Účastníci konania² a strany v trestnom konaní³ sú si v konaní pred súdom rovní.

Konanie pred súdom je ústne a verejné, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V konaní pred súdom sudca, prokurátor a advokát používajú úradný odev.

Zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.

Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

Organizácia práce na súde musí rešpektovať špecializáciu sudcov na hlavné súdne agendy, ktorými sú občianskoprávna agenda, obchodnoprávna agenda, trestnoprávna agenda, rodinnoprávna agenda a agenda správneho súdnictva.

Rozsudok sa vyhlasuje v mene Slovenskej republiky a vždy verejne. Predpisy o konaní pred súdmi ustanovia spôsob verejného vyhlásenia rozsudkov.

Súdnictvo vykonávajú sudcovia a v trestnoprávnych veciach spolu so sudcami v senátoch aj prísediaci sudcovia z radov občanov (ďalej len „prísediaci“). Pri výkone súdnictva majú prísediaci rovnaké práva a povinnosti ako sudcovia okrem oprávnenia predsedať senátu.

Porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov možno namietať sťažnosťou podľa tohto alebo podľa osobitného zákona.

Súčasťou práva každého na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom je za podmienok ustanovených zákonom právo na prístup k súdnemu spisu vo svojich veciach.

Člen senátu, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím senátu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia. V každom rozhodnutí senátu musí byť uvedený výsledok hlasovania, a to uvedením pomeru hlasov.

Súdy sú povinné používať pri výkone súdnictva, najmä pri prideľovaní a prerozdeľovaní vecí, vedení súdnych registrov a vyhotovovaní rozhodnutí a iných písomností programové a technické prostriedky schválené ministerstvom.

Sústavu súdov Slovenskej republiky tvoria súdy všeobecného súdnictva a súdy správneho súdnictva.

Súdmi všeobecného súdnictva sú

Mestský súd má postavenie okresného súdu.

Súdmi správneho súdnictva sú

Krajské súdy konajú a rozhodujú ako súdy druhého stupňa v občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni okresné súdy.

Predpisy o konaní pred súdmi ustanovujú, v ktorých občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach konajú a rozhodujú krajské súdy ako súdy prvého stupňa.

Krajské súdy konajú a rozhodujú aj v iných veciach, ak to ustanovia osobitné zákony.⁵

Najvyšší súd koná a rozhoduje

Najvyšší súd vykonáva prieskum rozhodovacej činnosti súdov v právoplatne skončených veciach.

Najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

Špecializovaný trestný súd koná a rozhoduje v trestnoprávnych veciach a v iných veciach, o ktorých to ustanovuje predpis o konaní pred súdmi.

Špecializovaný trestný súd má postavenie krajského súdu.

Súdnictvo na súde vykonávajú sudcovia a v trestnoprávnych veciach, ak tak ustanovuje tento zákon, aj prísediaci.

Na výkone súdnictva sa podieľajú aj odborní justiční stážisti, súdni úradníci a zamestnanci súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva (§ 92 ods. 1).

Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca (ďalej len „samosudca“) alebo predseda senátu.

Osobitný zákon⁶ ustanovuje, v ktorých veciach môže konať a rozhodnúť súdny úradník.

Sudcovia príslušného súdu tvoria plénum súdu.

Plénum rozhoduje vo veciach ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom.

Plénum zvoláva a vedie predseda súdu. Plénum je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých sudcov príslušného súdu. Ak tento zákon neustanovuje inak, na prijatie rozhodnutia pléna je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných sudcov.

Predseda súdu je povinný zvolať plénum, ak o to písomne požiada najmenej tretina sudcov alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady s návrhom programu rokovania.

Ak predseda súdu nezvolá plénum do 10 dní od doručenia písomnej žiadosti podľa odseku 4, zvolá ho predseda sudcovskej rady alebo podpredseda sudcovskej rady tohto súdu; na súde, kde sudcovská rada nie je zvolená, zvolá v tomto prípade plénum iný sudca, ktorý je funkčne najstarší.

Základný článok vnútornej organizácie súdu je súdne oddelenie.

Súdne oddelenie sa vytvára pre samosudcu alebo senát. Súdne oddelenie možno vytvoriť aj pre vyššieho súdneho úradníka povereného konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona⁶ vo veciach, v ktorých nekoná a nerozhoduje sudca alebo senát.

Súdne oddelenie sa skladá zo súdnych úradníkov a z ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva. Zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, do súdneho oddelenia sa určí v rozvrhu práce.

Súdne oddelenie riadi rozvrhom práce určený súdny úradník.

Samosudca, predseda senátu alebo vyšší súdny úradník, pre ktorého je súdne oddelenie vytvorené, ukladá úlohy súdnym úradníkom a ďalším zamestnancom súdu zaradeným do príslušného oddelenia.

Na súdoch sa na výkon súdnictva môžu zriaďovať ďalšie organizačné útvary, ktoré plnia úlohy pre jedno alebo viac súdnych oddelení.

Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu príslušného okresného súdu zriadiť na okresnom súde v obvode tohto krajského súdu občianskoprávne grémium, trestnoprávne grémium, prípadne ďalšie grémium. Na Mestskom súde Košice sa zriaďuje občianskoprávne grémium, obchodnoprávne grémium, trestnoprávne grémium a rodinnoprávne grémium. Sudca okresného súdu je členom grémia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu niektorého z dotknutých okresných súdov zriadiť spoločné grémiá zo sudcov okresných súdov v obvode tohto krajského súdu. Na riešenie problémov viacerých grémií môže predseda krajského súdu na návrh predsedu kolégia zvolať spoločné rokovanie grémií okresných súdov v obvode tohto krajského súdu.

