Národné obranné sily sú prvkom systému obrany štátu, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje plnenie niektorých opatrení na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti podľa § 1 ods. 2.

Národné obranné sily tvoria

Operačné zálohy sú tvorené vojakmi operačných záloh, ktorí sa v stave bezpečnosti⁹ pripravujú na plnenie úloh ozbrojených síl a výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách. V období krízovej situácie operačné zálohy plnia úlohy ozbrojených síl v rozsahu

Do operačných záloh môže byť zaradený registrovaný občan, vojak pohotovostných záloh, vojak branných záloh a vojak ostatných záloh, ak

Ak občan, ktorého štátna služba profesionálneho vojaka skončila prepustením zo služobného pomeru podľa osobitného predpisu⁵ a spĺňa podmienky na zaradenie do operačných záloh podľa odseku 2, veliteľ vojenského útvaru ho na dobu piatich rokov zaradí do operačných záloh a do funkcie, na ktorú sa bude pripravovať. Zaradenie podľa prvej vety sa vykoná personálnym rozkazom vydávaným pri skončení štátnej služby prepustením.¹⁶ Prílohou k personálnemu rozkazu je oznámenie o zaradení do operačných záloh, ktorého obsahové náležitosti ustanoví služobný predpis.

Ak registrovaný občan alebo vojak ostatných záloh spĺňa podmienky na zaradenie do operačných záloh podľa odseku 2, veliteľ vojenského útvaru s ním môže na dobu piatich rokov uzatvoriť dohodu o zaradení do operačných záloh a do funkcie, na ktorú sa bude pripravovať. Prvá veta sa nevzťahuje na občana uvedeného v odseku 3.

Vojak operačných záloh zaradený do operačných záloh podľa odsekov 3 a 4 môže veliteľa vojenského útvaru požiadať o pokračovanie svojho zaradenia v operačných zálohách. Ak vojak operačných záloh spĺňa podmienky na zaradenie do operačných záloh podľa odseku 2 ku dňu podania žiadosti podľa prvej vety, veliteľ vojenského útvaru s ním môže uzatvoriť dohodu o zaradení do operačných záloh. Dohoda o zaradení do operačných záloh sa uzatvára pred uplynutím doby zaradenia v operačných zálohách, a to aj opakovane na dobu piatich rokov, najviac však do skončenia brannej povinnosti vojaka operačných záloh.

Zaradenie občana uvedeného v odseku 3 do operačných záloh sa vykoná v deň nadobudnutia právoplatnosti personálneho rozkazu. Zaradenie registrovaného občana a vojaka do operačných záloh podľa odseku 4 sa vykoná v deň nadobudnutia účinnosti dohody o zaradení do operačných záloh.

Za plnenie úloh ozbrojených síl podľa odseku 1 písm. c) a d) sa nepovažuje zabezpečovanie verejného poriadku a realizácia opatrení na jeho obnovenie pri zhromaždeniach zvolaných podľa osobitného predpisu.¹⁷

Pohotovostné zálohy sú tvorené vojakmi pohotovostných záloh, ktorí sa v stave bezpečnosti pripravujú na plnenie úloh ozbrojených síl a v období krízovej situácie plnia úlohy ozbrojených síl v rozsahu

Do pohotovostných záloh môže byť zaradený

Ak registrovaný občan a vojak ostatných záloh uvedený v odseku 2 spĺňa podmienky na zaradenie do pohotovostných záloh, veliteľ vojenského útvaru s ním môže na dobu piatich rokov uzatvoriť dohodu o zaradení do pohotovostných záloh a funkcie, na ktorú sa bude pripravovať.

Vojak pohotovostných záloh môže veliteľa vojenského útvaru požiadať o pokračovanie svojho zaradenia v pohotovostných zálohách. Ak vojak pohotovostných záloh spĺňa podmienky na zaradenie do pohotovostných záloh podľa odseku 2 ku dňu podania žiadosti podľa prvej vety, veliteľ vojenského útvaru s ním môže uzatvoriť dohodu o zaradení do pohotovostných záloh. Dohoda o zaradení do pohotovostných záloh sa uzatvára pred uplynutím doby zaradenia v pohotovostných zálohách, a to aj opakovane na dobu piatich rokov, najviac však do skončenia brannej povinnosti vojaka pohotovostných záloh.

Zaradenie registrovaného občana a vojaka ostatných záloh uvedeného v odseku 3 a vojaka pohotovostných záloh uvedeného v odseku 4 sa vykoná v deň nadobudnutia účinnosti dohody o zaradení do pohotovostných záloh.

Za plnenie úloh ozbrojených síl podľa odseku 1 písm. b) a c) sa nepovažuje zabezpečovanie verejného poriadku a realizácia opatrení na jeho obnovenie pri zhromaždeniach zvolaných podľa osobitného predpisu.¹⁷

Branné zálohy tvoria vojaci branných záloh, ktorí sa v stave bezpečnosti pripravujú na plnenie úloh ozbrojených síl, výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách a plnenie úloh obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu podľa osobitného predpisu.¹⁹

Na výcvik branných záloh môže byť zaradený registrovaný občan a vojak ostatných záloh uvedený v § 2 ods. 1 písm. f) prvom bode až štvrtom bode, ak

Ak registrovaný občan a vojak ostatných záloh uvedený v § 2 ods. 1 písm. f) prvom bode až štvrtom bode spĺňa podmienky na zaradenie na výcvik branných záloh podľa odseku 2, veliteľ vojenského útvaru s ním môže uzatvoriť dohodu o výcviku.

Registrovaný občan a vojak ostatných záloh uvedený v § 2 ods. 1 písm. f) prvom bode až štvrtom bode sa stáva vojakom branných záloh dňom nástupu na výcvik branných záloh.

Ostatné zálohy sú tvorené vojakmi ostatných záloh, ktorí sa v stave bezpečnosti nepripravujú na plnenie úloh ozbrojených síl a výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách a neplnia úlohy ozbrojených síl, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zaradenie občanov uvedených v § 2 ods. 1 písm. f) do ostatných záloh sa vykoná, ak ide o občana uvedeného v

Vojak ostatných záloh, ktorý ukončil výcvik branných záloh, primárny výcvik podľa § 13 alebo základný vojenský výcvik podľa osobitného predpisu²⁰, sa môže zúčastniť na plnení úloh ozbrojených síl podľa § 15 ods. 8.

Registrovaný občan, ktorý bol na základe odvodného konania odvedený (ďalej len „odvedený registrovaný občan“) a nevykonal mimoriadnu službu, sa po skončení vojny a vojnového stavu zaradí do ostatných záloh.

Vojak ostatných záloh, ktorý v stave bezpečnosti štátu odoprel výkon mimoriadnej služby, je povinný vykonať alternatívnu službu.¹⁵

Kvalifikačný predpoklad na výkon funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou spĺňa vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh a vojak branných záloh, ak získal najmenej

Odborné požiadavky na výkon funkcie, do ktorej má byť registrovaný občan alebo vojak v zálohe zaradený, ustanoví služobný predpis.

Registrovaný občan alebo vojak v zálohe preukazuje zdravotnú spôsobilosť výpisom zo zdravotnej dokumentácie pred uzatvorením dohody o zaradení do operačných záloh alebo dohody o zaradení do pohotovostných záloh alebo ak dôjde k takej zmene jeho zdravotného stavu, ktorá môže mať vplyv na splnenie podmienky zdravotnej spôsobilosti podľa tohto zákona. Spôsob posudzovania zdravotnej spôsobilosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Psychická spôsobilosť registrovaného občana alebo vojaka v zálohe sa posudzuje psychodiagnostickým vyšetrením. Spôsob posudzovania psychickej spôsobilosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje registrovaný občan a vojak v zálohe, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin vojenský²¹ alebo úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov.²² Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne registrovaný občan a vojak v zálohe veliteľovi vojenského útvaru údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Údaje podľa tretej vety veliteľ vojenského útvaru bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje registrovaný občan a vojak v zálohe, ak je alebo bol

Spoľahlivosť podľa odseku 6 sa preukazuje čestným vyhlásením.

Splnenie podmienky zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti sa nezisťuje u registrovaného občana a vojaka ostatných záloh, ktorý skončil služobný pomer príslušníka zboru alebo ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ak je zaradený do operačných záloh alebo pohotovostných záloh bezprostredne po skončení služobného pomeru a dôvodom jeho prepustenia zo služobného pomeru nebolo, že nespĺňa kritérium zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti ustanovenej osobitným predpisom.²³

Dohodu o zaradení do operačných záloh uzatvára veliteľ vojenského útvaru s registrovaným občanom alebo s vojakom v zálohe okrem občana podľa § 2 ods. 1 písm. c) prvého bodu najneskôr v deň nástupu na pravidelné cvičenie v kalendárnom roku, v ktorom má byť zaradený do operačných záloh. Dohoda o zaradení do operačných záloh musí byť písomná, inak je neplatná.

Dohodu o zaradení do pohotovostných záloh uzatvára veliteľ vojenského útvaru s registrovaným občanom alebo s vojakom v zálohe v deň nástupu na pravidelné cvičenie v kalendárnom roku, v ktorom má byť zaradený do pohotovostných záloh. Dohoda o zaradení do pohotovostných záloh musí byť písomná, inak je neplatná.

Dohoda o zaradení do operačných záloh a dohoda o zaradení do pohotovostných záloh obsahuje

Veliteľ vojenského útvaru môže dohodu o zaradení do operačných záloh alebo dohodu o zaradení do pohotovostných záloh vypovedať, ak vojak operačných záloh alebo vojak pohotovostných záloh

Vojak operačných záloh môže dohodu o zaradení do operačných záloh a vojak pohotovostných záloh dohodu o zaradení do pohotovostných záloh vypovedať aj bez uvedenia dôvodu do jedného roka odo dňa jej uzatvorenia.

Vypovedanie dohody o zaradení do operačných záloh a dohody o zaradení do pohotovostných záloh podľa odsekov 4 a 5 sa oznamuje doručením písomnej výpovede. Výpovedná lehota dohody o zaradení do operačných záloh a dohody o zaradení do pohotovostných záloh je 30 kalendárnych dní. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola doručená písomná výpoveď.

Ak vojak operačných záloh dohodu o zaradení do operačných záloh a vojak pohotovostných záloh dohodu o zaradení do pohotovostných záloh vypovie, dohodu o zaradení do operačných záloh alebo dohodu o zaradení do pohotovostných záloh môže znova uzatvoriť najskôr po štyroch rokoch od uplynutia výpovednej lehoty podľa odseku 6; to platí aj na uzatvorenie dohody o výcviku.

Dohoda o zaradení do operačných záloh a dohoda o zaradení do pohotovostných záloh zanikne

Dohodu o výcviku uzatvára veliteľ vojenského útvaru s registrovaným občanom a vojakom ostatných záloh. Dohoda o výcviku musí byť písomná, inak je neplatná.

Dohoda o výcviku obsahuje

Súčasťou dohody o výcviku je aj oznámenie o rozsahu výcviku branných záloh, ktorého náležitosti určí služobný predpis.

Veliteľ vojenského útvaru môže odstúpiť od dohody o výcviku, ak vojak branných záloh

Vojak branných záloh môže od dohody o výcviku odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu.

Odstúpenie od dohody o výcviku podľa odsekov 12 a 13 sa vykoná písomnou formou a je účinné jeho doručením veliteľovi vojenského útvaru.

Ak vojak branných záloh od dohody o výcviku odstúpi, dohodu o výcviku môže znova uzatvoriť najskôr po uplynutí štyroch rokov od doručenia odstúpenia podľa odseku 14.

Dohoda o výcviku zanikne

Pri zaraďovaní občana do operačných záloh a pohotovostných záloh a pri zaraďovaní na výcvik branných záloh veliteľ vojenského útvaru spolupracuje s okresným úradom v sídle kraja.

Vojak operačných záloh a vojak pohotovostných záloh nie je povinný zúčastňovať sa pravidelného cvičenia a plniť úlohy ozbrojených síl, ak veliteľovi vojenského útvaru predloží písomnú žiadosť a potvrdenie lekára alebo rozhodnutie štátneho orgánu

Ak vojačka operačných záloh alebo vojačka pohotovostných záloh predloží veliteľovi vojenského útvaru potvrdenie o jej tehotenstve, nie je povinná zúčastňovať sa pravidelného cvičenia a plniť úlohy ozbrojených síl.

Vojak operačných záloh a vojak pohotovostných záloh nie sú povinní zúčastňovať sa pravidelného cvičenia a plniť úlohy ozbrojených síl najviac po dobu 12 mesiacov odo dňa nasledujúceho po dni predloženia písomnej žiadosti a potvrdenia lekára alebo rozhodnutia štátneho orgánu podľa odseku 18 alebo potvrdenia o tehotenstve podľa odseku 19.

O lehote podľa odseku 20 veliteľ vojenského útvaru upovedomí vojaka operačných záloh a vojaka pohotovostných záloh zaslaním písomného oznámenia.

Podrobnosti o postupe podľa odsekov 18 a 19 a náležitostiach oznámenia podľa odseku 20 upraví služobný predpis.

Register vojakov v zálohe je súhrnom údajov o vojakoch operačných záloh, vojakoch pohotovostných záloh, vojakoch branných záloh a vojakoch ostatných záloh vedených v rozsahu ustanovenom týmto zákonom vojenským útvarom a okresným úradom v sídle kraja.

Veliteľ vojenského útvaru vedie osobný spis vojakov operačných záloh, vojakov pohotovostných záloh a vojakov branných záloh.

Okresný úrad v sídle kraja vedie osobnú kartu vojakov operačných záloh, vojakov pohotovostných záloh, vojakov branných záloh a vojakov ostatných záloh.

Osobný spis obsahuje

Po zániku dohody o zaradení do operačných záloh, dohody o zaradení do pohotovostných záloh alebo dohody o výcviku alebo uplynutím doby zaradenia do operačných záloh podľa § 4 ods. 3 zašle veliteľ vojenského útvaru osobný spis vojaka operačných záloh, vojaka pohotovostných záloh alebo vojaka branných záloh vojenskému archívu.

Vojak operačných záloh a vojak pohotovostných záloh môže byť vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo povýšený do vojenskej hodnosti o jeden stupeň vyššej, než akú dosiahol.

Vojaka operačných záloh, vojaka pohotovostných záloh a vojaka branných záloh bez vojenskej hodnosti vymenuje do vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa veliteľ vojenského útvaru písomným vojenským rozkazom v deň nadobudnutia účinnosti dohody o zaradení.

Vojak operačných záloh a vojak pohotovostných záloh môže byť vymenovaný do vojenskej hodnosti poručík, ak spĺňa

Vojak operačných záloh a vojak pohotovostných záloh môže byť povýšený do vojenskej hodnosti o jeden stupeň vyššej, než akú dosiahol, ak súčasne spĺňa nasledovné podmienky

Minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) môže mimoriadne povýšiť vojaka v zálohe. Podrobnosti o mimoriadnom povýšení vojaka v zálohe ustanoví služobný predpis.

Veliteľ vojenského útvaru môže zaradiť vojaka operačných záloh a vojaka pohotovostných záloh do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou vyššou o jeden stupeň, než akú vojak operačných záloh a vojak pohotovostných záloh dosiahol.

Veliteľ vojenského útvaru prizná vojenskú hodnosť pri zaradení do pohotovostných záloh občanovi v služobnom pomere príslušníka zboru alebo ozbrojeného príslušníka finančnej správy.

Veliteľ vojenského útvaru prizná vojenskú hodnosť pri zaradení do pohotovostných záloh aj občanovi, ktorý skončil služobný pomer príslušníka zboru alebo ozbrojeného príslušníka finančnej správy a jeho zaradenie do pohotovostných záloh bezprostredne nadväzuje na skončenie služobného pomeru.

Vojaka operačných záloh a vojaka pohotovostných záloh, ktorý je zaradený vo vojenskom útvare uvedenom v § 2 ods. 1 písm. g) druhom bode alebo treťom bode v

Vojaka operačných záloh a vojaka pohotovostných záloh, ktorý je zaradený vo Vojenskej polícii v hodnostnom zbore mužstva, v hodnostnom zbore poddôstojníkov alebo v hodnostnom zbore dôstojníkov, vymenuje do vojenskej hodnosti alebo povyšuje riaditeľ Vojenskej polície (ďalej len „riaditeľ“).

Vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh a vojak branných záloh, ktorý zahynul pri plnení povinností alebo v súvislosti s nimi počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl, môže byť povýšený do vojenskej hodnosti in memoriam.

Podrobnosti o vymenovaní do vojenskej hodnosti a povyšovaní do vojenskej hodnosti vojaka operačných záloh, vojaka pohotovostných záloh a vojaka branných záloh a o priznaní vojenskej hodnosti vojakovi pohotovostných záloh ustanoví služobný predpis.

Náležitosťami vojakov v zálohe sú

Motivačný príspevok patrí

Ak vojak operačných záloh podľa § 4 ods. 3 nebol po dobu viac ako šiestich mesiacov od jeho zaradenia do operačných záloh povolaný na pravidelné cvičenie alebo plnenie úloh ozbrojených síl z dôvodov na strane veliteľa vojenského útvaru, patrí mu motivačný príspevok v sume 600 eur za kalendárny rok.

Občanovi uvedenému v § 2 ods. 1 písm. e) patrí doplatok k motivačnému príspevku v sume 1 500 eur, ak do 12 mesiacov od nástupu na výcvik branných záloh, uzatvorí dohodu o zaradení do operačných záloh podľa § 9 ods. 1 alebo dohodu o zaradení do pohotovostných záloh podľa § 9 ods. 2 a zúčastní sa na pravidelnom cvičení v rozsahu najmenej 6 dní v kalendárnom roku.

Vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi branných záloh okrem príslušníka zboru a príslušníka finančnej správy patrí hodnostný plat za čas pravidelného cvičenia, výcvik branných záloh alebo čas plnenia úloh na základe dohody o plnení úloh uzatvorenej podľa § 9a ustanovený pre vojenskú hodnosť, ktorú dosiahol. Vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi branných záloh patrí hodnostný plat za čas plnenia úloh ozbrojených síl ustanovený pre vojenskú hodnosť, ktorú dosiahol. Ak vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh alebo vojak branných záloh dosiahol vojenskú hodnosť vojak 1. stupňa, patrí mu hodnostný plat ustanovený pre vojenskú hodnosť vojaka 2. stupňa podľa osobitného predpisu.²⁷

Vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi branných záloh, okrem príslušníka zboru a príslušníka finančnej správy, ktorý sa zúčastňuje pravidelného cvičenia v sobotu, nedeľu alebo počas dňa pracovného pokoja, patrí za tieto dni dvojnásobok hodnostného platu podľa odseku 5.

Vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi branných záloh, ktorý sa zúčastňuje plnenia úloh ozbrojených síl v sobotu, nedeľu alebo počas dňa pracovného pokoja, patrí za tieto dni dvojnásobok hodnostného platu podľa odseku 5.

Vojakovi ostatných záloh okrem neozbrojeného príslušníka finančnej správy patrí v čase plnenia úloh ozbrojených síl podľa § 15 ods. 8 hodnostný plat podľa odsekov 5 a 7.

Vojakovi operačných záloh a vojakovi pohotovostných záloh môže byť priznaný príspevok za zvýšenie odbornosti a kvalifikácie. Tento príspevok nemôže byť priznaný v poslednom roku jeho zaradenia, ak nedôjde k uzatvoreniu dohody o zaradení do operačných záloh podľa § 4 ods. 5 alebo k uzatvoreniu dohody o zaradení do pohotovostných záloh podľa § 5 ods. 4.

Vojakovi operačných záloh a vojakovi pohotovostných záloh, ktorý najneskôr do konca roka predchádzajúceho poslednému roku jeho zaradenia v operačných zálohách alebo pohotovostných zálohách uzatvoril dohodu o zaradení do operačných záloh podľa § 4 ods. 5 alebo dohodu o zaradení do pohotovostných záloh podľa § 5 ods. 4, môže byť priznaný príspevok za predĺženie záväzku.

Vojakovi operačných záloh a pohotovostných záloh môže byť za plnenie úloh ozbrojených síl v období krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu priznaný príspevok, ak počas krízovej situácie plní úlohy viac ako 14 dní.

Vojakovi operačných záloh môže byť priznaný príspevok za plnenie úloh ozbrojených síl v čase vyslania ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky za každých ukončených šesť mesiacov jeho vyslania podľa osobitného predpisu.¹³

Vojakovi operačných záloh a vojakovi pohotovostných záloh môže byť priznaný príspevok na štúdium na strednej škole alebo vysokej škole, ak je žiakom na strednej škole alebo študentom na vysokej škole.

Vojakovi operačných záloh a vojakovi pohotovostných záloh patrí príspevok na zvyšovanie fyzickej zdatnosti a pripravenosti vo výške 50 % z hodnostného platu vojaka 2. stupňa podľa osobitného predpisu,²⁷ ak splní normy pohybovej výkonnosti.

Vojakovi operačných záloh a vojakovi pohotovostných záloh možno udeliť odmenu až do výšky jeho hodnostného platu podľa odseku 5 za kvalitné plnenie úloh alebo za vykonanie úloh nad rozsah činností, ktoré sa vyžadujú pri pravidelnom cvičení alebo pri plnení úloh ozbrojených síl.

Vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi branných záloh patria naturálne náležitosti, ktorými sú proviantné náležitosti, výstrojové náležitosti, prepravné náležitosti a ubytovanie. Vojakovi ostatných záloh patria naturálne náležitosti podľa prvej vety iba v čase plnenia úloh ozbrojených síl podľa § 15 ods. 8.

Vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi branných záloh patrí náhrada cestovného za cestu z miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu na území Slovenskej republiky do miesta pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl a späť v cene cestovného lístka 2. triedy verejnej osobnej dopravy na železničnej dráhe alebo v cene cestovného lístka pravidelnej autobusovej dopravy. Vojakovi ostatných záloh patrí náhrada cestovného podľa prvej vety iba v čase plnenia úloh ozbrojených síl podľa § 15 ods. 8.

Vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi branných záloh, ktorý bol pri plnení úloh ozbrojených síl vyslaný na služobnú cestu, patrí náhrada výdavkov za služobnú cestu podľa osobitného predpisu.²⁸

Vojakovi operačných záloh a vojakovi pohotovostných záloh patrí príspevok za plnenie úloh nad rozsah pravidelného cvičenia na základe dohody o plnení úloh uzatvorenej podľa § 9a, ktorého výšku podľa druhu a rozsahu plnených úloh ustanoví služobný predpis.

Náležitosti vojakov v zálohe vypláca vojenský útvar.

Služobný predpis upraví

Náležitosti vojakov v zálohe vyplácané podľa tohto zákona sa zaokrúhľujú na celé eurá nahor.

Ak sa vojak operačných záloh alebo vojak pohotovostných záloh zúčastnil pravidelného cvičenia v čase pracovného voľna, ktoré mu na tento účel poskytol jeho zamestnávateľ podľa osobitného predpisu,^28a suma motivačného príspevku, na ktorý mu vznikol nárok podľa odseku 2 písm. a), sa skráti o sumu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy za pracovné voľno, ktoré vojenský útvar uhradil zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu.^28b

Odsek 23 sa vzťahuje aj na vojaka branných záloh, ktorý sa zúčastnil výcviku branných záloh a vznikol mu nárok na motivačný príspevok podľa odseku 2 písm. b).

Príprava vojaka operačných záloh na plnenie úloh ozbrojených síl v rozsahu podľa § 4 ods. 1 a na výkon mimoriadnej služby sa vykonáva pravidelným cvičením, ktoré vojak operačných záloh absolvuje v rozsahu najmenej 20 kalendárnych dní a najviac 30 kalendárnych dní najneskôr do 12 mesiacov od nástupu na pravidelné cvičenie. Pravidelné cvičenie vojaka operačných záloh pozostáva z primárneho výcviku, zdokonaľovacieho výcviku, odborného výcviku, odborného kurzu alebo špecializačného kurzu.

Príprava vojaka pohotovostných záloh na plnenie úloh ozbrojených síl v rozsahu podľa § 5 ods. 1 a vojaka pohotovostných záloh, ktorý nie je príslušníkom zboru alebo príslušníkom finančnej správy, na výkon mimoriadnej služby sa vykonáva pravidelným cvičením, ktoré vojak pohotovostných záloh absolvuje v rozsahu najmenej 20 kalendárnych dní a najviac 30 kalendárnych dní najneskôr do 12 mesiacov od nástupu na pravidelné cvičenie. Pravidelné cvičenie vojaka pohotovostných záloh pozostáva z primárneho výcviku, zdokonaľovacieho výcviku, odborného výcviku, odborného kurzu alebo špecializačného kurzu.

Vojak pohotovostných záloh sa môže na základe žiadosti pripravovať na plnenie úloh vojaka operačných záloh. O žiadosti rozhoduje veliteľ, ktorý vojaka do pohotovostných záloh zaradil.

Obsah a dĺžku trvania primárneho výcviku, zdokonaľovacieho výcviku, odborného výcviku, odborného kurzu a špecializačného kurzu podľa odsekov 1 a 2 ustanoví služobný predpis.

Počty vojakov operačných záloh a vojakov pohotovostných záloh a termíny pravidelných cvičení podľa odsekov 1 a 2 určí minister. Termíny pravidelných cvičení oznámi vojenský útvar vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a jeho zamestnávateľovi najneskôr tri mesiace pred ich vykonaním; to neplatí, ak dôjde k zmene termínu pravidelného cvičenia z dôvodu nahradenia ospravedlnenej neprítomnosti podľa § 18 ods. 3.

Príprava vojaka branných záloh na plnenie úloh ozbrojených síl, výkon mimoriadnej služby a plnenie úloh obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu podľa osobitného predpisu¹⁹ sa vykonáva výcvikom branných záloh, odbornými seminármi a tematickými cvičeniami v rozsahu najmenej 14 kalendárnych dní.

Obsah a dĺžku trvania výcviku branných záloh, odborných seminárov a tematických cvičení podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

Počty vojakov branných záloh a termíny výcviku branných záloh podľa odseku 1 určí minister. Termíny výcviku branných záloh oznámi vojenský útvar vojakovi branných záloh a jeho zamestnávateľovi najneskôr tri mesiace pred ich vykonaním.

Účasť vojaka branných záloh na výcviku sa na účel povolávania na výkon mimoriadnej služby považuje za účasť na pravidelnom cvičení.

Vojak operačných záloh môže byť v období krízovej situácie
povolaný na plnenie úloh ozbrojených síl v rozsahu podľa § 4 ods. 1 na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na návrh ministra. Vláda určí počty vojakov operačných záloh a dobu, počas ktorej majú plniť úlohy ozbrojených síl.

Vojak operačných záloh podľa § 4 ods. 4, ktorý neukončil primárny výcvik v rámci pravidelného cvičenia podľa § 13 ods. 1 sa na plnenie úloh ozbrojených síl podľa odseku 1 nepovolá.

Vojak operačných záloh podľa odseku 1 plní úlohy ozbrojených síl v rozsahu 30 dní v kalendárnom roku. Vojak operačných záloh sa môže s veliteľom vojenského útvaru dohodnúť na plnení úloh ozbrojených síl aj nad rozsah ustanovený v prvej vete. Do rozsahu plnenia úloh ozbrojených síl podľa prvej vety sa započítava aj rozsah pravidelného cvičenia podľa § 13 ods. 1 vykonaného v tom istom kalendárnom roku.

Vojak pohotovostných záloh, ktorý nie je príslušníkom zboru alebo ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, môže byť v období krízovej situácie
povolaný na plnenie úloh ozbrojených síl v rozsahu podľa § 5 ods. 1 na základe rozhodnutia vlády na návrh ministra.

Vojak pohotovostných záloh, ktorý neukončil primárny výcvik v rámci pravidelného cvičenia podľa § 13 ods. 2 sa na plnenie úloh ozbrojených síl podľa odseku 4 nepovolá a na účasť na riešení krízovej situácie v územnom obvode okresu podľa odseku 6 nevyzve, ak vláda nerozhodne inak.

Ak minister na základe žiadosti okresného úradu vyzve vojakov pohotovostných záloh, ktorí sú príslušníkmi zborov a ozbrojenými príslušníkmi finančnej správy, aby sa zúčastnili na riešení krízovej situácie
v územnom obvode okresu, vojak pohotovostných záloh, ktorý je príslušníkom zboru alebo ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, sa môže zúčastniť na plnení úloh ozbrojených síl v rozsahu podľa § 5 ods. 1.

Vojak operačných záloh, ktorému skončil služobný pomer príslušníka Policajného zboru, a vojak pohotovostných záloh, ktorý je v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, môže plniť úlohy Žandárskeho zboru podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2, ak absolvoval primárny výcvik. Do rozsahu pravidelného cvičenia vojaka operačných záloh alebo vojaka pohotovostných záloh podľa § 13 ods. 1 alebo ods. 2 sa započítava aj rozsah plnenia úloh Žandárskeho zboru podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 vykonaného v tom istom kalendárnom roku.

