PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA (§ 1-6)

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Tento zákon upravuje

a)	postavenie a pôsobnosť prokuratúry,
b)	postavenie a pôsobnosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“),
c)	pôsobnosť ostatných prokurátorov,
d)	právomoci asistentov prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry,
e)	organizáciu a riadenie prokuratúry.

(2)

Postavenie prokurátorov, ich práva a povinnosti, vznik, zmenu a zánik služobného pomeru a nároky z toho vyplývajúce, zodpovednostné vzťahy, disciplinárne konanie a samosprávu prokurátorov upravuje osobitný zákon.¹

§ 2

Postavenie prokuratúry

Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.

Pôsobnosť prokuratúry

(§ 3-6)

§ 3

(1)

Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

(2)

Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

§ 4

(1)

Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori

a)	trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona a v prípravnom konaní,
b)	dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu,
c)	uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi,
d)	zastupovaním štátu v konaní pred súdmi, ak tak ustanovuje osobitný zákon,
e)	dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
f)	uplatňovaním svojich oprávnení v oblasti medzinárodnej spolupráce v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväznými aktmi Európskej únie,
g)	podieľaním sa na príprave a realizácii preventívnych opatrení zameraných na predchádzanie porušovaniu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,
h)	podieľaním sa na odstraňovaní príčin a podmienok trestnej činnosti, na prevencii a na potláčaní kriminality,
i)	podieľaním sa na tvorbe právnych predpisov,
j)	plnením ďalších úloh, ak tak ustanovuje osobitný zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo právne záväzný akt Európskej únie.

(2)

Prokurátor nedáva výkladové stanoviská k právnym predpisom iným orgánom ani iným právnickým osobám alebo fyzickým osobám.

(3)

Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú v rozsahu ustanovenom zákonom aj asistenti prokurátora a právni čakatelia prokuratúry.

§ 5

Prokurátor vykonáva svoje úlohy na základe zákona a prostriedkami ustanovenými zákonom. Pri plnení úloh je prokurátor povinný

a)	podľa najlepšieho vedomia a svedomia uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy,
b)	rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody a vyvarovať sa akejkoľvek diskriminácie,
c)	chrániť verejný záujem,
d)	postupovať iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov.

§ 6

(1)

Ak nie je ďalej ustanovené inak, nadriadený prokurátor je oprávnený

a)	vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh,
b)	vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

(2)

Pokyn vydaný podriadenému prokurátorovi musí mať písomnú formu. Podriadený prokurátor je povinný ho splniť, ak ďalej nie je ustanovené inak. Ak vec neznesie odklad, nadriadený prokurátor môže pokyn vydať aj ústne, telefonicky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Pokyn vydaný ústne, telefonicky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu musí nadriadený prokurátor do 48 hodín zopakovať v listinnej podobe alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom, inak je pokyn neplatný. Zodpovednosť za konanie na základe pokynu, ktorý sa stal neplatným, nesie nadriadený prokurátor, ktorý pokyn vydal. Pokyn o odňatí veci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí nadriadený prokurátor písomne odôvodniť; pokyn o odňatí veci sa zverejňuje podľa § 55m.

(3)

V konaní pred súdom nie je podriadený prokurátor viazaný pokynom nadriadeného prokurátora, ak v priebehu konania nastane zmena v dôkaznej situácii.

(4)

Podriadený prokurátor je povinný odmietnuť splnenie pokynu, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie; odmietnutie splnenia pokynu je povinný písomne odôvodniť.

(5)

Podriadený prokurátor môže odmietnuť splnenie pokynu, ak by jeho splnením bezprostredne a vážne ohrozil svoj život alebo zdravie alebo ak by jeho splnením bezprostredne a vážne ohrozil život alebo zdravie jemu blízkej osoby.²

(6)

Ak podriadený prokurátor predpokladá, že splnenie pokynu by mohlo mať za následok vznik škody, je povinný upozorniť na to nadriadeného prokurátora.

(7)

Ak podriadený prokurátor považuje pokyn za rozporný s právnym predpisom alebo so svojím právnym názorom, môže písomne požiadať nadriadeného prokurátora, aby mu vec odňal. Žiadosť musí odôvodniť. Nadriadený prokurátor jeho žiadosti vyhovie a vybavením veci poverí iného prokurátora alebo ju vybaví sám.

(8)

Nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžaloba alebo riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného.

(9)

Nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal návrh na začatie konania pred súdom, nevstúpil do konania pred súdom, nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu podľa osobitných predpisov,^2a nepodal protest prokurátora alebo nepodal upozornenie prokurátora.

(10)

Nadriadený prokurátor nemôže úkony, ktorých vykonanie podľa odsekov 8 a 9 nemôže uložiť podriadenému prokurátorovi, vykonať sám ani rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor; môže ich vykonať len bezprostredne nadriadený prokurátor.

DRUHÁ ČASŤ

POSTAVENIE A PÔSOBNOSŤ GENERÁLNEHO PROKURÁTORA (§ 7-16b)

PRVÝ DIEL

POSTAVENIE GENERÁLNEHO PROKURÁTORA, VZNIK A ZÁNIK VÝKONU JEHO FUNKCIE (§ 7-9)

§ 7

(1)	Generálny prokurátor má postavenie vedúceho ústredného štátneho orgánu.
(2)	Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“). Funkčné obdobie generálneho prokurátora je sedem rokov; začína plynúť dňom zloženia sľubu generálnym prokurátorom. Toto funkčné obdobie sa predlžuje až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za generálneho prokurátora.
(3)	Za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor, ktorý dosiahol vek najmenej 40 rokov, ak s vymenovaním súhlasí a ak aspoň desať rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta, z toho najmenej päť rokov funkciu prokurátora alebo sudcu. Splnenie týchto podmienok overuje národná rada pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie.
(4)	Generálny prokurátor skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub: „ Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a presadzovať a upevňovať zákonnosť. “
(5)	Zložením sľubu sa generálny prokurátor ujíma výkonu funkcie. Odmietnutie zloženia sľubu alebo zloženie sľubu s výhradou má za následok neplatnosť vymenovania za generálneho prokurátora.
(6)	Ak je za generálneho prokurátora vymenovaný prokurátor, ktorý v čase vymenovania nie je prokurátorom generálnej prokuratúry, stáva sa dňom zloženia sľubu prokurátorom generálnej prokuratúry.

§ 8

(1)

Výkon funkcie generálneho prokurátora sa končí uplynutím jeho funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie generálneho prokurátora len

a)	vzdaním sa funkcie,
b)	odvolaním z funkcie,
c)	smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

(2)

Generálny prokurátor sa môže vzdať svojej funkcie písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky. Výkon funkcie generálneho prokurátora v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie generálneho prokurátora o jeho vzdaní sa funkcie doručené prezidentovi Slovenskej republiky, ak nedôjde k inej dohode o dni zániku výkonu funkcie generálneho prokurátora medzi prezidentom Slovenskej republiky a generálnym prokurátorom.

(3)

Národná rada navrhne prezidentovi Slovenskej republiky, aby generálneho prokurátora odvolal z funkcie, ak generálny prokurátor

a)	bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,
b)	stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c)	bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za spáchanie trestného činu,
d)	stal sa členom politickej strany alebo politického hnutia,
e)	začal vykonávať funkciu alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie prokurátora,
f)	nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako jeden rok,
g)	spáchal čin, ktorý je podľa právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vydaného v disciplinárnom konaní nezlučiteľný s výkonom funkcie generálneho prokurátora,
h)	nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

(4)

Generálny prokurátor je odvolaný z funkcie dňom nasledujúcim po dni, keď mu bolo doručené rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o odvolaní z funkcie.

§ 9

(1)

Generálneho prokurátora zastupuje a počas zastupovania generálneho prokurátora vykonáva funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu práv a povinností generálneho prokurátora prvý námestník generálneho prokurátora, ak nový generálny prokurátor ešte nezložil sľub, a

a)	doterajší generálny prokurátor zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b)	doterajšiemu generálnemu prokurátorovi v dôsledku vzdania sa funkcie generálneho prokurátora alebo odvolania z funkcie generálneho prokurátora zaniklo oprávnenie vykonávať funkciu generálneho prokurátora.

(2)

Prvému námestníkovi generálneho prokurátora zanikne oprávnenie podľa odseku 1 až vtedy, keď zloží sľub nový generálny prokurátor.

(3)

a)	generálny prokurátor dočasne stratí oprávnenie vykonávať funkciu generálneho prokurátora z dôvodu pozastavenia výkonu funkcie prokurátora,
b)	generálny prokurátor svoju funkciu po čas dlhší ako 30 dní nevykonáva.

(4)

Prvému námestníkovi generálneho prokurátora zanikne oprávnenie podľa odseku 3 až vtedy, keď sa ujme výkonu svojej funkcie generálny prokurátor.

(5)

V ostatných prípadoch prvý námestník generálneho prokurátora zastupuje generálneho prokurátora v rozsahu, ktorý určí generálny prokurátor.

(6)

Ak tento zákon v § 16b neustanovuje inak, generálneho prokurátora môže zastupovať aj iný prokurátor v rozsahu, ktorý určí generálny prokurátor.

DRUHÝ DIEL

PÔSOBNOSŤ GENERÁLNEHO PROKURÁTORA (§ 10-16b)

Riadiaca a kontrolná právomoc generálneho prokurátora

(§ 10-16b)

§ 10

(1)	Generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch.
(2)	Generálny prokurátor na plnenie úloh vydáva príkazy, pokyny a iné služobné predpisy, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, asistentov prokurátorov a ostatných zamestnancov prokuratúry.
(3)	Generálny prokurátor vydáva právne a organizačné akty, o ktorých to ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.³

§ 11

(1)

V záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov generálny prokurátor vydáva stanoviská, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátorov (ďalej len „záväzné stanoviská“), a to na návrh Komisie pre vydávanie záväzných stanovísk (ďalej len „komisia“) alebo bez takého návrhu.

(2)

Komisia sa skladá zo šiestich členov, z ktorých

a)	troch členov vymenúva a odvoláva generálny prokurátor,
b)	dvoch členov volí a odvoláva Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“),
c)	jedného člena volí a odvoláva vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).

(3)

Za člena komisie možno vymenovať len toho, kto má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon tejto funkcie a kto vykonáva právnické povolanie aspoň desať rokov. Funkcia člena komisie je nezastupiteľná.

(4)

Zasadnutie komisie zvoláva generálny prokurátor. Podrobnosti o rokovaní komisie upravuje rokovací poriadok schválený komisiou.

(5)

Komisia je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Návrh na vydanie záväzného stanoviska je schválený, ak zaň hlasovali aspoň štyria jej členovia.

§ 12

(1)	Generálny prokurátor vydáva právne a organizačné akty, ktoré sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, príkazy, pokyny a ďalšie služobné predpisy z vlastnej iniciatívy, na základe návrhov podriadených prokurátorov a zamestnancov prokuratúry alebo podnetov fyzických osôb a právnických osôb.
(2)	Komisia prerokúva návrhy na vydanie záväzných stanovísk na základe rozhodnutia generálneho prokurátora.

§ 13

Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k národnej rade a jej orgánom

(1)	Generálny prokurátor podáva národnej rade raz za rok správu o činnosti prokuratúry, ktorá obsahuje jej poznatky o stave zákonnosti. Súčasťou správy o činnosti prokuratúry sú štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr. Prílohou správy o činnosti prokuratúry je zoznam záväzných stanovísk, ktoré vydal generálny prokurátor. Rovnopis správy o činnosti prokuratúry generálny prokurátor zasiela prezidentovi Slovenskej republiky a vláde.
(2)	Na základe poznatkov získaných z činnosti prokuratúry je generálny prokurátor oprávnený predkladať predsedovi národnej rady podnety na prijatie zákonov, ich zmeny alebo doplnenia.
(3)	Generálny prokurátor oznamuje predsedovi národnej rady a predsedovi mandátového a imunitného výboru národnej rady, že poslanec národnej rady bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine a žiada o vydanie súhlasu na jeho zadržanie.^3a
(4)	Generálny prokurátor žiada národnú radu o vydanie súhlasu na vzatie poslanca národnej rady do väzby; podanie žiadosti o vydanie súhlasu na vzatie poslanca národnej rady do väzby oznámi predsedovi národnej rady.^3b
(5)	Generálny prokurátor môže podať národnej rade návrh na voľbu kandidátov za sudcov ústavného súdu.
(6)	Generálny prokurátor sa môže za podmienok ustanovených osobitným zákonom⁴ zúčastňovať na schôdzach národnej rady a jej výborov.

§ 14

Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k vláde

Na základe poznatkov získaných z činnosti prokuratúry je generálny prokurátor oprávnený predkladať vláde podnety na prijatie zákonov, ich zmeny alebo doplnenia.

§ 15

Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k ústavnému súdu

(1)

Generálny prokurátor je oprávnený podať ústavnému súdu

a)	návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov,
b)	návrh na začatie konania o výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná,
c)	návrh na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do národnej rady, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu,
d)	sťažnosť proti výsledku referenda vyhláseného prezidentom Slovenskej republiky,
e)	sťažnosť proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,
f)	návrh na vyhlásenie rozhodnutia o uvoľnení funkcie prezidenta Slovenskej republiky,
g)	návrh na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia,
h)	návrh na začatie konania o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a ďalších na neho nadväzujúcich rozhodnutí,
i)	návrh na začatie konania o neplatnosti právnych predpisov.

(2)

Pred rozhodnutím ústavného súdu vo veciach súladu právnych predpisov je generálny prokurátor povinný podať ústavnému súdu stanovisko k prerokúvanej veci, ak ho o stanovisko požiada predseda ústavného súdu.

(3)

Pred rozhodnutím ústavného súdu vo veciach preskúmania rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je generálny prokurátor povinný na základe vyžiadania predsedu ústavného súdu alebo predsedu senátu tohto súdu podať stanovisko k prerokúvanej veci.

(4)

Generálny prokurátor oznámi predsedovi ústavného súdu, že sudca ústavného súdu bol pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, a ak ide o predsedu ústavného súdu, podpredsedovi ústavného súdu.

(5)

Generálny prokurátor je oprávnený požiadať ústavný súd o vydanie súhlasu na vzatie do väzby sudcu okresného súdu, krajského súdu, Špecializovaného trestného súdu, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) alebo ústavného súdu.

§ 16

Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k najvyššiemu súdu

(1)	Generálny prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť vo vzťahu k najvyššiemu súdu podľa osobitného zákona.^4a
(2)	Generálny prokurátor je oprávnený podávať najvyššiemu súdu podnety na zaujatie stanoviska na zabezpečenie jednotného výkladu zákona.
(3)	Generálny prokurátor je oprávnený zúčastniť sa na rokovaní pléna najvyššieho súdu; na požiadanie mu predseda najvyššieho súdu udelí slovo.

§ 16a

Pôsobnosť generálneho prokurátora v ďalších oblastiach

(1)

Generálny prokurátor na požiadanie poskytne Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky pri zabezpečovaní zastupovania Slovenskej republiky na Európskom súde pre ľudské práva alebo zastupovania Slovenskej republiky v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie a národnému členovi Slovenskej republiky v Eurojuste informácie o stave veci, ak prerokúvaná vec súvisí s pôsobnosťou prokuratúry.

(2)

Generálny prokurátor plní aj ďalšie úlohy za podmienok a v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom,^4b alebo ak tak ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

§ 16b

Osobitné ustanovenie

Generálny prokurátor vykonáva osobne pôsobnosť uvedenú v § 13 ods. 1, 2, 5 a 6, § 14 a § 15 ods. 1 až 3; tým nie je dotknuté ustanovenie § 9. V ostatných prípadoch môže poveriť prokurátora, aby konal v jeho mene.

TRETIA ČASŤ

PÔSOBNOSŤ PROKURÁTOROV (§ 17-30)

PRVÝ DIEL

PÔSOBNOSŤ PROKURÁTORA V TRESTNOM KONANÍ (§ 17)

§ 17

(1)

Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v trestnom konaní v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi.⁵

(2)

Prokurátor najmä

a)	vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní,
b)	rozhoduje v prípravnom konaní a podáva návrhy sudcovi pre prípravné konanie,
c)	uzatvára s obvineným dohodu o vine a treste a podáva súdu návrh na jej schválenie,
d)	podáva na súd obžalobu,
e)	v trestnom stíhaní pred súdom plní ďalšie úlohy v rozsahu a spôsobom ustanoveným Trestným poriadkom,
f)	dbá na zabezpečenie práv poškodeného v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi,⁶
g)	zabezpečuje výkon medzinárodnej spolupráce v trestných veciach v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi,⁷ medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväznými aktmi Európskej únie.

(3)

Práva a povinnosti prokurátora v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania, v prípravnom konaní a v konaní pred súdom upravuje Trestný poriadok.

DRUHÝ DIEL

DOZOR PROKURÁTORA NAD DODRŽIAVANÍM ZÁKONNOSTI V MIESTACH, KDE SÚ DRŽANÉ OSOBY POZBAVENÉ OSOBNEJ SLOBODY ALEBO OSOBY, KTORÝCH OSOBNÁ SLOBODA JE OBMEDZENÁ (§ 18)

§ 18

(1)

Prokurátor dozerá na to, aby

a)	v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia,
b)	v zariadeniach, v ktorých je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený na základe rozhodnutia o zaistení podľa osobitného zákona,^7a
c)	v záchytných táboroch, pobytových táboroch, prijímacích centrách a humanitných centrách, ktoré sú azylovým zariadením, a v zariadeniach, v ktorých sa zabezpečuje prechodné ubytovanie azylantov,
d)	v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť, neodkladné opatrenie, zabezpečovacie opatrenie, výchovné opatrenie alebo iné opatrenie súdu, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

(2)

Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti aj v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorých sa nachádzajú v ústavnej starostlivosti osoby, od ktorých sa nevyžaduje informovaný súhlas.

(3)

Prokurátor je povinný

a)	vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku 2,
b)	písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 alebo odseku 2 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu,
c)	písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom,
d)	dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované.

(4)

Príkaz prokurátora vydaný podľa odseku 3 písm. b) alebo písm. c) musí obsahovať

a)	označenie prokurátora, ktorý príkaz vydal,
b)	deň a miesto vydania príkazu,
c)	výslovné označenie „príkaz prokurátora“,
d)	označenie orgánu vykonávajúceho správu miesta uvedeného v odseku 1 alebo odseku 2, ktorému je príkaz určený,
e)	meno, priezvisko, dátum narodenia a miesto narodenia osoby držanej v mieste uvedenom v odseku 1 alebo odseku 2, ktorej sa príkaz týka, alebo údaje umožňujúce identifikáciu osoby držanej v mieste uvedenom v odseku 1 alebo odseku 2, ktorej sa príkaz týka a ktorej totožnosť nie je známa,
f)	výrok príkazu s uvedením zákonného ustanovenia, na základe ktorého sa príkaz vydáva,
g)	rozhodnutie, proti ktorému príkaz smeruje alebo ktoré bolo porušené,
h)	odôvodnenie príkazu,
i)	meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.⁸

(5)

Prokurátor doručí príkaz, ktorý vydal, orgánu vykonávajúcemu správu miesta uvedeného v odseku 1 alebo odseku 2 a tomu, koho sa príkaz týka; v prípade jej prepustenia na slobodu doručí príkaz aj súdu alebo inému štátnemu orgánu, ak vo veci rozhodol. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, vydá prokurátor príkaz ústne a jeho písomné vyhotovenie doručí orgánu vykonávajúcemu správu miesta uvedeného v odseku 1 alebo odseku 2 do 24 hodín.

(6)

Pri vykonávaní dozoru je prokurátor oprávnený

a)	navštevovať miesta uvedené v odsekoch 1 a 2 v ktoromkoľvek čase, pričom má voľný prístup do všetkých ich priestorov,
b)	nazerať do dokladov súvisiacich s pozbavením alebo obmedzením osobnej slobody,
c)	hovoriť s osobami držanými v miestach uvedených v odsekoch 1 a 2 aj bez prítomnosti tretích osôb,
d)	preverovať, či rozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odsekoch 1 a 2 zodpovedajú zákonom a ostatným všeobecne záväzným právnym predpisom,
e)	žiadať od zamestnancov orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odsekoch 1 a 2 potrebné vysvetlenia, predloženie spisov a rozhodnutí týkajúcich sa pozbavenia alebo obmedzenia osobnej slobody osôb držaných v mieste, ktorého správu tieto orgány vykonávajú.

(7)

Zamestnanci orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odsekoch 1 a 2 sú povinní vykonať príkazy prokurátora podľa odseku 3, umožniť mu plnenie jeho povinností a uplatnenie jeho oprávnení.

(8)

Ustanoveniami odsekov 1 až 7 nie sú dotknuté ustanovenia osobitných zákonov.

TRETÍ DIEL

PÔSOBNOSŤ PROKURÁTORA V CIVILNOM PROCESE (§ 19)

§ 19

(1)

Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v civilnom procese v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.^9a

(2)

Ak tak ustanovuje osobitný predpis, prokurátor je oprávnený

a)	podať na súd návrh alebo žalobu,
b)	vstúpiť do začatého súdneho konania.

(3)

Pôsobnosť prokurátora v civilnom procese je vykonávaná aj oprávneniami generálneho prokurátora podať opravný prostriedok a stanovisko podľa osobitných predpisov.^9b

(4)

Práva a povinnosti prokurátora v konaní pred súdom upravujú osobitné predpisy.^9b

ŠTVRTÝ DIEL

DOZOR PROKURÁTORA NAD DODRŽIAVANÍM ZÁKONNOSTI ORGÁNMI VEREJNEJ SPRÁVY (§ 20-30)

PRVÝ ODDIEL

Základné ustanovenia o dozore prokurátora v oblasti verejnej správy (§ 20-22)

Pôsobnosť prokurátora

(§ 20-22)

§ 20

(1)

Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Výkon dozoru funkčne súvisí s uplatnením oprávnení prokurátora v konaní pred správnym súdom podľa osobitného predpisu.^9c

(2)

Orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú

a)	orgány štátnej správy,
b)	orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
c)	štátne orgány, iné orgány, právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d)	štátne orgány a iné právnické osoby, ktoré osobitný predpis splnomocnil na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu.^9d

(3)

Prokurátor nevykonáva dozor nad činnosťou orgánov záujmovej samosprávy.

(4)

Pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy prokurátor dbá na to, aby svoje zákonné povinnosti aktívne plnili predovšetkým kontrolné orgány.

§ 21

(1)

Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy

preskúmavaním zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, a to:

1.	rozhodnutí orgánov verejnej správy,
2.	opatrení orgánov verejnej správy,
3.	opatrení orgánov verejnej správy so všeobecnými účinkami,
4.	uznesení orgánov územnej samosprávy,
5.	všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy,

preskúmavaním postupu orgánov verejnej správy,

vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti,

uplatňovaním poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy.

(2)

Prokurátor nepreskúmava

a)	účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodovania a postupu orgánov verejnej správy podľa odseku 1 písm. a) a b),
b)	rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia technického stavu veci.

(3)

Na účely tohto zákona sa rozumie

administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov
a normatívnych správnych aktov,

rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy
v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby alebo sa jej priamo dotýka,

opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy
v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,

opatrením orgánu verejnej správy so všeobecnými účinkami riadiaci správny akt vydaný
v rámci výkonu pôsobnosti v oblasti verejnej správy, ktorý smeruje dovnútra štruktúry orgánov verejnej správy,

uznesením orgánu územnej samosprávy uznesenie obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja vydané v rámci výkonu pôsobnosti v oblasti verejnej správy,

všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy

1.	vyhláška, výnos alebo opatrenie ústredného orgánu štátnej správy, iného štátneho orgánu alebo inej právnickej osoby, ktorú osobitný predpis splnomocnil na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu,
2.	všeobecne záväzný právny predpis miestneho orgánu štátnej správy,
3.	všeobecne záväzné nariadenie orgánu územnej samosprávy,

postupom orgánu verejnej správy postup v administratívnom konaní pri vydávaní správnych aktov, ako aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

§ 22

Právne prostriedky dozoru

(1)

Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú

a)	protest prokurátora,
b)	upozornenie prokurátora,
c)	správna žaloba a žaloba na správny súd podľa osobitného predpisu,^9e
d)	vstup do konania pred správnym súdom podľa osobitného predpisu.^9f

(2)

Právnym prostriedkom dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy sú aj

a)	oprávnenia generálneho prokurátora podať žalobu, opravný prostriedok a stanovisko podľa osobitného predpisu,^9g
b)	oprávnenie generálneho prokurátora podľa § 13 ods. 1 písm. a), ak predmetom posudzovania je všeobecne záväzný právny predpis uvedený v § 21 ods. 3 písm. f).

DRUHÝ ODDIEL

Protest prokurátora
(§ 23-27)

Základné ustanovenia o proteste prokurátora

(§ 23-27)

§ 23

(1)

Prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

(2)

Protest prokurátora obsahuje

a)	označenie prokurátora, ktorý protest podáva,
b)	označenie orgánu verejnej správy, ktorému je protest adresovaný,
c)	výslovné označenie „protest prokurátora“,
d)	označenie správneho aktu orgánu verejnej správy, proti ktorému sa protest podáva,
e)	presné označenie ustanovení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý bol vydaným správnym aktom orgánu verejnej správy porušený,
f)	návrh na zrušenie alebo zmenu nezákonného správneho aktu,
g)	odôvodnenie,
h)	dátum a miesto vypracovania protestu,
i)	meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.⁸

(3)

Prokurátor je oprávnený vziať protest späť.

(4)

Konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a) bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

(5)

Orgán verejnej správy, ktorý vybavuje protest prokurátora, je povinný umožniť prokurátorovi účasť na prejednaní protestu, ak o to prokurátor požiada.

§ 24

Konanie o proteste prokurátora
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy

(1)	Protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia alebo od vydania opatrenia.
(2)	Účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorí boli alebo mali byť podľa osobitného predpisu účastníkmi konania pred orgánom verejnej správy, v ktorom bolo vydané protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Ak protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v administratívnom konaní, v ktorom nebol osobitným predpisom výslovne ustanovený okruh účastníkov konania, účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti by mohli byť rozhodnutím o proteste priamo dotknuté.
(3)	Prokurátor podáva protest orgánu verejnej správy, ktorý rozhodnutie alebo opatrenie vydal.
(4)	Orgán verejnej správy zašle protest účastníkom konania s výzvou, aby sa v určenej lehote k jeho obsahu vyjadrili, a s poučením, že inak sa na ich vyjadrenie nebude prihliadať.
(5)	Ak orgán verejnej správy zistí, že protest prokurátora je dôvodný, do 30 dní od jeho doručenia rozhodnutím vyhovie protestu a zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.
(6)	Ak orgán verejnej správy nemieni protestu vyhovieť alebo mu mieni vyhovieť iba čiastočne, predloží ho do 30 dní od jeho doručenia spolu so spisovým materiálom a vyjadreniami účastníkov konania na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu, dozerajúcemu orgánu alebo orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku (ďalej len „nadriadený orgán“) a o tomto postupe upovedomí v rovnakej lehote prokurátora. Nadriadený orgán o proteste rozhodne do 30 dní od jeho predloženia. Ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade protest na rozhodnutie svojmu vedúcemu a upovedomí o tom prokurátora; vedúci ústredného orgánu štátnej správy rozhodne o proteste do 30 dní od predloženia na základe návrhu ním ustanovenej komisie.
(7)	Ak nadriadený orgán zistí dôvodnosť protestu, rozhodnutím vyhovie protestu a zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.
(8)	Ak sa nadriadený orgán domnieva, že protest nie je dôvodný, rozhodne o jeho nevyhovení.
(9)	Ak orgán verejnej správy nemá svoj nadriadený orgán, rozhodne o proteste sám do 30 dní od jeho doručenia.
(10)	Rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán verejnej správy prokurátorovi a účastníkom konania. Ak o proteste rozhodoval nadriadený orgán, doručí rozhodnutie o proteste aj orgánu verejnej správy, ktorý napadnuté rozhodnutie alebo protest vydal.
(11)	Proti rozhodnutiu o proteste sa môžu prokurátor a účastníci konania odvolať alebo podať rozklad, ak v odseku 12 nie je ustanovené inak.
(12)	Podanie odvolania alebo rozkladu nie je prípustné proti rozhodnutiu o proteste vydanom orgánom verejnej správy podľa odseku 9 alebo vedúcim ústredného orgánu verejnej správy.
(13)	Na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu alebo opatreniu a na konanie o odvolaní a rozklade sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,^9h ak tento zákon neustanovuje inak.
(14)	Ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora a nezruší ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, je prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy správnu žalobu na správny súd podľa osobitného predpisu.⁹ⁱ
(15)	Ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.

§ 25

Konanie o proteste prokurátora proti opatreniu so všeobecnými účinkami

(1)	Protest podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý opatrenie so všeobecnými účinkami vydal.
(2)	Ak orgán verejnej správy zistí, že protest prokurátora je dôvodný, do 30 dní od jeho doručenia zruší alebo podľa povahy veci zmení napadnuté opatrenie so všeobecnými účinkami a o takom postupe upovedomí prokurátora.
(3)	Ak sa orgán verejnej správy domnieva, že protest prokurátora nie je dôvodný, predloží ho do 30 dní od jeho doručenia spolu so spisovým materiálom nadriadenému orgánu a o tomto postupe upovedomí v rovnakej lehote prokurátora. Nadriadený orgán protest vybaví do 30 dní od jeho predloženia. Ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade protest svojmu vedúcemu a upovedomí o tom prokurátora; vedúci ústredného orgánu štátnej správy vybaví protest do 30 dní od predloženia na základe návrhu ním ustanovenej komisie.
(4)	Ak nadriadený orgán zistí, že protest je dôvodný, zruší alebo podľa povahy veci zmení napadnuté opatrenie so všeobecnými účinkami a o takom postupe upovedomí prokurátora.
(5)	Ak sa nadriadený orgán domnieva, že protest nie je dôvodný, rozhodne o jeho nevyhovení a rozhodnutie doručí prokurátorovi. Proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu nie je prípustný opravný prostriedok. Na vydanie a doručovanie rozhodnutia sa primerane vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
(6)	Ak orgán verejnej správy nemá svoj nadriadený orgán, vybaví protest sám do 30 dní od jeho doručenia.

§ 26

Konanie o proteste prokurátora proti uzneseniam orgánov územnej samosprávy

(1)	Protest proti uzneseniu orgánu územnej samosprávy môže prokurátor podať do troch rokov od jeho prijatia.
(2)	Protest podáva prokurátor orgánu územnej samosprávy, ktorý uznesenie prijal.
(3)	Ak orgán územnej samosprávy zistí, že protest je dôvodný, napadnuté uznesenie zruší alebo podľa povahy veci zmení.
(4)	Ak sa orgán územnej samosprávy domnieva, že protest nie je dôvodný, uznesením mu nevyhovie.
(5)	Orgán územnej samosprávy je povinný rozhodnúť o proteste prokurátora do 60 dní od jeho doručenia. V rovnakej lehote je povinný o tom upovedomiť prokurátora.
(6)	Ak orgán územnej samosprávy nevyhovie protestu prokurátora, je prokurátor oprávnený podať proti uzneseniu žalobu na správny súd podľa osobitného predpisu.^9j

§ 27

Konanie o proteste prokurátora proti všeobecne záväznému právnemu predpisu

(1)	Protest proti všeobecne záväznému právnemu predpisu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý všeobecne záväzný právny predpis vydal.
(2)	Ak bol protest prokurátora podaný proti všeobecne záväznému právnemu predpisu uvedenému v § 21 ods. 3 písm. f) prvom bode alebo druhom bode, je orgán verejnej správy o vyhovení alebo nevyhovení protestu povinný upovedomiť prokurátora do 30 dní od jeho doručenia. Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný najneskôr do 90 dní od jeho doručenia všeobecne záväzný právny predpis zrušiť, prípadne nahradiť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a upovedomiť o tom v rovnakej lehote prokurátora.
(3)	Ak bol protest prokurátora podaný proti všeobecne záväznému právnemu predpisu uvedenému v § 21 ods. 3 písm. f) treťom bode a orgán verejnej správy zistí, že protest je dôvodný, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 90 dní od doručenia protestu prokurátora, všeobecne záväzný právny predpis zrušiť alebo ho podľa povahy veci nahradiť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bude v súlade so zákonom, prípadne aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. O vyhovení protestu a zrušení alebo zmene všeobecne záväzného právneho predpisu alebo o nevyhovení protestu upovedomí orgán verejnej správy prokurátora v lehote podľa prvej vety.
(4)	Ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora proti všeobecne záväznému právnemu predpisu uvedenému v § 21 ods. 3 písm. f) prvom bode alebo druhom bode, je generálny prokurátor oprávnený podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Taký návrh môže generálny prokurátor podať aj vtedy, ak proti všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy nebol podaný protest prokurátora.
(5)	Ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora proti všeobecne záväznému právnemu predpisu uvedenému v § 21 ods. 3 písm. f) treťom bode, je prokurátor oprávnený podať žalobu na správny súd podľa osobitného predpisu.^9k

TRETÍ ODDIEL

Upozornenie prokurátora (§ 28-29)

§ 28

(1)

Prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní správnych aktov podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo jeho nečinnosťou.

