukaz totožnosti označené štátnym znakom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky možno vydávať len označené spôsobom uvedeným v odsekoch 2 a 3 a len do 31. marca 1994; termín skončenia platnosti cestovných pasov, diplomatických pasov a služobných pasov takto vydaných sa zároveň ustanovuje na 31. december 1997.

Havel v. r.

Dubček v. r.

Čalfa v. r.

Poznámky pod čiarou:

§ 27 zákona č. 61/1952 Zb. o námornej plavbe.
§ 15 zákona č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe.
Vyhláška Ministerstva dopravy č. 65/1967 Zb. o plaveckých a námorníckych knižkách.

§ 176 Občianskeho súdneho poriadku.

Zákon ČNR č. 200/1990 Zb. o priestupkoch.
Zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona SNR č. 524/1990 Zb.
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

§ 13 zákona č. 216/1991 Zb. o cestovných dokladoch a cestovaní do zahraničia.

§ 14 ods. 5 zákona č. 216/1991 Zb.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky.

§ 5 ods. 1 a § 17 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch.

Poznámky pod čiarou:
1	§ 27 zákona č. 61/1952 Zb. o námornej plavbe. § 15 zákona č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe. Vyhláška Ministerstva dopravy č. 65/1967 Zb. o plaveckých a námorníckych knižkách.
1	§ 13 zákona č. 216/1991 Zb. o cestovných dokladoch a cestovaní do zahraničia.
2	§ 176 Občianskeho súdneho poriadku.
2	§ 14 ods. 5 zákona č. 216/1991 Zb.
3	Zákon ČNR č. 200/1990 Zb. o priestupkoch. Zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona SNR č. 524/1990 Zb. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
3	Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky.
4	§ 5 ods. 1 a § 17 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch.