Tento zákon upravuje

Tento zákon upravuje aj systém dozoru na území Slovenskej republiky pri cezhraničnej preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva vrátane vyhoretého jadrového paliva vyvážaného na prepracovanie a ich kontroly na území Slovenskej republiky, ktorý sa vzťahuje na cezhraničnú prepravu rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva, ak

Systém dozoru a kontroly pri cezhraničnej preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva sa nevzťahuje na cezhraničnú prepravu

bezúhonným ten, kto nebol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom súhlasu alebo povolenia podľa § 5, alebo na koho sa hľadí, že nebol pre takéto trestné činy odsúdený,

fyzickou ochranou súbor technických, režimových alebo organizačných opatrení potrebných na zabránenie a zistenie neoprávnených činností s jadrovými zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom, pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj neoprávneného vniknutia do jadrového zariadenia a vykonania sabotáže,

havarijnou pripravenosťou schopnosť držiteľa povolenia a orgánov verejnej moci aktivovať a realizovať činnosti a opatrenia, ktoré vedú k zisteniu a účinnému zdolaniu nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov a k účinnému potlačeniu ich možností ohroziť život, zdravie pracovníkov alebo obyvateľstva, ich majetok alebo životné prostredie, ktorá je dokumentovaná v havarijnom pláne,

inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi rádioaktívne odpady vznikajúce pri práci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia s výnimkou vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení,

jadrovou bezpečnosťou technický stav a spôsobilosť jadrového zariadenia alebo prepravného zariadenia ako aj schopnosť ich obsluhy zabrániť nedovolenému úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia alebo do životného prostredia a schopnosť predchádzať udalostiam a zmierňovať následky udalostí v jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov,

jadrovým zariadením, súbor civilných stavebných objektov a nevyhnutných technologických zariadení v projektom určenej konfigurácii, určených na

limitami a podmienkami bezpečnej prevádzky alebo bezpečného vyraďovania dokument, ktorý obsahuje prípustné hodnoty parametrov zariadení jadrového zariadenia, definuje jeho prevádzkové režimy alebo režimy jeho vyraďovania,

nakladaním

prepravou rádioaktívneho materiálu činnosti spojené s naložením jadrového materiálu, rádioaktívneho odpadu z jadrového zariadenia, vyhoretého jadrového paliva, inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov, opustených žiaričov, rádioaktívnych odpadov neznámeho pôvodu a nepoužívaných rádioaktívnych žiaričov v mieste nakládky, ich prepravou a vyložením v mieste určenia, ktoré sú realizované v rámci jadrového zariadenia alebo medzi jednotlivými jadrovými zariadeniami,

prevádzkou jadrového zariadenia činnosti vykonávané v jadrovom zariadení na dosiahnutie určeného účelu, na ktorý bolo jadrové zariadenie vybudované,

rádioaktívnymi odpadmi akékoľvek nevyužiteľné materiály v plynnej, kvapalnej alebo pevnej forme, ktoré pre obsah rádionuklidov v nich alebo pre úroveň ich kontaminácie rádionuklidmi nemožno uviesť do životného prostredia,

skladovaním rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva umiestnenie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do priestorov, objektov alebo do zariadení umožňujúcich ich izoláciu, kontrolu a ochranu životného prostredia s úmyslom ich následne vyberať,

dlhodobým skladovaním vyhoretého jadrového paliva jeho umiestnenie a uchovávanie v samostatnom jadrovom zariadení určenom na jeho skladovanie, a to od prevzatia vyhoretého jadrového paliva právnickou osobou podľa § 3 ods. 11 od držiteľa povolenia na prevádzku jadrového zariadenia podľa písmena f) prvého bodu až po jeho prepravu na úložisko,

systémom manažérstva kvality vytvorenie a zdokumentovanie organizačnej štruktúry, postupov a zdrojov na zabezpečovanie kvality jadrových zariadení s cieľom dosiahnuť potrebnú úroveň jadrovej bezpečnosti a zabezpečiť, že iné požiadavky sa neberú do úvahy oddelene od požiadaviek jadrovej bezpečnosti, aby sa vylúčil ich možný negatívny vplyv na jadrovú bezpečnosť,

špecializovaným zariadením zariadenie, ktoré prevádzkuje fyzická osoba alebo právnická osoba na základe udeleného povolenia na odbornú prípravu zamestnancov držiteľov povolení,

ukladaním rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva trvalé umiestnenie rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva do úložiska rádioaktívneho odpadu alebo do úložiska vyhoretého jadrového paliva bez úmyslu ho následne vyberať,

ukončením prevádzky jadrového zariadenia stav jadrového zariadenia, keď sa jeho využívanie na pôvodný účel skončilo a tento proces je nevratný; pre úložisko rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva platí, že ukončením prevádzky jadrového zariadenia je stav, keď sa skončilo umiestňovanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do úložiska,

úložiskom jadrové zariadenie podľa písmena f) tretieho bodu alebo štvrtého bodu, ktorého hlavným účelom je ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva, umožňujúce ich izoláciu, kontrolu a ochranu životného prostredia,

vybranými zariadeniami systémy, konštrukcie, komponenty alebo ich časti vrátane ich programového vybavenia dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia, zaradené do bezpečnostných tried podľa svojho významu pre jadrovú bezpečnosť, ako aj podľa bezpečnostnej funkcie systému, ktorého sú súčasťou, a podľa závažnosti ich prípadnej poruchy,

vyhoretým jadrovým palivom jadrové palivo, ktoré bolo ožiarené v aktívnej zóne jadrového reaktora a bolo z nej natrvalo odstránené; vyhoreté jadrové palivo sa môže považovať za použiteľný zdroj, ktorý sa môže prepracovať, alebo sa môže určiť na uloženie, ak sa považuje za rádioaktívny odpad,

vyraďovaním činnosti po ukončení prevádzky, ktorých cieľom je vyňatie jadrového zariadenia okrem úložiska z pôsobnosti tohto zákona,

využívaním jadrovej energie

zmenami na jadrovom zariadení ovplyvňujúcimi jadrovú bezpečnosť počas výstavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvárania úložiska alebo po uzatvorení úložiska, ktoré možno realizovať len po predchádzajúcom súhlase alebo schválení úradu a v osobitných prípadoch aj po stanovisku Európskej komisie, zmeny

zmenami na jadrovom zariadení počas jeho výstavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvárania úložiska a po uzatvorení úložiska, ktoré podliehajú predchádzajúcemu ohláseniu a posúdeniu úradu, také zmeny, ktoré nie sú uvedené v písmene w), avšak ak budú realizované, môže dôjsť k ovplyvneniu jadrovej bezpečnosti,

kultúrou bezpečnosti postoje a zásady správania sa držiteľa povolenia a jeho zamestnancov schválené štatutárnym orgánom a pochopené a podporované všetkými zamestnancami, ktoré zabezpečia prioritu jadrovej bezpečnosti nad všetkým ostatným,

prepracovaním vyhoretého jadrového paliva proces alebo operácia, ktorej účelom je extrahovať štiepne materiály a množivé materiály z vyhoretého jadrového paliva na ďalšie použitie.

Využívanie jadrovej energie je možné len na mierové účely a v súlade s národnými stratégiami, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,^1b a v súlade s právnymi aktmi Európskej únie a právnymi aktmi Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu; na účely tohto zákona sa za Európsku úniu považuje aj Európske spoločenstvo pre atómovú energiu.

Využívať jadrovú energiu na iné ako mierové účely sa zakazuje.

Využívanie jadrovej energie musí byť odôvodnené prínosom, ktorý vyváži prípadné riziká z takýchto činností, najmä pri porovnaní s inými spôsobmi, ktorými možno dosiahnuť rovnaký účel.

Pri využívaní jadrovej energie musí byť prednostne kladený dôraz na bezpečnostné aspekty pred všetkými ostatnými aspektmi takýchto činností. Prístup k bezpečnostným aspektom sa odstupňuje podľa typu jadrového zariadenia, inventára jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva a činností, ktoré sa na nich vykonávajú.

Pri využívaní jadrovej energie sa musí dosiahnuť taká úroveň jadrovej bezpečnosti, spoľahlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením,² fyzickej ochrany, havarijnej pripravenosti a ochrany pred požiarmi, aby riziko ohrozenia života, zdravia, pracovného alebo životného prostredia bolo podľa dostupných znalostí také nízke, aké možno rozumne dosiahnuť, pričom nesmú byť prekročené limity ožiarenia.² Pri získaní nových významných informácií o riziku a dôsledkoch využívania jadrovej energie sa musí uvedená úroveň prehodnotiť a musia sa prijať potrebné opatrenia na splnenie podmienok podľa tohto zákona.

Využívať jadrovú energiu bez súhlasu alebo bez povolenia je zakázané.

Na účely stavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvorenia úložiska a inštitucionálnej kontroly musí byť pre jadrové zariadenie vydané príslušné povolenie podľa tohto zákona. Príslušné povolenia musia na seba kontinuálne nadväzovať. Za dodržiavanie tejto zásady zodpovedá držiteľ povolenia.

Právny, regulačný a organizačný rámec jadrovej bezpečnosti (ďalej len „dozorný rámec“) sa udržiava a zdokonaľuje na základe prevádzkových skúseností, poznatkov získaných z analýz bezpečnosti prevádzkovaných jadrových zariadení, vývoja technológií a výsledkov výskumu v oblasti bezpečnosti, ak sú dostupné a použiteľné.

Vykonávať skúšobné výbuchy jadrovej zbrane alebo iné jadrové výbuchy, podporovať alebo zúčastňovať sa na vykonávaní akéhokoľvek skúšobného výbuchu jadrovej zbrane alebo iného jadrového výbuchu je zakázané.

Zakazuje sa prepravovať rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo do

Ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva, dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva, vyraďovanie a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania môže na základe povolenia úradu vykonávať len právnická osoba založená, zriadená alebo poverená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“). Právnická osoba podľa prvej vety musí byť držiteľom povolenia na prevádzku úložiska, držiteľom povolenia na prevádzku skladovacieho zariadenia alebo držiteľom povolenia na vyraďovanie a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania, Slovenská republika musí mať v tejto osobe 100 %-nú majetkovú účasť a zároveň táto osoba nemôže byť držiteľom povolenia na prevádzku jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu.

Za vyraďovanie a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania zodpovedá Slovenská republika prostredníctvom právnickej osoby podľa odseku 11. Činnosti podľa odseku 11 môže vykonávať iba právnická osoba podľa odseku 11.

Každý, kto nakladá so špeciálnymi materiálmi a špeciálnymi zariadeniami, je povinný oznámiť začatie a rozsah týchto činností úradu. Každý, kto dováža špeciálne materiály a zariadenia, je povinný predložiť úradu vyhlásenie, ktoré obsahuje údaje podľa prílohy č. 2 bodu B písm. g) bodu 1 až 3.