(2)

Upozornenie prokurátora obsahuje

a)	označenie prokurátora, ktorý upozornenie podáva,
b)	označenie orgánu verejnej správy, ktorému je upozornenie adresované,
c)	výslovné označenie „upozornenie prokurátora“,
d)	presné označenie ustanovení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý bol postupom alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušený alebo ktorého zachovávanie je ohrozované,
e)	skutkové odôvodnenie,
f)	právny rozbor príčin a dosahu porušovania zákonov alebo ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,
g)	návrh opatrení na odstránenie porušenia zákonnosti alebo návrh opatrení na odstránenie porušovania zákonnosti v ďalšom postupe orgánu verejnej správy,
h)	dátum a miesto vypracovania upozornenia,
i)	meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.⁸

§ 29

Konanie o upozornení prokurátora

(1)	Prokurátor podáva upozornenie orgánu verejnej správy, ktorého postup alebo nečinnosť namieta.
(2)	Prokurátor môže upozornenie podať aj nadriadenému orgánu oprávnenému vykonať nápravu vo veci. Ak porušenie zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov spočíva v nečinnosti orgánu verejnej správy, prokurátor vždy zašle upozornenie na vedomie, ak je to možné, aj jeho nadriadenému orgánu.
(3)	Orgán verejnej správy je povinný vybaviť upozornenie prokurátora bezodkladne, najneskôr však do 30 dní od jeho doručenia.
(4)	Ak orgán verejnej správy zistí, že upozornenie prokurátora je dôvodné, je povinný v lehote podľa odseku 3 odstrániť protiprávny stav a o prijatých opatreniach upovedomiť prokurátora.
(5)	Ak sa orgán verejnej správy domnieva, že upozornenie prokurátora nie je dôvodné, upovedomí o tom v lehote podľa odseku 3 prokurátora. Ak má orgán verejnej správy svoj nadriadený orgán, odstúpi mu v lehote podľa odseku 3 upozornenie prokurátora na vybavenie a v rovnakej lehote o tom upovedomí prokurátora.
(6)	Nadriadený orgán je povinný vybaviť upozornenie prokurátora do 30 dní od jeho doručenia orgánom verejnej správy podľa odseku 5. V tej istej lehote je nadriadený orgán povinný v prípade dôvodnosti upozornenia upovedomiť prokurátora o prijatých opatreniach alebo o dôvodoch, z ktorých považuje upozornenie za nedôvodné.
(7)	Orgán verejnej správy, ktorý vybavuje upozornenie prokurátora, je povinný umožniť prokurátorovi účasť na prejednaní upozornenia, ak o to prokurátor požiada.
(8)	Ak orgán verejnej správy zostal nečinný aj po upozornení, je prokurátor oprávnený podať žalobu na správny súd podľa osobitného predpisu.^9l
(9)	Prokurátor je oprávnený vziať upozornenie späť.

ŠTVRTÝ ODDIEL

Previerky zachovávania zákonnosti (§ 30)

§ 30

(1)

Prokurátor je oprávnený vykonávať v orgánoch verejnej správy previerky dodržiavania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v skončených veciach (ďalej len „previerka“). Prokurátor môže previerku vykonať spoločne aj s iným štátnym orgánom, najmä
s kontrolnými orgánmi a inšpekčnými orgánmi, ak na zistenie, či bola porušená zákonnosť, sú potrebné osobitné odborné znalosti z inej oblasti ako právnej.

(2)

Prokurátor je pri vykonávaní previerky oprávnený

a)	vstupovať do objektov orgánov verejnej správy,
b)	vyžadovať od orgánu verejnej správy, aby mu poskytol potrebné spisy a doklady, ako aj vysvetlenie k veci, ktorá je predmetom previerky.

(3)

Orgán verejnej správy je povinný vytvoriť prokurátorovi primerané podmienky na vykonanie previerky a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť tak, aby mohol riadne vykonať previerku.

(4)

Prokurátor je pri vykonávaní previerky povinný

a)	oznámiť orgánu verejnej správy najneskôr pri začatí previerky predmet a účel previerky,
b)	vydať orgánu verejnej správy potvrdenie o prevzatí spisov na preskúmanie,
c)	zabezpečiť riadnu ochranu spisov prevzatých na preskúmanie pred ich stratou, zničením, poškodením a zneužitím,
d)	vrátiť bez zbytočného odkladu spisy orgánu verejnej správy, ak ich už nepotrebuje,
e)	vyhotoviť protokol o vykonaní previerky,
f)	prerokovať obsah protokolu o vykonaní previerky s vedúcim orgánu verejnej správy a oboznámiť ho o návrhoch opatrení, ktoré na základe previerky mieni vykonať; o prerokovaní obsahu protokolu vyhotoví zápisnicu,
g)	odovzdať jedno vyhotovenie protokolu o vykonaní previerky a jeho súčastí orgánu verejnej správy.

(5)

Orgán verejnej správy je oprávnený počas previerky, najneskôr však do 14 dní od doručenia zápisnice o prerokovaní obsahu protokolu o vykonaní previerky, podať písomné námietky proti pravdivosti a preukázateľnosti zistení prokurátora. Prokurátor opodstatnenosť námietok preverí a výsledok písomne oznámi orgánu verejnej správy. Námietky orgánu verejnej správy proti zisteniam prokurátora a oznámenie prokurátora o výsledku preverenia námietok sú súčasťou protokolu o vykonaní previerky.

(6)

Protokol o vykonaní previerky obsahuje

a)	označenie prokurátora, ktorý previerku vykonal,
b)	označenie orgánu verejnej správy, v ktorom prokurátor vykonal previerku,
c)	predmet a účel previerky,
d)	miesto a čas vykonania previerky,
e)	označenie preverovaného obdobia,
f)	opis zistených skutočností a presné označenie ustanovení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý bol porušený,
g)	dátum a miesto vypracovania protokolu,
h)	meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom,⁸
i)	prílohy.

(7)

Ustanoveniami odsekov 2 až 6 nie je dotknutá ochrana utajovaných skutočností podľa osobitného predpisu.^9m

ŠTVRTÁ ČASŤ

PRÁVOMOCI ASISTENTA PROKURÁTORA A PRÁVNEHO ČAKATEĽA PROKURATÚRY PRI VÝKONE PÔSOBNOSTI PROKURATÚRY (§ 30a-30d)

§ 30a

Právomoci asistenta prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry v trestnom konaní

(1)

Prokurátor môže poveriť asistenta prokurátora alebo právneho čakateľa prokuratúry, aby v trestných veciach samostatne vykonával tieto úkony inak vyhradené prokurátorovi:

a)	spisovanie zápisníc o ústne podaných oznámeniach o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin,
b)	spisovanie záznamov o ústne podaných podnetoch na preskúmanie zákonnosti postupu alebo rozhodnutí súdu, prokurátora alebo policajta,
c)	vypracovanie dožiadaní v jednoduchých veciach a vybavovanie dožiadaní v jednoduchých veciach,
d)	vyžadovanie predloženia spisov, dokladov a podania vysvetlení potrebných na výkon činnosti prokurátora,
e)	doručovanie písomností prokuratúry a spisovanie zápisnice alebo záznamu o doručení,
f)	zabezpečovanie podkladov pre rozhodnutie o osvedčení pri podmienečnom zastavení trestného stíhania,
g)	vyhotovovanie výzvy na zaplatenie poriadkovej pokuty uloženej prokurátorom a opatrenia súvisiace s výkonom rozhodnutia o jej uložení,
h)	rozhodovanie o trovách trestného konania,
i)	rozhodovanie o znalečnom, tlmočnom a o svedočnom,
j)	podieľanie sa na odstraňovaní príčin a podmienok trestnej činnosti, na prevencii a na potláčaní kriminality.

(2)

Asistent prokurátora a právny čakateľ prokuratúry sa môže v trestných veciach zúčastniť spolu s prokurátorom na úkonoch vykonávaných prokurátorom alebo policajtom, na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí súdu a na úkonoch vykonávaných prokurátorom pri výkone dozoru v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody, alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená.

§ 30b

Právomoci asistenta prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry v občianskom súdnom konaní

(1)

Prokurátor môže poveriť asistenta prokurátora alebo právneho čakateľa prokuratúry, aby v občianskom súdnom konaní samostatne vykonával tieto úkony inak vyhradené prokurátorovi:

a)	spisovanie záznamov o ústne podaných podnetoch na uplatnenie oprávnení prokurátora v občianskom súdnom konaní,
b)	spisovanie záznamov o podanom vysvetlení,
c)	vyžadovanie vypožičania spisov, dokladov a podania vysvetlení,
d)	vypracovanie dožiadaní v jednoduchých veciach a vybavovanie dožiadaní v jednoduchých veciach,
e)	doručovanie písomností prokuratúry a spisovanie zápisnice alebo záznamu o doručení.

(2)

Asistent prokurátora a právny čakateľ prokuratúry sa môže v občianskom súdnom konaní zúčastniť spolu s prokurátorom na procesných úkonoch súdu a na pojednávaní.

§ 30c

Právomoci asistenta prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry pri výkone dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy

(1)

Prokurátor môže poveriť asistenta prokurátora alebo právneho čakateľa prokuratúry, aby pri výkone dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy samostatne vykonával tieto úkony inak vyhradené prokurátorovi:

a)	spisovanie záznamov o ústne podaných podnetoch na uplatnenie oprávnení prokurátora pri výkone dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy,
b)	spisovanie záznamov o podanom vysvetlení a doplnení podnetu,
c)	vyžadovanie vypožičania spisov, dokladov a podania vysvetlení,
d)	vypracovanie dožiadaní v jednoduchých veciach a vybavovanie dožiadaní v jednoduchých veciach,
e)	doručovanie písomností prokuratúry a spisovanie zápisnice alebo záznamu o doručení.

(2)

Asistent prokurátora a právny čakateľ prokuratúry sa môže pri výkone dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy zúčastniť spolu s prokurátorom na prejednaní protestu prokurátora, na prejednaní upozornenia prokurátora, na vykonaní previerky zachovávania zákonnosti v orgáne verejnej správy a na zasadnutí orgánu verejnej správy.

§ 30d

Prokurátor môže poveriť asistenta prokurátora alebo právneho čakateľa prokuratúry aj vykonávaním iných odborných a administratívnych prác spojených s výkonom jeho funkcie.

PIATA ČASŤ

VYBAVOVANIE PODNETOV A SÚČINNOSŤ PRI PLNENÍ ÚLOH PROKURATÚRY (§ 31-37a)

PRVÝ DIEL

VYBAVOVANIE PODNETOV (§ 31-36b)

§ 31

(1)

Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

(2)

Podnetom sa rozumie podanie, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.

(3)

Podnetom podľa tohto zákona nie je podanie, ktoré

a)	je anonymné,
b)	nie je čitateľné alebo zrozumiteľné,
c)	má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, návrhu alebo žiadosti,
d)	je zaslané na prokuratúru len pre informáciu,
e)	poukazuje na nedostatky v činnosti orgánu verejnej moci, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom alebo ktorých odstránenie alebo vybavenie nepatrí do pôsobnosti prokuratúry,
f)	je sťažnosťou alebo iným podaním podľa osobitného predpisu,²¹
g)	je oznámením o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, alebo iným podaním, na vybavenie ktorého sa vzťahuje Trestný poriadok.

(4)

Každé podanie posudzuje prokurátor podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené.

(5)

Postupom podľa tohto zákona sa nemožno domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní ani preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v trestnom konaní, vrátane postupu spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta^21a v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania podľa Trestného poriadku. To neplatí, ak ide o podnet na podanie dovolania podľa Trestného poriadku.

