PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIA (§ 1-2)

§ 1

Predmet úpravy

(1)	Tento zákon upravuje podmienky ochrany, chovu a lovu rýb a ostatných vodných organizmov tak, aby priamo alebo prostredníctvom ekologických väzieb nedochádzalo k narušeniu vodných ekosystémov¹ a k ohrozeniu genofondu rýb.²
(2)	Tento zákon upravuje aj práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri využívaní vôd³ na ochranu, chov a lov rýb, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku rybárstva, ako aj zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.
(3)	Tento zákon sa nevzťahuje na ochranu, chov a lov rýb vo vodných plochách s výmerou do 25 m².

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

(1)

Rybárstvo je súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu genofondu rýb a optimálne využívanie produkcie ichtyofauny ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky.

(2)

Na účely tohto zákona

a)	ryby sú všetky vodné stavovce dýchajúce žiabrami - kruhoústnice, drsnokožce, lúčoplutvovce, vodné mäkkýše, kôrovce a iné planktonické či bentické bezstavovce žijúce vo vodách,³
b)	užívateľ je oprávnená osoba, ktorej Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") pridelilo výkon rybárskeho práva v rybárskom revíri,
c)	vodný tok je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodný tok je aj slepé rameno, mŕtve rameno a odstavené rameno, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj povrchové vody umelo vzduté v koryte vodného toku. Vodný tok sú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi,
d)	rybník je ovládateľná vodná nádrž vybudovaná na chov rýb s možnosťou vykonávania pravidelných intenzifikačných a melioračných opatrení,
e)	rybochovné zariadenie je technologické zariadenie určené výhradne na chov rýb, ako sú liahne, kanály, žľaby, silá, sádky, klietky a podobné zariadenia,
f)	hospodársky chov rýb je chov rýb vykonávaný v rybníkoch, rybochovných zariadeniach a v malých vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb,
g)	vodárenská nádrž je vodná nádrž slúžiaca na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou,
h)	ostatné vodné plochy sú štrkoviská, prepadliny, pieskovne, hliniská, rašeliniská, vodné nádrže lokálneho významu v parkoch, sadoch, viniciach, chmeľniciach, záhradách a vo zverniciach, požiarne a priemyselné nádrže s možnosťou rybárskeho využitia.

DRUHÁ ČASŤ

RYBÁRSKE REVÍRY A RYBÁRSKE PRÁVO (§ 3-9)

§ 3

Rybárske revíry

(1)

Rybársky revír je ministerstvom určená a hranicami vymedzená vodná plocha.

(2)

Ministerstvo rozhodnutím vytvára z vodných tokov, vodárenských nádrží a ostatných vodných plôch rybárske revíry, vedie ich evidenciu a určuje účel ich využitia.

(3)

Na účely využitia rybárskych revírov sa vody členia na vody lososové a vody kaprové:

lososové vody sú vody, ktoré svojím charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie na život predovšetkým takých druhov rýb, akými sú pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), sivoň potočný (Salvelinus fontinalis), hlavátka podunajská (Hucho hucho) a lipeň tymiánový (Thymallus thymallus). Významné sprievodné druhy rýb sú hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio), hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus), čerebľa pestrá (Phoxinus phoxinus) a slíž severný (Barbatula barbatula),

kaprové vody sú vody, ktoré svojím charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie na život predovšetkým takých druhov rýb, akými sú kapor sazan (Cyprinus carpio - divá forma), kapor rybničný (Cyprinus carpio - zdomácnená forma), šťuka severná (Esox lucius), zubáč veľkoústy (Stizostedion lucioperca), sumec veľký (Silurus glanis) a úhor európsky (Anguilla anguilla). Významné sprievodné druhy rýb sú hlavátka podunajská (Hucho hucho), podustva severná (Chondrostoma nasus), mrena severná (Barbus barbus), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus) a jalec maloústy (Leuciscus leuciscus).

(4)

Vody lososové sa členia na vody pstruhové a vody lipňové:

a)	pstruhové vody sú vody, ktoré svojím charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie na dominantné zastúpenie pstruha,
b)	lipňové vody sú vody, ktoré svojím charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie na dominantné zastúpenie lipňa.

(5)

V prípade vážnej ekologickej havárie alebo z dôvodu verejného záujmu môže ministerstvo zmeniť členenie vôd alebo hranice rybárskeho revíru. Vo zvlášť odôvodnených prípadoch, ktorými sú najmä predpokladaná dlhodobá nefunkčnosť vodnej nádrže spôsobená porušením telesa hrádze, voda vykazujúca látky negatívne ovplyvňujúce, alebo až zamedzujúce život rýb, zmeny prietokových pomerov spôsobujúce každoročne v letnom období enormné znižovanie vodnej hladiny, prípadne až jej vysychanie, môže ministerstvo rybársky revír zrušiť.

(6)

Hranice rybárskych revírov sa určujú naprieč vodných tokov spravidla tak, aby boli súvislé, tvorili ich trvalé terénne prekážky, mosty, hate, riečne stupne alebo prítoky vodného toku.

(7)

Súvislosť rybárskeho revíru sa prerušuje, ak na vodnom toku leží rybník.

(8)

Do rybárskych revírov sa zahŕňajú prítoky vodných tokov, ak nie sú ako také vyhlásené za rybárske revíry.

(9)

Do rybárskych revírov sa nezahŕňajú prítoky, odtoky a obvodové stoky rybníkov do vzdialenosti určenej ministerstvom podľa charakteru vodného toku, ktorá je na hospodárenie v nich nevyhnutne potrebná.

§ 4

Výkon rybárskeho práva

(1)

Rybárske právo je oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky.

(2)

Rybárske právo patrí štátu.

(3)

Ministerstvo pridelí Slovenskému rybárskemu zväzu výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch. Organizácii spravujúcej lesný majetok štátu⁴ a organizácii spravujúcej majetok vo vojenských obvodoch⁵ pridelí ministerstvo výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch nachádzajúcich sa na území, ktoré spravujú.

(4)

Ministerstvo môže na potreby výučby a plnenia vedeckovýskumných úloh na úseku rybárstva prideliť výkon rybárskeho práva aj školám so študijným odborom rybárstvo a vzdelávacím ustanovizniam.⁶

(5)

Ministerstvo môže v záujme zabezpečenia starostlivosti o chránené územie s piatym stupňom ochrany⁷ prideliť výkon rybárskeho práva organizáciám ochrany prírody.⁸

(6)

Výkon rybárskeho práva vo vodárenských nádržiach a v ich prítokoch pridelí ministerstvo správcovi príslušnej vodárenskej nádrže.