Ak minister na základe žiadosti okresného úradu vyzve vojakov ostatných záloh, ktorí ukončili výcvik branných záloh, primárny výcvik podľa § 13 alebo základný vojenský výcvik podľa osobitného predpisu,²⁰ aby sa zúčastnili na riešení krízovej situácie
v územnom obvode okresu, vojak ostatných záloh sa môže zúčastniť na plnení úloh ozbrojených síl v rozsahu odstraňovania následkov výnimočného stavu alebo núdzového stavu a riešenie mimoriadnych udalostí.

Podrobnosti o povolaní vojakov operačných záloh podľa odseku 1, povolaní vojakov pohotovostných záloh podľa odseku 4 a o vyzvaní vojakov pohotovostných záloh, ktorí sú príslušníkmi zborov a ozbrojenými príslušníkmi finančnej správy podľa odseku 6 a vojakov ostatných záloh podľa odseku 8 určí služobný predpis.

Pri vypovedaní vojny alebo vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu vojak operačných záloh a vojak pohotovostných záloh pokračuje v pravidelnom cvičení alebo v plnení úloh ozbrojených síl a vojak branných záloh pokračuje vo výcviku branných záloh, ak mu nebol nariadený výkon mimoriadnej služby.

Na činnosti vojaka v zálohe vykonávané počas pravidelného cvičenia podľa § 13 ods. 1 a 2, výcviku branných záloh podľa § 14 ods. 1 a plnenia úloh ozbrojených síl podľa tohto paragrafu sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,²⁹ len ak to technické možnosti zbraní, zbraňových systémov, výzbroje a vojenskej techniky umožňujú. Ak to technické možnosti neumožňujú, veliteľ vojenského útvaru zabezpečí najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia.

Veliteľ vojenského útvaru povoláva vojaka operačných záloh a vojaka pohotovostných záloh na pravidelné cvičenie podľa § 13 ods. 1 a 2 a vojaka branných záloh na výcvik branných záloh podľa § 14 ods. 1 na základe plánu pravidelných cvičení a výcviku branných záloh, ktorý ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle. Oznámenie o nástupe na pravidelné cvičenie alebo na výcvik branných záloh sa vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi branných záloh doručuje najmenej 15 kalendárnych dní pred termínom nástupu na pravidelné cvičenie alebo výcvik branných záloh.

Okresný úrad v sídle kraja povoláva vojaka operačných záloh na plnenie úloh ozbrojených síl podľa § 15 ods. 1 a vojaka pohotovostných záloh podľa § 15 ods. 4 doručením oznámenia najneskôr päť kalendárnych dní pred termínom nástupu na plnenie úloh ozbrojených síl. Lehotu na doručenie oznámenia podľa prvej vety možno skrátiť na základe súhlasu vojaka operačných záloh a vojaka pohotovostných záloh.

Veliteľ vojenského útvaru môže nariadiť plnenie úloh ozbrojených síl vojakovi operačných záloh a vojakovi pohotovostných záloh, ktorý sa zúčastňuje pravidelného cvičenia a ktorého možno povolať na plnenie úloh ozbrojených síl podľa § 15 ods. 1 a 4 alebo vyzvať, aby sa zúčastnil na riešení krízovej situácie podľa § 15 ods. 6.

Miesto a čas nástupu na pravidelné cvičenie podľa § 13, výcvik branných záloh podľa § 14 alebo na plnenie úloh ozbrojených síl sa určí v oznámení podľa odsekov 1 a 2.

Vojaka pohotovostných záloh, ktorý je príslušníkom zboru alebo ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, vyrozumie o výzve podľa § 15 ods. 6 veliteľ vojenského útvaru. Vojak pohotovostných záloh, ktorý je príslušníkom zboru alebo ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, na základe vyrozumenia podľa prvej vety veliteľovi vojenského útvaru oznámi, či sa na riešení krízovej situácie zúčastní; ak oznámi, že sa na riešení krízovej situácie zúčastní, veliteľ vojenského útvaru mu doručí oznámenie o mieste a čase nástupu na riešenie krízovej situácie. Podrobnosti o náležitostiach vyrozumenia podľa prvej vety a oznámenia podľa druhej vety ustanoví služobný predpis.

Postup podľa odseku 5 sa rovnako vzťahuje na vyzvanie vojakov ostatných záloh, aby sa zúčastnili na riešení krízovej situácie
podľa § 15 ods. 8.

Ak sa vojak operačných záloh alebo vojak pohotovostných záloh nemôže dostaviť na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, je povinný bezodkladne oznámiť veliteľovi vojenského útvaru dôvod, ktorý mu v tom bráni, a tento dôvod preukázať potvrdením lekára alebo rozhodnutím štátneho orgánu. Ak sa vojak pohotovostných záloh, ktorý je príslušníkom zboru alebo ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, nemôže dostaviť na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl podľa § 15 ods. 6 z dôvodu nevyhnutnosti plnenia úloh príslušníka zboru alebo ozbrojeného príslušníka finančnej správy, je povinný to bezodkladne preukázať veliteľovi vojenského útvaru predložením písomného oznámenia vydaného jeho nadriadeným.

Zamestnávateľ je povinný uvoľniť

Zamestnanec preukazuje svojmu zamestnávateľovi účasť na pravidelnom cvičení alebo výcviku branných záloh oznámením, ktoré mu zasiela veliteľ vojenského útvaru podľa odseku 1.

Zamestnanec preukazuje svojmu zamestnávateľovi účasť na plnení úloh ozbrojených síl oznámením, ktoré mu zasiela okresný úrad v sídle kraja podľa odseku 2 a veliteľ vojenského útvaru podľa odsekov 5 a 6.

Vojak operačných záloh je povinný

Vojak pohotovostných záloh je povinný

Vojak branných záloh je povinný dostaviť sa v určený deň a hodinu na miesto výcviku branných záloh určené v oznámení podľa § 16 ods. 1.

Veliteľ vojenského útvaru môže evidovať údaje podľa § 9 ods. 10 písm. a) až c) a e) a kontaktné údaje, ak vojak branných záloh na tento účel udelí veliteľovi vojenského útvaru súhlas so spracúvaním podľa osobitného predpisu.³¹ Ak vojak branných záloh udelí súhlas so spracúvaním údajov podľa prvej vety, je povinný oznámiť veliteľovi vojenského útvaru zmenu týchto údajov.

Vojak ostatných záloh, ktorý absolvoval výcvik branných záloh a ktorý veliteľovi vojenského útvaru podľa § 16 ods. 5 a 6 oznámi, že sa zúčastní na riešení krízovej situácie, je povinný dostaviť sa v určený deň a hodinu na miesto nástupu na riešenie krízovej situácie určené v oznámení podľa § 16 ods. 5 a 6.

Podrobnosti o spôsobe vyrozumenia a plnení úloh vyplývajúcich z pohotovosti vojaka operačných záloh a vojaka pohotovostných záloh ustanoví služobný predpis.

Vojak v zálohe počas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh a plnenia úloh ozbrojených síl je povinný

Vojak v zálohe počas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh a plnenia úloh ozbrojených síl podlieha disciplinárnej právomoci veliteľa vojenského útvaru; tým nie je dotknuté ukladanie disciplinárnych opatrení podľa osobitných predpisov,³² ak ide o vojaka v zálohe, ktorý je príslušníkom zboru alebo ozbrojeným príslušníkom finančnej správy. O uložení disciplinárneho opatrenia a o udelení disciplinárnej odmeny rozhoduje veliteľ vojenského útvaru disciplinárnym rozkazom.

Disciplinárne opatrenie možno uložiť, ak sa preukázalo, že vojak v zálohe spáchal disciplinárne previnenie, a na nápravu a obnovenie vojenskej disciplíny za menej závažné konanie nepostačuje prerokovanie disciplinárneho previnenia. Za disciplinárne previnenie možno vojakovi v zálohe uložiť disciplinárne opatrenie, ktorým je písomné pokarhanie. Písomné pokarhanie možno vojakovi v zálohe uložiť aj opakovane.

Na porušenie vojenskej disciplíny, rozkazné konanie a disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.³³

Veliteľ vojenského útvaru ospravedlní neprítomnosť vojaka v zálohe počas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl z dôvodu

Veliteľ vojenského útvaru môže ospravedlniť neprítomnosť vojaka v zálohe počas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl aj z iných naliehavých osobných alebo rodinných dôvodov.

Ospravedlnenú neprítomnosť počas pravidelného cvičenia alebo výcviku branných záloh podľa odseku 1 si vojak v zálohe môže nahradiť v najbližšom možnom termíne pravidelného cvičenia alebo výcviku branných záloh.

Pravidelné cvičenie, výcvik branných záloh a plnenie úloh ozbrojených síl sa skončí uplynutím určenej doby.

Veliteľ vojenského útvaru rozhodne o skončení účasti vojaka v zálohe na pravidelnom cvičení, výcviku branných záloh a plnení úloh ozbrojených síl ešte pred uplynutím určenej doby, ak

Vojak v zálohe zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností počas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl alebo v priamej súvislosti s pravidelným cvičením, výcvikom branných záloh alebo plnením úloh ozbrojených síl.

Ak bola škoda podľa odseku 1 spôsobená aj porušením povinnosti zo strany štátu, vojak v zálohe znáša škodu pomerne.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú vojakovi v zálohe a za škodu, ktorú vojak v zálohe spôsobil tretím osobám počas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo počas plnenia úloh ozbrojených síl alebo v priamej súvislosti s pravidelným cvičením, výcvikom branných záloh alebo plnením úloh ozbrojených síl.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú osobou alebo osobe, ktorá poskytla pomoc vojakovi v zálohe počas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo počas plnenia úloh ozbrojených síl alebo v priamej súvislosti s pravidelným cvičením, výcvikom branných záloh alebo plnením úloh ozbrojených síl na žiadosť vojaka v zálohe alebo s jeho vedomím. Zodpovednosti podľa prvej vety sa štát môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že osoba škodu spôsobila úmyselne.

Ten, komu vznikla škoda spôsobená podľa odsekov 1 až 4, si náhradu škody uplatňuje na ministerstve. Ak ministerstvo uhradí náhradu škody, požaduje regresnú náhradu v celej výške od fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je za spôsobenú škodu zodpovedná.

Za správcu majetku štátu vo veciach náhrady škody koná ministerstvo.

Na náhradu škody sa primerane použijú ustanovenia osobitných predpisov.³⁴

Ak vojak v zálohe následkom úrazu alebo choroby v súvislosti s pravidelným cvičením, výcvikom branných záloh alebo plnením úloh ozbrojených síl zomrel, môže minister poskytnúť jednorazové odškodnenie pozostalých až do výšky desaťnásobku hodnostného platu podľa § 12 ods. 5; tým nie sú dotknuté nároky na odškodnenie pozostalých podľa osobitných predpisov.³⁵

Jednorazové odškodnenie pozostalých sa poskytuje manželovi alebo manželke a dieťaťu zomretého vojaka v zálohe. Jednorazové odškodnenie pozostalých sa poskytuje pozostalým rovnakým dielom, pričom úhrn takto vyplatených súm pozostalým nesmie presiahnuť 2,5-násobok sumy podľa odseku 1.

Ak niet pozostalého manžela alebo manželky ani dieťaťa, poskytuje sa za podmienok a vo výške uvedenej v odseku 2 jednorazové odškodnenie pozostalým rodičom zomretého vojaka v zálohe.

Žandársky zbor sa spolupodieľa na plnení úloh Policajného zboru³ pri

Žandársky zbor sa spolupodieľa aj na plnení úloh Vojenskej polície³⁷ pri

Žandársky zbor tvoria žandári. Žandárom môže byť

Žandár podľa odseku 3 písm. a) plní úlohy podľa odseku 1 alebo odseku 2 mimo služobného času³⁹ alebo v čase preventívnej rehabilitácie vykonávanej formou aktívneho odpočinku⁴⁰ a žandár podľa odseku 3 písm. b) až g) v čase pravidelného cvičenia podľa § 13 ods. 1 a 2; žandár plní úlohy najmä v prímestských oblastiach alebo vidieckych oblastiach. Plnenie úloh žandára podľa odseku 3 písm. a), c) až e) nesmie ovplyvniť plnenie jeho služobných povinností a plnenie úloh žandára podľa odseku 3 písm. g) nesmie ovplyvniť plnenie jeho pracovných povinností.

Úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti Žandárskeho zboru plní Vojenská polícia; ustanovenia odsekov 6 a 7 tým nie sú dotknuté.

Žandár plní úlohy podľa odseku 1 v útvaroch služby poriadkovej polície, služby ochrany objektov a služby hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru. Úlohy podľa odseku 2 plní žandár na odboroch a oddeleniach Vojenskej polície. Úlohy môže žandár plniť aj samostatne.

Žandár počas plnenia úloh podľa odseku 1 podlieha organizačnej, riadiacej a kontrolnej činnosti útvaru Policajného zboru podľa miesta zaradenia žandára a počas plnenia úloh podľa odseku 2 podlieha organizačnej, riadiacej a kontrolnej činnosti odboru alebo oddelenia Vojenskej polície podľa miesta zaradenia žandára.

Žandár má pri plnení úloh podľa odsekov 1 a 2 postavenie verejného činiteľa.

Riaditeľ uzatvára so žandárom dohodu o plnení úloh Žandárskeho zboru. Ak žandár spĺňa podmienky podľa odseku 3 a uzavrel písomnú dohodu o plnení úloh Žandárskeho zboru, Vojenská polícia ho zapíše do zoznamu žandárov. Dohoda o plnení úloh Žandárskeho zboru musí byť písomná, inak je neplatná a obsahuje najmä

Plnenie úloh podľa odseku 1 alebo odseku 2 v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín; prestávka na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút sa započítava do času plnenia úloh podľa odseku 1 alebo odseku 2 a neposkytuje sa na začiatku a konci plnenia úloh.

Riaditeľ môže odstúpiť od dohody o plnení úloh Žandárskeho zboru, ak

Žandár môže od dohody o plnení úloh Žandárskeho zboru odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu.

Odstúpenie od dohody o plnení úloh Žandárskeho zboru podľa odsekov 11 a 12 musí byť písomné, inak je neplatné; odstúpenie je účinné odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od dohody o plnení úloh Žandárskeho zboru.

Dohoda o plnení úloh Žandárskeho zboru zanikne

Dňom nadobudnutia účinnosti oznámenia o odstúpení od dohody o plnení úloh Žandárskeho zboru podľa odseku 13 alebo dňom zániku dohody o plnení úloh Žandárskeho zboru podľa odseku 14 Vojenská polícia vyčiarkne žandára zo zoznamu žandárov. Vojenská polícia vyčiarknutie žandára zo zoznamu žandárov bezodkladne písomne oznámi žandárovi.

Podrobnosti o podmienkach dohody o plnení úloh Žandárskeho zboru a podrobnosti o odbornom školení alebo výcviku podľa odseku 3 písm. a) ustanoví služobný predpis.