§ 32

(1)	Podnet sa podáva písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Podnet urobený telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba doplniť do troch pracovných dní predložením jeho originálu v listinnej podobe alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom.
(2)	Podnet musí obsahovať, komu je určený, akej veci sa týka, kto ho podáva, proti komu smeruje, čoho sa podávateľ podnetu domáha a odôvodnenie podnetu. Podnet musí byť datovaný a podpísaný podávateľom podnetu alebo jeho zástupcom. Ak sa podávateľ podnetu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia, k podnetu priloží aj napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie a uvedie dôvody, pre ktoré považuje toto rozhodnutie alebo opatrenie za nezákonné. Ak nemôže k podnetu priložiť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, musí uviesť jeho spisovú značku, dátum jeho vydania a orgán, ktorý ho vydal, a ak ani to nie je možné, musí aspoň uviesť, kedy a ako sa o rozhodnutí alebo opatrení dozvedel.
(3)	Ak podnet nemá náležitosti uvedené v odseku 2, prokurátor vyzve podávateľa podnetu, aby podnet opravil alebo doplnil v lehote, ktorú mu určí; táto lehota nesmie byť kratšia ako desať dní.

§ 33

(1)

Prokurátor neprihliada na podanie, ktoré

a)	nie je podnetom podľa tohto zákona,
b)	nie je podnetom na postup podľa tohto zákona,
c)	nemá formu alebo náležitosti ustanovené týmto zákonom a v určenej lehote nie je doplnené alebo opravené,
d)	je v poradí tretím alebo ďalším podnetom v tej istej veci, ak nadriadený prokurátor nerozhodne inak.

(2)

O skutočnosti, že na podanie sa neprihliada, netreba jeho podávateľa upovedomiť.

(3)

Ak prokurátor zistí, že na vybavenie podania je príslušný iný orgán, postúpi ho príslušnému orgánu a o postúpení podania upovedomí jeho podávateľa najneskôr do 15 dní od pridelenia podania na vybavenie.

§ 34

(1)	Podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Vedúci služobného úradu je povinný zabezpečiť prijímanie podnetov v úradných hodinách určených na prijímanie podnetov.
(2)	Prijatie písomného podnetu prokurátor potvrdí; prijatie osobne podaného písomného podnetu prokurátor nepotvrdzuje. Prijatie podnetu potvrdí prokurátor podávateľovi podnetu najneskôr do desiatich dní od jeho doručenia. Ústne podaný podnet spíše do zápisnice; na žiadosť podávateľa podnetu mu poskytne odpis zápisnice.
(3)	Ak prokurátor zistí, že na vybavenie podnetu je príslušný iný prokurátor, postúpi podnet na vybavenie príslušnému prokurátorovi najneskôr do 15 dní od pridelenia podnetu a o postúpení podnetu upovedomí v tej istej lehote podávateľa podnetu.
(4)	Ak ten istý podnet je podaný, doručený alebo adresovaný viacerým prokuratúram alebo prokurátorom, považuje sa za podnet podaný alebo doručený tej prokuratúre, ktorá je uvedená na prvom mieste alebo na ktorej vykonáva svoju funkciu prokurátor uvedený na prvom mieste. Pri jeho vybavení sa postupuje podľa odseku 3.

§ 35

(1)	Prokurátor príslušný na vybavenie podnetu je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený na vybavenie. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.
(2)	Prokurátor upovedomí podávateľa podnetu o spôsobe vybavenia podnetu alebo o predĺžení lehoty na jeho vybavenie bezodkladne.

§ 36

(1)	Podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor.
(2)	Ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.
(3)	Ak v tej istej veci, v ktorej už bol vybavený podnet iného podávateľa podnetu, podá podnet ďalší podávateľ podnetu bez uvedenia nových skutočností, vec netreba prešetrovať; podávateľ podnetu sa upovedomí o spôsobe vybavenia pôvodného podnetu.

§ 36a

(1)	Pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie žaloby na súd, návrhu na začatie konania alebo opravného prostriedku, či je dôvod na vstup do už začatého konania pred súdom alebo na vykonanie iných opatrení, na ktoré je podľa zákona oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor. Prokurátor pri vybavovaní podnetu prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.
(2)	Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov alebo opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor.
(3)	Ak prokurátor zistí, že podnet nie je dôvodný, podnet odloží, o čom písomne vyrozumie podávateľa podnetu.

§ 36b

(1)	Prokurátor môže požiadať podávateľa podnetu o podanie vysvetlenia alebo o predloženie písomnosti potrebnej na vybavenie podnetu, ak ju má podávateľ podnetu vo svojej dispozícii.
(2)	Ak podávateľ podnetu žiadosti prokurátora o podanie vysvetlenia alebo o predloženie písomnosti potrebnej na vybavenie podnetu nevyhovie a bez takého vysvetlenia alebo písomnosti nemožno vo vybavovaní veci pokračovať, prokurátor konanie o podnete skončí bez vybavenia podnetu, o čom podávateľa podnetu písomne vyrozumie.
(3)	Prokurátor je oprávnený požadovať vysvetlenie a predloženie písomnosti aj od osoby, ktorá nie je podávateľom podnetu, ak bez takého vysvetlenia alebo písomnosti podnet nemožno vybaviť. Vysvetlenie môže odoprieť fyzická osoba, ktorá by jeho podaním porušila štátom uznanú alebo uloženú povinnosť mlčanlivosti, ak tejto povinnosti nebola zbavená podľa zákona, alebo osoba, ktorá by podaním vysvetlenia porušila spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá jej bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou. Vysvetlenie môže odoprieť aj fyzická osoba, ak by jeho podaním vystavila seba alebo blízku osobu nebezpečenstvu trestného stíhania.
(4)	Osobu uvedenú v odseku 3 musí prokurátor predvolať písomne; iba v naliehavých prípadoch môže prokurátor predvolanie uskutočniť telefonicky alebo elektronickými prostriedkami. Písomné predvolanie musí byť predvolávanej osobe doručené do vlastných rúk najmenej tri dni pred vykonaním úkonu. Ak sa fyzická osoba, ktorej bolo doručené písomné predvolanie, bez ospravedlnenia alebo bez závažného dôvodu k prokurátorovi opätovne nedostaví, môže ju prokurátor dať predviesť, ak ju na možnosť predvedenia upozornil v písomnom predvolaní. O predvedenie prokurátor požiada príslušný útvar Policajného zboru. Trovy predvedenia uhradí predvedený. Ak to pomery predvedeného nedovoľujú, trovy predvedenia znáša štát.
(5)	Prokuratúra uhradí preukázané cestovné výdavky, ušlý zárobok a v prípade predchádzajúceho súhlasu prokurátora aj iné hotové výdavky osobe uvedenej v odseku 3, ak ich uplatní do troch dní odo dňa, keď sa k prokurátorovi dostavila. Takýto nárok nemá ten, kto sa k prokurátorovi dostavil vo vlastnom záujme, kto bol predvedený pre svoje protiprávne konanie, obvinený vo výkone väzby alebo odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody.
(6)	Na cestovné výdavky podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o cestovných náhradách.^21b
(7)	Na doručovanie pri vybavovaní podnetov sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.¹⁶

DRUHÝ DIEL

SÚČINNOSŤ PRI PLNENÍ ÚLOH PROKURATÚRY (§ 37-37a)

§ 37

(1)	Orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby poskytujú prokurátorovi súčinnosť nevyhnutnú na plnenie úloh, ktoré mu ukladá zákon; najmä mu podávajú vysvetlenia, v skončených veciach mu požičiavajú spisy a doklady, v neskončených veciach mu umožňujú nahliadnuť do spisov, a to v rozsahu primeranom naliehavosti verejného záujmu na ochrane tých práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ktoré sú predmetom konkrétneho konania.
(2)	Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy podávajú prokurátorovi vysvetlenia a zasielajú stanoviská vo veciach patriacich do ich pôsobnosti, na ktoré sa vzťahujú návrhové oprávnenia generálneho prokurátora voči ústavnému súdu.
(3)	Na plnenie úloh ustanovených zákonom pomáhajú prokurátorovi aj súdy tým, že mu požičiavajú spisy, doklady a iné listiny.
(4)	Prokurátorom poskytujú súčinnosť pri plnení úloh aj notári a súdni exekútori v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi.²⁵
(5)	Ustanovenia odsekov 1 a 4 sa nevzťahujú na veci operačnej a mobilizačnej povahy.

§ 37a

V rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh ustanovených zákonom má prokurátor právo na sprístupnenie a poskytnutie údajov z informačných systémov verejnej správy, na ktoré sa vzťahuje osobitný zákon.^25a

ŠIESTA ČASŤ

ORGANIZÁCIA A RIADENIE PROKURATÚRY (§ 38-45)

§ 38

Sústava prokuratúry

(1)

Prokuratúru tvoria tieto štátne orgány:

a)	generálna prokuratúra, ktorej osobitnou súčasťou s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky je Úrad špeciálnej prokuratúry (§ 55b až 55l),
b)	krajské prokuratúry,
c)	okresné prokuratúry.

(2)

Krajské prokuratúry sú rozpočtové organizácie, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly generálnej prokuratúry. Okresné prokuratúry sú preddavkové organizácie zapojené na rozpočet krajských prokuratúr.

§ 39

Sídla prokuratúr a ich územná pôsobnosť

(1)	Sídlom generálnej prokuratúry je Bratislava.
(2)	Sídla a územné obvody ostatných prokuratúr sa zhodujú so sídlami a územnými obvodmi príslušných súdov,²⁷ ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)	Generálny prokurátor môže zriadiť pobočku okresnej prokuratúry alebo krajskej prokuratúry v rámci jej územného obvodu aj mimo jej sídla určeného podľa odseku 2.
(4)	Generálny prokurátor môže určiť sídlo okresnej prokuratúry v Bratislave v inej mestskej časti na území mesta; jej územný obvod sa tým nezmení.

Generálna prokuratúra

(§ 40-45)

§ 40

(1)

Generálna prokuratúra je ústredný štátny orgán a najvyšší orgán prokuratúry nadriadený ostatným orgánom prokuratúry.

(2)

Generálna prokuratúra

a)	zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti generálneho prokurátora,
b)	riadi, organizuje a kontroluje činnosť podriadených prokuratúr,
c)	dozerá na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podriadenými prokuratúrami,
d)	vedie register trestov a zabezpečuje ochranu údajov uvedených v registri trestov pred zničením, odcudzením, stratou, poškodením, neoprávneným prístupom, zmenou alebo rozširovaním podľa osobitného zákona,²⁸
e)	plní úlohy v oblasti informačného systému verejnej správy podľa osobitného zákona,^28a spravuje a zabezpečuje Centrálny informačný systém prokuratúry a v spolupráci s podriadenými prokuratúrami zabezpečuje prevádzku a ochranu ich informačných systémov,
f)	plní ďalšie úlohy podľa pokynov generálneho prokurátora.

(3)

Generálna prokuratúra má právo zúčastňovať sa na príprave zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa týkajú prokuratúry, prokurátorov a zamestnancov prokuratúry.

§ 41

Na čele generálnej prokuratúry je generálny prokurátor, ktorý priamo alebo prostredníctvom vedúcich prokurátorov,²⁹ určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť generálnej prokuratúry a činnosť ostatných prokuratúr.

§ 42

Krajská prokuratúra

(1)

Krajská prokuratúra je nadriadený orgán okresných prokuratúr, ktoré patria do jej územnej pôsobnosti.

(2)

Krajská prokuratúra

a)	zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti krajského prokurátora,
b)	riadi, organizuje a kontroluje činnosť podriadených okresných prokuratúr,
c)	dozerá na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podriadenými okresnými prokuratúrami,
d)	prijíma oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a zabezpečuje ich vybavenie,
e)	podieľa sa na plnení úloh vyplývajúcich z osobitných zákonov, medzinárodných zmlúv vyhlásených spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväzných aktov Európskej únie,
f)	plní ďalšie úlohy podľa pokynov krajského prokurátora a ostatných nadriadených prokurátorov.

