119/1992 Zb.: 1. 6. 1994 - 30. 11. 1994
119/1992 Zb.Typ
ZákonNázov
Zákon o cestovných náhradáchAutor
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej RepublikyČiastka
29/1992Dátum schválenia
4. 3. 1992Dátum vyhlásenia
31. 3. 1992Dátum účinnosti od
1. 5. 1992Dátum účinnosti do
30. 6. 2002
119
ZÁKON
zo 4. marca 1992
o cestovných náhradách
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA (§ 1-2)
§ 1
Účel zákona
| (1) | Tento zákon upravuje poskytovanie náhrad výdavkov pri pracovných cestách, pri iných zmenách miesta výkonu práce a pri prijatí do zamestnania (ďalej len „náhrady“)
(ďalej len „zamestnanec“). | ||||||||
| (2) | Tento zákon neupravuje poskytovanie náhrad členom posádok námorných lodí po dobu nalodenia.1 |
§ 2
Vymedzenie pojmov
| (1) | Pracovnou cestou sa na účely tohto zákona rozumie doba od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, než je jeho pravidelné pracovisko, včítane výkonu práce v tomto mieste, do návratu zamestnanca z tejto cesty. |
| (2) | Zahraničnou pracovnou cestou sa na účely tohto zákona rozumie doba pracovnej cesty (odsek 1) z Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky do zahraničia, zo zahraničia do Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a doba pracovnej cesty v zahraničí. |
| (3) | Pravidelným pracoviskom sa na účely tohto zákona rozumie miesto dohodnuté so zamestnancom; ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dojednané v pracovnej zmluve. U zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto bydliska. |
| (4) | Za rodinu zamestnanca sa na účely tohto zákona považujú, pokiaľ majú trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, jeho manžel alebo druh, vlastné deti, osvojenci, deti zverené zamestnancovi do pestúnskej starostlivosti alebo do výchovy, vlastní rodičia, osvojitelia, opatrovníci, pestúni, prípadne ďalšie osoby žijúce v domácnosti2 so zamestnancom. |
DRUHÁ ČASŤ
POSKYTOVANIE NÁHRAD (§ 3-9)
Náhrady pri pracovnej ceste
(§ 3-9)
§ 3
Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, dobu trvania, spôsob dopravy a ukončenie pracovnej cesty; môže určiť tiež ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.
§ 4
Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu prislúcha
| a) | náhrada preukázaných cestovných výdavkov, |
| b) | náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, |
| c) | stravné, |
| d) | náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, |
| e) | náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny do miesta trvalého alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého pobytu rodiny, ak pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhšiu dobu, najdlhšie však za jeden mesiac. |
§ 5
Stravné
| (1) | Za každý kalendárny deň pracovnej cesty prislúcha zamestnancovi stravné v tomto dni vo výške
| ||||||
| (2) | Ak zamestnávateľ znemožní vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej než 5 hodín, zamestnancovi stravovať sa obvyklým spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do výšky 38 Sk. | ||||||
| (3) | Pre zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dojednať v kolektívnej zmluve odchylne od tohto zákona podmienky pre poskytovanie stravného, prípadne nižšie denné sadzby stravného pri pracovnej ceste. | ||||||
| (4) | Ak zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi na pracovnej ceste plne bezplatné stravovanie, stravné neposkytuje; ak zabezpečí bezplatné stravovanie čiastočne, stravné úmerne kráti. |
§ 6
Náhrady pri preložení a pri prijatí
| (1) | Zamestnancovi prislúchajú pri preložení z dôvodov nevyhnutnej prevádzkovej potreby zamestnávateľa náhrady ako pri pracovnej ceste najdlhšie po dobu troch mesiacov, pokiaľ nie je dohodnutá dlhšia doba. |