Každý, kto vyrába obalové súbory pre ožiarené alebo vyhoreté jadrové palivo alebo vykonáva výstavbu horúcich komôr, alebo vykonáva výskumné a vývojové činnosti súvisiace s konverziou jadrových materiálov, s obohacovaním, s výrobou palivových článkov, s reaktormi, s kritickými súbormi, s prepracovaním a nakladaním s vysokoaktívnymi a stredneaktívnymi rádioaktívnymi odpadmi obsahujúcimi osobitné štiepne materiály, je povinný oznámiť začatie a rozsah týchto činností úradu a Európskej komisii.

Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe oznamovania podľa odsekov 13 a 14 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Za dokumentáciu obsahujúcu aj citlivé informácie sa považuje dokumentácia, ktorej zverejnenie by sa mohlo použiť na naplánovanie alebo vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia, a tým nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť verejnosti^3b a spôsobiť ekologickú alebo ekonomickú škodu. Táto dokumentácia sa sprístupňuje po vylúčení citlivých informácií.

Dokumentáciou obsahujúcou aj citlivé informácie sa rozumie dokumentácia uvedená v prílohe č. 1 bode A písm. c), bode B písm. a), b), i), m), bode C písm. a), d), i), j), s), w) a prílohe č. 2 bode A písm. b), bode B písm. b).

Úrad

Úrad ďalej

Úrad pri výkone štátneho dozoru

Pri výkone pôsobnosti podľa odsekov 1 až 3 úrad využíva ľudské zdroje a finančné zdroje nevyhnutné na plnenie povinností podľa tohto zákona v súlade so zdrojovými možnosťami štátneho rozpočtu. Na podporu svojich dozorných funkcií môže využívať externé vedecké a technické zdroje a odborné znalosti.

Úrad písomnou dohodou s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny určí podrobnosti o spolupráci v dozornej činnosti v oblasti využívania jadrovej energie.

Úrad informuje Policajný zbor o každej preprave rádioaktívneho materiálu.

Úrad informuje Policajný zbor o každom prípade, keď neudelil súhlas s prepravou rádioaktívneho materiálu spolu s odôvodnením tohto odmietnutia.

Využívať jadrovú energiu možno len na základe súhlasu alebo povolenia vydaného úradom fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Ak sa súhlas alebo povolenie týka predmetu konania o stavebnom zámere vo veci, v ktorej nie je úrad iným stavebným úradom, je úrad dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona.

Súhlas sa vyžaduje na

Povolenie sa vyžaduje na

Súhlas úradu podľa odseku 2 a povolenie úradu podľa odseku 3 nenahrádza licenciu, povolenie, oprávnenie alebo osvedčenie vydané inými správnymi orgánmi podľa osobitných predpisov.¹⁰

Úrad môže všetky svoje rozhodnutia viazať na splnenie podmienok v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou, fyzickou ochranou, zabezpečovaním kvality alebo havarijnou pripravenosťou. Tieto podmienky môže úrad zmeniť, ak sa zmenia okolnosti dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany alebo havarijnej pripravenosti, za ktorých bolo rozhodnutie vydané, prípadne na základe nových poznatkov vedy a techniky a pri uplatňovaní spätnej väzby z medzinárodných skúseností z udalostí na jadrových zariadeniach v zahraničí alebo na odôvodnenú písomnú žiadosť držiteľa súhlasu alebo povolenia.

Na zmenu povolenia v odseku 3 v rozsahu, ktorý nie je zmenou, ktorá tvorí predmet zisťovacieho konania ani posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu,^10a sa nevyžaduje rozhodnutie podľa osobitného predpisu.^10a

Žiadosť o súhlas alebo o povolenie musí obsahovať,

Súčasťou žiadosti je

Údaje podľa odseku 2 písm. a) úrad bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre na vydanie výpisu z registra trestov.

Na účely identifikácie osôb uvedených v odseku 1 a § 10 ods. 1 písm. j) a zachovania možnosti následnej kontroly tejto identifikácie a na účely vykonávania a zdokumentovania vykonávania pôsobnosti, činností a úloh úradu podľa tohto zákona a jeho vykonávacích predpisov je úrad aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb oprávnený vyžadovať, zisťovať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať osobné údaje^11a a iné údaje v rozsahu vymedzenom v § 6 a § 24 ods. 19 a ods. 21. Úrad je oprávnený overovať si všetky údaje získané na základe tohto zákona a jeho vykonávajúcich predpisov v informačných systémoch verejnej správy^11b alebo v referenčných registroch.^11c

Všeobecnými podmienkami na vydanie súhlasu alebo povolenia fyzickej osobe sú

Všeobecnými podmienkami na vydanie súhlasu alebo povolenia právnickej osobe sú

Osobitnými podmienkami vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. o) sú

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až g), j), k) je schválenie dokumentácie systému manažérstva kvality pre povoľovanú činnosť.

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d), f), g), j) je schválenie predbežného plánu fyzickej ochrany alebo plánu fyzickej ochrany.

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d), f), g), j) je schválenie kategorizácie vybraných zariadení do bezpečnostných tried.

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) je schválenie predbežného vnútorného havarijného plánu jadrového zariadenia (ďalej len „predbežný vnútorný havarijný plán“).

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až d), f), g), j) je schválenie vnútorného havarijného plánu jadrového zariadenia (ďalej len „vnútorný havarijný plán“), plánov ochrany obyvateľstva a havarijného dopravného poriadku.

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až c), f), g) je schválenie predbežných limít a podmienok bezpečnej prevádzky alebo limít a podmienok bezpečnej prevádzky.

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) je schválenie limít a podmienok bezpečného vyraďovania.

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až e) je schválenie predbežného vymedzenia hraníc jadrového zariadenia, ich vymedzenia alebo zmien.

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až e) je schválenie predbežného vymedzenia veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením, jej vymedzenia alebo zmien.

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) je schválenie programu uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členeného na etapy.

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až g) je splnenie kvalifikačných požiadaviek vybraných zamestnancov a odborne spôsobilých zamestnancov.

Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. h) je uzavretá obchodná zmluva odsúhlasená Európskou komisiou a zároveň je žiadateľ alebo fyzická osoba, alebo právnická osoba, pre ktorú sa jadrový materiál dováža alebo vyváža, držiteľom povolenia na nakladanie s jadrovými materiálmi.

Ak tento zákon neustanovuje inak, v rozhodnutí o vydaní súhlasu alebo povolenia úrad

Činnosti uvedené v súhlase alebo v povolení môže vykonávať len osoba uvedená v súhlase alebo v povolení (ďalej len „držiteľ povolenia“).

Úrad rozhodne o vydaní súhlasu alebo povolenia po overení, že žiadateľ splnil všetky podmienky určené týmto zákonom a príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho základe. Úrad postupuje v konaní o vydanie súhlasu alebo povolenia nezávisle od konania iného správneho orgánu. Účastníkom konania o vydanie povolenia je aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.^11baa Úrad odmietne účastníkom konania, okrem žiadateľa, sprístupniť citlivé informácie podľa § 3 ods. 16 a 17.

Žiadateľ o vydanie súhlasu alebo povolenia je povinný umožniť inšpektorom úradu a osobám prizvaným úradom vstup do objektov a priestorov žiadateľa a poskytovať potrebnú súčinnosť pri vykonávaní previerky splnenia podmienok na vydanie súhlasu alebo povolenia.

Úrad rozhodne o vydaní súhlasu alebo povolenia, ak žiadosť obsahuje predpísané náležitosti, ak je k nej doložená predpísaná dokumentácia a žiadateľ spĺňa podmienky v lehotách

Lehoty podľa odseku 5 začínajú plynúť odo dňa doručenia úplnej žiadosti spolu s úplnou predpísanou dokumentáciou; tieto lehoty sa primerane predlžujú o lehoty, v ktorých koná Európska komisia, ak sa vyžaduje jej vyjadrenie, stanovisko alebo súhlas podľa osobitného predpisu.⁵

Ak úrad zistí, že žiadosť nemá náležitosti podľa § 6 ods. 1, alebo ak k žiadosti nie sú priložené doklady podľa § 6 ods. 2, úrad vyzve žiadateľa v lehote 30 dní od doručenia žiadosti, aby odstránil nedostatky žiadosti alebo aby doplnil chýbajúce doklady. Úrad vo výzve určí primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov žiadosti alebo doplnenie chýbajúcich dokladov, najmenej však 30 dní. Úrad zároveň vo výzve žiadateľa upozorní na následky neodstránenia nedostatkov žiadosti alebo nedoplnenia chýbajúcich dokladov podľa odseku 8.

Ak žiadateľ neodstráni nedostatky žiadosti alebo ak nedoplní chýbajúce doklady v lehote, ktorú určil úrad, napriek tomu, že bol na možnosť zastavenia konania úradom upozornený, úrad konanie zastaví.

Ustanovenia odsekov 7 a 8 sa primerane použijú aj vtedy, ak žiadateľ nepredložil doklad o poistení alebo doklad o finančnej zábezpeke podľa osobitého predpisu^11aa alebo ak podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska alebo iného orgánu podľa osobitného predpisu^11ab osoba uvedená ako poskytovateľ poistenia alebo poskytovateľ finančnej zábezpeky nie je oprávnená také poistenie alebo finančnú zábezpeku poskytovať podľa osobitného predpisu.^11ab

Účastníkovi konania podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,^11baa alebo účastníkovi konania podľa osobitného predpisu^11bab úrad, v konaní podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,
^11d doručuje rozhodnutie o vydaní súhlasu alebo povolenia, výzvu, upovedomenie, predvolanie alebo inú písomnosť verejnou vyhláškou.

Úrad je povinný urobiť opatrenie, aby sa pri doručovaní rozhodnutia alebo inej písomnosti, alebo pri nazeraní do spisu nesprístupnila citlivá informácia, utajovaná skutočnosť, obchodné tajomstvo, právo duševného vlastníctva alebo neporušila zákonom ustanovená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

Úrad je povinný upovedomiť žiadateľa, aby označil, ktoré informácie alebo podklady považuje za citlivé informácie, predmet utajovanej skutočnosti, obchodné tajomstvo alebo právo duševného vlastníctva.

Úrad môže od žiadateľa žiadať písomné odôvodnenie označenia informácií alebo podkladov ako citlivá informácia, utajovaná skutočnosť, obchodné tajomstvo alebo právo duševného vlastníctva. Ak úrad aj napriek odôvodneniu dospeje k záveru, že predložené informácie a podklady nenapĺňajú znaky citlivej informácie, utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva alebo práva duševného vlastníctva, oznámi to žiadateľovi písomne s odôvodnením.

Ak ide o žiadosť o zmenu súhlasu alebo povolenia, postupuje sa v konaní primerane podľa § 6 až 8.

Ak držiteľ povolenia poruší svoje povinnosti určené týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho základe alebo podmienky určené v súhlase alebo povolení, môže úrad vydaný súhlas alebo povolenie zmeniť alebo zrušiť.