Vojenská polícia vedie zoznam žandárov; v zozname uvedie meno a priezvisko žandára, vojenskú hodnosť, identifikačné číslo žandára, adresu trvalého pobytu, vojenský útvar, v ktorom žandár vykonáva štátnu službu profesionálneho vojaka, v ktorom je zaradený do operačných záloh alebo v ktorom je zaradený do pohotovostných záloh, dátum absolvovania odborného školenia alebo výcviku. Zoznam žandárov je neverejný. Zoznam žandárov poskytuje Vojenská polícia na účely podľa § 22 ods. 7 Policajnému zboru.

Vojenská polícia spracúva na účely plnenia úloh podľa § 22 ods. 1 a 2 údaje o žandárovi v rozsahu

Vojenská polícia opätovne nezapíše žandára do zoznamu žandárov, ak došlo k odstúpeniu od dohody o plnení úloh Žandárskeho zboru podľa § 22 ods. 11 písm. b) alebo ods. 12.

Žandár preukazuje príslušnosť k Žandárskemu zboru rovnošatou žandára s identifikačným číslom a

Rovnošata žandára má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť k Žandárskemu zboru. Na rovnošate žandára nosí žandár štátny znak Slovenskej republiky.

Preukaz žandára obsahuje fotografiu, meno a priezvisko, vojenskú hodnosť, titul, označenie „ŽANDÁRI“, identifikačné číslo, odtlačok úradnej pečiatky Vojenskej polície a podpis riaditeľa. Vzor preukazu žandára je uvedený v prílohe č. 1.

Žandár pri preukazovaní príslušnosti k Žandárskemu zboru nesmie preukaz žandára vydať z rúk; na požiadanie a ak to okolnosti dovolia predloží iba na nahliadnutie jeho prednú stranu.

Vozidlá používané Žandárskym zborom sú označené nápisom „ŽANDÁRI“.

Ak žandárovi nebola na plnenie úloh Žandárskeho zboru vydaná rovnošata žandára, úlohy Žandárskeho zboru plní v poľnej vojenskej rovnošate⁴² s identifikačným číslom a rukávovým označením s nápisom „ŽANDÁRI“. Na poľnej vojenskej rovnošate s identifikačným číslom a rukávovým označením môže žandár nosiť, najmä za zníženej viditeľnosti, reflexnú vestu žltej farby s nápisom „ŽANDÁRI“ a s identifikačným číslom žandára.

Podrobnosti o rovnošate žandára, jej súčastiach, jej poskytovaní, nosení a jej vyobrazenie a podrobnosti o rukávovom označení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Žandár je povinný

Povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1 písm. p) je oprávnený zbaviť žandára podľa § 22 ods. 3 písm. a) minister alebo riaditeľ, žandára podľa § 22 ods. 3 písm. b) a c) minister vnútra Slovenskej republiky alebo prezident Policajného zboru, žandára podľa § 22 ods. 3 písm. d) minister spravodlivosti Slovenskej republiky a žandára podľa § 22 ods. 3 písm. e) minister financií Slovenskej republiky.

Zákrokom sa rozumie zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť, pri ktorej žandár bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.

Žandár je pri vykonávaní zákroku povinný, ak to povaha a okolnosti zákroku dovoľujú, použiť výzvu zodpovedajúcu tomuto zákroku. Ak to povaha zákroku vyžaduje, pred výzvou použije slová „V mene zákona“.

Žandár nie je povinný vykonať zákrok, ak

Ak žandárovi vo vykonaní zákroku bránia dôvody podľa odseku 5, vyrozumie o potrebe vykonať zákrok najbližší útvar Policajného zboru a pri plnení úloh vo vojenskom objekte vyrozumie o potrebe vykonať zákrok najbližší odbor alebo oddelenie Vojenskej polície.

Porušenie povinností podľa odseku 1 žandárom oznamuje Policajný zbor Vojenskej polícii.

Žandár je oprávnený pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 požadovať potrebné informácie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitej na odhalenie priestupku alebo trestného činu a na zistenie jeho páchateľa.

Informácie nemožno požadovať od osoby, ktorá upozornila, že by ich poskytnutím porušila zákonom uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, a nebola tejto povinnosti zbavená alebo nebola od tejto povinnosti oslobodená.

Podať informáciu môže odmietnuť iba osoba, ktorá by ňou sebe alebo blízkej osobe spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania alebo osoba, ktorá by ňou porušila spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá jej bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou.

Žandár je povinný poučiť osobu o možnosti odmietnuť podať informáciu podľa odsekov 2 a 3.

Žandár po získaní informácie spíše úradný záznam, ktorý následne odovzdá na príslušný útvar Policajného zboru alebo príslušný odbor alebo oddelenie Vojenskej polície.

Žandár je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2, aby preukázala svoju totožnosť. Totožnosť sa preukazuje dokladom totožnosti, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. Cudzinec preukazuje svoju totožnosť cestovným dokladom alebo dokladom podľa osobitných predpisov.⁴⁴

Namiesto dokladu totožnosti podľa odseku 1 môže osoba predložiť

Ak príslušník Slovenskej informačnej služby alebo príslušník Vojenského spravodajstva pri plnení služobných úloh alebo v súvislosti s nimi preukáže svoju príslušnosť k Slovenskej informačnej službe alebo k Vojenskému spravodajstvu podľa osobitných predpisov⁴⁵, žandár je oprávnený požiadať Policajný zbor o preverenie príslušnosti k Slovenskej informačnej službe alebo k Vojenskému spravodajstvu; ak sa preverením potvrdí príslušnosť osoby k Slovenskej informačnej službe alebo k Vojenskému spravodajstvu, žandár ďalej totožnosť nepreveruje.

Ak vyzvaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2, alebo ani po predchádzajúcom poskytnutí potrebnej súčinnosti nemôže hodnoverne preukázať svoje meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu bydliska, žandár je oprávnený pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 požiadať Policajný zbor a pri plnení úloh podľa § 22 ods. 2 Vojenskú políciu o zistenie jej totožnosti.

Ak ide o osobu vyhlásenú za nezvestnú, žandár o jej nájdení vyrozumie Policajný zbor a odovzdá ju najbližšiemu útvaru Policajného zboru spolu s úradným záznamom.

Žandár je oprávnený zaistiť osobu,

Zaistenú osobu pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 žandár odovzdá bezodkladne najbližšiemu útvaru Policajného zboru a pri plnení úloh podľa § 22 ods. 2 Vojenskej polícii spolu s úradným záznamom, v ktorom uvedie zákonný dôvod a presný čas zaistenia osoby. Žandár bezodkladne vydá zaistenej osobe potvrdenie o zaistení, v ktorom uvedie zákonný dôvod a presný čas zaistenia. Ak zaistená osoba odmietne potvrdenie prevziať, žandár túto skutočnosť uvedie v úradnom zázname. Policajný zbor a Vojenská polícia sú povinné od žandára prevziať zaistenú osobu odovzdanú spolu s úradným záznamom.

Zaistenie osoby z dôvodov uvedených v odseku 1 nesmie trvať viac ako 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody.

Osobe zaistenej podľa odseku 1 sa umožní bez zbytočného odkladu na jej požiadanie vyrozumieť o zaistení niektorú z blízkych osôb a požiadať advokáta o poskytnutie právnej pomoci. Ak ide o vojaka, žandár vyrozumie najbližší vojenský útvar, ak ide o príslušníka Policajného zboru, najbližší útvar Policajného zboru, a ak ide o osobu, ktorá nie je plnoletá, zákonného zástupcu tejto osoby.

Policajný zbor a Vojenská polícia poskytnú žandárovi na účel podľa odseku 4 potrebnú súčinnosť.

O odovzdaní osoby žandár bezodkladne spíše úradný záznam, ktorý pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 odovzdá najbližšiemu útvaru Policajného zboru a pri plnení úloh podľa § 22 ods. 2 oddeleniu alebo odboru Vojenskej polície.

Žandár je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia. Žandár neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní.

Žandár zaistenú vec spolu s potvrdením o zaistení veci a úradným záznamom pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 bezodkladne odovzdá najbližšiemu útvaru Policajného zboru. Útvar Policajného zboru postupuje so zaistenou vecou podľa osobitného predpisu.⁴⁶ Pri plnení úloh podľa § 22 ods. 2 bezodkladne odovzdá zaistenú vec spolu s potvrdením o zaistení a úradným záznamom Vojenskej polícii na ďalšie konanie.

Ak pominuli dôvody na zaistenie veci podľa odseku 1 alebo Policajný zbor alebo Vojenská polícia vec neprevezme na ďalšie konanie, vec sa vráti osobe, ktorej bola zaistená. Prevzatie vrátenej veci potvrdí táto osoba svojím podpisom na úradnom zázname o vrátení veci. Ak nie je možné vrátiť zaistenú vec osobe, ktorej bola vec zaistená, žandár odovzdá zaistenú vec Vojenskej polícii na konanie podľa odsekov 4 až 12.

Ak sa vykonanými úkonmi zistí, že zaistená vec patrí inej osobe ako osobe, ktorej bola zaistená, Vojenská polícia túto inú osobu písomne vyzve bezodkladne, najneskôr do 90 dní po zaistení veci, aby si vec prevzala. Táto osoba je povinná uhradiť Vojenskej polícii pri prevzatí veci náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti so zaistením a úschovou veci.⁴⁷

Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú, ak vecou je tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu; takýto tovar útvar Policajného zboru alebo Vojenskej polície bezodkladne odovzdá colnému orgánu.

Ak si osoba zaistenú vec neprevezme podľa odseku 3 alebo odseku 4 do jedného roka odo dňa zaistenia veci, stáva sa majetkom štátu a Vojenská polícia odovzdá vec ministerstvu okrem bezcenných vecí a vecí nepatrnej hodnoty, ktoré zlikviduje.

Ak vlastník alebo iný oprávnený držiteľ zaistenej veci nie je známy, Vojenská polícia neodkladne vyhlási verejný opis zaistenej veci okrem bezcenných zaistených vecí a zaistených vecí nepatrnej hodnoty, ktoré zlikviduje aj bez predchádzajúceho vyhlásenia verejného opisu. Vyhlásenie sa urobí najúčelnejším spôsobom na zistenie vlastníka alebo oprávneného držiteľa, a to spolu s výzvou, aby sa vlastník alebo oprávnený držiteľ prihlásil do jedného roka odo dňa zaistenia veci; ak sa neprihlási o zaistenú vec žiadna osoba, stáva sa majetkom štátu a Vojenská polícia ju neodkladne odovzdá ministerstvu. Ak sa v lehote podľa predchádzajúcej vety oprávnená osoba prihlási o zaistenú vec, Vojenská polícia jej zaistenú vec odovzdá. Oprávnená osoba je pri prevzatí zaistenej veci povinná uhradiť Vojenskej polícii nevyhnutné náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou.

Ak oprávnená osoba, ktorá sa podľa odseku 7 prihlásila o zaistenú vec, túto vec odmietla prevziať, Vojenská polícia ju neodkladne písomne vyzve, aby si v lehote do 60 dní od doručenia výzvy zaistenú vec prevzala. Ak oprávnená osoba napriek výzve v lehote uvedenej vo výzve zaistenú vec neprevezme, vec sa stáva majetkom štátu a Vojenská polícia ju neodkladne odovzdá ministerstvu.

Ak si na zaistenú vec uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach Vojenská polícia zaistenú vec uloží do úschovy a písomne to oznámi osobe, ktorej bola vec zaistená a osobe, ktorá si na ňu uplatňuje právo, pričom v písomnom oznámení im odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili právo v civilnom procese. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec v civilnom procese, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť Vojenskej polícii, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa druhej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a Vojenská polícia ju neodkladne odovzdá ministerstvu. Na možnosť postupu podľa predchádzajúcej vety musí Vojenská polícia osobu upozorniť.

Ak ministerstvo alebo Vojenská polícia nemôže zabezpečiť úschovu zaistenej veci, zabezpečí ju prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva obdobnú podnikateľskú činnosť podľa osobitného predpisu.⁴⁸

Správu majetku štátu pri veciach, ktoré sa stali majetkom štátu podľa odsekov 6 až 9 vykonáva ministerstvo.

Ministerstvo s vecami, ktoré sa stali majetkom štátu podľa tohto zákona, naloží podľa osobitného predpisu.⁴⁹

Na konanie a rozhodovanie o zaistenej veci sa nevzťahuje správny poriadok.

Žandár je oprávnený presvedčiť sa, či osoba, proti ktorej vykonáva zákrok, nemá pri sebe zbraň podľa § 35 ods. 15, a ak ju má, odňať ju.

Žandár je povinný zbraň odňatú podľa odseku 1 vrátiť po skončení zákroku; ak zákonné dôvody nedovoľujú odňatú zbraň vrátiť, žandár bezodkladne vydá osobe potvrdenie o odňatí zbrane. Odňatú zbraň pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 bezodkladne odovzdá najbližšiemu útvaru Policajného zboru spolu s úradným záznamom a potvrdením o odňatí zbrane a pri plnení úloh podľa § 22 ods. 2 bezodkladne odovzdá odňatú zbraň spolu s úradným záznamom a potvrdením o odňatí zbrane Vojenskej polícii na ďalšie konanie.

Pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 a 2 je žandár oprávnený riadiť cestnú premávku,⁵⁰ dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu na nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer dopravného prostriedku.

Žandár pri odhaľovaní neoprávneného prechodu štátnej hranice je oprávnený vykonať prehliadku dopravného prostriedku, vecí, batožiny a nákladu, ktoré sa v ňom prepravujú; to neplatí, ak osoba preukáže svoju príslušnosť k Slovenskej informačnej službe alebo k Vojenskému spravodajstvu podľa osobitných predpisov.⁴⁵ Žandár prehliadku vykonáva šetrným spôsobom a spravidla za prítomnosti osoby, ktorej sa prehliadka týka.

Žandár je oprávnený vykonať prehliadku osoby, vecí a dopravného prostriedku ak je osoba prekračujúca vonkajšiu hranicu podozrivá zo spáchania trestného činu. Také isté oprávnenia má žandár aj pri podozrení zo spáchania priestupku súvisiaceho s prekročením vonkajšej hranice.

Oprávnenia podľa odseku 1 sa uplatňujú na vnútornej hranici ak sa dočasne obnovila kontrola hraníc na vnútornej hranici podľa osobitného predpisu.⁵¹

v nevyhnutne potrebnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval,

na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste.

Donucovacími prostriedkami sú

Pred použitím donucovacích prostriedkov je žandár povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy môže upustiť iba, ak je sám napadnutý alebo je ohrozený život alebo zdravie inej osoby, alebo vec neznesie odklad, alebo tomu bránia iné okolnosti.

