Čl. I

§ 1

Úvodné ustanovenie

Tento zákon upravuje rozsah brannej povinnosti, národnú registráciu, odvod, prieskum zdravotnej spôsobilosti a zálohy ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ďalej upravuje povolanie, výkon, oslobodenie, prepustenie a skončenie výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie.¹

§ 2

Vymedzenie niektorých pojmov

(1)

Na účely tohto zákona je

registrovaným občanom štátny občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“), ktorému vznikla branná povinnosť a je zaradený do národnej registrácie,

odvodom posúdenie zdravotného stavu registrovaného občana s cieľom rozhodnúť o jeho spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu podľa osobitného predpisu,²

mimoriadnou službou vojenská služba vykonávaná v služobnom pomere, ktorú je v období krízovej situácie¹ povinný vykonať vojak mimoriadnej služby uvedený v písmene e),

vojakom v zálohe, ak tento zákon neustanovuje inak, je

1.	občan, ktorý skončil služobný pomer profesionálneho vojaka³ a branná povinnosť mu trvá,
2.	občan, ktorý skončil dobrovoľnú vojenskú prípravu^3a a branná povinnosť mu trvá,
3.	občan, ktorý vykonal mimoriadnu službu a branná povinnosť mu trvá,
4.	občan, ktorý skončil služobný pomer príslušníka Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Národného bezpečnostného úradu a branná povinnosť mu trvá alebo
5.	občan, ktorý skončil služobný pomer príslušníka finančnej správy, pričom bol bezprostredne pred skončením služobného pomeru ozbrojeným príslušníkom finančnej správy (ďalej len „skončenie služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy“) a branná povinnosť mu trvá; skončením služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy sa na účely tohto zákona rozumie aj preloženie alebo prevedenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane podľa osobitného predpisu,^3b alebo ustanovenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane podľa osobitného predpisu,^3c

vojakom mimoriadnej služby

1.	profesionálny vojak, ktorému bol v období krízovej situácie¹ nariadený výkon mimoriadnej služby,
2.	vojak v zálohe povolaný na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, ktorému bol v období krízovej situácie¹ nariadený výkon mimoriadnej služby,
3.	vojak v zálohe povolaný na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie¹ po prezentácii v ozbrojených silách Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily"),
4.	registrovaný občan, ktorý bol v čase vojny⁴ alebo vojnového stavu⁵ odvedený a povolaný na výkon mimoriadnej služby po prezentácii v ozbrojených silách,
5.	vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorému bol v období krízovej situácie¹ nariadený výkon mimoriadnej služby,

zamestnávateľom vojaka mimoriadnej služby Slovenská republika zastúpená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"),

vojenským útvarom

1.	úrady, zariadenia, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v pôsobnosti ministerstva,
2.	Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „generálny štáb"),
3.	veliteľstvo pozemných síl, veliteľstvo vzdušných síl, Úrad hlavného lekára, zväzky, útvary, úrady a zariadenia ozbrojených síl,
4.	Vojenská polícia a Vojenské spravodajstvo,
5.	Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky a Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky,

služobnou cestou krátkodobé plnenie služobných povinností mimo určeného vojenského útvaru.

(2)

Ak sa v § 12 ods. 6, § 15 ods. 15 a 16, § 15b až 15d, § 15f a 15g, § 15p, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 1 a 3 používa pojem vojenský útvar, rozumie sa tým aj ministerstvo.

§ 3

Zásada rovnakého zaobchádzania

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom, ktorým vzniká branná povinnosť podľa tohto zákona. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia z dôvodov rodinného stavu, politického zmýšľania, náboženského vyznania, viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu, etnického pôvodu alebo majetku.

§ 4

Rozsah brannej povinnosti

Branná povinnosť je povinnosť

a)	podrobiť sa odvodu, ak tento zákon neustanovuje inak,
b)	vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

§ 5

Vznik brannej povinnosti

(1)	Branná povinnosť vzniká občanovi - mužovi 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(2)	Občanovi - mužovi, ktorý má trvalý pobyt v cudzine a prihlásil sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa prihlásenia sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike.
(3)	Občanovi - mužovi, ktorý nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa nadobudnutia tohto občianstva, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(4)	Branná povinnosť vzniká aj občanovi alebo cudzincovi,⁶ ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť.
(5)	Občanovi, ktorý bol prijatý do služobného pomeru profesionálneho vojaka³ a ktorému nevznikla branná povinnosť podľa odsekov 1 až 4, vzniká branná povinnosť odo dňa prijatia do tohto služobného pomeru.
(6)	Občanovi, ktorý podstúpil zmenu pohlavia na mužské po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa zmeny jeho úradnej identity,^6a ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

§ 6

Dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti

(1)

Občan, ktorému nevznikla branná povinnosť, môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; o povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje okresný úrad v sídle kraja na základe písomnej žiadosti občana.

(2)

Branná povinnosť prevzatá podľa odseku 1 vzniká občanovi odo dňa doručenia rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja o dobrovoľnom prevzatí brannej povinnosti.

(3)

Občan, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo cudzinec môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku; o povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje prezident Slovenskej republiky na základe písomnej žiadosti občana alebo cudzinca podanej na ministerstvo.

(4)

Branná povinnosť podľa odseku 3 vzniká občanovi alebo cudzincovi odo dňa doručenia rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o dobrovoľnom prevzatí brannej povinnosti.

(5)

Brannú povinnosť možno dobrovoľne prevziať len v celom rozsahu.

(6)

Žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti obsahuje

a)	meno aj predchádzajúce meno,
b)	priezvisko aj predchádzajúce priezvisko,
c)	rodné číslo,
d)	dátum a miesto narodenia,
e)	adresu trvalého pobytu,
f)	štátnu príslušnosť,
g)	dôvod dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti.

(7)

Žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti je občan podľa odseku 1 alebo odseku 3 a cudzinec podľa odseku 3 povinný podať s úradne osvedčeným podpisom. Na účely tohto zákona môže podpis občana podľa odseku 1 osvedčiť aj zamestnanec okresného úradu v sídle kraja pri osobnom podaní.

(8)

Proti rozhodnutiu o dobrovoľnom prevzatí brannej povinnosti podľa odseku 2 alebo odseku 4 nemožno podať odvolanie; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.

§ 7

Zánik brannej povinnosti

(1)

Branná povinnosť zaniká občanovi, ktorému vznikla branná povinnosť,

ak sa stal nespôsobilým vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu na základe právoplatného rozhodnutia vydaného okresným úradom v sídle kraja podľa § 10 ods. 20 písm. c) alebo podľa § 12 ods. 14 písm. c),

ktorý prestal byť občanom,

ktorému sa skončil trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 55 rokov veku, ak nevykonáva

1.	službu podľa osobitného predpisu,⁸ na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z tejto služby, alebo
2.	mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z mimoriadnej služby alebo z alternatívnej služby,

ak bol uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím,

ak bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorému bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

ktorý umrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

(2)

Občan, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť podľa § 6 ods. 1, môže v stave bezpečnosti štátu vziať späť dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti na základe písomnej žiadosti podanej okresnému úradu v sídle kraja.

(3)

Branná povinnosť zaniká občanovi uvedenému v odseku 2 odo dňa doručenia jeho žiadosti o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti okresnému úradu v sídle kraja.

(4)

Občan, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo cudzinec, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť podľa § 6 ods. 3, môže v stave bezpečnosti štátu vziať späť dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti na základe písomnej žiadosti podanej ministerstvu.

(5)

Branná povinnosť zaniká občanovi alebo cudzincovi uvedenému v odseku 4 odo dňa doručenia jeho žiadosti o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti ministerstvu.

(6)

Žiadosť o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti obsahuje údaje uvedené v § 6 ods. 6 písm. a) až f).

(7)

Ak občan vezme späť dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti, na opätovne podanú žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti sa neprihliada.

(8)

Občan uvedený v odsekoch 2 a 4 a cudzinec uvedený v odseku 4 je povinný podať žiadosť o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti s úradne osvedčeným podpisom. Na účely tohto zákona môže podpis občana uvedeného v odseku 2 osvedčiť aj zamestnanec okresného úradu v sídle kraja pri osobnom podaní žiadosti.

(9)

Na žiadosť o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti podanú v období krízovej situácie sa neprihliada.

(10)

Branná povinnosť zaniká aj profesionálnemu vojakovi, ktorý je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu profesionálneho vojaka ozbrojených síl,^8a a to odo dňa skončenia služobného pomeru.

(11)

Profesionálnej vojačke, ktorej sa skončil služobný pomer v prípravnej štátnej službe profesionálneho vojaka ozbrojených síl,^8b zaniká branná povinnosť odo dňa skončenia tohto služobného pomeru.

(12)

Občanovi, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe alebo Národnom bezpečnostnom úrade a ktorý podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe alebo v Národnom bezpečnostnom úrade,^8c zaniká branná povinnosť odo dňa skončenia služobného pomeru. Rovnakým dňom zaniká branná povinnosť občanovi, ktorý skončil služobný pomer ozbrojeného príslušníka finančnej správy a ktorý podľa rozhodnutia služobného posudkového lekára dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane podľa osobitného predpisu.^8d

(13)

Občanovi, ktorý podstúpil zmenu pohlavia na ženské, zaniká branná povinnosť odo dňa zmeny jeho úradnej identity,^6a ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

§ 8

Národná registrácia a zaradenie do národnej registrácie

(1)	Národná registrácia je získavanie, spracúvanie a uchovávanie osobných údajov⁹ a údajov o pobyte registrovaných občanov na zabezpečenie dôležitého záujmu bezpečnosti a obrany štátu.
(2)	Okresný úrad v sídle kraja zaradí občana do národnej registrácie v deň vzniku brannej povinnosti.

§ 9

Vyradenie z národnej registrácie

Z národnej registrácie vyradí okresný úrad v sídle kraja občana v deň

a)	zaradenia do záloh ozbrojených síl,
b)	vzniku služobného pomeru profesionálneho vojaka,
c)	zániku brannej povinnosti.

§ 10

Odvod

(1)

Odvod sa vykonáva v čase vojny a vojnového stavu; o ročníkoch registrovaných občanov povolaných na odvod rozhoduje prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky; o termínoch odvodu rozhoduje minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).

(2)

Odvod sa vykonáva v územnom obvode kraja¹⁰ podľa miesta trvalého pobytu registrovaného občana. Na vykonanie odvodu zriaďuje prednosta okresného úradu v sídle kraja v územnom obvode obvodného úradu¹¹ alebo v územnom obvode kraja odvodnú komisiu v tomto zložení:

a)	predseda, ktorým je prednosta okresného úradu v sídle kraja, alebo ním určený zástupca,
b)	lekár určený ministerstvom a lekár určený samosprávnym krajom;¹² ak lekára neurčí ministerstvo, dvaja lekári určení samosprávnym krajom.

(3)

Vykonanie odvodu zabezpečujú

a)	sestra určená ministerstvom a laborant určený samosprávnym krajom; ak sestru neurčí ministerstvo, sestra určená samosprávnym krajom,
b)	zamestnanci okresného úradu v sídle kraja.

(4)

Registrovaného občana povolá na odvod okresný úrad v sídle kraja povolávacím rozkazom na odvod; povolávací rozkaz na odvod sa doručuje do vlastných rúk prostredníctvom pošty, obce alebo okresného úradu v sídle kraja.

(5)

Registrovaný občan je povinný dostaviť sa na miesto odvodu v termíne určenom v povolávacom rozkaze na odvod.

(6)

Registrovaný občan je povinný okresnému úradu v sídle kraja bezodkladne oznámiť dôvod, ktorý mu bráni dostaviť sa na odvod, a preukázať to potvrdením lekára alebo rozhodnutím štátneho orgánu.

(7)

Registrovaný občan oslobodený od výkonu mimoriadnej služby podľa § 17 ods. 2 písm. c), ktorému bol doručený povolávací rozkaz na odvod, oznámi jeho doručenie svojmu zamestnávateľovi; zamestnávateľ oznámi oslobodenie registrovaného občana od výkonu mimoriadnej služby okresnému úradu v sídle kraja prostredníctvom ministerstva a povolávací rozkaz na odvod, ktorý registrovaný občan prevzal, zašle zamestnávateľ ministerstvu.

(8)

Od povinnosti dostaviť sa na odvod sú oslobodení občania, ktorí sú v čase vykonávania odvodu oslobodení od výkonu mimoriadnej služby podľa § 17.

(9)

Občania v služobnom pomere profesionálneho vojaka a občania zaradení do záloh ozbrojených síl podľa § 13 ods. 2 písm. a) a c) sa považujú za občanov, ktorí sú spôsobilí vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

(10)

Ak registrovaný občan odoprel prevzatie povolávacieho rozkazu na odvod, považuje sa povolávací rozkaz na odvod za doručený v deň, keď odoprel jeho prevzatie.

(11)

Ak sa registrovaný občan nedostaví na odvod, neoznámil dôvod, pre ktorý sa nemôže dostaviť na odvod podľa odseku 6, a povolávací rozkaz na odvod mu bol riadne doručený, okresný úrad v sídle kraja môže požiadať príslušný útvar Policajného zboru o predvedenie registrovaného občana na odvod. O možnosti predvedenia upovedomí okresný úrad v sídle kraja registrovaného občana písomne v povolávacom rozkaze na odvod.

(12)

Na registrovaného občana podľa odseku 7 sa nevzťahuje odsek 11.

(13)

Proti povolávaciemu rozkazu na odvod sa nemožno odvolať. Povolávací rozkaz na odvod nemožno preskúmať súdom.

(14)

Povolávací rozkaz na odvod oprávňuje registrovaného občana na bezplatnú prepravu mestskou a miestnou hromadnou dopravou a na bezplatnú prepravu verejnou autobusovou dopravou¹³ a verejnou osobnou dopravou na dráhe¹⁴ z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze na odvod a späť.

(15)

Vzor povolávacieho rozkazu na odvod je uvedený v prílohe č. 1.

(16)

Pri odvode je občan povinný preukázať svoju totožnosť a predložiť odvodnej komisii výpis zo zdravotnej dokumentácie.

(17)

Ošetrujúci lekár je povinný registrovanému občanovi po preukázaní sa povolávacím rozkazom na odvod poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie¹⁵ na posúdenie jeho spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

(18)

Náklady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie¹⁶ podľa odseku 17 uhrádza ošetrujúcemu lekárovi okresný úrad v sídle kraja.

(19)

Registrovaný občan povolaný na odvod je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, ktorú vykonajú lekári odvodnej komisie.

(20)

Okresný úrad v sídle kraja na základe posúdenia zdravotného stavu registrovaného občana odvodnou komisiou vydá rozhodnutie

a)	o spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „ODVEDENÝ“,
b)	o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NEODVEDENÝ“,
c)	o nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „NEODVEDENÝ“.

(21)

Rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu môže okresný úrad v sídle kraja vydať najmenej na 12 mesiacov.

(22)

Registrovaného občana, ktorému bolo pri odvode vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NEODVEDENÝ“, okresný úrad v sídle kraja povolá na odvod podľa odseku 1 po uplynutí lehoty dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

(23)

Registrovaný občan, ktorý v stave bezpečnosti štátu odoprel výkon mimoriadnej služby, je na základe rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja podľa odseku 20 písm. a) povinný vykonať alternatívnu službu podľa osobitného predpisu.

(24)

Proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja podľa odseku 20 sa nemožno odvolať; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.

§ 11

Povinnosti štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, Sociálnej poisťovne a občanov

(1)

Orgán, ktorý vedie centrálnu evidenciu pobytu obyvateľov, poskytuje príslušnému okresnému úradu v sídle kraja menný zoznam občanov - mužov, ktorí v kalendárnom roku dovŕšia 18 rokov veku, a menný zoznam občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, u ktorých nastali zmeny v osobných údajoch alebo údajoch o pobyte v Slovenskej republike; podmienky poskytovania údajov upravia vzájomnou dohodou ministerstvo a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(2)

Ohlasovne¹⁷ sú povinné zaslať do 30. júna kalendárneho roka príslušnému okresnému úradu v sídle kraja menný zoznam občanov - mužov, ktorí majú trvalý pobyt v mieste stáleho bydliska a v kalendárnom roku dovŕšia 18 rokov veku. Ohlasovne sú ďalej povinné oznámiť príslušnému okresnému úradu v sídle kraja zmenu adresy trvalého pobytu občanov, ktorým vznikla branná povinnosť. V období krízovej situácie sú ohlasovne povinné zaslať na základe vyžiadania okresného úradu v sídle kraja aj adresy prechodného pobytu občanov, ktorým vznikla branná povinnosť.

(3)

Súdy sú povinné u občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, oznámiť príslušnému okresnému úradu v sídle kraja pozbavenie spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

(4)

Ústavy Zboru väzenskej a justičnej stráže, v ktorých sa vykonáva väzba alebo výkon trestu odňatia slobody, sú povinné oznámiť príslušnému okresnému úradu v sídle kraja vzatie do väzby a prepustenie z výkonu väzby občana, ktorému vznikla branná povinnosť, a nástup na výkon trestu odňatia slobody a prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody občana, ktorému vznikla branná povinnosť.

(5)

Obec, ktorá vedie matriku,^17a je povinná oznámiť okresnému úradu v sídle kraja úmrtie občana, ktorému vznikla branná povinnosť, alebo jeho vyhlásenie za mŕtveho a zmeny v údajoch uvedených v odseku 7 písm. a) a b). Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky^17b je povinné oznámiť okresnému úradu v sídle kraja úmrtie občana, ktorému vznikla branná povinnosť, ak úmrtie nastalo na území cudzieho štátu, na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v cudzom štáte, na lodi alebo v lietadle mimo územia Slovenskej republiky alebo na území, ktoré nepatrí žiadnemu štátu.

(6)

Na vykonanie odvodu zabezpečí obvodný úrad priestory podľa požiadavky okresného úradu v sídle kraja; náklady súvisiace s poskytnutím priestorov a ich prevádzkou uhrádza okresný úrad v sídle kraja.

(7)

Údaje o občanoch podľa odsekov 1 až 5 obsahujú

a)	meno a priezvisko,
b)	rodné číslo,
c)	miesto narodenia,
d)	adresu trvalého pobytu,
e)	adresu prechodného pobytu.

(8)

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zašle okresnému úradu v sídle kraja na základe jeho žiadosti údaje podľa odseku 7 písm. a), b) a d) o občanoch, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí boli na základe rozhodnutia alebo posudku príslušného orgánu uznaní za občanov s ťažkým zdravotným postihnutím.

(9)

Sociálna poisťovňa zašle okresnému úradu v sídle kraja na základe jeho žiadosti údaje podľa odseku 7 písm. a), b) a d) o občanoch, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí boli na základe jej posudku uznaní za invalidných; zároveň uvedie, ktorým z týchto občanov bola určená lehota na vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky.

(10)

V čase vojny⁴ alebo vojnového stavu⁵ sú ohlasovne povinné na základe vyžiadania zaslať okresnému úradu v sídle kraja menný zoznam občanov, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí vycestovali do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní;^17c údaje o občanoch obsahujú okrem údajov podľa odseku 7 aj štát a miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu.

(11)

Zamestnávateľ uvedený v § 17 ods. 2 písm. c) oznamuje ministerstvu oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby podľa § 17 ods. 2 písm. c) občana, ktorý je vojakom v zálohe zaradeným do aktívnych záloh (ďalej len „vojak v aktívnej zálohe“).

(12)

Občan, ktorý podstúpil zmenu pohlavia, je v súvislosti so vznikom a zánikom brannej povinnosti povinný do 60 kalendárnych dní od zmeny úradnej identity^6a oznámiť túto zmenu okresnému úradu v sídle kraja.

§ 12

Prieskum zdravotnej spôsobilosti

(1)

Prieskum zdravotnej spôsobilosti (ďalej len „prieskum“) je posúdenie zdravotného stavu vojaka v zálohe alebo vojaka mimoriadnej služby.

(2)

Prieskum sa vykonáva v období krízovej situácie;¹ o termínoch prieskumu vojakov v zálohe rozhoduje ministerstvo.

(3)

Do prieskumu možno zaradiť vojaka v zálohe alebo vojaka mimoriadnej služby na základe jeho žiadosti po preukázaní závažných zmien zdravotného stavu, ktoré majú vplyv na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

(4)

Do prieskumu možno zaradiť vojaka v zálohe aj na základe rozhodnutia ministerstva; vojaka mimoriadnej služby možno do prieskumu zaradiť aj na základe rozhodnutia veliteľa vojenského útvaru.

(5)

Prieskum vojaka mimoriadnej služby vykonáva lekárska komisia vojenského zdravotníckeho zariadenia, ktorá rozhoduje o zdravotnej spôsobilosti vojaka mimoriadnej služby.

(6)

Vojaka mimoriadnej služby vysiela na prieskum veliteľ vojenského útvaru.

(7)

Prieskum vojaka v zálohe vykonáva lekárska komisia okresného úradu v sídle kraja.

(8)

Na vykonanie prieskumu podľa odseku 7 prednosta okresného úradu v sídle kraja zriaďuje lekársku komisiu okresného úradu v sídle kraja v tomto zložení:

a)	predseda, ktorým je prednosta okresného úradu v sídle kraja, alebo ním určený zástupca,
b)	lekár určený ministerstvom a lekár určený samosprávnym krajom; ak lekára neurčí ministerstvo, dvaja lekári určení samosprávnym krajom.

(9)

Vojak v zálohe je povinný na základe písomného vyžiadania okresného úradu v sídle kraja predložiť lekárskej komisii okresného úradu v sídle kraja výpis zo zdravotnej dokumentácie.

(10)

Ošetrujúci lekár je povinný vojakovi v zálohe po predložení písomného vyžiadania okresného úradu v sídle kraja poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie na posúdenie spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

(11)

Náklady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie podľa odseku 10 uhrádza ošetrujúcemu lekárovi okresný úrad v sídle kraja.

(12)

Lekárska komisia okresného úradu v sídle kraja si na posúdenie zdravotného stavu môže vojaka v zálohe predvolať na prieskum.

(13)

Vojak v zálohe predvolaný na prieskum je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, ktorú vykoná lekárska komisia okresného úradu v sídle kraja.

(14)

Okresný úrad v sídle kraja na základe posúdenia zdravotného stavu vojaka v zálohe lekárskou komisiou okresného úradu v sídle kraja alebo vojenské zdravotnícke zariadenie na základe posúdenia zdravotného stavu vojaka mimoriadnej služby lekárskou komisiou vojenského zdravotníckeho zariadenia vydá rozhodnutie

a)	o spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „SPÔSOBILÝ“,
b)	o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“,
c)	o nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívu službu s výrokom „NESPÔSOBILÝ“.

(15)

Rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu môže okresný úrad v sídle kraja alebo vojenské zdravotnícke zariadenie vydať najmenej na 12 mesiacov.

(16)

Vojaka v zálohe, ktorému bolo pri prieskume vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“, okresný úrad v sídle kraja predvolá na prieskum po uplynutí lehoty dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

(17)

Proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja alebo vojenského zdravotníckeho zariadenia podľa odseku 14 sa nemožno odvolať; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.

(18)

Náhradu cestovných výdavkov za cestu z miesta trvalého pobytu do miesta prieskumu a späť v cene cestovného lístka mestskou a miestnou hromadnou dopravou, verejnou autobusovou dopravou¹³ a verejnou osobnou dopravou na dráhe¹⁴ vojakovi v zálohe predvolanému na prieskum podľa odseku 12 uhradí okresný úrad v sídle kraja.

§ 13

Zálohy ozbrojených síl

(1)

Zálohy ozbrojených síl sa vytvárajú na doplňovanie ozbrojených síl.

(2)

Zálohy ozbrojených síl tvoria

a)	občania, ktorí skončili služobný pomer profesionálneho vojaka a branná povinnosť im trvá,
b)	občania, ktorí skončili služobný pomer v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Národnom bezpečnostnom úrade alebo služobný pomer ozbrojeného príslušníka finančnej správy a branná povinnosť im trvá,
c)	občania, ktorí skončili dobrovoľnú vojenskú prípravu a branná povinnosť im trvá,
d)	občania povolaní na výkon mimoriadnej služby po jej skončení a branná povinnosť im trvá.

(3)

Zaradenie do záloh ozbrojených síl občanov uvedených

a)	v odseku 2 písm. a), c) a d) sa vykoná v deň nasledujúci po dni, ktorým sa skončil služobný pomer, dobrovoľná vojenská príprava alebo v ktorom boli prepustení z výkonu mimoriadnej služby,
b)	v odseku 2 písm. b) sa vykoná v deň nasledujúci po dni, ktorým sa skončil služobný pomer, ak pred vznikom služobného pomeru neboli zaradení do záloh ozbrojených síl.“

(4)

Registrovaní občania, ktorí boli odvedení a nevykonali mimoriadnu službu, sa po skončení vojny a vojnového stavu zaradia do záloh ozbrojených síl.

(5)

Zo záloh ozbrojených síl sa vyradí občan v deň prijatia do služobného pomeru profesionálneho vojaka.

(6)

Zálohy ozbrojených síl sa členia na

a)	aktívne zálohy, ktoré sa v stave bezpečnosti štátu²⁰ na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh (ďalej len „dohoda o zaradení“) pripravujú na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách a plnia úlohy ozbrojených síl,
b)	ostatné zálohy, ktoré sa v stave bezpečnosti štátu nepripravujú na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách a neplnia úlohy ozbrojených síl.

(7)

Občan zaradený do záloh ozbrojených síl, ktorý v stave bezpečnosti štátu odoprel výkon mimoriadnej služby, je povinný vykonať alternatívnu službu podľa osobitného predpisu.

§ 14

Zaradenie do aktívnych záloh

(1)

Do aktívnych záloh môže byť zaradený vojak v zálohe, ak

a)	spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou, do ktorej má byť zaradený,
b)	dosiahol plánovanú vojenskú hodnosť na výkon funkcie, do ktorej má byť zaradený, alebo vojenskú hodnosť v tom istom hodnostnom zbore najviac o jeden stupeň nižšiu alebo o dva stupne vyššiu, než aká je plánovaná na výkon tejto funkcie,
c)	spĺňa odborné požiadavky na výkon funkcie, do ktorej má byť zaradený, ak sa vyžadujú,
d)	je zdravotne spôsobilý a psychicky spôsobilý,
e)	je bezúhonný,
f)	je spoľahlivý,
g)	má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
h)	je občanom,²¹
i)	nie je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby podľa § 17 ods. 1 alebo ods. 2,
j)	uzatvoril dohodu o zaradení.

(2)

Kvalifikačný predpoklad na výkon funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou spĺňa vojak v zálohe, ak získal

a)	najmenej stredné odborné vzdelanie a bude zaradený do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou vojak 2. stupňa, slobodník a desiatnik,
b)	najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a bude zaradený do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou čatár, rotný, rotmajster, nadrotmajster a štábny nadrotmajster,
c)	vysokoškolské vzdelanie a bude zaradený do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou poručík, nadporučík, kapitán, major, podplukovník a plukovník.

(3)

Odborné požiadavky na výkon funkcie, do ktorej má byť vojak v zálohe zaradený, ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister.

(4)

Vojak v zálohe preukazuje zdravotnú spôsobilosť výpisom zo zdravotnej dokumentácie pred uzatvorením dohody o zaradení. Výpis zo zdravotnej dokumentácie nepredkladá občan, ktorý bezprostredne pred zaradením do aktívnych záloh skončil služobný pomer podľa osobitného predpisu³ a dôvodom skončenia služobného pomeru nebolo rozhodnutie prieskumnej komisie, že je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu.

(5)

Psychická spôsobilosť vojaka v zálohe sa posudzuje psychodiagnostickým vyšetrením. Spôsob posudzovania psychickej spôsobilosti vojaka v zálohe na zaradenie do aktívnych záloh ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(6)

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje vojak v zálohe, ktorý bol právoplatne odsúdený za zločin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov.²² Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne vojak v zálohe vojenskému útvaru údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.²² Údaje podľa tretej vety vojenský útvar bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

(7)

Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje vojak v zálohe, ak je alebo bol liečený zo závislosti od alkoholu, omamných alebo psychotropných látok alebo preukázateľne nadmerne požíva alkohol, omamné alebo psychotropné látky alebo ak je alebo bol liečený z patologického hráčstva. Za spoľahlivého sa nepovažuje ani vojak v zálohe, ktorý je členom alebo sympatizantom skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd alebo sa podieľa na ich podpore alebo propagácii. Spoľahlivosť preukazuje vojak v zálohe čestným vyhlásením.

§ 14a

Zákaz diskriminácie

(1)	Vojenský útvar a veliteľ vojenského útvaru sú povinní zaobchádzať s vojakom v zálohe pri prijímaní do aktívnych záloh a s vojakom v aktívnej zálohe v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom.^22a
(2)	Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo zaradenia do aktívnych záloh musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na ujmu druhého.
(3)	Vojak v zálohe, ktorý sa pri prijímaní do aktívnych záloh domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany na vojenskom útvare alebo na súde. Vojenský útvar je povinný na podnet vojaka v zálohe bezodkladne odpovedať, vykonať nápravu a odstrániť následky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.
(4)	Vojak v aktívnej zálohe, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany u veliteľa vojenského útvaru alebo na súde. Veliteľ vojenského útvaru je povinný na podnet vojaka v aktívnej zálohe bezodkladne odpovedať, vykonať nápravu a odstrániť následky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.

§ 14b

Dohoda o zaradení

(1)

Dohodu o zaradení uzatvára veliteľ vojenského útvaru, pre ktorý bude vojak v aktívnej zálohe pripravovaný, písomne s vojakom v zálohe na dobu dvoch až piatich rokov. Dohodu o zaradení možno uzatvoriť opakovane, najviac však do skončenia brannej povinnosti vojaka v zálohe. Pri zaradení vojaka v aktívnej zálohe veliteľ vojenského útvaru spolupracuje s okresným úradom v sídle kraja.

(2)

Dohoda o zaradení obsahuje

a)	titul, meno a priezvisko vojaka v aktívnej zálohe,
b)	dátum a miesto narodenia vojaka v aktívnej zálohe,
c)	adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu vojaka v aktívnej zálohe,
d)	kontaktné údaje a identifikačné údaje zamestnávateľa a číslo jeho účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky, ak ide o vojaka v aktívnej zálohe, ktorému patrí náhrada mzdy,^22b
e)	číslo účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky vojaka v aktívnej zálohe a jeho daňové identifikačné číslo, ak ide o vojaka v aktívnej zálohe, ktorému patrí náhrada príjmov z podnikania podľa § 14c ods. 2,
f)	názov a sídlo vojenského útvaru, pre ktorý bude vojak v aktívnej zálohe pripravovaný,
g)	názov funkcie, na ktorú bude vojak v aktívnej zálohe pripravovaný,
h)	dobu, na ktorú sa uzatvára,
i)	odmeňovanie,
j)	naturálne náležitosti.

(3)

Veliteľ vojenského útvaru podľa odseku 1 môže dohodu o zaradení vypovedať, ak vojak v aktívnej zálohe

a)	sa opakovane nezúčastní pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl,
b)	opakovane porušuje vojenskú disciplínu,
c)	svojím konaním narušil vážnosť ozbrojených síl alebo ohrozil dôveru v ozbrojené sily.

(4)

Vojak v aktívnej zálohe môže dohodu o zaradení vypovedať aj bez uvedenia dôvodu.

(5)

Výpovedná lehota dohody o zaradení je 30 kalendárnych dní; táto lehota sa počíta od prvého dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bolo doručené písomné oznámenie o zrušení dohody o zaradení.

