Predmetom tohto zákona je upraviť právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom vykonávania štátnej služby sú práva a povinnosti štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce z vykonávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby.

Štátna služba podľa tohto zákona je budovaná na princípoch

Na právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sa Zákonník práce vzťahuje len vtedy, ak to výslovne ustanovuje tento zákon.

Právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sú verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov k štátu.

Štátna služba na účely tohto zákona je plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi,¹ ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade (§ 7) v príslušnom odbore štátnej služby, ak plnenie jeho úloh zahŕňa

Služobný úrad na účely odseku 2 vypracuje opisy činností štátnozamestnaneckých miest.

Vykonávaním štátnych záležitostí podľa odseku 2 na účely tohto zákona je činnosť, ktorá nie je plnením úloh štátnej správy, ale ktorá je vykonávaná výlučne v štátnom záujme v súvislosti s plnením úloh štátnej správy. Vykonávaním štátnych záležitostí je aj plnenie úloh uvedených v odseku 2 písm. a) až d) štátnym zamestnancom, ktorý zabezpečuje uplatňovanie právnych vzťahov štátnych zamestnancov v osobnom úrade podľa tohto zákona a osobitných predpisov a plnenie úloh justičných čakateľov, súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov, probačných a mediačných úradníkov a právnych čakateľov prokuratúry podľa osobitného predpisu.²

Štátna služba podľa odseku 2 sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere.

Právne vzťahy justičných čakateľov, právne vzťahy súdnych úradníkov, právne vzťahy súdnych tajomníkov, právne vzťahy probačných a mediačných úradníkov a právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry pri vykonávaní štátnych záležitostí sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Štátna služba príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov Železničnej polície, colníkov a profesionálnych vojakov, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby sa spravuje osobitnými predpismi.³

Tento zákon sa nevzťahuje na

Každý občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) a občan iného členského štátu Európskej únie má právo vstúpiť do štátnej služby na základe spravodlivého výberového konania, ak spĺňa predpoklady ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Každý občan má právo byť informovaný o voľných miestach v štátnej službe (§ 15).

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.^3b V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Občan, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania pri vstupe do štátnej služby, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.^3b

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na občana iného členského štátu Európskej únie.

Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom^3b alebo sa môže obrátiť na príslušný orgán podľa § 126. V konaní pred príslušným orgánom služobný úrad (§ 7) preukazuje, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.

prípravnej štátnej službe (§ 19),

stálej štátnej službe (§ 24),

nominovanej štátnej službe (§ 24a) a

dočasnej štátnej službe (§ 25).

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby.

Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek plnenia úloh štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,¹ ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade. Odbory štátnej služby v služobných úradoch ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády”); odbory štátnej služby v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorú podľa osobitných predpisov¹ alebo podľa tohto zákona do funkcie volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) alebo vymenúva a odvoláva

Funkcie, do ktorých sa štátni zamestnanci volia alebo vymenúvajú podľa odsekov 3 a 5, sú na účely tohto zákona politické funkcie, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Výkon politickej funkcie sa považuje za výkon verejnej funkcie.

Na predstaveného v politickej funkcii okrem predstaveného, ktorý je veľvyslancom, sa vzťahujú len ustanovenia tohto zákona o odmeňovaní, o dovolenke a o nemocenskom zabezpečení, o náhrade škody, ako aj ustanovenia § 8 ods. 4, § 25 ods. 2 písm. b) a ods. 3, § 37, § 43 ods. 2, § 46, § 47, § 75 a § 77 ods. 1 až 3, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Na predstaveného v politickej funkcii, ktorý je vedúcim služobného úradu, sa vzťahujú aj ustanovenia § 54 a 56, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Na odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda národnej rady”) sa vzťahujú len ustanovenia tohto zákona o odmeňovaní, o dovolenke a o nemocenskom zabezpečení, o náhrade škody a o konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ako aj ustanovenia § 8 ods. 4, § 16 až 18, § 25 ods. 2 písm. b) a ods. 3, § 37, § 43 ods. 2, § 46, § 47, § 75 a § 77 ods. 1 až 3.

Na inšpektora Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky sa vzťahuje tento zákon.

Služobný úrad na účely tohto zákona je

Služobný úrad štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra.

Najvyšší služobný úrad je služobný úrad, ktorý nemá nadriadený služobný úrad.

Nadriadený služobný úrad je služobný úrad, ktorý riadi, kontroluje a koordinuje činnosť podriadeného služobného úradu podľa osobitného predpisu.

Kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov vykonávajú vo vzťahu k štátnym zamestnancom

Osobný úrad ako osobitný útvar služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, zabezpečuje plnenie úloh, ktoré služobnému úradu vyplývajú zo štátnozamestnaneckých vzťahov. Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí neplnia úlohy štátnej správy alebo nevykonávajú štátne záležitosti podľa § 2 ods. 2 alebo 4.

