Zrušujú sa rozkazy, ktorými boli občania označení za politicky nespoľahlivých zaradení v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác po dobu základnej vojenskej služby a výnimočného vojenského cvičenia podľa § 39 zákona č. 92/1949 Zb. branný zákon. Za vojenské tábory nútených prác sa na účely tohto zákona považujú cestné prápory ženijného vojska zriadené od 2. 8. 1948 do 1. 9. 1950 a pomocné technické prápory.

Rehoľníkom a kňazom internovaným v centralizovaných kláštoroch s režimom obdobným táborom nútených prác prislúcha nárok na odškodnenie za dobu takej internácie v rozsahu ustanovenom v § 17 ods. 2 zákona.

Za účelom zmiernenia krívd spôsobených osobám uvedeným v § 18 ods. 1 sa k dôchodku poskytuje príplatok 15 Kčs za každý mesiac tejto služby. Príplatok k dôchodku sa vypláca len do výšky, ktorá spolu s dôchodkom nepresahuje najvyššiu výmeru dôchodku ustanovenú osobitnými predpismi.^4a) Pre príplatok k dôchodku platí obdobne § 58a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 306/1991 Zb.“.

Odkaz k § 24 ods. 4 znie:

Federálne ministerstvo obrany odškodní podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, na žiadosť poškodeného, poškodenie zdravia občanov uvedených v § 18 ods. 1, ku ktorému došlo v súvislosti s výkonom služby vo vojenských táboroch nútených prác.

Ak došlo v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody podľa § 16 alebo s výkonom práce v tábore nútených prác alebo v pracovnom útvare podľa § 17 alebo s výkonom služby vo vojenskom tábore nútených prác podľa § 18 ods. 1 k úmrtiu občana, poskytne sa manželke, deťom, a ak ich niet, rodičom poškodeného jednorazové odškodnenie vo výške 100 000 Kčs v hotovosti.