(3)

Na čele krajskej prokuratúry je krajský prokurátor, ktorý priamo alebo prostredníctvom vedúcich prokurátorov,²⁹ určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť krajskej prokuratúry a podriadených okresných prokuratúr. Za svoju činnosť zodpovedá generálnemu prokurátorovi.

§ 43

Okresná prokuratúra

(1)

Okresná prokuratúra

a)	zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti okresného prokurátora,
b)	prijíma oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a zabezpečuje ich vybavenie,
c)	podieľa sa na plnení úloh vyplývajúcich z osobitných zákonov, medzinárodných zmlúv vyhlásených spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväzných aktov Európskej únie,
d)	plní ďalšie úlohy podľa pokynov okresného prokurátora a ostatných nadriadených prokurátorov.

(2)

Na čele okresnej prokuratúry je okresný prokurátor, ktorý priamo alebo prostredníctvom vedúcich prokurátorov,²⁹ určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť okresnej prokuratúry. Za svoju činnosť zodpovedá krajskému prokurátorovi a prostredníctvom neho generálnemu prokurátorovi.

Osobitné ustanovenia o organizácii prokuratúry v čase vojny alebo vojnového stavu

(§ 44-45)

§ 44

(1)	V čase vojny alebo vojnového stavu sa doplnia počty prokurátorov okresných prokuratúr s pôsobnosťou v trestnom konaní vo veciach podľa osobitného predpisu^30a prokurátormi ostatných okresných prokuratúr.
(2)	V čase vojny alebo vojnového stavu sa doplnia počty prokurátorov krajskej prokuratúry s pôsobnosťou v trestnom konaní vo veciach podľa osobitného predpisu^30a prokurátormi ostatných krajských prokuratúr.
(3)	Určené počty prokurátorov, ktorí vykonávajú svoju právomoc v trestnom konaní vo veciach podľa osobitného predpisu,^30a sa v čase vojny alebo vojnového stavu zvyšujú na dvojnásobok, ak generálny prokurátor po dohode s ministrom obrany Slovenskej republiky nerozhodne inak.
(4)	Zoznam prokurátorov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr, ktorí majú podľa odsekov 1 až 3 v čase vojny a vojnového stavu vykonávať funkciu prokurátora na prokuratúrach uvedených v odsekoch 1 a 2, vyhotovuje vždy k 1. januáru kalendárneho roka generálny prokurátor po dohode s príslušnými krajskými prokurátormi.

§ 45

Prokuratúry uvedené v § 44 ods. 1 môžu v čase vojny alebo vojnového stavu vykonávať svoju pôsobnosť aj mimo svojho územného obvodu.

SIEDMA ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA (§ 46-55n)

Príslušnosť prokurátora

§ 46

(1)	Na konanie pred najvyšším súdom je príslušný generálny prokurátor a prokurátori generálnej prokuratúry.
(2)	Na konanie pred Špecializovaným trestným súdom je príslušný špeciálny prokurátor a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.
(3)	Na konanie pred krajským súdom je príslušný krajský prokurátor a prokurátori krajskej prokuratúry.
(4)	Na konanie v druhom stupni pred súdom s pôsobnosťou podľa osobitného predpisu^30a je príslušný krajský prokurátor a prokurátori krajskej prokuratúry, ktorá má rovnaké sídlo ako tento súd.
(5)	Na konanie pred okresným súdom je príslušný okresný prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori.
(6)	Na konanie v prvom stupni pred súdom s pôsobnosťou podľa osobitného predpisu^30a je príslušný okresný prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori okresnej prokuratúry, ktorá má rovnaké sídlo ako tento súd.
(7)	Vecná a miestna príslušnosť prokurátorov uvedených v odsekoch 1 až 6 v konaní pred súdmi a v trestnom konaní sa určuje podľa príslušnosti súdov.³¹

§ 46a

Na vykonávanie dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní a na trestné konanie na území cudzieho štátu v rozsahu uvedenom v medzinárodnej zmluve^12a je príslušný prokurátor určený generálnym prokurátorom z prokurátorov, ktorí vykonávajú svoju právomoc v trestnom konaní vo veciach podľa osobitného predpisu.^30a

§ 47

(1)	Na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori.
(2)	Miestne príslušný na vykonávanie dozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v ktorej obvode má sídlo orgán vykonávajúci správu miesta uvedeného v odseku 1.

§ 48

(1)	Na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi, ktorých pôsobnosť presahuje obvod krajskej prokuratúry, je príslušný generálny prokurátor a v rozsahu ním určenom ostatní prokurátori.
(2)	Na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi, ktorých pôsobnosť presahuje obvod okresnej prokuratúry, je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori.
(3)	Na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti ostatnými orgánmi je príslušný okresný prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori.
(4)	Miestne príslušný na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti je prokurátor tej prokuratúry, v ktorej obvode má sídlo orgán, nad ktorým sa vykonáva dozor.

§ 49

Na vybavenie podnetu je príslušný ten prokurátor, ktorý je príslušný na vykonanie opatrení vyplývajúcich z podaného podnetu.

§ 50

Spory o príslušnosť medzi prokurátormi rozhoduje

a)	generálny prokurátor, ak je jedným z prokurátorov prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry,
b)	ich najbližšie spoločne nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2) v ostatných prípadoch.

§ 51

Na zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry môže generálny prokurátor a v rozsahu svojej pôsobnosti aj krajský prokurátor určiť výnimky z ustanovení § 46 až 50. Vo veciach, ktoré nepatria do právomoci Špecializovaného trestného súdu, môže generálny prokurátor takto postupovať a určiť, že na konanie je príslušný špeciálny prokurátor len s prechádzajúcim písomným súhlasom špeciálneho prokurátora; súhlas možno vziať späť písomným vyhlásením, ak pominú dôvody určenia výnimky z ustanovení § 46 až 50.

§ 52

Vylúčenie prokurátora

(1)	Prokurátor musí byť vylúčený z konania a rozhodovania veci a z vybavovania podnetu, ak so zreteľom na jeho pomer k prejednávanej veci, účastníkom konania, stranám v konaní alebo k ich zástupcom, alebo k podávateľovi podnetu možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
(2)	Postup pri vylúčení prokurátora v trestnom konaní ustanovuje Trestný poriadok.
(3)	V ostatných prípadoch prokurátor, len čo sa dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to svojmu bezprostredne nadriadenému prokurátorovi (§ 53 ods. 1), ktorý najneskôr do troch dní rozhodne o tom, či je prokurátor vylúčený, a urobí potrebné opatrenia. Bezprostredne nadriadený prokurátor rozhoduje o vylúčení prokurátora aj na základe námietky uplatnenej dotknutou osobou uvedenou v odseku 1.

§ 53

Bezprostredne nadriadený prokurátor

(1)

Bezprostredne nadriadeným prokurátorom je

a)	generálny prokurátor, ak ide o námestníka generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, krajského prokurátora a prokurátora, ktorý vo funkcii národného člena zastupuje Slovenskú republiku v Eurojuste,
b)	príslušný vedúci prokurátor generálnej prokuratúry,²⁹ ak ide o ostatných prokurátorov generálnej prokuratúry,
c)	príslušný krajský prokurátor, ak ide o prokurátora krajskej prokuratúry alebo príslušného okresného prokurátora,
d)	príslušný okresný prokurátor, ak ide o prokurátora okresnej prokuratúry.

(2)

Tam, kde sa v osobitnom zákone upravujúcom trestné konanie⁷ používa pojem orgán bezprostredne nadriadený, rozumie sa tým, ak ide o prokurátora, bezprostredne nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1.

§ 54

Nadriadený prokurátor

(1)

Nadriadeným prokurátorom uvedeným v § 6 je generálny prokurátor a

a)	príslušný vedúci prokurátor²⁹ a prokurátor, ktorý vo funkcii národného člena zastupuje Slovenskú republiku v Eurojuste, ak ide o prokurátora generálnej prokuratúry,
b)	prokurátor generálnej prokuratúry a prokurátor, ktorý vo funkcii národného člena zastupuje Slovenskú republiku v Eurojuste, ak ide o krajského prokurátora,
c)	prokurátor generálnej prokuratúry a príslušný krajský prokurátor, ak ide o prokurátora krajskej prokuratúry,
d)	prokurátor generálnej prokuratúry, príslušný krajský prokurátor a prokurátor príslušnej krajskej prokuratúry, ak ide o okresného prokurátora,
e)	prokurátor generálnej prokuratúry, príslušný krajský prokurátor, prokurátor príslušnej krajskej prokuratúry a príslušný okresný prokurátor, ak ide o prokurátora okresnej prokuratúry.

(2)

Na účely konania podľa tohto zákona alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie

a)	generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora alebo prokurátora krajskej prokuratúry,
b)	špeciálny prokurátor, ak ide o prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry,
c)	príslušný krajský prokurátor, ak ide o okresného prokurátora alebo prokurátora okresnej prokuratúry.

(3)

Tam, kde sa v osobitnom zákone upravujúcom trestné konanie⁷ používa pojem nadriadený orgán prokurátora, rozumie sa tým nadriadený prokurátor uvedený v odseku 2.

§ 55

Nazeranie do spisu

Nazerať do spisu, ktorý vedie prokurátor, môže iba jeho nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 1) alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor.

Centrálny informačný systém prokuratúry

(§ 55a-55aa)

§ 55a

(1)	Prokuratúra spracúva informácie, osobné údaje a iné údaje (ďalej len „údaje“), ktoré sú potrebné na plnenie jej úloh ustanovených zákonom v trestnom konaní, súdnom konaní, správnom konaní, v konaní pred ústavným súdom, pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu, pri právnom styku s cudzinou a pri plnení ďalších úloh vyplývajúcich z osobitných predpisov.
(2)	Údaje sú súčasťou Centrálneho informačného systému prokuratúry (ďalej len „centrálny informačný systém“). Centrálny informačný systém je informačným systémom verejnej správy.^28a
(3)	Prevádzku, správu a vývoj centrálneho informačného systému zabezpečuje generálna prokuratúra v spolupráci s podriadenými prokuratúrami.
(4)	Údaje, ktoré sú súčasťou centrálneho informačného systému sa vedú v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Poskytovanie a sprístupňovanie údajov z centrálneho informačného systému alebo ich príjem sa môže uskutočňovať aj v elektronickej podobe.
(5)	Automatizované informačné systémy vrátane databáz v nich obsiahnutých, vytvorené a spravované generálnou prokuratúrou, ktoré sú súčasťou centrálneho informačného systému, sú vo vlastníctve štátu. Oprávnenia vyplývajúce z osobitného predpisu³³ vykonáva generálna prokuratúra.

§ 55aa

Údaje z centrálneho informačného systému využíva generálna prokuratúra a ostatné prokuratúry pri plnení svojich úloh. Údaje z centrálneho informačného systému poskytuje generálna prokuratúra a ostatné prokuratúry Policajnému zboru, súdom, ústavnému súdu a subjektom, o ktorých tak ustanoví zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len „príjemca“); pri ich poskytovaní sa postupuje podľa tohto zákona a osobitných predpisov.³⁵

Prenos, poskytovanie a spracúvanie osobných údajov v rámci justičnej spolupráce v trestnoprávnych veciach

(§ 55ab-55ag)

§ 55ab

Ustanovenia § 55ac až 55ag sa použijú iba v prípadoch, keď sa osobné údaje prenášajú alebo poskytujú medzi členskými štátmi Európskej únie, orgánom Európskej únie alebo orgánom vytvoreným spoločne členskými štátmi Európskej únie (ďalej len „príslušný orgán“).