(6)

Dohoda o zaradení zanikne

a)	uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená,
b)	ak vojak v aktívnej zálohe prestane spĺňať podmienky na zaradenie do aktívnych záloh,
c)	uplynutím výpovednej lehoty,
d)	úmrtím vojaka v aktívnej zálohe alebo vyhlásením za mŕtveho.

§ 14c

Náležitosti vojaka v aktívnej zálohe

(1)

Vojakovi v aktívnej zálohe patrí

a)	motivačný príspevok v sume 600 eur za každý kalendárny rok zotrvania v aktívnych zálohách; príspevok sa nevyplatí, ak vojak v aktívnej zálohe absolvuje menej ako 75 % určenej doby pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl v kalendárnom roku,
b)	pomerná časť hodnostného platu²⁴ patriaceho za čas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl ustanoveného pre vojenskú hodnosť, ktorú dosiahol, a ak vojak v aktívnej zálohe dosiahol vojenskú hodnosť vojak 1. stupňa z hodnostného platu ustanoveného pre vojenskú hodnosť vojak 2. stupňa, bez zvýšenia funkčnej tarify^24a a bez zvýšenia hodnostného platu za čas trvania štátnej služby;^24b pomerná časť hodnostného platu sa nevyplatí za dni neprítomnosti vojaka v aktívnej zálohe počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl,
c)	naturálne náležitosti primerané potrebám pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl ustanovené služobným predpisom, ktorý vydá minister,
d)	náhrada cestovného za cestu z miesta trvalého pobytu do miesta pravidelného cvičenia alebo do miesta nástupu na plnenie úloh ozbrojených síl a späť v cene cestovného lístka 2. triedy verejnej osobnej dopravy na železničnej dráhe alebo v cene cestovného lístka pravidelnej autobusovej dopravy.

(2)

Vojakovi v aktívnej zálohe patrí za čas pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl náhrada príjmov z podnikania^25a v sume pomernej časti priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vojak v aktívnej zálohe začal pravidelné cvičenie alebo plnenie úloh ozbrojených síl, ak nie je zamestnanec. Náhrada príjmov z podnikania sa vojakovi v aktívnej zálohe poskytne aj za čas nevyhnutný na prepravu z miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu do miesta pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl a späť, ak miesto pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl je natoľko vzdialené od trvalého pobytu alebo prechodného pobytu vojaka v aktívnej zálohe, že cesta verejnou dopravou trvá viac ako šesť hodín.

(3)

Vojenský útvar uhrádza

a)	motivačný príspevok podľa odseku 1 písm. a) vojakovi v aktívnej zálohe do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok,
b)	pomernú časť hodnostného platu podľa odseku 1 písm. b) vojakovi v aktívnej zálohe do desiateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po skončení pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl,
c)	cestovné náklady podľa odseku 1 písm. d) vojakovi v aktívnej zálohe pred skončením pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl,
d)	náklady na náhradu príjmov podľa odseku 2 vojakovi v aktívnej zálohe do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po skončení pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl,
e)	náklady na náhradu mzdy a náklady na poistné platené zamestnávateľom podľa osobitných predpisov^25b zamestnávateľovi do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po skončení pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl.

§ 14ca

Povýšenie do vojenskej hodnosti

(1)

Vojak v aktívnej zálohe môže byť povýšený do vojenskej hodnosti o jeden stupeň vyššej, než akú dosiahol, ak

a)	je zaradený na funkciu, na ktorej výkon je táto vojenská hodnosť plánovaná,
b)	spĺňa kvalifikačné predpoklady a odborné požiadavky na výkon funkcie, na ktorú je táto vojenská hodnosť plánovaná a
c)	uplynul jeden rok od jeho zaradenia do aktívnych záloh alebo od jeho povýšenia do vojenskej hodnosti počas zaradenia do aktívnych záloh a absolvoval najmenej 75 % určenej doby pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl v kalendárnom roku.

(2)

Vojaka v aktívnej zálohe, ktorý je zaradený vo vojenskom útvare uvedenom v § 2 ods. 1 písm. g) druhom bode alebo treťom bode v hodnostnom zbore

a)	mužstva a poddôstojníkov, povyšuje veliteľ vojenského útvaru poverený náčelníkom generálneho štábu,
b)	dôstojníkov, povyšuje náčelník generálneho štábu.

(3)

Vojaka v aktívnej zálohe, ktorý je zaradený vo Vojenskej polícii v hodnostnom zbore mužstva a poddôstojníkov alebo hodnostnom zbore dôstojníkov, povyšuje riaditeľ Vojenskej polície.

(4)

Vojak v aktívnej zálohe, ktorý zahynul pri plnení povinností alebo v súvislosti s ním počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl, môže byť povýšený do vojenskej hodnosti in memoriam.

(5)

Podrobnosti o povyšovaní do vojenskej hodnosti vojaka v aktívnej zálohe ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister.

§ 14d

Príprava a použitie aktívnych záloh

(1)	Príprava aktívnych záloh na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách sa vykonáva pravidelným cvičením v rozsahu najviac 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku po prvom uzatvorení dohody o zaradení; v ďalších rokoch a po opakovanom uzatvorení dohody o zaradení sa pravidelné cvičenie vykonáva v rozsahu najviac 15 kalendárnych dní v kalendárnom roku.
(2)	Vojak v aktívnej zálohe v stave bezpečnosti môže byť povolaný na plnenie úloh ozbrojených síl na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky na návrh ministra. Vláda Slovenskej republiky v rozhodnutí určí počty vojakov v aktívnej zálohe a dobu, počas ktorej budú plniť úlohy ozbrojených síl.
(3)	Plnenie úloh ozbrojených síl aktívnymi zálohami je použitie vojaka v aktívnej zálohe pri riešení mimoriadnych udalostí.²⁶
(4)	Na plnenie úloh ozbrojených síl môže byť vojak v aktívnej zálohe povolaný najskôr po vykonaní pravidelného cvičenia po prvom uzatvorení dohody o zaradení.
(5)	Vojak v aktívnej zálohe vykonáva pravidelné cvičenie a plní úlohy ozbrojených síl v rozsahu najviac 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku.
(6)	Ak vojak v aktívnej zálohe v kalendárnom roku plnil úlohy ozbrojených síl, na pravidelné cvičenie sa v tomto kalendárnom roku nepovolá.
(7)	V prípade vyhlásenia núdzového stavu, výnimočného stavu, vojnového stavu alebo vypovedania vojny vojak v aktívnej zálohe pokračuje v pravidelnom cvičení alebo v plnení úloh ozbrojených síl, ak mu nebol nariadený výkon mimoriadnej služby.
(8)	Počty vojakov v aktívnych zálohách a termíny pravidelných cvičení určí ministerstvo na návrh generálneho štábu; termíny oznámi vojenský útvar vojakom v aktívnych zálohách do 31. decembra kalendárneho roka na nasledujúci kalendárny rok.
(9)	Podrobnosti o zaradení vojaka v zálohe do aktívnych záloh, o pravidelnom cvičení a o plnení úloh ozbrojených síl ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister.
(10)	Na činnosti vojaka v aktívnej zálohe vykonávané počas pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,^26a len ak to technické možnosti zbraní, zbraňových systémov, výzbroje a vojenskej techniky umožňujú; ak to technické možnosti neumožňujú, veliteľ vojenského útvaru zabezpečí najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia.

§ 14e

Povolanie aktívnych záloh

(1)	Vojaka v aktívnej zálohe na pravidelné cvičenie povoláva vojenský útvar doručením oznámenia najmenej 15 kalendárnych dní pred termínom nástupu na pravidelné cvičenie.
(2)	Vojaka v aktívnej zálohe povoláva na plnenie úloh ozbrojených síl okresný úrad v sídle kraja na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky oznámením. Okresný úrad v sídle kraja vojakovi v aktívnej zálohe doručí oznámenie najneskôr päť kalendárnych dní pred termínom nástupu na plnenie úloh ozbrojených síl; s písomným súhlasom vojaka v aktívnej zálohe možno túto lehotu skrátiť. Z dôvodu včasného doručenia oznámenia je veliteľ vojenského útvaru povinný oznámiť okresnému úradu v sídle kraja zmenu pobytu vojaka v aktívnej zálohe na základe oznámenia podľa § 14f ods. 1 písm. a) a b). Ak vojak v aktívnej zálohe má byť povolaný na plnenie úloh ozbrojených síl počas pravidelného cvičenia, veliteľ vojenského útvaru mu môže nariadiť plnenie úloh ozbrojených síl.
(3)	Miesto a čas nástupu vojaka v aktívnej zálohe na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl sa určí v oznámení podľa odsekov 1 a 2.

§ 14f

Základné povinnosti vojaka v aktívnej zálohe

(1)

Vojak v aktívnej zálohe počas trvania dohody o zaradení je povinný

a)	oznámiť veliteľovi vojenského útvaru zmenu v údajoch podľa § 14b ods. 2 písm. c) až e),
b)	oznámiť veliteľovi vojenského útvaru miesto, kde sa bude zdržiavať viac ako 14 kalendárnych dní, ak to nie je miesto jeho trvalého pobytu alebo miesto jeho prechodného pobytu,
c)	oznámiť veliteľovi vojenského útvaru zmenu zdravotného stavu, ktorá znemožňuje jeho zaradenie do aktívnych záloh alebo jeho účasť na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl,
d)	oznámiť veliteľovi vojenského útvaru zmenu, ak prestal spĺňať podmienky na zaradenie do aktívnych záloh podľa § 14 ods. 1 písm. e), f) alebo písm. h),
e)	oznámiť veliteľovi vojenského útvaru oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby podľa § 17 ods. 2 písm. a), b), d) až g),
f)	dostaviť sa v určený deň a hodinu na miesto určené v oznámení o povolaní na pravidelné cvičenie alebo v oznámení o povolaní na plnenie úloh ozbrojených síl; ak sa nemôže dostaviť na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, je povinný bezodkladne oznámiť dôvod, ktorý mu v tom bráni, a tento dôvod preukázať potvrdením lekára alebo rozhodnutím štátneho orgánu.

(2)

Vojak v aktívnej zálohe počas pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl je povinný

a)	dodržiavať vojenskú disciplínu, zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť ozbrojených síl alebo ohroziť dôveru v ozbrojené sily,
b)	dodržiavať predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,
c)	podrobiť sa na vojenskom útvare vstupnej lekárskej prehliadke a výstupnej lekárskej prehliadke.

(3)

Vojak v aktívnej zálohe počas pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl podlieha disciplinárnej právomoci veliteľa vojenského útvaru. O uložení disciplinárneho opatrenia a o udelení disciplinárnej odmeny rozhoduje veliteľ vojenského útvaru disciplinárnym rozkazom.

(4)

Disciplinárne opatrenie možno uložiť, ak sa preukázalo, že vojak v aktívnej zálohe disciplinárne previnenie spáchal, a na nápravu a obnovenie vojenskej disciplíny za menej závažné konanie nepostačuje prerokovanie disciplinárneho previnenia. Za disciplinárne previnenie možno vojakovi v aktívnej zálohe uložiť disciplinárne opatrenie, ktorým je písomné pokarhanie.

(5)

Na vojenskú disciplínu, rozkazné konanie a disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.^26b

§ 14fa

Neprítomnosť vojaka v aktívnej zálohe

(1)

Veliteľ vojenského útvaru ospravedlní neprítomnosť vojaka v aktívnej zálohe počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl z dôvodu

jeho dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz; neschopnosť pre chorobu alebo úraz preukazuje vojak v aktívnej zálohe veliteľovi vojenského útvaru predložením potvrdenia dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenom na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, a ak je dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe vystaveným potvrdením o vytvorení elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti^26ba alebo

inej prekážky; existenciu prekážky preukazuje vojak v aktívnej zálohe veliteľovi vojenského útvaru predložením potvrdenia lekára alebo rozhodnutia štátneho orgánu.

(2)

Veliteľ vojenského útvaru môže ospravedlniť neprítomnosť vojaka v aktívnej zálohe počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl aj z iných naliehavých osobných alebo rodinných dôvodov.

§ 14fb

Skončenie pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl

(1)

Pravidelné cvičenie a plnenie úloh ozbrojených síl sa skončí uplynutím určenej doby.

(2)

Veliteľ vojenského útvaru rozhodne o skončení pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl vojakom v aktívnej zálohe ešte pred uplynutím určenej doby, ak

a)	ospravedlnená neprítomnosť vojaka v aktívnej zálohe počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl presiahla 25 % určenej doby pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl alebo
b)	neospravedlnená neprítomnosť vojaka v aktívnej zálohe počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl trvala aspoň osem hodín.

§ 14g

Náhrada škody

(1)	Vojak v aktívnej zálohe zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností počas pravidelného cvičenia alebo počas plnenia úloh ozbrojených síl alebo v priamej súvislosti s týmto cvičením alebo plnením úloh.
(2)	Ak bola škoda podľa odseku 1 spôsobená aj porušením povinnosti zo strany štátu, vojak v aktívnej zálohe znáša škodu pomerne.
(3)	Štát zodpovedá za škodu spôsobenú vojakovi v aktívnej zálohe a za škodu, ktorú vojak v aktívnej zálohe spôsobil tretím osobám počas pravidelného cvičenia alebo počas plnenia úloh ozbrojených síl alebo v priamej súvislosti s týmto cvičením alebo plnením úloh.
(4)	Štát zodpovedá za škodu spôsobenú osobou alebo osobe, ktorá poskytla pomoc vojakovi v aktívnej zálohe počas pravidelného cvičenia alebo počas plnenia úloh ozbrojených síl alebo v priamej súvislosti s týmto cvičením alebo plnením úloh na žiadosť vojaka v aktívnej zálohe alebo s jeho vedomím; tejto zodpovednosti sa môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že osoba škodu spôsobila úmyselne.
(5)	Náhradu škody podľa odsekov 1 až 4 poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo.
(6)	Na náhradu škody sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.^26c

§ 14h

Jednorazové odškodnenie pozostalých

(1)	Ak vojak v aktívnej zálohe následkom úrazu alebo choroby v súvislosti s pravidelným cvičením alebo plnením úloh ozbrojených síl zomrel, môže minister poskytnúť jednorazové odškodnenie pozostalých až do výšky desaťnásobku hodnostného platu podľa § 14c ods. 1 písm. b).
(2)	Jednorazové odškodnenie pozostalých sa poskytuje manželovi a dieťaťu zomretého vojaka v aktívnej zálohe. Jednorazové odškodnenie pozostalých sa poskytuje pozostalým rovnakým dielom, pričom úhrn takto vyplatených súm pozostalým nesmie presiahnuť 2,5 násobok sumy podľa odseku 1.
(3)	Ak niet pozostalého manžela ani dieťaťa, poskytuje sa za podmienok a vo výške uvedenej v odseku 2 jednorazové odškodnenie pozostalým rodičom zomretého vojaka v aktívnej zálohe.

§ 14i

Evidencia vojakov v aktívnych zálohách

(1)

Evidenciu vojakov v aktívnych zálohách vedie vojenský útvar, pre ktorý je vojak v aktívnej zálohe pripravovaný.

(2)

Evidencia podľa odseku 1 obsahuje údaje uvedené v § 21 ods. 5 písm. a) až d), h) až p) a s).

(3)

Na zabezpečenie evidencie podľa odseku 1 vojenský útvar vedie

a)	osobný spis vojaka v aktívnej zálohe,
b)	osobnú kartu vojaka v aktívnej zálohe.

(4)

Osobný spis obsahuje

a)	žiadosť o zaradenie do aktívnych záloh,
b)	písomnosti podľa § 14 ods. 2 až 7,
c)	dohodu o zaradení,
d)	písomnosti, ktoré súvisia s pravidelným cvičením a plnením úloh ozbrojených síl.