(7)

Právnickým osobám podľa odsekov 3 až 5 pridelí ministerstvo výkon rybárskeho práva na základe písomnej žiadosti, ktorá musí obsahovať

a)	obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby,
b)	identifikačné údaje o vodnej ploche.

(8)

Ministerstvo pridelí výkon rybárskeho práva na ostatných vodných plochách na základe písomnej žiadosti

a)	fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vlastní väčšinový podiel k pozemkom, na ktorých sa nachádza vodná plocha,
b)	fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá preukáže nájomnou zmluvou právo užívania k pozemkom podľa písmena a) počas platnosti tejto zmluvy.

(9)

Žiadosť podľa odseku 8 musí obsahovať

a)	meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, ak je žiadateľom fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je žiadateľom právnická osoba,
b)	identifikačné údaje o vodnej ploche,
c)	číslo listu vlastníctva, pozemok, na ktorom sa nachádza vodná plocha označená parcelným číslom a príslušnosťou k registru „C“ alebo „E“, katastrálne územie, okres a nájomnú zmluvu podľa odseku 8 písm. b),
d)	informáciu, či sa vodná plocha nenachádza v chránenom území alebo či do neho nezasahuje,
e)	dohodu o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom.

(10)

Výkon rybárskeho práva podľa odseku 8 pridelí ministerstvo k 1. januáru kalendárneho roka, po skončení hospodárskej činnosti doterajšieho užívateľa.

(11)

V prípade vážnej ekologickej udalosti alebo z dôvodu verejného záujmu môže ministerstvo výkon rybárskeho práva dočasne obmedziť.

(12)

Postúpenie prideleného výkonu rybárskeho práva je zakázané.

§ 5

Práva a povinnosti vlastníkov a nájomcov pobrežných pozemkov a práva a povinnosti užívateľov

(1)	Užívateľ má právo vstupovať na pobrežné pozemky. Vlastník alebo nájomca pobrežného pozemku je povinný strpieť vstup na tieto pozemky v nevyhnutnej miere, okrem pozemkov, na ktoré je vstup zakázaný podľa osobitných predpisov.⁹
(2)	Užívateľ je povinný označiť rybársky revír tabuľou. Pri jeho označovaní nesmie poškodzovať živé časti prírody a obmedzovať vlastníka, prípadne nájomcu pobrežného pozemku vo výkone vlastníckych práv k pobrežným pozemkom.
(3)	Vlastník, prípadne nájomca pobrežného pozemku je povinný strpieť označenie rybárskeho revíru. Ak je vlastník, prípadne nájomca pobrežného pozemku umiestnením označenia rybárskeho revíru obmedzený vo výkone vlastníckych práv, má právo na náhradu od užívateľa; ak sa o náhrade nedohodnú, na návrh vlastníka, nájomcu alebo užívateľa rozhodne súd.

§ 6

Hospodárenie v rybárskych revíroch

(1)

Užívateľ je povinný zarybňovať rybársky revír podľa zarybňovacieho plánu, ktorý schvaľuje ministerstvo. Zarybňovací plán rybárskeho revíru vypracúva užívateľ a predkladá ho na schválenie ministerstvu do 31. marca kalendárneho roka. Schválený zarybňovací plán je pre užívateľa záväzný a musí zaručovať ochranu pôvodného genofondu rýb. O schválení zarybňovacieho plánu sa nevyhotovuje písomné rozhodnutie.

(2)

Užívateľ je povinný viesť evidenciu, v ktorej sa uvádza

a)	druh, pôvod a množstvo rybej násady,
b)	počet vydaných povolení na rybolov,
c)	množstvo a druh ulovených rýb za kalendárny rok,
d)	prehľad o vykonávanom veterinárnom dohľade.

(3)

Užívateľ je povinný navrhnúť okresnému úradu pre každý rybársky revír rybárskeho hospodára; rybárskeho hospodára ustanovuje a odvoláva na návrh užívateľa okresný úrad, v ktorého obvode má užívateľ sídlo alebo trvalý pobyt. Za rybárskeho hospodára môže byť ustanovená len bezúhonná osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá absolvovala skúšku rybárskeho hospodára.

(4)

Skúšku rybárskeho hospodára podľa odseku 3 nahrádza absolvovanie poľnohospodárskej vysokej školy študijného odboru zootechnického, strednej poľnohospodárskej školy odboru rybárskeho alebo zootechnického alebo poľnohospodárskeho odborného učilišťa odboru rybárskeho.

(5)

Za bezúhonnú osobu podľa odseku 3 sa považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo postihnutá za priestupok na úseku rybárstva.

§ 7

Chránená rybárska oblasť

(1)

V záujme ochrany genofondu rýb a skvalitňovania stavu pôvodných druhov rýb môže ministerstvo na základe výsledkov ichtyologického prieskumu, po prerokovaní s užívateľom vyhlásiť časti rybárskeho revíru, prípadne celý rybársky revír za chránenú rybársku oblasť.

(2)

Užívateľ je povinný označiť hranice chránenej rybárskej oblasti tabuľou s nápisom „Chránená rybárska oblasť".

(3)

V chránenej rybárskej oblasti je zakázané

a)	loviť ryby akýmkoľvek spôsobom,
b)	rušiť neres rýb, vývoj plôdika a násady alebo zimovanie rýb,
c)	vykonávať ťažbu riečnych materiálov.

(4)

Užívateľ je povinný v chránenej rybárskej oblasti požiadať ministerstvo o súhlas na lov generačných rýb na účely umelého výteru alebo o súhlas na lov takých rýb, ktoré sú na ujmu záujmov podľa odseku 1 v tejto oblasti; chránené druhy rýb možno loviť až po povolení výnimky podľa osobitného predpisu.¹⁰

(5)

Ministerstvo môže užívateľovi na účely posúdenia stavu ichtyofauny v chránenej rybárskej oblasti povoliť vykonanie ichtyologického prieskumu. Ichtyologický prieskum v osobitne chránenej časti prírody a krajiny možno vykonávať až po splnení podmienok podľa osobitného predpisu.¹¹

(6)

Ministerstvo môže v prípade verejného záujmu na základe výsledkov ichtyologického prieskumu, po prerokovaní s užívateľom chránenú rybársku oblasť zrušiť.