O tom, ktorý z donucovacích prostriedkov použije, rozhoduje žandár podľa konkrétnej situácie tak, aby dosiahol účel sledovaný služobným zákrokom a aby použitý donucovací prostriedok a intenzita jeho použitia neboli zjavne neprimerané nebezpečnosti útoku.

Žandár je oprávnený použiť hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky a obušok, ak

Žandár je oprávnený použiť hmaty, chvaty a putá, aby zaistil osobu alebo obmedzil osobnú slobodu osobe, ktorá kladie pasívny odpor.

Žandár je oprávnený použiť putá

Žandár, ktorý použil putá, je povinný priebežne vyhodnocovať potrebu ich použitia, a ak pominú dôvody, pre ktoré ich použil, je povinný okamžite upustiť od ich ďalšieho používania.

Žandár je oprávnený použiť hrozbu zbraňou alebo varovný výstrel do vzduchu, ak

Žandár je oprávnený použiť zbraň iba

Pred použitím zbrane je žandár povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitá zbraň. Pred použitím strelnej zbrane je žandár povinný použiť tiež varovný výstrel. Od výstrahy a varovného výstrelu do vzduchu môže žandár upustiť len, ak je sám napadnutý, ak je ohrozený život alebo zdravie inej osoby, alebo ak vec neznesie odklad.

Pri použití zbrane je žandár povinný

Zbraňou podľa odsekov 8 až 11 sa rozumie strelná zbraň a bodná zbraň.

Pri zákroku proti tehotnej žene, osobe vysokého veku, osobe so zjavným telesným postihnutím a proti osobe mladšej ako 15 rokov je žandár oprávnený použiť z donucovacích prostriedkov iba hmaty, chvaty a putá. Ostatné donucovacie prostriedky je žandár oprávnený použiť len vtedy, keď útok týchto osôb bezprostredne ohrozuje životy a zdravie iných osôb alebo vlastnej osoby alebo hrozí závažná škoda na majetku a nebezpečenstvo nemožno odvrátiť inak.

Nebezpečným páchateľom sa na účely odseku 9 písm. b) rozumie osoba, ktorá podľa zistených skutočností môže byť svojím konaním nebezpečná pre život alebo zdravie zakročujúceho žandára alebo iných osôb, najmä ak ide o páchateľa ozbrojeného zbraňou, páchateľa zločinu, ušlú zadržanú osobu, ušlú zatknutú osobu, osobu ušlú z výkonu väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody.

Zbraňou podľa odseku 14 sa rozumie čokoľvek, čím možno urobiť útok proti telu dôraznejším.

Žandár je povinný bezodkladne oznámiť použitie donucovacích prostriedkov pri plnení úloh

Pri každom použití donucovacích prostriedkov pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 vyhodnotí nadriadený útvaru Policajného zboru alebo ním poverená osoba podľa miesta zaradenia žandára oprávnenosť, zákonnosť a primeranosť ich použitia a o výsledku zistenia spracuje úradný záznam. Útvar Policajného zboru úradný záznam zašle Vojenskej polícii.

Pri každom použití donucovacích prostriedkov pri plnení úloh podľa § 22 ods. 2 vyhodnotí oddelenie alebo odbor Vojenskej polície podľa miesta zaradenia žandára oprávnenosť, zákonnosť a primeranosť ich použitia a o výsledku zistenia spracuje úradný záznam.

Žandárovi za 20 dní plnenia úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 patrí finančný príspevok vo výške 3 000 eur; dňom plnenia úloh je plnenie úloh v trvaní 12 hodín.

Za každú začatú hodinu plnenia úloh v trvaní inom ako je ustanovené v odseku 1 patrí žandárovi pomerná časť finančného príspevku podľa odseku 1.

Finančný príspevok podľa odseku 1 alebo odseku 2 patrí aj žandárovi za každú začatú hodinu odborného školenia alebo výcviku realizovaného alebo zabezpečovaného Vojenskou políciou, ak ho vykonal v čase podľa § 22 ods. 4.

Finančný príspevok podľa odseku 1 vypláca žandárovi Vojenská polícia a je splatný do desiateho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom žandár plnil úlohy podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2, alebo v ktorom vykonal odborné školenie alebo výcvik.

podrobiť sa odvodu, ak tento zákon neustanovuje inak,

vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

Branná povinnosť vzniká občanovi – mužovi 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Občanovi – mužovi, ktorý má trvalý pobyt v cudzine a prihlásil sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa prihlásenia sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike.

Občanovi – mužovi, ktorý nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa nadobudnutia tohto občianstva, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Branná povinnosť vzniká aj občanovi alebo cudzincovi,⁵⁶ ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť.

Občanovi, ktorý bol prijatý do služobného pomeru profesionálneho vojaka a ktorému nevznikla branná povinnosť podľa odsekov 1 až 4, vzniká branná povinnosť odo dňa prijatia do tohto služobného pomeru.

Občanovi, ktorý podstúpil zmenu pohlavia na mužské po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa zmeny jeho úradnej identity,⁵⁷ ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Občan, ktorému nevznikla branná povinnosť, môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť od dňa nasledujúceho po dni, v ktorom dovŕši 18 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. O povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje okresný úrad v sídle kraja na základe písomnej žiadosti občana.

Občan, ktorému zanikla branná povinnosť z dôvodu dovŕšenia 55 rokov veku a ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť do dovŕšenia 65 rokov veku. O povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje okresný úrad v sídle kraja na základe písomnej žiadosti občana.

Občan, ktorý bol vyradený z vojenskej evidencie po vykonaní civilnej služby pred účinnosťou tohto zákona, môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť do dovŕšenia 65 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. O povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje okresný úrad v sídle kraja na základe písomnej žiadosti občana.

Branná povinnosť prevzatá podľa odsekov 1 a 2 vzniká občanovi odo dňa doručenia rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja o povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť.

Občan, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo cudzinec môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku. O povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje prezident Slovenskej republiky na základe písomnej žiadosti občana alebo cudzinca podanej na ministerstvo.

Branná povinnosť podľa odseku 5 vzniká občanovi alebo cudzincovi odo dňa doručenia rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť.

Brannú povinnosť možno dobrovoľne prevziať len v celom rozsahu.

Žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti obsahuje

Žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti sa podáva s úradne osvedčeným podpisom. Na účely tohto zákona môže podpis občana podľa odseku 1 osvedčiť aj zamestnanec okresného úradu v sídle kraja pri osobnom podaní.

Registrovaný občan a vojak v zálohe môže v kalendárnom roku, v ktorom má dovŕšiť 55 rokov veku, podať žiadosť o predĺženie brannej povinnosti do dovŕšenia 65 rokov veku. Žiadosť podľa prvej vety sa podáva okresnému úradu v sídle kraja najneskôr do 30. októbra kalendárneho roka, v ktorom má registrovaný občan alebo vojak v zálohe dovŕšiť 55 rokov veku. Okresný úrad v sídle kraja rozhodne o žiadosti podľa prvej vety najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom mu bola žiadosť podľa prvej vety doručená.

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 3, 6 a 10 nemožno podať odvolanie a nemožno ho preskúmať súdom.

Branná povinnosť zaniká občanovi, ktorému vznikla branná povinnosť,

Občan, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť podľa § 46 ods. 1 a 2, môže v stave bezpečnosti vziať späť dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti na základe písomnej žiadosti podanej okresnému úradu v sídle kraja.

Branná povinnosť zaniká občanovi uvedenému v odseku 2 odo dňa doručenia jeho žiadosti o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti okresnému úradu v sídle kraja. Doručenie žiadosti podľa odseku 1 okresný úrad v sídle kraja potvrdí občanovi zaslaním oznámenia.

Občan, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo cudzinec, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť podľa § 46 ods. 5, môže v stave bezpečnosti vziať späť dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti na základe písomnej žiadosti podanej ministerstvu.

Branná povinnosť zaniká občanovi alebo cudzincovi uvedenému v odseku 4 odo dňa doručenia jeho žiadosti o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti ministerstvu. Doručenie žiadosti podľa odseku 4 ministerstvo potvrdí občanovi alebo cudzincovi zaslaním oznámenia.

Žiadosť o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti obsahuje údaje uvedené v § 46 ods. 8 písm. a) až f).

Ak občan vezme späť dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti, na opätovne podanú žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti sa neprihliada.

Žiadosť o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti sa podáva s úradne osvedčeným podpisom. Na účely tohto zákona môže podpis občana uvedeného v odseku 2 osvedčiť aj zamestnanec okresného úradu v sídle kraja pri osobnom podaní žiadosti.

Na žiadosť o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti podanú v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu sa neprihliada.

Branná povinnosť zaniká aj profesionálnemu vojakovi, ktorý je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu profesionálneho vojaka ozbrojených síl,
⁵⁹ a to odo dňa skončenia služobného pomeru.

Profesionálnej vojačke, ktorej sa skončil služobný pomer v prípravnej štátnej službe profesionálneho vojaka ozbrojených síl,⁶⁰ zaniká branná povinnosť odo dňa skončenia tohto služobného pomeru.

Občanovi, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe alebo Národnom bezpečnostnom úrade a ktorý podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe alebo v Národnom bezpečnostnom úrade,⁶¹ zaniká branná povinnosť odo dňa skončenia služobného pomeru. Rovnakým dňom zaniká branná povinnosť občanovi, ktorý skončil služobný pomer ozbrojeného príslušníka finančnej správy a ktorý podľa rozhodnutia služobného posudkového lekára dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane podľa osobitného predpisu.⁶²

Občanovi, ktorý podstúpil zmenu pohlavia na ženské, zaniká branná povinnosť odo dňa zmeny jeho úradnej identity, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Cudzincovi, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť podľa § 46 ods. 5, branná povinnosť zaniká, ak stratil občianstvo štátu, ktorý je členským štátom Európskej únie alebo členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je Slovenská republika.

Národná registrácia je získavanie a spracúvanie osobných údajov a údajov o pobyte občanov spĺňajúcich podmienky na zaradenie do registra registrovaných občanov a ich vedenie.

Okresný úrad v sídle kraja zaradí občana do registra registrovaných občanov v deň vzniku brannej povinnosti.

Okresný úrad v sídle kraja vyradí občana z registra registrovaných občanov v deň

Orgán, ktorý vedie centrálnu evidenciu pobytu obyvateľov, poskytuje príslušnému okresnému úradu v sídle kraja zoznam občanov – mužov, ktorí v kalendárnom roku dovŕšia 18 rokov veku, a zoznam občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, u ktorých nastali zmeny v osobných údajoch alebo údajoch o pobyte v Slovenskej republike. Podmienky poskytovania údajov upravia vzájomnou dohodou ministerstvo a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Ohlasovne⁶³ sú povinné zaslať do 30. júna kalendárneho roka príslušnému okresnému úradu v sídle kraja zoznam občanov – mužov, ktorí majú trvalý pobyt v mieste stáleho bydliska a v kalendárnom roku dovŕšia 18 rokov veku. Ohlasovne sú ďalej povinné oznámiť príslušnému okresnému úradu v sídle kraja zmenu adresy trvalého pobytu občanov, ktorým vznikla branná povinnosť. V období krízovej situácie sú ohlasovne povinné zaslať na základe vyžiadania okresného úradu v sídle kraja aj adresy prechodného pobytu občanov, ktorým vznikla branná povinnosť.

Súdy sú povinné oznámiť príslušnému okresnému úradu v sídle kraja obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a navrátenie spôsobilosti na právne úkony u občanov, ktorým vznikla branná povinnosť.

Ústavy Zboru väzenskej a justičnej stráže, v ktorých sa vykonáva väzba alebo výkon trestu odňatia slobody, sú povinné oznámiť príslušnému okresnému úradu v sídle kraja vzatie do väzby a prepustenie z výkonu väzby občana, ktorému vznikla branná povinnosť, a nástup na výkon trestu odňatia slobody a prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody občana, ktorému vznikla branná povinnosť.

Obec, ktorá vedie matriku,⁶⁴ je povinná oznámiť okresnému úradu v sídle kraja úmrtie občana, ktorému vznikla branná povinnosť, alebo jeho vyhlásenie za mŕtveho a zmeny v údajoch uvedených v odseku 6 písm. a) a b). Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky⁶⁵ je povinné oznámiť okresnému úradu v sídle kraja úmrtie občana, ktorému vznikla branná povinnosť, ak úmrtie nastalo na území cudzieho štátu, na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v cudzom štáte, na lodi alebo v lietadle mimo územia Slovenskej republiky alebo na území, ktoré nepatrí žiadnemu štátu.

Informácie o občanoch podľa odsekov 1 až 5 obsahujú

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny je povinné zaslať okresnému úradu v sídle kraja na základe jeho žiadosti údaje podľa odseku 6 písm. a), b) a d) o občanoch, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí boli na základe rozhodnutia alebo posudku príslušného orgánu uznaní za občanov s ťažkým zdravotným postihnutím.

Sociálna poisťovňa je povinná zaslať okresnému úradu v sídle kraja na základe jeho žiadosti údaje podľa odseku 6 písm. a), b) a d) o občanoch, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí boli na základe jej posudku uznaní za invalidných a zároveň uvedie, ktorým z týchto občanov bola určená lehota na vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky.

V čase vojny alebo vojnového stavu sú ohlasovne povinné na vyžiadanie zaslať okresnému úradu v sídle kraja zoznam občanov, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí vycestovali do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní.⁶⁶ Údaje o občanoch podľa prvej vety obsahujú okrem údajov podľa odseku 6 aj štát a miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu.

Zamestnávateľ uvedený v § 55 ods. 2 písm. c) je povinný oznámiť ministerstvu oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby občana podľa § 55 ods. 2 písm. c), ktorý je vojakom operačných záloh, vojakom pohotovostných záloh alebo vojakom branných záloh.

Občan, ktorý podstúpil zmenu pohlavia, je v súvislosti so vznikom a zánikom brannej povinnosti povinný do 60 kalendárnych dní od zmeny úradnej identity oznámiť túto zmenu okresnému úradu v sídle kraja.

Odvodom je posúdenie zdravotného stavu registrovaného občana s cieľom rozhodnúť o jeho spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

Odvod sa vykonáva v čase vojny a vojnového stavu. O ročníkoch registrovaných občanov povolaných na odvod rozhoduje prezident Slovenskej republiky na návrh vlády. O termínoch odvodu rozhoduje minister.