§ 55ac

(1)	Na prenos, poskytovanie a spracúvanie osobných údajov v rámci justičnej spolupráce v trestnoprávnych veciach tvoriacich súčasť centrálneho informačného systému sa vzťahuje osobitný predpis,³⁶ ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)	Generálna prokuratúra v spolupráci s ostatnými prokuratúrami aspoň raz za 12 mesiacov preveruje, či sú spracúvané osobné údaje naďalej potrebné na plnenie úloh prokuratúry. Ak generálna prokuratúra preverovaním alebo v priebehu spracúvania osobných údajov zistí, že nie sú potrebné na plnenie úloh prokuratúry, bezodkladne takéto osobné údaje zlikviduje alebo anonymizuje.
(3)	Ak by likvidácia alebo anonymizácia osobných údajov podľa odseku 2 mohla ohroziť práva a právom chránené záujmy dotknutej fyzickej osoby, možno osobné údaje blokovať;^36a spracúvať ich však možno len na účel, ktorý zabránil ich likvidácii.

§ 55ad

(1)	Prokuratúra prijíma potrebné opatrenia, aby sa neposkytovali a nesprístupňovali osobné údaje, ktoré nie sú pravdivé, úplné alebo aktuálne. Ak dôjde k poskytnutiu alebo sprístupneniu nepravdivých, neúplných alebo neaktuálnych osobných údajov, prokuratúra je povinná bez zbytočného odkladu informovať všetkých príjemcov, ktorým také osobné údaje poskytla.
(2)	Pri poskytnutí alebo sprístupnení osobných údajov príslušnému orgánu sa určí účel poskytnutia alebo sprístupnenia osobných údajov a podľa potreby ďalšie obmedzenia spracúvania osobných údajov poskytnutých alebo sprístupnených, ak je to odôvodnené bezpečnosťou osôb, základnými záujmami bezpečnosti Slovenskej republiky, prebiehajúcim odhaľovaním, objasňovaním alebo vyšetrovaním trestného činu alebo aj zjavnou neprimeranosťou alebo neopodstatnenosťou vzhľadom na účely, na ktoré sa požaduje.
(3)	Obmedzením spracúvania osobných údajov podľa odseku 2 sa rozumie aj určenie lehoty, po uplynutí ktorej je príjemca povinný poskytnuté osobné údaje zlikvidovať, blokovať alebo preskúmať, či ich naďalej potrebuje.
(4)	O každom poskytnutí osobných údajov podľa § 55aa ods. 1 sa vyhotovuje úradný záznam, ktorý je súčasťou centrálneho informačného systému.

§ 55ae

(1)

Osobné údaje poskytnuté alebo sprístupnené príslušným orgánom môže prokuratúra spracúvať okrem účelu, na ktorý boli poskytnuté alebo sprístupnené, aj na účel

a)	stíhania iných trestných činov, ako sú tie, kvôli ktorým sa osobné údaje poskytli,
b)	výkonu trestu,
c)	iného súdneho konania, ktoré priamo súvisí so stíhaním trestného činu alebo s výkonom trestu,
d)	predchádzania bezprostredného a závažného ohrozenia bezpečnosti osôb alebo verejného poriadku alebo
e)	vymedzený v súhlase členského štátu, ktorý osobné údaje poskytuje alebo vymedzený v súhlase dotknutej fyzickej osoby,
f)	ich ďalšieho historického, vedeckého alebo štatistického spracúvania.^36b

(2)

Ak príslušný orgán poskytne osobné údaje bez požiadania, prokuratúra preverí, či sú tieto údaje potrebné na účel, na ktorý boli poskytnuté alebo sprístupnené. Ak príslušný orgán poskytne nepravdivé, neúplné alebo neaktuálne osobné údaje, musia sa tieto bezodkladne opraviť, zlikvidovať alebo zablokovať.

(3)

Na žiadosť príslušného orgánu ho prokuratúra oboznámi so spracúvaním ním poskytnutých alebo sprístupnených osobných údajov.

(4)

Na spracúvanie osobných údajov podľa odseku 1 sa vzťahuje tento zákon a osobitný predpis;^36a tým nie je dotknuté právo príslušného orgánu určiť obmedzenia spracovania týchto osobných údajov. Ak o to príslušný orgán požiada, prokuratúra neinformuje dotknutú fyzickú osobu o zhromažďovaní alebo spracúvaní ním poskytnutých osobných údajov bez jeho predchádzajúceho súhlasu.

§ 55af

(1)

Ak nie je ďalej ustanovené inak, osobné údaje prijaté od príslušného orgánu možno ďalej poskytnúť alebo sprístupniť tretím štátom alebo medzinárodným orgánom, len ak

a)	je to nevyhnutné na predchádzanie trestným činom, ich vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie alebo na výkon trestov,
b)	prijímajúci orgán v treťom štáte alebo prijímajúci medzinárodný orgán zodpovedá za predchádzanie trestným činom, ich vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie alebo za výkon trestov,
c)	príslušný orgán, od ktorého sa údaje získali, súhlasil s ich ďalším poskytnutím alebo sprístupnením orgánom v treťom štáte a
d)	dotknutý tretí štát alebo medzinárodný orgán zaručí primeranú úroveň ochrany pri plánovanom spracúvaní týchto údajov; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.^36c

(2)

Poskytnutie alebo sprístupnenie osobných údajov bez súhlasu príslušného orgánu podľa odseku 1 písm. c) je prípustné len vtedy, ak je nevyhnutné na to, aby sa predišlo bezprostrednému a závažnému ohrozeniu verejnej bezpečnosti alebo záujmov členského štátu Európskej únie alebo tretieho štátu, a ak sa predchádzajúci súhlas nedá získať včas; tento spôsob poskytnutia osobných údajov musí byť príslušnému orgánu zodpovednému za vydanie súhlasu bezodkladne oznámený.

§ 55ag

Osobné údaje prijaté od príslušného orgánu možno poskytnúť alebo sprístupniť osobám, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci, ak príslušný orgán, od ktorého sa údaje získali, súhlasil s ich poskytnutím alebo sprístupnením, ich poskytnutiu alebo sprístupneniu nebránia práva a právom chránené záujmy dotknutej fyzickej osoby a s prihliadnutím na okolnosti prípadu je poskytnutie alebo sprístupnenie osobných údajov nevyhnutné v záujme

a)	plnenia úloh prokuratúry ustanovených zákonom,
b)	predchádzania trestným činom, ich vyšetrovaniu, odhaľovaniu alebo stíhaniu, prípadne výkonu trestov alebo
c)	predchádzania bezprostredného a závažného ohrozenia bezpečnosti osôb alebo verejného poriadku.

Osobitné ustanovenia o Úrade špeciálnej prokuratúry

(§ 55b-55n)

§ 55b

(1)	Úrad špeciálnej prokuratúry vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania trestných činov a uplatňuje oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom, a to vo veciach, ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu.
(2)	Pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry uvedenú v odseku 1 vykonávajú prokurátori Úradu Špeciálnej prokuratúry; pri plnení úloh postupujú podľa osobitného zákona.⁷

§ 55d

(1)

Na čele Úradu špeciálnej prokuratúry je špeciálny prokurátor, prostredníctvom ktorého generálny prokurátor riadi činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Špeciálny prokurátor je námestníkom generálneho prokurátora.

(2)

Špeciálny prokurátor podáva národnej rade raz za rok správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, z ktorej vyplývajú jeho poznatky o stave zákonnosti.

(3)

Špeciálny prokurátor zodpovedá za výkon svojej funkcie generálnemu prokurátorovi. Vo veciach patriacich do právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry (§ 55b) generálny prokurátor nie je oprávnený

a)	uložiť špeciálnemu prokurátorovi ani prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžaloba alebo riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného,
b)	vykonať úkony za špeciálneho prokurátora alebo prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

(4)

Vznik oprávnenia a zánik oprávnenia vykonávať funkciu špeciálneho prokurátora upravuje osobitný zákon.³⁷

§ 55e

(1)

Špeciálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry a ostatných osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry (ďalej len „osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry"). Na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry je špeciálny prokurátor oprávnený vydávať príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetky osoby určené na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry.

(2)

Počet osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry v členení podľa funkcií určuje vláda Slovenskej republiky na návrh generálneho prokurátora.

§ 55f

(1)	Prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry môže byť iba prokurátor generálnej prokuratúry, ktorého vymenúva do tejto funkcie generálny prokurátor podľa osobitného zákona.³⁸
(2)	Štátneho zamestnanca v štátnozamestnaneckom pomere vymenúva do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry generálny prokurátor na návrh špeciálneho prokurátora. Ak ide o preloženie štátneho zamestnanca³⁹ na výkon štátnej služby na generálnu prokuratúru v Úrade špeciálnej prokuratúry, o preložení štátneho zamestnanca rozhoduje generálny prokurátor po dohode s príslušným vedúcim služobného úradu a na návrh špeciálneho prokurátora. Štátnym zamestnancom v Úrade špeciálnej prokuratúry môže byť iba štátny zamestnanec v stálej štátnej službe. Štátneho zamestnanca možno vymenovať do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry alebo preložiť na výkon funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry iba s jeho súhlasom.
(3)	Zamestnanca vo verejnej službe prideľuje na Úrad špeciálnej prokuratúry generálny prokurátor na návrh špeciálneho prokurátora. Na pridelenie zamestnanca vo verejnej službe na Úrad špeciálnej prokuratúry sa vyžaduje jeho súhlas.

§ 55g

(1)	Vymenovať do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry alebo prideliť na výkon funkcie v tomto úrade možno len osobu, ktorá je držiteľom osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami⁴⁰ stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné, a ak ide o prokurátora, stupňa utajenia Prísne tajné.
(2)	Osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry musí byť po celý čas výkonu funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry osobou oprávnenou na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné, a ak ide o prokurátora, stupňa utajenia Prísne tajné.

§ 55h

(1)

Osobu určenú na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry môže odvolať z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry iba generálny prokurátor na návrh špeciálneho prokurátora, a to aj bez uvedenia dôvodu.

(2)

Osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry môže kedykoľvek písomne požiadať generálneho prokurátora o uvoľnenie z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry. Generálny prokurátor ju z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry uvoľní najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď požiadala o uvoľnenie z funkcie.

(3)

Oprávnenie vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry zanikne osobe určenej na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry

a)	dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry podľa odseku 1,
b)	dňom doručenia rozhodnutia o uvoľnení z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry podľa odseku 2, ak v rozhodnutí o uvoľnení z funkcie nie je uvedený neskorší deň,
c)	dňom zániku alebo skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru alebo pracovného pomeru podľa osobitného zákona.⁴¹

(4)

Na zmenu, skončenie a zánik štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca na generálnej prokuratúre v Úrade špeciálnej prokuratúry sa vzťahuje osobitný zákon.⁴²

(5)

Na dočasné pridelenie, zánik a skončenie pracovného pomeru zamestnanca vykonávajúceho verejnú službu na generálnej prokuratúre v Úrade špeciálnej prokuratúry sa vzťahuje osobitný zákon.⁴³

(6)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry. Na zánik oprávnenia prokurátora vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry sa vzťahuje osobitný zákon.⁴⁴

§ 55i

(1)	Osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry je povinná zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku oprávnenia vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry (§ 55h ods. 3 a 6), o veciach, o ktorých sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojej funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry, ak nebola tejto povinnosti zbavená podľa zákona.
(2)	Zbaviť mlčanlivosti osobu určenú na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry o veciach, o ktorých sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojej funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry, môže iba generálny prokurátor, a to aj po zániku oprávnenia vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry (§ 55h ods. 3 a 6).