§ 8

Rybárske revíry s režimom bez privlastnenia si úlovku

(1)	Ministerstvo na návrh užívateľa môže v záujme umožnenia lovu jednotlivých druhov rýb trofejných veľkostí vyhlásiť časti rybárskeho revíru, prípadne celý rybársky revír za revír s režimom bez privlastnenia si úlovku.
(2)	Užívateľ je povinný označiť hranice rybárskeho revíru podľa odseku 1 tabuľou s nápisom „Lovenie rýb a ich púšťanie".
(3)	V rybárskom revíri s režimom „Lovenie rýb a ich púšťanie" je zakázané ulovenú rybu si privlastniť.

§ 9

Chovné rybárske revíry

(1)	Užívateľ môže rybársky revír alebo jeho časť určiť na chov rýb. Taký revír alebo jeho časť slúži na odchov generačných a násadových rýb využívaných na zarybňovanie rybárskych revírov.
(2)	Užívateľ je povinný vytvorenie a zrušenie chovného rybárskeho revíru bezodkladne oznámiť ministerstvu.
(3)	Na zarybňovanie chovných rybárskych revírov musí užívateľ používať rybie násady iba z chovov, ktoré ministerstvo uznalo.¹²
(4)	Užívateľ je povinný rybársky revír podľa odseku 1 označiť tabuľou s nápisom „Chovný rybársky revír".
(5)	V chovnom rybárskom revíri platí všeobecný zákaz lovu rýb okrem odlovu vykonávaného užívateľom na chovný účel.

TRETIA ČASŤ

PODMIENKY LOVU RÝB (§ 10-17)

§ 10

Lov rýb v rybárskych revíroch

(1)

Loviť a privlastňovať si ryby v rybárskych revíroch môžu len osoby, ktoré sú držiteľmi platného rybárskeho lístka a platného povolenia na rybolov.

(2)

Rybársky lístok vydáva obec, v Bratislave a v Košiciach mestská časť na základe ústnej žiadosti alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami fyzickej osobe, ktorá je spôsobilá na právne úkony. Rybársky lístok sa vydáva

a)	trojročný,
b)	ročný,
c)	mesačný,
d)	týždenný.

(3)

Deťom mladším ako 15 rokov sa rybársky lístok môže vydať iba so súhlasom zákonného zástupcu.

(4)

Vydanie rybárskeho lístka je výkonom štátnej správy a podlieha poplatku podľa osobitného predpisu.¹³

(5)

Povolenie na rybolov vydáva užívateľ.

(6)

Loviť a privlastňovať si ryby v rybárskych revíroch môžu aj osoby, ktoré sú držiteľmi platného osobitného povolenia na rybolov vydaného ministerstvom.

(7)

Súčasťou povolení na rybolov je záznam o dochádzke k vode a úlovkoch (ďalej len „záznam").

(8)

Ak sa rybársky revír alebo jeho časť nachádza v chránenom území s piatym stupňom ochrany,⁷ musí mať užívateľ okrem dokladov uvedených v odseku 1 aj udelenú výnimku podľa osobitného predpisu.¹⁴

(9)

Povolenie na rybolov vydáva užívateľ v limitovanom počte v nadväznosti na analýzu úlovkov a zarybňovací plán.

(10)

Doklady podľa odsekov 1 a 6 je osoba povinná mať počas lovu rýb pri sebe a pri kontrole ich predložiť na požiadanie príslušníka Policajného zboru, príslušníka obecnej polície alebo členovi rybárskej stráže.

(11)

Rybársky lístok a povolenie na rybolov sú verejné listiny a sú neprenosné.

§ 11

Ochrana rýb

(1)	V pstruhových vodách sa zakazuje lov všetkých rýb od 1. októbra do 15. apríla.
(2)	V lipňových vodách sa zakazuje lov všetkých rýb od 1. januára do 31. mája.
(3)	V kaprových vodách sa zakazuje lov všetkých rýb od 15. marca do 31. mája. To neplatí v čase od 1. mája do 15. mája, ak užívateľ uskutočňuje rybárske preteky.
(4)	Zákaz lovu rýb podľa odseku 3 sa nevzťahuje na kaprové vody, ktoré sú vodným tokom okrem slepých, mŕtvych a odstavených ramien a povrchových vôd, umelo vzdutých v koryte vodného toku.

§ 12

Individuálna ochrana rýb

Zakazuje sa

a)	loviť ryby v čase individuálnej ochrany jednotlivých druhov rýb okrem lovu generačných rýb na účely ich reprodukcie vykonávaného užívateľom,
b)	loviť ryby mimo ustanoveného denného času lovu rýb,
c)	privlastniť si ryby nedosahujúce najmenšiu lovnú mieru a nad ustanovený počet,
d)	začať lov bez zapísania dátumu a miesta lovu a skončiť lov bez zapísania počtu a hmotnosti ulovených rýb do záznamu.

Zakázané spôsoby lovu rýb

(§ 13-17)

§ 13

(1)

Zakazuje sa

a)	používať na lov rýb výbušniny, otravné látky, harpúny, bodce, udice bez prútov, ako aj strieľať ryby, loviť ryby pod ľadom, loviť ich na šnúry a podsekávaním udicou, do rúk a do ôk,
b)	zbierať ikry, používať na lov rýb elektrický prúd, omamné látky, loviť ryby v noci za pomoci svetla, používať lapadlá, čerene s väčšou plochou ako 1 m^2, vrše, koše a pod., loviť ryby v rybovode a vo vyznačenom úseku nad ním a pod ním, používať akékoľvek stále zariadenia na lovenie rýb alebo siete a zabraňovať ťahu rýb proti vode,
c)	loviť ryby na miestach, kde sa nahromadili pri mimoriadnych situáciách, ako aj ryby zhromaždené v čase neresu a na zimoviskách,
d)	loviť ryby vypustením, odrazením alebo odčerpaním vody,
e)	loviť ryby pri vodohospodárskych stavbách v tabuľou vyznačenej vzdialenosti od telesa hrádze alebo hate, od objektov vodných elektrární, čerpacích staníc, od technických zariadení, plavebných, odvodňovacích a závlahových kanálov a plavebných komôr, a to i počas ich výstavby, z plavidiel a z plávajúcich technických zariadení, v plavebných komorách, z cestných a železničných mostov a lávok pre peších, v biokoridoroch a rybovodoch,
f)	loviť ryby na zaplavených pozemkoch pri povodni a zabraňovať rybám vrátiť sa do rybárskeho revíru.

