A.
VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY NA EKODIZAJN
Metóda všeobecných požiadaviek na ekodizajn sa uplatní, ak nie je vhodné stanoviť hraničné hodnoty pre skupinu skúmaných výrobkov s cieľom zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobku s dôrazom na jeho dôležité environmentálne aspekty bez toho, aby boli určené hraničné hodnoty.
Časť 1
Ukazovatele ekodizajnu pre výrobky
1.1
Dôležité environmentálne aspekty týkajúce sa projektovania výrobku zisťuje výrobca v súvislosti s nasledujúcimi fázami životného cyklu výrobku:
a)
výber a použitie materiálov,
b)
výroba,
c)
balenie, doprava a distribúcia,
d)
inštalácia a údržba,
e)
používanie,
f)
koniec doby používania, čo označuje stav, keď výrobok ukončil svoje prvé používanie až po jeho konečné zneškodnenie.
1.2
V každej fáze posudzuje tieto environmentálne aspekty:
a)
predpokladaná spotreba materiálov, energie a iných zdrojov,
b)
predpokladané emisie do ovzdušia, do vody alebo do pôdy,
c)
predpokladané znečistenie pôsobením fyzikálnych účinkov ako hluk, vibrácie, žiarenie alebo elektromagnetické polia,
d)
predpokladaný vznik odpadového materiálu,
e)
možnosti opätovného využitia, recyklácie a zhodnotenia21) materiálov alebo energie.
1.3
Na posúdenie možnosti zlepšenia environmentálnych aspektov podľa bodu 1.2 sa podľa vhodnosti použijú najmä ukazovatele:
a)
hmotnosť a objem výrobku,
b)
použitie materiálov získaných z recyklačných činností,
c)
spotreba energie, vody a iných zdrojov počas životného cyklu,
d)
použitie látok klasifikovaných ako nebezpečné pre zdravie alebo nebezpečné pre životné prostredie,22)
e)
množstvo a druh spotrebného materiálu potrebného na správne používanie a údržbu,
f)
jednoduchosť opätovného použitia a recyklácie vyjadrená počtom použitých materiálov a súčiastok, použitím štandardných súčiastok, časom potrebným na demontáž, zložitosťou nástrojov potrebných na demontáž, použitím noriem kódovania súčiastok a materiálov na účely zistenia súčiastok a materiálov vhodných na opätovné použitie a recykláciu, použitím ľahko recyklovateľných materiálov, jednoduchým prístupom k cenným a ostatným recyklovateľným súčiastkam a materiálom, jednoduchým prístupom k súčiastkam a materiálom obsahujúcim nebezpečné látky,
g)
začlenenie použitých súčiastok,
h)
vyhýbanie sa technickým riešeniam, ktoré sú nepriaznivé pre opätovné použitie a recykláciu súčiastok a celých výrobkov,
i)
predĺženie životnosti vyjadrené minimálnou zaručenou životnosťou, minimálnou dobou dostupnosti náhradných dielov, modularitou, aktualizovateľnosťou a opraviteľnosťou,
j)
množstvo vznikajúceho odpadu a množstvo vznikajúceho nebezpečného odpadu,23)
k)
emisie do ovzdušia najmä skleníkové plyny, kyselinotvorné látky, prchavé organické zlúčeniny, látky spôsobujúce stenčovanie ozónovej vrstvy, perzistentné organické znečisťujúce látky, ťažké kovy, jemné čiastočky a suspenzované čiastočky,
l)
emisie do vody najmä ťažké kovy, látky s nežiaducim účinkom na kyslíkovú rovnováhu, perzistentné organické znečisťujúce látky,
m)
emisie do pôdy najmä priesaky a úniky nebezpečných látok počas fázy používania výrobku a možnosť vytečenia pri jeho zneškodňovaní ako odpadu.
Časť 2
Požiadavky na výrobcu
Vo vzťahu k environmentálnym aspektom, ktoré možno vo veľkej miere ovplyvniť projektovaním výrobku, výrobca vykonáva posudzovanie typu výrobku počas celého jeho životného cyklu na základe reálneho predpokladu obvyklých podmienok a účelov použitia. Ďalšie environmentálne aspekty možno skúmať na základe dobrovoľnosti. Na základe tohto posúdenia vyhotoví výrobca environmentálny profil výrobku. Výrobca vychádza z charakteristiky výrobku týkajúcej sa životného prostredia a zo vstupov alebo výstupov počas životného cyklu výrobku vyjadrených v merateľných fyzických veličinách.
Výrobca použije toto posúdenie na vyhodnotenie alternatívnych konštrukčných riešení a dosiahnutých environmentálnych vlastností výrobku v porovnaní s referenčnými hodnotami. Výber konkrétneho konštrukčného riešenia dosiahne rovnováhu medzi rôznymi environmentálnymi aspektmi a medzi environmentálnymi aspektmi a inými relevantnými hľadiskami, napríklad bezpečnosťou a ochranou zdravia, technickými požiadavkami na funkčnosť, kvalitou a výkonom a ekonomickými aspektmi vrátane výrobných nákladov a predajnosti v súlade s príslušnými predpismi.
B.
OSOBITNÉ POŽIADAVKY NA EKODIZAJN
Cieľom osobitných požiadaviek na ekodizajn je zlepšiť vybraný environmentálny aspekt výrobku. Osobitné požiadavky na ekodizajn môžu byť vo forme požiadaviek na zníženie spotreby konkrétneho zdroja, podľa potreby napríklad limit čerpania zdroja v rôznych fázach životného cyklu výrobku.
Tvorba osobitných požiadaviek na ekodizajn:
1.
Pri technickej, environmentálnej a ekonomickej analýze sa vyberie istý počet reprezentatívnych typov výrobkov na trhu a zistia sa technické možnosti zlepšenia environmentálnych vlastností výrobku, pričom sa zohľadní ekonomická únosnosť možností a zabráni sa výraznej strate výkonu alebo užitočnosti pre spotrebiteľa.
Pri posudzovaných environmentálnych aspektoch sa na základe technickej, environmentálnej a ekonomickej analýzy určia výrobky a technológie s najlepším výkonom dostupné na trhu.
Počas analýzy, ako aj pri stanovení požiadaviek na ekodizajn, treba brať do úvahy výkon výrobkov dostupných na medzinárodných trhoch a hodnoty stanovené v právnych predpisoch iných krajín.
Na základe tejto analýzy a pri zohľadnení ekonomickej a technickej uskutočniteľnosti, ako aj potenciálu pre zlepšenie sa prijmú konkrétne opatrenia s cieľom minimalizovať vplyv výrobku na životné prostredie.
V súvislosti s energetickou spotrebou pri používaní výrobku sa stanoví úroveň energetickej účinnosti alebo spotreby tak, aby boli náklady počas životného cyklu reprezentatívnych modelov výrobkov pre koncových užívateľov čo najnižšie vzhľadom na vplyvy na iné environmentálne aspekty. Metóda analýzy nákladov počas životného cyklu využíva skutočnú diskontnú sadzbu na základe údajov poskytnutých Európskou centrálnou bankou a reálnu životnosť výrobkov; vychádza zo súčtu zmien kúpnej ceny a prevádzkových nákladov, ktoré vyplývajú z rôznych úrovní možností technického vylepšenia, a sú znižované počas životnosti predmetných reprezentatívnych modelov výrobkov. Prevádzkové výdavky pokrývajú predovšetkým spotrebu energie a dodatočné výdavky na iné zdroje.
Analýza citlivosti týkajúca sa príslušných faktorov a podľa potreby aj externých environmentálnych nákladov, vrátane emisií skleníkových plynov, ktorým sa dá vyhnúť, sa vykonáva s cieľom zistiť, či došlo k výrazným zmenám a či sú celkové závery spoľahlivé. Požiadavka na ekodizajn sa upraví zodpovedajúcim spôsobom.
Podobný postup možno uplatniť aj pre iné zdroje, napríklad vodu.
2.
Pri vytváraní technických, environmentálnych a ekonomických analýz možno použiť informácie dostupné v rámci iných aktivít Európskej únie; to platí aj pre informácie z existujúcich programov uplatňovaných v iných častiach sveta pre stanovenie osobitnej požiadavky na ekodizajn výrobkov, ktoré sú predmetom obchodu s hospodárskymi partnermi Európskej únie.
3.
Dátum nadobudnutia účinnosti požiadavky na ekodizajn zohľadňuje cyklus potrebný na zmenu projektovania príslušného výrobku.