Osobný úrad vedúceho služobného úradu je osobný úrad jeho nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, osobný úrad vedúceho služobného úradu je Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády”); pôsobnosť úradu vlády vo vzťahu k štátnym zamestnancom na súdoch vykonáva ministerstvo spravodlivosti a vo vzťahu k štátnym zamestnancom na prokuratúre generálna prokuratúra. Osobný úrad vedúcich služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode a v písm. g) je osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonávajú štátnu službu.

Osobný úrad vedúceho služobného úradu, ktorým je ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy je úrad vlády.

Osobný úrad štátneho zamestnanca podľa § 5 ods. 7 a 8, ktorý nie je vedúcim služobného úradu, je osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu.

Predstavený je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je oprávnený dávať podriadenému štátnemu zamestnancovi pokyny na vykonávanie štátnej služby a je povinný plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu pri vykonávaní štátnej služby v rozsahu určenom služobným predpisom.

Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený štátny zamestnanec na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ktorého právne postavenie určuje osobitný predpis.^4b Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený vojak a nadriadený colník, ktorých právne postavenie určujú osobitné predpisy.^4c Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený štátny zamestnanec na Colnom riaditeľstve Slovenskej republiky, colnom úrade alebo colnom kriminálnom úrade, ktorého právne postavenie určuje osobitný predpis.^4ca

Predstavený môže byť len štátny zamestnanec, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby alebo nominovanej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na predstaveného, ktorý je veľvyslancom, a na predstaveného, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis.²

Predstavený, ktorý je veľvyslancom, alebo iný predstavený, ktorý je na čele zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v cudzine, zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v prijímajúcom štáte.

Pre súdnych úradníkov v služobnom úrade, ktorým je súd, plní úlohy predstaveného predseda súdu alebo sudca poverený predsedom súdu.

Vedúci služobného úradu (ďalej len „vedúci úradu") na účely tohto zákona je služobne najvyšší predstavený všetkým zamestnancom v príslušnom služobnom úrade, a ďalším zamestnancom podľa osobitného predpisu.^4d Vedúci úradu môže byť len štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak. Vedúci úradu plní úlohy spojené s riadením a kontrolou vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami v služobnom úrade, s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov a iné úlohy, ktoré mu uloží minister alebo predstavený v politickej funkcii.

Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra. Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, vymenúva a odvoláva vláda na návrh vedúceho príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra, je generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor”). Vedúci úradu, ktorým je krajská prokuratúra, je krajský prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je vyššia vojenská prokuratúra, je vyšší vojenský prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je obvodná vojenská prokuratúra, je vojenský obvodný prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je organizačná zložka Vojenského spravodajstva, je riaditeľ tejto zložky.

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, je vedúci kancelárie národnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária prezidenta, je vedúci kancelárie prezidenta. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ústavný súd, je vedúci kancelárie ústavného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je najvyšší kontrolný úrad, je predseda najvyššieho kontrolného úradu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Kancelária verejného ochrancu práv, je vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária súdnej rady, je vedúci kancelárie súdnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, je generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"), je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu"). Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je krajský súd, je predseda krajského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je okresný súd, je predseda okresného súdu.

Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. c) a d) je jeho štatutárny orgán.

Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. b) a g) je vymenovaný podľa osobitného predpisu;⁵ vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. e) je ustanovený podľa osobitného predpisu.^5a

Služobný úrad po odvolaní vedúceho úradu postupuje podľa

Služobné predpisy určujú v medziach tohto zákona podrobnosti vykonávania štátnej služby štátnych zamestnancov. Služobné predpisy podriadeného služobného úradu nesmú byť v rozpore so služobnými predpismi nadriadeného služobného úradu. Služobný predpis nadriadeného služobného úradu je záväzný pre podriadený služobný úrad. So služobnými predpismi musí byť štátny zamestnanec riadne oboznámený.

Služobné predpisy vydáva najvyšší služobný úrad a služobný úrad v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto v príslušnom odbore štátnej služby možno prijať občana alebo občana iného členského štátu Európskej únie, ktorý sa uchádza o štátnu službu (ďalej len „uchádzač"), ak spĺňa tieto predpoklady:

Bezúhonný občan na účely tohto zákona je občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje doložením výpisu z registra trestov⁶ nie starším ako tri mesiace.

Kvalifikačné predpoklady na účely tohto zákona sú:

Vzdelanie na účely tohto zákona je

Kvalifikačné predpoklady sú uvedené v charakteristikách platových tried štátneho zamestnanca v prílohe č. 1.

Nadobudnutie vzdelania uvedeného v odseku 4 sa posudzuje podľa osobitných predpisov.⁸

Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu získava štátny zamestnanec v lehote určenej osobitným predpisom alebo služobným úradom.

Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odsekov 3, 4 a 7 nemožno odpustiť, ak tento zákon neustanovuje inak.

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na účely tohto zákona je overenie zdravotnej spôsobilosti štátneho zamestnanca vykonávať štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti upravuje osobitný predpis.⁹

Uchádzača možno prijať len do prípravnej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

Predpoklady ustanovené v odseku 1 písm. b) až f), ako aj predpoklad štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo predpoklad štátneho občianstva iného členského štátu Európskej únie musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby. Kvalifikačné predpoklady ustanovené v odseku 3 písm. b) nemusí spĺňať štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe podľa § 25 ods. 2 písm. c).