Úrad môže zrušiť alebo zmeniť súhlas alebo povolenie, ak jeho držiteľ

Súhlas alebo povolenie zaniká

Držiteľ povolenia podľa tohto zákona je povinný podať žiadosť o povolenie alebo súhlas podľa tohto zákona pri zamýšľanej premene, cezhraničnej premene, zmene právnej formy alebo cezhraničnej zmene právnej formy podľa osobitného predpisu^11e v dostatočnom časovom predstihu tak, aby bolo možné plynulé pokračovanie činností, na ktoré bolo vydané povolenie a súhlas pred zamýšľanou premenou, cezhraničnou premenou, zmenou právnej formy alebo cezhraničnou zmenou právnej formy podľa osobitného predpisu.^11e Ak dochádza k zániku držiteľa povolenia, žiadosť o povolenie alebo súhlas podľa predchádzajúcej vety je povinný podať držiteľ povolenia spolu so svojím budúcim právnym nástupcom. Prílohou žiadosti o povolenie alebo súhlas podľa tohto zákona je aj príslušný projekt premeny vrátane jeho príloh podľa osobitného predpisu.^11e

Držiteľ povolenia je povinný v rozsahu súhlasu alebo povolenia

Ak úrad súhlas alebo povolenie obmedzí podľa § 8 ods. 1 písm. d), držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až e) je povinný v dostatočnom predstihu pred ukončením platnosti povolenia s prihliadnutím na lehoty uvedené v § 8 ods. 5 a 6 predložiť úradu žiadosť a príslušnú dokumentáciu na vydanie povolenia na pokračovanie činnosti.

V záujme zabezpečenia jadrovej bezpečnosti a predchádzania neodôvodnenému hromadeniu rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva je držiteľ povolenia povinný počas uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a počas prevádzky jadrového zariadenia odovzdať rádioaktívne odpady a vyhoreté jadrové palivo právnickej osobe podľa § 3 ods. 11 na ďalšie nakladanie s nimi. Ak ide o rádioaktívne odpady, odovzdanie sa musí uskutočniť najneskôr do 12 mesiacov od ich vzniku, a ak ide o vyhoreté jadrové palivo, odovzdanie sa musí uskutočniť po splnení požiadaviek na jeho bezpečnú, hospodárnu a efektívnu prepravu do jadrového zariadenia, ku ktorému má povolenie právnická osoba podľa § 3 ods. 11. Táto povinnosť sa nevzťahuje na prechodné rádioaktívne odpady a na rádioaktívne odpady skladované v jadrovom zariadení ich vzniku, ktoré vzhľadom na obsah rádioaktívnych nuklidov nie sú po spracovaní a úprave uložiteľné v Republikovom úložisku rádioaktívnych odpadov v lokalite Mochovce.

Držiteľ povolenia je povinný umožniť inšpektorom úradu, osobám prizvaným úradom, ako aj oprávneným osobám medzinárodných organizácií vykonávajúcim kontrolu v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vstup do objektov a priestorov jadrových zariadení alebo do priestorov, v ktorých sa nachádzajú jadrové materiály, a poskytovať potrebnú súčinnosť pri výkone ich činnosti.

Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov a orgány štátnej správy zodpovedajúce za plány ochrany obyvateľstva na úrovni kraja umožnia inšpektorom úradu, osobám prizvaným úradom, ako aj oprávneným osobám medzinárodných organizácií vykonávajúcim kontrolu v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky prístup k dokumentácii, do objektov a zariadení, na ktoré sa príslušné havarijné plány vzťahujú.

Držiteľ povolenia je povinný odovzdávať úradu údaje požadované týmto zákonom a odovzdávať Európskej komisii alebo inému príslušnému orgánu Európskej únie údaje požadované osobitnými predpismi podľa § 13, ako aj ďalšie údaje vyžadované medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná vo vzťahu k Európskej únii s ohľadom na nešírenie jadrových zbraní. Súčasne je povinný údaje požadované osobitnými predpismi¹⁴ zasielať na vedomie úradu.

Držiteľ povolenia je povinný predložiť úradu správu o výsledkoch hodnotenia so špecifickým tematickým zameraním v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení určené rozhodnutím podľa § 4 ods. 2 písm. c) tretieho bodu.

Držiteľ povolenia je povinný poskytnúť úradu potrebnú súčinnosť na

Držiteľ povolenia je povinný písomne oznámiť úradu akúkoľvek zmenu skutočností, ktoré boli základom na vydanie súhlasu alebo povolenia, alebo akúkoľvek skutočnosť, ktorá by mohla viesť k zmene alebo zrušeniu povolenia, a to v lehote do 15 dní odo dňa jej vzniku.

Držiteľ povolenia je povinný plniť aj ďalšie povinnosti uvedené v tomto zákone.

Jadrové materiály sú materiály definované osobitnými predpismi.¹⁵

Špeciálne materiály a zariadenia sú materiály a zariadenia definované osobitným predpisom.⁹

V pochybnostiach, či niektorá látka je jadrovým materiálom alebo či niektorý materiál a zariadenie je špeciálnym materiálom a zariadením, rozhodne úrad.

Špeciálne materiály a zariadenia, ktoré spadajú pod dozor úradu, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Pre jadrové materiály, pri ktorých nie je známy vlastník alebo ich vlastníkovi zaniklo povolenie podľa § 9 ods. 4 alebo jadrové materiály boli nadobudnuté v rozpore s týmto zákonom, úrad rozhodnutím určí iného držiteľa povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. g) alebo n) na vykonanie nevyhnutných opatrení. Pri úhrade vynaložených nákladov držiteľovi povolenia sa postupuje primerane podľa § 21 ods. 10.

Každý, kto nájde jadrový materiál alebo iný obdobný rádioaktívny materiál alebo má podozrenie, že ide o jadrový materiál alebo iný obdobný rádioaktívny materiál, je povinný neodkladne oznámiť jeho nález úradu, Policajnému zboru alebo hlavnému hygienikovi Slovenskej republiky.

Každý, kto zistí stratu alebo odcudzenie jadrového materiálu alebo iného obdobného rádioaktívneho materiálu alebo má podozrenie alebo vedomosť o poškodení jadrového materiálu alebo iného obdobného rádioaktívneho materiálu, monitorovacích zariadení alebo plomb sledujúcich stav a tok jadrových materiálov, je povinný neodkladne oznámiť túto skutočnosť úradu, Policajnému zboru alebo hlavnému hygienikovi Slovenskej republiky a Európskej komisii.

Fyzická osoba alebo právnická osoba v žiadosti o udelenie povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. g) alebo n) okrem údajov podľa § 6 uvedie

Ak sa bude s jadrovými materiálmi nakladať v jadrovom zariadení, k žiadosti o udelenie povolenia sa pripoja údaje vyžadované osobitným predpisom.¹⁶

Žiadosť o udelenie povolenia predloží fyzická osoba alebo právnická osoba

Používať jadrové materiály spôsobom, pri ktorom sa spotrebujú alebo rozriedia tak, že ich nemožno spätne získať, alebo pri ktorom podstatne zmenia svoju formu alebo stav, okrem použitia jadrového paliva v jadrovom reaktore možno len s predchádzajúcim súhlasom úradu a Európskej komisie.

Podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. g) a n) je povinný

Podrobnosti o vedení prevádzkových záznamov, podrobnosti o vykonávaní inšpekčnej činnosti úradom, podrobnosti o vypracúvaní a predkladaní správ o zmene inventára a o spôsobe ohlasovania a informovania o udalostiach súvisiacich s činnosťou dozorných zariadení a s jadrovými materiálmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Prepravca rádioaktívnych materiálov je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá pripravuje prepravu rádioaktívnych materiálov, je v prepravných dokumentoch označená ako prepravca a je držiteľom povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov.

Prepravovať rádioaktívne materiály možno len na základe povolenia na prepravu, ktoré vydá úrad prepravcovi, ak tento zákon neustanovuje inak.

Povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov vydá úrad po predložení písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 2 bode A.

Prepravu rádioaktívnych materiálov možno uskutočňovať len v prepravných zariadeniach, ktorých typy schválil úrad. Úrad rozhodne o žiadosti o schválenie typu prepravného zariadenia v lehote do 12 mesiacov od začatia konania. Držiteľ rozhodnutia o schválenom type prepravného zariadenia je povinný oznámiť úradu výrobné čísla prepravných zariadení. Podrobnosti o náležitostiach žiadosti a o dokladoch, ktoré je nutné k žiadosti doložiť, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Rozhodnutie o schválení typu prepravného zariadenia sa vydáva najviac na päť rokov.

Prepravca je povinný overovať zhodu vlastností a parametrov prepravných zariadení so schváleným typom a túto zhodu preukazovať.¹⁹

Prepravné zariadenia na prepravu rádioaktívnych materiálov, ktoré boli schválené obdobným spôsobom v členských štátoch alebo v niektorom zo štátov Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré sú súčasne zmluvnou stranou Európskeho hospodárskeho priestoru, sa považujú za typovo schválené podľa tohto zákona.

Prepravné zariadenia na prepravu rádioaktívnych materiálov, ktoré boli schválené obdobným spôsobom v štátoch nespadajúcich pod odsek 7, môže úrad považovať za typovo schválené podľa tohto zákona.

Pri prepravných zariadeniach určených na prepravu rádioaktívnych materiálov je súčasťou podkladov na rozhodnutie úradu o typovom schválení dokumentácia o skúškach, ktoré sa vykonajú na náklady žiadateľa u oprávnených osôb na vykonávanie takýchto skúšok.

Povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov sa udeľuje pre každú prepravu; to neplatí, ak ide o prepravu toho istého druhu rádioaktívnych materiálov, pri tom istom druhu prepravy a tým istým prepravcom, keď možno udeliť povolenie na prepravu až na jeden rok, ak ide o prepravu jadrových materiálov alebo vyhoretého jadrového paliva, a na tri roky, ak ide o prepravu rádioaktívnych odpadov.

Povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov nie je potrebné na prepravu

Prepravca rádioaktívnych materiálov je povinný zabezpečiť ohlásenie ich vstupu alebo výstupu z územia Slovenskej republiky do alebo zo štátov mimo Európskej únie pohraničnému colnému úradu a predložiť tomuto colnému úradu overenú kópiu príslušného povolenia, a ak ide o tranzit, pri vstupe overenú kópiu platného povolenia štátu, do ktorého majú byť rádioaktívne materiály zo Slovenskej republiky prepustené. Bez splnenia tejto podmienky colný úrad tento tovar neprepustí. Údaje uvedené v týchto dokladoch colný úrad oznámi úradu.

Na prepravu rádioaktívnych materiálov sa primerane vzťahujú ustanovenia § 21 ods. 4. Pri preprave rádioaktívnych materiálov musia byť splnené požiadavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.²⁰

Podrobnosti o požiadavkách pri preprave rádioaktívnych materiálov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Úrad v konaní o stavebnom zámere²⁰ⁱ postupuje podľa § 18 a na základe vyjadrenia Európskej komisie v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.²¹

Na posúdenie vplyvu jadrového zariadenia na životné prostredie podľa osobitného predpisu,⁸ ako aj potenciálneho vplyvu okolitého prostredia na jadrové zariadenie vydá úrad stanovisko na základe žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode A.

Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe č. 1 bode A ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Ak ide o stavbu jadrového zariadenia, na konanie o stavebnom zámere, na overenie projektu stavby, kolaudáciu stavby, zmenu v užívaní stavby, predčasné užívanie stavby, dočasné užívanie stavby, odstránenie stavby alebo nariaďovanie stavebných prác sa vzťahuje Stavebný zákon²⁰ⁱ a tento zákon.

Stavbu jadrového zariadenia môže uskutočňovať len držiteľ rozhodnutia o stavebnom zámere stavby vydaného v súlade so Stavebným zákonom a po overení projektu stavby jadrového zariadenia.

K návrhu stavebného zámeru jadrového zariadenia sa prikladá dokumentácia podľa osobitného predpisu,¹¹ potvrdenie o súlade podľa osobitného predpisu^23a a dokumentácia podľa prílohy č. 1 bodu A. Úrad rozhodne o stavebnom zámere stavby jadrového zariadenia na základe vyjadrenia Európskej komisie v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.²¹

Na stavby jadrových zariadení s osobitným zásahom do zemskej kôry, ako sú podzemné úložiská, sa vzťahujú osobitné predpisy,²⁴ ak tento zákon neustanovuje inak.

Uvádzať jadrové zariadenie do prevádzky a prevádzkovať jadrové zariadenie môže len držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku.

Začiatok uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky je zavezenie prvého palivového článku jadrového paliva do jadrového reaktora, ako aj začatie nakladania s jadrovými materiálmi alebo rádioaktívnymi odpadmi, alebo vyhoretým jadrovým palivom v jadrových zariadeniach, ktorých súčasťou nie je jadrový reaktor.

Povolenie na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky vydá úrad po predložení písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode C. Toto povolenie je súčasťou povolenia na predčasné užívanie stavby podľa osobitného predpisu.²⁵

Súhlas na ďalšiu etapu uvádzania do prevádzky vydá úrad po predložení písomnej žiadosti držiteľa povolenia podľa odseku 3 po posúdení správy o vyhodnotení predchádzajúcej etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky. Na vydanie súhlasu na ďalšiu etapu uvádzania do prevádzky sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.⁴⁵

Prevádzka jadrového zariadenia sa člení na skúšobnú prevádzku a prevádzku.

Súhlas na skúšobnú prevádzku vydá úrad po predložení písomnej žiadosti doloženej správou o vyhodnotení uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky. Tento súhlas je súčasťou povolenia skúšobnej prevádzky stavby podľa osobitného predpisu.²⁶

Po kladnom vyhodnotení skúšobnej prevádzky na návrh držiteľa povolenia úrad začne kolaudáciu podľa osobitného predpisu.²⁷

Držiteľ povolenia musí zaznamenávať a uchovávať údaje o prevádzke jadrového zariadenia dôležité pre vyraďovanie, ktoré sú uvedené v koncepčnom pláne vyraďovania. Súčasne je povinný zabezpečovať účelovo viazané prostriedky na úhradu nákladov spojených s vyraďovaním.²⁸

Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe č. 1 bode C a správy podľa odsekov 4 a 6 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný po ukončení prevádzky jadrového zariadenia zabezpečiť vyraďovanie. Držiteľ povolenia na etapu vyraďovania zodpovedá za vyraďovanie.

Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný pred plánovaným odstavením jadrového zariadenia na účel ukončenia prevádzky predložiť úradu koncepčný plán vyraďovania podľa aktuálnych poznatkov k momentu odstavenia jadrového zariadenia.

Úrad vydá povolenie na etapu vyraďovania na základe písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode D.

Ak vyraďovanie vyžaduje výstavbu a využívanie nových technologických celkov na území vymedzenom hranicami vyraďovaného jadrového zariadenia, platia pre predkladanie, posudzovanie a schvaľovanie dokumentácie primerane požiadavky podľa § 18 a 19.

Vyňať jadrové zariadenie, jeho územie alebo ich časti z pôsobnosti tohto zákona na základe písomnej žiadosti držiteľa povolenia na etapu vyraďovania doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode F je možné na

Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný vytvoriť evidenciu informácií potrebných na bezpečné vyraďovanie a tieto informácie využívať pri prechode jadrového zariadenia z prevádzky do etapy vyraďovania a počas celého vyraďovania; tieto informácie je povinný uchovávať aj po skončení vyraďovania.

Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný plniť povinnosti uvedené v odseku 6, ak k jadrovému zariadeniu, ktoré prevádzkoval, získa povolenie na etapu vyraďovania. Ak získa povolenie na etapu vyraďovania iná osoba ako držiteľ povolenia na prevádzku, je povinný plniť povinnosti uvedené v odseku 6 držiteľ povolenia na etapu vyraďovania na základe zmluvy uzavretej s držiteľom povolenia na prevádzku a ten je povinný takúto zmluvu uzavrieť.

Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný pred prechodom tohto jadrového zariadenia do etapy vyraďovania vyviezť vyhoreté jadrové palivo do jadrového zariadenia určeného na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom.

Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný nakladať s rádioaktívnymi odpadmi počas uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a počas jeho prevádzky tak, aby nedochádzalo k neodôvodnenému nahromadeniu rádioaktívnych odpadov a je povinný zabezpečiť do ukončenia prevádzky jadrového zariadenia spracovanie rádioaktívnych odpadov do pevnej formy.

Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe č. 1 bodoch D a F ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Za zabezpečenie bezpečného nakladania s rádioaktívnymi odpadmi v súlade s vnútroštátnym programom až po ich prevzatie právnickou osobou podľa § 3 ods. 11 zodpovedá pôvodca rádioaktívnych odpadov a za bezpečnosť zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi zodpovedá držiteľ povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi. Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až d) zodpovedá za bezpečnostné aspekty jadrového zariadenia vrátane rádioaktívneho odpadu, s ktorým sa v ňom nakladá. Ak držiteľ povolenia podľa druhej vety nakladá v jadrovom zariadení s rádioaktívnymi odpadmi, ktoré vznikli v jadrovom zariadení, vo vzťahu ku ktorému je držiteľom povolenia iná osoba, tak v každom kroku nakladania s rádioaktívnymi odpadmi musí byť medzi týmito dvoma držiteľmi povolenia určená zodpovednosť za rádioaktívne odpady v zariadení, v ktorom sa s nimi nakladá.

Za bezpečné nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom po ich prevzatí právnickou osobou podľa § 3 ods. 11 zodpovedá Slovenská republika prostredníctvom tejto právnickej osoby.

Úprava rádioaktívnych odpadov sú činnosti vedúce k vytvoreniu formy vhodnej na ich prepravu a ukladanie alebo ich skladovanie.

S rádioaktívnymi odpadmi sa musí nakladať tak, aby sa

Produkcia rádioaktívnych odpadov a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi sa musia riadiť technickými a organizačnými opatreniami tak, aby sa ich množstvo a aktivita udržiavali na najnižšej racionálne dosiahnuteľnej úrovni.

Za ukladanie rádioaktívnych odpadov z jadrového zariadenia a inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov vrátane uzatvorenia úložiska a jeho inštitucionálnej kontroly zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. V Slovenskej republike je možné ukladať len rádioaktívny odpad, ktorý sa vyprodukoval na jej území, ak medzinárodná zmluva,²⁹ ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Takáto medzinárodná zmluva musí brať do úvahy bezpečnostné normy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Úložisko rádioaktívnych odpadov možno umiestniť len na pozemku, ktorý je vo vlastníctve štátu, v súlade so schválenou Koncepciou územného rozvoja Slovenska a ďalšou schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

Náklady spojené s nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi vrátane nákladov na zabezpečenie inštitucionálnej kontroly po uzatvorení úložiska uhrádza pôvodca rádioaktívnych odpadov, ak osobitným zákonom nie je ustanovené inak.²⁸

Na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca alebo pôvodca nie je schopný bezpečne nakladať s rádioaktívnymi odpadmi, úrad určí iného držiteľa povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi. V rozhodnutí úrad vymedzí rozsah nakladania s týmito rádioaktívnymi odpadmi.

Náklady spojené s nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca, alebo náklady, ktoré vynakladá držiteľ povolenia určený úradom podľa odseku 9, uhrádza Národný jadrový fond. Ak sa pôvodca rádioaktívnych odpadov zistí dodatočne, je povinný uhradiť náklady vzniknuté pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi tomuto fondu.

Všetky činnosti pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi musia smerovať k ich bezpečnému uloženiu.

Dovoz rádioaktívnych odpadov na územie Slovenskej republiky je zakázaný okrem prípadov, v ktorých je dodržaný postup podľa § 16, a okrem úradom povoleného dovozu rádioaktívnych odpadov,

Ak sa rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo vyprodukované na území Slovenskej republiky prepraví na úpravu alebo prepracovanie do členského štátu alebo tretieho štátu, konečnú zodpovednosť za bezpečné a zodpovedné uloženie týchto materiálov vrátane odpadu, ktorý vznikne ako vedľajší produkt, nesie i naďalej Slovenská republika, ak medzinárodná zmluva,²⁹ ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

Ukladanie rádioaktívneho odpadu, ktorý sa vyprodukoval na území Slovenskej republiky, je možné v inom členskom štáte alebo v treťom štáte len na základe medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a týmto iným členským štátom alebo tretím štátom, ktorá nadobudne platnosť najneskôr v čase prepravy tohto rádioaktívneho odpadu a ktorá zohľadňuje odporúčania Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a v súlade s ustanoveniami § 16 až 16l. Ak sa ukladajú rádioaktívne odpady v treťom štáte, úrad pred uskutočnením prepravy informuje Európsku komisiu o uzatvorení medzinárodnej zmluvy o takomto ukladaní rádioaktívnych odpadov, pričom

Držiteľ povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi vykonáva jednotlivé činnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi spôsobom, ktorý zabezpečuje optimalizáciu množstva a aktivity rádioaktívnych odpadov pri zohľadnení princípov minimalizácie ich tvorby.

Ustanovenia odsekov 1 až 12 a 14 sa primerane vzťahujú aj na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom, pričom držiteľ povolenia, ktorý vyhoreté jadrové palivo vyprodukoval, zodpovedá za nakladanie s týmto vyhoretým jadrovým palivom až po jeho odovzdanie a jeho prevzatie právnickou osobou podľa § 3 ods. 11.

Všetky činnosti pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi musia byť v súlade s vnútroštátnou politikou nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi a vnútroštátnym programom nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

Podrobnosti o požiadavkách na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom s dôrazom na jeho skladovanie a ukladanie a na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi vrátane ich produkcie, roztriedenia rádioaktívnych odpadov do tried a podrobnosti o požiadavkách pri ich dovoze, o požiadavkách na rozsah a obsah dokumentácie pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, o požiadavkách na zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, o požiadavkách na evidenciu nakladania s rádioaktívnymi odpadmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Uzatvorenie úložiska sú administratívne a technické činnosti po ukončení umiestňovania rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do úložiska vrátane záverečných stavebných alebo iných prác potrebných na uvedenie úložiska do dlhodobo bezpečného stavu.

