Policajt má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa tieto podmienky;

Policajt v práporčíckej hodnosti má nárok na

Federálne ministerstvo vnútra ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom

Služobné hodnotenie je jedným z podkladov pre rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajta.

Služobné hodnotenie spočíva v posúdení spôsobilosti policajta na výkon funkcie, najmä odbornej a zdravotnej spôsobilosti a spôsobu plnenia služobných povinností.

Federálne ministerstvo vnútra ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o služobnom hodnotení.

Služobné orgány ustanovujú policajtov do voľných funkcií podľa dosiahnutého vzdelania, záveru služobného hodnotenia, zdravotného stavu.

Ustanovenie policajta do voľnej funkcie môže byť spojené s podmienkou výberového konania.

Federálne ministerstvo vnútra ustanoví všeobecne záväzným predpisom funkcie, ktoré sa obsadzujú výberovým konaním, spôsob uskutočňovania výberového konania, jeho náležitosti a priebeh.

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa netýkajú funkcií, do ktorých sa ustanovuje podľa osobitných predpisov.

Do funkcie vyšetrovateľa¹ môže byť vymenovaný len policajt, ktorý dosiahol vek najmenej 25 rokov a má vysokoškolské právnické vzdelanie alebo aspoň ucelenú časť vysokoškolského právnického štúdia.⁴

Ak policajt nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože

premiestni sa na inú funkciu v mieste toho istého služobného pôsobiska, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu v inom mieste služobného pôsobiska. Policajta možno podľa písmena a) premiestniť alebo preložiť iba s jeho súhlasom.

Policajt môže byť premiestnený na inú funkciu v tom istom mieste služobného pôsobiska alebo preložený na inú funkciu v inom mieste služobného pôsobiska,

Policajt môže byť premiestnený na inú funkciu v mieste toho istého služobného pôsobiska alebo preložený do iného miesta služobného pôsobiska na vlastnú žiadosť po predchádzajúcej dohode s nadriadeným služobným orgánom.

Policajtovi, ktorý bol premiestnený alebo preložený na inú funkciu podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší tarifný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie.

Policajt môže byť vyslaný na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však na dobu troch mesiacov, na služobnú cestu.

Policajt môže byť poverený na čas nevyhnutne potrebný zastupovaním iného policajta vo funkcii rovnakej alebo vyššej úrovne.

Ak sa policajt stane podozrivým, že sa dopustil trestného činu, a ďalšie ponechanie vo výkone služby by ohrozovalo dôležitý záujem služby alebo priebeh prešetrovania jeho činu, bude rozhodnutím služobného orgánu dočasne pozbavený výkonu služby.

Policajta možno pozbaviť výkonu služby len na čas nevyhnutne potrebný na prešetrovanie jeho činu, najdlhšie však na dobu šiestich mesiacov. V prípade, že je proti policajtovi vedené trestné konanie, pozbaví sa výkonu služby do právoplatného skončenia trestného konania.

Policajtovi, ktorý bol pozbavený výkonu služby, patrí odo dňa pozbavenia 50 % služobného príjmu, najmenej však vždy vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitnými predpismi. Táto časť služobného príjmu sa zvyšuje o 10 % služobného príjmu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 80 % služobného príjmu.

Ak pominú dôvody pre pozbavenie výkonu služby, služobný orgán rozhodnutie o pozbavení výkonu služby zruší; policajtovi sa doplatí rozdiel, o ktorý bol jeho služobný príjem skrátený; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol pozbavený výkonu služby, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol pozbavený výkonu služby, prepustený zo služobného pomeru.

uvoľnením,

prepustením,

stratou hodnosti,

zrušením v skúšobnej dobe,

úmrtím.

Policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť musí byť písomná a doručená služobnému orgánu, inak je neplatná.

Pri uvoľnení sa skončí služobný pomer uplynutím dvoch mesiacov, pokiaľ sa služobný orgán a policajt nedohodnú inak. Doba pre skončenie služobného pomeru sa začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie služobnému orgánu a končí sa uplynutím posledného dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Policajt bude prepustený zo služobného pomeru, ak

Policajt môže byť zo služobného pomeru prepustený, ak

O prepustení z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c), d) a e) sa musí rozhodnúť do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa služobný orgán o dôvode prepustenia dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie policajtovi tiež doručiť. Ak ide o prepustenie z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. c), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba, počas ktorej je policajt uznaný za dočasne neschopného služby pre chorobu alebo úraz.

Rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí sa v ňom uviesť dôvod prepustenia a skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možno zameniť s iným dôvodom, inak je neplatné.

Pri prepustení sa skončí služobný pomer uplynutím dvoch mesiacov, pokiaľ sa služobný orgán a policajt nedohodnú inak. Doba pre skončenie služobného pomeru sa začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia o prepustení a končí sa uplynutím posledného dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak ide o prepustenie z dôvodu uvedeného v § 16 ods. 1 písm. d), keď policajt porušil služobnú povinnosť obzvlášť hrubým spôsobom úmyselne, alebo ak ide o prepustenie z dôvodu uvedeného v § 16 ods. 1 písm. e) alebo o prepustenie z dôvodu uvedeného v § 16 ods. 2 písm. b), skončí sa služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.

Policajt nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe, to je v dobe,

Zákaz prepustenia sa nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených v § 16 ods. 1 písm. d) a e).

Ak bolo rozhodnutie o prepustení doručené policajtovi pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe, ochranná doba sa do dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 17 ods. 2 nezapočítava, ibaže policajt písomne vyhlási, že na predĺžení služobného pomeru netrvá.

Najneskôr v deň doručenia rozhodnutia o skončení služobného pomeru je služobný orgán povinný vydať policajtovi posudok o jeho služobnej činnosti.

Ak služobný orgán podáva inému orgánu alebo organizácii posudok o služobnej činnosti policajta, musí policajta s jeho obsahom oboznámiť a na požiadanie mu vydať jeho odpis. Iné informácie o policajtovi je služobný orgán oprávnený podávať iba s jeho súhlasom, pokiaľ všeobecne záväzný právny predpis neustanovuje inak.

Pri skončení služobného pomeru je služobný orgán povinný vydať policajtovi, prípadne zamestnávateľovi na jeho žiadosť potvrdenie o služobnom pomere a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, skutočnosti rozhodné pre posúdenie jeho nároku na dovolenku, záväzky policajta voči policajnému zboru a či, v akej výške, v akom poradí a v čí prospech sú vykonávanú zo služobného príjmu policajta zrážky a skutočnosti rozhodné pre hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie poskytované podľa osobitných predpisov.⁵

Pred uložením disciplinárneho trestu musí byť úplne a presne zistený skutkový stav. Nadriadený musí vypočuť tiež toho, kto podal podnet. Policajtovi sa musí dať pred uložením disciplinárneho trestu možnosť sa k podnetu vyjadriť, obhajovať sa a navrhovať dôkazy.

Ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny výčitka za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho priestupku, disciplinárny trest sa neuloží.

Za konanie majúce znaky priestupku ublíženia na cti a priestupkov ublíženia na zdraví z nedbanlivosti, úmyselného narušenia občianskeho spolužitia alebo proti majetku spáchané medzi blízkymi osobami môže byť uložený disciplinárny trest len vtedy, ak podala podnet postihnutá osoba alebo jej zákonný zástupca alebo opatrovník; ak ide o priestupok ublíženia na cti, môže byť disciplinárny trest uložený až po neúspešnom pokuse o zmier.⁸

Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na jeho okolnosti, na následky, na mieru zavinenia a na doterajšie plnenie služobných povinností.

Ak je spoľahlivo preukázaná výška škody, rozhodne služobný orgán tiež o nároku na náhradu škody.

Disciplinárny trest nemožno uložiť, ak bol policajt za ten istý skutok už právoplatne odsúdený súdom; ak bol disciplinárny trest uložený skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia.

Disciplinárny trest nemožno uložiť, prípadne vykonať, ak bol disciplinárny priestupok odpustený.

Disciplinárne tresty odpúšťa minister vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Ak sa policajt nedopustil v priebehu jedného roka od právoplatného uloženia disciplinárneho trestu ďalšieho disciplinárneho priestupku alebo konania majúceho znaky priestupku, je disciplinárny trest zahladený a policajt sa posudzuje, akoby mu disciplinárny trest nebol uložený. Ak disciplinárny trest zákazu činnosti neskončil v tejto dobe, zahladzuje sa jeho vykonaním.