Predpoklady podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na občana iného členského štátu Európskej únie. Zoznam štátnozamestnaneckých miest, o ktoré sa môže uchádzať len občan, upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce”).

Voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje služobný úrad zo štátnych zamestnancov alebo výberovým konaním.

Výberovým konaním na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta v príslušnom odbore štátnej služby sa overujú schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania.^3b

Výberové konanie vyhlasuje najvyšší služobný úrad v tlači, prípadne v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho začatím s uvedením údajov o štátnozamestnaneckom mieste, ktorými sú:

Vedúci najvyššieho služobného úradu môže písomne poveriť vedúceho úradu toho služobného úradu, v ktorom sa obsadzujú voľné štátnozamestnanecké miesta, vykonaním výberového konania.

Poradie uchádzačov získané na základe výsledkov výberového konania je záväzné pri obsadzovaní voľných štátnozamestnaneckých miest.

Najvyšší služobný úrad alebo poverený služobný úrad písomne oznámi uchádzačom výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia.

Podrobnosti o výberovom konaní určí služobný predpis, ktorý vydá najvyšší služobný úrad.

Ustanovenia odsekov 3 až 7 sa nevzťahujú na súdy. Ministerstvo spravodlivosti ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na súdoch, vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob kreovania a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré je uchádzač povinný predložiť, a ďalšie predpoklady na výkon štátnej služby s ohľadom na povahu povinností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe.

Štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením sľubu (§ 18). Sľub sa skladá pri odovzdaní rozhodnutia o vymenovaní. Štátnozamestnanecký pomer nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť sľub alebo ho zložil s výhradou. Súčasne s rozhodnutím o vymenovaní sa štátnemu zamestnancovi odovzdá písomné oznámenie o výške a zložení funkčného platu a písomné oznámenie o týždennom služobnom čase a o dĺžke dovolenky. Vymenovanie vykoná vedúci úradu okrem vymenovania do dočasnej štátnej služby odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, ktoré vykoná člen vlády, prezident, predseda národnej rady alebo podpredseda národnej rady.

Vymenovanie do štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto možno uskutočniť len za predpokladu, že štátnozamestnanecké miesto je voľné.

Štátnemu zamestnancovi podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má podľa opisu činností na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste vykonávať v súlade s prílohou č. 1, patrí funkcia v 1. až 11. platovej triede; štátnym zamestnancom, ktorí poberajú osobný plat, patrí funkcia bez vzťahu k platovej triede.

Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby obsahuje

meno a priezvisko štátneho zamestnanca, dátum a miesto narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu,

funkciu štátneho zamestnanca,

deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,

druh štátnej služby,

odbor štátnej služby,

služobný úrad vrátane sídla služobného úradu,

pravidelné miesto výkonu štátnej služby,

dĺžku kratšieho služobného času, ak bol povolený,

čas trvania dočasnej štátnej služby.

Štátny zamestnanec skladá sľub, ktorý znie:

Sľub je zložený, ak po jeho prečítaní ten, kto ho skladá, vyhlási „tak sľubujem“ a vyhlásenie potvrdí vlastnoručným podpisom na príslušnej listine. Na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.

Prípravná štátna služba je príprava na vykonávanie stálej štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby.

Prípravná štátna služba trvá tri mesiace a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Do prípravnej štátnej služby sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v § 73 ods. 1 okrem písmena d).

Prípravná štátna služba zahŕňa skúšobnú lehotu, ktorá je tri mesiace, a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Do skúšobnej lehoty sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v § 73 ods. 1 okrem písmena d).

Po uplynutí prípravnej štátnej služby sa štátny zamestnanec vymenuje do stálej štátnej služby podľa § 24.

Štátny zamestnanec má právo

Štátny zamestnanec má okrem práva podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Štátny zamestnanec je povinný

Štátny zamestnanec nesmie

Etický kódex na základe spoločensky všeobecne uznávaných a všeobecne uplatňovaných morálnych pravidiel a hodnôt spoločenského styku upravuje zásady správania štátneho zamestnanca pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom etického kódexu sú základné pravidlá správania štátneho zamestnanca, ktoré je povinný dodržiavať z hľadiska etiky spoločenského styku s občanmi a právnickými osobami, s predstavenými a inými štátnymi zamestnancami.

Etický kódex vydá ministerstvo práce služobným predpisom.

Štátny zamestnanec je počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru povinný deklarovať svoje majetkové pomery

Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na všetok majetok štátneho zamestnanca, pričom majetkové priznanie musí obsahovať údaje o

Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje. Majetok uvedený v odseku 2 písm. b) a c) štátny zamestnanec na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou. Tento majetok sa v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia ako 16 596,96 eura. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na tieto účely delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.¹⁵

Súčasťou majetkového priznania štátneho zamestnanca je aj čestné vyhlásenie štátneho zamestnanca, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,¹⁶ ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa odsekov 1 a 2 sa oznamujú vedúcemu úradu, ak ide o vedúceho úradu, vedúcemu úradu úradu vlády, a ak ide o vedúceho úradu úradu vlády predsedovi vlády, ktorí zabezpečia vyhodnotenie majetkových priznaní v príslušných služobných úradoch na účely zistenia prírastku majetku štátneho zamestnanca a ich uchovávanie. U vedúceho úradu v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode sa tieto údaje oznamujú tomu, kto ho vymenoval; ustanovenia odseku 6 a § 56 sa na vedúceho úradu v týchto služobných úradoch vzťahujú primerane.