Inštitucionálna kontrola je súbor činností, ktorými právnická osoba podľa § 3 ods. 11 zabezpečuje kontrolu vstupu na územie úložiska a kontrolu a údržbu funkčnosti jeho bariér po uzatvorení úložiska v čase ustanovenom v bezpečnostnej dokumentácii.

Povolenie na uzatvorenie úložiska a na inštitucionálnu kontrolu vydá úrad po predložení písomnej žiadosti držiteľa povolenia na prevádzku úložiska doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode E.

Držiteľ povolenia vykonáva opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa po uzatvorení úložiska

Rozsah záznamov podľa odseku 4 písm. a) a rozsah inštitucionálnej kontroly podľa odseku 4 písm. b) určí úrad v podmienkach povolenia.

Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe č. 1 bode E ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Držiteľ povolenia zodpovedá za splnenie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Zodpovednosť podľa prvej vety zahŕňa aj zodpovednosť za činnosti dodávateľov a subdodávateľov, ktorých činnosť môže mať vplyv na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia.

Držiteľ povolenia je povinný

Povinnosti podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahujú na držiteľa povolenia vydaného podľa § 5 ods. 3 písm. b) až d) pre všetky druhy jadrových zariadení, ako aj na držiteľa povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. e) primerane tak, ako to umožňuje rozsah a obsah povolenia.

Držiteľ povolenia je povinný na účel zvyšovania úrovne jadrovej bezpečnosti používať pravdepodobnostné hodnotenie jadrovej bezpečnosti, ktoré je zamerané na identifikáciu, kvantifikáciu, kvalifikáciu a zhodnotenie ťažiskových ukazovateľov a aspektov jadrovej bezpečnosti a ich vzájomného pôsobenia, pričom je nevyhnutné zohľadniť parametre, rozsah vhodnosti a objektívne obmedzenia pravdepodobnostného hodnotenia v závislosti od druhu jadrového zariadenia.

Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví

Odborná spôsobilosť je súhrn odborných vedomostí, praktických skúseností, znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a prevádzkových predpisov vydaných držiteľom povolenia, potrebných na výkon pracovných činností zamestnanca držiteľa povolenia. Odborná spôsobilosť sa získava úspešným absolvovaním odbornej prípravy v špecializovanom zariadení.

Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn odborných vedomostí, praktických skúseností, zásadných postojov a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a prevádzkových predpisov vydaných držiteľom povolenia na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti, ktorá je nutná na výkon pracovných činností s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť.

Vykonávať pracovné činnosti, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, môžu len odborne spôsobilí zamestnanci, ktorých odbornú spôsobilosť preverila odborná komisia zriadená prevádzkovateľom špecializovaného zariadenia a vydala im osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

Vybraní zamestnanci držiteľa povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky, prevádzku jadrového zariadenia alebo vyraďovanie sú zamestnanci vykonávajúci pracovné činnosti, ktoré majú priamy vplyv na jadrovú bezpečnosť, majú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa získané v Slovenskej republike alebo na území členských štátov,³⁰ ukončili odbornú prípravu, sú zdravotne spôsobilí a psychicky spôsobilí, ktorých osobitnú odbornú spôsobilosť preverila skúšobná komisia zriadená úradom a úrad im vydal preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti.

Preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti vydá úrad na základe žiadosti držiteľa povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až d) po splnení kvalifikačných požiadaviek podľa odsekov 2 a 4, preukázaní zdravotnej spôsobilosti,³¹ psychickej spôsobilosti, ukončení odbornej prípravy a úspešnom vykonaní skúšky pred skúšobnou komisiou zriadenou úradom.

Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až g) a j) je povinný zabezpečiť pravidelné prehliadky zamestnancov³² zamerané na zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť, ak je potrebná na výkon pracovných činností zamestnancov.

Prevádzkovateľ špecializovaného zariadenia môže vykonávať odbornú prípravu zamestnancov držiteľov povolení len na základe povolenia. Odborná príprava sa vykonáva v súlade so schváleným systémom prípravy podľa programov prípravy.

Povolenie prevádzkovateľovi špecializovaného zariadenia vydáva úrad na základe písomnej žiadosti po posúdení technického vybavenia používaného pri tejto príprave a odbornej spôsobilosti zamestnancov žiadateľa o povolenie.

Zamestnanci prevádzkovateľa špecializovaného zariadenia, ktorí vykonávajú odbornú teoretickú prípravu vybraných zamestnancov a ich výcvik na simulátore (ďalej len „lektori“), môžu túto činnosť vykonávať len na základe preukazu o odbornej spôsobilosti v oblasti danej odbornej prípravy. Podrobnosti o overovaní a podmienky overenia odbornej spôsobilosti lektorov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Zamestnanci prevádzkovateľa špecializovaného zariadenia, ktorí vykonávajú odbornú prípravu vybraných zamestnancov alebo odborne spôsobilých zamestnancov počas ich stáže a výcviku na pracovnom mieste (ďalej len „inštruktori“), môžu túto činnosť vykonávať po splnení kvalifikačných požiadaviek ustanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá úrad.

Povolenie na odbornú prípravu podľa odseku 8 vydáva úrad na päť rokov.

Ak občan členského štátu s kvalifikovaným povolaním podľa prílohy č. 4 má záujem o voľné pracovné miesto v jadrových zariadeniach v Slovenskej republike, nemôže byť diskriminovaný na základe národnosti alebo štátnej príslušnosti.

Na účely tohto zákona sa kvalifikovaným povolaním podľa prílohy č. 4 rozumie regulované povolanie podľa osobitného predpisu,³³ ak tento zákon neustanovuje inak.

Na účely tohto zákona osobitným školením, na základe ktorého získa občan členského štátu osobitné vedomosti z oblasti jadrovej energie podľa prílohy č. 4, sa rozumie regulované vzdelávanie podľa osobitného predpisu,³⁴ ak tento zákon neustanovuje inak.

Na účely tohto zákona sa regulované vzdelávanie uznáva podľa osobitného predpisu,³⁵ ak tento zákon neustanovuje inak.

Odborná kvalifikácia v oblasti jadrovej energetiky s vplyvom na jadrovú bezpečnosť na základe uznaného regulovaného vzdelávania podľa odseku 14 je rovnocenná s odbornou spôsobilosťou podľa odseku 1, ak tento zákon alebo osobitný predpis³⁶ neustanovuje inak.

Odborná kvalifikácia v oblasti jadrovej energetiky s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť na základe uznaného regulovaného vzdelávania podľa odseku 14 je rovnocenná s osobitnou odbornou spôsobilosťou podľa odseku 2, ak tento zákon alebo osobitný predpis³⁶ neustanovuje inak.

O overenie osobitnej odbornej spôsobilosti požiada držiteľ povolenia prostredníctvom prihlášky v lehote 60 dní pred plánovaným zasadnutím skúšobnej komisie na overenie osobitnej odbornej spôsobilosti.

Prihláška podľa odseku 18 obsahuje

O overenie odbornej spôsobilosti lektorov požiada držiteľ povolenia prostredníctvom prihlášky v lehote 30 dní pred plánovaným zasadnutím skúšobnej komisie na overenie odbornej spôsobilosti.

Prihláška podľa odseku 20 obsahuje

Pred začatím overenia osobitnej odbornej spôsobilosti alebo overenia odbornej spôsobilosti zamestnanec držiteľa povolenia, ktorý je občanom Slovenskej republiky, preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom, občan iného členského štátu preukazuje svoju totožnosť platným dokladom preukazujúcim jeho totožnosť alebo cestovným dokladom.^36d

Podrobnosti o odbornej príprave, o činnostiach odborne spôsobilých zamestnancov a vybraných zamestnancov držiteľov povolení podľa § 5 ods. 3 písm. b) až g) a j) a o ich poverovaní na výkon pracovných činností, o podmienkach overovania ich odbornej spôsobilosti a osobitnej odbornej spôsobilosti vrátane vydávaní preukazov o osobitnej odbornej spôsobilosti, o zriaďovaní odbornej komisie a skúšobnej komisie, o dokumentácii potrebnej k žiadosti o vydanie povolenia podľa odseku 8, o požiadavkách na lektorov odbornej prípravy a inštruktorov odbornej prípravy, o podmienkach overovania ich odbornej spôsobilosti vrátane vydávaní preukazov o odbornej spôsobilosti a o zaslaní prihlášky v osobitných alebo mimoriadnych prípadoch ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Žiadateľ o súhlas alebo žiadateľ o povolenie a držiteľ súhlasu alebo držiteľ povolenia na činnosti podľa § 5 ods. 2 a ods. 3 písm. a) až g), j) a k) je povinný vytvoriť, zdokumentovať, zaviesť, udržiavať a preskúmavať systém manažérstva kvality, dodržiavať dokumentáciu systému manažérstva kvality, ako aj zlepšovať jeho efektívnosť, a to aj vtedy, ak tieto činnosti vykonáva pre žiadateľa o povolenie alebo pre držiteľa povolenia tretia osoba.

Žiadateľ o povolenie a držiteľ povolenia je povinný určiť a dodržiavať požiadavky na kvalitu jadrových zariadení a vybraných zariadení v oblasti využívania jadrovej energie vrátane dodávok zariadení a služieb, kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried.

Požiadavky na kvalitu podľa odseku 2 určujú záväzné technické parametre ovplyvňujúce jadrovú bezpečnosť, interval a spôsob ich kontroly, odolnosť voči prevádzkovým médiám, pracovnému prostrediu a vnútorným vplyvom a vonkajším vplyvom.

Požiadavky na kvalitu podľa odseku 2 musia zodpovedať významu zariadení a významu činností z hľadiska jadrovej bezpečnosti.

Žiadateľ o povolenie a držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť finančné, technické a ľudské zdroje na vytvorenie a udržanie systému manažérstva kvality, pričom tieto zdroje musia byť v súlade so zdrojmi na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti.

Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o požiadavkách na

Neoprávnená činnosť s jadrovými zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom je činnosť vykonávaná bez príslušného povolenia alebo vykonávaná s cieľom poškodiť, zničiť, nezákonne nadobudnúť alebo zašantročiť jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia, rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo.

Sabotáž je akýkoľvek úmyselný čin namierený proti jadrovému zariadeniu alebo jadrovým materiálom, špeciálnym materiálom a zariadeniam, rádioaktívnym odpadom alebo vyhoretému jadrovému palivu počas nakladania s nimi alebo pri ich preprave, ktorý môže priamo alebo nepriamo ohroziť únikom rádioaktívnych látok život, zdravie alebo majetok obyvateľstva alebo životné prostredie.

Za fyzickú ochranu zodpovedá držiteľ povolenia v rozsahu povolenej činnosti.

Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť, aby osoby, ktoré sa s jeho súhlasom zdržujú v jadrovom zariadení alebo sa podieľajú na činnostiach podľa § 12 a 21, alebo sa podieľajú na preprave rádioaktívnych materiálov, dodržiavali požiadavky fyzickej ochrany.

Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť preverenie zdravotnej a psychickej spôsobilosti všetkých osôb, ktoré výkonom pracovnej činnosti môžu mať vplyv na jadrovú bezpečnosť.

Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť, že na povolenie a kontrolu vstupov do jadrového zariadenia sa použije identifikácia osôb prostredníctvom občianskeho preukazu alebo iného identifikačného dokladu, napríklad cestovného dokladu alebo cestovného dokladu OSN, ktorý obsahuje najmä titul, meno a priezvisko, dátum narodenia, trvalé bydlisko, číslo občianskeho preukazu alebo číslo iného identifikačného dokladu, štátnu príslušnosť, biometrický údaj, rodné číslo a fotografiu osoby a zároveň v jadrových zariadeniach, v ktorých sa nachádzajú jadrové materiály zaradené do I. alebo II. kategórie podľa osobitného predpisu,^37a je držiteľ povolenia povinný zabezpečiť, že na povolenie a kontrolu vstupov osôb do stráženého a vnútorného priestoru sa použije identifikácia osôb aj prostredníctvom biometrických údajov.^37b Osoby vstupujúce do jadrového zariadenia alebo osoby vystupujúce z jadrového zariadenia sú povinné strpieť identifikáciu podľa prvej vety. Ak tieto osoby odmietnu strpieť identifikáciu podľa prvej vety, držiteľ povolenia je povinný zamedziť ich vstupu do alebo výstupu z jadrového zariadenia. Držiteľ povolenia je oprávnený spracúvať osobné údaje podľa prvej vety v súlade s osobitným predpisom.^37c

Držiteľ povolenia spracúva, eviduje a uchováva údaje poskytnuté na povolenie vstupov a výstupov osôb a vjazdov a výjazdov vozidiel vrátane údajov o vstupoch a výstupoch a vjazdoch a výjazdoch do a z jadrového zariadenia podľa odseku 6. Držiteľ povolenia vedie databázu údajov o vstupoch a výstupoch osôb a vjazdoch a výjazdoch vozidiel a tieto údaje uchováva sedem rokov od ich zaznamenania; údaje z databázy držiteľ povolenia sprístupní štátnemu orgánu, ktorý plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu na základe jeho žiadosti.

Pri neoprávnenom vstupe do jadrového zariadenia, neoprávnenej činnosti na jadrovom zariadení, neoprávnenej činnosti pri preprave rádioaktívnych materiálov alebo hrozbe uskutočnenia takejto činnosti poskytuje na požiadanie držiteľa povolenia pomoc v rozsahu svojej pôsobnosti Policajný zbor.

Pri zistení skutočností podľa odseku 8 je držiteľ povolenia povinný vykonať nevyhnutné opatrenia a neodkladne informovať Policajný zbor a úrad.

Ak držiteľ povolenia nie je schopný zabezpečiť fyzickú ochranu jadrového zariadenia, jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, so schválenou dokumentáciou a s podmienkami povolenia, je povinný ju na základe preukázateľnej žiadosti zabezpečiť v súčinnosti s Policajným zborom. Policajný zbor je povinný na základe zmluvy takejto žiadosti vyhovieť; ak zmluva o poskytnutí súčinnosti obsahuje utajovanú skutočnosť, Policajný zbor je povinný uzavrieť túto zmluvu, iba ak držiteľ povolenia spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.^37d

Ak sa na účely zabezpečenia fyzickej ochrany jadrového zariadenia alebo vykonávania kontroly a zisťovania stavu objektov a zariadení jadrového zariadenia využíva kamera na bezpilotnom lietadle, držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d) vyhotovuje obrazový záznam kamerou na bezpilotnom lietadle v stráženom priestore^37da jadrového zariadenia (ďalej len „záznam z letu“). Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d) je povinný uchovávať informácie o dôvode, dátume, dĺžke trvania letu a trati letu, osobné údaje pilota na diaľku v rozsahu meno a priezvisko a osobné údaje osoby, ktorá nariadila alebo schválila vykonanie letu, v rozsahu titul, meno, priezvisko a funkcia.

Využívanie kamery na bezpilotnom lietadle musí byť realizované tak, aby nezasahovalo do súkromia fyzických osôb a aby bol v minimálnom rozsahu zaznamenávaný vonkajší priestor za stráženým priestorom jadrového zariadenia.

Informácie podľa odseku 11 a údaje zo záznamu z letu sa uchovávajú v informačnom systéme držiteľa povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d) dva mesiace odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bol záznam z letu vyhotovený. Po uplynutí tejto lehoty držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d) zničí záznam z letu.

O zničení záznamu z letu vyhotoví držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d) záznam, v ktorom uvedie osobné údaje osoby, ktorá nariadila alebo schválila vykonanie letu v rozsahu titul, meno, priezvisko a funkcia, dôvod vykonania letu a spôsob využitia záznamu z letu, ak bol záznam z letu využitý, dátum a dĺžku trvania letu, trať letu, osobné údaje pilota na diaľku v rozsahu meno a priezvisko a dátum zničenia záznamu z letu.

Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d) je prevádzkovateľom podľa osobitného predpisu.^37db

Záznam z letu sa pred zničením nesmie skopírovať ani prepísať do písomnej alebo akejkoľvek inej podoby s výnimkou poskytnutia záznamu z letu na účely trestného konania alebo konania o priestupku alebo o správnom delikte podľa tohto zákona alebo konania o správnom delikte podľa osobitných predpisov.^37dc Záznam o zničení sa uchováva po dobu jedného roka od roku, v ktorom bol záznam zničený.

Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d) je povinný realizovať primerané technické a organizačné opatrenia,^37dd ktoré zabezpečia, aby informácie podľa odseku 11 a údaje zo záznamu z letu boli sprístupnené len orgánom činným v trestnom konaní, orgánom prejednávajúcim priestupky alebo správne delikty podľa tohto zákona alebo orgánom prejednávajúcim správne delikty podľa osobitných predpisov^37dc alebo zamestnancom držiteľa povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d) podieľajúcim sa na zabezpečení fyzickej ochrany jadrového zariadenia alebo na vykonávaní kontroly a zisťovaní stavu objektov a zariadení jadrového zariadenia.

Priestor jadrového zariadenia, v ktorom sa vykonáva let bezpilotným lietadlom podľa odseku 11, musí byť zreteľne označený pri každom vstupe do jadrového zariadenia a pozdĺž hranice stráženého priestoru z vonkajšej strany tak, aby v každom bode bolo viditeľné upozornenie o monitorovaní areálu jadrového zariadenia. Bezpilotné lietadlo podľa odseku 11 musí mať na viditeľnom mieste umiestnené označenie „JADROVÉ ZARIADENIE“.

Podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie fyzickej ochrany vrátane zaradenia jadrového zariadenia alebo jadrového materiálu do kategórií na zabezpečenie fyzickej ochrany ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Prevádzková udalosť je udalosť, pri ktorej došlo na jadrovom zariadení k ohrozeniu alebo porušeniu jadrovej bezpečnosti počas uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky, počas jeho prevádzky, počas etapy vyraďovania alebo počas uzatvorenia úložiska.

Udalosť pri preprave je udalosť pri preprave rádioaktívnych materiálov, ktorá spôsobila nesúlad s požiadavkami na jadrovú bezpečnosť pri preprave rádioaktívnych materiálov.

Prevádzkové udalosti a udalosti pri preprave sa delia na

Držiteľ povolenia je povinný

Úrad zisťuje príčiny a okolnosti vzniku nehôd a havárií, ako aj vybraných porúch.

Podrobnosti o spôsobe ohlasovania prevádzkových udalostí a udalostí pri preprave, podrobnosti o zisťovaní ich príčin ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Havarijné plánovanie je súbor opatrení a postupov na zisťovanie a zdolávanie nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach a na zisťovanie a zmierňovanie a odstraňovanie následkov úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia pri nakladaní s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom a pri preprave rádioaktívnych materiálov.

Havarijná odozva je plánovaná činnosť držiteľa povolenia a orgánov verejnej správy vykonávaná v priebehu nehody a havárie na jadrovom zariadení a nehody a havárie pri preprave, ktorá je opísaná v havarijnom pláne.

Havarijné plány sa delia na

Havarijné plány musia zohľadňovať nehody alebo havárie vrátane menej pravdepodobných havárií s veľmi vážnymi vplyvmi na zdravie alebo majetok obyvateľstva a životné prostredie v oblasti ohrozenia, ktoré vyžadujú zavedenie opatrení na prekonanie alebo zmiernenie následkov nehôd alebo havárií na území alebo mimo územia jadrového zariadenia alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov vrátane princípov koordinácie činností orgánov alebo právnických osôb zúčastnených na prekonávaní alebo zmierňovaní následkov nehôd alebo havárií.

Držiteľ povolenia je povinný prijať preventívne opatrenia, ako aj opatrenia na zdolanie alebo zmiernenie následkov nehôd a havárií jadrového zariadenia alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov. O opatreniach a postupoch je držiteľ povolenia povinný informovať verejnosť.

Na zabezpečenie povinností podľa odseku 5 je držiteľ povolenia povinný zriadiť osobitné pracovisko a vytvoriť potrebnú organizačnú štruktúru.

Držiteľ povolenia je povinný vytvoriť takú organizačnú štruktúru pre havarijnú pripravenosť a havarijnú odozvu na území jadrového zariadenia, aby bola vymedzená zodpovednosť a koordinácia medzi držiteľom povolenia a príslušnými orgánmi a organizáciami s prihliadnutím na časový priebeh nehody alebo havárie.

Úrad schvaľuje veľkosť oblasti ohrozenia jadrovým zariadením pre každé jadrové zariadenie na základe žiadosti v konaní o udelenie príslušného povolenia. Na základe schválenej veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením obvodné úrady v sídlach krajov dotknuté havarijným plánovaním rozhodnutím zaradia obce do oblasti ohrozenia. Ak je jedna osoba žiadateľom o príslušné povolenie vo vzťahu k viacerým jadrovým zariadeniam nachádzajúcim sa na území, pre ktoré bol vypracovaný aj spoločný vnútorný havarijný plán, považujú sa tieto jadrové zariadenia za jedno jadrové zariadenie a oblasť ohrozenia je len jedna spoločná.

Držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia alebo vyraďovanie je povinný zabezpečiť systémy monitorovania jadrového zariadenia, ako aj v oblasti ohrozenia.

Orgány štátnej správy, obce, fyzické osoby a právnické osoby dotknuté havarijným plánovaním sú povinné spolupracovať pri vypracúvaní havarijných plánov v rámci svojej pôsobnosti a poskytovať si navzájom potrebné podklady.

