Krajský súd v Žiline, 1To/68/2012, 28. 8. 2012
Rozsudok
Rozsudok
Súd
Krajský súd v ŽilineSpisová značka
1To/68/2012Dátum rozhodnutia
28. 8. 2012Typ
RozsudokEcli
ECLI:SK:KSZA:2012:5110011006.4
Krajský súd v ŽilineSpisová značka
1To/68/2012Dátum rozhodnutia
28. 8. 2012Typ
RozsudokEcli
ECLI:SK:KSZA:2012:5110011006.4
Hľadaný § nenájdený
Publikované 2×
Právna veta
I. Neobstojí odvolacia námietka o porušení práva na obhajobu tým, že neboli vykonané všetky procesné úkony navrhované obžalovaným v konaní pred súdom. Je plne v právomoci súdu rozhodnúť, aké dôkazy z navrhnutých stranami konania vykoná a ktoré nepovažuje za potrebné vykonať k náležitému zisteniu skutkového stavu. Svoje úvahy v tomto smere musí ale zrozumiteľným spôsobom vysvetliť v rozhodnutí a to súd prvého stupňa aj v dostatočnom rozsahu spravil. V týchto súvislostiach odvolací súd pripomína, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán konania na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania, a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý stranou konania navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo obžalovaného (ale i ďalších strán trestného konania) na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Je korelátom práva obžalovaného prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na ne dostal primeranú odpoveď. Nutnosť odôvodniť súdne rozhodnutie je daná rovnako vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Je rovnako predpokladom toho, aby obžalovaný mohol účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré má k dispozícii. V tomto smere odvolací súd nezistil pochybenia v postupe a v rozhodnutí súdu prvého stupňa. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
II. Záver o tom, či nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsiatich piatich rokov, je právnou otázkou, ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu. Na tom nič nemení skutočnosť, že súd vychádza aj zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorého úlohou je na podklade určenia osobnostných, symptomatických (kriminogénnych) a spoločenských (sociálnych) faktorov poskytnúť súdu závery pre vyhodnotenie resocializačnej prognózy páchateľa.
I. Neobstojí odvolacia námietka o porušení práva na obhajobu tým, že neboli vykonané všetky procesné úkony navrhované obžalovaným v konaní pred súdom. Je plne v právomoci súdu rozhodnúť, aké dôkazy z navrhnutých stranami konania vykoná a ktoré nepovažuje za potrebné vykonať k náležitému zisteniu skutkového stavu. Svoje úvahy v tomto smere musí ale zrozumiteľným spôsobom vysvetliť v rozhodnutí a to súd prvého stupňa aj v dostatočnom rozsahu spravil. V týchto súvislostiach odvolací súd pripomína, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán konania na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania, a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý stranou konania navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo obžalovaného (ale i ďalších strán trestného konania) na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Je korelátom práva obžalovaného prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na ne dostal primeranú odpoveď. Nutnosť odôvodniť súdne rozhodnutie je daná rovnako vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Je rovnako predpokladom toho, aby obžalovaný mohol účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré má k dispozícii. V tomto smere odvolací súd nezistil pochybenia v postupe a v rozhodnutí súdu prvého stupňa. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
II. Záver o tom, či nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsiatich piatich rokov, je právnou otázkou, ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu. Na tom nič nemení skutočnosť, že súd vychádza aj zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorého úlohou je na podklade určenia osobnostných, symptomatických (kriminogénnych) a spoločenských (sociálnych) faktorov poskytnúť súdu závery pre vyhodnotenie resocializačnej prognózy páchateľa.
Budúce znenie
Neúčinné znenie
1To/68/2012
K vykonaniu všetkých dôkazov, ktoré strany navrhli a k podmienkam ukladania trestu odňatia slobody na doživotie
| I. | Neobstojí odvolacia námietka o porušení práva na obhajobu tým, že neboli vykonané všetky procesné úkony navrhované obžalovaným v konaní pred súdom. Je plne v právomoci súdu rozhodnúť, aké dôkazy z navrhnutých stranami konania vykoná a ktoré nepovažuje za potrebné vykonať k náležitému zisteniu skutkového stavu. Svoje úvahy v tomto smere musí ale zrozumiteľným spôsobom vysvet... |
Zvyšok dokumentu je dostupný len pre našich predplatiteľov