Na výzvu vedúceho úradu, vedúceho úradu úradu vlády alebo predsedu vlády, najmä ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť v majetkovom priznaní, ak ide o majetok podľa odseku 2 písm. a), aj údaje o právnom dôvode a dátume jeho nadobudnutia, o cene jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe výdavky na jeho obstaranie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu podľa osobitného predpisu¹⁷ a aj údaje o majetku podľa odseku 2 písm. b) a c), ktorého súhrnná hodnota je nižšia ako 16 596,96 eura.

Vedúci úradu určí, ktoré štátnozamestnanecké miesta služobného úradu sú miesta mimoriadnej významnosti okrem štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti, na ktoré sa vzťahuje osobný plat; štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti sú tie štátnozamestnanecké miesta, ktoré sú rozhodujúce najmä na plnenie programového vyhlásenia vlády alebo úloh spojených s čerpaním finančných prostriedkov Európskej únie. Štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, určuje vláda.

Štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je povinný oznámiť služobnému úradu akékoľvek príjmy zo zárobkovej činnosti vykonávanej mimo štátnej služby.

Štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho manžela, ktorý s ním žije v domácnosti, a to aj vtedy, ak manželia uzatvorili dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom ustanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia uzatvorili dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom ustanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti deklaruje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.

Ak štátny zamestnanec nepodá včas majetkové priznanie podľa § 54, vyzve ho vedúci úradu, vedúci úradu úradu vlády alebo predseda vlády na dodatočné splnenie tejto povinnosti, najneskôr v lehote 30 dní.

Vedúci úradu, vedúci úradu úradu vlády alebo predseda vlády preskúma úplnosť majetkového priznania a v prípade potreby štátneho zamestnanca vyzve, aby ho v lehote 30 dní v potrebnom rozsahu spresnil alebo doplnil.

Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania podľa § 54 ods. 5 zistia u štátneho zamestnanca majetkové prírastky, ktoré presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov, štátny zamestnanec je povinný vyčísliť alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie tejto povinnosti vedúci úradu, vedúci úradu úradu vlády alebo predseda vlády určí štátnemu zamestnancovi primeranú lehotu, najmenej 60 dní.

Štátny zamestnanec je povinný riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi predstaveného, ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predstavený pritom nesmie prekročiť rozsah svojho oprávnenia podľa osobitných predpisov vzťahujúcich sa na vykonávanie jeho štátnej služby.

Predstavený nie je oprávnený ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi služobné úlohy, ktoré má podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo služobných predpisov vykonať osobne.

Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že pokyn, ktorý mu bol uložený, je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi, je povinný písomne upozorniť na túto skutočnosť predstaveného skôr, ako tento pokyn začne plniť. Ak predstavený trvá na splnení pokynu, je povinný štátnemu zamestnancovi oznámiť to písomne.

riadiť a kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami,

určiť zástupcu z podriadených štátnych zamestnancov na zastupovanie v rozsahu písomného poverenia v čase svojej neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne; zástupcu môže určiť, ak s tým podriadený štátny zamestnanec súhlasí,

utvárať podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby štátnymi zamestnancami,

slušne sa správať voči podriadeným štátnym zamestnancom,

vykonávať služobné hodnotenie jemu podriadených štátnych zamestnancov.

Štátny zamestnanec nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s predmetom výkonu štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak. Štátny zamestnanec je povinný služobnému úradu písomne oznámiť výšku príjmu z činností podľa prvej vety, ktorý v predchádzajúcom kalendárnom roku presiahol sumu 1 659,70 eura, do 31. marca kalendárneho roka. Inou zárobkovou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu.¹⁹

Štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. To neplatí, ak je štátny zamestnanec vyslaný do takého orgánu vládou alebo služobným úradom. Štátny zamestnanec v súvislosti s členstvom v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb nemôže od príslušnej právnickej osoby poberať odmenu alebo iný príjem.

Obmedzenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť štátneho zamestnanca v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie alebo člena komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť zapisovateľa volebných komisií, na činnosť poslanca obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva alebo miestneho zastupiteľstva, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, na činnosť poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, na činnosť člena v rozkladovej komisii, na činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného zákona,^19a na vykonávanie funkcie člena orgánu Úradu pre finančný trh,^19b Fondu ochrany vkladov^19b alebo Garančného fondu investícií^19b a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu.

Ak je predmetom činností uvedených v odseku 3 plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí (§ 2 ods. 2), môže služobný úrad umožniť ich vykonávanie štátnemu zamestnancovi aj v služobnom čase. Ak sa majú takéto činnosti vykonávať mimo pravidelného miesta výkonu štátnej služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na pracovnú cestu.