(5)

Po skončení dohody o zaradení vojenský útvar zašle

a)	osobný spis vojaka v aktívnej zálohe vojenskému archívu,
b)	osobnú kartu vojaka v aktívnej zálohe do 30 dní od skončenia dohody o zaradení okresnému úradu v sídle kraja.

§ 15

Povolanie na výkon mimoriadnej služby

(1)

Občana, ktorému vznikla branná povinnosť, povolá okresný úrad v sídle kraja na výkon mimoriadnej služby povolávacím rozkazom na výkon mimoriadnej služby; ak mu nebol povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby doručený, je povinný dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby na miesto a v lehote určenej v mobilizačnom oznámení alebo v mobilizačnej výzve.²⁷

(2)

Povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby podľa odseku 1 sa doručuje do vlastných rúk prostredníctvom pošty, obce alebo okresného úradu v sídle kraja.

(3)

Občan je povinný dostaviť sa na miesto nástupu v termíne určenom v povolávacom rozkaze na výkon mimoriadnej služby.

(4)

Občan oslobodený od výkonu mimoriadnej služby podľa § 17 ods. 2 písm. c), ktorému bol doručený povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby, oznámi jeho doručenie svojmu zamestnávateľovi; zamestnávateľ oznámi oslobodenie občana od výkonu mimoriadnej služby okresnému úradu v sídle kraja prostredníctvom ministerstva a povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby, ktorý občan prevzal, zašle zamestnávateľ ministerstvu.

(5)

Občan je povinný okresnému úradu v sídle kraja bezodkladne oznámiť dôvod, ktorý mu bráni dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby, a tieto dôvody preukázať originálom dokladu alebo jeho úradne overenou kópiou.

(6)

Dôvody, ktoré občanovi bránia dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby, sú:

a)	dočasná pracovná neschopnosť, pri ktorej zdravotný stav alebo liečebný režim podľa písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára neumožňuje občanovi dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby,
b)	okolnosti, z ktorých vyplýva, že sa stal jediným živiteľom aspoň jedného rodinného príslušníka odkázaného na neho výživou, ktorého nemožno zabezpečiť dávkami sociálnej pomoci,
c)	občana postihli následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny,
d)	občan sa pripravuje na budúce povolanie alebo študuje na vysokej škole počas vyhlásenia výnimočného stavu²⁸ alebo núdzového stavu,²⁹
e)	občan bol vzatý do väzby alebo má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody.

(7)

Občanovi, ktorý nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby z dôvodov podľa odseku 5, okresný úrad v sídle kraja rozhodnutím odloží nástup na výkon mimoriadnej služby a povolá občana na výkon mimoriadnej služby po zániku dôvodov, pre ktoré nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby. Proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja o odložení nástupu na výkon mimoriadnej služby nemožno podať odvolanie; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.

(8)

Občan je povinný okresnému úradu v sídle kraja bezodkladne oznámiť zánik dôvodu, pre ktorý nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby.

(9)

Ak občan odoprel prevzatie povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby, považuje sa povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby za doručený v deň, keď odoprel jeho prevzatie.

(10)

Ak sa občan nedostaví na výkon mimoriadnej služby, neoznámil dôvod, pre ktorý sa nemôže dostaviť na výkon mimoriadnej služby podľa odsekov 3 a 5, a povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby mu bol riadne doručený, okresný úrad v sídle kraja môže požiadať príslušný útvar Policajného zboru o predvedenie občana na výkon mimoriadnej služby. O možnosti predvedenia upovedomí okresný úrad v sídle kraja občana písomne v povolávacom rozkaze na výkon mimoriadnej služby.

(11)

Na občana podľa odseku 4 sa nevzťahuje odsek 10 a povinnosť plniť úlohy vyplývajúce z mobilizačného oznámenia alebo mobilizačnej výzvy.

(12)

Proti povolávaciemu rozkazu na výkon mimoriadnej služby sa nemožno odvolať. Povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby nemožno preskúmať súdom.

(13)

Povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby oprávňuje občana na bezplatnú prepravu mestskou a miestnou hromadnou dopravou a na bezplatnú prepravu verejnou autobusovou dopravou a verejnou osobnou dopravou na dráhe z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze na výkon mimoriadnej služby a späť.

(14)

Vzor povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby je uvedený v prílohe č. 2.

(15)

Mimoriadna služba sa začína prezentáciou občana v deň jeho nástupu do určeného vojenského útvaru. Pri nástupe je občan povinný preukázať svoju totožnosť.

(16)

Pri prezentácii podľa odseku 15 sa vykonáva overenie totožnosti občana, odobratie povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby, lekárska prehliadka, pri ktorej sa vykonáva odobratie biologickej vzorky, ak mu nebola odobratá počas služobného pomeru profesionálneho vojaka.^29a Pri prezentácii sa občanovi oznámi jeho zaradenie do funkcie v určenom vojenskom útvare. Prezentáciou sa občan stáva vojakom mimoriadnej služby.

(17)

Po prezentácii sa vojakovi mimoriadnej služby odoberú odtlačky prstov, ak mu neboli odobraté počas služobného pomeru profesionálneho vojaka.^29a

§ 15a

Vojenské hodnosti

(1)

Vojakovi mimoriadnej služby patrí vojenská hodnosť.^29b Vojenskou hodnosťou sa vyjadruje pripravenosť vojaka mimoriadnej služby na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený.

(2)

Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 2 ods. 1 písm. e) prvom bode patrí vojenská hodnosť, ktorú dosiahol ku dňu nariadenia výkonu mimoriadnej služby.

(3)

Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 2 ods. 1 písm. e) druhom bode a treťom bode patrí vojenská hodnosť, ktorú dosiahol ku dňu zaradenia do záloh alebo do ktorej bol po zaradení do záloh vymenovaný alebo povýšený podľa tohto zákona alebo podľa predpisu upravujúceho vojnových veteránov.^29c

(4)

Vojaka mimoriadnej služby bez vojenskej hodnosti po prezentácii vo vojenskom útvare veliteľ ^29d vymenuje do vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa a zaradí ho do základného výcviku.

(5)

Vojaka mimoriadnej služby vo vojenskej hodnosti vojaka 1. stupňa po prezentácii vo vojenskom útvare veliteľ zaradí do základného výcviku.

(6)

Vojaka mimoriadnej služby uvedeného v odsekoch 4 a 5 po vykonaní základného výcviku veliteľ povýši do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa.

(7)

Vojaka mimoriadnej služby uvedeného v odseku 6 po vykonaní odbornej prípravy veliteľ

a)	ponechá vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa alebo povýši do vojenskej hodnosti slobodník, ak je pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva a poddôstojníkov,
b)	vymenuje do vojenskej hodnosti poručík, ak je pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov.

§ 15b

Mimoriadne vymenovanie a mimoriadne povýšenie

(1)

Vojak mimoriadnej služby môže byť mimoriadne vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšený do vojenskej hodnosti o jeden stupeň vyššej, než akú dosiahol, ak významnou mierou prispel k plneniu služobných povinností alebo ak vykonal záslužný čin.

(2)

Vojaka mimoriadnej služby, ktorý vykonáva mimoriadnu službu vo vojenskom útvare uvedenom v § 2 ods. 1 písm. g) druhom bode alebo treťom bode v hodnostnom zbore

mužstva a poddôstojníkov povyšuje veliteľ vojenského útvaru, v ktorom vykonáva mimoriadnu službu,

dôstojníkov do vojenskej hodnosti

1.	poručík až kapitán vymenúva alebo povyšuje veliteľ vojenského útvaru poverený náčelníkom generálneho štábu,
2.	major až plukovník povyšuje náčelník generálneho štábu,
3.	brigádny generál až generál vymenúva alebo povyšuje prezident Slovenskej republiky.

(3)

Vojaka mimoriadnej služby, ktorý vykonáva mimoriadnu službu vo vojenskom útvare uvedenom v § 2 ods. 1 písm. g) prvom bode alebo štvrtom bode v hodnostnom zbore

mužstva a poddôstojníkov, povyšuje veliteľ vojenského útvaru, v ktorom vykonáva mimoriadnu službu,

dôstojníkov do vojenskej hodnosti

1.	poručík až plukovník, vymenúva alebo povyšuje veliteľ vojenského útvaru poverený ministrom,
2.	brigádny generál až generál, vymenúva alebo povyšuje prezident Slovenskej republiky.

(4)

Vojaka mimoriadnej služby, ktorý vykonáva mimoriadnu službu vo vojenskom útvare uvedenom v § 2 ods. 1 písm. g) piatom bode v hodnostnom zbore

mužstva a poddôstojníkov, povyšuje veliteľ vojenského útvaru, v ktorom vykonáva mimoriadnu službu,

dôstojníkov do vojenskej hodnosti

1.	poručík až plukovník, vymenúva alebo povyšuje veliteľ vojenského útvaru poverený prezidentom Slovenskej republiky,
2.	brigádny generál až generál, vymenúva alebo povyšuje prezident Slovenskej republiky.

(5)

Vojak mimoriadnej služby, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností alebo v súvislosti s ním, môže byť mimoriadne vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšený do vojenskej hodnosti in memoriam.

§ 15c

Ustanovenie do funkcie

(1)

Vojak mimoriadnej služby uvedený v § 2 ods. 1 písm. e) prvom bode vykonáva mimoriadnu službu vo funkcii, v ktorej vykonával štátnu službu profesionálneho vojaka,³ vo vojenskom útvare podľa plánovaného určenia.

(2)

Vojak mimoriadnej služby uvedený v § 2 ods. 1 písm. e) druhom bode sa ustanoví do funkcie podľa plánovaného určenia; ak vykonáva pravidelné cvičenie v inom vojenskom útvare, veliteľ tohto vojenského útvaru ho vyšle do určeného vojenského útvaru, ktorého veliteľ ho ustanoví do funkcie podľa plánovaného určenia.

(3)

Vojaka mimoriadnej služby uvedeného v § 2 ods. 1 písm. e) treťom bode vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa a vo vyššej vojenskej hodnosti po vykonanej prezentácii v určenom vojenskom útvare veliteľ

a)	ustanoví do funkcie podľa získanej odbornosti a dosiahnutej vojenskej hodnosti,^29b ak úroveň jeho odbornej pripravenosti je v súlade s ustanovenými kritériami, alebo
b)	vyšle do určeného vojenského útvaru na absolvovanie odbornej prípravy na získanie odbornosti na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený, ak úroveň jeho odbornej pripravenosti nie je v súlade s ustanovenými kritériami.

(4)

Ak si to dôležitý záujem výkonu služby vyžaduje, možno vojaka mimoriadnej služby ustanoviť v tom istom hodnostnom zbore^29b do funkcie, na ktorú sa vyžaduje vojenská hodnosť najviac o dva stupne nižšia alebo o jeden stupeň vyššia, než akú dosiahol.

(5)

Vojaka mimoriadnej služby uvedeného v § 2 ods. 1 písm. e) štvrtom bode a piatom bode po vykonaní základného výcviku veliteľ vojenského útvaru vyšle do určeného vojenského útvaru na absolvovanie odbornej prípravy na získanie odbornosti a na výkon funkcie, na ktorú má byť pripravovaný.

(6)

Ak si to situácia v ozbrojených silách vyžaduje, na ustanovenie vojaka mimoriadnej služby do funkcie sa odseky 1 až 4 nepoužijú.

§ 15d

Evidencia vojakov mimoriadnej služby

(1)

Evidenciu vojakov mimoriadnej služby vedie vojenský útvar, v ktorom vojak mimoriadnej služby túto službu vykonáva.

(2)

Evidencia podľa odseku 1 súvisiaca s výkonom mimoriadnej služby obsahuje údaje uvedené v § 21 ods. 5.

(3)

Na zabezpečenie evidencie podľa odseku 1 vojenský útvar vedie

a)	osobný spis vojaka mimoriadnej služby uvedeného v § 2 ods. 1 písm. e) prvom bode,
b)	osobnú kartu vojaka mimoriadnej služby uvedeného v § 2 ods. 1 písm. e) druhom až piatom bode.

(4)

Po prepustení z výkonu mimoriadnej služby uloží osobný spis vojaka mimoriadnej služby podľa odseku 3 písm. a) vo svojej evidencii vojenský útvar, v ktorom profesionálny vojak vykonáva štátnu službu; po skončení štátnej služby profesionálneho vojaka zašle vojenský útvar jeho osobný spis do vojenského archívu.

(5)

Po prepustení z výkonu mimoriadnej služby vojenský útvar osobnú kartu vojaka mimoriadnej služby podľa odseku 3 písm. b) zašle do 30 dní od prepustenia z výkonu mimoriadnej služby okresnému úradu v sídle kraja.

(6)

Uchovávanie údajov podľa odseku 2 o vojakoch mimoriadnej služby uvedených v § 2 ods.1 písm. e) druhom až piatom bode v období krízovej situácie zabezpečuje okresný úrad v sídle kraja.

§ 15e

Vojenské medaily a vojenské odznaky

Za ocenenie výkonu mimoriadnej služby možno udeliť vojakovi mimoriadnej služby vojenskú medailu alebo vojenský odznak. Vojenskú medailu alebo vojenský odznak možno udeliť aj in memoriam.

§ 15f

Dovolenka a mimoriadna dovolenka počas výkonu mimoriadnej služby

(1)	Vojak mimoriadnej služby má v čase vojny alebo vojnového stavu nárok na dovolenku v trvaní najviac 18 kalendárnych dní za kalendárny rok, najskôr však po uplynutí 90 kalendárnych dní od nástupu na výkon mimoriadnej služby.
(2)	Vojakovi mimoriadnej služby môže veliteľ vojenského útvaru v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu udeliť mimoriadnu dovolenku v trvaní najviac troch kalendárnych dní, ak mu zomrela blízka osoba^29e alebo ak ho postihnú následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny.
(3)	Ak si to plnenie úloh v období krízovej situácie vyžaduje, možno vojaka mimoriadnej služby z dovolenky odvolať.
(4)	Vojakovi mimoriadnej služby patrí počas dovolenky a mimoriadnej dovolenky hodnostný plat.
(5)	Vojakovi mimoriadnej služby patrí po prepustení alebo skončení výkonu mimoriadnej služby náhrada za nevyčerpanú dovolenku v sume hodnostného platu. Pri výpočte náhrady za nevyčerpanú dovolenku sa postupuje rovnakým spôsobom ako pri výpočte pomernej časti hodnostného platu a príplatku ustanovenom v § 15p ods. 7.

§ 15g

Zdravotná starostlivosť

(1)	Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vojakovi mimoriadnej služby sa vzťahujú predpisy upravujúce zdravotnú starostlivosť,^29f ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)	Vojakovi mimoriadnej služby sa bezplatne poskytuje potrebná zdravotná starostlivosť vo vojenských zdravotníckych zariadeniach. Na základe odporúčania služobného lekára alebo ošetrujúceho lekára možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť aj v iných zdravotníckych zariadeniach alebo v lôžkovej časti obväziska vojenského útvaru.
(3)	Zdravotná starostlivosť sa poskytuje vojakovi mimoriadnej služby na základe rozhodnutia veliteľa, alebo ak si to povaha zranenia alebo ochorenia bezprostredne vyžaduje.

§ 15h

Naturálne náležitosti vojaka mimoriadnej služby

(1)

Vojak mimoriadnej služby má počas výkonu mimoriadnej služby nárok na naturálne náležitosti, ktorými sú

a)	proviantné náležitosti,
b)	výstrojové náležitosti,
c)	prepravné náležitosti,
d)	ubytovanie.

(2)

Proviantné náležitosti sa poskytujú vojakovi mimoriadnej služby formou naturálneho stravovania počas výkonu mimoriadnej služby. Naturálne stravovanie je bezplatné zabezpečenie výživy.

(3)

Výstrojové náležitosti sú vojenská rovnošata vrátane vojenských výstrojových súčiastok a služby bezplatne poskytované vojakovi mimoriadnej služby; službami sa rozumie najmä pranie, chemické čistenie, oprava, úprava a údržba vojenskej rovnošaty a vojenských výstrojových súčiastok vojaka mimoriadnej služby, ako aj vytvorenie podmienok na zabezpečenie osobnej hygieny.