Na čele grémia je predseda grémia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu grémia upravuje osobitný zákon.⁷

Grémium

Predseda grémia po odbornej stránke koordinuje činnosť grémia, najmä

Predseda príslušného grémia môže poveriť vykonávaním úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto grémia.

Na rokovaní grémia sa môžu zúčastniť aj členovia iných grémií príslušného okresného súdu, ako aj odborní justiční stážisti a vyšší súdni úradníci poverení konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona;⁶ hlasovacie právo nemajú.

Grémium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov. Podrobnosti o rokovaní grémia, o voľbách a odvolávaní predsedu grémia upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok grémia, ktoré schvaľuje grémium.

Senát krajského súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.

Ak má v senáte viac sudcov funkciu predsedu senátu, určí predsedu senátu, ktorý riadi a organizuje činnosť senátu, rozvrh práce. Každý predseda senátu má právo predsedať senátu vo veci, ktorá mu bola pridelená ako spravodajcovi.

Na krajskom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium a trestnoprávne kolégium. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda krajského súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna krajského súdu. Sudca krajského súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Kolégium musí mať aspoň piatich členov, inak sa nezriaďuje. Kolégium krajského súdu je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov. Sudcu možno zaradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu.

Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a koordinuje činnosť kolégia po odbornej stránke. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.⁷ Ak funkcia predsedu kolégia nie je obsadená, predseda krajského súdu poverí niektorého z predsedov senátov príslušného kolégia s jeho súhlasom, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil úlohy podľa odsekov 3 až 5.

Kolégium krajského súdu

Predseda kolégia najmä

Predseda príslušného kolégia krajského súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí.

Na rokovaní kolégia krajského súdu sa môžu zúčastniť aj členovia iných kolégií príslušného krajského súdu, ako aj vyšší súdni úradníci poverení konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona;⁶ hlasovacie právo nemajú. Kolégium krajského súdu aspoň raz ročne organizuje porady so sudcami okresných súdov v obvode príslušného krajského súdu, a to podľa prevažujúceho obsahu ich rozhodovacej činnosti.

Sporné otázky medzi kolégiami týkajúce sa výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov krajského súdu prerokúva plénum krajského súdu.

Ak niektoré z kolégií uvedených v odseku 1 nemožno zriadiť, sudcovia sa zaradia so zreteľom na obsah svojej rozhodovacej činnosti do iného kolégia.

Kolégium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov. Podrobnosti o rokovaní kolégia, o voľbách a odvolávaní predsedu kolégia upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok kolégia, ktoré schvaľuje kolégium.

Senát najvyššieho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Ak rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu, skladá sa senát najvyššieho súdu z predsedu a zo štyroch sudcov. Predpis o konaní pred súdmi môže ustanoviť, že senát najvyššieho súdu sa skladá aj z väčšieho počtu sudcov. Senát musí byť vždy zložený z nepárneho počtu sudcov. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu. Ustanovenie § 16 ods. 2 platí rovnako.

Vo veciach, v ktorých koná najvyšší súd o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu, rozhodujú senáty najvyššieho súdu, ktoré sú zložené výlučne zo sudcov, ktorí sú členmi trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu. Každý člen trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktorý nevyjadrí písomne a pred vznikom členstva v senáte podľa prvej vety svoj nesúhlas s takýmto členstvom, musí byť členom aspoň v jednom senáte podľa prvej vety. Veci sa senátom podľa prvej vety prideľujú rovnomerne.

Sudcovi najvyššieho súdu možno prideliť aspoň jedného asistenta.

Asistent sudcu najvyššieho súdu je štátnym zamestnancom vykonávajúcim štátnu službu podľa osobitného zákona.⁸

Asistent sudcu najvyššieho súdu má práva a povinnosti vyššieho súdneho úradníka podľa osobitného predpisu.⁶

Plénum najvyššieho súdu

Plénum najvyššieho súdu zvoláva predseda najvyššieho súdu, ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie. Program rokovania schvaľuje plénum najvyššieho súdu.

Predseda najvyššieho súdu je povinný zvolať plénum najvyššieho súdu, ak o to požiada najmenej tretina sudcov najvyššieho súdu alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady najvyššieho súdu s návrhom programu rokovania. Ak predseda najvyššieho súdu nezvolá plénum najvyššieho súdu do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti, zvolá ho predseda sudcovskej rady najvyššieho súdu alebo podpredseda sudcovskej rady najvyššieho súdu.

Plénum najvyššieho súdu sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov.

Na zasadnutí pléna sa môžu zúčastniť členovia Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“), generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) a minister; predseda najvyššieho súdu im na požiadanie udelí slovo. Na zasadnutie pléna môže predseda najvyššieho súdu prizvať aj iné osoby. Zasadnutia pléna najvyššieho súdu sú neverejné.

Na najvyššom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne kolégium a obchodnoprávne kolégium. Ak je to potrebné pre riadny výkon súdnictva, môže predseda najvyššieho súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna najvyššieho súdu zlúčiť občianskoprávne kolégium a obchodnoprávne kolégium a ak pominú dôvody pre ich zlúčenie, môže predseda najvyššieho súdu za rovnakých podmienok zlúčené kolégiá opätovne rozdeliť. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna najvyššieho súdu. Sudca najvyššieho súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Sudca môže byť členom len jedného kolégia; to nevylučuje možnosť konať a rozhodovať vo veciach patriacich do iného kolégia, ak sudcovia príslušného kolégia nemôžu z dôvodu vylúčenia vo veci konať a rozhodnúť. Sudcu možno zaradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu.

Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a po odbornej stránke koordinuje činnosť kolégia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.⁷ Ak funkcia predsedu kolégia nie je obsadená, predseda najvyššieho súdu poverí niektorého z predsedov senátov príslušného kolégia s jeho súhlasom, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil úlohy podľa odsekov 3 až 5.

Kolégium najvyššieho súdu najmä

Predseda kolégia najvyššieho súdu

Predseda kolégia najvyššieho súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí.

Na zabezpečenie jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyšší súd zverejňuje súdne rozhodnutia zásadného významu a prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Na tento účel

Pred prijatím stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov predseda najvyššieho súdu alebo predseda kolégia najvyššieho súdu môže požiadať o vyjadrenie iné kolégium najvyššieho súdu, generálneho prokurátora, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo aj iné orgány verejnej moci, ako aj vedecké inštitúcie a vysoké školy.

Na zasadnutí pléna najvyššieho súdu alebo kolégia najvyššieho súdu, ktoré prijíma stanovisko k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, sa zúčastňujú zástupcovia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ministerstva; predseda najvyššieho súdu im na požiadanie udelí slovo. Iné osoby sa na rokovaní môžu zúčastniť, len ak ich zvolávateľ na rokovanie prizval.

Najvyšší súd v záujme jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydáva v občianskoprávnych, trestnoprávnych, obchodnoprávnych a správnych veciach Zbierku stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, v ktorej zverejňuje

Najvyšší súd zabezpečuje uverejňovanie Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky na internete.

Určené počty sudcov poverených konaním a rozhodovaním vo veciach podľa osobitného predpisu^8a sa v čase vojny a vojnového stavu⁹ zvyšujú na dvojnásobok, ak minister po dohode s ministrom obrany Slovenskej republiky nerozhodne inak.

V čase vojny alebo vojnového stavu sa doplnia počty sudcov súdov s pôsobnosťou podľa osobitného predpisu^8a podľa odseku 1 sudcami okresných súdov a sudcami krajských súdov.

Zoznam sudcov okresných súdov a krajských súdov, ktorí majú podľa odsekov 1 a 2 v čase vojny a vojnového stavu⁹ vykonávať funkciu sudcu na súdoch uvedených v odseku 2, vyhotovuje k 1. januáru každého kalendárneho roka minister po dohode s predsedom príslušného krajského súdu; s preložením z iného okresného súdu alebo krajského súdu musí pred zaradením do zoznamu súhlasiť dotknutý sudca a súdna rada.

Úlohou riadenia a správy súdov je vytvárať súdom Slovenskej republiky podmienky na riadny výkon súdnictva najmä v oblasti personálnej, organizačnej, ekonomickej, finančnej, odbornej a dohliadať na riadny výkon súdnictva spôsobom a v medziach ustanovených zákonom.

Riadenie a správa súdov nesmú zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov.

Riadenie a správu súdov vykonávajú orgány riadenia a správy súdov v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom.

Orgánmi riadenia a správy súdu sú predseda súdu a podpredseda súdu. Predsedovia súdov a podpredsedovia súdov sú sudcovia, ktorí sú počas funkčného obdobia na jednotlivých súdoch orgánmi správy súdu, ktorej výkon zabezpečujú a za výkon ktorej zodpovedajú. Predsedovia súdov a podpredsedovia súdov sú povinní pri riadení a správe súdov dodržiavať právny poriadok Slovenskej republiky. Funkcia predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľná s funkciou člena súdnej rady.

V rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj súdna rada a orgány sudcovskej samosprávy podľa tohto zákona.

Ministerstvo vykonáva správu súdov ako ústredný orgán štátnej správy pre súdy.

Orgánom správy súdov je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj riaditeľ správy okresného súdu, riaditeľ správy krajského súdu, riaditeľ správy správneho súdu a riaditeľ správy Špecializovaného trestného súdu.

Na riadení a správe súdov sa podieľa sudcovská rada ako orgán sudcovskej samosprávy. Sudcovská rada sa zriaďuje na okresnom súde, krajskom súde, správnom súde, najvyššom súde, najvyššom správnom súde a Špecializovanom trestnom súde. Ak nie je sudcovská rada zvolená, pôsobnosť sudcovskej rady vykonáva plénum súdu.

Sudcovská rada má najmenej troch členov a najviac deväť členov. Členov sudcovskej rady volí a odvoláva plénum príslušného súdu spomedzi seba v tajnom hlasovaní. Výkon funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľný s členstvom v sudcovskej rade; tým nie je dotknuté právo predsedu súdu a podpredsedu súdu zúčastniť sa hlasovaním na voľbe členov sudcovskej rady. Ak pôsobnosť sudcovskej rady vykonáva plénum, predseda súdu a podpredseda súdu nemajú hlasovacie právo pri rozhodovaní pléna vo veciach, ktoré sú v pôsobnosti sudcovskej rady.

Podrobnosti o rokovaní pléna a o voľbách a odvolávaní členov sudcovskej rady upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok pléna schválený plénom. Pri schvaľovaní rokovacieho poriadku a volebného poriadku pléna plénum zároveň určí počet členov sudcovskej rady v súlade s odsekom 2.