Ustanovením odseku 4 nie je dotknuté právo na odmenu za činnosti v odseku 3.

Štátny zamestnanec sa nesmie počas jedného roka od skončenia vykonávania štátnej služby zamestnať v pracovnom pomere, alebo v obdobnom pracovnom vzťahu u osôb, ktorým jeho rozhodnutím bola poskytnutá štátna pomoc, podpora, výhoda alebo odpustenie povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

Služobný čas štátneho zamestnanca je časový úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.

Služobný čas štátneho zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Štátny zamestnanec, ktorý má služobný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva štátnu službu striedavo v obidvoch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má služobný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo nepretržitej prevádzke má služobný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.

Služobný čas štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A, a štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva štátny zdravotný dozor v kontrolovaných pásmach pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, je 33 a 1/2 hodiny týždenne.

Štátny zamestnanec, ktorý nepravidelne vykonáva štátnu službu striedavo v obidvoch zmenách v dvojzmennej prevádzke alebo vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke, môže mať rozvrhnutý služobný čas nerovnomerne.

Štátnemu zamestnancovi patrí za štátnu službu vo sviatok náhradné voľno. Za deň, keď sa štátnemu zamestnancovi poskytlo náhradné voľno za štátnu službu vo sviatok, patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Ak služobný úrad v naliehavom záujme štátnej služby štátnemu zamestnancovi neposkytne náhradné voľno najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, postupuje podľa § 88.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň funkčný plat.

Základná výmera dovolenky štátneho zamestnanca je najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí štátnemu zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov štátnozamestnaneckého pomeru alebo pracovného pomeru.

Štátnemu zamestnancovi patrí za čas dovolenky funkčný plat.

Za vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas

Na účely dovolenky sa neposudzuje ako vykonávanie štátnej služby

všeobecne záväzné právne predpisy, služobné predpisy a informácie potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby,

zriaďovanie, udržiavanie a zlepšovanie zariadení nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,

utváranie podmienok na stravovanie pri vykonávaní štátnej služby,

poskytovanie rovnošaty štátnemu zamestnancovi, ak to ustanovuje osobitný predpis.

Služobný úrad je povinný zabezpečiť štátnemu zamestnancovi v priebehu denného služobného času stravovanie podávaním jedného hlavného teplého jedla, na ktoré služobný úrad prispieva vo výške 65 % ceny jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.¹² Povinnosť služobného úradu ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu v cudzine, a ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu.

Na účely stravovania sa za denný služobný čas považuje výkon štátnej služby dlhší ako štyri hodiny.

Služobný úrad zabezpečuje pravidelné prehlbovanie kvalifikácie štátnych zamestnancov.

Prehlbovanie kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí a schopností potrebných na vykonávanie štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby.

Služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi prehlbovanie kvalifikácie v rozsahu najmenej piatich služobných dní v kalendárnom roku. Za tento čas patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad. Služobný úrad uhrádza štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], náklady na prehlbovanie kvalifikácie v cudzine najviac do výšky nákladov na prehlbovanie kvalifikácie v Slovenskej republike.

Služobný úrad môže so štátnym zamestnancom uzatvoriť dohodu o prehlbovaní kvalifikácie, ak prehlbovanie kvalifikácie presahuje päť služobných dní v kalendárnom roku alebo predpokladané náklady na prehlbovanie kvalifikácie dosahujú aspoň 3 319,39 eura. Ak štátny zamestnanec so služobným úradom dohodu o prehlbovaní kvalifikácie neuzatvorí, nemožno mu v tomto prípade uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu. Služobný úrad pri uzatvorení dohody postupuje primerane podľa odsekov 8, 9, 13 a 14.

Výsledky prehlbovania kvalifikácie štátneho zamestnanca sú súčasťou jeho služobného hodnotenia.

Zvyšovanie kvalifikácie je získanie kvalifikácie na účely splnenia predpokladov na vykonávanie štátnej služby v súlade s potrebou služobného úradu. Zvyšovanie kvalifikácie na účely tohto zákona je aj získanie osobitných kvalifikačných predpokladov, ktoré sú na výkon štátnej služby na štátnozamestnaneckom mieste podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta potrebné.

Na žiadosť štátneho zamestnanca služobný úrad môže so štátnym zamestnancom uzatvoriť dohodu o zvyšovaní kvalifikácie štátneho zamestnanca, ak je toto zvyšovanie v súlade s požiadavkou na vykonávanie štátnej služby.

Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie obsahuje

Celková doba zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku 8 písm. c) nesmie prekročiť päť rokov. Najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy vynaložených nákladov podľa odseku 8 písm. d).

Služobný úrad na zvyšovanie kvalifikácie podľa odseku 6 prvej vety štátnemu zamestnancovi poskytne služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o druhu študijného programu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu⁸

Ak v študijnom programe^20ac je ako jedna z podmienok absolvovanie

Za čas služobného voľna podľa odseku 9 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Náklady v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie podľa osobitného predpisu uhrádza služobný úrad.