(2)

Zákazy uvedené v odseku 1 písm. b) až d) sa nevzťahujú na osoby, ktoré na základe osobitného povolenia na rybolov plnia vedeckovýskumné úlohy, a na užívateľa, ktorý vykonáva

a)	záchranu rýb pri mimoriadnych situáciách (§ 20),
b)	hospodársky odlov rýb,
c)	ichtyologický prieskum.

§ 14

V pstruhových vodách sa zakazuje

a)	loviť viac než jednou udicou,
b)	používať ako nástrahu živú rybku,
c)	používať pri love iné ako umelé mušky v počte väčšom než tri,
d)	pri love prívlačou na mŕtvu rybku používať viac než jeden háčik,
e)	loviť na plávanú a položenú,
f)	používať pri love viac ako jednu nástrahu okrem lovu na umelé mušky,
g)	používať ako nástrahu červy a hmyz vo všetkých vývojových štádiách,
h)	loviť viac ako tri dni v týždni.

§ 15

V lipňových vodách sa zakazuje

a)	loviť viac než jednou udicou,
b)	používať ako nástrahu živú rybku,
c)	používať pri love iné ako umelé mušky v počte väčšom než tri a iné ako muškárske náradie,
d)	loviť na mŕtvu rybku alebo prívlač od 1. júna do 31. októbra,
e)	používať pri love na plávanú iné nástrahy ako rastlinného pôvodu,
f)	loviť ryby na položenú,
g)	používať ako nástrahu hmyz vo všetkých vývojových štádiách, červy všetkých druhov, ryžu, tarhoňu, krúpy a všetky napodobneniny ikier,
h)	loviť viac ako päť dní v týždni.

§ 16

V kaprových vodách sa zakazuje

a)	loviť na viac ako dve udice,
b)	loviť na viac ako dva nadväzce na jednej udici opatrené jednoduchým háčikom alebo na viac ako jeden nadväzec opatrený dvojháčikom alebo trojháčikom a na viac ako tri mušky pri použití muškárskej udice,
c)	loviť na rybku prinesenú z iného revíru,
d)	loviť na rybku alebo prívlač od 1. februára do 15. júna,
e)	pri love na prívlač loviť na viac ako jednu udicu s viac ako jednou nástrahou,
f)	loviť v čase od 22.00 do 04.00 h bez osvetlenia miesta lovu.

§ 17

Pri love hlavátky sa zakazuje

a)	používať ako nástrahu živú rybku,
b)	loviť hlavátku inak než prívlačou na umelé nástrahy, rybku alebo muškárením,
c)	ponechať si v jednom kalendárnom roku viac ako jednu hlavátku, aj keď sa lov uskutočňuje vo viacerých revíroch.

ŠTVRTÁ ČASŤ

OCHRANA RYBÁRSTVA (§ 18-30)

Všeobecné ustanovenia

(§ 18-20)

§ 18

(1)	Ochranou rybárstva sa rozumie ochrana rýb pred nepriaznivými vplyvmi prírody a pred škodlivými zásahmi ľudí do rybárskych revírov. V záujme zachovania pôvodných druhov rýb a ochrany genofondu rýb môže ministerstvo užívateľovi poskytnúť účelovo viazané prostriedky.¹⁵
(2)	Správca vodných tokov je povinný pri projektovaní, výstavbe, prevádzke a udržiavaní vodohospodárskych diel a zariadení, pri úpravách vodných tokov a ich užívaní zohľadniť potreby a ochranu rybárstva. Musí dbať, aby sa tam, kde je to účelné, zriaďovali a udržiavali rybovody a pri budovaní vodných nádrží aj iné vhodné technické zariadenia slúžiace na migráciu a ochranu rýb. Zabezpečuje ochranu vodných tokov pred znečisťovaním a vypúšťaním odpadových vôd nad prípustný stupeň znečistenia.
(3)	Zariadenia na ochranu rybárstva musia byť súčasťou projektovej dokumentácie pripravovanej vodohospodárskej stavby.

§ 19

(1)	Z dôvodu zachovania biodiverzity druhov a zdrojov sladkovodných rýb a morských rýb sa zakazuje dovoz a tranzit rýb, ktoré sú chránené, alebo ktoré nedosahujú veľkosť alebo hmotnosť ustanovenú pre jednotlivé druhy na uvádzanie do obehu.
(2)	Z dôvodu ochrany pôvodného genofondu rýb dovoz rybích násad z iných štátov musí osvedčiť ministerstvo.¹²

§ 20

Opatrenia na záchranu rýb pri mimoriadnych situáciách

(1)	Mimoriadnou situáciou sa podľa tohto zákona rozumejú najmä povodne, extrémne suchá a mimoriadne zhoršenie alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd.¹⁶
(2)	Pri mimoriadnych situáciách je zakázané loviť a privlastňovať si ryby. Pri povodniach je zakázané zabraňovať rybám vrátiť sa do pôvodného toku.
(3)	Opatrenia na záchranu rýb pri mimoriadnych situáciách je povinný zabezpečiť užívateľ.
(4)	Ak dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd, za vzniknuté škody na rybách zodpovedá a v plnom rozsahu znáša dôsledky pôvodca tohto zhoršenia.

Ochrana výkonu rybárskeho práva

(§ 21-30)

§ 21

(1)

Zabezpečenie ochrany výkonu rybárskeho práva v rybárskych revíroch je povinnosťou užívateľa. Užívateľ je povinný navrhnúť okresnému úradu pre každý rybársky revír rybársku stráž.

(2)

Rybársku stráž ustanovuje a odvoláva na návrh užívateľa okresný úrad, v ktorého obvode má užívateľ sídlo alebo trvalý pobyt.

(3)

Za člena rybárskej stráže môže byť ustanovená fyzická osoba, ktorá

a)	dosiahla vek najmenej 21 rokov,
b)	je občanom Slovenskej republiky,
c)	nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo trestný čin ohrozenia životného prostredia¹⁷ spáchaný z nedbanlivosti alebo v posledných troch rokoch nebola postihnutá za priestupok na úseku rybárstva,
d)	je plne spôsobilá na právne úkony,
e)	preukázala odbornú spôsobilosť vykonaním skúšky rybárskej stráže,
f)	zložila pred okresným úradom sľub v tomto znení: „Sľubujem, že budem vykonávať ochranu rybárstva, dbať na dodržiavanie Ústavy Slovenskej republiky, zákonov a ostatných právnych predpisov upravujúcich a ochraňujúcich výkon rybárskeho práva",
g)	písomne o to požiada užívateľa.

(4)

Okresný úrad vydá členovi rybárskej stráže odznak a preukaz rybárskej stráže a vedie evidenciu členov rybárskej stráže.