Sudcovská rada si zo svojich členov volí a odvoláva predsedu sudcovskej rady a aspoň jedného podpredsedu sudcovskej rady. Plénum okresného súdu, na ktorom nie je zvolená sudcovská rada, si volí a odvoláva zástupcu pléna súdu, ktorý vykonáva pôsobnosť predsedu sudcovskej rady.

Rokovanie sudcovskej rady zvoláva, navrhuje jeho program a vedie predseda sudcovskej rady alebo ním poverený podpredseda sudcovskej rady. Ak predseda sudcovskej rady alebo podpredsedovia sudcovskej rady nie sú ešte zvolení, zasadanie sudcovskej rady zvoláva prípravný výbor zložený z troch funkčne najstarších členov sudcovskej rady; zasadanie sudcovskej rady vedie funkčne najstarší sudca. Program rokovania schvaľuje sudcovská rada.

Člen sudcovskej rady má právo na zabezpečenie primeraného času na prípravu na zasadnutie sudcovskej rady a na prípravu materiálov na rokovanie sudcovskej rady.

Sudcovská rada

Predseda súdu a podpredseda súdu majú právo byť prítomní na rokovaní sudcovskej rady a vyjadrovať sa k prerokúvaným otázkam. Sudcovská rada môže prizvať na rokovanie riaditeľa správy súdu, ak je predmetom rokovania rozpočet súdu, a vedúceho zamestnanca organizačného útvaru ministerstva podľa § 73, ak je predmetom rokovania rozvrh práce; ak sú tieto osoby prizvané na rokovanie sudcovskej rady, predseda sudcovskej rady im na požiadanie udelí slovo. Na rokovanie sudcovskej rady možno prizvať aj iné osoby, ak tak rozhodne sudcovská rada.

Hlasovanie sudcovskej rady je verejné; to neplatí, ak sudcovská rada volí predsedu sudcovskej rady a podpredsedu sudcovskej rady. Člen sudcovskej rady nemá hlasovacie právo pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa ho priamo týkajú. Sudcovská rada je uznášaniaschopná, ak sa na jej rokovaní zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na platnosť uznesenia sudcovskej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.

Podrobnosti o spôsobe rokovania sudcovskej rady, o hlasovaní a o prijímaní uznesení sudcovskej rady upraví ňou schválený rokovací poriadok sudcovskej rady.

Predseda sudcovskej rady vhodným spôsobom zabezpečí zverejnenie informácií o činnosti sudcovskej rady, najmä termín zasadnutia sudcovskej rady, návrh programu, uznesenia sudcovskej rady a zápisnicu zo zasadnutia sudcovskej rady. Predseda súdu je povinný na žiadosť predsedu sudcovskej rady zverejniť informácie o činnosti sudcovskej rady.

Na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.

Rozvrh práce obsahuje

Rozvrh práce musí rešpektovať zásadu špecializácie sudcov na hlavné súdne agendy.

Ak sudca vykonáva iné činnosti vyplývajúce z tohto zákona alebo osobitného zákona,^16a rozvrh práce môže obsahovať aj zníženie rozsahu, v akom sa tento sudca podieľa na výkone súdnictva. Sudca, ktorý je členom súdnej rady, vykonáva súdnictvo v rozsahu najviac jednej polovice zaťaženia sudcu príslušného súdu.

Rozvrh práce okresného súdu, ktorý má zriadené pracovisko, obsahuje aj informáciu o tom, či sudca vykonáva funkciu v sídle súdu alebo na pracovisku.

Rozvrh práce spolu so stanoviskom sudcovskej rady sú verejne prístupné. Predseda príslušného súdu je povinný zabezpečiť rozvrh práce každému sudcovi tohto súdu. Každý má právo nazrieť do rozvrhu práce a robiť si z neho výpisy a odpisy.

Ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.

Podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.

Ak nie je možné prideliť vec náhodným výberom a ide o potrebu pridelenia veci na rozhodnutie bez zbytočného odkladu v prípadoch rozhodovania o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov,⁵ o neodkladnom opatrení podľa osobitného zákona a v ďalších prípadoch ustanovených osobitným zákonom, veci sa prideľujú v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Na príslušnom mestskom súde sa do rozvrhu služieb podľa § 50 ods. 2 písm. h) zaraďujú všetci sudcovia, ktorých prevažujúci obsah ich rozhodovacej činnosti tvorí trestnoprávna agenda.

Ak odsek 5 neustanovuje inak, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade

Ak sa zastupovanie zákonného sudcu, ktorý koná a rozhoduje ako samosudca, zabezpečuje hosťujúcim sudcom alebo dočasným pridelením sudcu, veci pôvodne pridelené zastupovanému zákonnému sudcovi sa pridelia hosťujúcemu sudcovi alebo dočasne pridelenému sudcovi a dňom, keď zastupovaný zákonný sudca začne znovu vykonávať funkciu sudcu alebo zanikne dočasné pridelenie, sa takto pridelené veci pridelia pôvodnému zákonnému sudcovi.

V konaní na Špecializovanom trestnom súde, krajskom súde podľa osobitného zákona¹⁷ alebo v konaní o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch vec vybaví senát, ktorému bola v súlade s rozvrhom práce pridelená náhodným výberom, ak sa skutočnosti odôvodňujúce prerozdelenie veci podľa odseku 4 netýkajú všetkých sudcov.