Ak štátny zamestnanec nesplní záväzok podľa odseku 8 písm. c), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere; to neplatí, ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil podľa § 40 ods. 1 písm. c) a § 40 ods. 2 písm. a).

Ak štátny zamestnanec neukončí úspešne štúdium, môže služobný úrad od štátneho zamestnanca požadovať náhradu škody podľa § 115 a 116.

Služobný úrad v prípade zvyšovania kvalifikácie podľa odseku 6 druhej vety postupuje primerane podľa odsekov 7 až 14.

Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým je

Funkčný plat na účely tohto zákona je

Štátnemu zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom okrem platu podľa odseku 1 patrí náhrada za služobnú pohotovosť a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení počas vojnového stavu.

Štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti bolo určené podľa § 55 ods. 1, patrí za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom namiesto platu podľa odseku 1 osobný plat. Výšku osobného platu určí vláda na základe porovnateľných platov v súkromnom sektore a možností štátneho rozpočtu. Výška osobného platu sa kráti o 30 %, ak štátny zamestnanec podľa služobného hodnotenia nevykazuje mimoriadne výsledky pri vykonávaní štátnej služby, v období do najbližšieho služobného hodnotenia. Služobný úrad na návrh vedúceho úradu môže znížiť osobný plat až o 50 %, ak štátny zamestnanec nesplní výkonnostné ukazovatele určené služobným úradom.

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, okrem predstaveného, ktorý je veľvyslancom, a predstavenému v politickej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy, patrí funkčný plat vo výške platu poslanca národnej rady.^20a

Štátnemu zamestnancovi patrí tarifný plat, ktorý je súčtom platovej tarify priznanej podľa odseku 2 alebo podľa § 105 a sumy zvýšení podľa odseku 3 a podľa § 159b ods. 2. Štátnemu zamestnancovi, ktorému bol tarifný plat určený podľa § 159b ods. 1, patrí aj suma zvýšenia platovej tarify podľa § 159b ods. 2.

Štátnemu zamestnancovi patrí platová tarifa podľa prílohy č. 2 alebo podľa § 105 v závislosti od platovej triedy podľa § 79. Štátnemu zamestnancovi v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode a v siedmom bode patrí platová tarifa podľa osobitného predpisu.

Platová tarifa podľa odseku 2 na základe záverov služobného hodnotenia (§ 48) pri dosiahnutí bodovej hodnoty

Pri zvýšení platových taríf podľa § 105 suma zvýšenia platovej tarify podľa odseku 3 sa vypočíta ako súčin zvýšenej platovej tarify a súčtu percentuálnych zvýšení priznaných štátnemu zamestnancovi ku dňu účinnosti zvýšenia platových taríf. Suma zvýšenia platovej tarify podľa § 159b ods. 2 sa vypočíta ako súčin zvýšenej platovej tarify a percentuálneho zvýšenia za každý rok odbornej praxe priznanej k 31. decembru 2003 ku dňu účinnosti zvýšenia platových taríf.

Platová tarifa podľa odseku 2 vedúceho úradu v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe a predstaveného v politickej funkcii okrem predstaveného, ktorý je veľvyslancom, sa môže každoročne zvýšiť až o 3 % na základe rozhodnutia toho, kto mu určuje plat. Platová tarifa podľa odseku 2 odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady sa môže každoročne zvýšiť až o 3 % na základe rozhodnutia člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady. Pri zvýšení platovej tarify sa primerane postupuje podľa odseku 4 a podľa § 103 ods. 4.

Zvýšenie platovej tarify podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

Predstavenému patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2 alebo podľa § 105. Predstavenému v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode a v siedmom bode patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa osobitných predpisov. Rozpätie percentuálneho podielu pre predstaveného podľa stupňa riadenia je uvedené v prílohe č. 3.

Príplatok za riadenie podľa odseku 1 pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor určí vedúci úradu s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti predstaveného.

Príplatok za riadenie podľa odsekov 1 a 2 patrí aj odborníkovi plniacemu úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, ak podľa rozhodnutia člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady riadi iného odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady.

Podrobnosti o poskytovaní príplatku za riadenie podľa odsekov 1 a 2 určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.

Štátnemu zamestnancovi za kvalitné plnenie služobných úloh možno priznať osobný príplatok pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor až do výšky 100 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2 alebo podľa § 105; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode a v siedmom bode sa štátnemu zamestnancovi osobný príplatok určí z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa osobitných predpisov.

Osobný príplatok podľa odseku 1 možno zvýšiť, znížiť alebo odobrať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27.

Odborníkovi plniacemu úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady možno priznať osobný príplatok podľa odseku 1 na základe rozhodnutia člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady alebo nimi povereného štátneho zamestnanca.

Štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby (ďalej len “platová kompenzácia„) pri vykonávaní činností uvedených v odseku 2, ak tieto činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do tretej alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu^20b a ak pri ich vykonávaní intenzita pôsobenia faktorov prostredia, v ktorom štátny zamestnanec plní úlohy, napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby štátny zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

Činnosti, pri ktorých patrí štátnemu zamestnancovi platová kompenzácia, sú činnosti vykonávané v prostredí, v ktorom pôsobia

Štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia pri vykonávaní činností zaradených do

Ak štátny zamestnanec vykonáva rôzne činnosti, ktoré sú zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, patrí mu platová kompenzácia najmenej na spodnej hranici rozpätia určeného pre štvrtú kategóriu.

Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi poskytovať platovú kompenzáciu aj pri vykonávaní činností zaradených do druhej kategórie v rámci rozpätia 1 % až 10,0 % z platovej tarify 1. platovej triedy.

Platová kompenzácia sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

Podrobnosti o poskytovaní platovej kompenzácie určí služobný predpis.

Štátnemu zamestnancovi pri vykonávaní štátnej služby v cudzine v krízovej oblasti patrí mesačne príplatok až do sumy, ktorou je 10 % súčtu jeho tarifného platu a osobného príplatku. Suma príplatku sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

Krízové oblasti na účely odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý tak, že vykonáva štátnu službu striedavo vo viacerých služobných zmenách, patrí príplatok mesačne 1,5 % až 12 % z platovej tarify prvej platovej triedy. Príplatok za zmennosť podľa prvej vety patrí aj štátnemu zamestnancovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý nerovnomerne. Príplatok sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

Podrobnosti o poskytovaní príplatku podľa odseku 1 určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.

Ak sa podľa § 69 štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno, patrí mu za každú hodinu takej služby príslušná časť funkčného platu priznaného v čase štátnej služby nadčas zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 %.

Ak sa štátna služba nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu a vo sviatok, patria štátnemu zamestnancovi aj príplatky podľa § 86 až 88. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za štátnu službu nadčas poskytlo náhradné voľno.

Funkčný plat predstaveného v politickej funkcii a vedúceho úradu v príslušnom služobnom úrade je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu nadčas.

Štátnemu zamestnancovi možno poskytnúť odmenu

Návrh na poskytnutie odmeny štátnemu zamestnancovi podľa odseku 1 vrátane jej sumy písomne odôvodní príslušný predstavený.

Ak je štátnemu zamestnancovi nariadená alebo s ním dohodnutá služobná pohotovosť v mieste vykonávania jeho štátnej služby, patrí mu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti 50 %, a ak ide o deň služobného pokoja 100 % z príslušnej časti jeho funkčného platu. Za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby štátnemu zamestnancovi nepatrí príplatok podľa § 86 až 88 a § 93. Ak sa služobný úrad so štátnym zamestnancom dohodne na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby, patrí štátnemu zamestnancovi plat podľa prvej vety a za hodinu tejto služobnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania náhradného voľna štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat.

Ak je štátnemu zamestnancovi nariadená alebo s ním dohodnutá služobná pohotovosť mimo miesta vykonávania jeho štátnej služby, patrí mu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti

Štátnemu zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje § 70, patrí náhrada za pohotovosť mesačne 3,5 % až 35,4 % z platovej tarify prvej platovej triedy. Podrobnosti o poskytovaní náhrady podľa prvej vety určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad. Služobný úrad písomne oznámi štátnemu zamestnancovi sumu náhrady za pohotovosť zaokrúhlenú na 50 eurocentov nahor.

Na platové pomery štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 78 až 89, § 91 až 96 a § 98.

Na platové pomery predstaveného v politickej funkcii (§ 25 ods. 1) sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 78 až 83, § 85 až 89, § 91, § 94, § 96 ods. 3 a § 98 ak tento zákon neustanovuje inak.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], sa poskytuje zahraničný funkčný plat. Zahraničný funkčný plat je súčin funkčného platu a platového koeficientu. Suma zahraničného funkčného platu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Plat podľa § 78 ods. 1 písm. f), g), h), l), m) a n) a náhrada za služobnú pohotovosť a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení počas vojnového stavu podľa § 78 ods. 3 sa poskytuje pred prepočtom platovým koeficientom.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)] a ktorému patrí funkčný plat podľa § 68 a § 77 ods. 3, sa poskytuje zahraničný funkčný plat. Ak štátnemu zamestnancovi patrí funkčný plat podľa § 77 ods. 3, patrí mu zahraničný funkčný plat, len ak sa prehlbovanie kvalifikácie uskutočňuje v mieste vykonávania štátnej služby v cudzine. Zahraničný funkčný plat patrí štátnemu zamestnancovi aj za čas služobného voľna, za ktorý patrí funkčný plat.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], patrí za čas čerpania dovolenky zahraničný funkčný plat. Štátnemu zamestnancovi podľa prvej vety za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú štátny zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zahraničný funkčný plat. Ak štátny zamestnanec z dôvodu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemohol vyčerpať dovolenku, patrí mu za nevyčerpanú dovolenku funkčný plat pred uplatnením postupu podľa odseku 1.

Funkčný plat štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], na účely § 86 až 88 a § 93 je jeho funkčný plat pred uplatnením postupu podľa odseku 1.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], patrí zahraničný funkčný plat vo výške zodpovedajúcej odslúženému času.