(5)

Okresný úrad člena rybárskej stráže odvolá, ak člen rybárskej stráže o to písomne požiada, prestane spĺňať podmienky podľa odseku 3 písm. b) až d), porušil sľub alebo ak užívateľ o to požiada z dôvodu, že člen rybárskej stráže najmenej počas troch mesiacov bezdôvodne neplní úlohy rybárskej stráže.

(6)

Člen rybárskej stráže, ktorého okresný úrad odvolal, je povinný bezodkladne odovzdať odznak a preukaz rybárskej stráže.

§ 22

Povinnosti člena rybárskej stráže

Člen rybárskej stráže je povinný

a)	nosiť pri výkone svojej činnosti na viditeľnom mieste služobný odznak a na požiadanie sa preukázať preukazom člena rybárskej stráže,
b)	spolupracovať s príslušníkmi Policajného zboru, najmä oznamovať im všetky skutočnosti odôvodňujúce podozrenie zo spáchania trestného činu a odovzdávať im odňaté rybárske náradie, rybársky lístok a povolenie na rybolov,
c)	spisovať o odňatí rybárskeho náradia, rybárskeho lístka a povolenia na rybolov písomné záznamy a ich odpis odovzdať kontrolovanej osobe,
d)	oznámiť bezodkladne zistené nedostatky, príznaky ochorenia a úhyn rýb užívateľovi a príslušným orgánom štátnej správy¹⁸ a v prípade možnosti vykonať opatrenia na zabránenie šírenia choroby alebo úhynu rýb,
e)	sledovať z hľadiska ochrany rybárstva spôsob užívania vôd, čistotu vôd, zisťovať zdroje znečistenia vôd a technické zásahy do tokov a zistené nedostatky oznámiť príslušným orgánom štátnej správy,¹⁸
f)	poskytnúť zranenej osobe pomoc, ak to okolnosti dovolia, ak v súvislosti s použitím donucovacích prostriedkov došlo k zraneniu osoby,
g)	spísať o okolnostiach použitia donucovacích prostriedkov úradný záznam a oznámiť bezodkladne použitie donucovacích prostriedkov okresnému úradu,
h)	zachovávať pri výkone svojej činnosti dôstojnosť a vážnosť svoju vlastnú, ako aj osôb, proti ktorým zasahuje.

§ 23

Oprávnenia člena rybárskej stráže

(1)

Člen rybárskej stráže je oprávnený

a)	kontrolovať, či osoby loviace ryby v rybárskych revíroch sú na lov oprávnené, prezerať im rybárske náradie, úlovky, plavidlá a nádrže na ryby,
b)	vyzvať osobu, aby upustila od protiprávneho konania, ak je dôvodné podozrenie, že osoba pácha trestný čin alebo priestupok,
c)	obmedziť osobnú slobodu¹⁹ osoby pristihnutej pri páchaní trestného činu pytliactva,²⁰ zisťovať jej totožnosť, a ak nemožno zistiť jej totožnosť, predviesť ju na útvar Policajného zboru,
d)	osobe pristihnutej pri páchaní trestného činu pytliactva prehľadať dopravný prostriedok a obsah vakov a tašiek, ak je dôvodné podozrenie, že sa v nich prepravujú neoprávnene nadobudnuté ryby, odnímať rybárske náradie, povolenie na lov rýb, rybársky lístok a úlovky,
e)	použiť donucovacie prostriedky,
f)	požadovať pomoc Policajného zboru alebo obecnej polície, ak nemôže splnenie svojich úloh zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami,
g)	požiadať každého o pomoc v prípade bezprostredného ohrozenia života a zdravia alebo majetku; kto bol o túto pomoc požiadaný, nemusí ju poskytnúť, ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo blízke osoby²¹ alebo ak tomu bránia iné dôležité okolnosti.

(2)

Prehliadka podľa odseku 1 písm. a) a d) nesmie sledovať iný záujem, ako zistiť výskyt neoprávnene nadobudnutých rýb.

(3)

Každý je povinný v rybárskom revíri uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku člena rybárskej stráže, alebo strpieť výkon jeho oprávnení.

§ 24

Donucovacie prostriedky

(1)

Donucovacími prostriedkami sú

a)	hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany,
b)	slzotvorné prostriedky,
c)	obušok,
d)	putá,
e)	služobný pes.

(2)

Pred použitím donucovacích prostriedkov člen rybárskej stráže je povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy môže upustiť iba v prípade, keď je sám napadnutý alebo je ohrozený život alebo zdravie inej osoby a vec neznesie odklad alebo tomu bránia iné okolnosti.

(3)

O tom, ktorý z donucovacích prostriedkov použije, rozhoduje člen rybárskej stráže podľa konkrétnej situácie tak, aby použitý donucovací prostriedok a intenzita jeho použitia neboli zjavne neprimerané nebezpečnosti útoku.

§ 25

Použitie hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany, slzotvorných prostriedkov a obuška

Člen rybárskej stráže je oprávnený použiť hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky a obušok s cieľom

a)	zabrániť úmyselnému poškodzovaniu majetku užívateľa,
b)	zaistiť bezpečnosť inej osoby alebo vlastnej osoby pred útokom, ak sa po výzve od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať,
c)	obmedziť osobnú slobodu osoby, ktorá kladie aktívny odpor.

§ 26

Použitie pút

Člen rybárskej stráže je oprávnený použiť putá

a)	na spútanie osoby, ktorá kladie aktívny odpor alebo fyzicky napáda člena rybárskej stráže, alebo osobu, ktorá vystúpila na jeho podporu, úmyselne poškodzuje majetok užívateľa, po márnej výzve, aby od takého konania upustila,
b)	na vzájomné pripútanie osôb za podmienok uvedených v písmene a).

§ 27

Použitie služobného psa

(1)

Člen rybárskej stráže je oprávnený použiť služobného psa s cieľom

a)	zaistiť bezpečnosť inej osoby alebo vlastnej osoby pred útokom, ak sa po výzve od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať,
b)	zabrániť úteku osoby, ak má byť takej osobe obmedzená osobná sloboda.

(2)

Člen rybárskej stráže používa služobného psa s náhubkom. Ak to povaha a intenzita útoku, prípadne prekonanie odporu osoby vyžadujú, použije služobného psa bez náhubku.

§ 28

Osobitné obmedzenia

Pri zákroku proti tehotnej žene, osobe vysokého veku, osobe so zjavným telesným postihnutím a proti osobe mladšej ako 15 rokov je člen rybárskej stráže oprávnený použiť z donucovacích prostriedkov iba hmaty a chvaty. Ostatné donucovacie prostriedky je člen rybárskej stráže oprávnený použiť len vtedy, ak útok týchto osôb bezprostredne ohrozuje životy a zdravie iných osôb alebo vlastnej osoby, alebo ak hrozí závažná škoda na majetku užívateľovi a nebezpečenstvo nemožno odvrátiť inak.

§ 29

Náležitosti poskytované členom rybárskej stráže

(1)	Okresný úrad po dohode s užívateľom ustanoví rozsah vybavenia člena rybárskej stráže donucovacími prostriedkami.
(2)	Užívateľ je povinný zabezpečiť prípravu na vykonanie skúšky a skúšku rybárskej stráže, odbornovzdelávacie školenia, poskytnúť výstroj a ďalšie pomôcky potrebné na výkon činnosti člena rybárskej stráže.

§ 30

Zodpovednosť za škodu

Užívateľ je povinný člena rybárskej stráže poistiť na prípad

a)	škody, poškodenia zdravia alebo smrti spôsobenej členom rybárskej stráže pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo v priamej súvislosti s ním,
b)	škody spôsobenej členom rybárskej stráže iným osobám pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo v priamej súvislosti s ním s výnimkou škody spôsobenej osobe, ktorá svojím protizákonným konaním oprávnený a primeraný zákrok vyvolala.

PIATA ČASŤ

HOSPODÁRSKY CHOV RÝB A PODNIKANIE NA OSTATNÝCH VODNÝCH PLOCHÁCH (§ 31-35)

Hospodársky chov rýb

(§ 31-33)

§ 31

(1)	Fyzická osoba alebo právnická osoba vykonávajúca hospodársky chov rýb (ďalej len „chovateľ") v rybníkoch, rybochovných zariadeniach a malých vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb zabezpečuje chov trhových rýb, generačných rýb a chov rybích násad.
(2)	Malou vodnou nádržou osobitne vhodnou na chov rýb sa rozumie ovládateľná vodná nádrž s pravidelnou možnosťou úplného vypustenia a zlovenia rýb, s výškou telesa hrádze do 10 m a s celkovým objemom do 2 mil. m³, ktorá pôvodne mohla slúžiť inému účelu.
(3)	Na hospodársky chov rýb chovateľ alebo ním poverená osoba musí mať odborné vzdelanie; túto podmienku musí spĺňať počas celého hospodárskeho chovu rýb.
(4)	Odborným vzdelaním sa rozumie absolvovanie poľnohospodárskej vysokej školy študijného odboru zootechnického, univerzity veterinárskeho lekárstva, strednej poľnohospodárskej školy odboru rybárskeho alebo zootechnického, alebo poľnohospodárskeho odborného učilišťa odboru rybárskeho.
(5)	Chov trhových, generačných rýb a chov rybích násad musí osvedčiť ministerstvo.¹² Chovateľ musí používať rybie násady len z chovov, ktoré ministerstvo osvedčilo.
(6)	Na hospodársky chov rýb sa nevzťahujú ustanovenia § 5 až 17 a § 21 až 30. V rybníku, rybochovnom zariadení a malej vodnej nádrži osobitne vhodnej na chov rýb popri hospodárskom chove rýb možno vykonávať na základe povolenia chovateľa aj lov rýb udicou (ďalej len „rozšírená činnosť") podľa osobitného režimu (§ 35 ods. 2).
(7)	Chovateľ je povinný rozšírenú činnosť využívania rybníka, rybochovného zariadenia a malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na chov rýb na príslušný rok písomne oznámiť ministerstvu najneskôr do 31. januára príslušného roka.
(8)	Ministerstvo vedie evidenciu rybníkov, rybochovných zariadení a malých vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb, v ktorých sa vykonáva hospodársky chov rýb, prípadne kombinácia s lovom rýb udicou.
(9)	Ak tento zákon neustanovuje inak, na hospodársky chov rýb sa vzťahujú osobitné predpisy.²²

§ 32

(1)

Chovateľ pri využívaní rybníka, rybochovného zariadenia a malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na chov rýb aj na lov rýb udicou je povinný viesť evidenciu, v ktorej sa uvádza

a)	druh, pôvod a množstvo rybej násady,
b)	zoznam vydaných povolení na rybolov,
c)	množstvo a druh ulovených rýb za kalendárny rok,
d)	prehľad o vykonávanom veterinárnom dohľade.

(2)

Chovateľ je povinný na požiadanie poverenému zamestnancovi ministerstva²³ a okresného úradu predložiť evidenciu podľa odseku 1.

§ 33

(1)

Na základe žiadosti môže ministerstvo rozhodnúť o vyradení malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na hospodársky chov rýb z rybárskeho revíru a prideliť ju do užívania na hospodársky chov rýb chovateľovi.

(2)

Žiadosť podľa odseku 1 musí obsahovať

a)	meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, ak je žiadateľom fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je žiadateľom právnická osoba,
b)	vyjadrenie správcu malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na chov rýb o možnosti jej rybárskeho využívania, doplnené o oficiálny názov, lokalitu, výmeru a hydrologické údaje o malej vodnej nádrži a základné údaje o zdroji vody, ktorým je napájaná,
c)	preukázanie odborného vzdelania žiadateľa alebo ním poverenej osoby so zameraním na chov rýb,
d)	potvrdenie o zabezpečení veterinárneho dohľadu.

(3)

Na základe rozhodnutia podľa odseku 1 správca malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na chov rýb uzatvorí s chovateľom nájomnú zmluvu.

(4)

Ak malá vodná nádrž osobitne vhodná na chov rýb začne slúžiť svojmu pôvodnému účelu alebo ak chovateľ skončí hospodársky chov rýb, ministerstvo nádrž opätovne zaradí do rybárskych revírov.

Podnikanie v osobitnom režime na ostatných vodných plochách

(§ 34-35)

§ 34

(1)

Z rybárskych revírov na ostatných vodných plochách môže ministerstvo na základe žiadosti vyradiť ostatnú vodnú plochu a prideliť ju do užívania podnikateľovi²⁴ na účely podnikania v osobitnom režime; tento podnikateľ musí preukázať odborné vzdelanie podľa § 31 ods. 4; také pridelenie nie je možné, ak je ostatná vodná plocha vyhlásená za chránenú rybársku oblasť.