Žiadateľ o vydanie povolenia je povinný predložiť úradu na schválenie vnútorný havarijný plán po jeho posúdení ministerstvom zdravotníctva najneskôr osem mesiacov pred plánovaným začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a následne každých päť rokov na opätovné schválenie.

Plány ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia sú povinné obvodné úrady v sídlach krajov predložiť úradu na posúdenie najneskôr osem mesiacov pred plánovaným začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a následne každých päť rokov na opätovné posúdenie.

Žiadateľ o vydanie povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný predložiť havarijný dopravný poriadok na posúdenie úradu najneskôr šesť mesiacov pred prvým plánovaným uskutočnením prepravy rádioaktívnych materiálov a následne každých päť rokov na opätovné posúdenie.

Držitelia povolení alebo obvodné úrady v sídlach krajov sú povinné predložiť havarijné plány na opätovné posúdenie alebo schválenie v termíne kratšom ako päť rokov, ak nastali zmeny jadrového zariadenia podľa § 2 písm. w), organizačnej štruktúry podľa odseku 6 alebo prostriedkov určených na zvládnutie nehody alebo havárie jadrového zariadenia alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov, zmeny vo veľkosti oblasti ohrozenia, zmeny vo veľkosti spoločnej oblasti ohrozenia alebo zmeny v zabezpečení prepravy rádioaktívnych materiálov, alebo zmeny na základe výsledkov cvičení a kontrol.

Havarijný plán podľa odseku 3

Žiadateľ o vydanie povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov, pred predložením havarijných plánov spracovaných podľa odseku 3 písm. d) na posúdenie úradom, požiada o vyjadrenie ministerstvo vnútra.

Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný oznámiť ministerstvu vnútra harmonogram prepravy vyhoretého jadrového paliva najneskôr 10 dní pred uskutočnením prepravy.

Schválené havarijné plány a schválené veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením sú záväzné pre orgány štátnej správy, obce, ako aj pre fyzické osoby a právnické osoby dotknuté havarijným plánom.

Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný oboznámiť osoby podieľajúce sa na preprave rádioaktívnych materiálov s havarijným dopravným poriadkom a zaškoliť určené osoby na výkon funkcií podľa havarijného dopravného poriadku. Ostatné osoby zúčastňujúce sa na preprave rádioaktívnych materiálov musí držiteľ povolenia poučiť o ich povinnostiach, ak vznikne nehoda a havária pri preprave rádioaktívnych materiálov.

Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídlach krajov dotknuté havarijnou pripravenosťou pravidelne informujú verejnosť, ktorá by mohla byť postihnutá následkom nehody alebo havárie, o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa jej týkajú, a to najmenej v rozsahu

Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídlach krajov dotknuté havarijnou pripravenosťou musia informácie podľa odseku 20 verejnosti trvalo sprístupniť a pravidelne aktualizovať v nadväznosti na zmeny havarijných plánov.

Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídle kraja dotknuté havarijnou odozvou sú povinné pri vzniku udalosti podľa § 27 ods. 3 písm. b) a c) alebo pri hrozbe vzniku takejto udalosti bezodkladne informovať verejnosť o skutočnostiach týkajúcich sa nehody alebo havárie, o krokoch, ktoré treba podniknúť, a, ak je to potrebné, o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa dotknutej verejnosti týkajú. Poskytované informácie zahŕňajú informácie podľa odseku 20 doplnené najmenej o informácie o

Dotknuté orgány štátnej správy a obce, ako aj právnické osoby a fyzické osoby sú povinné zúčastňovať sa v rozsahu a spôsobom určeným plánom ochrany obyvateľstva alebo havarijným dopravným poriadkom na precvičovaní a uskutočňovaní ochranných opatrení a v určenom rozsahu aj na likvidácii následkov nehôd alebo havárií jadrových zariadení alebo nehôd alebo havárií pri preprave rádioaktívnych materiálov.

Realizáciu cvičení a hodnotenie priebehu nehôd alebo havárií jadrových zariadení a pri preprave rádioaktívnych materiálov zabezpečuje úrad na svojom pracovisku vybavenom potrebnými technickými prostriedkami. Úrad pripravuje na svojom pracovisku návrh opatrení alebo odporúčaní na ďalší postup v čase hrozby úniku rádioaktívnych látok z jadrového zariadenia alebo počas pretrvávania úniku rádioaktívnych látok z jadrového zariadenia v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.^38aa Návrhy opatrení alebo odporúčaní na ďalší postup úrad zasiela ministerstvu vnútra a obvodným úradom v sídle kraja v oblasti ohrozenia.

Držiteľ povolenia je povinný na vlastné náklady a orgány štátnej správy a ich podriadené organizácie sú povinné bezodplatne poskytovať úradu vo forme, rozsahu a spôsobom, ako sú požadované úradom, údaje potrebné na zabezpečenie havarijnej pripravenosti, na prípravu a realizáciu cvičení, na hodnotenie nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach a pri preprave rádioaktívnych materiálov a na prognózu ich vývoja, ako sú technologické údaje jadrových zariadení, údaje z radiačného monitorovania, meteorologické údaje a ďalšie údaje.

Podrobnosti o obsahu havarijných plánov, podrobnosti o postupe pri ich predkladaní a schvaľovaní, opatreniach, postupoch a činnostiach vrátane stanovenia stupňov závažnosti udalostí podľa medzinárodných kritérií, podrobnosti o informovaní úradu a verejnosti, podrobnosti o náležitostiach podkladov potrebných k žiadosti o schválenie veľkosti oblasti ohrozenia, veľkosti spoločnej oblasti ohrozenia vrátane termínu predloženia žiadosti, podrobnosti o systémoch monitorovania, podrobnosti o školeniach, o precvičovaní a o aktualizácii havarijných plánov, podrobnosti o poskytovaných dátach a časovom priebehu nehody alebo havárie na jadrových zariadeniach a pri preprave rádioaktívnych materiálov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Úrad podľa § 4 ods. 1 písm. f) a g) zabezpečuje informovanie o jadrovej havárii^38a a radiačnom ohrození^38b na území Slovenskej republiky podľa osobitných predpisov.⁴

Úrad prijíma podľa osobitných predpisov⁴ informácie o jadrovej havárii^38a alebo radiačnom ohrození,^38b ktoré sa stali mimo územia Slovenskej republiky a informuje o tejto skutočnosti verejnosť a ministerstvo vnútra.

Ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo dopravy a výstavby, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ministerstvo vnútra, ministerstvo životného prostredia, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba zabezpečia v rozsahu svojej pôsobnosti^38c bezodkladné informovanie úradu o udalostiach s vplyvmi na obyvateľstvo alebo územie Slovenskej republiky alebo o udalostiach, ktoré by mohli byť predmetom záujmu verejnosti a ktoré spočívajú v

Úrad zabezpečuje nepretržitú dostupnosť styčného miesta.

Úrad oznámi Európskej komisii kontaktné údaje styčného miesta a bezodkladne oznámi Európskej komisii všetky zmeny s cieľom umožniť vzájomnú rýchlu komunikáciu.

Na základe požiadavky vlády Slovenskej republiky⁴ úrad prostredníctvom styčného miesta požiada o sprostredkovanie pomoci Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu.⁴

Podrobnosti o činnosti styčného miesta a rozsah, formu a spôsob poskytnutia informácií podľa odseku 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Úrad kontroluje dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe, ako aj dodržiavanie rozsahu a podmienok uvedených v rozhodnutiach podľa § 4 a plnenie opatrení na odstránenie nedostatkov uvedených v protokoloch (ďalej len „inšpekčná činnosť“). Inšpekčnú činnosť úrad vykonáva u držiteľov povolení a u osôb, u ktorých je odôvodnený predpoklad, že využívajú jadrovú energiu na iné ako mierové účely alebo neoprávnene využívajú jadrovú energiu, alebo u osôb, u ktorých je dôvodné podozrenie, že porušujú záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktoré sa týkajú mierového využívania jadrovej energie a ktorými je Slovenská republika viazaná. Úrad vykonáva kontrolu aj u osôb, u ktorých vzniklo odôvodnené podozrenie z vykonávania činností v oblasti využívania jadrovej energie podľa tohto zákona bez povolenia alebo súhlasu.

Inšpekčnú činnosť vykonáva úrad poverenými štátnymi zamestnancami (ďalej len „inšpektor“).

Inšpektor vykonáva inšpekčnú činnosť v štátnozamestnaneckom pomere v príslušnom odbore štátnej služby podľa osobitného predpisu³⁷ v služobnom úrade, ktorým je úrad. Inšpektor musí spĺňať predpoklad vzdelania, nadobudnúť a preukázať príslušné kompetencie a úspešne vykonať inšpektorskú skúšku, čím splní osobitný kvalifikačný predpoklad. Inšpektorom v oblastiach zahŕňajúcich utajované skutočnosti môže byť len inšpektor, ktorý okrem splnenia predpokladov na inšpektora je navyše oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu.⁶

Zamestnanec úradu, ktorý je pripravovaný na funkciu inšpektora v čase pred vykonaním inšpektorskej skúšky, má postavenie inšpektora - čakateľa. Inšpekčnú činnosť môže vykonávať len v sprievode a pod dohľadom inšpektora.

Inšpektorská skúška sa skladá z písomnej a ústnej časti. Inšpektorská skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou, ktorej členov vymenuje predseda úradu. Účelom inšpektorskej skúšky je overiť, či inšpektor - čakateľ pozná a je schopný uplatňovať predpisy potrebné na výkon inšpekčnej činnosti v odbore, v ktorom bude inšpekčnú činnosť vykonávať.

Výsledok inšpektorskej skúšky skúšobná komisia oznámi inšpektorovi - čakateľovi do 15 dní. O úspešne vykonanej inšpektorskej skúške úrad vydá inšpektorovi - čakateľovi osvedčenie.

Po úspešne vykonanej inšpektorskej skúške na návrh predsedu skúšobnej komisie predseda úradu písomne vymenuje inšpektora - čakateľa do funkcie inšpektora a vydá mu preukaz inšpektora.

Predseda úradu a podpredseda úradu obdržia preukaz inšpektora dňom vymenovania do funkcie.

Inšpektor sa pri výkone inšpekčnej činnosti preukazuje preukazom inšpektora.

Inšpekčná činnosť sa môže vykonávať len spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie a bezpečnosť ľudí a životné prostredie.

Inšpektor je oprávnený

Odobratý preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti alebo preukaz o odbornej spôsobilosti inšpektor postúpi na ďalšie konanie úradu. Úrad do jedného mesiaca od ich odobratia rozhodne o ich odňatí alebo vrátení.

Preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti alebo preukaz o odbornej spôsobilosti možno odňať na dobu určitú, najviac však na dobu troch rokov, alebo natrvalo. Na dobu určitú sa odníma, ak je predpoklad na zánik dôvodov, pre ktoré bol odňatý. Jeho vrátenie je podmienené overením osobitnej odbornej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti zamestnanca a úspešným absolvovaním skúšky pred skúšobnou komisiou alebo odbornou komisiou. Pri trvalej strate fyzickej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti držiteľa preukazu o osobitnej odbornej spôsobilosti sa tento preukaz odníma natrvalo.