Nadriadený (§ 26) môže aj pred uplynutím doby uvedenej v predchádzajúcom odseku rozhodnúť o zahladení vykonaného disciplinárneho trestu, ak policajt výkonom služby a správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak však bol uložený disciplinárny trest zákazu činnosti, môže tak urobiť najskôr po uplynutí polovice výkonu tohto trestu.

rozhodovanie, či konanie policajta má všetky znaky priestupku potrebné na určenie viny,

rozhodovanie o prepadnutí veci, zákaze činnosti a upustení od výkonu jeho zvyšku,

posudzovanie, či bola zmeškaná lehota na podanie podnetu,

určovanie blízkej osoby,

zisťovanie výšky spôsobenej škody.

Dovolenku možno policajtovi poskytnúť ešte pred splnením podmienky ustanovenej v § 41 ods. 1. Ak však policajt do konca kalendárneho roka túto podmienku nesplní, je povinný vrátiť služobný príjem, ktorý mu bol vyplatený za čas dovolenky, na ktorú mu nevznikol nárok.

Nástup dovolenky určuje služobný orgán, a to s prihliadnutím na záujmy služby aj na oprávnené požiadavky policajta. Deň nástupu dovolenky sa musí policajtovi oznámiť najmenej 15 dní vopred; táto lehota sa môže skrátiť, ak s tým policajt súhlasí.

Nástup dovolenky treba určiť tak, aby ju policajt mohol vyčerpať spravidla do konca kalendárneho roka. Ak policajt nemohol dovolenku v kalendárnom roku vyčerpať, je služobný orgán povinný určiť nástup dovolenky tak, aby ju policajt vyčerpal najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Služobný orgán je však povinný určiť policajtovi čerpanie aspoň dvoch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, pokiaľ na ne má nárok.

Služobný orgán nemôže určiť čerpanie dovolenky na dobu, keď je policajt uznaný za neschopného na službu pre chorobu alebo úraz, ani na dobu, po ktorú je policajtka na materskej dovolenke. Na dobu trvania ostatných dôležitých osobných prekážok v službe môže služobný orgán určiť policajtovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.

Ak čerpá dovolenku policajt s časom služby rozvrhnutým nerovnomerne, prislúcha mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na čas jeho dovolenky pripadá v celoročnom priemere.

Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže služobný orgán zmeniť policajtovi pôvodne určený nástup dovolenky alebo ho odvolať z dovolenky; policajt má nárok na náhradu nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli.

Dovolenka sa prerušuje, ak policajt je v čase čerpania dovolenky uznaný za neschopného služby pre chorobu alebo úraz, alebo ak ošetruje chorého člena rodiny. Dovolenka sa prerušuje tiež nástupom materskej dovolenky.

Ak v čase dovolenky pripadne sviatok na deň, ktorý je inak obvyklým dňom služby, nezapočítava sa do dovolenky.

Policajt má za čas dovolenky nárok na služobný príjem, ktorý tvoria jednotlivé zložky služobného príjmu určené mesačným výmerom, na ktoré mal nárok v deň predchádzajúci dňu nástupu dovolenky; premenlivé príplatky a odmeny sa do služobného príjmu za čas dovolenky nezapočítavajú. Na žiadosť policajta sa musí služobný príjem splatný počas dovolenky vyplatiť už pred nástupom dovolenky.

Policajtovi patrí za nevyčerpanú dovolenku alebo za jej pomernú časť náhrada vo výške služobného príjmu zodpovedajúceho času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky, pokiaľ dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho roka.

Policajt, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok zdraviu škodlivú alebo zvlášť obťažnú službu, má nárok tiež na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak túto službu vykonáva len po časť kalendárneho roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky.

Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 45 ods. 2; táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne.

Federálne ministerstvo vnútra po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí a Ministerstvom zdravotníctva Českej republiky a Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorá služba je zdraviu škodlivá alebo zvlášť obťažná.

Ak policajt nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky vykonávať službu, má nárok na udelenie služobného voľna.

Služobné voľno bez nároku na služobný príjem sa poskytne policajtovi po dobu, po ktorú sa mu poskytuje peňažná pomoc podľa právnych predpisov o nemocenskom poistení alebo príspevok podľa zákona o rodičovskom príspevku, najdlhšie však do troch rokov veku dieťaťa.

Policajtovi sa môže poskytnúť, ak o to z vážnych dôvodov požiada, služobné voľno bez nároku na služobný príjem na nevyhnutne potrebný čas.

Federálne ministerstvo vnútra ustanoví po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí všeobecne záväzným právnym predpisom, v ktorých prípadoch a v akom rozsahu sa poskytuje služobné voľno pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky v službe a v akom rozsahu patrí služobný príjem po dobu tohto služobného voľna.

Policajtka nesmie byť ustanovená do funkcie ani sa nesmie zaraďovať do služieb, ktorých výkon je pre ňu fyzicky neprimeraný, škodí jej organizmu alebo ohrozuje jej materské poslanie.

Tehotná policajtka nesmie byť takisto ustanovená do funkcie ani sa nesmie zaraďovať do služieb, ktorých výkon podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo zo zdravotných dôvodov spočívajúcich v jej osobe. To platí obdobne o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Federálne ministerstvo vnútra po prerokovaní s Ministerstvom zdravotníctva Českej republiky a Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom činnosti zakázané všetkým policajtkám, tehotným policajtkám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Tehotná policajtka a policajtka starajúca sa aspoň o jedno dieťa mladšie ako jeden rok nesmie sa vysielať na služobnú cestu.

Policajtka starajúca sa aspoň o jedno dieťa staršie ako jeden rok môže byť v dobe, dokiaľ dieťa nedosiahlo vek osem rokov, vyslaná na služobnú cestu mimo obvodu obce služobného pôsobiska alebo preložená na inú funkciu do iného miesta služobného pôsobiska len so svojím súhlasom.

Ustanovenie predchádzajúce odseku platí aj pre osamelú policajtku starajúcu sa aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov.

Služobný orgán je povinný pri zaraďovaní do služby prihliadať tiež na potreby policajtiek starajúcich sa o deti.

Služobný orgán určí policajtke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej policajtke na jej žiadosť kratší čas služby alebo čas služby inak vhodne upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem služby.

Nárok policajtiek na materskú dovolenku a na prestávku na dojčenie sa spravuje predpismi platnými pre pracovníčky v pracovnom pomere.¹³

Ak policajtka požiada služobný orgán o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej dovolenky, je služobný orgán povinný jej žiadosti vyhovieť.

Policajt zodpovedá policajnému zboru za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Ak bola škoda spôsobená tiež porušením povinnosti zo strany policajného zboru, zodpovednosť policajta sa pomerne obmedzí.

Zavinenie policajta preukazuje služobný orgán s výnimkou prípadov uvedených v § 71 a 73.

Od policajta, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode alebo neohlásil hroziacu škodu, môže služobný orgán požadovať, aby prispel na úhradu škody, ktorá bola spôsobená policajnému zboru, a to v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, pokiaľ škodu nemožno nahradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo bránilo splneniu povinnosti, na výšku a povahu škody, ako aj na osobné a majetkové pomery policajta, ktorý povinnosť nesplnil. Výška náhrady škody nesmie však presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho hrubého mesačného služobného príjmu.

Ak bola policajtovi spôsobená pri výkone služby alebo priamo v súvislosti s ním škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá mu za ňu policajný zbor.

Policajný zbor zodpovedá policajtovi aj za škodu, ktorú mu spôsobili porušením právnych povinností v rámci plnenia služobných úloh služobné orgány.

Príspevok za službu (ďalej len „príspevok“) patrí za podmienok ďalej uvedených policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého z dôvodov uvedených v § 16 ods. 1 písm. a) až c) a v ods. 2 písm. a).

Pri opätovnom prijatí policajta do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok, zaniká doterajší nárok na príspevok dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru.

Príspevok nepatrí po dosiahnutí veku 60 rokov.

Príspevok je 20 % služobného príjmu, ak policajt vykonával službu aspoň 10 rokov. Za každý ďalší ukončený rok služby sa príspevok zvyšuje o 1 % služobného príjmu.