Ak vznikne náhla prekážka, ktorá bráni zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená, vykonávať úkony a rozhodovať vo veci po kratší čas ako šesť týždňov, vec bude pridelená sudcovi určenému rozvrhom práce na zastupovanie tohto zákonného sudcu; pridelenie sa vykonáva v čase, keď sa zistí náhla prekážka. Na účely tohto ustanovenia sa za náhlu prekážku v práci považuje aj čerpanie dovolenky.

Ak bude vec súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená; ak takéhoto sudcu na súde niet, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce.

Ak nie je možné použiť technické prostriedky a programové prostriedky na pridelenie veci v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní, veci budú prideľované v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

Súd vydá účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a pridelení veci. Evidencia prideľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi.

Notársky rozvrh môže byť založený na

Rozvrh práce zostavuje predseda súdu tak, aby bol zabezpečený výkon súdnictva. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný rešpektovať zásadu rovnomernej zaťaženosti sudcov a súdnych úradníkov, ako aj zásadu špecializácie sudcov na hlavné súdne agendy s cieľom efektívneho výkonu súdnictva. Na Mestskom súde Košice zodpovedá za prípravu návrhu rozvrhu práce podpredseda súdu v ním riadenej oblasti výkonu súdnictva.

Predseda súdu je povinný návrh rozvrhu práce, predtým než ho predloží sudcovskej rade podľa odseku 3, prerokovať so sudcami.

Predseda súdu predkladá návrh rozvrhu práce na nasledujúci kalendárny rok sudcovskej rade na prerokovanie najneskôr do 1. decembra kalendárneho roka spolu s pripomienkami a výhradami sudcov vznesenými podľa odseku 2.

Rozvrh práce vydá predseda súdu s uvedením pripomienok a výhrad sudcovskej rady bezodkladne po jeho prerokovaní v sudcovskej rade, najneskôr však do 15. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý je rozvrh práce určený. Rozvrh práce sa zverejňuje spolu so stanoviskom sudcovskej rady.

Ak predseda súdu nepredloží sudcovskej rade na prerokovanie návrh rozvrhu práce v lehote podľa odseku 3 alebo nevydá rozvrh práce v lehote podľa odseku 4, považuje sa takéto konanie predsedu súdu za závažné disciplinárne previnenie podľa osobitného zákona.¹⁸

Ak predseda súdu nevydá rozvrh práce riadne a včas, organizácia práce súdu sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu súdnictva riadi pôvodným rozvrhom práce do vydania nového rozvrhu práce.

Zmeny a dodatky rozvrhu práce, ktoré sa dotýkajú sudcov a súdnych úradníkov poverených konaním a rozhodovaním, vykoná predseda súdu spôsobom určeným v rozvrhu práce po ich prerokovaní v sudcovskej rade a v prípade Mestského súdu Košice aj s príslušným podpredsedom súdu. Po každej zmene rozvrhu práce je predseda súdu povinný zabezpečiť vyhotovenie úplného znenia rozvrhu práce. Úplne znenie rozvrhu práce zverejní predseda súdu rovnako ako rozvrh práce.

V záujme zabezpečenia technickej realizácie rozvrhu práce predseda súdu konzultuje prípravu návrhu rozvrhu práce so zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy v oblasti informatiky.

Predseda súdu dohliada na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania a na tento účel

Pri vykonávaní dohľadu spolupracuje predseda súdu s predsedom grémia alebo predsedom kolégia.

Ak predseda súdu zistí, že došlo k porušeniu zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania, je povinný prerokovať zistené nedostatky s dotknutým sudcom, súdnym úradníkom alebo zamestnancom súdu, ktorý plní úlohy pri výkone súdnictva, a podľa potreby uložiť opatrenia v jeho pôsobnosti vedúce k náprave zistených nedostatkov a k odstráneniu ich príčin. Sudcovia v rozsahu svojich povinností podľa osobitných predpisov,^18a odborní justiční stážisti, súdni úradníci a zamestnanci súdu sú povinní postupovať v súlade s opatreniami predsedu súdu uloženými podľa prechádzajúcej vety.

V rámci vykonávania dohľadu podľa odseku 1 písm. c) až f) podáva predseda súdu ministerstvu podnety k dovolaniam, ak je toho názoru, že sú splnené podmienky podľa predpisu o konaní pred súdmi.

Revízia sa vykonáva

Revízia podľa odseku 1 písm. a) je zameraná na

Rozsah revízie podľa odseku 2 nemožno zúžiť.

Zameranie mimoriadnych revízií na určité oblasti výkonu súdnictva určí raz ročne súdna rada na návrh ministra, predsedov krajských súdov, predsedu najvyššieho súdu a predsedu najvyššieho správneho súdu. Vychádza pritom aj z vlastných poznatkov z vybavovania sťažností a podnetov fyzických osôb a právnických osôb o úrovni výkonu súdnictva.

Predsedovia krajských súdov, predseda najvyššieho súdu a predseda najvyššieho správneho súdu môžu z vlastného podnetu alebo na návrh príslušného predsedu súdu nižšieho stupňa nariadiť alebo na podnet ministra nariadia mimoriadnu revíziu aj nad rámec revízií podľa odseku 2, ak je to nevyhnutné na overenie podnetov o závažných nedostatkoch vo výkone súdnictva alebo zistenie ich príčin.

Na výkon revízie sa nepoužije osobitný zákon.¹⁹

Výkonom revízie sa nesmie zasahovať do rozhodovacej činnosti súdu a sudcu.