(4)

Prepravné náležitosti sa poskytujú vojakovi mimoriadnej služby formou bezplatnej prepravy z miesta výkonu mimoriadnej služby

a)	pri premiestnení do iného miesta výkonu mimoriadnej služby,
b)	pri vyslaní do určeného vojenského útvaru a späť,
c)	do nemocnice, polikliniky alebo do iného zdravotníckeho zariadenia a späť,
d)	na dovolenku, mimoriadnu dovolenku a späť,
e)	na služobnú cestu a späť.

(5)

Ubytovanie sa vojakovi mimoriadnej služby poskytuje bezplatne.

(6)

Nárok na naturálne náležitosti vzniká vojakovi mimoriadnej služby odo dňa nástupu na výkon mimoriadnej služby. Nárok na naturálne náležitosti zaniká odo dňa prepustenia z výkonu mimoriadnej služby alebo odo dňa skončenia výkonu mimoriadnej služby.

§ 15i

Služobná disciplína

Na služobnú disciplínu vojaka mimoriadnej služby pri výkone mimoriadnej služby sa primerane použijú ustanovenia o služobnej disciplíne, disciplinárnej právomoci, disciplinárnej zodpovednosti, disciplinárnom previnení, disciplinárnom opatrení, ukladaní disciplinárnych opatrení, zahladení disciplinárnych opatrení a disciplinárnych odmenách obsiahnuté v osobitnom predpise^29g upravujúcom štátnu službu profesionálnych vojakov.

§ 15j

Plat vojaka mimoriadnej služby

Plat vojaka mimoriadnej služby je

a)	hodnostný plat,
b)	príplatok za výkon mimoriadnej služby.

§ 15k

Hodnostný plat

(1)	Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 2 ods. 1 písm. e) prvom bode patrí počas výkonu mimoriadnej služby hodnostný plat vrátane zvýšenia hodnostného platu za čas trvania štátnej služby,^29ga ktorý by mu ako profesionálnemu vojakovi patril, ak by mu nebol nariadený výkon mimoriadnej služby.
(2)	Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 2 ods. 1 písm. e) prvom bode, ktorého čas trvania štátnej služby na účely zvýšenia hodnostného platu^29gb bol kratší ako osem rokov, patrí počas výkonu mimoriadnej služby hodnostný plat, ktorý by mu ako profesionálnemu vojakovi patril, ak by mu nebol nariadený výkon mimoriadnej služby, zvýšený o 1 % za každý rok času trvania štátnej služby na účely zvýšenia hodnostného platu chýbajúci do ôsmeho roku času trvania štátnej služby na účely zvýšenia hodnostného platu.
(3)	Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 2 ods. 1 písm. e) druhom až štvrtom bode patrí počas výkonu mimoriadnej služby hodnostný plat, ktorý je ustanovený pre profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti, ktorú dosiahol, bez zvýšenia funkčnej tarify a bez zvýšenia hodnostného platu za čas trvania štátnej služby, zvýšený o 8 % .
(4)	Vojakovi mimoriadnej služby ustanovenému do hodnosti vojaka 1. stupňa patrí hodnostný plat, ktorý je ustanovený pre profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, bez zvýšenia funkčnej tarify a bez zvýšenia hodnostného platu za čas trvania štátnej služby, zvýšený o 8 %.
(5)	Vojakovi mimoriadnej služby patrí hodnostný plat za výkon mimoriadnej služby odo dňa nariadenia výkonu mimoriadnej služby alebo odo dňa prezentácie vo vojenskom útvare.

§ 15l

Príplatok za výkon mimoriadnej služby

(1)

Vojakovi mimoriadnej služby, ktorý plní úlohy spojené s vysokou mierou ohrozenia zdravia alebo života alebo s inými závažnými rizikami, alebo mimoriadnou psychickou záťažou, možno v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie alebo miesta výkonu mimoriadnej služby poskytnúť príplatok za výkon mimoriadnej služby (ďalej len „príplatok“) až do sumy hodnostného platu, ktorý je ustanovený pre profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti kapitán, bez zvýšenia funkčnej tarify a bez zvýšenia hodnostného platu za čas trvania štátnej služby. Príplatok sa poskytuje mesačne spolu s hodnostným platom.

(2)

Príplatok podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na celé euro nahor.

§ 15m

Plat počas zajatia a plat počas vyhlásenia za nezvestného

Vojakovi mimoriadnej služby patrí počas zajatia alebo počas vyhlásenia za nezvestného hodnostný plat najdlhšie do 30 dní odo dňa skončenia krízovej situácie.

§ 15n

Plat počas väzby

(1)

Vojakovi mimoriadnej služby nepatrí plat odo dňa vzatia do väzby, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Vojakovi mimoriadnej služby patrí plat odo dňa vzatia do väzby, ak súd rozhodne o jeho oslobodení spod obžaloby alebo ak dôjde k zastaveniu jeho trestného stíhania okrem prípadov, ak trestné stíhanie je

a)	podmienečne zastavené,
b)	skončené právoplatným odsudzujúcim rozsudkom,
c)	zastavené preto, že vojak mimoriadnej služby nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný,
d)	skončené zmierom,
e)	premlčané.

(3)

Vojakovi mimoriadnej služby v prípadoch uvedených v odseku 2 patrí plat v sume, v ktorej mu patril pred vzatím do väzby.

§ 15o

Vojakovi mimoriadnej služby nepatrí plat počas svojvoľného vzdialenia sa z miesta výkonu mimoriadnej služby.

§ 15p

Spoločné ustanovenia k odmeňovaniu

(1)	Plat sa vypláca v eurách v mieste výkonu mimoriadnej služby.
(2)	Plat je splatný pozadu za mesačné obdobie, najneskôr do desiateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
(3)	Plat splatný v priebehu dovolenky alebo mimoriadnej dovolenky sa na žiadosť vojaka mimoriadnej služby vyplatí najskôr dva dni pred nastúpením dovolenky alebo mimoriadnej dovolenky.
(4)	Pri prepustení z výkonu mimoriadnej služby sa vyplatí plat splatný za mesačné obdobie v deň prepustenia z výkonu mimoriadnej služby, ak sa veliteľ vojenského útvaru s vojakom mimoriadnej služby nedohodne inak.
(5)	Pri výkone mimoriadnej služby, ktorá trvá kratšie ako jeden mesiac, patrí vojakovi mimoriadnej služby pomerná časť hodnostného platu a príplatku. Pomerná časť hodnostného platu a príplatku sa vypočíta tak, že súčet mesačného hodnostného platu a príplatku sa vydelí počtom kalendárnych dní príslušného mesiaca a vynásobí sa počtom kalendárnych dní, počas ktorých vojak mimoriadnej služby túto službu vykonával.
(6)	Na písomnú žiadosť vojaka mimoriadnej služby je vojenský útvar povinný pri výplate platu alebo iných peňažných plnení v jeho prospech poukázať ním určenú sumu na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike. Ak o to vojak mimoriadnej služby požiada, vojenský útvar je povinný ním určené časti platu alebo iných peňažných plnení poukazovať aj na viac účtov, ktoré si vojak mimoriadnej služby určil.
(7)	Pri vyúčtovaní platu je vojenský útvar povinný vydať vojakovi mimoriadnej služby písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách platu a o vykonaných zrážkach.
(8)	Vojak mimoriadnej služby môže na prevzatie platu písomne splnomocniť inú osobu.
(9)	Vojakovi mimoriadnej služby, ktorý je v zajatí alebo ktorý je vyhlásený za nezvestného, sa plat patriaci počas zajatia alebo počas vyhlásenia za nezvestného poukazuje na účet okresného úradu v sídle kraja.
(10)	Ak pominú dôvody podľa odseku 9, okresný úrad v sídle kraja vyplatí vojakovi mimoriadnej služby časť platu, na ktorú mu vznikol nárok počas zajatia alebo počas vyhlásenia za nezvestného.
(11)	Peňažné nároky vojaka mimoriadnej služby jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho platu prechádzajú nároky vyplývajúce z výkonu mimoriadnej služby postupne priamo na jeho manžela, manželku, deti a rodičov. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.
(12)	Peňažné nároky vojenského útvaru zanikajú smrťou vojaka mimoriadnej služby s výnimkou nárokov, o ktorých sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré vojak mimoriadnej služby pred svojou smrťou písomne uznal čo do dôvodu aj sumy.

§ 15r

Zrážky z platu a poradie zrážok

(1)

Z platu zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie, poistného na zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré je povinný platiť vojak mimoriadnej služby, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.

(2)

Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť z platu len

a)	preddavok na plat, ktorý je vojak mimoriadnej služby povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tohto platu,
b)	sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo orgánom štátnej správy,
c)	peňažné tresty uložené vojakovi mimoriadnej služby vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov.

§ 16

Prepustenie z výkonu mimoriadnej služby

(1)

Z výkonu mimoriadnej služby možno na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky prepustiť vojakov mimoriadnej služby jednotlivo alebo hromadne najneskôr do 30 dní po zániku dôvodu, pre ktorý boli povolaní na jej výkon, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Z výkonu mimoriadnej služby možno v čase vojny alebo vojnového stavu na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky prepustiť vojakov mimoriadnej služby uvedených v odseku 1 a súčasne na jej výkon povolať ďalších občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, ak si to trvanie vojny alebo vojnového stavu vyžaduje.

(3)

Z výkonu mimoriadnej služby možno prepustiť vojaka mimoriadnej služby uvedeného v odseku 1 aj na základe rozhodnutia veliteľa vojenského útvaru, ak

a)	sa stane zo zdravotných dôvodov nespôsobilým vykonať mimoriadnu službu,
b)	sa stane jediným živiteľom rodinného príslušníka odkázaného na neho výživou a tohto rodinného príslušníka nemožno zabezpečiť dávkami sociálnej pomoci,
c)	ho postihnú následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny, alebo
d)	občan bol vzatý do väzby alebo má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody.

(4)

Z výkonu mimoriadnej služby možno prepustiť aj tehotnú vojačku, ktorá bola na jej výkon povolaná, ak podľa lekárskeho posudku výkon mimoriadnej služby ohrozuje jej tehotenstvo.

(5)

Pred prepustením z výkonu mimoriadnej služby je vojak mimoriadnej služby povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke.

(6)

Proti rozhodnutiu o prepustení z výkonu mimoriadnej služby podľa odseku 3 sa nemožno odvolať; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.

(7)

Vojak mimoriadnej služby, ktorý je po skončení krízovej situácie v zajatí alebo vyhlásený za nezvestného, považuje sa za prepusteného z výkonu mimoriadnej služby odo dňa skončenia krízovej situácie.

§ 16a

Vojak mimoriadnej služby uvedený v § 2 ods. 1 písm. e) prvom bode po prepustení z výkonu mimoriadnej služby pokračuje vo výkone štátnej služby profesionálneho vojaka.³

§ 16b

Výkon mimoriadnej služby vojaka mimoriadnej služby sa skončí dňom uvedeným v úmrtnom liste vojaka mimoriadnej služby alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol vojak mimoriadnej služby vyhlásený za mŕtveho podľa Občianskeho zákonníka.

§ 17

Oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby

(1)

Občan, ktorému vznikla branná povinnosť, je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby počas výkonu funkcie

a)	prezidenta Slovenskej republiky,
b)	člena vlády Slovenskej republiky a vedúceho ústredného orgánu štátnej správy,
c)	poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,
d)	poslanca Európskeho parlamentu,
e)	verejného ochrancu práv,
f)	komisára pre deti,
g)	komisára pre osoby so zdravotným postihnutím,
h)	sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,
i)	člena Súdnej rady Slovenskej republiky,
j)	generálneho prokurátora Slovenskej republiky,
k)	predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
l)	guvernéra a viceguvernéra Národnej banky Slovenska,
m)	prednostu obvodného úradu,
n)	predsedu vyššieho územného celku,
o)	primátora mesta a starostu obce alebo mestskej časti.

(2)

Občan, ktorému vznikla branná povinnosť, je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby počas trvania služobného pomeru

a)	v Policajnom zbore,
b)	v Zbore väzenskej a justičnej stráže,
c)	v Slovenskej informačnej službe,
d)	v Hasičskom a záchrannom zbore,
e)	v Horskej záchrannej službe,
f)	v Národnom bezpečnostnom úrade,
g)	ozbrojeného príslušníka finančnej správy.

(3)

Od povinnosti vykonať mimoriadnu službu sú oslobodení občania, ktorým vznikla branná povinnosť a neboli zaradení do aktívnych záloh, ak je v dôležitom záujme bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky vykonávanie ich občianskeho zamestnania.

(4)

Za dôležitý záujem bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky podľa odseku 3 sa považuje zabezpečenie nevyhnutnej činnosti

a)	ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva a Úradu vlády Slovenskej republiky,
b)	orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou,
c)	orgánov miestnej štátnej správy,
d)	orgánov obcí a vyšších územných celkov,
e)	právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva alebo hospodárskej mobilizácie.

(5)

Zamestnávateľ uvedený v odseku 2 okrem zamestnávateľa podľa odseku 2 písm. c) je povinný oznámiť okresnému úradu v sídle kraja vznik a skončenie služobného pomeru svojich zamestnancov do 30 dní od vzniku a skončenia služobného pomeru; oznámenie obsahuje

meno, priezvisko a akademický titul,

rodné číslo,

adresu trvalého pobytu,

dátum vzniku a zániku služobného pomeru,

pri zániku služobného pomeru aj údaje

1.	o dosiahnutej hodnosti,
2.	o dĺžke trvania služobného pomeru,
3.	o dôvode skončenia služobného pomeru,
4.	o najvyššom dosiahnutom vzdelaní,
5.	o služobnom zaradení pred zánikom služobného pomeru.

(6)

Za vznik služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy sa na účely tohto zákona považuje ustanovenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane,^29h ak bezprostredne pred týmto ustanovením do funkcie nevykonával štátnu službu vo finančnej správe alebo vykonával štátnu službu ako neozbrojený príslušník finančnej správy.

(7)

Oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu trvá do skončenia dôvodov oslobodenia.

(8)

Počet občanov oslobodených od povinnosti vykonať mimoriadnu službu podľa odsekov 3 a 4 schvaľuje

a)	Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky obvodným úradom,
b)	ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy právnickým osobám alebo orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorých zakladateľom alebo zriaďovateľom je ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy,
c)	okresný úrad v sídle kraja ostatným právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva alebo hospodárskej mobilizácie,
d)	okresný úrad v sídle kraja orgánom obcí a vyšších územných celkov.

(9)

Zamestnávateľ uvedený v odseku 4 je povinný každoročne do 31. januára oznámiť príslušnému okresnému úradu v sídle kraja schválený počet občanov oslobodených od povinnosti vykonať mimoriadnu službu podľa odseku 8 a predložiť okresnému úradu v sídle kraja ich menný zoznam, ktorý obsahuje

a)	meno, priezvisko a akademický titul,
b)	rodné číslo,
c)	adresu trvalého pobytu.

(10)

Ak v období krízovej situácie¹ vzniknú a zaniknú dôvody oslobodenia od výkonu mimoriadnej služby, zamestnávateľ uvedený v odseku 4 je povinný bezodkladne oznámiť túto skutočnosť príslušnému okresnému úradu v sídle kraja.

§ 18

Osobná identifikačná karta a kovový identifikačný štítok

(1)

Vojakovi mimoriadnej služby a vojakovi v aktívnej zálohe vydá veliteľ vojenského útvaru osobnú identifikačnú kartu a dva kovové identifikačné štítky s kovovou retiazkou.

(2)

Osobná identifikačná karta vojaka mimoriadnej služby alebo vojaka v aktívnej zálohe obsahuje

a)	meno a priezvisko,
b)	vojenskú hodnosť,
c)	dátum narodenia,
d)	akademický titul,
e)	zobrazenie podoby tváre,
f)	evidenčné číslo karty.