Oprávnenia inšpektora podľa odseku 11 sa v primeranom rozsahu vzťahujú aj na miestne zisťovanie v konaní o udelenie súhlasu alebo povolenia, ako aj na výkon kontroly u osôb, u ktorých vzniklo odôvodnené podozrenie z vykonávania činnosti podľa tohto zákona bez povolenia alebo súhlasu, alebo u osôb, u ktorých je odôvodnené predpokladať, že vykonávajú činnosti v oblasti využívania jadrovej energie na iné ako mierové účely.

Ak tento zákon neustanovuje inak, na výkon inšpekčnej činnosti sa vzťahujú základné pravidlá kontrolnej činnosti uvedené v osobitnom predpise.⁴¹

Inšpekčná činnosť vykonávaná spôsobom a za podmienok uvedených v odsekoch 1 až 15 a uplatňovanie právomocí úradu uvedených v § 4 ods. 1 písm. a) až e), j), k) a ods. 2 a 3 je výkonom štátneho dozoru.

Úrad je v súlade s osobitným predpisom^41a oprávnený spracúvať osobné údaje inšpektorov, inšpektorov – čakateľov, medzinárodných inšpektorov a ďalších osôb prizvaných na inšpekciu alebo medzinárodnú inšpekciu pri výkone inšpekčnej činnosti, ako aj ďalších osôb na účel zabezpečenia kontroly vstupov a výstupov týchto osôb do jadrového zariadenia a z jadrového zariadenia v rozsahu osobných údajov uvedených v § 26 ods. 6. Úrad je oprávnený poskytovať osobné údaje podľa prvej vety držiteľovi povolenia na rovnaký účel a v rovnakom rozsahu, ako je uvedené v prvej vete.

Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania alebo pri vzniku závažných skutočností dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany alebo havarijnej pripravenosti, úrad rozhodne o obmedzení rozsahu alebo platnosti povolenia alebo uloží držiteľovi povolenia vykonať nevyhnutné opatrenia, prípadne rozhodne o zastavení prevádzky jadrového zariadenia.

Ak iný orgán rozhodne o zastavení prevádzky jadrového zariadenia z iných dôvodov, ako je ohrozenie bezpečnosti, je tento orgán povinný uhradiť držiteľovi povolenia náklady potrebné na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti a príslušnú časť nákladov Národnému jadrovému fondu na vyraďovanie jadrového zariadenia, ktoré v dôsledku takéhoto rozhodnutia vznikli.

Medzinárodná inšpekcia je činnosť, ktorú vykonávajú medzinárodní inšpektori na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Inšpekčný mandát je dokument oprávňujúci medzinárodných inšpektorov vykonávať inšpekcie podľa odseku 1.

Každá fyzická osoba alebo právnická osoba je povinná poskytnúť potrebnú súčinnosť medzinárodným inšpektorom pri inšpekčnej činnosti v rozsahu zodpovedajúcom ich právam podľa inšpekčného mandátu.

Fyzická osoba alebo právnická osoba dotknutá medzinárodnou inšpekciou má právo oboznámiť sa s inšpekčným mandátom.

Medzinárodná inšpekcia sa môže vykonávať len spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie a bezpečnosť ľudí a životné prostredie.

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa v primeranom rozsahu vzťahujú aj na ďalšie oprávnené osoby poverené Európskou komisiou, ktoré vykonávajú činnosti podľa osobitného predpisu.⁴²

Na medzinárodnej inšpekcii sa môže zúčastniť inšpektor úradu, a ak je kontrola vykonávaná osobami podľa odseku 6, aj zástupcovia ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy v rozsahu ich pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi.⁴³

Ak je to potrebné na účely dosiahnutia cieľa alebo výkonu medzinárodnej inšpekcie, úrad môže požiadať o súčinnosť Policajný zbor a colné orgány. Úrad v žiadosti uvedie, aký rozsah súčinnosti požaduje. Policajný zbor a colné orgány sú povinné žiadosti úradu v rozsahu svojich oprávnení vyhovieť. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, je úrad oprávnený požiadať príslušný súd o nariadenie neodkladného opatrenia na vstup medzinárodných inšpektorov do objektov predmetu medzinárodnej inšpekcie.

Úrad uloží pokutu až do 2 000 000 eur držiteľovi povolenia, ktorý poruší ustanovenie § 3 ods. 2, 9, 10 alebo ods. 12.

Úrad uloží pokutu až do 1 000 000 eur právnickej osobe, ktorá poruší ustanovenie § 3 ods. 6.

Úrad uloží pokutu až do 332 000 eur držiteľovi povolenia za porušenie povinností podľa § 10 alebo § 20 alebo za nedodržanie podmienok uvedených v povolení alebo v súhlase alebo za nevykonanie opatrenia v určenej lehote uloženého rozhodnutím úradu alebo nevykonanie opatrenia inšpektora na odstránenie nedostatkov podľa § 31 ods. 11 písm. h).

Úrad uloží pokutu až do 33 200 eur právnickej osobe za nesplnenie povinností uložených v § 3 ods. 13 a 14, § 12 ods. 2 a 3 a v § 33 ods. 3.

Úrad uloží pokutu až do 16 597 eur držiteľovi povolenia za neoznámenie informácií významných pre výkon štátneho dozoru alebo za neoznámenie skutočností dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany, havarijného plánovania alebo za zaradenie zamestnanca na výkon činností, pre ktoré nespĺňa podmienku odbornej spôsobilosti alebo osobitnej odbornej spôsobilosti.

Priestupku sa dopustí fyzická osoba, ktorá poruší ustanovenie § 3 ods. 6 alebo nesplní povinnosti uložené v § 3 ods. 13 a 14, v § 12 ods. 2 a 3 a v § 33 ods. 3. Úrad uloží za tieto priestupky pokutu do 3 320 eur. V konaní o priestupku úrad postupuje podľa osobitného predpisu.⁴⁴

Úrad uloží pokutu až do 2 000 eur za porušenie povinnosti uvedenej v § 10a ods. 3, 4 a 6.

Tomu, kto nevykonal v určenej lehote nápravu nedostatkov, za ktoré mu bola uložená pokuta, možno uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku pokuty, ktorú je možné podľa odsekov 1 až 5 uložiť.

Konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 5 možno začať do jedného roka odo dňa, keď úrad zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa odsekov 1 až 5 sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a prístup dozorovaných subjektov alebo dotknutých fyzických osôb alebo právnických osôb pri odstraňovaní následkov nedostatkov a k prijatým opatreniam. V odôvodnených prípadoch môže úrad od uloženia pokuty upustiť.

Uložením pokuty držiteľovi povolenia alebo iným fyzickým osobám alebo právnickým osobám zostáva nedotknutá ich trestná zodpovednosť, ako aj trestná zodpovednosť ich zamestnancov.

Pokuty sú príjmom Národného jadrového fondu. Správa pohľadávky štátu z rozhodnutia o uložení pokuty prechádza po právoplatnosti tohto rozhodnutia bezodplatne na Národný jadrový fond, ktorý nadobúda práva a povinnosti správcu tejto pohľadávky štátu.

Ak nie je ustanovené inak, na konanie úradu sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní⁴⁵ okrem

Žiadosť podľa tohto zákona sa úradu podáva v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Žiadosť v elektronickej podobe musí byť autorizovaná podľa ustanovení osobitného predpisu^45a a doručená do elektronickej schránky úradu;^45b dokumentácia prikladaná k žiadosti v elektronickej podobe sa podáva elektronicky na pamäťovom médiu a v listinnej podobe. Pri konaní, ktorého podkladom je dokumentácia obsahujúca utajované skutočnosti alebo citlivé informácie,^45c sa žiadosť vrátane dokumentácie podľa tohto zákona podáva úradu v listinnej podobe a elektronicky na pamäťovom médiu podľa osobitných predpisov.^45d

Na postup pri konaní o stavebnom zámere vrátane povolenia skúšobnej prevádzky stavby, predčasného užívania stavby a kolaudácie a ich zmeny sa vzťahuje Stavebný zákon, ak tento zákon neustanovuje inak; Stavebný zákon sa však použije vždy, ak ide o podmienku elektronickej podoby komunikácie a o povinnosť, spôsob a rozsah použitia informačného systému územného plánovania a výstavby.

Ak sa dokumenty a rozhodnutia zverejňujú na účely informovania verejnosti podľa osobitných predpisov^45e a obsahujú osobné údaje, úrad ich zverejňuje v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a e-mailová adresa.

Platnosť oprávnení vydaných podľa doterajších predpisov zaniká dňom účinnosti tohto zákona okrem oprávnení na činnosti, ktoré sú uvedené v § 5 ods. 2 a 3 tohto zákona. Ostatné rozhodnutia vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za rozhodnutia vydané podľa tohto zákona.

Konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Konania o udelenie oprávnenia sa zastavujú dňom účinnosti tohto zákona.

Ak vykonávanie niektorých činností v oblasti využívania jadrovej energie nie je v súlade s podmienkami ustanovenými týmto zákonom, je právnická osoba alebo fyzická osoba povinná bezodkladne prerokovať s úradom opatrenia na ich zosúladenie s týmto zákonom. Opatrenia sa musia vykonať v lehote ustanovenej úradom, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.

Nové preukazy inšpektorom podľa tohto zákona úrad vydá do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona.

zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. a zákona č. 470/2000 Z. z.,

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 29/1999 Z. z., ktorou sa vydáva zoznam špeciálnych materiálov a zariadení,

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 30/1999 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o maximálnych limitoch množstiev jadrových materiálov, pri ktorých sa nepredpokladá spôsobenie vzniku jadrovej škody,

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 186/1999 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zabezpečení fyzickej ochrany jadrových zariadení, jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov,

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 187/1999 Z. z. o odbornej spôsobilosti zamestnancov jadrových zariadení v znení vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 317/2002 Z. z.,

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 198/1999 Z. z. o evidencii a kontrole jadrových materiálov,

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 245/1999 Z. z. o havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie v znení vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 318/2002 Z. z.,

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 246/1999 Z. z. o dokumentácii jadrových zariadení pri ich vyraďovaní,

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 284/1999 Z. z. o podrobnostiach prepravy jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov,

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 31/2000 Z. z. o udalostiach na jadrových zariadeniach,

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 190/2000 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom,

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 317/2002 Z. z. o požiadavkách na systémy kvality držiteľov oprávnení a o zmene a doplnení vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 187/1999 Z. z. o odbornej spôsobilosti zamestnancov jadrových zariadení,

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 318/2002 Z. z. o bezpečnostnej dokumentácii jadrových zariadení a o zmene a doplnení vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 245/1999 Z. z. o havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie,

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 121/2003 Z. z. o hodnotení jadrovej bezpečnosti,

vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 167/2003 Z. z. o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení.