Žiadosť o poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom (ďalej len "trestný čin"), možno podať zároveň s oznámením alebo počas trestného konania. Žiadosť o poskytnutie ochrany sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice. Žiadosť o poskytnutie ochrany sa podáva prokurátorovi okrem konania pred súdom, kedy sa žiadosť podáva súdu, ktorý koná vo veci. Ak sa žiadosť o poskytnutie ochrany podá inému orgánu verejnej moci, ten ju bezodkladne postúpi orgánu príslušnému podľa predchádzajúcej vety.

Žiadosť o poskytnutie ochrany podľa odseku 1 obsahuje meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu pobytu osoby, ktorá podáva žiadosť, miesto výkonu jej práce a označenie jej zamestnávateľa.

Ak prokurátor alebo súd zistí, že osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 3 ods. 1, je oznamovateľom, bezodkladne písomne oznámi inšpektorátu práce, zamestnávateľovi a oznamovateľovi, že sa oznamovateľovi poskytuje ochrana podľa § 7; to neplatí, ak osoba požiadala o ochranu podľa odseku 2. Doručením písomného oznámenia prokurátora alebo súdu zamestnávateľovi podľa prvej vety sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom.

Osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 3 ods. 1, môže namiesto ochrany podľa § 7 požiadať len o zaslanie písomného potvrdenia o tom, že je oznamovateľ. Ak prokurátor alebo súd zistí, že osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 3 ods. 1, je oznamovateľom, bezodkladne jej písomne oznámi, že je oznamovateľom.

Ak prokurátor alebo súd zistí, že osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 3 ods. 1, nie je oznamovateľom, bezodkladne jej písomne oznámi túto skutočnosť s uvedením dôvodov neposkytnutia ochrany.

Žiadosť o poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je správnym deliktom (ďalej len "správny delikt"), možno podať zároveň s oznámením alebo počas konania o správnom delikte. Žiadosť o poskytnutie ochrany sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice. Žiadosť o poskytnutie ochrany sa podáva orgánu, ktorý je príslušný na konanie o správnom delikte (ďalej len "správny orgán"). Ak sa žiadosť o poskytnutie ochrany podá inému orgánu verejnej moci, ten ju bezodkladne postúpi orgánu príslušnému podľa predchádzajúcej vety.

Žiadosť o poskytnutie ochrany podľa odseku 1 obsahuje meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu pobytu osoby, ktorá podáva žiadosť, miesto výkonu jej práce a označenie jej zamestnávateľa.

Ak správny orgán zistí, že osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 5 ods. 1, je oznamovateľom, bezodkladne písomne oznámi inšpektorátu práce, zamestnávateľovi a oznamovateľovi, že sa oznamovateľovi poskytuje ochrana podľa § 7; to neplatí, ak osoba požiadala o ochranu podľa odseku 2. Doručením písomného oznámenia správneho orgánu zamestnávateľovi podľa prvej vety sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom.

Osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 3 ods. 1, môže namiesto ochrany podľa § 7 požiadať len o zaslanie písomného potvrdenia o tom, že je oznamovateľ. Ak správny orgán zistí, že osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 3 ods. 1, je oznamovateľom, bezodkladne jej písomne oznámi, že je oznamovateľom.

Ak správny orgán zistí, že osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 5 ods. 1, nie je oznamovateľom, bezodkladne jej písomne oznámi túto skutočnosť s uvedením dôvodov neposkytnutia ochrany.

Ak sa v trestnom konaní odovzdá alebo postúpi vec inému orgánu na konanie o správnom delikte po podaní žiadosti o ochranu, správny orgán posúdi poskytnutie ochrany aj bez podania ďalšej žiadosti o ochranu.

Zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len "pracovnoprávny úkon") voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, iba s predchádzajúcim súhlasom inšpektorátu práce; voči chránenému oznamovateľovi, ktorým je profesionálny vojak, sa súhlas inšpektorátu práce vyžaduje, len ak tak ustanovuje osobitný predpis.¹⁴ Súhlas inšpektorátu práce sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa.¹⁵

Zamestnávateľ podáva žiadosť o udelenie súhlasu inšpektorátu práce. Žiadosť o udelenie súhlasu obsahuje

Inšpektorát práce pred vydaním rozhodnutia o žiadosti o udelenie súhlasu umožní chránenému oznamovateľovi vyjadriť sa v primeranej lehote k navrhovanému pracovnoprávnemu úkonu.

V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe žiadosti zamestnávateľa a vyjadrenia chráneného oznamovateľa, inšpektorát práce rozhodne o žiadosti o udelenie súhlasu bezodkladne. V ostatných veciach rozhodne inšpektorát práce do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o udelenie súhlasu.

Inšpektorát práce udelí súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi, len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením, inak žiadosť o udelenie súhlasu zamietne.

Proti rozhodnutiu o žiadosti o udelenie súhlasu inšpektorátu práce sa môže odvolať zamestnávateľ a chránený oznamovateľ.

Od podania žiadosti zamestnávateľa o udelenie súhlasu inšpektorátu práce do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o udelenie súhlasu zamestnávateľovi lehoty a skúšobné doby podľa osobitných predpisov neplynú.¹⁶

Právny úkon, na ktorý neudelil súhlas inšpektorát práce podľa odseku 1, je neplatný.

Ochrana poskytovaná podľa § 7 zaniká

Zánik ochrany podľa odseku 1 písm. a) inšpektorát práce bezodkladne písomne oznámi zamestnávateľovi a prokurátorovi, súdu alebo správnemu orgánu.

Zánik ochrany podľa odseku 1 písm. b) zamestnávateľ bezodkladne písomne oznámi inšpektorátu práce a prokurátorovi, súdu alebo správnemu orgánu.

Zánik ochrany podľa odseku 1 písm. c) a d) prokurátor, súd alebo správny orgán bezodkladne písomne oznámi inšpektorátu práce, zamestnávateľovi a chránenému oznamovateľovi.

Ochrana podľa odseku 1 písm. e) zaniká písomným oznámením prokurátora, súdu alebo správneho orgánu zamestnávateľovi; prokurátor, súd alebo správny orgán bezodkladne písomne oznámi zánik ochrany inšpektorátu práce a chránenému oznamovateľovi.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") môže poskytnúť oznamovateľovi na základe jeho žiadosti odmenu až do výšky päťdesiatnásobku minimálnej mzdy, ak v trestnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu, alebo ak v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým sa preukázalo spáchanie správneho deliktu.

Orgán, ktorý oznamovateľovi zaslal písomné oznámenie podľa § 4 ods. 1 alebo ods. 2 alebo podľa § 6 ods. 1 alebo ods. 2, oznámi oznamovateľovi nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 1.

Žiadosť o poskytnutie odmeny podľa odseku 1 môže podať oznamovateľ ministerstvu do šiestich mesiacov odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 2. Na žiadosti o poskytnutie odmeny podané po tejto lehote sa neprihliada.

Žiadosť podľa odseku 1 obsahuje meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu bydliska oznamovateľa a odôvodnenie žiadosti; k žiadosti oznamovateľ priloží kópiu oznámenia podľa odseku 2.

Ministerstvo pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie odmeny zohľadní mieru účasti oznamovateľa na objasnení závažnej protispoločenskej činnosti, zistení alebo usvedčení jej páchateľa a rozsah uchráneného alebo vráteného majetku, ak ho možno vyčísliť; na ten účel si vyžiada stanovisko prokurátora, súdu alebo správneho orgánu, ktorý vo veci konal.

Ministerstvo rozhodne o žiadosti o poskytnutie odmeny do šiestich mesiacov odo dňa jej doručenia.

Na poskytnutie odmeny oznamovateľovi nie je právny nárok. Preskúmanie rozhodnutia ministerstva o odmene súdom je vylúčené.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, a zamestnávateľ, ktorý je orgánom verejnej moci, je povinný určiť osobitnú organizačnú zložku alebo osobu (ďalej len "zodpovedná osoba"), ktorá plní úlohy zamestnávateľa podľa odsekov 4 až 7 a § 12; na základe zmluvy so zamestnávateľom môže byť zodpovednou osobou aj osoba, ktorá nie je zamestnancom. Zodpovedná osoba, ktorú určil orgán verejnej moci, plní úlohy podľa odsekov 4 až 7 a § 12 aj vo vzťahu k rozpočtovej organizácii alebo príspevkovej organizácii, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, vo vzťahu k štátnemu podniku, ktorého je zakladateľom, a vo vzťahu k akciovej spoločnosti so 100 % majetkovou účasťou štátu, ku ktorej vykonáva akcionárske práva, ak tieto právnické osoby zamestnávajú menej ako 50 zamestnancov; orgán verejnej moci môže určiť, že bude plniť úlohy podľa odsekov 4 až 7 a § 12 aj vtedy, ak táto právnická osoba zamestnáva najmenej 50 zamestnancov.

Zodpovedná osoba musí byť v priamej podriadenosti štatutárneho orgánu zamestnávateľa, a ak nie je zamestnancom, je viazaná len pokynmi štatutárneho orgánu zamestnávateľa.

V obci a vo vyššom územnom celku plní úlohy zodpovednej osoby podľa odsekov 4 až 7 a § 12 hlavný kontrolór.

Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný prijať a preveriť každý podnet do 90 dní od jeho prijatia; túto lehotu možno predĺžiť o ďalších 30 dní s tým, že pri neanonymných podnetoch sa predĺženie oznámi osobe, ktorá podala podnet, s uvedením dôvodov predĺženia.

Označenie zodpovednej osoby a spôsoby podávania podnetov musia byť zverejnené a pre všetkých zamestnancov prístupné obvyklým a bežne dostupným spôsobom s tým, že aspoň jeden spôsob podávania podnetov musí byť prístupný 24 hodín denne.

Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný pri preverovaní neanonymných podnetov zachovávať mlčanlivosť o totožnosti osoby, ktorá podala podnet.

Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný oznámiť osobe, ktorá podala podnet, výsledok jeho preverenia do desiatich dní od preverenia podnetu.

Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný vydať vnútorný predpis, v ktorom určí podrobnosti o

dátum doručenia podnetu,

meno, priezvisko a adresa pobytu osoby, ktorá podala podnet; ak ide o anonymný podnet, uvedie sa iba poznámka, že ide o anonymný podnet,

predmet podnetu,

výsledok preverenia podnetu,

dátum skončenia preverenia podnetu.

Ak sa osoba, ktorá podala podnet podľa § 11, domnieva, že v súvislosti s podaním podnetu bol voči nej urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, môže požiadať inšpektorát práce do siedmich dní odo dňa, keď sa dozvedela o pracovnoprávnom úkone, o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu.

Inšpektorát práce bezodkladne pozastaví účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa odseku 1, ak bola dodržaná lehota podľa odseku 1 a ak je dôvodné podozrenie, že tento pracovnoprávny úkon bol urobený v súvislosti s podaním podnetu. Inšpektorát práce vydá potvrdenie o pozastavení účinnosti a doručí ho zamestnávateľovi a osobe, ktorá podala podnet podľa § 11.

V potvrdení podľa odseku 2 sa uvedie meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa pobytu osoby, ktorá podala podnet podľa § 11, označenie zamestnávateľa a pracovnoprávny úkon, ktorého účinnosť je pozastavená. Ak inšpektorát práce nevyhovie žiadosti podľa odseku 1, písomne oznámi osobe, ktorá podala podnet podľa § 11, dôvody nepozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu.

Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa začína dňom doručenia potvrdenia podľa odseku 2 osobe, ktorá podala podnet podľa § 11. Rozhodnutiu, ktoré je pracovnoprávnym úkonom, sa pozastavením účinnosti odkladá vykonateľnosť.

Inšpektorát práce osobu, ktorá podala podnet podľa § 11, pri doručení potvrdenia podľa odseku 2 písomne poučí o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a s tým spojených následkoch podľa odseku 6.

Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa skončí uplynutím 14 dní od doručenia potvrdenia podľa odseku 2 osobe, ktorá podala podnet podľa § 11. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas tejto lehoty sa trvanie pozastavenia účinnosti predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu.

Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa vzťahujú aj na

Fyzickej osobe a osobe oprávnenej robiť právne úkony za právnickú osobu, ktoré v určenej lehote nesplnili povinnosti podľa § 17 ods. 2, inšpektorát práce môže uložiť poriadkovú pokutu do 500 eur, a to aj opakovane, ak povinnosť nesplnili ani v novourčenej lehote.

Poriadkovú pokutu môže inšpektorát práce uložiť do jedného roka odo dňa nesplnenia povinnosti.