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, u ktorého predpokladané dočasné vyslanie je kratšie ako šesť mesiacov. Na účely tohto zákona sa dočasné vyslanie kratšie ako šesť mesiacov považuje za zahraničnú služobnú cestu a štátnemu zamestnancovi patria cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.¹²

Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi návratný preddavok na úhradu výdavkov v súvislosti s dočasným vyslaním, najviac do výšky dvojnásobku zahraničného funkčného platu. Štátny zamestnanec je povinný poskytnutý návratný preddavok vrátiť najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení dočasného vyslania pred uplynutím doby šiestich mesiacov je štátny zamestnanec povinný vrátiť poskytnutý preddavok najneskôr pred odchodom z cudziny. Ak štátny zamestnanec nevráti návratný preddavok do stanovenej doby, služobný úrad je oprávnený vykonať zrážku z jeho platu.

Služobný úrad na písomnú žiadosť štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)] v krajine, ktorá nie je členským štátom Európskej menovej únie, môže po vykonaní zrážok z platu vyplácať zahraničný funkčný plat, plat podľa § 78 ods. 1 písm. f), g), h), l), m) a n), náhradu za služobnú pohotovosť a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení počas vojnového stavu podľa § 78 ods. 3 a plnenia poskytované štátnemu zamestnancovi podľa osobitných predpisov^20c alebo ich časť v cudzej mene. Na účely určenia sumy platu v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,^20d ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, za ktorý patrí štátnemu zamestnancovi plat v cudzej mene.

Platový koeficient príslušnej krajiny na kalendárny rok sa určí ako súčin

Do indexov životných nákladov podľa odseku 1 písm. b) sa nezapočítavajú životné náklady na ubytovanie.

Platový koeficient príslušnej krajiny vypočítaný podľa odseku 1 sa zaokrúhli na osem desatinných miest.

Podrobnosti výpočtu platového koeficientu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Platový koeficient príslušnej krajiny vypočítaný podľa odseku 4 vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie²³ sa štátny zamestnanec posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

Na účely platenia poistného na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie²⁴ sa štátny zamestnanec posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

Na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti²⁵ sa štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe, štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe a štátny zamestnanec v stálej štátnej službe posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

Štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe služobný úrad neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

Štátny zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predošlého stavu.

Náhrada škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec z nedbanlivosti, nesmie u jednotlivého štátneho zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho funkčného platu pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa osobitného predpisu^25a alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky alebo psychotropnej látky.

Ak štátny zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej náhrady škody, môže služobný úrad upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. To sa nevzťahuje na škody, ktoré štátny zamestnanec spôsobil úmyselne, pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky alebo psychotropnej látky, a na škody v prípade osobitnej zodpovednosti.^25a

Služobný úrad je povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú zodpovedá štátny zamestnanec služobnému úradu.

Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec, určí podľa § 115 vedúci úradu. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci úradu sám alebo spoločne s podriadeným štátnym zamestnancom, určí podľa § 115 vedúci nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, sumu náhrady škody určí podľa § 115 úrad vlády, a ak škodu spôsobil vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode, sumu náhrady škody určí ten, kto ho vymenoval.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na štátnych zamestnancov na prokuratúre s tým, že ak škodu spôsobí vedúci úradu spolu s podriadeným štátnym zamestnancom, sumu náhrady škody určí vedúci najvyššieho služobného úradu.

Ustanovenia odseku 2 druhej a tretej vety sa nevzťahujú na vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je súd.

Služobný úrad je povinný

Príslušný odborový orgán vykonáva kontrolu podmienok vykonávania štátnej služby v služobnom úrade. Pritom je oprávnený najmä

Služobný úrad rozhoduje o spôsobe použitia sociálneho fondu so súhlasom príslušného odborového orgánu.

Na účely uvedené v odseku 2 služobný úrad poskytuje príslušnému odborovému orgánu potrebné informácie, konzultácie, doklady a prihliada na jeho stanovisko.

V služobnom úrade, v ktorom nepôsobí odborová organizácia, zastupuje štátnych zamestnancov personálna rada alebo personálny dôverník v rozsahu ustanovenom v odsekoch 1 až 3.

Člen príslušného odborového orgánu, člen personálnej rady a personálny dôverník sú chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.

Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, iba ak ten, voči komu sa právo uplatňuje, premlčania sa dovolá. V tom prípade nemožno priznať premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje.

Právo zaniká, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom, v prípadoch zániku zodpovednosti za škodu na odložených veciach a trov konania. Ak bolo právo uplatnené po uplynutí ustanovenej lehoty, prihliadne sa na zánik práva, aj keď to účastník nenamietne.

Ak účastník uplatní svoje právo a v začatom konaní sa riadne pokračuje, premlčacia lehota počas konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a na ktoré bol navrhnutý výkon rozhodnutia.

Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,²⁷ ak tento zákon neustanovuje inak.

Účastníkmi konania sú štátny zamestnanec a služobný úrad.

Za služobný úrad koná predstavený určený služobným predpisom.