(3)

Osobnú identifikačnú kartu nemožno pripojiť ako prílohu k podaniu ani odovzdať nepovolanej osobe. Zničenie, poškodenie, stratu, odcudzenie alebo zneužitie osobnej identifikačnej karty je vojak mimoriadnej služby alebo vojak v aktívnej zálohe povinný oznámiť veliteľovi vojenského útvaru.

(4)

Osobná identifikačná karta slúži vojakovi mimoriadnej služby a vojakovi v aktívnej zálohe na preukazovanie príslušnosti k ozbrojeným silám. Pri služobnom styku je vojak mimoriadnej služby alebo vojak v aktívnej zálohe povinný mať osobnú identifikačnú kartu pri sebe a preukazovať svoju príslušnosť k ozbrojeným silám.

(5)

Osobnú identifikačnú kartu je vojak mimoriadnej služby alebo vojak v aktívnej zálohe povinný vrátiť veliteľovi vojenského útvaru pri skončení mimoriadnej služby alebo pri skončení pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl.

(6)

Vzor osobnej identifikačnej karty a podrobnosti o postupe v prípade zničenia, poškodenia, straty, odcudzenia, zneužitia osobnej identifikačnej karty alebo pri zmene osobných údajov na osobnej identifikačnej karte a o postupe pri likvidácii osobnej identifikačnej karty ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister.

(7)

Kovový identifikačný štítok vojaka mimoriadnej služby alebo vojaka v aktívnej zálohe obsahuje

a)	meno, priezvisko,
b)	rodné číslo,
c)	krvnú skupinu.

(8)

Kovový identifikačný štítok nemožno odovzdať nepovolanej osobe. Zničenie, poškodenie, stratu alebo odcudzenie kovového identifikačného štítku je vojak mimoriadnej služby alebo vojak v aktívnej zálohe povinný oznámiť veliteľovi vojenského útvaru.

(9)

Vzor kovového identifikačného štítku a kovovej retiazky, spôsob ich nosenia a podrobnosti o postupe v prípade zničenia, poškodenia, straty, odcudzenia kovového identifikačného štítku alebo v prípade zmeny osobných údajov na kovovom identifikačnom štítku ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister.

§ 19

Výkon vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu

(1)

Občan môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu len s povolením prezidenta Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Občan, ktorému bolo povolenie udelené, je počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu oslobodený od brannej povinnosti podľa tohto zákona.

(2)

Povolenie podľa odseku 1 sa stane neplatným, ak je tento štát vo vojne⁴ alebo vo vojnovom stave⁵ so Slovenskou republikou alebo so štátom, ktorý je zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve,³⁰ alebo so štátom, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom.

(3)

Občan podáva žiadosť o povolenie vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu prostredníctvom okresného úradu v sídle kraja ministerstvu, ktoré ju so svojím stanoviskom, stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a stanoviskom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky predkladá prezidentovi Slovenskej republiky na rozhodnutie. Občan podáva žiadosť najneskôr 90 dní pred začiatkom obdobia, na ktoré žiada o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu.

(4)

Žiadosť podľa odseku 3 na účely vydania rozhodnutia obsahuje

a)	meno a priezvisko,
b)	dátum a miesto narodenia,
c)	rodné číslo,
d)	adresu trvalého pobytu,
e)	štátnu príslušnosť,
f)	štát, o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách ktorého žiada,
g)	dôvod, na základe ktorého žiada o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu,
h)	obdobie, na ktoré žiada o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu.

(5)

Proti rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky o povolení alebo nepovolení vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu nemožno podať odvolanie; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.

(6)

Občan môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu bez povolenia prezidenta Slovenskej republiky, ak je tento štát členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom.

(7)

Občan, ktorý má viac štátnych občianstiev, môže vykonať vojenskú službu bez povolenia prezidenta Slovenskej republiky aj v ozbrojených silách iného štátu, ktorého je štátnym občanom, len ak je tento štát zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve.

(8)

Občan, ktorý vykonáva vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu podľa odsekov 6 a 7, je počas jej výkonu oslobodený od brannej povinnosti podľa tohto zákona.

(9)

Začiatok výkonu vojenskej služby a skončenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu podľa odsekov 1, 6 a 7 je občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, povinný bezodkladne oznámiť okresnému úradu v sídle kraja podľa miesta trvalého pobytu.

(10)

Prezident Slovenskej republiky môže v období krízovej situácie¹ vyzvať vojakov v zálohe, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, na vstup do ozbrojených síl štátu, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom, a na ktorého území sa zdržiavajú alebo do ktorého sa môžu dostať.

§ 19a

Náhrada škody

(1)	Vojak mimoriadnej služby zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinnosti pri výkone mimoriadnej služby alebo v priamej súvislosti s týmto výkonom.
(2)	Ak bola škoda podľa odseku 1 spôsobená aj porušením povinnosti zo strany štátu, vojak mimoriadnej služby znáša škodu pomerne.
(3)	Štát zodpovedá za škodu spôsobenú vojakovi mimoriadnej služby a za škodu, ktorú vojak mimoriadnej služby spôsobil tretím osobám pri výkone mimoriadnej služby alebo v priamej súvislosti s týmto výkonom.
(4)	Štát zodpovedá za škodu spôsobenú osobou alebo osobe, ktorá poskytla pomoc vojakovi mimoriadnej služby pri výkone mimoriadnej služby na jeho žiadosť alebo s jeho vedomím; tejto zodpovednosti sa môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že osoba škodu spôsobila úmyselne.
(5)	Ak došlo pri výkone mimoriadnej služby alebo v priamej súvislosti s týmto výkonom k ujme na zdraví alebo k smrti osoby uvedenej v odsekoch 3 a 4, postupuje sa podľa predpisov o sociálnom poistení alebo podľa predpisov o sociálnom zabezpečení.^30a
(6)	Náhradu škody podľa odsekov 1 až 4 poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo.
(7)	Na náhradu škody sa primerane použijú ustanovenia § 180 až 190 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov.³

Jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby

(§ 19b-20a)

§ 19b

(1)

Vojak mimoriadnej služby má v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby (ďalej len „príspevok“), ak

a)	bol prepustený z výkonu mimoriadnej služby podľa § 16 ods. 1, 3, 4, 7 a § 16a alebo
b)	sa mu skončil výkon mimoriadnej služby podľa § 16b.

(2)

Príspevok podľa odseku 1 je za každý kalendárny deň výkonu mimoriadnej služby

a)	3,5 % hodnostného platu, ktorý je ustanovený pre profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, bez zvýšenia funkčnej tarify a bez zvýšenia hodnostného platu za čas trvania štátnej služby, ak vykonával mimoriadnu službu v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu, alebo
b)	7 % hodnostného platu, ktorý je ustanovený pre profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, bez zvýšenia funkčnej tarify a bez zvýšenia hodnostného platu za čas trvania štátnej služby, ak vykonával mimoriadnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu.

(3)

Príspevok sa zaokrúhľuje na celé euro nahor.

§ 19c

Nárok na príspevok podľa § 19b nemá vojak mimoriadnej služby, ktorý bol právoplatne odsúdený za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom,^30b alebo za zločin,^30c ktorý spáchal v čase výkonu mimoriadnej služby.

§ 19d

(1)	Ak sa skončí výkon mimoriadnej služby vojaka mimoriadnej služby úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na príspevok v sume, v akej by patril vojakovi mimoriadnej služby v čase úmrtia alebo vyhlásenia za mŕtveho.
(2)	Ak niet pozostalého manžela, nárok na pomernú časť príspevku, na ktorú by mal inak nárok pozostalý manžel, má každé pozostalé dieťa po zomretom vojakovi mimoriadnej služby alebo po vojakovi mimoriadnej služby, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho.
(3)	Ak niet pozostalého manžela ani pozostalých detí, nárok na pomernú časť príspevku, na ktorú by mal inak nárok pozostalý manžel, majú rodičia zomretého vojaka mimoriadnej služby alebo vojaka mimoriadnej služby, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho.

§ 19e

(1)	Nárok na príspevok si vojak mimoriadnej služby alebo pozostalí po ňom uplatňujú po skončení krízovej situácie na základe písomnej žiadosti na ministerstve.
(2)	Príspevok sa vyplatí v hotovosti alebo v bezhotovostnej forme do 30 dní odo dňa vydania rozhodnutia o jeho priznaní.
(3)	Nárok na príspevok sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa skončenia krízovej situácie.
(4)	Lehota podľa odseku 3 neplynie počas konania o priznaní príspevku a v období, počas ktorého vojakovi mimoriadnej služby, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený. Lehota podľa odseku 3 neplynie ani vtedy, ak bol vojak mimoriadnej služby aj po skončení krízovej situácie v zajatí alebo bol vyhlásený za nezvestného.

§ 19f

Financovanie

Výdavky súvisiace s výkonom mimoriadnej služby sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitných predpisov.^30d

§ 20

Priestupky na úseku brannej povinnosti

(1)

Priestupku sa dopustí ten, kto

a)	naruší priebeh odvodu alebo prieskumu,
b)	sa nepodrobí lekárskej prehliadke pri odvode alebo prieskume,
c)	úmyselne zničí, poškodí alebo zneužije osobnú identifikačnú kartu, kovový identifikačný štítok, povolávací rozkaz na odvod alebo povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby,
d)	neoznámi začiatok výkonu vojenskej služby a skončenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu,
e)	v konaní podľa tohto zákona úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj podľa § 21 ods. 5.

(2)

Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do výšky 331 eur a pri opakovanom priestupku až do výšky 1 659 eur. Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

(3)

Výnosy z pokút uložených za priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu.

(4)

Na prejednávanie priestupkov v prvom stupni je príslušný okresný úrad v sídle kraja.

(5)

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,³¹ ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 20a

Správne delikty

(1)	Správneho deliktu sa dopustí zamestnávateľ, ak poruší oznamovaciu povinnosť uvedenú v § 17 ods. 5, 9 alebo ods. 10.
(2)	Okresný úrad v sídle kraja môže uložiť za správny delikt podľa odseku 1 za porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 5 alebo ods. 9 pokutu do výšky 1 000 eur a pri opakovanom správnom delikte až do výšky 5 000 eur.
(3)	Okresný úrad v sídle kraja uloží za správny delikt podľa odseku 1 za porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 10 pokutu do výšky 1 000 eur a pri opakovanom správnom delikte až do výšky 5 000 eur.
(4)	Okresný úrad v sídle kraja uloží pokutu do troch rokov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedela, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(5)	Okresný úrad v sídle kraja pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, okolnosti, čas trvania a následky porušenia povinnosti.
(6)	Okresný úrad v sídle kraja v rozhodnutí o uložení pokuty zamestnávateľovi súčasne uloží, aby vykonal nápravu protiprávneho stavu, za ktorého spôsobenie bola pokuta uložená.
(7)	Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.
(8)	Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

(§ 21-23)

§ 21

Spoločné ustanovenia

(1)

Na konania podľa § 6, § 10 ods. 20, § 12, § 15 ods. 7, § 16 ods. 3, § 19 a 20a sa vzťahuje správny poriadok.³²

(2)

Prezident Slovenskej republiky v konaniach podľa § 6 ods. 3 a § 19 ods. 5 rozhoduje výlučne v listinnej podobe.

(3)

Okresný úrad v sídle kraja v konaniach podľa § 10, § 12 a 15 vykonáva úkony výlučne v listinnej podobe.^32a

(4)

Evidenciu registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl pre potreby ozbrojených síl vedie okresný úrad v sídle kraja.

(5)

Evidencia podľa odseku 4 súvisiaca s plnením brannej povinnosti obsahuje

a)	meno aj predchádzajúce meno, priezvisko aj predchádzajúce priezvisko, rodné priezvisko a akademický titul,
b)	dátum, miesto a okres narodenia; štát narodenia, ak sa občan narodil v zahraničí,
c)	rodné číslo,
d)	adresu trvalého pobytu a adresu prechodného pobytu,
e)	fotografiu,
f)	údaje o rodinnom stave,
g)	meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu manželky, manžela alebo blízkych osôb,^29e
h)	pohlavie a údaje o zdravotnom stave,
i)	záznamy o výkone trestu a o trvaní väzby,
j)	údaje o ukončenom vzdelaní,
k)	údaje o telesnej výške a telesnej hmotnosti,
l)	záznamy o vykonaní dobrovoľnej vojenskej prípravy,
m)	záznamy o zaradení, o dobe trvania zaradenia do aktívnych záloh, vykonaných pravidelných cvičeniach a o plnení úloh ozbrojených síl,
n)	záznamy o výkone vojenskej služby podľa odseku 19 písm. b) až g),
o)	záznamy o výkone mimoriadnej služby a o vojenskej službe v ozbrojených silách iného štátu,
p)	údaje o oprávneniach na osobitné činnosti,
q)	záznamy o oslobodení od výkonu mimoriadnej služby,
r)	výsledky odvodu a výsledky prieskumu zdravotnej spôsobilosti,
s)	údaje o zamestnaní a zamestnávateľovi,
t)	štát, miesto a predpokladanú dobu pobytu, ak ide o občana, ktorý cestuje do zahraničia na viac ako 90 dní,
u)	štátnu príslušnosť, štát a adresu pobytu, kde sa občan zdržiava, ak ide o občana, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
v)	údaje o služobnom pomere, ak ide o občana, ktorý bol v služobnom pomere v ozbrojených zboroch a Hasičskom a záchrannom zbore,
w)	údaje o podaní vyhlásenia a späťvzatí vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby a záznamy o výkone alternatívnej služby.

(6)

Na plnenie úloh súvisiacich so zaradením do aktívnych záloh okresný úrad v sídle kraja poskytne vojenskému útvaru údaje o vojakovi v zálohe uvedené v odseku 5 písm. a) až d), i), l), n), o) a q).

(7)

Na plnenie úloh súvisiacich s riadením prípravy a povolávania vojakov v zálohe a registrovaných občanov, ktorí sú na základe odvodného konania odvedení, na výkon mimoriadnej služby okresný úrad v sídle kraja poskytne ministerstvu údaje uvedené v odseku 5.

(8)

Na plnenie úloh súvisiacich s výkonom mimoriadnej služby okresný úrad v sídle kraja poskytne vojenskému útvaru údaje o občanovi uvedené v odseku 5 písm. a) až d), j), p) a r).

(9)

Okresný úrad v sídle kraja môže požiadať občana, ktorému vznikla branná povinnosť, o spresnenie údajov v evidencii uvedených v odseku 5.

(10)

Právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia sú povinné uvoľňovať vojakov v aktívnych zálohách na pravidelné cvičenie a na plnenie úloh ozbrojených síl. Účasť na pravidelnom cvičení oznamuje zamestnávateľovi vojak v aktívnej zálohe a preukazuje oznámením, ktoré mu zasiela príslušný vojenský útvar. Účasť na plnení úloh ozbrojených síl oznamuje zamestnávateľovi vojak v aktívnej zálohe a preukazuje oznámením, ktoré mu zasiela okresný úrad v sídle kraja alebo potvrdením veliteľa vojenského útvaru.

(11)

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti vojakov v zálohe na zaradenie do aktívnych záloh a registrovaných občanov, vojakov v zálohe a vojakov mimoriadnej služby na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(12)

Náhradu nákladov na mzdu lekára, sestry a laboranta určených samosprávnym krajom na zabezpečenie odvodu alebo prieskumu uhrádza okresný úrad v sídle kraja. Náhradu nákladov na cestovné výdavky, stravné a ubytovanie osôb uvedených v prvej vete uhrádza okresný úrad v sídle kraja v sume a za podmienok podľa predpisu o cestovných náhradách.^33a

(13)

Občanovi, ktorý bol v služobnom pomere podľa § 17 ods. 2 písm. a), b), d), f) a g), ministerstvo prizná vojenskú hodnosť dňom nasledujúcim po dni skončenia služobného pomeru. Podrobnosti o priznávaní vojenskej hodnosti upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(14)

Vojaka vo výslužbe, ak nie je verejným funkcionárom,³⁴ možno vymenovať do vojenskej hodnosti alebo povýšiť do vojenskej hodnosti; za vojaka vo výslužbe sa považuje občan, ktorý skončil služobný pomer profesionálneho vojaka, je poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku,^34aa po zániku brannej povinnosti.