| (2) | Zamestnávateľ môže pri prijatí zamestnanca do zamestnania, pri preložení na žiadosť zamestnanca a dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce u iného zamestnávateľa3 poskytovať zamestnancovi náhrady ako pri pracovnej ceste až v rozsahu a do výšky ustanovenej v § 4 a 5. |
| (3) | Zamestnancovi, ktorý poberá stravné podľa predchádzajúcich odsekov a je v tejto dobe vyslaný na pracovnú cestu, poskytuje zamestnávateľ náhradu, ktorá je pre zamestnanca výhodnejšia. |
| (4) | V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi tiež náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov. |
§ 7
Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách
| (1) | Ak sa zamestnanec dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo, s výnimkou vozidla zamestnávateľa, prislúcha mu za každý 1 km jazdy sadzba základnej náhrady a náhrada za spotrebované pohonné látky. | ||||
| (2) | Sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy je
pri použití prívesu k cestnému motorovému vozidlu sa sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy zvýši až o 10 %. | ||||
| (3) | Sadzba základnej náhrady pri nákladných automobiloch a autobusoch sa dohodne medzi zamestnancom a zamestnávateľom. | ||||
| (4) | Náhrada výdavkov za pohonné látky prislúcha zamestnancovi podľa cien pohonných látok platných v čase použitia vozidla a prepočítaných podľa spotreby vypočítanej aritmetickým priemerom z údajov uvedených v technickom preukaze vozidla. | ||||
| (5) | Zamestnávateľ môže so zamestnancom dojednať tiež poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka hromadného dopravného prostriedku diaľkovej prepravy. |
§ 8
Prispôsobovanie sadzieb náhrad
| (1) | Výška sadzieb náhrad stravného uvedená v § 5 ods. 1 a 2 a výška sadzieb základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel uvedená v § 7 ods. 2 sa upravuje podľa štatistických údajov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejnom stravovaní a o cenách a amortizácii vozidiel. Úprava sadzieb sa po prvý raz vykoná, ak rozdiel indexu cien podľa prvej vety vyhláseného v príslušnom kalendárnom mesiaci a indexu vyhláseného ku dňu účinnosti tohto zákona tvorí hodnotu aspoň 10 bodov; ďalšia úprava sa vykoná, ak rozdiel indexu v príslušnom kalendárnom mesiaci a indexu v kalendárnom mesiaci, podľa ktorého bola naposledy upravená výška sadzieb, tvorí opäť hodnotu aspoň 10 bodov. Upravené sadzby náhrad podľa prvej vety prislúchajú zamestnancom od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli zverejnené. |
| (2) | Výšku sadzieb náhrad podľa odseku 1 ustanoví a vyhlási uverejnením plného znenia v Zbierke zákonov4 Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí na základe údajov Federálneho štatistického úradu. |
| (3) | Sadzby stravného sa zaokrúhľujú na celé koruny do výšky 50 halierov smerom dole a od 50 halierov včítane smerom hore. Sadzby základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel sa zaokrúhľujú na päťhaliere. |
§ 9
Iné a vyššie náhrady
Zamestnávateľ, ktorý nie je rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou,5 môže poskytovať zamestnancom aj iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou, s inými zmenami miesta výkonu práce a prijatím do zamestnania alebo vyššie náhrady, než ustanovuje tento zákon; poskytovanie týchto náhrad možno dojednať v kolektívnej zmluve alebo v pracovných zmluvách.
TRETIA ČASŤ
NÁHRADY PRI ZAHRANIČNÝCH PRACOVNÝCH CESTÁCH (§ 10-17)
§ 10
Na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách včítane iných a vyšších náhrad sa vzťahuje úprava ustanovená v § 2 až 9, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak.
§ 11
Náhrada za cesty na návštevu rodiny
Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnávateľ dohodne so zamestnancom poskytovanie náhrad za cesty na návštevu rodiny do miesta trvalého pobytu rodiny; ustanovenie § 4 písm. e) sa nevzťahuje na cesty na návštevu rodiny zamestnanca vyslaného na zahraničnú pracovnú cestu.
§ 12
Stravné
| (1) | Za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty a za každý kalendárny deň, v ktorej zahraničná pracovná cesta trvá dlhšie ako 12 hodín, prislúcha zamestnancovi stravné v cudzej mene. Výšku dennej sadzby stravného v cudzej mene ustanoví a vyhlási uverejnením plného znenia v Zbierke zákonov4 Federálne ministerstvo financií. |
| (2) | Ak zahraničná pracovná cesta trvá v kalendárnom dni menej ako 12 hodín alebo trvá celkovo menej ako 12 hodín, zamestnávateľ poskytuje stravné v cudzej mene najviac do polovice dennej sadzby určenej podľa predchádzajúceho odseku. |
§ 13
Vreckové
Zamestnávateľ môže zamestnancom pri zahraničnej pracovnej ceste poskytovať popri stravnom vreckové v cudzej mene do výšky 40 % stravného určeného podľa § 12.
§ 14
Náhrada výdavkov za pohonné látky
Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 7 prislúcha zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste náhrada za pohonné látky v cudzej mene za kilometre prejdené v zahraničí nad 350 km.
§ 15
Vylúčenie súbehu náhrad poskytovaných v česko-slovenskej a cudzej mene
| (1) | Pri zahraničnej pracovnej ceste prislúcha zamestnancovi za dobu pracovnej cesty na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky stravné v česko-slovenskej mene v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 5 ods. 1. |
| (2) | Pri zahraničnej pracovnej ceste je rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhrady poskytované v cudzej mene prechod česko-slovenskej štátnej hranice a pri leteckej preprave odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku. |
§ 16
Zahraničné pracovné cesty vykonávané na základe dohôd o vzájomnej výmene zamestnancov
| (1) | V dohode o vzájomnej výmene zamestnancov môže zamestnávateľ so zamestnávateľom, ku ktorému je zamestnanec vysielaný, dojednať poskytovanie bezplatného ubytovania, stravného, vreckového a náhradu cestovných výdavkov za cesty súvisiace s výkonom práce. |
| (2) | Cestovné výdavky za cesty zo sídla zamestnávateľa, ktorý zamestnanca vysiela na pracovnú cestu, do sídla zamestnávateľa v zahraničí a späť uhrádza vysielajúci zamestnávateľ. |
| (3) | Zamestnávatelia môžu dohodnúť výšku stravného poskytovaného česko-slovenskému zamestnancovi v zahraničí maximálne do výšky ustanovenej týmto zákonom. |
| (4) | Zahraničnému zamestnancovi vyslanému do Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa poskytuje stravné až do výšky 200 Kčs na deň a vreckové do výšky 40 % stravného. |
| (5) | Zamestnávatelia, ktorí nie sú rozpočtovými alebo príspevkovými organizáciami, môžu poskytovať vyššie stravné uhrádzané z použiteľného zisku. |
§ 17
Náhrady pri pridelení na výkon práce v zahraničí
Zamestnancovi pridelenému na výkon práce v zahraničí, ktorý je odmeňovaný podľa osobitných predpisov,6 prislúchajú za dni cesty do miesta pridelenia a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrady ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Pokiaľ so zamestnancom cestuje jeho rodinný príslušník (§ 2 ods. 4), možno zamestnancovi poskytnúť tiež náhrady výdavkov, ktoré vznikli tomuto rodinnému príslušníkovi.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA (§ 18-24)
§ 18
| (1) | Náhrady, na ktoré vzniká zamestnancovi nárok, náhrady podľa § 5 ods. 3, vreckové do výšky 40 % ustanoveného stravného podľa § 13 a náhrady pri prijatí zamestnanca, ktorý je uchádzačom o zamestnanie,7 sa s výnimkou zamestnávateľa, ktorý je rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou, zahŕňajú do nákladov (výdavkov). Ostatné náhrady sa uhrádzajú z použiteľného zisku. |
| (2) | Náhrady poskytované zamestnancom vysielaným do zahraničia na montážne a obdobné práce na splnenie záväzkov zo zmluvy, ktorú zamestnávateľ uzavrel so zahraničným účastníkom pri uskutočňovaní zahraničnej hospodárskej činnosti, sa zahŕňajú do zahraničných priamych obchodných nákladov. |
§ 19
Náhrady podľa tohto zákona možno paušalizovať. Pri výpočte paušálnej sumy vychádza zamestnávateľ z priemerných podmienok rozhodných pre poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Pokiaľ sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila, je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať a upraviť.