(2)

Pod užívaním ostatnej vodnej plochy v osobitnom režime sa rozumie poskytovanie možnosti iným osobám za odplatu loviť ryby a ulovené ryby si ponechať podľa prevádzkového poriadku podnikateľa. Na osobitný režim sa nevzťahujú ustanovenia § 5 až 17 a § 21 až 30.

(3)

Žiadosť podľa odseku 1 musí obsahovať

a)	meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, ak je žiadateľom fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je žiadateľom právnická osoba,
b)	preukázanie odborného vzdelania žiadateľa so zameraním na chov rýb alebo ním poverenej osoby,
c)	identifikačné údaje o vodnej ploche,
d)	číslo listu vlastníctva, parcelné číslo, katastrálne územie, okres a nájomnú zmluvu podľa § 4 ods. 8 písm. b),
e)	potvrdenie o zabezpečení veterinárneho dohľadu,
f)	prevádzkový poriadok.

(4)

Ak sa ostatná vodná plocha nachádza v chránenom území alebo v jeho ochrannom pásme,²⁵ musí žiadateľ k žiadosti doložiť súhlas príslušného orgánu ochrany prírody, či je možné ostatnú vodnú plochu využívať na podnikanie, alebo iba ako rybársky revír.

(5)

Ministerstvo vedie evidenciu ostatných vodných plôch užívaných na účely podnikania.

§ 35

(1)

Na zarybňovanie ostatných vodných plôch, ktoré sú určené na účely podnikania v osobitnom režime, možno používať rybie násady len z chovov, ktoré ministerstvo osvedčilo.¹²

(2)

Podnikateľ je povinný viesť evidenciu, v ktorej sa uvádza

a)	druh, pôvod a množstvo rybej násady,
b)	zoznam vydaných povolení,
c)	množstvo a druh ulovených rýb za kalendárny rok,
d)	prehľad o vykonávanom veterinárnom dohľade.

(3)

Podnikateľ je povinný na požiadanie poverenému zamestnancovi ministerstva²³ a okresného úradu predložiť evidenciu podľa odseku 2.

ŠIESTA ČASŤ

ŠTÁTNA SPRÁVA NA ÚSEKU RYBÁRSTVA (§ 36-39)

§ 36

Orgány štátnej správy

Orgány štátnej správy na úseku rybárstva sú

a)	obce, v Bratislave a v Košiciach mestské časti,
b)	okresné úrady,
c)	okresné úrady v sídle kraja,
d)	ministerstvo.

§ 36a

Obec

Obec, v Bratislave a v Košiciach mestská časť, vydáva rybárske lístky a vedie ich evidenciu.

§ 37

Okresný úrad

Okresný úrad na úseku rybárstva

a)	ustanovuje a odvoláva rybárskeho hospodára,
b)	ustanovuje a odvoláva rybársku stráž a vedie evidenciu členov rybárskej stráže,
c)	ukladá pokuty za správne delikty a priestupky,
d)	prejednáva priestupky.

§ 39

Ministerstvo

(1)

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy na úseku rybárstva

a)	riadi a kontroluje výkon štátnej správy na úseku rybárstva, činnosť jednotlivých užívateľov na úseku rybárstva podľa tohto zákona,
b)	rozhoduje o pridelení a odobratí výkonu rybárskeho práva vo vodných tokoch,
c)	rozhoduje o pridelení a odobratí výkonu rybárskeho práva v ostatných vodných plochách,
d)	rozhoduje o pridelení výkonu rybárskeho práva vo vodárenských nádržiach a v ich prítokoch,
e)	rozhoduje pri pochybnostiach, či ide o ostatnú vodnú plochu,
f)	vytvára z vodných tokov, vodárenských nádrží a ostatných vodných plôch rybárske revíry, vedie ich evidenciu a určuje účel ich využitia,
g)	môže dočasne obmedziť výkon rybárskeho práva, zmeniť charakter alebo hranice rybárskeho revíru z dôvodu verejného záujmu alebo v prípade vážnej ekologickej zmeny rybárskeho revíru a vo zvlášť odôvodnených prípadoch (§ 3 ods. 5) môže rybársky revír zrušiť,
h)	schvaľuje zarybňovací plán podľa § 6 ods. 1,
i)	vyhlasuje v záujme ochrany genofondu a skvalitňovania stavu pôvodných druhov rýb po prerokovaní s užívateľom časti rybárskeho revíru, prípadne i celý rybársky revír za chránenú rybársku oblasť,
j)	povoľuje a zrušuje na žiadosť užívateľa v chránenej rybárskej oblasti užívateľovi lov generačných rýb na účely umelého výteru alebo lov takých rýb, ktoré sú na ujmu hospodárenia v tejto oblasti,
k)	povoľuje užívateľovi na účely posúdenia stavu ichtyofauny v chránenej rybárskej oblasti vykonanie ichtyologického prieskumu,
l)	zrušuje chránenú rybársku oblasť v prípadoch, ak ide o verejný záujem, alebo na návrh užívateľa,
m)	povoľuje na základe žiadosti užívateľa výnimky z ustanovení tohto zákona [§ 11, § 13 ods. 1 písm. b), § 14 až 17] na hraničných vodách a vodách vyhlásených za medzinárodné toky, na ktorých nie sú uzatvorené medzinárodné dohody, ktorými je Slovenská republika viazaná,
n)	vydáva osobitné povolenie na rybolov,
o)	eviduje rybníky, rybochovné zariadenia a malé vodné nádrže osobitne vhodné na chov rýb, v ktorých sa vykonáva hospodársky chov rýb, prípadne rozšírená činnosť,
p)	poveruje Slovenský rybársky zväz úlohami súvisiacimi s riešením problematiky rybárskych revírov, schvaľovania zarybňovacích plánov predkladaných jeho organizačnými zložkami, výkonu rybárskej stráže, vykonávania ichtyologických prieskumov v rybárskych revíroch, štatistického vyhodnotenia záznamov držiteľov osobitného povolenia na rybolov,
r)	v odôvodnených prípadoch povoľuje na základe žiadosti užívateľa výnimky zo zákazu lovu uvedeného v § 11 ods. 3; výnimku možno povoliť najskôr od 15. mája.

(2)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, môže ustanoviť podrobnosti o žiadosti o vydanie rybárskeho lístka podanej elektronickými prostriedkami.

