Predhovor

Po páde komunistického režimu v roku 1989 v snahe zaviesť v krajine kapitalistické trhové hospodárstvo sa jednou z najväčších výziev stalo zachytiť dynamické právne a ekonomické zmeny prostredníctvom ekonomických reforiem a demokratizácie spoločnosti. Jedným z ťažiskových bodov na naplnenie stanovených cieľov bolo obnovenie súkromného podnikania, počas komunistického režimu zakázaného. Takáto vízia pluralitnej ekonomiky bola dokonca vo výraznom protiklade k dovtedajšiemu pretláčaniu zásady spoločenského vlastníctva, ktorú presadzovali znárodňovacie a iné mocenské kroky. Jedným z prvých porevolučných krokov v tomto smere bolo prijatie zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov, ktorý otvoril cestu súkromnému podnikania po desaťročiach zákazu, a to zrovnoprávnením postavenia súkromných podnikateľov s organizáciami. Napriek tomu išlo o zákon s prechodnou povahou, pretože bol silne poznačený predošlým centralistickým zriadením a množstvom inej legislatívy, ktorú bolo potrebné dopracovať a prispôsobiť novým podmienkam. Po prijatí úprav občianskeho zákona a obchodného zákonníka zákonodarným zborom už zákon o súkromnom podnikaní občanov nepostačoval, pretože už nezodpovedal vtedajším potrebám a vývoju v tejto oblasti. S výnimkou ustanovení o poľnohospodárskej výrobe vykonávanej samostatne hospodáriacimi roľníkmi bol zákon zrušený. Dňa 1. januára 1992 nadobudol účinnosť zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) z 2. októbra 1991 schválený Federálnym zhromaždením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Zámerom jeho prijatia bolo regulovať súkromné podnikanie občanov na území vtedajšieho Československa v reakcii na nové spoločenské usporiadanie po turbulentnom roku 1989. Novoprijatý živnostenský zákon bol súčasťou súboru viacerých predpisov, ktoré predstavovali obrovskú kvalitatívnu zmenu oproti predošlému stavu. Išlo najmä o právnu úpravu obsiahnutú v

a

Oprávnenie na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti si vyžadovalo novú a komplexnejšiu úpravu, ku ktorej došlo práve prijatím živnostenského zákona. Ten nadviazal na predchádzajúcu úpravu najmä tým, že ponechal v platnosti dovtedy vydané podnikateľské oprávnenia pre fyzické osoby a ustanovil prechodné obdobie na predloženie dokladov zodpovedajúcich novej právnej úprave. Predmetom živnostenského zákona sa stali vzťahy verejnoprávnej povahy, pričom účastníkmi týchto vzťahov už neboli iba fyzické osoby, ale aj právnické osoby.

Prijatý živnostenský zákon bol moderným právnym predpisom, ktorý zodpovedal právnym úpravám vyspelých krajín. Avšak na rozdiel od iných vyspelých krajín bol živnostenský zákon na území Česko-slovenskej federatívnej republiky prijatý v stave, keď sa trhový mechanizmus a súkromný sektor ešte len nanovo vytváral. Najväčšou výzvou pre politickú a zákonodarnú moc bolo prepojenie dvoch na prvý pohľad protikladných princípov, a to slobody podnikania na jednej strane a verejného záujmu na druhej strane. Odrazovým mostíkom na vyriešenie dilemy bola Listina základných práv a slobôd, ktorá sa stala predlohou na zakotvenie práva na slobodnú voľbu povolania a prípravy naň, ako aj práva podnikať a vykonávať inú zárobkovú činnosť. Prijatá bola formou ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Ten zároveň stanovil, že zákon môže ustanoviť podmienky na výkon určitých povolaní a činností. S dôrazom na uvedené zákonodarný zbor do živnostenského zákona zakotvil pomerne liberálne podmienky na začatie podnikania, avšak pri regulovaných živnostiach podliehajúcich verejnému záujmu (najmä ochrane života, zdravia, majetku a bezpečnosti) určil podmienky preukázania odbornej spôsobilosti. Na jednej strane tak umožnil začať podnikanie každému, kto splní podmienky, na druhej strane chránil spotrebiteľov a spoločnosť pred neodborným výkonom podnikateľskej činnosti.

Platnosť živnostenského zákona sa vzťahovala na celé územie Česko-slovenskej federatívnej republiky, čím umožňovala prevádzkovať podnikateľskú činnosť osobám z oboch republík na území celej federácie. Taktiež bolo v zákone upravené podnikanie zahraničných osôb na našom území.

Súčasná podoba živnostenského zákona prešla mnohými novelizáciami, ktoré si vyžiadal spoločensko-politický vývoj po rozpade federácie, ako aj rozvoj spoločnosti a poznania.