(15)

Vojaka vo výslužbe do hodnosti brigádneho generála vymenúva a do ďalších generálskych hodností povyšuje prezident Slovenskej republiky; do ostatných vojenských hodností vojaka vo výslužbe vymenúva alebo povyšuje minister.

(16)

Vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie do vojenskej hodnosti podľa odseku 14 je morálnym ocenením vojaka vo výslužbe za výnimočné zásluhy alebo za čin hodný osobitného zreteľa. Podrobnosti o vymenúvaní do vojenskej hodnosti alebo povyšovaní do vojenskej hodnosti vojaka vo výslužbe určí prezident Slovenskej republiky rozhodnutím, ktoré zverejní Kancelária prezidenta Slovenskej republiky na webovom sídle prezidenta Slovenskej republiky.

(17)

Ministerstvo môže povoliť nosenie vojenskej rovnošaty

a)	občanovi, ktorý skončil služobný pomer profesionálneho vojaka a je poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku,
b)	účastníkovi národného boja za oslobodenie podľa osobitného predpisu,^34ab
c)	rehabilitovanému vojakovi podľa osobitného predpisu,^34ac
d)	vojnovému veteránovi.

(18)

Osobe, ktorej možno povoliť nosenie vojenskej rovnošaty, poskytne ministerstvo pri vymenovaní do hodnosti brigádneho generála bezplatne vojenskú rovnošatu s hodnostným označením. Na nosenie takejto vojenskej rovnošaty sa povolenie podľa odseku 17 nevyžaduje.

(19)

Do celkového času výkonu vojenskej služby sa podľa tohto zákona započítava vojenská služba vykonaná

a)	v ozbrojených silách Československej republiky,
b)	v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky,
c)	v Armáde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
d)	v Armáde Českej republiky v čase od 1. januára 1993 do 31. marca 1993,
e)	v Armáde Slovenskej republiky,
f)	vo Vojskách ministerstva vnútra a v Železničnom vojsku do 31. decembra 2002,
g)	v ozbrojených silách Slovenskej republiky,
h)	v ozbrojených silách štátu, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je Slovenská republika, v období krízovej situácie¹ na základe výzvy prezidenta Slovenskej republiky.

(20)

Na cudzinca, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť, sa primerane vzťahujú ustanovenia § 3 až 13 a § 15 až 21.

(21)

Ak je občan povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušný okresný úrad v sídle kraja alebo na lekárske vyšetrenie, uhrádza mu okresný úrad v sídle kraja náhradu príjmov z podnikania v sume pomernej časti priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa občan dostavil na lekárske vyšetrenie.

(22)

Príjmami z podnikania na účely tohto zákona sú

a)	príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,^34b
b)	príjmy zo živnosti,^34c
c)	príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov^34d neuvedené v písmenách a) a b),
d)	príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti,
e)	príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu.^34e

(23)

Ak je občan povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušný okresný úrad v sídle kraja alebo na lekárske vyšetrenie, cestovné výdavky za cestu z miesta trvalého pobytu a späť v cene cestovného lístka mestskou a miestnou hromadnou dopravou, verejnou autobusovou dopravou a verejnou osobnou dopravou na dráhe mu uhradí okresný úrad v sídle kraja.

§ 22

Prechodné ustanovenia

(1)

Do národnej registrácie územná vojenská správa zaradí

a)	občanov, ktorí sa nepodrobili odvodu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a branná povinnosť im trvá,
b)	občanov, o ktorých spôsobilosti na výkon vojenskej služby nebolo pri odvode právoplatne rozhodnuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a branná povinnosť im trvá.

(2)

Občan, ktorému bolo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona pri odvode vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať vojenskú službu s výrokom „DOČASNE NEODVEDENÝ“ a do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nebolo právoplatne rozhodnuté o jeho spôsobilosti vykonať vojenskú službu, sa považuje za dočasne neodvedeného podľa tohto zákona.

(3)

Občan alebo vojak, ktorému bolo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona pri prieskume vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonávať vojenskú službu s výrokom „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“ a do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nebolo právoplatne rozhodnuté o jeho spôsobilosti vykonať vojenskú službu, sa považuje za dočasne nespôsobilého podľa tohto zákona.

(4)

Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona budú dokončené podľa tohto zákona.

(5)

Za vojakov v zálohe podľa tohto zákona sa považujú

a)	vojaci, ktorí boli zaradení do záloh ozbrojených síl pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a branná povinnosť im trvá,
b)	vojaci, ktorým bol pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona výkon vojenskej služby prerušený a branná povinnosť im trvá,
c)	občania, ktorí boli odvedení pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, nevykonali vojenskú službu a branná povinnosť im trvá.

(6)

Vojenské hodnosti vojakov v zálohe dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za vojenské hodnosti dosiahnuté podľa osobitného predpisu;³⁵ vojenská hodnosť vojaka sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považuje za vojenskú hodnosť vojaka 2. stupňa.

(7)

Občanov, ktorí vykonávajú základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu, služobný úrad prepustí z výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby nadobudnutím účinnosti tohto zákona; územná vojenská správa ich zaradí do záloh ozbrojených síl v deň nasledujúci po dni, ktorým boli prepustení z výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby.

(8)

Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „povinná vojenská služba“, rozumie sa tým „mimoriadna služba“.

§ 22a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016

(1)	Vojenské hodnosti vojakov v zálohe dosiahnuté alebo priznané podľa doterajších predpisov sa považujú za vojenské hodnosti dosiahnuté podľa osobitného predpisu.^29b
(2)	Vojakovi v zálohe vo vojenskej hodnosti podpráporčík patrí od 1. januára 2016 vojenská hodnosť rotný.
(3)	Vojakovi v zálohe vo vojenskej hodnosti práporčík patrí od 1. januára 2016 vojenská hodnosť rotmajster.
(4)	Vojakovi v zálohe vo vojenskej hodnosti nadpráporčík patrí od 1. januára 2016 vojenská hodnosť nadrotmajster.

§ 22b

Prechodné ustanovenia účinné od 2. januára 2016

(1)	Odborná príprava vykonaná pred 2. januárom 2016 sa považuje za pravidelné cvičenie podľa zákona účinného od 2. januára 2016.
(2)	Dohody o zaradení do aktívnych záloh uzatvorené pred 2. januárom 2016 na dobu jedného roka skončia uplynutím tejto doby.
(3)	Dohody o zaradení do aktívnych záloh uzatvorené pred 2. januárom 2016 na dobu dvoch rokov až piatich rokov skončia uplynutím jedného roka odo dňa uzatvorenia, ak pred uplynutím tejto doby nedôjde k uzatvoreniu dodatku k dohode o zaradení, ktorým sa upravia podmienky prípravy na výkon mimoriadnej služby, plnenie úloh ozbrojených síl a nároky podľa zákona účinného od 2. januára 2016.

§ 22ba

Prechodné ustanovenie účinné od 1. mája 2018

Dohody o zaradení do aktívnych záloh uzatvorené pred 1. májom 2018 sa skončia uplynutím doby, na ktorú boli uzatvorené, ak pred uplynutím tejto doby nedôjde k uzatvoreniu dodatku k dohode o zaradení, ktorým sa upravia podmienky prípravy na výkon mimoriadnej služby, plnenie úloh ozbrojených síl a nároky podľa zákona účinného od 1. mája 2018.

§ 22c

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.

§ 23

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1.	zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z. z., zákona č. 400/2000 Z. z., zákona č. 263/2002 Z. z., zákona č. 320/2002 Z. z., zákona č. 321/2002 Z. z., zákona č. 512/2002 Z. z., zákona č. 545/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/ 2004 Z. z., zákona č. 527/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 240/2005 Z. z. a zákona č. 346/2005 Z. z.,
2.	zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení zákona č. 563/2001 Z. z., zákona č. 447/2002 Z. z., zákona č. 661/2002 Z. z. a zákona č. 346/2005 Z. z.,
3.	zákon č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku v znení zákona č. 453/2003 Z. z. a zákona č. 601/2003 Z. z.,
4.	zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení zákona č. 512/2002 Z. z., zákona č. 330/2003 Z. z. a zákona č. 545/2003 Z. z.,
5.	vyhláška Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 575/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o brannej povinnosti v znení vyhlášky č. 373/2004 Z. z.

Čl. II

Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení zákona č. 330/2003 Z. z. a zákona č. 545/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.	V § 3 odsek 3 znie: „(3) Orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečujú plnenie úloh súvisiacich so zachovávaním bezpečnosti a obrany štátu a preverujú prijaté opatrenia potrebné na obranu štátu najmä vykonávaním kontrol a mobilizačných cvičení. “.
2.	V § 6 písm. b) sa za slovom „plánovania“ vypúšťa čiarka a pripájajú sa tieto slová: „a schvaľuje smernice pre obranné plánovanie,“.
3.	V § 7 písmeno b) znie: „b) pripravuje pre vládu návrh na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl⁸) s návrhom na nariadenie 1. výkonu mimoriadnej služby profesionálnym vojakom a vojakom v zálohe povolaným na výkon odbornej prípravy, 2. povolať vojakov v zálohe a odvedených registrovaných občanov na výkon mimoriadnej služby, 3. vykonať odvod registrovaných občanov, 4. výkonu alternatívnej služby občanom podľa osobitného predpisu,^8a) 5. pracovnej povinnosti fyzickým osobám, 6. poskytnúť vecné prostriedky, 7. poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie, “. Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie: „^8a) Zákon č. 569 /2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu. “.
4.	V § 7 písm. f) sa slová „vyššími vojenskými správami“ nahrádzajú slovami „Vyššou vojenskou správou“.
5.	§ 7 sa dopĺňa písmenom k), ktoré znie: „k) spracúva a predkladá na prerokovanie vo vláde smernice pre obranné plánovanie. “.
6.	V § 9 písm. b) sa vypúšťa slovo „príslušnou“ a slovo „vyššou“ sa nahrádza slovom „Vyššou“.
7.	V § 10 ods. 1 sa vypúšťa písmeno m).
8.	V § 13 odsek 1 znie: „(1) Zriaďuje sa Vyššia vojenská správa; sídlom Vyššej vojenskej správy je Banská Bystrica. “.
9.	V § 13 ods. 3 sa slovo „vyššej“ nahrádza slovom „Vyššej“.
10.	V § 13 ods. 5 druhá veta znie: „ Riaditeľa Vyššej vojenskej správy vymenúva a odvoláva minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany”). “.
11.	§ 13 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: „(6) Vnútornú organizáciu Vyššej vojenskej správy určuje ministerstvo. “.
12.	V § 14 písmeno a) znie: „a) riadi a koordinuje činnosť obvodných úradov v sídle kraja; kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovaný obvodnými úradmi v sídle kraja, “.
13.	V § 14 písmeno d) znie: „d) koordinuje spoluprácu obvodných úradov v sídle kraja s orgánmi miestnej štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami, právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami pri plnení úloh potrebných na obranu štátu, “.
14.	V § 15 ods. 3 sa slová „vyššia vojenská správa“ nahrádzajú slovom „ministerstvo“.
15.	V § 15 ods. 4 sa slová „rozpočet vyššej vojenskej správy“ nahrádzajú slovami „štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva“.
16.	V § 15 ods. 5 sa vypúšťajú slová „na návrh riaditeľa vyššej vojenskej správy“.
17.	§ 15 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie: „(7) Vnútornú organizáciu obvodného úradu v sídle kraja určuje ministerstvo. “.
18.	§ 16 znie: „ § 16 Obvodný úrad v sídle kraja na úseku obrany štátu a) vedie evidenciu registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl pre potreby ozbrojených síl,¹⁴) povoláva ich na výkon mimoriadnej služby, pripravuje, zabezpečuje a vykonáva mobilizáciu ozbrojených síl,⁸) b) realizuje oslobodenie občanov od výkonu mimoriadnej služby, c) vedie dokumentáciu občanov povinných vykonať alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby a povoláva evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby,¹⁵) d) povoláva registrovaných občanov na odvod v čase vojny a vojnového stavu, e) vykonáva odvod a prieskum zdravotnej spôsobilosti občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, f) vyraďuje občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, z evidencie po zániku brannej povinnosti, g) vedie evidenciu občanov, ktorí vykonali štátnu službu profesionálnych vojakov v ozbrojených silách po zániku ich brannej povinnosti, a z evidencie poskytuje informácie a výpisy pre oprávnené osoby podľa osobitného predpisu,^15a) h) vykonáva v spolupráci s obvodným úradom a obcou výber nehnuteľností a vecných prostriedkov potrebných na zabezpečenie obrany štátu a vedie ich evidenciu, i) predkladá podklady na rozhodnutie obvodného úradu o uložení povinnosti poskytnúť vecné prostriedky a nehnuteľnosti potrebné v čase vojny alebo vojnového stavu⁷) na plnenie úloh potrebných na obranu štátu právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami, j) na základe podkladov od obcí vedie evidenciu právnických osôb, ktorým sa môže v období vojny alebo vojnového stavu⁷) uložiť povinnosť poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie; návrhy na uloženie tejto povinnosti predkladá obvodnému úradu, k) podieľa sa na plnení opatrení pri príprave obrany štátu najmä v oblasti 1. civilného núdzového plánovania, 2. krízového riadenia, 3. brannej výchovy obyvateľstva, 4. podpory činnosti vojenských záujmových združení, l) spolupracuje 1. s orgánmi miestnej štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami, právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami pri plnení úloh podľa tohto zákona, 2. s obvodným úradom pri výkone kontroly plnenia úloh podľa tohto zákona a pri usmerňovaní obcí pri plnení úloh potrebných na obranu štátu, m) prejednáva v prvom stupni priestupky a správne delikty, ukladá pokuty za priestupky a správne delikty podľa osobitného predpisu.^15b) “. Poznámky pod čiarou k odkazom 14, 15, 15a a 15b znejú: „¹⁴⁾ § 21 ods. 2 zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ¹⁵⁾ § 5 a 6 zákona č. 569 /2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu. ^15a) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. ^15b) Napríklad zákon č. 570/2005 Z. z., zákon č. 569/2005 Z. z. “.
19.	V § 19 ods. 3 sa slová „povinnej vojenskej služby alebo inej služby namiesto povinnej vojenskej služby“ nahrádzajú slovami „mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby“.
20.	V § 19 ods. 4 písm. g) sa slová „povinnú vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby“ nahrádzajú slovami „mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu“.
21.	V § 25 sa vypúšťa odsek 7.