Odvod sa vykonáva v územnom obvode kraja⁶⁷ podľa miesta trvalého pobytu registrovaného občana. Na vykonanie odvodu zriaďuje prednosta okresného úradu v sídle kraja v územnom obvode okresného úradu⁶⁸ alebo v územnom obvode kraja odvodnú komisiu v tomto zložení:

Vykonanie odvodu zabezpečujú

Na vykonanie odvodu zabezpečí okresný úrad priestory podľa požiadavky okresného úradu v sídle kraja; náklady súvisiace s poskytnutím priestorov a ich prevádzkou uhrádza okresný úrad v sídle kraja.

Registrovaného občana povolá na odvod okresný úrad v sídle kraja povolávacím rozkazom. Povolávací rozkaz sa doručuje do vlastných rúk prostredníctvom pošty, obce alebo okresného úradu v sídle kraja.

Registrovaný občan je povinný dostaviť sa na miesto odvodu v termíne určenom v povolávacom rozkaze.

Registrovaný občan je povinný okresnému úradu v sídle kraja bezodkladne oznámiť dôvod, ktorý mu bráni dostaviť sa na odvod, a preukázať to potvrdením lekára alebo rozhodnutím štátneho orgánu.

Registrovaný občan oslobodený od výkonu mimoriadnej služby podľa § 55 ods. 2 písm. c), ktorému bol doručený povolávací rozkaz, oznámi jeho doručenie svojmu zamestnávateľovi. Zamestnávateľ oznámi oslobodenie registrovaného občana od výkonu mimoriadnej služby okresnému úradu v sídle kraja prostredníctvom ministerstva a povolávací rozkaz, ktorý registrovaný občan prevzal, zašle zamestnávateľ ministerstvu.

Od povinnosti dostaviť sa na odvod sú oslobodení občania, ktorí sú v čase vykonávania odvodu oslobodení od výkonu mimoriadnej služby podľa § 55.

Občan v služobnom pomere profesionálneho vojaka, vojak v zálohe a registrovaný občan podľa § 2 ods. 1 písm. a) druhého bodu sa považujú za spôsobilých vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

Ak registrovaný občan odoprel prevzatie povolávacieho rozkazu, považuje sa povolávací rozkaz za doručený v deň, keď odoprel jeho prevzatie.

Ak sa registrovaný občan nedostaví na odvod, neoznámil dôvod, pre ktorý sa nemôže dostaviť na odvod podľa odseku 7, a povolávací rozkaz na odvod mu bol riadne doručený, okresný úrad v sídle kraja môže požiadať príslušný útvar Policajného zboru o predvedenie registrovaného občana na odvod. O možnosti predvedenia upovedomí okresný úrad v sídle kraja registrovaného občana písomne v povolávacom rozkaze.

Na registrovaného občana podľa odseku 8 sa nevzťahuje odsek 13.

Proti povolávaciemu rozkazu sa nemožno odvolať a nie je preskúmateľný súdom.

Povolávací rozkaz oprávňuje registrovaného občana na bezplatnú prepravu verejnou osobnou dopravou⁷⁰ z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze na odvod a späť.

Vzor povolávacieho rozkazu na odvod je uvedený v prílohe č. 2.

Pri odvode je registrovaný občan povinný preukázať svoju totožnosť a predložiť odvodnej komisii výpis zo zdravotnej dokumentácie.⁷¹

Ošetrujúci lekár je povinný registrovanému občanovi po preukázaní sa povolávacím rozkazom poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie na posúdenie jeho spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

Náklady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie⁷² podľa odseku 18 uhrádza ošetrujúcemu lekárovi okresný úrad v sídle kraja.

Registrovaný občan povolaný na odvod je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, ktorú vykonajú lekári odvodnej komisie.

Okresný úrad v sídle kraja na základe posúdenia zdravotného stavu registrovaného občana odvodnou komisiou vydá rozhodnutie o

Rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu môže okresný úrad v sídle kraja vydať najmenej na 12 mesiacov.

Registrovaného občana, ktorému bolo pri odvode vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NEODVEDENÝ“, okresný úrad v sídle kraja povolá na odvod podľa odseku 1 po uplynutí lehoty dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

Registrovaný občan, ktorý v stave bezpečnosti odoprel výkon mimoriadnej služby, je na základe rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja podľa odseku 22 písm. a) povinný vykonať alternatívnu službu.

Proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja podľa odseku 22 sa nemožno odvolať a nie je preskúmateľné súdom.

Prieskum zdravotnej spôsobilosti (ďalej len „prieskum“) je posúdenie zdravotného stavu vojaka v zálohe alebo vojaka mimoriadnej služby s cieľom rozhodnúť o jeho spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

Prieskum sa vykonáva v období krízovej situácie. O termínoch prieskumu vojakov v zálohe rozhoduje ministerstvo.

Vojaka v zálohe a vojaka mimoriadnej služby možno do prieskumu zaradiť na základe jeho žiadosti po preukázaní závažných zmien zdravotného stavu, ktoré majú vplyv na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

Vojaka v zálohe možno do prieskumu zaradiť aj na základe rozhodnutia ministerstva. Vojaka mimoriadnej služby možno do prieskumu zaradiť aj na základe rozhodnutia veliteľa vojenského útvaru.

Prieskum vojaka v zálohe vykonáva lekárska komisia okresného úradu v sídle kraja.

Prieskum vojaka mimoriadnej služby vykoná lekárska komisia zriadená ministerstvom. Vojaka mimoriadnej služby vysiela na prieskum veliteľ vojenského útvaru.

Na vykonanie prieskumu podľa odseku 5 prednosta okresného úradu v sídle kraja zriaďuje lekársku komisiu okresného úradu v sídle kraja v tomto zložení:

Vojak v zálohe je povinný na základe písomného vyžiadania okresného úradu v sídle kraja predložiť lekárskej komisii okresného úradu v sídle kraja výpis zo zdravotnej dokumentácie.

Ošetrujúci lekár je povinný vojakovi v zálohe po predložení písomného vyžiadania okresného úradu v sídle kraja poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie na posúdenie spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

Náklady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie podľa odseku 8 uhrádza ošetrujúcemu lekárovi okresný úrad v sídle kraja.

Lekárska komisia okresného úradu v sídle kraja si na posúdenie zdravotného stavu môže vojaka v zálohe predvolať na prieskum.

Vojak v zálohe predvolaný na prieskum je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, ktorú vykoná lekárska komisia okresného úradu v sídle kraja.

Okresný úrad v sídle kraja na základe posúdenia zdravotného stavu vojaka v zálohe lekárskou komisiou okresného úradu v sídle kraja alebo lekárska komisia zriadená ministerstvom na základe posúdenia zdravotného stavu vojaka mimoriadnej služby vydá rozhodnutie o

Rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu môže okresný úrad v sídle kraja alebo lekárska komisia zriadená ministerstvom vydať najmenej na 12 mesiacov.

Vojaka v zálohe, ktorému bolo pri prieskume vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“, okresný úrad v sídle kraja predvolá na prieskum po uplynutí lehoty dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

Proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja alebo lekárskej komisie zriadenej ministerstvom podľa odseku 13 sa nemožno odvolať a nie je preskúmateľné súdom.

Náhradu cestovných výdavkov za cestu z miesta trvalého pobytu do miesta prieskumu a späť v cene cestovného lístka verejnou osobnou dopravou vojakovi v zálohe predvolanému na prieskum podľa odseku 11 uhradí okresný úrad v sídle kraja.

Neodvedený občan môže požiadať okresný úrad v sídle kraja o zaradenie do operačných záloh alebo pohotovostných záloh alebo o zaradenie na výcvik branných záloh.

Miestne príslušným na vybavenie žiadosti podľa odseku 1 je okresný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode má neodvedený občan trvalý pobyt. Ak má neodvedený občan trvalý pobyt mimo územia Slovenskej republiky, miestne príslušným na vybavenie žiadosti podľa odseku 1 je Okresný úrad Bratislava.

V žiadosti podľa odseku 1 neodvedený občan uvedie

Ak žiadosť podľa odseku 1 neobsahuje náležitosti uvedené v odseku 3, okresný úrad v sídle kraja vyzve neodvedeného občana, aby ich v určenej lehote doplnil; súčasne ho poučí, že inak žiadosť podľa odseku 1 zamietne.

Posúdenie zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti neodvedeného občana na plnenie úloh vyplývajúcich z brannej povinnosti vykoná lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v ozbrojených silách alebo na ministerstve alebo zdravotnícke zariadenie v pôsobnosti ministerstva alebo zdravotnícke zariadenie určené ministerstvom.

Lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v ozbrojených silách alebo na ministerstve alebo zdravotnícke zariadenie v pôsobnosti ministerstva alebo zdravotnícke zariadenie určené ministerstvom oznámi neodvedenému občanovi termín vykonania posúdenia zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti podľa odseku 5 najneskôr do desiatich pracovných dní od doručenia žiadosti podľa odseku 1 okresným úradom v sídle kraja.

Na účely posúdenia zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti podľa odseku 5 neodvedený občan predloží lekárovi vykonávajúcemu lekársku posudkovú činnosť v ozbrojených silách alebo na ministerstve alebo zdravotníckemu zariadeniu v pôsobnosti ministerstva alebo zdravotníckemu zariadeniu určenému ministerstvom výpis zo zdravotnej dokumentácie.

Ošetrujúci lekár je povinný neodvedenému občanovi poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie na účel posúdenia jeho zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti podľa odseku 5. Náklady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie podľa prvej vety uhrádza ošetrujúcemu lekárovi okresný úrad v sídle kraja.

Posúdeniu zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti podľa odseku 5 sa neodvedený občan musí podrobiť, inak okresný úrad v sídle kraja žiadosť podľa odseku 1 zamietne.

Na základe posúdenia zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti podľa odseku 5 vypracuje lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v ozbrojených silách alebo na ministerstve alebo zdravotnícke zariadenie v pôsobnosti ministerstva alebo zdravotnícke zariadenie určené ministerstvom záväzné stanovisko, v ktorom určí, že neodvedený občan je

Lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v ozbrojených silách alebo na ministerstve alebo zdravotnícke zariadenie v pôsobnosti ministerstva alebo zdravotnícke zariadenie určené ministerstvom vypracuje záväzné stanovisko podľa odseku 10 najneskôr do desiatich pracovných dní od posúdenia zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti podľa odseku 5.

Okresný úrad v sídle kraja doručí záväzné stanovisko podľa odseku 10 spolu so žiadosťou podľa odseku 1 veliteľovi vojenského útvaru, pre ktorý sa má neodvedený občan pripravovať.

Veliteľ vojenského útvaru na základe dokumentácie podľa odseku 12 najneskôr do desiatich pracovných dní od jej doručenia vypracuje záväzné stanovisko, v ktorom zhodnotí, či neodvedený občan spĺňa podmienky ustanovené v § 4 ods. 2, § 5 ods. 2 alebo § 6 ods. 2 a či je možné zaradiť neodvedeného občana do funkcie, na ktorú sa bude pripravovať.

Okresný úrad v sídle kraja na základe záväzného stanoviska podľa odsekov 10 a 13 rozhodne o vzniku brannej povinnosti neodvedeného občana a o jeho zaradení do operačných záloh alebo pohotovostných záloh alebo zaradení na výcvik branných záloh najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia záväzného stanoviska podľa odsekov 10 a 13. Dĺžka zaradenia neodvedeného občana do operačných záloh alebo pohotovostných záloh je 5 rokov.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 14 možno podať odvolanie.

Na pokračovanie zaradenia neodvedeného občana v operačných zálohách alebo pohotovostných zálohách sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 4 ods. 5 a § 5 ods. 4.

Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 14 sa neodvedený občan zaradí do registra registrovaných občanov.

Občan môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu len s povolením prezidenta Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Občan, ktorému bolo povolenie udelené, je počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu oslobodený od brannej povinnosti podľa tohto zákona.

Povolenie podľa odseku 1 sa stane neplatným, ak je tento štát vo vojne alebo vo vojnovom stave so Slovenskou republikou alebo so štátom, ktorý je zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve,⁷³ alebo so štátom, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom.

Občan podáva žiadosť o povolenie vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu prostredníctvom okresného úradu v sídle kraja ministerstvu, ktoré ju so svojím stanoviskom, stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a stanoviskom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky predkladá prezidentovi Slovenskej republiky na rozhodnutie. Občan podáva žiadosť najneskôr 90 dní pred začiatkom obdobia, na ktoré žiada o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu.

Žiadosť podľa odseku 3 obsahuje

Proti rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky o povolení alebo nepovolení vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu nemožno podať odvolanie a nie je preskúmateľné súdom.

Občan môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu bez povolenia prezidenta Slovenskej republiky, ak je tento štát členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom.

Občan, ktorý má viac štátnych občianstiev, môže vykonať vojenskú službu bez povolenia prezidenta Slovenskej republiky aj v ozbrojených silách iného štátu, ktorého je štátnym občanom, len ak je tento štát zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve.

Občan, ktorý vykonáva vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu podľa odsekov 6 a 7, je počas jej výkonu oslobodený od brannej povinnosti podľa tohto zákona.

Začiatok výkonu vojenskej služby a skončenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu podľa odsekov 1, 6 a 7 je občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, povinný bezodkladne oznámiť okresnému úradu v sídle kraja podľa miesta trvalého pobytu.

Mimoriadnou službou je vojenská služba vykonávaná v služobnom pomere, ktorú je v období krízovej situácie povinný vykonať vojak mimoriadnej služby uvedený v odseku 2.

Vojakom mimoriadnej služby je

Zamestnávateľom vojaka mimoriadnej služby je Slovenská republika zastúpená ministerstvom.

Prezentáciou je proces overovania spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby v deň nástupu do určeného vojenského útvaru.

Vojak v zálohe a registrovaný občan je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby počas výkonu funkcie

Vojak v zálohe a registrovaný občan je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby počas trvania služobného pomeru

Od povinnosti vykonať mimoriadnu službu je oslobodený registrovaný občan, ktorý nebol zaradený do operačných záloh alebo pohotovostných záloh, vojak branných záloh a vojak ostatných záloh, ak je v dôležitom záujme bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky vykonávanie jeho občianskeho zamestnania.

Za dôležitý záujem bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky podľa odseku 3 sa považuje zabezpečenie nevyhnutnej činnosti

Zamestnávateľ uvedený v odseku 2 okrem zamestnávateľa podľa odseku 2 písm. c) je povinný oznámiť okresnému úradu v sídle kraja vznik a skončenie služobného pomeru svojich zamestnancov do 30 dní od vzniku a skončenia služobného pomeru. Oznámenie podľa prvej vety obsahuje

Za vznik služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy sa na účely tohto zákona považuje ustanovenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane,⁷⁴ ak bezprostredne pred týmto ustanovením do funkcie nevykonával štátnu službu vo finančnej správe alebo vykonával štátnu službu ako neozbrojený príslušník finančnej správy.

Oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu trvá do skončenia dôvodov oslobodenia.

Počet občanov oslobodených od povinnosti vykonať mimoriadnu službu schvaľuje zamestnávateľovi uvedenému v odseku 4 písm. a) jeho štatutárny orgán.

Počet občanov oslobodených od povinnosti vykonať mimoriadnu službu podľa odsekov 3 a 4 schvaľuje

Zamestnávateľ uvedený v odseku 4 je povinný každoročne do 31. januára oznámiť príslušnému okresnému úradu v sídle kraja schválený počet občanov oslobodených od povinnosti vykonať mimoriadnu službu podľa odseku 9 a predložiť okresnému úradu v sídle kraja ich zoznam, ktorý obsahuje

Zamestnávateľ uvedený v odseku 4 je povinný zaslať okresnému úradu v sídle kraja zoznam uvedený v odseku 10 aj v čase po vypovedaní vojny alebo v čase po vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu.

Zamestnávateľ uvedený v odseku 4, ktorý je subjektom hospodárskej mobilizácie, zasiela okresnému úradu v sídle kraja údaje podľa odseku 10 prostredníctvom jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie.

Vojaka v zálohe a odvedeného registrovaného občana povolá okresný úrad v sídle kraja na výkon mimoriadnej služby povolávacím rozkazom.

Povolávací rozkaz podľa odseku 1 sa doručuje do vlastných rúk prostredníctvom pošty, obce alebo okresného úradu v sídle kraja.

Vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan je povinný dostaviť sa na miesto nástupu v termíne určenom v povolávacom rozkaze.

Občan oslobodený od výkonu mimoriadnej služby podľa § 55 ods. 2 písm. c), ktorému bol doručený povolávací rozkaz, oznámi jeho doručenie svojmu zamestnávateľovi. Zamestnávateľ oznámi oslobodenie občana od výkonu mimoriadnej služby okresnému úradu v sídle kraja prostredníctvom ministerstva a povolávací rozkaz, ktorý občan prevzal, zašle zamestnávateľ ministerstvu.

Vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan je povinný okresnému úradu v sídle kraja bezodkladne oznámiť dôvod, ktorý mu bráni dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby, a tieto dôvody preukázať originálom dokladu alebo jeho úradne overenou kópiou.

Dôvody, ktoré vojakovi v zálohe a odvedenému registrovanému občanovi bránia dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby, sú

Vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan, ktorý nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby z dôvodov podľa odseku 6, okresný úrad v sídle kraja rozhodnutím odloží nástup na výkon mimoriadnej služby a povolá vojaka v zálohe a odvedeného registrovaného občana na výkon mimoriadnej služby po zániku dôvodov, pre ktoré nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby. Proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja o odložení nástupu na výkon mimoriadnej služby nemožno podať odvolanie a nie je preskúmateľné súdom.

Vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan je povinný okresnému úradu v sídle kraja bezodkladne oznámiť zánik dôvodu, pre ktorý nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby.

Ak vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan odoprel prevzatie povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby, považuje sa povolávací rozkaz za doručený v deň, keď odoprel jeho prevzatie.

Ak sa vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan nedostaví na výkon mimoriadnej služby, neoznámil dôvod, pre ktorý sa nemôže dostaviť na výkon mimoriadnej služby podľa odsekov 3 a 5, a povolávací rozkaz mu bol riadne doručený, okresný úrad v sídle kraja môže požiadať príslušný útvar Policajného zboru o predvedenie vojaka v zálohe a odvedeného registrovaného občana na výkon mimoriadnej služby. O možnosti predvedenia upovedomí okresný úrad v sídle kraja vojaka v zálohe a odvedeného registrovaného občana písomne v povolávacom rozkaze.

Na občana podľa odseku 4 sa nevzťahuje odsek 10 a povinnosť plniť úlohy vyplývajúce z mobilizačného oznámenia alebo mobilizačnej výzvy.⁷⁵

Proti povolávaciemu rozkazu podľa odseku 1 sa nemožno odvolať a nie je preskúmateľný súdom.

Povolávací rozkaz oprávňuje občana na bezplatnú prepravu verejnou osobnou dopravou z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze na výkon mimoriadnej služby a späť.

Vzor povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby je uvedený v prílohe č. 3.

Mimoriadna služba sa začína prezentáciou, pri ktorej

Prezentáciou sa vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan stáva vojakom mimoriadnej služby.

Po prezentácii sa vojakovi mimoriadnej služby odoberú odtlačky prstov, ak mu neboli odobraté počas služobného pomeru profesionálneho vojaka.

Vojakovi mimoriadnej služby patrí vojenská hodnosť.⁷⁶ Vojenskou hodnosťou sa vyjadruje pripravenosť vojaka mimoriadnej služby na výkon funkcie, do ktorej je ustanovený.

Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 54 ods. 2 písm. a) patrí vojenská hodnosť, ktorú dosiahol alebo ktorú má zapožičanú⁷⁷ ku dňu nariadenia výkonu mimoriadnej služby.

Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 54 ods. 2 písm. b) a c) patrí vojenská hodnosť, ktorú dosiahol ku dňu zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh alebo ostatných záloh alebo do ktorej bol po zaradení do operačných záloh alebo pohotovostných záloh vymenovaný alebo povýšený podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.⁷⁸

Vojaka mimoriadnej služby bez vojenskej hodnosti po prezentácii veliteľ vojenského útvaru vymenuje do vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa a zaradí ho do základného vojenského výcviku.

Vojaka mimoriadnej služby vo vojenskej hodnosti vojaka 1. stupňa po prezentácii veliteľ vojenského útvaru zaradí do základného vojenského výcviku.

Vojaka mimoriadnej služby uvedeného v odsekoch 4 a 5 po vykonaní základného vojenského výcviku veliteľ vojenského útvaru povýši do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa.

Vojaka mimoriadnej služby uvedeného v odseku 6 po vykonaní odbornej prípravy veliteľ vojenského útvaru

Vojak mimoriadnej služby môže byť mimoriadne vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšený do vojenskej hodnosti o jeden stupeň vyššej, než akú dosiahol, ak významnou mierou prispel k plneniu služobných povinností alebo ak vykonal záslužný čin.

Vojaka mimoriadnej služby, ktorý vykonáva mimoriadnu službu vo vojenskom útvare uvedenom v § 2 ods. 1 písm. g) druhom bode a treťom bode v

Vojaka mimoriadnej služby, ktorý vykonáva mimoriadnu službu vo vojenskom útvare uvedenom v § 2 ods. 1 písm. g) prvom bode a štvrtom bode v

Vojaka mimoriadnej služby, ktorý vykonáva mimoriadnu službu vo vojenskom útvare uvedenom v § 2 ods. 1 písm. g) piatom bode v

Vojak mimoriadnej služby, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností alebo v súvislosti s ním, môže byť mimoriadne vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšený do vojenskej hodnosti in memoriam.

Vojak mimoriadnej služby uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) vykonáva mimoriadnu službu vo funkcii, v ktorej vykonával štátnu službu profesionálneho vojaka, vo vojenskom útvare podľa plánovaného určenia.

Vojak mimoriadnej služby uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) sa ustanoví do funkcie podľa plánovaného určenia; ak vykonáva pravidelné cvičenie v inom vojenskom útvare, veliteľ tohto vojenského útvaru ho vyšle do určeného vojenského útvaru, ktorého veliteľ ho ustanoví do funkcie podľa plánovaného určenia.

Vojaka mimoriadnej služby uvedeného v § 54 ods. 2 písm. c) vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa a vo vyššej vojenskej hodnosti po vykonanej prezentácii v určenom vojenskom útvare veliteľ vojenského útvaru

Ak si to dôležitý záujem výkonu služby vyžaduje, možno vojaka mimoriadnej služby ustanoviť v tom istom hodnostnom zbore do funkcie, na ktorú sa vyžaduje vojenská hodnosť najviac o dva stupne nižšia alebo o jeden stupeň vyššia, než akú dosiahol.

Vojaka mimoriadnej služby uvedeného v § 54 ods. 2 písm. d) po vykonaní základného vojenského výcviku veliteľ vojenského útvaru vyšle do určeného vojenského útvaru na absolvovanie odbornej prípravy na získanie odbornosti a na výkon funkcie, na ktorú má byť pripravovaný.

Ak si to situácia v ozbrojených silách vyžaduje, na ustanovenie vojaka mimoriadnej služby do funkcie sa odseky 1 až 4 nepoužijú.

Z výkonu mimoriadnej služby možno na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky prepustiť vojakov mimoriadnej služby jednotlivo alebo hromadne najneskôr do 30 dní po zániku dôvodu, pre ktorý boli povolaní na jej výkon, ak tento zákon neustanovuje inak.

Z výkonu mimoriadnej služby možno v čase vojny alebo vojnového stavu na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky prepustiť vojakov mimoriadnej služby uvedených v odseku 1 a súčasne na jej výkon povolať ďalších vojakov v zálohe a odvedených registrovaných občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, ak si to trvanie vojny alebo vojnového stavu vyžaduje.

Z výkonu mimoriadnej služby možno prepustiť vojaka mimoriadnej služby uvedeného v odseku 1 aj na základe rozhodnutia veliteľa vojenského útvaru, ak

Z výkonu mimoriadnej služby možno prepustiť aj tehotnú vojačku, ktorá bola na jej výkon povolaná, ak podľa lekárskeho posudku výkon mimoriadnej služby ohrozuje jej tehotenstvo.

Pred prepustením z výkonu mimoriadnej služby je vojak mimoriadnej služby povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke.

Proti rozhodnutiu o prepustení z výkonu mimoriadnej služby podľa odseku 3 sa nemožno odvolať a nie je preskúmateľné súdom.

Vojak mimoriadnej služby, ktorý je po skončení krízovej situácie v zajatí alebo vyhlásený za nezvestného, považuje sa za prepusteného z výkonu mimoriadnej služby odo dňa skončenia krízovej situácie.

Vojak mimoriadnej služby uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) po prepustení z výkonu mimoriadnej služby pokračuje vo výkone štátnej služby profesionálneho vojaka.

Výkon mimoriadnej služby vojaka mimoriadnej služby sa skončí dňom uvedeným v úmrtnom liste vojaka mimoriadnej služby alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol vojak mimoriadnej služby vyhlásený za mŕtveho.

Evidenciu vojakov mimoriadnej služby vedie vojenský útvar, v ktorom vojak mimoriadnej služby túto službu vykonáva.

Na zabezpečenie evidencie podľa odseku 1 vojenský útvar vedie

Po prepustení z výkonu mimoriadnej služby uloží osobný spis vojaka mimoriadnej služby podľa odseku 2 písm. a) vo svojej evidencii vojenský útvar, v ktorom profesionálny vojak vykonáva štátnu službu. Po skončení štátnej služby profesionálneho vojaka zašle vojenský útvar jeho osobný spis do vojenského archívu.

Po prepustení z výkonu mimoriadnej služby vojenský útvar osobnú kartu vojaka mimoriadnej služby podľa odseku 2 písm. b) zašle do 30 dní od prepustenia z výkonu mimoriadnej služby okresnému úradu v sídle kraja.

Uchovávanie údajov o vojakoch mimoriadnej služby uvedených v § 54 ods. 2 písm. b) až d) v období krízovej situácie zabezpečuje okresný úrad v sídle kraja.

Vojak mimoriadnej služby má v čase vojny alebo vojnového stavu nárok na dovolenku v trvaní 18 kalendárnych dní za kalendárny rok, najskôr však po uplynutí 90 kalendárnych dní od nástupu na výkon mimoriadnej služby.

Vojakovi mimoriadnej služby môže veliteľ vojenského útvaru v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu udeliť mimoriadnu dovolenku v trvaní najviac troch kalendárnych dní, ak mu zomrela blízka osoba alebo ak ho postihnú následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny.

Ak si to plnenie úloh v období krízovej situácie vyžaduje, možno vojaka mimoriadnej služby z dovolenky odvolať.

Vojakovi mimoriadnej služby patrí počas dovolenky a mimoriadnej dovolenky plat.

Vojakovi mimoriadnej služby patrí po skončení výkonu mimoriadnej služby podľa § 60 náhrada za nevyčerpanú dovolenku v sume jeho platu. Pri výpočte náhrady za nevyčerpanú dovolenku sa postupuje rovnakým spôsobom ako pri výpočte pomernej časti platu podľa § 69 ods. 5.

Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vojakovi mimoriadnej služby sa vzťahujú predpisy upravujúce zdravotnú starostlivosť,⁷⁹ ak tento zákon neustanovuje inak.

Vojakovi mimoriadnej služby sa bezplatne poskytuje potrebná zdravotná starostlivosť v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva alebo v zdravotníckych zariadeniach určených ministerstvom. Na základe odporúčania služobného lekára alebo ošetrujúceho lekára možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť aj v iných zdravotníckych zariadeniach.

Zdravotná starostlivosť sa poskytuje vojakovi mimoriadnej služby na základe rozhodnutia veliteľa alebo ak si to jeho zdravotný stav bezprostredne vyžaduje.

Plat vojaka mimoriadnej služby na účely tohto zákona tvorí

Na určenie platu podľa odseku 1 písm. a) až m) sa rovnako použijú ustanovenia osobitného predpisu.⁸⁰

Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 54 ods. 2 písm. a) patrí plat, ktorý je ustanovený pre profesionálneho vojaka z vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, do ktorej je vymenovaný alebo ustanovený.

Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 54 ods. 2 písm. b) a c) patrí plat, ktorý je ustanovený pre profesionálneho vojaka z vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, do ktorej je ustanovený.

Vojakovi mimoriadnej služby vo vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa patrí počas výkonu mimoriadnej služby plat, ktorý je ustanovený pre profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa podľa osobitného predpisu.²⁷

Vojakovi mimoriadnej služby patrí príplatok za výkon mimoriadnej služby podľa odseku 1 písm. n), ktorý tvorí v čase

Vojakovi mimoriadnej služby nepatrí príplatok za výkon mimoriadnej služby, ak poberá zahraničný príspevok alebo zahraničný plat.

Príplatok za výkon mimoriadnej služby podľa odseku 6 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

Vojakovi mimoriadnej služby patrí plat odo dňa nariadenia výkonu mimoriadnej služby alebo odo dňa prezentácie v určenom vojenskom útvare.

Podrobnosti o priznávaní a vyplácaní platu ustanoví služobný predpis.

Zamestnávateľ vojaka mimoriadnej služby prednostne vykoná z platu podľa § 64 zrážky poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie, poistného na zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré je povinný platiť vojak mimoriadnej služby, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.

Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ vojaka mimoriadnej služby zraziť z platu len

Ak bol vojak mimoriadnej služby v čase vojny alebo vojnového stavu zajatý alebo vyhlásený za nezvestného, patrí mu počas zajatia alebo vyhlásenia za nezvestného plat podľa § 64.

Ak bol vojak mimoriadnej služby v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu vyhlásený za nezvestného, patrí mu v čase od jeho vyhlásenia za nezvestného, najdlhšie však do 30 dní odo dňa skončenia výnimočného stavu alebo núdzového stavu plat podľa § 64.

Vojakovi mimoriadnej služby nepatrí plat odo dňa vzatia do väzby, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo ak sa skončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom doplatí sa vojakovi mimoriadnej služby za dobu výkonu väzby plat vo výške, ktorý mu bol priznaný pred výkonom väzby.

Plat sa vypláca v eurách v mieste výkonu mimoriadnej služby.

Plat je splatný pozadu za mesačné obdobie, najneskôr do desiateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Plat splatný počas dovolenky sa na žiadosť vojaka mimoriadnej služby vyplatí najskôr dva dni pred nastúpením dovolenky.

Ak je vojak mimoriadnej služby v čase vojny alebo vojnového stavu prepustený z výkonu mimoriadnej služby, vyplatí sa mu plat splatný za mesačné obdobie v deň prepustenia z výkonu mimoriadnej služby, ak sa veliteľ vojenského útvaru s vojakom mimoriadnej služby nedohodne inak.

Pri výkone mimoriadnej služby, ktorá trvá kratšie ako jeden mesiac, patrí vojakovi mimoriadnej služby pomerná časť platu, ktorá sa vypočíta tak, že súčet mesačného platu sa vydelí počtom kalendárnych dní príslušného mesiaca a vynásobí sa počtom kalendárnych dní, počas ktorých vojak mimoriadnej služby túto službu vykonával.

Na písomnú žiadosť vojaka mimoriadnej služby je vojenský útvar povinný poukázať plat alebo iné peňažné plnenia v jeho prospech na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike alebo mimo územia Slovenskej republiky.

Pri vyúčtovaní platu je vojenský útvar povinný vydať vojakovi mimoriadnej služby písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách platu a o vykonaných zrážkach.

Vojak mimoriadnej služby môže na prevzatie platu písomne splnomocniť inú osobu.

Vojenský útvar poukazuje vojakovi mimoriadnej služby, ktorý je v zajatí alebo ktorý je vyhlásený za nezvestného, plat alebo iné peňažné plnenie v jeho prospech, ktoré mu patrí počas zajatia alebo počas vyhlásenia za nezvestného, na účet okresného úradu v sídle kraja. Ak plat alebo iné peňažné plnenie v jeho prospech podľa prvej vety nie je možné poukázať na účet okresného úradu v sídle kraja, vojenský útvar ho uloží do úschovy okresného úradu v sídle kraja.

Ak pominú dôvody podľa odseku 9, okresný úrad v sídle kraja vyplatí vojakovi mimoriadnej služby plat alebo iné peňažné plnenie v jeho prospech, na ktoré mu vznikol nárok počas zajatia alebo počas vyhlásenia za nezvestného.

Peňažné nároky vojaka mimoriadnej služby, ktoré vyplývajú z výkonu mimoriadnej služby, prechádzajú po jeho smrti do výšky štvornásobku jeho platu postupne priamo na jeho manžela, manželku, deti a rodičov. Ak týchto osôb niet, postupuje sa podľa § 460 až 487 Občianskeho zákonníka.

Peňažné nároky vojenského útvaru zanikajú smrťou vojaka mimoriadnej služby s výnimkou nárokov, o ktorých sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré vojak mimoriadnej služby pred svojou smrťou písomne uznal čo do výšky a dôvodu.

Vojak mimoriadnej služby má počas výkonu mimoriadnej služby nárok na naturálne náležitosti, ktorými sú

Proviantné náležitosti sa poskytujú vojakovi mimoriadnej služby formou naturálneho stravovania počas výkonu mimoriadnej služby. Naturálne stravovanie je bezplatné zabezpečenie výživy.

Výstrojové náležitosti sú vojenská rovnošata vrátane vojenských výstrojových súčiastok a služby bezplatne poskytované vojakovi mimoriadnej služby. Službami podľa prvej vety sa rozumie najmä pranie, chemické čistenie, oprava, úprava a údržba vojenskej rovnošaty a vojenských výstrojových súčiastok vojaka mimoriadnej služby, ako aj vytvorenie podmienok na zabezpečenie osobnej hygieny.

Prepravné náležitosti sa poskytujú vojakovi mimoriadnej služby formou bezplatnej prepravy z miesta výkonu mimoriadnej služby

Ubytovanie sa vojakovi mimoriadnej služby poskytuje bezplatne.

Nárok na naturálne náležitosti vzniká vojakovi mimoriadnej služby odo dňa nástupu na výkon mimoriadnej služby. Nárok na naturálne náležitosti zaniká odo dňa skončenia výkonu mimoriadnej služby z dôvodu prepustenia, úmrtia alebo vyhlásenia za mŕtveho.

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom, ktorým vzniká branná povinnosť podľa tohto zákona. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, povinností k rodine, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.⁸⁴

Vojenský útvar a veliteľ vojenského útvaru sú povinní zaobchádzať s vojakom v zálohe a registrovaným občanom pri zaraďovaní do zložiek Národných obranných síl v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom.⁸⁵

Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo zaradenia do zložiek Národných obranných síl musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na ujmu druhého.

Vojak v zálohe a registrovaný občan, ktorý sa pri zaraďovaní do zložiek Národných obranných síl domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany na vojenskom útvare a na súde.

Vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh alebo vojak branných záloh, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany na vojenskom útvare a na súde.

Vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi mimoriadnej služby vydá veliteľ vojenského útvaru osobnú identifikačnú kartu a dva kovové identifikačné štítky s kovovou retiazkou; to neplatí ak boli identifikačné štítky s kovovou retiazkou vydané podľa osobitného predpisu.⁸⁶

Osobná identifikačná karta vojaka operačných záloh, vojaka pohotovostných záloh a vojaka mimoriadnej služby obsahuje

Osobnú identifikačnú kartu nemožno pripojiť ako prílohu k podaniu ani odovzdať nepovolanej osobe. Zničenie, poškodenie, stratu, odcudzenie alebo zneužitie osobnej identifikačnej karty je vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh a vojak mimoriadnej služby povinný oznámiť veliteľovi vojenského útvaru.

Osobná identifikačná karta slúži vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi mimoriadnej služby na preukazovanie príslušnosti k ozbrojeným silám. Pri služobnom styku je vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh a vojak mimoriadnej služby povinný mať osobnú identifikačnú kartu pri sebe a preukazovať svoju príslušnosť k ozbrojeným silám.

Osobnú identifikačnú kartu je vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh a vojak mimoriadnej služby povinný vrátiť veliteľovi vojenského útvaru pri skončení pravidelného cvičenia, plnenia úloh ozbrojených síl alebo mimoriadnej služby.

Vzor osobnej identifikačnej karty a podrobnosti o postupe v prípade zničenia, poškodenia, straty, odcudzenia, zneužitia osobnej identifikačnej karty alebo pri zmene osobných údajov na osobnej identifikačnej karte a o postupe pri likvidácii osobnej identifikačnej karty ustanoví služobný predpis.

Kovový identifikačný štítok vojaka operačných záloh, vojaka pohotovostných záloh a vojaka mimoriadnej služby obsahuje

Kovový identifikačný štítok nemožno odovzdať nepovolanej osobe. Zničenie, poškodenie, stratu alebo odcudzenie kovového identifikačného štítku je vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh a vojak mimoriadnej služby povinný oznámiť veliteľovi vojenského útvaru.

Vzor kovového identifikačného štítku a kovovej retiazky, spôsob ich nosenia a podrobnosti o postupe v prípade zničenia, poškodenia, straty, odcudzenia kovového identifikačného štítku alebo v prípade zmeny osobných údajov na kovovom identifikačnom štítku ustanoví služobný predpis.

Na konania podľa tohto zákona sa nevzťahuje správny poriadok, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Na konania podľa § 46, § 50 ods. 22, § 51 ods. 13, § 52, § 53, § 56 ods. 1 a 7, § 60 ods. 3, § 73 a § 78 sa vzťahuje správny poriadok.

Prezident Slovenskej republiky v konaniach podľa § 46 ods. 5 a § 53 ods. 1 rozhoduje výlučne v listinnej podobe.

Okresný úrad v sídle kraja v konaniach podľa § 55, § 56 a 58 vykonáva úkony výlučne v listinnej podobe.⁸⁷

Okresný úrad v sídle kraja môže na účely vedenia registra registrovaných občanov a registra vojakov v zálohe spracovávať tieto údaje

Ministerstvo môže na plnenie úloh súvisiacich s riadením prípravy a povolania registrovaných občanov a vojakov v zálohe na výkon mimoriadnej služby spracúvať údaje podľa odseku 5.

Veliteľ vojenského útvaru na účely vedenia osobného spisu vojakov operačných záloh, vojakov pohotovostných záloh a vojakov branných záloh podľa § 10 ods. 2 a vojenský útvar na účely vedenia osobného spisu vojaka mimoriadnej služby a osobnej karty vojaka mimoriadnej služby podľa § 61 ods. 2 môže spracúvať údaje podľa odseku 4 písm. a) až d), f) až s), u), v) a y).

Okresný úrad v sídle kraja môže požiadať registrovaného občana a vojaka v zálohe o spresnenie údajov uvedených v odseku 5.

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na účely zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh alebo branných záloh a výkonu mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Náhradu nákladov na mzdu lekára, sestry a laboranta určených samosprávnym krajom na zabezpečenie odvodu alebo prieskumu uhrádza okresný úrad v sídle kraja.

Náhradu nákladov na cestovné výdavky, stravné a ubytovanie osôb uvedených v odseku 10 uhrádza okresný úrad v sídle kraja v sume a za podmienok podľa osobitného predpisu.²⁸

Právne vzťahy založené dohodou o zaradení na účely zistenia, či navrhovaná osoba spĺňa predpoklady ustanovené osobitným predpisom,¹⁴ sa považujú za pracovnoprávny vzťah k ministerstvu.

Občanovi, ktorý je v služobnom pomere príslušníka zboru alebo ozbrojeného príslušníka finančnej správy, veliteľ vojenského útvaru prizná vojenskú hodnosť dňom zaradenia do pohotovostných záloh. Podrobnosti o priznávaní vojenskej hodnosti upraví služobný predpis.

Občanovi, ktorý bol v služobnom pomere podľa § 55 ods. 2 písm. a), b), d) až g), ministerstvo prizná vojenskú hodnosť dňom nasledujúcim po dni skončenia služobného pomeru. Podrobnosti o priznávaní vojenskej hodnosti upraví služobný predpis.

Vojaka vo výslužbe, ak nie je verejným funkcionárom,⁸⁸ možno vymenovať do vojenskej hodnosti alebo povýšiť do vojenskej hodnosti. Za vojaka vo výslužbe sa považuje občan, ktorý skončil služobný pomer profesionálneho vojaka, je poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku⁸⁹ a jeho branná povinnosť zanikla.

Vojaka vo výslužbe do hodnosti brigádneho generála vymenúva a do ďalších generálskych hodností povyšuje prezident Slovenskej republiky. Do ostatných vojenských hodností vojaka vo výslužbe vymenúva alebo povyšuje minister.

Vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie do vojenskej hodnosti podľa odseku 15 je morálnym ocenením vojaka vo výslužbe za výnimočné zásluhy alebo za čin hodný osobitného zreteľa. Podrobnosti o vymenúvaní do vojenskej hodnosti alebo povyšovaní do vojenskej hodnosti vojaka vo výslužbe určí prezident Slovenskej republiky rozhodnutím, ktoré zverejní Kancelária prezidenta Slovenskej republiky na webovom sídle prezidenta Slovenskej republiky.

Ministerstvo môže povoliť nosenie vojenskej rovnošaty

Ministerstvo môže zrušiť povolenie nosiť vojenskú rovnošatu osobe, ktorá vo vojenskej rovnošate

Do celkového času výkonu vojenskej služby sa podľa tohto zákona započítava vojenská služba vykonaná

Na cudzinca, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť, sa nevzťahujú § 4 a 5.

Ak je občan povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušný okresný úrad v sídle kraja alebo na lekárske vyšetrenie, uhrádza mu okresný úrad v sídle kraja náhradu príjmov z podnikania v sume pomernej časti priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa občan dostavil na lekárske vyšetrenie.

Príjmami z podnikania na účely tohto zákona sú

Ak je občan povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušný okresný úrad v sídle kraja alebo na lekárske vyšetrenie, cestovné výdavky za cestu z miesta trvalého pobytu a späť v cene cestovného lístka verejnou osobnou dopravou mu uhradí okresný úrad v sídle kraja.

Služobné predpisy na účely tohto zákona vydáva minister.

Občana, ktorého služobný pomer profesionálneho vojaka vznikol pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ktorý spĺňa podmienky na zaradenie do operačných záloh podľa § 4 ods. 2, zaradí veliteľ vojenského útvaru do operačných záloh a funkcie, na ktorú sa bude pripravovať, na dobu piatich rokov. Zaradenie podľa prvej vety sa vykoná personálnym rozkazom vydávaným pri skončení štátnej služby prepustením. Prílohou k personálnemu rozkazu je oznámenie o zaradení, ktorého obsahové náležitosti ustanoví služobný predpis.

Vojak operačných záloh zaradený do operačných záloh podľa odseku 1 môže požiadať veliteľa vojenského útvaru o vyradenie z operačných záloh najneskôr do šiestich mesiacov od zaradenia do operačných záloh.

Dohody o zaradení do aktívnych záloh uzatvorené pred účinnosťou tohto zákona sa od účinnosti tohto zákona považujú za dohody o zaradení do operačných záloh podľa § 9 ods. 1.

Vojaci v aktívnej zálohe podľa predpisu účinného do 30. júna 2025 sa považujú za vojakov operačných záloh podľa tohto zákona.

Osobné identifikačné karty a kovové identifikačné štítky vydané pred účinnosťou tohto zákona sa považujú za osobné identifikačné karty a kovové identifikačné štítky vydané podľa tohto zákona.

Vojak v zálohe, ktorý do účinnosti tohto zákona nebol zaradený do aktívnych záloh, sa považuje za vojaka ostatných záloh podľa tohto zákona.

Do nadobudnutia účinnosti vykonávacieho právneho predpisu vydaného na základe § 8 ods. 3 a 4 a § 81 ods. 9 zostáva v platnosti a účinnosti vyhláška Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 234/2023 Z. z. o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti na prijatie do dobrovoľnej vojenskej prípravy, na zaradenie do aktívnych záloh, o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy a na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.