SIEDMA ČASŤ

POSTIH ZA PORUŠENIE PREDPISOV NA ÚSEKU RYBÁRSTVA (§ 40-41)

§ 40

Správne delikty

(1)

Okresný úrad môže uložiť podnikateľovi alebo inej právnickej osobe pokutu do

a)	3 319,39 eura, ak poruší povinnosti ustanovené v § 5 ods. 2, § 6 ods. 1 a 3, § 7 ods. 2 a 4, § 8 ods. 2, § 9 ods. 3 a 4,§ 20 ods. 2 a 3, § 21 ods. 1 a § 30,
b)	6 638,78 eura, ak poruší povinnosti ustanovené v § 4 ods. 12, § 7 ods. 3, § 9 ods. 2, § 31 ods. 3 a 7, § 32 a § 35.

(2)

Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odseku 1, okresný úrad môže uložiť pokutu až do dvojnásobku súm uvedených v odseku 1.

(3)

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď okresný úrad zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Výnosy z pokút sú príjmom Environmentálneho fondu.

§ 41

Priestupky

(1)

Priestupku sa dopustí ten, kto

a)	nestrpí vstup na pobrežné pozemky v nevyhnutnej miere podľa § 5 ods. 1,
b)	nestrpí na pobrežnom pozemku označenie rybárskeho revíru podľa § 5 ods. 3,
c)	pri povodniach zabraňuje návratu rýb do vodného toku podľa § 20 ods. 2.

(2)

Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331,93 eura.

(3)

Priestupky podľa odseku 1 prejednáva okresný úrad.

(4)

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.²⁶

ÔSMA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA (§ 42-43)

Spoločné ustanovenia

(§ 42-43)

§ 42

(1)

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,²⁷ ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na

a)	vydanie rybárskeho lístka,
b)	vydanie povolenia na rybolov,
c)	vydanie osobitného povolenia na rybolov,
d)	ustanovenie a odvolanie rybárskeho hospodára,
e)	ustanovenie a odvolanie rybárskej stráže,
f)	vytváranie, zmenu a zrušovanie rybárskych revírov.

(3)

Na pridelenie výkonu rybárskeho práva sa nevzťahuje zákon o správe majetku štátu.²⁸

§ 43

Podrobnosti

a)	o členení vôd,
b)	o obsahu údajov, ktoré sa vedú v evidencii rybárskych revírov,
c)	o označovaní rybárskych revírov,
d)	o zarybňovacích plánoch,
e)	o skúške rybárskeho hospodára,
f)	o vydávaní povolení na rybolov a vydávaní osobitných povolení na rybolov,
g)	o čase individuálnej ochrany, dennom love, najmenších lovných mierach a počte rýb, ktoré si možno v jednom dni privlastniť, a o zapisovaní údajov do záznamu,
h)	o opatreniach na záchranu rýb,
i)	o rozsahu skúšky, odznaku, preukaze rybárskej stráže a evidencii rybárskej stráže,
j)	o spôsoboch lovu

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 44

Prechodné ustanovenia

(1)	Rybárske revíry vyhlásené podľa doterajších predpisov sa považujú za rybárske revíry podľa tohto zákona.
(2)	Pridelenie rybárskeho práva na ostatných vodných plochách jednotlivým osobám podľa doterajších predpisov ostáva naďalej v platnosti, ak si vlastník neuplatní právo podľa tohto zákona (§ 4 ods. 8 a 9).
(3)	Chránené rybárske oblasti vyhlásené podľa doterajších predpisov sa považujú za chránené rybárske oblasti podľa tohto zákona.
(4)	Členovia rybárskej stráže a rybárski hospodári ustanovení podľa doterajších predpisov sú povinní splniť podmienky ustanovené týmto zákonom do 31. decembra 2002.
(5)	Užívatelia ostatných vodných plôch sú povinní splniť podmienky ustanovené týmto zákonom do 31. decembra 2002.
(6)	Užívatelia malých vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb sú povinní splniť podmienky ustanovené týmto zákonom do 31. decembra 2002.
(7)	Chovateľ je povinný splniť podmienky ustanovené týmto zákonom do 31. decembra 2002.

§ 45

Do dojednania medzinárodných dohôd ustanovujúcich podmienky výkonu rybárskeho práva na hraničných vodách a vodách vyhlásených za medzinárodné toky môže ministerstvo na základe žiadosti užívateľa udeliť výnimku z ustanovení § 11, § 13 ods. 1 písm. b) a § 14 až 17.

§ 46

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1.	zákon č. 102/1963 Zb. o rybárstve v znení zákona č. 229/1991 Zb.,
2.	§ 35 písm. c) a f) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v ustanoveniach o priestupkoch na úseku rybárstva,
3.	vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 103/1963 Zb., ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k zákonu o rybárstve.

§ 47

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002.

Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.

Poznámky pod čiarou:

§ 3 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov.

§ 3 písm. j) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

§ 11 ods. 1 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/1993 Z. z.

§ 5 ods. 4 zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z.

§ 17 a 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.

§ 51 písm. i) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.

Napríklad zákon č. 281/1997 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

§ 20 ods. 2 a § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.

§ 42 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.

§ 9 zákona č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

§ 17 a 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.

§ 17 ods. 3 písm. f) a § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.

§ 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

§ 23 zákona č. 138/1973 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 238/1993 Z. z.

§ 181b Trestného zákona.

Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 76 ods. 2 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov.

§ 181d Trestného zákona v znení neskorších predpisov.

§ 116 Občianskeho zákonníka.

Napríklad zákon č. 194/1998 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat, vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 230/1998 Z. z. o chove hospodárskych zvierat a o usmrcovaní jatočných zvierat.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení zákona č. 502/2001 Z. z.

§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.

§ 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení zákona č. 502/2001 Z. z.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

Poznámky pod čiarou:
1	§ 3 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov.
2	§ 3 písm. j) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
3	Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.
4	§ 11 ods. 1 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/1993 Z. z.
5	§ 5 ods. 4 zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6	Zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z.
7	§ 17 a 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.
8	§ 51 písm. i) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.
9	Napríklad zákon č. 281/1997 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
10	§ 20 ods. 2 a § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.
11	§ 42 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.
12	§ 9 zákona č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
13	Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
14	§ 17 ods. 3 písm. f) a § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.
15	§ 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
16	§ 23 zákona č. 138/1973 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 238/1993 Z. z.
17	§ 181b Trestného zákona.
18	Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
19	§ 76 ods. 2 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov.
20	§ 181d Trestného zákona v znení neskorších predpisov.
21	§ 116 Občianskeho zákonníka.
22	Napríklad zákon č. 194/1998 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat, vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 230/1998 Z. z. o chove hospodárskych zvierat a o usmrcovaní jatočných zvierat.
23	Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení zákona č. 502/2001 Z. z.
24	§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.
25	§ 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.
26	Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
27	Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
28	Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.