Čl. III

Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení zákona č. 512/2002 Z. z., zákona č. 455/2004 Z. z. a zákona č. 240/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.	V § 2 sa vypúšťa odsek 4. Doterajšie odseky 5 až 9 sa označujú ako odseky 4 až 8.
2.	V § 3 odsek 2 znie: „(2) Ak vojak mimoriadnej služby nezloží vojenskú prísahu podľa odseku 1, nemá to vplyv na plnenie jeho povinností. “. Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.
3.	V § 4 sa odsek 4 dopĺňa písmenom h), ktoré znie: „h) zabezpečenie a vykonávanie leteckých navigačných služieb a riadenie špeciálnej letovej prevádzky. “.
4.	V § 4 ods. 11 sa slová „vyššie vojenské správy“ nahrádzajú slovami „Vyššia vojenská správa“ a za slová „obvodné úrady v sídle kraja“ sa vkladá čiarka a slová „vojenské orgány odborného dozoru vo vojenskom letectve“.
5.	V poznámke pod čiarou k odkazu 8 sa citácia „v znení zákona č. 37/2002 Z. z.“ nahrádza citáciou „v znení neskorších predpisov.“.
6.	Poznámka pod čiarou k odkazu 17 znie: „¹⁷⁾ § 138 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. “.
7.	Poznámka pod čiarou k odkazu 18 znie: „¹⁸⁾ § 28 zákona č. 346/2005 Z. z. “.
8.	§ 10 vrátane nadpisu znie: „ § 10 Mobilizácia ozbrojených síl (1) Mobilizácia ozbrojených síl je a) hromadné povolanie vojakov v zálohe a odvedených registrovaných občanov na výkon mimoriadnej služby, b) nariadenie výkonu mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,²⁰) a vojakom v zálohe povolaným na výkon odbornej prípravy, c) poskytnutie vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami, d) plnenie pracovnej povinnosti fyzickými osobami.²¹) (2) Odvedení registrovaní občania a vojaci v zálohe sú odo dňa nariadenia mobilizácie prezidentom Slovenskej republiky povolaní na výkon mimoriadnej služby. (3) Profesionálni vojaci, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,²⁰) a vojaci v zálohe vykonávajúci odbornú prípravu sú odo dňa nariadenia mobilizácie prezidentom Slovenskej republiky zaradení na výkon mimoriadnej služby. (4) Mobilizácia ozbrojených síl môže byť všeobecná alebo čiastočná. (5) Všeobecná mobilizácia sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky, na všetkých registrovaných občanov, vojakov v zálohe a profesionálnych vojakov, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,²⁰) ako aj na poskytnutie vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami a fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami a na plnenie pracovnej povinnosti fyzickými osobami²¹) v prospech ozbrojených síl. (6) Čiastočná mobilizácia sa môže vzťahovať na celé územie Slovenskej republiky alebo na jeho časť; vzťahuje sa na časť registrovaných občanov, vojakov v zálohe a profesionálnych vojakov, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,²⁰) ako aj na poskytnutie časti vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami a na plnenie pracovnej povinnosti fyzickými osobami²¹) v prospech ozbrojených síl. (7) Mobilizácia ozbrojených síl sa nevzťahuje na občanov, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí sú od výkonu mimoriadnej služby oslobodení, na odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody²²) a na osoby vo výkone väzby.²³) (8) Po nariadení mobilizácie ozbrojených síl sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a fyzické osoby povinné plniť úlohy vyplývajúce z a) mobilizačnej výzvy, ktorá obsahuje rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o nariadení mobilizácie ozbrojených síl, b) mobilizačného oznámenia, ktoré obsahuje pokyny pre právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a fyzické osoby na uskutočnenie mobilizácie ozbrojených síl, c) povolávacích rozkazov, d) rozhodnutia o poskytnutí vecných prostriedkov a ubytovania. (9) Mobilizačná výzva sa vyhlasuje prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Po nariadení mobilizácie ozbrojených síl uverejní obec mobilizačné oznámenie na základe žiadosti obvodného úradu v sídle kraja spôsobom v obci obvyklým. (10) Po nariadení mobilizácie ozbrojených síl profesionálni vojaci vykonávajúci štátnu službu podľa osobitného predpisu,²⁰) ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, sú povinní po doručení oznámenia o nariadení mobilizácie ozbrojených síl bezodkladne sa vrátiť na územie Slovenskej republiky a nastúpiť na výkon mimoriadnej služby. (11) Ustanovenie odseku 10 sa nevzťahuje na profesionálnych vojakov, ktorí boli mimo územia Slovenskej republiky vyslaní vedúcim služobného úradu. (12) Po vyhlásení mobilizácie ozbrojených síl sú registrovaní občania a vojaci v zálohe, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, povinní vrátiť sa do 15 dní od vyhlásenia mobilizácie na územie Slovenskej republiky a nastúpiť na výkon mimoriadnej služby, ak osobitný predpis^20a) neustanovuje inak. “.
9.	Poznámky pod čiarou k odkazom 20 a 20a znejú: „²⁰⁾ Zákon č. 346/2005 Z. z. ^20a) § 19 ods. 6 zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. “.
10.	V § 13 odsek 2 znie: „(2) Vojenskou zbraňou podľa odseku 1 je a) palná zbraň,²⁷) b) bodná zbraň a sečná zbraň. “.
11.	Poznámka pod čiarou k odkazu 26 sa vypúšťa.
12.	Poznámka pod čiarou k odkazu 27 znie: „²⁷⁾ § 2 písm. c) prvý, desiaty, jedenásty a pätnásty bod zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov. “.
13.	V § 14 ods. 1 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmená d) až g) sa označujú ako písmená c) až f).
14.	V § 14 ods. 1 písmeno f) znie: „f) vojenská zbraň podľa § 13 ods. 2. “.
15.	§ 16 a 17 vrátane nadpisov znejú: „ § 16 Použitie vojenskej zbrane (1) Vojak môže použiť vojenskú zbraň podľa § 13 ods. 2 pri výkone poriadkovej, strážnej, eskortnej alebo dozornej služby, a) ak ide o nutnú obranu³⁰) alebo o krajnú núdzu,³¹) b) na odvrátenie nebezpečného útoku alebo na odvrátenie priamo hroziaceho nebezpečenstva útoku, ktoré ohrozujú strážený objekt alebo strážené stanovište, a to po márnej výzve na upustenie od útoku, c) na zamedzenie úteku zo stráženého objektu alebo stráženého stanovišťa ozbrojenej osobe alebo osobe dôvodne podozrivej zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu, ktorú nemožno iným spôsobom zadržať. (2) Pred použitím vojenskej zbrane podľa odseku 1 je vojak povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitá vojenská zbraň. Pred použitím vojenskej zbrane podľa odseku 1 je vojak povinný použiť aj varovný výstrel. Od výstrahy zvolaním „Stoj!", „Stoj, lebo strelím!" a varovného výstrelu do vzduchu môže vojak upustiť len v prípade, ak je sám napadnutý alebo ak je ohrozený život alebo zdravie inej osoby, alebo ak vec neznesie odklad. (3) Pri použití vojenskej zbrane podľa odseku 1 je vojak povinný dbať na potrebnú opatrnosť, najmä aby čo najmenej ohrozil život osoby, proti ktorej zákrok smeruje, a aby nebol ohrozený život ani zdravie iných osôb. (4) Použitie vojenskej zbrane podľa odseku 1 vojakmi vyslanými mimo územia Slovenskej republiky sa spravuje medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ďalšími jej medzinárodnými záväzkami. § 17 Povinnosti po použití vojenskej zbrane alebo iného donucovacieho prostriedku (1) Ak vojak alebo zamestnanec zistí, že pri použití vojenskej zbrane podľa § 16 ods. 1 alebo iného donucovacieho prostriedku došlo k zraneniu osoby, je povinný, ak to okolnosti dovolia, poskytnúť zranenej osobe prvú pomoc a zabezpečiť jej lekárske ošetrenie. (2) Zákrok, pri ktorom vojak alebo zamestnanec použil vojenskú zbraň podľa § 16 ods. 1 alebo iný donucovací prostriedok, je povinný bezodkladne oznámiť vedúcemu služobného úradu alebo veliteľovi. (3) O použití vojenskej zbrane podľa § 16 ods. 1 alebo iného donucovacieho prostriedku vyhotoví vedúci služobného úradu alebo veliteľ úradný záznam; ak použitím vojenskej zbrane podľa § 16 ods. 1 alebo iného donucovacieho prostriedku bola spôsobená smrť, úradný záznam predloží príslušnému prokurátorovi. (4) Ak vzniknú pochybnosti o oprávnenosti alebo primeranosti použitia vojenskej zbrane podľa § 16 ods. 1 alebo iných donucovacích prostriedkov, vedúci služobného úradu je povinný zistiť, či sa vojenská strelná zbraň podľa § 16 ods. 1 alebo iný donucovací prostriedok použil v súlade so zákonom; o výsledku zistenia spíše úradný záznam. “.
16.	Slová „zväzy“, „vojenské zväzy“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona vypúšťajú.

Čl. IV

Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z. a zákona č. 656/2004 Z. z. sa mení takto:

§ 43 a 43a vrátane nadpisov sa vypúšťajú.

Čl. V

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 413/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z. a zákona č. 244/2005 Z. z. sa mení takto:

§ 139 vrátane nadpisu znie:

„

§ 139

Náhrada mzdy pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách

(1)

Ak je zamestnanec povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušný obvodný úrad v sídle kraja alebo do určeného útvaru ozbrojených síl na lekárske vyšetrenie, zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas.

(2)

Ak má zamestnanec nastúpiť na odbornú prípravu v mieste takom vzdialenom od svojho bydliska, že cesta dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, trvá viac ako šesť hodín, má nárok na jeden deň pracovného voľna.

(3)

Zamestnancovi po skončení odbornej prípravy zamestnávateľ poskytne za čas odbornej prípravy náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku najneskôr do piatich dní odo dňa skončenia odbornej prípravy.

(4)

Na cestu z miesta, kde zamestnanec skončil odbornú prípravu, do miesta trvalého bydliska, prípadne pracoviska patrí zamestnancovi jeden deň pracovného voľna za podmienok uvedených v odseku 2.

(5)

Za čas pracovného voľna a za cestovné dni poskytnuté podľa odsekov 1, 2 a 4 patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(6)

Zamestnanec je povinný nastúpiť do práce najneskôr druhý deň po skončení odbornej prípravy. Za čas pred nástupom do práce mu nepatrí mzda ani náhrada mzdy. Do tohto času sa nezahŕňa prípadný cestovný deň podľa odseku 5.

(7)

Náklady zamestnávateľa na náhradu mzdy podľa odsekov 1 až 5 zamestnávateľovi uhradí príslušný služobný úrad.

(8)

Po skončení odbornej prípravy patrí zamestnancovi mzda odo dňa opätovného nastúpenia do práce.

“.

Čl. VI

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.

Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.

Príloha č. 1 k zákonu č. 570/2005 Z. z.

Príloha č. 2 k zákonu č. 570/2005 Z. z.

Príloha č. 5 k zákonu č. 570/2005 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000).

Poznámky pod čiarou:

Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.

Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 107 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 108 zákona č. 35/2019 Z. z.

Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Čl. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.

Čl. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.

Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

§ 1 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle.

§ 32 zákona č. 281/2015 Z. z.

§ 83 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z.

§ 83 ods. 2 písm. b) až f) zákona č. 281/2015 Z. z.

Napríklad § 192 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, § 63 ods. 1 písm. e) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

§ 84 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z.

§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle.

Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 46 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 6 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

§ 24 ods. 4 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z.

§ 38 ods. 10 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 347/2005 Z. z.

§ 2 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky.

§ 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších prepisov.

§ 23 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Čl. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.

Čl. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.

§ 9 zákona č. 253/1998 Z. z.

§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle.

Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

§ 6 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Čl. 1 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

§ 139 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

§ 157 zákona č. 281/2015 Z. z.

§ 157 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. v znení zákona č. 377/2019 Z. z.

§ 157a zákona č. 281/2015 Z. z. v znení zákona č. 377/2019 Z. z.

§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 132, § 138, §140 až 150 zákona č. 281/2015 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z.

§ 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

§ 178 až 180, § 181 ods. 1 a 2, § 182 až 184, § 185 ods. 1 a 2, § 186 až 189, § 191 ods. 2 a § 192 až 198 Zákonníka práce.
§ 209 až 216 zákona č. 281/2015 Z. z.

§ 10 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.

Čl. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.

Čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.

§ 60 zákona č. 281/2015 Z. z.

§ 60 zákona č. 281/2015 Z. z.

§ 42 zákona č. 281/2015 Z. z.

Zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 219/2006 Z. z.

§ 7 ods. 1 zákona č. 321/2002 Z. z.

Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 42 zákona č. 281/2015 Z. z.

§ 42 zákona č. 281/2015 Z. z.

§ 116 Občianskeho zákonníka.

Napríklad zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 132 ods. 1 až 5, § 137 ods. 3 a § 138 až 153 zákona č. 281/2015 Z. z.

§ 157 a 157a zákona č. 281/2015 Z. z. v znení zákona č. 377/2019 Z. z.

§ 157a zákona č. 281/2015 Z. z. v znení zákona č. 377/2019 Z. z.

Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 71 ods. 6 zákona 35/2019 Z. z.

Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Čl. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.

Čl. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.

Európsky dohovor o občianstve (oznámenie č. 418/2000 Z. z.).

Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z.

§ 11 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 650/2005 Z. z.

Zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení zákona č. 515/2003 Z. z.
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

§ 17 ods.1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

§ 116 Občianskeho zákonníka.

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

Čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov.

§ 38 a 40 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie v znení zákona č. 101/1964 Zb.

Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.

Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

§ 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
§ 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Napríklad zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov, zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 93/2006 Z. z.

§ 34 zákona č. 346/2005 Z. z.

§ 42 zákona č. 281/2015 Z. z.

Poznámky pod čiarou:
1	Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
2	Zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.
3	Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3a	Zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3b	§ 107 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3c	§ 108 zákona č. 35/2019 Z. z.
4	Čl. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.
5	Čl. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.
6	§ 1 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6a	§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle.
8	§ 32 zákona č. 281/2015 Z. z.
8a	§ 83 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z.
8b	§ 83 ods. 2 písm. b) až f) zákona č. 281/2015 Z. z.
8c	Napríklad § 192 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, § 63 ods. 1 písm. e) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
8d	§ 84 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z.
9	Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
10	Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
11	Zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12	§ 46 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13	§ 6 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave.
14	Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
15	§ 24 ods. 4 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z.
16	§ 38 ods. 10 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 347/2005 Z. z.
17	§ 2 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky.
17a	§ 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších prepisov.
17b	§ 23 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17c	§ 9 zákona č. 253/1998 Z. z.
20	Čl. 1 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.
21	Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
22	Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
22a	Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
22b	§ 139 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
24	§ 157 zákona č. 281/2015 Z. z.
24a	§ 157 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. v znení zákona č. 377/2019 Z. z.
24b	§ 157a zákona č. 281/2015 Z. z. v znení zákona č. 377/2019 Z. z.
25a	§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
25b	Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
26	§ 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
26a	Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
26b	§ 132, § 138, §140 až 150 zákona č. 281/2015 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z.
26ba	§ 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
26c	§ 178 až 180, § 181 ods. 1 a 2, § 182 až 184, § 185 ods. 1 a 2, § 186 až 189, § 191 ods. 2 a § 192 až 198 Zákonníka práce. § 209 až 216 zákona č. 281/2015 Z. z.
27	§ 10 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.
28	Čl. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.
29	Čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.
29a	§ 60 zákona č. 281/2015 Z. z.
29b	§ 42 zákona č. 281/2015 Z. z.
29c	Zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 219/2006 Z. z.
29d	§ 7 ods. 1 zákona č. 321/2002 Z. z.
29e	§ 116 Občianskeho zákonníka.
29f	Napríklad zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
29g	§ 132 ods. 1 až 5, § 137 ods. 3 a § 138 až 153 zákona č. 281/2015 Z. z.
29ga	§ 157 a 157a zákona č. 281/2015 Z. z. v znení zákona č. 377/2019 Z. z.
29gb	§ 157a zákona č. 281/2015 Z. z. v znení zákona č. 377/2019 Z. z.
29h	§ 71 ods. 6 zákona 35/2019 Z. z.
30	Európsky dohovor o občianstve (oznámenie č. 418/2000 Z. z.).
30a	Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
30b	§ 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z.
30c	§ 11 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 650/2005 Z. z.
30d	Zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení zákona č. 515/2003 Z. z. Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
31	Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
32	Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
32a	§ 17 ods.1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
33a	Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
34	Čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov.
34aa	§ 38 a 40 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
34ab	Zákon č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie v znení zákona č. 101/1964 Zb.
34ac	Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov. Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
34b	§ 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.
34c	Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
34d	Napríklad zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov, zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
34e	Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 93/2006 Z. z.
35	§ 34 zákona č. 346/2005 Z. z.