Niet pochýb o tom, že v poslednom období dochádza k čoraz väčšiemu prehlbovaniu spolupráce medzi jednotlivými štátmi, ako aj medzi jednotlivcami – občanmi týchto štátov. V praxi sa tak nezriedka možno stretnúť so zmluvami, ktorých účastníci majú rozdielnu štátnu príslušnosť či už manželstvami uzavretými medzi občanmi rôznych štátov, ale aj inými právnymi otázkami a právnymi vzťahmi, ktoré svojou povahou prerastajú hranice jedného štátu.
Tým, že právny vzťah presahuje hranice jedného štátu, dostáva sa do väzby na viaceré právne poriadky súčasne. Dôvodom je medzinárodný prvok, resp. cudzí prvok, ktorý je v takomto právnom vzťahu zastúpený. Niet pochýb o tom, že ak sa právny vzťah dostane do väzby ku viacerým právnym poriadkom súčasne, znamená to problém s jeho meritórnou úpravou. Pred účastníkmi právneho vzťahu totiž vyvstáva otázka, ktorý z právnych poriadkov, na ktorý má právny vzťah väzbu, resp. ktoré v právnom vzťahu kolidujú, bude možné použiť na meritórnu úpravu daného právneho vzťahu. Azda nebude nikto protestovať voči tvrdeniu, že súčasná aplikácia viacerých právnych poriadkov na ten istý právny vzťah nebude vhodná a ani žiaduca. Veď napokon nie je vylúčené, že konkrétne ustanovenia rôznych právnych poriadkov si nebudú odporovať. Preto je potrebné takúto kolíziu právnych poriadkov v praxi eliminovať a právny vzťah, v ktorom je zastúpený cudzí prvok, vždy upraviť konkrétnym právnym predpisom.
Už vyššie bolo naznačené, že právne vzťahy vznikajú medzi príslušníkmi rôznych štátov. Nie je však vylúčená ani taká eventualita, keď v právnom vzťahu bude vystupovať účastník, ktorý má viacero občianstiev (bipolita), resp. nemá ani jedno občianstvo (apolita). Táto situácia rovnako vyžaduje, aby existovala právna úprava, ktorá stanoví, ako k týmto osobám pristupovať.
To, že právne vzťahy svojou povahou presahujú hranice jedného štátu, sa spravidla prejavuje aj v prípade konania ohľadne týchto právnych vzťahov. Takéto konanie sa môže odohrávať buď na území Slovenskej republiky, alebo v cudzine. To so sebou prináša celý rad otázok, ktoré je potrebné zodpovedať. V prvom rade bude nevyhnutné, aby sa štát a zákonodarca vysporiadal s otázkou, kedy vôbec bude daná právomoc justičných orgánov Slovenskej republiky. Ďalej bude nevyhnutné vysporiadať sa aj s tým, ako pristupovať k účastníkom konania, ktorí nie sú príslušníkmi Slovenskej republiky. V tejto súvislosti nemožno opomenúť vyňatie spod právomoci slovenských súdov a úpravu tejto otázky. Rovnako pred zákonodarcom vyvstávajú aj ďalšie otázky, ktoré sa bytostne dotýkajú vedenia konania pred slovenskými justičnými orgánmi. Naopak, ak by takéto konanie prebehlo pred orgánmi cudzieho štátu, je nevyhnutné, aby zákonodarca stanovil podmienky, kedy bude takémuto cudziemu rozhodnutiu možné priznať účinky i na území Slovenskej republiky.
Na uvedené, ale aj na iné ďalšie otázky späté s právnym vzťahom s cudzím prvkom ponúka zákonodarca odpoveď v základnom predpise slovenského medzinárodného práva súkromného, ktorým je zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.
Práve tento právny predpis je predmetom diela, ktoré držíte v rukách. Autorský kolektív sa v ňom vysporiadal s neľahkou úlohou, keďže podobná publikácia v slovenskom medzinárodnom práve súkromnom doposiaľ výrazne absentovala. Autori sa v komentári k zákonu č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov podujali priblížiť tento bezosporu dôležitý právny predpis, a to z pohľadu právnej teórie i aplikačnej praxe. Jednotlivé inštitúty medzinárodného práva súkromného sú tu vysvetlené na modelových príkladoch i prípadoch zo súdnej praxe. Autori sa však nezameriavajú len na samotný zákon. Uvedomujúc si, že Slovenská republika od svojho vstupu do Európskej únie prevzala na seba záväzky vyplývajúce z práva EÚ, je v diele poukázané aj na vzájomné aplikačné súvislosti medzi radom aktov práva EÚ a zákonom.
Cieľom komentára k zákonu č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov je vyplnenie medzery, ktorá vznikla akýmsi opomínaním problematiky medzinárodného práva súkromného zo strany teoretikov tohto odvetvia, ako aj právnikov, ktorí sa medzinárodnému právu súkromnému venujú v praxi. Rovnako tak je zámerom autorov prispieť ku zvýšeniu povedomia v oblasti medzinárodného práva súkromného medzi slovenskou odbornou i laickou verejnosťou. Komentár odráža právny stav k 1. decembru 2011.
V Bratislave 1. decembra 2011
Autori