§ 55j

(1)	Osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry má právo v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie ochrany svojej osoby, ochrany jej blízkych osôb⁴⁵ a ochrany svojho obydlia, ak o to požiada; takisto má právo na bezplatné poskytnutie primeraných prostriedkov na zabezpečenie ochrany alebo náhrady nákladov takej ochrany. Minister vnútra Slovenskej republiky na základe žiadosti generálneho prokurátora vydá rozhodnutie o bezplatnom zaistení bezpečnosti osôb a obydlia Policajným zborom. Ostatné náklady spojené so zabezpečením ochrany osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry znáša generálna prokuratúra.
(2)	Bez súhlasu osoby určenej na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry nemožno zverejňovať jej podobizeň a pobyt; to sa vzťahuje aj na jej blízke osoby, ak je to potrebné na účinnú ochranu osoby určenej na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry a jej blízkych osôb a blízke osoby s tým súhlasia. Osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry má právo aj na primerané utajenie údajov o svojej osobe a jej blízkych osobách.
(3)	Práva uvedené v odsekoch 1 a 2 má v odôvodnených prípadoch osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry aj po zániku oprávnenia vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry (§ 55h ods. 3 a 6).

§ 55k

(1)	Generálna prokuratúra vystaví osobám určeným na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry služobný preukaz Úradu špeciálnej prokuratúry.
(2)	Služobný preukaz Úradu špeciálnej prokuratúry je verejná listina, ktorou osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry preukazuje svoju totožnosť, funkciu a príslušnosť k Úradu špeciálnej prokuratúry.
(3)	Pri plnení úloh Úradu špeciálnej prokuratúry sa môže osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry preukázať namiesto služobného preukazu Úradu špeciálnej prokuratúry spôsobom ustanoveným v osobitnom zákone.⁴⁶

§ 55l

(1)	Policajný zbor, Železničná polícia, Slovenská informačná služba, Zbor väzenskej a justičnej stráže, orgány štátnej správy v colníctve, daňové orgány, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, orgány verejnej správy v oblasti finančnej kontroly a vnútorného auditu, ostatné štátne orgány, obce, vyššie územné celky a iné právnické osoby, ako aj fyzické osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť Úradu špeciálnej prokuratúry pri plnení jeho úloh a neodkladne vybavovať jeho dožiadania, poskytovať mu požadované informácie, posudky, odborné vyjadrenia, listiny a spisy.
(2)	Fyzická osoba môže odoprieť poskytnutie požadovanej informácie, ak by jej poskytnutím porušila štátom uznanú alebo uloženú povinnosť mlčanlivosti, ak tejto povinnosti nebola zbavená podľa zákona, a osoba, ktorá by podaním informácie porušila spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá jej bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou. Podanie informácie môže odoprieť aj fyzická osoba, ak by jej podaním vystavila seba alebo blízku osobu⁴⁵ nebezpečenstvu trestného stíhania.
(3)	Úrad špeciálnej prokuratúry môže získané informácie, posudky, odborné vyjadrenia, listiny a spisy použiť iba na plnenie svojich úloh a je povinný ich chrániť pred vyzradením a zneužitím.
(4)	Ak na objasnenie skutočnosti dôležitej pre plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry sú potrebné odborné znalosti, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky a orgány štátnej správy, najmä v oblasti colníctva, daní a finančnej kontroly, sú povinné poskytnúť v nevyhnutnom počte a časovom rozsahu Úradu špeciálnej prokuratúry svojich zamestnancov. Plnenie úloh v Úrade špeciálnej prokuratúry sa posudzuje ako plnenie úloh ich zamestnávateľa. Zamestnanci počas plnenia úloh v Úrade špeciálnej prokuratúry nepodliehajú ohľadom ich plnenia pokynom svojho zamestnávateľa.

§ 55m

Zverejňovanie a sprístupňovanie rozhodnutí

(1)	Prokuratúry sú povinné zverejňovať právoplatné uznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, a to do 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
(2)	Generálna prokuratúra zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych komisií, a to do 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
(3)	Pred zverejnením rozhodnutí podľa odsekov 1 a 2 sa v nich anonymizujú údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov.
(4)	Zverejňovanie rozhodnutí prokurátora podľa odseku 1 a 2 technicky zabezpečuje generálna prokuratúra na svojom webovom sídle.
(5)	Prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona⁴⁷ všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh.
(6)	Prokuratúra môže zo závažných dôvodov odmietnuť zverejnenie rozhodnutia podľa odseku 1 alebo sprístupnenie informácie podľa odseku 5, ak by zverejnenie rozhodnutia alebo sprístupnenie informácie mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného stíhania alebo porušiť práva a právom chránené záujmy. Odmietnutie sprístupnenia musí byť odôvodnené a možno proti nemu podať opravný prostriedok podľa osobitného zákona.⁴⁷

§ 55n

Obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy o úkonoch prokurátora

V priestoroch prokuratúry sa nesmú vyhotovovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy o úkonoch prokurátora, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

ÔSMA ČASŤ

PRECHODNÉ, ZÁVEREČNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA (§ 56-58)

§ 56

Prechodné ustanovenia

(1)	Funkčné obdobie generálneho prokurátora, ktorý vykonáva funkciu v deň, keď tento zákon nadobudne účinnosť, sa skončí uplynutím funkčného obdobia, na ktoré bol do funkcie generálneho prokurátora vymenovaný.
(2)	Zloženie sľubu podľa doterajšieho zákona generálnym prokurátorom, ktorý vykonáva funkciu v deň, keď tento zákon nadobudne účinnosť, sa považuje za zloženie sľubu podľa tohto zákona, ak ho generálny prokurátor nevypovie do 30 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(3)	Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(4)	Vybavovanie podnetu podaného pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.

§ 56a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

Na konanie vo veciach podľa § 567f ods. 1 a 2 Trestného poriadku je príslušný špeciálny prokurátor a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2011

(§ 56aa-58)

§ 56aa

Ustanovenie § 7 ods. 2 posledná veta sa nepoužije, ak ide o osobu, ktorá bola vymenovaná do funkcie generálneho prokurátora pred 1. októbrom 2011.

§ 56ab

(1)	Generálny prokurátor a minister spravodlivosti sú povinní vymenovať prvých členov komisie (§ 6b) do 31. októbra 2011.
(2)	Prvé zasadnutie komisie podľa § 6b zvolá minister spravodlivosti do troch mesiacov od vymenovania prvých členov komisie.

§ 56ac

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2011

(1)

Výkon pôsobnosti vojenskej prokuratúry v trestných veciach podľa osobitného predpisu^30a a práva a povinnosti zo služobných vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov osôb prechádzajú k 1. novembru 2011 z

a)	Hlavnej vojenskej prokuratúry na generálnu prokuratúru,
b)	Vyššej vojenskej prokuratúry na Krajskú prokuratúru v Trenčíne,
c)	Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave na Okresnú prokuratúru Bratislava I,
d)	Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici na Okresnú prokuratúru Banská Bystrica,
e)	Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove na Okresnú prokuratúru Prešov.

(2)

Generálny prokurátor môže do 31. januára 2012 preložiť prokurátora a asistenta prokurátora, ktorí vykonávali k 31. októbru 2011 svoju funkciu na vojenskej prokuratúre na inú prokuratúru, ako je uvedená v odseku 1, a to aj bez ich súhlasu.

(3)

V konaniach vo veciach podľa odseku 1 začatých pred 1. novembrom 2011 pokračujú prokurátori, ktorí vykonávajú svoju funkciu na prokuratúrach uvedených v odseku 1.

(4)

V konaniach v ostatných veciach začatých pred 1. novembrom 2011 prechádza výkon pôsobnosti vojenskej prokuratúry na vecne a miestne príslušnú prokuratúru a v konaní pokračujú prokurátori týchto prokuratúr.

§ 56ad

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2012

Podľa § 55m ods. 1 až 4 sa zverejňujú len tie rozhodnutia prokurátora, ktoré nadobudnú právoplatnosť po 1. januári 2012.

§ 56ae

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016

(1)	Ustanovenie § 7 ods. 6 sa použije aj na generálneho prokurátora, ktorý je vo funkcii generálneho prokurátora k 1. januáru 2016.
(2)	Vláda a súdna rada zvolia členov komisie do 31. marca 2016.
(3)	Konania začaté do 31. decembra 2015 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

§ 56af

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2016

Konania o proteste prokurátora a konania o upozornení prokurátora začaté pred 1. júlom 2016 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2016.

§ 56b

Záverečné ustanovenie

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 57

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 78/1998 Z. z., zákona č. 79/1998 Z. z., zákona č. 234/1998 Z. z. a zákona č. 379/1998 Z. z.

§ 57a

Zrušovacie ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016

Zrušuje sa smernica generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 200/2001 Z. z. o jednoduchých úkonoch prokurátora, ktoré môže vykonávať právny čakateľ prokuratúry.

§ 58

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2001.

Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.

Príloha k zákonu č. 153/2001 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ, L 350, 30. 12. 2008).

Poznámky pod čiarou:

Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

§ 116 Občianskeho zákonníka.

Civilný sporový poriadok.
Civilný mimosporový poriadok.
Správny súdny poriadok.

§ 12 ods. 1 písm. b) a § 13 písm. f) zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 140 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

§ 141 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. v znení zákona č. 236/2012 Z. z.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Napríklad § 243e Občianskeho súdneho poriadku, § 47 ods. 3 a 4, § 369 a 389 Trestného poriadku.

Napríklad § 207a ods. 2, § 363 až 367, § 380 ods. 4 a § 530 Trestného poriadku, § 4 ods. 2 zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 94 ods. 1 písm. d) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste.

Napríklad Trestný poriadok, zákon č. 475/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.

Napríklad § 46, 50, 95 Trestného poriadku, zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov.

Napríklad Trestný poriadok, zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení zákona č. 344/2012 Z. z.

§ 88 ods. 1 a § 88a ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.

Napríklad § 105 Trestného zákona, § 21 a 29 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1994 Z. z. o preukazovaní pôvodu finančných prostriedkov pri privatizácii, zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, § 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok.

Civilný sporový poriadok.
Civilný mimosporový poriadok.

Civilný sporový poriadok.
Civilný mimosporový poriadok.

Správny súdny poriadok.

Napríklad § 1 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.

§ 45 Správneho súdneho poriadku.

§ 46 Správneho súdneho poriadku.

§ 47, § 466 ods. 3 Správneho súdneho poriadku.

§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

§ 45 ods. 1, § 178 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.

§ 45 ods. 3, § 350 Správneho súdneho poriadku.

§ 45 ods. 4, § 359 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.

§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.

§ 45 ods. 2, § 244 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.

§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov, § 62 až 70 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z.

§ 10 ods. 8 Trestného poriadku.

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 71/1967 Zb.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 1 až 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov.

Zákon č. 275/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.