Členovia oddelení vnútornej revízie (ďalej len „revízne oddelenie) sú povinní vykonávať revíziu nestranne, objektívne a v súlade s týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Za člena revízneho oddelenia môže byť vymenovaný len ten, kto s vymenovaním vyslovil súhlas.

Pri revízii môžu členovia revízneho oddelenia nahliadať do spisov v právoplatne vybavených veciach, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Spis môže byť vyžiadaný na revíziu aj na revízne oddelenie.

Vo veciach, kde konanie nebolo právoplatne skončené, môžu členovia revízneho oddelenia nahliadať do spisov len na účel zistenia stavu starších nevybavených vecí, zistenia prieťahov v konaní a zistenia dôvodov odročovania pojednávaní alebo ak je revízia nariadená podľa § 55 ods. 5. Súdny spis musí byť preverený na súde, na ktorom je evidovaný, a v prítomnosti osoby zodpovednej za úplnosť a neporušiteľnosť spisu a jeho príloh.

Revíziu okresného súdu vykonáva revízne oddelenie príslušného krajského súdu.

Revízne oddelenie sa skladá z vedúceho revízneho oddelenia, podpredsedu krajského súdu a dvoch ďalších sudcov. Členom revízneho oddelenia môže byť aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu,^19a ako aj sudca, ktorému zanikla funkcia podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky. Členom revízneho oddelenia môže byť aj člen hodnotiacej komisie.

Úlohou vedúceho revízneho oddelenia je organizovať výkon revízie v súlade s harmonogramom, dbať o včasnosť revízie a dodržanie jej zamerania, koordinovať činnosť ostatných členov revízneho oddelenia a prideľovať im konkrétne úlohy, prerokovať v mene revízneho oddelenia správu z revízie s predsedom preverovaného súdu.

Vedúceho revízneho oddelenia vymenúva na tri roky predseda krajského súdu z dvoch kandidátov navrhnutých kolégiom predsedov sudcovských rád. Tú istú osobu možno vymenovať za vedúceho revízneho oddelenia najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

Ďalších členov revízneho oddelenia vymenúva predseda krajského súdu na návrh vedúceho oddelenia.

Predseda súdu určí v rozvrhu práce potrebný počet súdnych úradníkov v štátnozamestnaneckom pomere na vykonávanie revízie administratívnych činností na súdoch a na zabezpečenie administratívneho chodu revízneho oddelenia.

Na žiadosť vedúceho revízneho oddelenia môže predseda súdu určiť na vykonanie revízie aj ďalšie osoby, ak to vyžaduje rozsah a zameranie revízie.

Revíziu krajského súdu vykonáva revízne oddelenie najvyššieho súdu. V rámci revízie krajského súdu môže preveriť aj ktorýkoľvek okresný súd v jeho obvode.

Revízne oddelenie sa skladá z vedúceho revízneho oddelenia a z jedného stáleho člena, ktorých vymenúva predseda najvyššieho súdu na návrh predsedov kolégií na tri roky z radov sudcov najvyššieho súdu. Tú istú osobu možno vymenovať najviac na dve po sebe nasledujúce obdobia. Vedúci revízneho oddelenia a stály člen revízneho oddelenia vykonávajú súdnictvo podľa rozvrhu práce v rozsahu jednej pätiny zaťaženia sudcu najvyššieho súdu.

Ďalších členov revízneho oddelenia vymenúva predseda najvyššieho súdu na návrh vedúceho revízneho oddelenia na určitý čas alebo na určitú revíziu; členom revízneho oddelenia môže byť aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu,^19a ako aj sudca, ktorému zanikla funkcia podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky. Počas výkonu revízie určení členovia revízneho oddelenia vykonávajú súdnictvo podľa rozvrhu práce a v rozsahu, ktorý zohľadňuje časovú náročnosť revízie.

Ustanovenia § 57 ods. 3, 6 a 7 platia primerane.

Revíziu na najvyššom súde vykonáva orgán určený rokovacím poriadkom najvyššieho súdu. Rokovací poriadok určí aj spôsob ustanovovania členov revízneho oddelenia pre revíziu Špecializovaného trestného súdu. Členom revízneho orgánu môže byť aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu,^19a ako aj sudca, ktorému zanikla funkcia podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky.

Revíziu na najvyššom správnom súde vykonáva orgán určený rokovacím poriadkom najvyššieho správneho súdu; odsek 1 tretia veta platí rovnako.

Členovia revízneho oddelenia môžu požiadať o uvoľnenie z činnosti v revíznom oddelení, ak na svoju činnosť nemajú vytvorené podmienky. To neplatí pre podpredsedu krajského súdu. O uvoľnení rozhoduje predseda súdu.

Predseda súdu odvolá vedúceho revízneho oddelenia, jeho stáleho člena alebo člena, ak

Proti rozhodnutiu predsedu súdu podľa odsekov 1 a 2 môže člen revízneho oddelenia podať námietky do troch pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia predsedu súdu. O námietkach rozhodne disciplinárny senát.

Po vykonaní revízie zostavia členovia revízneho oddelenia správu o výsledkoch revízie s návrhom opatrení. K správe pripoja vyjadrenia dotknutých osôb, vyjadrenie predsedu súdu, ktorého sa revízia týkala, výsledok prerokovania správy na preverovanom súde a stanovisko revízneho oddelenia k podaným vyjadreniam.