Výnos poriadkových pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Zamestnávateľovi, ktorý si nesplní niektorú z povinností podľa § 11 alebo § 12, inšpektorát práce môže uložiť pokutu do 20 000 eur.

Pri ukladaní pokuty inšpektorát práce prihliada na závažnosť, následky, čas trvania porušenia povinnosti podľa tohto zákona a prípadné opakované porušenie povinnosti podľa tohto zákona.

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa inšpektorát práce dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Inšpektor práce má na účely § 7 a 13 oprávnenia podľa osobitného predpisu¹⁸ ako pri výkone inšpekcie práce.

Fyzické osoby a právnické osoby majú na účely § 7 a 13 povinnosti podľa osobitného predpisu¹⁹ ako pri výkone inšpekcie práce.

Národný inšpektorát práce a inšpektorát práce na účely § 7 a 13 spracúvajú osobné údaje v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom²⁰ bez súhlasu dotknutých osôb.

Štát podporuje prevenciu protispoločenskej činnosti a protikorupčné vzdelávanie a výchovu ako súčasť prevencie protispoločenskej činnosti.

Cieľom výchovy a vzdelávania na školách a v školských zariadeniach, ktorý je obsahom výchovno-vzdelávacích programov podľa osobitného predpisu,²¹ je aj úcta k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia protispoločenskej činnosti.

Subjektom, ktoré sa v rámci svojej činnosti zameriavajú na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 1, môže Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky poskytnúť dotáciu podľa osobitného predpisu.²² Dotáciu na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 2 môže týmto subjektom poskytnúť aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.²³

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva pravidelne vyhodnocuje a na svojom webovom sídle zverejňuje informácie, ktoré sa týkajú oznamovania protispoločenskej činnosti a poskytovania ochrany podľa tohto zákona, ďalej zverejňuje znenia právnych predpisov, ktoré s touto problematikou súvisia, ako aj súvisiace súdne rozhodnutia, odborné články a ďalšie informácie, ktoré sa týkajú oznamovania protispoločenskej činnosti a poskytovania ochrany podľa tohto zákona a ktoré sú verejne dostupné.

Ministerstvá a ostatné orgány verejnej moci poskytujú Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva pri zhromažďovaní informácií podľa odseku 1 potrebnú súčinnosť.

Ak si orgán verejnej moci zriadi na oznamovanie protispoločenskej činnosti telefónnu linku, hovory na túto linku je povinný zaznamenávať; o tejto skutočnosti je orgán verejnej moci povinný oznamovateľa vopred informovať.

Orgán verejnej moci vedie evidenciu zvukových záznamov hovorov podľa odseku 1 a uchováva ich tri roky od zaznamenania na elektronickom neprepisovateľnom nosiči.

Na Slovenskú informačnú službu, Vojenské spravodajstvo a Národný bezpečnostný úrad a ich príslušníkov sa nevzťahuje § 3 až 10, § 13 až 15 a § 19 ods. 2. Pri plnení povinností podľa § 11 ods. 4 a 7 nesmie byť ohrozený záujem spravodajskej služby.

Dozor nad dodržiavaním § 11 a 12 vo vzťahu k Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu a Národnému bezpečnostnému úradu vykonáva Národná rada Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.²⁴

Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní²⁵ okrem konania o udelenie súhlasu inšpektorátu práce podľa § 7, konania o uložení poriadkovej pokuty podľa § 14 a konania o správnych deliktoch podľa § 15.

Na doručovanie oznámenia prokurátora alebo súdu zamestnávateľovi podľa § 4 ods. 1, oznámenia správneho orgánu zamestnávateľovi podľa § 6 ods. 1, oznámenia prokurátora, súdu alebo správneho orgánu zamestnávateľovi podľa § 8 ods. 5 a potvrdenia o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu podľa § 13 ods. 2 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem doručovania verejnou vyhláškou.

Inšpektorát práce príslušný na účely § 4 ods. 1,§ 6 ods. 1, § 7, 8 a 13 je ten, v ktorého územnom obvode oznamovateľ alebo osoba, ktorá podala podnet podľa § 11, vykonávajú prácu.

Ochrana podľa tohto zákona sa poskytuje aj fyzickej osobe, ktorá urobila oznámenie pred účinnosťou tohto zákona a po jeho účinnosti podala žiadosť o poskytnutie ochrany.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť plnenie povinností podľa § 11 a 12 do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.