§ 20
Kde tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a zamestnanec ich nepreukáže, môže mu zamestnávateľ poskytnúť náhrady v ním uznanej výške s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty (§ 3). Obdobne možno postupovať aj pri poskytovaní náhrad cestovných výdavkov za mestskú hromadnú dopravu pri pracovnej ceste na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
§ 21
| (1) | Ak zamestnanec požiada o poskytnutie preddavku na náhrady podľa tohto zákona, je zamestnávateľ povinný mu tento preddavok do výšky predpokladanej náhrady poskytnúť. |
| (2) | Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste preddavok v cudzej mene v rozsahu a vo výške podľa predpokladanej doby trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty. |
| (3) | Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní po dni ukončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok. |
| (4) | Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky. |
§ 22
Pokiaľ čas strávený na pracovnej ceste inak než plnením pracovných úloh spadá do pracovného času zamestnanca, považuje sa za dobu zameškanú pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Za túto dobu patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.8
§ 23
Pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona sa spravujú Zákonníkom práce, pokiaľ v tomto zákone nie je ustanovené inak.
§ 24
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky môžu v rozsahu svojej pôsobnosti ustanoviť nariadením pre zamestnancov zamestnávateľov, ktorí sú rozpočtovými alebo príspevkovými organizáciami, aj iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou, inými zmenami miesta výkonu práce a prijatím do zamestnania.
§ 25
| (1) | Zrušujú sa:
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| (2) | Platnosť strácajú výnimky, odchýlky a ďalšie opatrenia ustanovené podľa doterajších právnych predpisov o cestovných náhradách. |
§ 26
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. májom 1992.
Havel v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
Zákon č. 61/1952 Zb. o námornej plavbe.
§ 38 ods. 5 Zákonníka práce.
§ 5 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce.
§ 8 zákona č. 131/1989 Zb. o Zbierke zákonov.
§ 24 zákona č. 563/1990 Zb. o rozpočtových pravidlách federácie.
§ 31 zákona Českej národnej rady č. 576/1990 Zb. o pravidlách hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami Českej republiky a obcí v Českej republike (rozpočtové pravidlá republiky).
§ 28 zákona Slovenskej národnej rady č. 592/1990 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky.
§ 8 zákona č. 131/1989 Zb. o Zbierke zákonov.
Napríklad: výnos ministra zahraničného obchodu č. 24/1962 z 23. júna 1962 o úprave platových pomerov zamestnancov Ministerstva zahraničného obchodu pridelených na výkon funkcií v obchodných oddeleniach zastupiteľských úradov v zahraničí v znení neskorších predpisov, výnos ministra zahraničných vecí č. 013.147/62 zásady platovej úpravy pre zamestnancov zahraničnej služby.
Zákon č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
§ 17 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku.
Poznámky pod čiarou: | |
|---|---|
| 1 | Zákon č. 61/1952 Zb. o námornej plavbe. |
| 2 | |
| 3 | § 38 ods. 5 Zákonníka práce. |
| 4 | § 8 zákona č. 131/1989 Zb. o Zbierke zákonov. |
| 5 | § 24 zákona č. 563/1990 Zb. o rozpočtových pravidlách federácie. |
| 6 | Napríklad: výnos ministra zahraničného obchodu č. 24/1962 z 23. júna 1962 o úprave platových pomerov zamestnancov Ministerstva zahraničného obchodu pridelených na výkon funkcií v obchodných oddeleniach zastupiteľských úradov v zahraničí v znení neskorších predpisov, výnos ministra zahraničných vecí č. 013.147/62 zásady platovej úpravy pre zamestnancov zahraničnej služby. |
| 7 | Zákon č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. |
| 8 | § 17 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku. |