Vedúci revízneho oddelenia zašle správu predsedovi príslušného krajského súdu, predsedovi správneho súdu, predsedovi najvyššieho súdu, predsedovi najvyššieho správneho súdu, súdnej rade a ministrovi, ktorí nezávisle od seba vyhodnocujú obsah správy a zašlú vedúcemu revízneho oddelenia a preverovanému subjektu svoje stanovisko k správe a k navrhovaným opatreniam.

Predseda krajského súdu a predseda správneho súdu zabezpečujú realizáciu opatrení v rozsahu vlastnej pôsobnosti.

Riaditeľ správy súdu vykonáva správu súdu tým, že zabezpečuje

Riaditeľ správy krajského súdu vykonáva správu krajského súdu, riaditeľ správy správneho súdu vykonáva správu správneho súdu a riaditeľ správy Špecializovaného trestného súdu vykonáva správu Špecializovaného trestného súdu tým, že okrem činností uvedených v odseku 1 ďalej zabezpečuje

Riaditeľ správy krajského súdu vykonáva správu okresných súdov v obvode príslušného krajského súdu tým, že činnosti uvedené v odseku 2 uskutočňuje aj vo vzťahu k okresným súdom v obvode tohto krajského súdu; to neplatí pre Mestský súd Košice.

Riaditeľ správy krajského súdu môže po dohode s riaditeľom správy okresného súdu v obvode tohto krajského súdu zabezpečovať pre okresný súd niektoré úlohy podľa odseku 1, ktoré inak vykonáva riaditeľ správy okresného súdu.

Ministerstvo a súdy spracúvajú vo verejnom záujme pri plnení svojich úloh informácie, osobné údaje a iné údaje (ďalej len „údaje“) týkajúce sa občianskeho súdneho konania a trestného konania, ako aj údaje získané pri plnení svojich úloh vyplývajúcich z osobitných predpisov,³⁸ vrátane osobných údajov súvisiacich so zastupovaním Slovenskej republiky v konaniach pred Súdnym dvorom Európskej únie a v štádiách predchádzajúcich týmto konaniam, ako aj s personálnymi záležitosťami týkajúcimi sa Súdneho dvora Európskej únie.

Údaje sú súčasťou centrálneho informačného systému. Centrálny informačný systém je informačným systémom verejnej správy.³³

Prevádzkovateľom a správcom centrálneho informačného systému je ministerstvo. Prevádzku, správu a vývoj centrálneho informačného systému zabezpečuje ministerstvo v spolupráci so súdmi.

Údaje, ktoré sú súčasťou centrálneho informačného systému, sa vedú v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Poskytovanie alebo sprístupňovanie údajov z centrálneho informačného systému sa môže uskutočňovať aj v elektronickej podobe.

Údaje z centrálneho informačného systému využívajú ministerstvo a súdy pri plnení svojich úloh. Údaje z centrálneho informačného systému ministerstvo a súdy poskytujú alebo sprístupňujú subjektom, o ktorých tak ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len „príjemca“); pri ich poskytovaní a sprístupňovaní sa postupuje podľa tohto zákona a osobitných predpisov.⁴⁰

Osobné údaje súvisiace so zastupovaním Slovenskej republiky v konaniach pred Súdnym dvorom Európskej únie a v štádiách predchádzajúcich týmto konaniam, ako aj s personálnymi záležitosťami týkajúcimi sa Súdneho dvora Európskej únie môže ministerstvo na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu³⁹ poskytnúť aj iným orgánom verejnej moci alebo iným príjemcom.

Automatizované informačné systémy vrátane databáz v nich obsiahnutých, vytvorené a spravované ministerstvom sú vo vlastníctve štátu. Oprávnenia vyplývajúce z osobitného zákona⁴² vykonáva ministerstvo.

Automatizované informačné systémy uvedené v odseku 1 sú súčasťou štátneho informačného systému Slovenskej republiky.

Súdy sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na rozpočet ministerstva, ak tento zákon alebo osobitný zákon⁴³ neustanovuje inak.

Súd zapojený svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet ministerstva podľa schváleného rozpočtu súdov samostatne hospodári s rozpočtovými prostriedkami, ktoré mu určí ministerstvo v rámci svojej rozpočtovej kapitoly.

Výdavky štátneho rozpočtu na financovanie systému súdnictva sú rozpočtované v samostatnom programe rozpočtovej kapitoly ministerstva.

Ministerstvo ako správca rozpočtovej kapitoly zodpovedá za dodržiavanie zákonných povinností pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu.

Súdy zapojené svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet ministerstva vypracúvajú podklady na tvorbu rozpočtu súdov v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy.

Predseda okresného súdu a riaditeľ správy okresného súdu vypracúvajú vecne odôvodnený návrh rozpočtu, ktorý môže obsahovať aj návrh rozpočtových priorít súdu, a predseda okresného súdu ho predloží predsedovi krajského súdu do 15. novembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa pripravuje rozpočet na nasledujúci rok; rovnako postupuje predseda krajského súdu, ktorý pripravuje rozpočet pre krajský súd.

Predseda krajského súdu zabezpečí vypracovanie podkladov k návrhu rozpočtu za obvod krajského súdu a tento návrh prerokuje s predsedami okresných súdov v jeho obvode. Výsledky prerokovania spolu so vznesenými pripomienkami sudcovských rád k návrhu rozpočtu prerokuje minister s predsedami krajských súdov. Takto pripravené podklady k tvorbe rozpočtu súdov predložia za svoje obvody predsedovia krajských súdov v termíne do 31. decembra kalendárneho roka ministerstvu a súdnej rade.