Príspevok sa vymeriava z posledného hrubého mesačného služobného príjmu policajta pred skončením služobného pomeru, alebo ak je to pre neho výhodnejšie, z jeho priemerného hrubého mesačného služobného príjmu za posledných päť kalendárnych rokov pred skončením služobného pomeru.

Príspevok podľa predchádzajúcich odsekov však nesmie presiahnuť najvyššiu výmeru starobného dôchodku.^16b

Pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na príspevok za službu podľa iných predpisov¹⁷ patrí vyšší príspevok.

Pri súbehu nárokov na príspevok a na starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení patrí oprávnenému príspevok, pokiaľ sa tento dôchodok nevypláca.

Príspevok sa zvyšuje v rovnakých termínoch a rovnakým spôsobom ako čiastočný invalidný dôchodok zo sociálneho zabezpečenia.

Po dobu pobytu príjemcu príspevku v cudzine, počas väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody sa príspevok vypláca za podmienok ustanovených pre výplatu dôchodku zo sociálneho zabezpečenia.¹⁸

Príjemca príspevku je povinný platiteľovi príspevku oznámiť do ôsmich dní zmeny skutočností rozhodných pre trvanie nároku na príspevok a jeho výplatu. Ak bol príjemca príspevku písomne vyzvaný, aby osvedčil skutočnosti rozhodné pre nárok na príspevok a jeho výplatu, je povinný výzve vyhovieť. Ak tak neurobí v určenej lehote, možno mu výplatu príspevku zastaviť, pokiaľ bol na tento následok vo výzve upozornený.

Ak sa skončí služobný pomer úmrtím policajta, patrí pozostalým úmrtné.

Na účely tohto zákona sa za pozostalých považujú manžel, manželka, nezaopatrené deti¹⁹ a rodičia alebo ďalšie osoby, pokiaľ boli na zomretého odkázaní výživou.

Výška úmrtného je trojnásobok posledného hrubého mesačného služobného príjmu zomretého policajta.

Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do protokolu u služobného orgánu, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť.

Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa navrhuje.

Na žiadosť účastníka konania musí byť prijatie podania potvrdené.

Rozhodnutie služobného orgánu musí byť v súlade s právnymi predpismi, vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, ktorý služobný orgán rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie služobného orgánu a doručené policajtovi.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá povinnosť plniť, určí pre ňu služobný orgán lehotu.

V odôvodnení rozhodnutia služobný orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a ku ktorému služobnému orgánu.

Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia služobný orgán aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

Rozhodnutie služobného orgánu, ktoré bolo doručené a proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

Rozhodnutie je vykonateľné, ak je právoplatné alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. Rozhodnutie vykoná služobný orgán; rozhodnutie vo vzťahu k účastníkovi konania, ktorý nie je v služobnom pomere podľa tohto zákona, vykoná súd na návrh služobného orgánu.

Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo z podnetu služobného orgánu.

Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo služobnému orgánu oprávnenému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína z podnetu služobného orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

O začatí konania upovedomí služobný orgán všetkých účastníkov konania.

Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali konanie a nespôsobili jeho prieťahy.

Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a vyhotovovať si z nich výpisy.

Služobný orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky.

Služobný orgán je povinný urobiť opatrenia, aby nahliadnutím do spisov nebolo porušené štátne alebo služobné tajomstvo.

Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu skutočného stavu veci, najmä výpovede, vyjadrenia osôb včítane účastníkov konania, odborné posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka.

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

Služobný orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Náklady konania, ktoré vznikli služobnému orgánu včítane nákladov spojených s činnosťou poradných komisií, uhrádza tento orgán. Náklady, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi konania, znáša tento účastník.

Služobný orgán nahradí svedkovi hotové výdavky a mzdu, ktorá mu preukázateľne ušla. Nárok je potrebné uplatniť do troch dní po jeho vzniku, inak zaniká.

Náklady spojené s predložením listiny alebo s ohliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, uhrádza služobný orgán.

Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa spravuje osobitnými predpismi.²⁰

Proti rozhodnutiu služobného orgánu môže policajt podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu alebo o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe, do siedmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie môže policajt podať aj proti služobnému hodnoteniu, potvrdeniu o služobnom pomere a služobnému posudku v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom oboznámený. Odvolanie sa podáva u služobného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

Pokiaľ policajt v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí týmto zákonom ustanovenej lehoty alebo u nepríslušného služobného orgánu, platí, že ho podal včas a u príslušného služobného orgánu, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie doručené.

Služobný orgán príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“) môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov, policajt o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.

Podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu alebo o náhrade škody a proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol policajt hodnotený ako nevyhovujúci.

Služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám vyhovieť; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 15 dní od podania odvolania, predložiť odvolanie odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.

Odvolacím orgánom je služobný orgán najbližšie nadriadený služobnému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal; o odvolaní proti rozhodnutiu riaditeľa policajného zboru rozhodne riaditeľ policajného zboru.

Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bez zbytočného odkladu najneskôr však do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii (§ 115).

Odvolacie orgány zriaďujú na prerokovanie odvolania poradné komisie. Poradná komisia sa skladá z predsedu, jeho zástupcu a z ďalších najmenej siedmich členov. Odvolanie prerokúva poradná komisia v trojčlenných senátoch. Zloženie senátu určí predseda príslušnej poradnej komisie.

Z účasti na rokovaní v senáte je vylúčený člen poradnej komisie, u ktorého s ohľadom na jeho vzťah k prerokúvanej veci alebo k účastníkovi možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. O tom, či je člen poradnej komisie z rokovania v senáte vylúčený, rozhoduje jej predseda.

Ak sa dodatočne zistili mimoriadne závažné okolnosti, ktoré policajt nemohol bez svojej viny v konaní uplatniť a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, môže služobný orgán na jeho návrh zmeniť alebo zrušiť svoje právoplatné rozhodnutie.

Návrh na zrušenie rozhodnutia podľa odseku 1 môže policajt podať iba do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa odseku 1 nemožno postupovať v prípadoch, keď je právoplatné rozhodnutie oprávnený preskúmať súd.

Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi, musí ho riaditeľ policajného zboru zrušiť.

Právoplatné rozhodnutie možno zrušiť do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.

Podľa odseku 1 nemožno postupovať v prípadoch, keď je právoplatné rozhodnutie oprávnený preskúmať súd.

Policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie rozhodnutia služobného orgánu o

Návrh na preskúmanie rozhodnutia súdom podľa predchádzajúceho odseku možno podať až po vyčerpaní opravného prostriedku podľa § 113, a to v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Ak policajt, ktorý podal návrh na preskúmanie rozhodnutia súdom podľa odseku 1 písm. b) a c), požiada o odloženie výkonu rozhodnutia, služobný orgán jeho žiadosti vyhovie.

Pri preskúmaní rozhodnutia služobných orgánov súdom sa postupuje podľa osobitného predpisu.²¹

Premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia lehota jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatná celá dlžná suma, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, je lehota na uplatnenie peňažných nárokov zo služobného pomeru tri roky.

Ak ide o opakujúce sa plnenia, je lehota na uplatnenie nároku na jednotlivé plnenia tri roky od ich splatnosti.

Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začne plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatnil v dobe troch rokov a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne v dobe desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Ak bol nárok priznaný právoplatným rozhodnutím, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

Ak nárok ten, kto je povinný plniť, písomne uznal čo do dôvodu aj výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak však v uznaní bola uvedená doba na plnenie, plynie premlčacia lehota od uplynutia tejto doby.

Nárok zabezpečený obmedzením prevodu nehnuteľnosti sa premlčuje za desať rokov.

Premlčacia lehota uvedená v predchádzajúcich odsekoch platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia lehota pri jednotlivých splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť desaťročná premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

Úroky a opakujúce sa plnenia právoplatne priznané alebo písomne uznané, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní, sa premlčujú za tri roky odo dňa ich splatnosti.

Policajtom sa do doby trvania služobného pomeru rozhodnej pre priznanie nárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru započítavajú doby, pokiaľ sa započítali podľa doterajších predpisov.

Federálne ministerstvo vnútra ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, v akom rozsahu sa pre priznanie príspevku za službu zvýhodnene započítava služba výkonného letca a výkon funkcií osobitnej povahy a osobitného stupňa nebezpečnosti.