Predseda Špecializovaného trestného súdu a riaditeľ správy Špecializovaného trestného súdu vypracúvajú vecne odôvodnený návrh rozpočtu Špecializovaného trestného súdu, ktorý môže obsahovať aj návrh rozpočtových priorít Špecializovaného trestného súdu do 15. novembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa pripravuje rozpočet na nasledujúci rok. Návrh rozpočtu Špecializovaného trestného súdu prerokuje minister s predsedom Špecializovaného trestného súdu. Takto pripravené podklady k tvorbe rozpočtu Špecializovaného trestného súdu predloží predseda Špecializovaného trestného súdu v termíne do 31. decembra kalendárneho roka ministerstvu a súdnej rade.

Predseda Mestského súdu Košice a riaditeľ správy Mestského súdu Košice vypracúvajú vecne odôvodnený návrh rozpočtu Mestského súdu Košice, ktorý môže obsahovať aj návrh rozpočtových priorít Mestského súdu Košice do 15. novembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa pripravuje rozpočet na nasledujúci rok. Návrh rozpočtu Mestského súdu Košice prerokuje minister s predsedom tohto súdu. Takto pripravené podklady k tvorbe rozpočtu Mestského súdu Košice predloží predseda tohto súdu v termíne do 31. decembra roka ministerstvu a súdnej rade.

Predseda správneho súdu a riaditeľ správy správneho súdu vypracúvajú vecne odôvodnený návrh rozpočtu správneho súdu, ktorý môže obsahovať aj návrh rozpočtových priorít správneho súdu do 15. novembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa pripravuje rozpočet na nasledujúci rok. Návrh rozpočtu správneho súdu prerokuje minister s predsedom správneho súdu. Takto pripravené podklady k tvorbe rozpočtu správneho súdu predloží predseda správneho súdu do 31. decembra ministerstvu a súdnej rade.

Ministerstvo ako správca rozpočtovej kapitoly zostavuje návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly, ktorý zahŕňa aj návrh záverečného účtu súdov, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na rozpočet ministerstva. Návrh záverečného účtu súdov zostavuje ministerstvo v súčinnosti s predsedom Mestského súdu Košice a predsedami krajských súdov a predsedami správnych súdov.

Záverečný účet rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvo v súlade s osobitným zákonom ministerstvu financií a príslušnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky v rozsahu a v termínoch určených ministerstvom financií.

Predsedovia okresných súdov a predsedovia krajských súdov ustanovení do funkcie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú v tejto funkcii aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona; ich funkcia zanikne uplynutím lehoty dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak k jej zániku nedôjde skôr.

Ak v lehote podľa odseku 1 zanikne funkcia niektorého predsedu okresného súdu alebo krajského súdu z dôvodov ustanovených týmto zákonom, nový predseda súdu bude ustanovený do funkcie podľa tohto zákona.

Podpredsedovia okresných súdov a podpredsedovia krajských súdov ustanovení do funkcie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú v tejto funkcii aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona; ich funkcia zanikne uplynutím lehoty jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak k jej zániku nedôjde skôr. Predsedovia týchto súdov sú povinní v lehote podľa predchádzajúcej vety navrhnúť ministrovi kandidátov na funkciu podpredsedu súdu.

Ak v lehote podľa odseku 1 zanikne funkcia niektorého podpredsedu okresného súdu alebo podpredsedu krajského súdu z dôvodov ustanovených týmto zákonom, nový podpredseda súdu bude ustanovený do funkcie podľa tohto zákona.

Sudcovské rady na krajských súdoch vytvorené podľa doterajších predpisov vykonávajú činnosť sudcovských rád okresných súdov, krajských súdov a kolégií predsedov sudcovských rád do 31. decembra 2005.

Do 31. decembra 2005 sa vytvoria na krajských súdoch a okresných súdoch sudcovské rady podľa tohto zákona.

Voľby prvých predsedov kolégií krajských súdov vyhlási predseda príslušného krajského súdu tak, aby sa voľba uskutočnila najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Voľby prvých predsedov grémií okresných súdov vyhlási predseda príslušného okresného súdu tak, aby sa voľba uskutočnila najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Krajský súd v senáte zloženom z dvoch sudcov a troch prísediacich dokončí konanie vo veciach, v ktorých už konal na hlavnom pojednávaní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba a nebolo začaté hlavné pojednávanie pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vykoná krajský súd konanie v prvom stupni v senáte zloženom podľa § 16 ods. 1.

Ak vo veci podľa odseku 1 došlo k zmene v zložení senátu a hlavné pojednávanie musí byť vykonané znovu, vykoná krajský súd v prvom stupni nové konanie v senáte zloženom podľa § 16 ods. 1.

Notárska komora vypracuje a predloží prvý návrh notárskeho rozvrhu na rok 2009 podľa tohto zákona predsedom krajských súdov a predsedom okresných súdov najneskôr do 31. januára 2009. Predsedovia okresných súdov oznámia svoje stanovisko k tomuto návrhu najneskôr do 28. februára 2009 a predsedovia krajských súdov vydajú prvé notárske rozvrhy podľa tohto zákona najneskôr do 31. marca 2009.

Do vydania prvého notárskeho rozvrhu podľa odseku 1 sa veci prideľujú notárom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 307/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 425/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona 589/2003 Z. z. a zákona č. 267/2004. Z. z.,

zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 318/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z. a zákona č. 530/2003 Z. z.